Episoder

  • „Republika si aktuálne drží tých šesť sedem percent a do parlamentu by sa aktuálne dostali“, hovorí Roman Pudmarčík z agentúry IPSOS. Za ich návratom vidí aj politiku súčasnej vládnej koalície. 

    Uťahovanie opaskov naordinované voličskej základni, predtým však zásadné prilepšenie premiérovi a ministrom, predseda vlády naviac zabezpečený doživotnou rentou. Bezprecedentný zásah do životnej úrovne občanov, na druhej strane nové ministerstvo za stovky miliónov, márnivé nápady na opätovné prelepovanie policajných áut, fotografie s predsedom Putinovej diplomacie, plány vládnej návštevy Číny. A v parlamente miestami slovník tretej cenovej. A hoci na námestia prichádzajú tisíce nespokojných s výkonom vládnej moci, ako sa to odráža v náladách spoločnosti, ktoré merajú prieskumné agentúry? Má táto vláda stále oporu v občanoch? 

    Od parlamentných volieb bude už v horizonte hodín prvý rok. Aký bol s vládou tria Fico-Pellegrini-Danko a opozíciou na pôdoryse PS-SaS-KDH, s ochočovaným matovičovým Slovenskom?

    Téma pre Romana Pudmarčíka z agentúry IPSOS. 

    - ako to vyzerá s podporou vládnych strán – vtedy a dnes

    - rovnako opozičných strán – vtedy a dnes

    - ako to vyzerá s náladami spoločnosti

    „Hlas stráca odchodom Petra Pellegriniho. Jeho voliči prechádzajú k Smeru“, konštatuje sociológ. V opozícii zas posilnilo PS a podľa Pudmarčíka na úkor Matovičovho Slovenska. Progresívci Michala Šimečku však podľa neho rástli len krátko po voľbách. „Na dnešnú úroveň sa dostali tri, štyri mesiace po septembrových voľbách“, konštatuje, s tým, že odvtedy stagnujú. 

    Za povšimnutie však podľa sociológa stoja rastúce preferencie Republiky Milana Uhríka, ktorá je považovaná za politický subjekt extrémnej pravice. 

    Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

  • Pred voľbami sme na Slovensku snáď nezažili deň, kedy by sme si neprečítali o prítomnosti medveďa v intraviláne obce, o škodách, ktoré spôsobil či o útokoch, za ktoré mohol. Vyeskalovalo to do mnohých odstrelov, pri ktorých prišli o život neraz dospelé medvede aj maličké medvieďatá.

    Po voľbách však nastalo ticho a už len ochranári či ekológovia sem tam prinášajú správu o tom, že došlo k odstráneniu medveďa v tej či onej lokalite.

    Vyštudovaný environmentálny ekológ a bývalý koordinátor Zásahového tímu pre medveďa hnedého Marián Hletko nám v aktuálnom podcaste Ekocaste odpovedal na otázky týkajúce sa medveďov, straty ich plachosti aj na odstrely, ktoré Slovensko.

    Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete?

    Medveď je síce šelma, ale v podstate plachá. Mnohí v ňom však vidia iba predátora... Prečo je to tak? Sme v druhej polovici roka, medvede by sa mali pomaly zásobovať a potom ísť na zimný spánok, ktorý sa však vplyvom klimatickej zmeny mení, skracuje. Ako prebieha príprava na zimný spánok medveďov? A v čom sa líši od prípravy medvedice? Medveď nemusí vždy zaútočiť a ak sa tak stane, musí na to byť podnet. Pozrime sa na bezpečie človeka pri pohybe v prírode: Ako sa teda správne správať pri vstupe do lesa alebo už aj pri strete samotnom?
  • Manglende episoder?

    Klik her for at forny feed.

  • Expremiér úradníckej vlády tvrdí, že Robert Fico sa pri zvyšovaní nemôže vyhovárať na predchodcov. Rudolfa Huliaka nepriamo označil za primitíva. Ľudovít Ódor bol pri dvoch konsolidáciách v minulosti. Táto je podľa neho urobená hulvátsky a bude dusiť ekonomiku. Ako presviedčal Ivana Korčoka na vstup do PS? Posúva sa strana do stredu, a je vlastne on sám progresívny liberál?

    V podcaste s europoslancom za PS Ľudovítom Ódorom sa dozviete:

    – od 1. minúty – ako reaguje na správanie Rudolfa Huliaka a čo by sa mu po takomto výroku stalo v Európskom parlamente;

    – po 2:30 – že výhovorky Roberta Fica na minulé vlády neobstoja;

    – od 4:30 – že najväčší ekonomický problém Slovensku spôsobili práve vlády Smeru;

    – po 5:00 – ako vláda mohla konsolidovať už tento rok, ale namiesto toho minula 8 miliárd;

    – od 7:00 – či by sa dala potrebná konsolidácia urobiť aj bez zvyšovania DPH;

    – po 8:40 – ako Robert Fico kašle na svoje vlastné predvolebné sľuby aj voličov;

    – od 10:50 – ako bol pri dvoch predchádzajúcich konsolidáciách a či sa to dá robiť lepšie;

    – po 12:50 – že zvýšenú DPH tu zrejme budeme mať natrvalo;

    – okolo 15:00 – či sa dá zároveň podporovať rast ekonomiky a šetriť;

    – po 17:00 – že zvýšené dane v skutočnosti nezaplatia podnikatelia a bankári, ale bežní ľudia;

    – po 20:00 – či je vláde jedno, že nám stopnú eurofondy;

    – od 24:00 – že Európanom sa prestáva páčiť posielať nám eurofondy, ak sa u nás rozkradnú alebo nevyužijú;

    – po 29:00 – aké paralely vidí medzi mečiarizmom a ficizmom;

    – od 31:00 – či sa PS posúva do stredu a či má priestor aj pre konzervatívcov;

    – po 32:00 – či je progresívny liberál;

    – od 33:00 – ako presviedčal Ivana Korčoka na vstup do PS.

  • Čo znamená kultúra na Slovensku a kto ju naozaj tvorí? Ako bude vyzerať budúcnosť kultúry v rukách nominantov SNS, čo nám hrozí a pomôže kultúrny štrajk? O tom i omnoho viac si môžete vypočuť v najnovšej časti podcastu Bárdy & Káčer s Matejom Drličkom.

  • Babišovo hnutie ANO je jednoznačným vítazom krajských a senátných volieb. Hnutie zvíťazilo v desiatich z 13 českých krajov. Naopak koaličným stranám sa darilo len v dvoch regiónoch – na južnej Morave a v Juhočeskom kraji. Za porazeného volieb niektori označujú stranu Piráti na čele s Ivanom Bartošom, ktorí získali v krajských zastupiteľstvách iba tri mandáty. Šéf pirátov ešte v nedelu večer rezingoval z čela strany spolu aj s celým vedením.

    No a v utorok premiér Petr Fiala prišiel s nečakaným návrhom odvolať práve predsedu Pirátov Bartoše z postu ministra pre miestny rozvoj a vicepremiéra pre digitalizáciu. Domnieva sa, že jeho koaličný partner nie je schopný dotiahnuť digitalizáciu stavebného konania do úspešného konca. O tom čo sa deje vo vládnej koalícii u našich susedov a prečo je česká vláda medzi mnohými občanmi nepopulárna v podcaste hovoríme s českým komentátorom Jindřichom Šídlom.

    „Petr Fiala sa rozhodol zahrať rolu, ktorá mu nie je vlastná za posledných 12 rokov v politike. Využil situáciu ukázať, že je politický líder. Či mu to pomôže, tým si nie som istý, ale skúsil to," hovorí v podcaste.

    V rozhovore rozberáme aj úspech Andreja Babiša v krajských voľbách a jeho budúcnosť v českej politicke. „Získali obrovské sebavedomie a pocit, že návrat k moci majú v ruke. A ako povedala bývala spin doktorka Andreja Babiša, keď si je istý, tak nerobí chyby."

    Moderuje Denisa Hopková.

  • Ak by Spartak Trnava vlani nepostúpil do skupinovej fázy Konferenčnej ligy, zrejme by si na seba nikdy neobliekol červeno-čierny dres. Minulý rok prišiel pomôcť „bílym andelom“ na tri mesiace, napokon je súčasťou mužstva už viac ako rok. Hosťom v najnovšej epizóde podcastu Striedame! bol člen Klubu ligových kanonierov Michal Ďuriš.

    Vo veku 36 rokov sám vie, že koniec kariéry už nie je ďaleko. Odchovanec banskobystrického futbalu strávil najviac času v susednom Česku a následne na ďalekom Cypre. Na konte má dokopy 4 majstrovské tituly, 2 účasti na majstrovstvách Európy a 12 zápasov v skupinovej fáze Ligy majstrov. Nezabudnuteľný je najmä jeho životný gól do siete AC Miláno, ktorým v 93. minúte zariadil remízu 2:2.

    Za Slovensko odohral 59 zápasov a dal 9 gólov. „V zime pred ME 2016 som mal ponuku z francúzskeho Montpellieru. Už boli dohodnuté aj kluby. V Plzni sme však hrali o titul a bolo pred nami EURO. Cítil som, že francúzska liga nie je pre mňa. Dohodli sme sa teda s klubom, že počkáme do leta. Potom už ale neprišlo nič. Ak by som dal gól na ME, tak možno by to bolo iné,” uviedol bývalý reprezentačný útočník Michal Ďuriš v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.

  • Masívne zvyšovanie sadzby DPH, okresanie daňových bonusov na deti či faktická likvidácia rodičovských dôchodkov. Okrem toho na nás vláda nachystala úplne novú daň z finančných transakcií či obmedzené zvyšovanie firemných daní.

    I tak v skratke vyzerá vládou schválený konsolidačný balík za viac ako dva a pol miliardy eur. Okrem prekvapivej zmeny premiérovho politického kurzu v téme DPH, sme sa však nedočkali ani zásadnejších škrtov štátu na sebe samom a hoci vo vláde sedia až dve sociálnodemokratické strany, ani tentoraz nenašli odvahu – či chuť, k zavedeniu zásadnejšieho progresívneho zdanenia bohatých či zásahov do ešte stále pomerne nízkych daní z nehnuteľností alebo kapitálu.

    Ako takto koncipované ozdravovanie verejných financií vníma bývalá ľavicová ministerka financií a čo hovorí na toľko diskutované zmeny v sadzbách DPH? No a ako Brigita Schmögnerová vídi účinkovanie svojho nástupcu v kresle strážcu štátnej kasy? Tak to už je téma dnešného denného podcastu Aktualít.

    A na záver vám ešte ponúkneme i pozvánka k novému slovenskému dokumentu Vtáčnik režisérky Evy Križkovej.

    Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

  • Spoločnosť či inštitúcia môže byť pred útokom zabezpečená akokoľvek dobre, no ak si svoju domácu úlohu nespraví jej dodávateľ, i tak sa môže stať obeťou.

    V novom dieli špeciálnej série podcastov SHARE o kybernetickej bezpečnosti sa budeme rozprávať o tom, čo sú to útoky na dodávateľské reťazce, ako fungujú, a prečo je také dôležité o nich vedieť. Na naše otázky odpovedá riaditeľ informačnej bezpečnosti v spoločnosti Aliter Technologies Michal Srnec. Rozpráva sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.

    V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

    Útoky cez dodávateľské reťazce sú témou tak pre malé a stredné podniky, ako aj pre veľké korporácie.Ako prebieha útok cez tretie strany.Prečo je dôležité, aby podniky monitorovali svojich dodávateľov a zaujímali sa o ich kybernetickú bezpečnosť.Aké sú najrýchlejšie kroky, ktoré môžeme urobiť na zmiernenie rizika.Na čo nezabudnúť počas obstarávacieho procesu.Čo je to ZeroTrust.

    Podcast je pripravený v spolupráci so spoločnosťou Aliter Technologies. Aliter Technologies pôsobí v kyberbezpečnosti a aj ako konzultačno-poradenská spoločnosť pre mnohé spoločnosti či už v súkromnom, alebo vládnom segmente.

    Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Spotify, Deezer a YouTube.

    NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na [email protected]. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.

  • Koľkých ľudí zavraždil Mikuláš Černák osobne? A boli dve rany do hlavy jeho vraždený rukopis? Štvrtá epizóda podcastového seriálu Mafiánsky štát sa zameriava na to, ako sa horehronská skupina gangstrov stala firmou na vraždenie. Počúvať môžete po prihlásení sa do služby predplatného Aktuality Navyše, a po novom už aj osobitne cez Apple Podcasty.

    S takýmto biznisom si nemôžete dať inzerát do novín. Ako sa teda vaši potenciálni klienti vôbec dozvedia, že ponúkate takú službu ako je nájomná vražda? V 90.-tych rokoch to stálo na územnom rozdelení Slovenska medzi silné kriminálne skupiny.

    Dnešnou epizódou vás bude sprevádzať opäť Ján Petrovič, expert Aktualít na mafiu. Moderuje a scenár napísal Peter Hanák.

  • Slovensko šokovala správa o náhlom uzavretí dôležitého mosta pred Banskou Bystricou. Dôvodom bol jeho havarijný stav ohrozujúci bezpečnosť dopravy. Relevantné informácie pritom hovoria, že v stave ohrozenia životov i zdravia motoristov sú takto stovky mostov po celom Slovensku. Ako je možné, že sa takto kľúčová infraštruktúra ocitla v priam masovo havarijnom stave? Kto za to môže, prečo štát takto zanedbal našu bezpečnosť a ako to napraviť?

    Verím, že sa báť pádov mostov nemusíme, ale otázkou je, či dnes môžeme veriť dátam, ktoré hovoria o stave a klasifikácií bezpečnosti našich mostov, hovorí na margo stavu našej cestnej infraštruktúry dopravný expert Ondrej Matej.

    Na Slovensku sa veľa hovorí o suverenite, svojstojnosti či sebestačnosti nášho štátu. O čo viac o týchto zásadných a kľúčových pojmoch definujúcich štátnosť hovoríme, o to menej ich v praxi realizujeme a fakticky napĺňame. Štát sa totiž definuje aj kľúčovými štruktúrami, ktoré štátna moc na svojom suverénnom území dokáže ovládať. Cestná infraštruktúra - a mosty zvlášť, medzi takúto kľúčovú infraštruktúru rozhodne patria. aktuálne sme však boli konfrontovaní so zlyhaním bezpečnosti - kvôli doslova havarijnému stavu, jedného z kľúčových mostov pred Banskou Bystricou. Šéf Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej pritom tvrdí, že táto havária rozhodne nie je ojedinelým prípadom a v havarijnom stave sú stovky mostov po celom Slovensku. Investície do ich opravy sa pritom šplhajú do desiatok až stoviek miliónov a ešte väčší problémom sú podľa neho absentujúce stavebné kapacity i zúfalo chýbajúci odborný dozor. Navyše, štát tento problém dlhodobo zanedbáva a problémom je i bitka o kompetencie a vlastníctvo tejto dôležitej infraštruktúry medzi štátom, župami a miestnymi samosprávami.

    "Kedysi dávno si ľudia volili svojich zástupcov do parlamentu - alebo do samospráv, na základe toho, čo urobili predtým a ich skúseností. No prišla doba - aj na základe sociálnych sietí, že dnes nie je podstatné sa pozerať na to, čo ten človek má reálne za sebou, ale vyberáme si podľa toho, čo te človek sľúbi - na a keď im sľúbi hyperloop či perpeetum mobile, tak bohužiaľ, na Slovensku je to tak, že veď poďme ho zvoliť," hovorí Ondrej Matej.

    Aký je stav našej cestnej infraštruktúry, máme sa báť jazdiť po slovenských mostoch a prečo vlastne ešte stále nemáme dokončenú diaľnicu z Bratislavy do Košíc? "Je smutné, že dnes už dostavba diaľnice Bratislava Košice nie je žiadna volebná téma." konštatuje Ondrej Matej.

    No a napokon, aký odpočet je možné po približne roku vo funkcií vystaviť ministrovi dopravy Rážovi? Minister veľkých sľubov, veľkolepých vízií, ale i nenaplnených predstáv. Skutočných výsledkov však akosi niet, tvrdí šéf Inštitútu dopravy a hospodárstva.

    Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

  • Slovensko šokovala správa o náhlom uzavretí dôležitého mosta pred Banskou Bystricou. Dôvodom bol jeho havarijný stav ohrozujúci bezpečnosť dopravy. Relevantné informácie pritom hovoria, že v stave ohrozenia životov i zdravia motoristov sú takto stovky mostov po celom Slovensku. Ako je možné, že sa takto kľúčová infraštruktúra ocitla v priam masovo havarijnom stave? Kto za to môže, prečo štát takto zanedbal našu bezpečnosť a ako to napraviť?

    Verím, že sa báť pádov mostov nemusíme, ale otázkou je, či dnes môžeme veriť dátam, ktoré hovoria o stave a klasifikácií bezpečnosti našich mostov, hovorí na margo stavu našej cestnej infraštruktúry dopravný expert Ondrej Matej.

    Na Slovensku sa veľa hovorí o suverenite, svojstojnosti či sebestačnosti nášho štátu. O čo viac o týchto zásadných a kľúčových pojmoch definujúcich štátnosť hovoríme, o to menej ich v praxi realizujeme a fakticky napĺňame. Štát sa totiž definuje aj kľúčovými štruktúrami, ktoré štátna moc na svojom suverénnom území dokáže ovládať. Cestná infraštruktúra - a mosty zvlášť, medzi takúto kľúčovú infraštruktúru rozhodne patria. aktuálne sme však boli konfrontovaní so zlyhaním bezpečnosti - kvôli doslova havarijnému stavu, jedného z kľúčových mostov pred Banskou Bystricou. Šéf Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej pritom tvrdí, že táto havária rozhodne nie je ojedinelým prípadom a v havarijnom stave sú stovky mostov po celom Slovensku. Investície do ich opravy sa pritom šplhajú do desiatok až stoviek miliónov a ešte väčší problémom sú podľa neho absentujúce stavebné kapacity i zúfalo chýbajúci odborný dozor. Navyše, štát tento problém dlhodobo zanedbáva a problémom je i bitka o kompetencie a vlastníctvo tejto dôležitej infraštruktúry medzi štátom, župami a miestnymi samosprávami.

    "Kedysi dávno si ľudia volili svojich zástupcov do parlamentu - alebo do samospráv, na základe toho, čo urobili predtým a ich skúseností. No prišla doba - aj na základe sociálnych sietí, že dnes nie je podstatné sa pozerať na to, čo ten človek má reálne za sebou, ale vyberáme si podľa toho, čo te človek sľúbi - na a keď im sľúbi hyperloop či perpeetum mobile, tak bohužiaľ, na Slovensku je to tak, že veď poďme ho zvoliť," hovorí Ondrej Matej.

    Aký je stav našej cestnej infraštruktúry, máme sa báť jazdiť po slovenských mostoch a prečo vlastne ešte stále nemáme dokončenú diaľnicu z Bratislavy do Košíc? "Je smutné, že dnes už dostavba diaľnice Bratislava Košice nie je žiadna volebná téma." konštatuje Ondrej Matej.

    No a napokon, aký odpočet je možné po približne roku vo funkcií vystaviť ministrovi dopravy Rážovi? Minister veľkých sľubov, veľkolepých vízií, ale i nenaplnených predstáv. Skutočných výsledkov však akosi niet, tvrdí šéf Inštitútu dopravy a hospodárstva.

    Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

  • Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za posledný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť? Vypočujte si 5 správ z ekológie, ktorým sme sa venovali:

    Cyklisti znečisťujúci vodnú nádrž Starina? Zdieľaná rekonštruovaná cesta v Poloninách otvorila absurdný problém Stavať hrádze nestačí, na povodne potrebujeme systémové riešenia Tomáš Taraba chce vyhovieť Viktorovi Orbánovi a prehradiť Dunaj. Ochranári varujú, že narobí škody na sto rokov Enviropolícia obvinila muža a bratislavskú firmu, ktorí mali v bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice v rokoch 2008 až 2019 vytvoriť nelegálnu skládku odpadu Výstavba baterkárne v Šuranoch vyvoláva výbušnú náladu a obavy obyvateľov
  • Nové iPhony sú oficiálne v predaji od piatku 20. septembra. Náš redaktor Maroš Žofčin vyskúšal najväčší a najdrahší z nich, iPhone 16 Pro Max. Svoje skúsenosti opísal v podcaste s redaktorom Živé.sk Lukášom Koškárom.

    V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

    Či poznať tenší rám nových iPhonov.Ako sa nám pracovalo s titánovým telom.Že najväčší iPhone je už takmer tablet.Či nám 120Hz displej dáva zmysel a kedy.Ako v praxi funguje nové tlačidlo na fotenie.Ako sa rozhodnúť medzi iPhone 16 a iPhone 16 Pro.Či by nový iPhone presvedčil používateľa Androidu na prechod.

    Téme sa venujeme aj tu:

    Apple ukázal novú líniu iPhone 16: Všetky informácie na jednom mieste Pozrite si, koľko bude stáť iPhone 16 a iPhone 16 Pro na Slovensku Apple Watch po rokoch menia dizajn. Oceľový model končí, Watch Ultra nemilo prekvapili Apple predstavil AirPods 4: Parádne funkcie za základnú cenu. Pro verzia zistí, či máte zlý sluchiOS 18 či macOS Sequoia klopú na dvere: Kedy Apple uvoľní nové systémy a aké zariadenia potrebujemeUmelá inteligencia od Apple mieri nielen na iPhony: Kedy bude dostupná a koľko bude stáť

    Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

  • Takmer 600 obetí a 1800 zranených, naviac vyše polmilióna vysídlených. Dáta, ktoré opisujú kritickú situáciu v Libanone posledných dní. Oživené a silnejúce útoky Izraela proti militantom hnutia Hizballáh rezonujú aj na aktuálnom valnom zhromaždení OSN a sú na programe Bezpečnostnej rady. Táto vojna musí skončiť čo najskôr – volajú svetoví lídri, na druhej strane je izraelský premiér, ktorý odkladá svoju cestu do NewYorku a stojí na čele operácie s neistým koncom. Hnutie Hizballáh – rovnako ako Hamas – sa mu vyšmykuje z rúk ako ryba. A pozorovatelia aj teraz predpokladajú, že koncovkou bude nanajvýš tak jeho stiahnutie ďalej od hraníc Izraela. 

    Prečo je Izrael a hnutie Hizballáh vo vojne? A prečo práve teraz? A o koho vlastne ide v prípade hnutia, ktorého časť je pre Európsku úniu teroristickou? Téma pre Attilu Kovácsa z katedry porovnávacej religionistiky FiF UK v Bratislave.

    „Stratégiou izraelského premiéra Netanjahua je neustála vojna. Jedine to mu zachráni politickú kariéru“, vysvetľuje Kovács. Koniec konfliktu by podľa neho prinieslo stiahnutie sa Izraela z okupovaných území a koniec vojenskej a finačnej podpory Izraela zo strany Spojených štátov. 

    „Ostatní sú totiž malí hráči“, tvrdí Kovács. 

    Obidve podmienky však označuje za nereálne. 

    Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

  • „Deň po…“, alebo ako sa krajina dostáva z blata. Nemecko, Rakúsko, Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a… Slovensko. Krajiny, ktoré spojila vysoká voda. Vytrvalý a výdatný dážď len v priebehu hodín dostal z korýt potoky, ktoré sa miestami zmenili na neovládateľné živly. A z veľkých riek – ako Morava a Dunaj – sa u nás stali aj zdroje obáv z najhoršieho. Len v okolí hlavného mesta načas zmenili aj tvár krajiny. Známa silueta hradu sa z rakúskej strany načas zrkadlila aj vo veľkom jazere rozliateho toku Dunaja. Nehovoriac o starostiach tých, ktorým domy zostali pod vodou, či načas ich vysoká voda doslova odstrihla od sveta. 

    Týždeň po povodniach – to je aj boj s všadeprítomným blatom, špinou, vlhkosťou. A otázky, ako ďalej. V dnešnom RáneNahlas sa pozrieme, ako sa s vysokou vodou vysporiadali vodáci, ktorí len pred pár dňami oslavovali storočnicu klubu Dunajčík. S Vladimírom Miššíkom. 

    A tiež nadšenci histórie združení okolo unikátneho Múzea petržalského opevnenia. Tí majú za sebou aj nepretržité odčerpávanie vody z jedného z bunkrov. S Martinom Kubalom. 

    „Podpora verejnosti počas týchto dní nás napĺňa obrovskou zodpovednosťou to nevzdať. Potešilo ma, že aj keď človek v bežnom živote má pocit, že s našou spoločnosťou to ide dole, práve takéto chvíle mu ukážu, že to tak vôbec nie. Že je tu stále väčšina ľudí, ktorá je vo svojom vnútri dobrá, chce pomôcť vybudovať lepší svet a spolu sa nám v tom bude dariť lepšie“, formuluje poučenie z nedávnych povodní Martin Kubala. 

    „V našom prípade je voda tým menším problémom. Sú to skôr nánosy, ktoré s ňou prídu. Voda odtiekla sama, na tom nemáme zásluhu. Na nás je teraz očistiť to tu celé od blata“, rozpráva Vladimír Mišík, ktorý je aj prezidentom Asociácie vodáckych klubov. 

    Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

  • Premiér Robert Fico pozval pozval lídrov opozičných strán na stretnutie ku konsolidácii. Pozvanie prijali PS a KDH, zatiaľ čo SaS ho odmietla so slovami, že vláda Roberta Fica s nikým o svojich návrhoch nerokovala a teraz na vlastnej koži pociťuje nálady verejnosti. Čo predseda vlády stretnutím sledoval v rozhovore rozoberáme s politológom Erikom Lášticom.

    Podľa politológa to spadá do komunikačnej stratégie Roberta Fica. „Diktovať tému, držať ju v rukách a nastavovať mantinely. Ak by opozícia odmietla, tak by hovoril, že nemajú záujem o budúcnosť tejto krajine. Zároveň sa mu podarilo rozbiť opozíciu," hovorí Láštic v rozhovore s tým, že predseda vlády robil všetko preto, aby stretnutie nebolo úspešné, no na druhej strane bude hovoriť, že vytvoril priestor, podak ruku a pokúšal sa zodpovedne vládnuť.

    V rozhovore hovoríme aj o konsolidačnom balíčku a sporoch Hlasu a Andreja Danka. Politológ Láštic hovorí, že premiér v nejakom momente zasiahne. „Ak sa to začne podobať na konflikt minule vládnej koalície a bude silno personifikovaný, tak to spochybní jednu zo základných kvalít, ktorú Robert Fico ponúkal pred voľbami: stabilitu, neriešime personálne rozpory, ale vládneme. V týchto voľbách bol úspešný, lebo tam bola zlá skúsenosť s vládnou koalíciu, ktorá bola symbolom konfliktov na úkor vládnutia v prospech občanov," uzatvára Láštic.

    Moderuje Denisa Hopková.

  • Najvyššia futbalová liga na Slovensku sa preliala už do 8. kola, ktoré bolo na programe počas uplynulého víkendu.

    Aj po jeho odohratí sa nemení niekoľko dôležitých faktov - ŠK Slovan Bratislava ostáva vo vedení, MŠK Žilina so Spartakom Trnava ešte neprehrali a MFK Skalica ostáva na dne bez jedinej výhry. Aj o tom sme sa porozprávali v najnovšej epizóde podcastu Kam si to kopol?

    Víkendové 8. kolo Niké ligy bolo odohraté všetkými šiestimi zápasmi a ani v jednom stretnutí sme nevideli deľbu bodov. Dvakrát sa tešili hostia, štyrikrát domáci. Gólovo sa po dlhšom čase prebudil slovinský kanonier FC Košice Žan Medved, lenže v metropole východu sa po ďalšom neúspechu hovorí o výmene trénera.

    Nielen na túto tému padla reč v 8. epizóde podcastu Kam si to kopol?, v ktorej sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali so skúseným trénerom Norbertom Hrnčárom. Viac sa už dozviete v tradičnom podcaste ŠPORT.sk.

  • Čo to vypovedá o krajine a jej predstaviteľoch, keď ministerka na výročí transfúznej stanice cituje z Drakulu od Brama Stokera? Kam si treba uložiť nový pas a kde Matej Adámy nosí fotografiu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka z Hlasu? A čo s nami urobí konsolidácia? Aj to sú témy, ktorým sa v aktuálnej časti podcastu Politikár venujú stand-up komici Silných rečí - vyštudovaný politológ Matej Adámy a Samo Trnka.

  • Povodne ešte ani neodzneli, no už sa začala diskusia nielen o obnove zničenej krajiny, ale i o dôvodoch týchto problémov. Podľa odborníkov by zásadou malo byť využitie potenciálu prírodných spoločenstiev a ich schopnosti zmierňovať negatívne dopady zmeny klímy.

    Príkladom toho, ako dobre môže fungovať riečny ekosystém v čase záplav, je staré koryto Dunaja a jeho ramenná sústava pod Bratislavou. Dnes je však celý tento jedinečný ekosystém v zásadnom ohrození. To ohrozenie sa volá: projekt Insula Magna.

    Naši odborníci preto žiadajú zmrazenie prebiehajúcich rokovaní o projekte Insula Magna a chcú kompetentnú odbornú diskusiu. Verejnosť preto oslovili verejnou petíciou.

    V čom je problém s ďalšou reguláciou Dunaja, o čo všetko by sme prišli prehradením živých tokov dunajských ramien a napokon, prečo by to zhoršilo ešte aj schopnosť nášho veľtoku čeliť záplavám?

    O živote v krajine rieky Dunaj, o jej nesmiernej rozmanitosti, sile obnovujúcej sa prírody, ale i o omyloch našej civilizácie spoliehajúcej sa na silu železa a betónu zoči voči silám prírody s biológom Vladimírom Kováčom a hydromorfologičkou Katarínou Holubovou.

    Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.  

  • Vláda predstavila svoj konsolidačný balíček za viac ako dve a pol miliardy eur. Už z uvedenej sumy je jasné, že konsolidácií sa zrejme nevyhne skoro nik z nás, vláda však o tejto téme doteraz prakticky úplne mlčala a tému prekrývala odvolávaním šéfa PS z vedenia parlamentu.

    Konsolidačný balíček je tak síce už na stole, opozícia však túto prihrávku na politický smeč zatiaľ príliš nevyužila a do role opozičníka sa začal štylizovať jeden z koaličných lídrov – Andrej Danko. Ako teda komunikujú túto zásadnú tému koaliční, ale i opoziční lídri? A dokáže vláda prekrývať zdražovanie nekonečným škandalizovaním progresívcov a strašením pred údajnými hrozbami liberalizmu?

    „Myslím si, že ľudia a aj voliči SMER-u, potrebujú oveľa dlhší čas a oveľa konkrétnejšie zažiť na vlastnej koži dopady tejto vlády. Až vtedy sa s nimi bude dať hovoriť o tom, ako sa im zmenil život odkedy táto vláda nastúpila k moci. Musíme si na to počať ešte nejaké dva, tri roky,“ tvrdí odborník na reklamu a merketing Róbert Slovák 

    No a ako sa zmenila premiérova komunikácia po atentáte? Témy pre dlhoročného odborníka na reklamu a merketing Róberta Slováka no a tému okomentuje aj politický reportér Aktualít Martin Sliz.

    Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.