Episodes

  • Na Slovensku je pojem bezrastu (v angličtine degrowth) stále skôr odstrašujúcim novým pojmom. Hovorí sa, že kapitalizmus si každú kritiku skôr prisvojí a ohne na svoj obraz. Než aby proti nej bojoval, komodifikuje. Platí to ale aj o bezraste, ktorý popiera samotné DNA globálneho kapitalizmu? Nespočíva radikalizmus tejto vízie práve v tom, že nám sľubuje niečo, čo si nemôže dovoliť propagovať žiaden politický ani ekonomický marketing? Že nám sľubuje „menej“? Pričom v tomto menej, je skryté aj menej práce, menej znečistenia, menej chorôb, menej nezmyselného plytvania zdrojmi, potravinami a energiou. Bezrast však nie je len utopickou ideou, je to už reálne, medzinárodne fungujúce hnutie. Dokáže však toto hnutie prekročiť svoj tieň radikálnej kritiky a zmobilizovať širšiu verejnosť okolo pozitívnej vízie budúcnosti?
    Odpovede na tieto otázky sme hľadali spoločne s ekologickou ekonómkou Evou Fraňkovou a environmentalistom Danielom Costa Jařabom. Diskusiu moderovala Laura Kovácsová.

    Podcast je súčasťou projektu Perspectives – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Viac o projekte tu: goethe.de/perspectives_eu.

    Projekt Perspectives je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.

  • Ľudský mozog sa nedokáže naučiť nič nové, kým ho zaplavuje toxický stres. Pokiaľ sa dieťa v škole stretne s prijímajúcim prístupom, uľahčí mu to začlenenie a napredovanie. K pocitu bezpečia prispieva, či sa dokáže dohovoriť. Emocionálna podpora je zásadná aj pri začleňovaní a vzdelávaní žiactva s migračnou skúsenosťou.

    O peripetiách a výzvach vzdelávania ukrajinských detí na Slovensku diskutovali novinárka a dokumentaristka Zuzana Límová a riaditeľka ZŠ na Východnej ulici 9 v Trenčíne Tatiana Hríbová. Diskusiu moderovala Andrea Kutlíková.

    Podujatie je súčasťou projektu Perspectives – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Viac o projekte tu: goethe.de/perspectives_eu.

    Projekt Perspectives je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.

    Diskusia je súčasťou podujatia Ako sú naše školy pripravené učiť ukrajinské deti?, ktoré z verejných zdrojov podporila Nadácia mesta Bratislava.

  • Missing episodes?

    Click here to refresh the feed.

  • Agrárne kontinuum efektívnej intenzifikácie: literárny podcast s Lýdiou Ondrušouvou a Tomášom Uhnákom

    Viac ako tridsať rokov od prechodu z centrálne plánovaného hospodárstva k trhovému je na mieste bilancovať, čo tento prechod znamenal pre poľnohospodárstvo ako významného činiteľa ovplyvňujúceho podobu krajiny, stav životného prostredia a zdravia ľudí. Konkrétne, skončil rokom 1989 socialistický model poľnohospodárstva, ktorý vystriedal úplne odlišný model, povedzme kapitalistický, či voľnotržný? Všimol si niekto túto zmenu? Alebo k zmene vôbec nedošlo a socialistický model sa prepísal až do súčasnosti? A je vlastne nejaký rozdiel medzi kapitalistickým a socialistickým poľnohospodárstvom, alebo ide o dve strany jednej mince? Veľa otázok, na ktoré odpovedáme performatívne-didakticky.
    Účinkuje Tomáš Uhnák a Lýdia Ondrušová.

    Podcast podporila nadácia Rosa Luxemburg Stiftung so zastúpením v Českej republike.

    Podcast je súčasťou projektu Perspectives – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Viac o projekte tu: goethe.de/perspectives_eu.

    Projekt Perspectives je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.

  • Potrebné, ale neviditeľné. Aké sú osudy českých migrantiek, poskytujúcich starostlivosť v západnej Európe?

    Odhaduje sa, že v domácej starostlivosti len v strednej Európe v súčasnosti pracuje vyše milión ľudí, a to ako občanov EÚ, tak ľudí pochádzajúcich z tzv. tretích krajín. Len v Nemecku je to 400 – 600 tisíc, veľká väčšina z Poľska a zhruba 3 000 – 5 000 prevažne žien z Česka (presné štatistiky neexistujú vzhľadom na to, že Nemecko zakazuje zbierať dáta o ich etnicite). V Rakúsku sa hovorí až o 60 tisícoch domácich opatrovateľov. Opatrovanie neznamená osemhodinovú prácu denne a následné voľno. Znamená to prítomnosť pri klientovi 24 hodín denne. Opatrovateľka musí byť k dispozícii neustále. O prekarizovanej práci českých opatrovateliek v Nemecku a Rakúsku diskutovala Frédérique Halászová s novinárkou a filmárkou Apolenou Rychlíkovou.

    Podcast podporila nadácia Rosa Luxemburg Stiftung so zastúpením v Českej republike.

  • Ľudská spoločnosť planéty Zem narastá a očakáva sa, že do roku 2050 dosiahne počet 9,7 miliárd. Ponúka sa otázka, ako a či vôbec ju možno nasýtiť, a ešte pri tom nezničiť planétu skôr, než sa dočkáme prelomu storočia. Aktuálne totiž dominantná priemyselná výroba spôsobuje významné environmentálne a zdravotné výzvy a problémy. Napríklad Európska poľnohospodárska pôda ako základný výrobný prostriedok, je z osemdesiatich percent ohrozená eróziou, čo znižuje možnosť pestovania plodín. Ekologické poľnohospodárstvo vzniklo na začiatku 20. storočia ako reakcia na priemyselné poľnohospodárstvo a dodnes ponúka systémový prístup k šetrnému hospodáreniu. Ekologické poľnohospodárstvo sa však nerozširuje tak rýchlo ako by bolo vhodné a navyše sa paralelne rozvíjajú aj iné, často úspešnejšie modely, ktoré o sebe tvrdia, že sú príspevkom k zmene. Môžeme teda, a za akých podmienok, zaistiť potraviny iba z ekologického poľnohospodárstva? A existuje vôbec spoločenská zhoda na tom, aké ciele chceme dosiahnuť v rámci výroby potravín a akými metódami ich chceme realizovať?

    O príčinách súčasného stavu a možných trajektóriách ďalšieho vývoja v podcaste diskutovali Lucia Baľaková, spoluzakladateľka platformy Živá Záhrada a Helena Patasiová, predsedníčka Agrárnej komory Slovenska. Podnety na diskusiu predkladali Tomáš Uhnák, analytik agro-potravinových systémov a Dávid Koronczi, umelec a redaktor časopisu Kapitál.

    Podcast podporila nadácia Rosa Luxemburg Stiftung so zastúpením v Českej republike.

  • V podcaste sme sa rozprávali s autorkou úspešného reportážneho projektu Sašou Uhlovou. Tentokrát z prostredia východoeurópskych migrantov na západe Európy.
    Vo svojej knihe Hrdinové kapitalistické práce v Evropě autorka popisuje ako sa necháva zamestnávať v rôznych odvetviach, ktoré sú často postavené na lacných pracovných silách. Opisuje prácu v poľnohospodárskej oblasti, v ubytovacích službách, a nakoniec v sociálnych službách pre seniorov vo Francúzsku.

    Rozprávali sme sa aj o platovej nerovnosti medzi východom a západom Európy, ktorá priamo ohrozuje európsku integráciu a je dlhodobo neudržateľná. Odpovede na otázky týkajúce sa porušovania ľudských práv na trhu práce sme hľadali spolu s moderátorkou podcastu Barborou Nemčekovou.

    Podcast podporila nadácia Rosa Luxemburg Stiftung so zastúpením v Českej republike.

  • „Nikto tu nie je kvôli umeniu,“ povedal jeden nemenovaný pedagóg Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Tak kvôli čomu tam sme? Prečo dnes niekto študuje alebo učí na vysokej umeleckej škole? Umelecké školstvo je považované za špecifické a krehké vzdelávacie prostredie, ktoré si v posledných rokoch na Slovensku aj v Česku vyslúžilo viac pozornosti najmä kvôli prípadom šikany či obťažovania. Na jeho pôde sú ale živé aj diskusie o mentálnom zdraví, aktivizme, mechanizmoch umeleckého vzdelávania či (ne)užitočnosti umeleckých škôl.

    S pedagógmi a študentstvom rôznych umeleckých odborov sme sa porozprávali o tom, čo ich motivuje študovať a pracovať na umeleckých školách, v čom spočíva ich spomínaná osobitosť, ako sa mení a mal by sa meniť vzdelávací systém.

    Hosťovstvo:

    Jana Kapelová, Vedúca Katedry intermédií a Ateliéru intermédií na VŠVU v Bratislave

    Zuzana Goleinová, študentka filmovej vedy na VŠMU v Bratislave

    Barbora Jurčová, študentka intermédií v Ateliéri APK+ na VŠVU v Bratislave a absolventka grafiky na Akadémii umení v Banskej Bystrici

    Radovan Čerevka, Vedúci Ateliéru slobodnej kreativity 3D na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach

    Moderuje: Michaela Hučko Pašteková.

    Diskusia je súčasťou podujatia Nikto tu nie je kvôli umeniu, ktoré z verejných zdrojov podporila Nadácia mesta Bratislava.

    Diskusia je súčasťou projektu Perspectives – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Viac o projekte tu: goethe.de/perspectives_eu.

    Projekt Perspectives je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.

  • Podcast Mesto pre všetkých vychádza z prípadovej štúdie o tzv. vylúčenej lokalite nachádzajúcej sa vo Veľkom Krtíši, malom okresnom meste na juhovýchodnom Slovensku. Postupné odkrývanie vrstiev segregácie prináša podnetnú diskusiu so spoluautorkou knihy Martinou Růžičkovou. Cieľom publikácie Mesto pre všetkých? Odkrývanie infraštruktúry segregácie bolo priniesť predovšetkým zlepšenie sociálych a materiálnych podmienok bývania v tejto lokalite, reprezentovanej konkrétnym bytovým domom vo vlastníctve mesta Veľký Krtíš. Diskusiu moderoval Peter Szalay.

    Podcast podporila nadácia Rosa Luxemburg Stiftung so zastúpením v Českej republike.

  • Podcast Kritický stav pôrodníc na Slovensku vychádza z reportáže Sofie Martinkovej, ktorá prináša pohľad na pôrodnícke oddelenie v Považskej Bystrici počas letných horúčav. O rešpektovaní práv detí a žien a o súčasnom stave slovenského pôrodníckeho systému vo vzťahu k iným krajinám a ich praktikám sme sa rozprávali s reportérkou Sofiou Martinkovou a režisérkou dokumentárnych filmov Maiou Martiniak.

    Podcast podporila nadácia Rosa Luxemburg Stiftung so zastúpením v Českej republike. Autor fotografie: Dominik Vardžák.

  • Agnes Gagyi: Globálna kríza, zelená transformácia a východná Európa: Poznámky z perspektívy spoločenskej moci

    Akú pozíciu mal náš región v globálnom kapitalistickom cykle po roku 1945, ako i počas jeho dlhotrvajúceho úpadku od 70. rokov, ktorý vytvoril podmienky pre vznik súčasnej globálnej krízy? Aká bola úloha východnej Európy v procese európskej integrácie a ako súvisela s globálnou dynamikou deindustrializácie globálneho Juhu a so vzostupom Číny? Aké obrysy dnes nadobúda globálna politika ekologickej transformácie, medzi postneoliberálnym posunom k protekcionistickej obchodnej a priemyselnej politike, geopolitickým napätím a militarizáciou? Aká je pozícia nášho regiónu uprostred týchto zmien a ako by mohla vyzerať ľudová agencia, ktorá by sa s nimi vyrovnala? Prednáška Agnes Gagyi sa zaoberá týmito otázkami z perspektívy spoločenskej moci (social power approach), ktorá v rámci klimatických politík kladie do popredia otázku ekonomických síl.

    Agnes Gagyi je sociologička, ktorá sa zaoberá východoeurópskou politikou a sociálnymi hnutiami z perspektívy dlhodobej integrácie regiónu na svetovom trhu. Medzi jej nedávne publikácie patria: Middle class politics and the global crisis in Eastern Europe (Politika strednej triedy a globálna kríza vo východnej Európe, Palgrave, 2021), Eastern Europe 30 years into the "transition": New left perspectives from the region (Východná Európa 30 rokov po "transformácii": Nové ľavicové perspektívy z regiónu, spolu s Ondřejom Slačálkom, Palgrave 2021) a Contemporary housing struggles: A structural field of contention approach (Súčasné boje o bývanie: Prístup založený na štrukturálnom poli sporu, s Ioanou Floreou a Kerstin Jacobsson, Palgrave 2022). Pôsobí ako výskumná pracovníčka na Univerzite v Göteborgu a je spoluzakladateľkou Centra solidárnej ekonomiky v Budapešti.

    Prednáška je súčasťou podujatia L*st, after all, ktoré z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia, Nadácia mesta Bratislavy a Friedrich-Ebert-Stiftung so zastúpením v Bratislave.

  • Marina Gržinić: Túžba po Európe v čase rasového kapitalizmu: vyhostení*é utečenci*kyne, turbofašistické nacionalizmy a nekrokapitalizmus
    Prednáška sa zaoberá pojmami Európa, ľavica a pravica, demokracia, dekoloniálnosť a rasový kapitalizmus, ktorý vždy funguje ruku v ruke s nekrokapitalizmom.

    Marina Gržinić žije a pracuje v Ľubľane v Slovinsku a vo Viedni v Rakúsku. Je doktorkou filozofie, vedeckou pracovníčkou Filozofického inštitútu ZRC SAZU (Vedecko-výskumné centrum Slovinskej akadémie vied a umení) v Ľubľane a profesorkou na Akadémii výtvarných umení vo Viedni. Je umelkyňou a kurátorkou. V súčasnosti dokončuje v spolupráci s Tjašou Kancler a Jovitou Pristovšeko experimentálno-dokumentárny film s názvom Insurgent Flows. Trans*Decolonial and Black Marxist Futures (Povstalecké prúdy. Trans*dekoloniálne a černošské marxistické budúcnosti), (2023). Gržinić bola nedávno spolueditorkou zborníka Political Choreographies, Decolonial Theories, Trans Bodies (Politické choreografie, dekoloniálne teórie, trans telá, Cambridge Scholars Publishing 2023).

    Prednáška je súčasťou podujatia L*st, after all, ktoré z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia, Nadácia mesta Bratislavy a Friedrich-Ebert-Stiftung so zastúpením v Bratislave.

  • Jodi Dean: Súdružky: Lekcie od černošských komunistiek

    V prvých desaťročiach dvadsiateho storočia boli černošské ženy vedúcimi organizátorkami Komunistickej strany Spojených štátov. Rozvíjali masové kampane proti južanskému lynču, kapitalistickému vykorisťovaniu, fašizmu a americkému imperializmu. Vytvorili výnimočnú a inovatívnu teóriu trojitého útlaku černošských žien. Ich politika bola navyše militantne internacionalistická. Prednáška vychádza z politických spisov černošských komunistiek, ktoré môžu byť inšpiratívne aj pre súčasných aktivistov*tky a organizátorov*ky.
    Jodi Dean vyučuje a pôsobí v Ženeve v štáte New York. Je autorkou a editorkou štrnástich kníh, vrátane: The Communist Horizon (Komunistický horizont), Crowds and Party (Davy a strana), Comrade: An Essay on Political Belonging (Súdruh*žka: Esej o politickej príslušnosti) a Organize, Fight, Win: Black Communist Women's Political Writing (Organizovať sa, bojovať, zvíťaziť: Politické spisy černošských komunistiek), ktorá vyšla vo vydavateľstve Verso v spolupráci s Charisse Burden-Stelly.

    Prednáška je súčasťou podujatia L*st, after all, ktoré z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia, Nadácia mesta Bratislavy a Friedrich-Ebert-Stiftung so zastúpením v Bratislave.

  • Boris Buden: Komunizmus - nepriateľ, bez ktorého nevieme žiť
    Nie je to čudné, že antikomunizmus prežil pád historického komunizmu? Očividne zohráva významnú úlohu v ideologickej reprodukcii postkomunistickej reality. Ale akú úlohu presne? Zabraňuje prípadnému návratu komunistických zombies? Alebo nás skôr utvrdzuje v presvedčení, že žiadne ohrozenie existujúceho poriadku nemôže prísť z budúcnosti a že neexistuje vôbec nijaká možnosť náhlej zmeny alebo mutácie dejín, skrátka, že idea Revolúcie je mŕtva. Prednáška sa venuje rétorike antikomunizmu a jej performatívnym účinkom na našu historickú skúsenosť. Zaoberá sa kultúrnym prekladom sociálnych konfliktov a novou geopolitickou mapou sveta, ktorú vytvorila, konkrétne vznikom nových normatívnych identitárnych blokov. A takisto sa pokúša hľadať odpoveď na otázku, prečo postkomunistická transformácia vyúsťuje do vojny.
    Boris Buden je spisovateľ, kultúrny teoretik a prekladateľ pôsobiaci v Berlíne. Narodil sa v bývalej Juhoslávii, vyštudoval filozofiu v Záhrebe a doktorát z kultúrológie získal na Humboldtovej univerzite v Berlíne. Od začiatku 80. rokov Buden publikuje eseje a knihy v chorvátčine, nemčine a angličtine, venované kritickej a kultúrnej teórii, psychoanalýze, politike a súčasnému umeniu. Vyučuje na univerzitách v Európe a prednáša po celom svete. Nedávno vyšla jeho publikácia Transition to Nowhere: Art in History After 1989 (Prechod do Nikam: Umenie v dejinách po roku 1989), Berlín 2020.

    Prednáška je súčasťou podujatia L*st, after all, ktoré z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia, Nadácia mesta Bratislavy a Friedrich-Ebert-Stiftung so zastúpením v Bratislave.

  • Panelová diskusia

    Hosťovstvo: Boris Buden, Jodi Dean, Agnes Gagyi, Marina Gržinić
    Moderuje: Ondřej Trhoň

    V kontexte postsocialistickej krajiny, ktorou sme, pretrváva tak pocit našej vlastnej stratenosti, ako chtíč po Európe. Boli sme síce prijatí*é, ale bez toho, že by sme sa stali rovnými. Napriek tomu u nás len zriedka počuť hlasy, ktoré by problematizovali princípy, na ktorých Európa stavia svoju legitimitu ako kontinentu, na ktorom vznikla demokracia. Exkluzívny prístup do pevnosti Európa vychádza zo selektívnej solidarity a je podmienený násilnými vojenskými operáciami na jej hraniciach. Ako by sa súčasná ľavica “bývalého Východu” mala vztiahnuť k takýmto politikám pokrytectva? Stratili sme už úplne túžbu po internacionálnej utópii?

    Počas záverečnej panelovej diskusie sme skúmali krehkú a vždy nanovo vyjednávanú hranicu medzi medzi zákonom a subverzivitou lásky, medzi výkonom moci a politikou (v ktorej sa vytesnené dožaduje slova).

    Diskusia je súčasťou podujatia L*st, after all, ktoré z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia, Nadácia mesta Bratislavy a Friedrich-Ebert-Stiftung so zastúpením v Bratislave.

  • Toto je piata časť podcastu Feministické čítanie. O knihách Deborah Levy som sa rozprávala s Natáliou Blahovou, vizuálnou umelkyňou (na pauze) a koordinátorkou projektu Dôstojná menštruácia. Natália sa venuje témam menštruačnej chudoby, sexizmu v umeleckom svete a reprodukčnej spravodlivosti. Autobiografie Deborah Levy pre nás znamenali zamyslenie sa nad samotou, finančným ohrozením po rozpade partnerského vzťahu, ale aj tomu aký veľký význam má sociálny a kultúrny kapitál v živote spisovateľky. Z kníh sme však častokrát mali dojem, že Levy popisuje svoje podmienky ako viac prekérne než skutočne sú a chceli by sme vedieť viac o tom či bola po rozvode ohrozená chudobou alebo iba chcela ako to sama píše viac buržoázny život.

    Podcast Feministické čítanie moderuje Natália Heriban a vznikol vďaka podpore od Rosa Luxemburg Stiftung so zastúpením v Českej republike.

  • V štvrtej časti Feministického čítania z feministickej a queer sekcie mesačníka Kapitál som sa rozprávala s Marii Láskovou o novej knihe sociológa Jana Váňu – Křehkost. Křehkosť je pre nás kniha, ktorá reprezentuje časť súčasnej českej maskulinity. Chce sa podobať Sally Rooney a aj sa podobá, ale nie tak úplne. V podcaste sme sa bavili aj o tom, že je to skryto ľavicový román, ktorý, ako sme zvyknuté, sa tohto označenia bojí.

    Podcast Feministické čítanie moderuje Natália Heriban a vznikol vďaka podpore od Rosa Luxemburg Stiftung so zastúpením v Českej republike.

  • Kniha Piko mapuje najmä sociálne aspekty užívania najznámejších českých drog od prvých varičských bytov v socialistickom Československu po súčasné trendy ako ,,pikařské instagramy”, drogy vo väzení alebo liečenie v terapeutickej komunite. O téme knihy sme diskutovali s Pavlom Šplíchalom, autorom knihy a Jakubom Popíkom, expertom na ,,protidrogovú prevenciu". Debatu moderovala Natália Heriban.

    Podujatie bolo súčasťou BRaK – Bratislavského knižného festivalu a z verejných zdrojov ho podporil Fond na podporu umenia.

    Podcast podporila nadácia Rosa Luxemburg Stiftung so zastúpením v Českej republike.

  • Tento podcast sme nahrávali na konci novembra, stále traumatizovanx kvírfóbne motivovanou vraždou našich blízkych v priestore, ktorí sme považovali za bezpečný. Od 12. októbra minulého roku dostávajú kvír témy oveľa viac pozornosti ako v minulosti. Cítili sme preto potrebu otvoriť konverzáciu o kvír alebo LGBTI+ komunite, aktivizme, vzdore a ich súvislostiach s takzvaným ľavicovým extrémizmom (LEX). Moderátorkami sú Sasi Moran, vedúca kvír a feministickej sekcie mesačníku Kapitál a Sabrina Katonoff, transrodová autorka a prispievateľka do magazínu QYS. Hosťom je Lukas Lee – nebinárny človek, (bývalý) aktivista, ktorý posledné 4 roky pôsobil v rôznych organizáciach.

    Podcast podporila Rosa Luxemburg Stiftung so zastúpením v Českej republike.

  • V tretej časti podcastu Feministické čítanie z feministickej a kvír sekcie mesačníka Kapitál som sa rozprávala s Ludmilou Lerch o ikonickej knihe Feminine Mystique. Ludmila je študentkou globálnej sociológie na Karlovej univerzite v Prahe a zaujíma sa o reprodukciu nerovností. V podcaste sme sa rozprávali najmä o tom ako veľmi je kniha aktuálna aj dnes a čo nám ako ľavicovým feministkám hovorí.

    Podcast Feministické čítanie moderuje Natália Heriban a vznikol vďaka podpore od Rosa Luxemburg Stiftung so zastúpením v Českej republike.

  • Hlavnou témou marcového čísla Kapitálu je 100 rokov Frankfurtskej školy. Frankfurtská škola sa sformovala v 20. – 30. rokoch pod vedením Maxa Horkheimera vo Frankfurte nad Mohanom. Jej ideovú náplň tvorila kritická teória spoločnosti vyrastajúca najmä z marxizmu, existencializmu a psychoanalýzy. Aký je odkaz kritickej filozofie a čo z neho je aktuálne i dnes?

    Na túto tému diskutoval český filozof, prekladateľ, pedagóg a zakladateľ občianskeho združenia SOK doc. Mgr. Michael Hauser, Ph.D. a filozof, právnik a vedecký pracovník SAV, Mgr. Mgr. Michal Lipták, PhD.

    Diskusiu moderoval šéfredaktor Kapitálu, Tomáš Hučko.

    Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
    Vznik podcastu podporila Rosa Luxemburg Stiftung so zastúpením v Českej republike.