Episodes
-
Majiteľ televízie Markíza PPF Group, stojí aj za našim mýtnym systémom. Aktuálne sa štát dohodol na dodávke nového mýtneho systému a to so spoločnosťou CzechToll. Vlastníkom Czechtollu je PPF Group. „Či to má nejakú časovú súvislosť môžeme len špekulovať, v každom prípade je ale nespochybniteľné, že od decembra 2023 sa SkyToll, respektíve CzechToll dostal k novým, veľmi lukratívnym zákazkám za desiatky miliónov,“ hovorí Xénia Makarová z Nadácie Zastavme korupciu.
Spor o budúcu podobu spravodajstva televízie Markíza síce nekončí, situácia sa ale deeskaluje a štrajk nie je aktuálne na programe dňa. Zamestnanci Markízy v spoločnom verejnom videoposolstve oznámili, že neodchádzajú no zároveň deklarujú že na štrajk dnes nie je dôvod. Vedenie televízie to ocenilo ako pozitívny krok v smere riešenia "cestou racionálneho dialógu."
O novinárskej slobode, nezávislosti žurnalistiky či tlaku majiteľov na redakčnú slobodu sa toho povedalo - a to aj u nás v Aktualitách, naozaj veľa. Aké je ale možné biznisové pozadie kauzy Markíza 2024? Televíziu totiž vlastní český koncern PPF Group no a tento istý subjekt je i za spoločnosťou Czechtoll, ktorá má aktuálne vybudovať náš nový mýtny systém a zabezpečiť výber mýta na najbližšie roky. Sú teda úvahy o akomsi "výmennom obchode" iba čírou špekuláciou? Práve "Mýtny tender" pritom patrí medzi jednu z ikonických káuz prvej Ficovej vlády.
No a vážne pochybnosti vyvoláva aj jej aktuálny vývoj. Téma pre Xéniu Makarovú z Nadácie Zastavme korupciu. No a priestor dostane aj Marián Kulich z oz Mier Ukrajine, ktorá zorganizovala verejný protest na podporu redaktorov Markízy.
Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.
-
Mierny nárast Smeru a rovnako mierny – no pokles PS, s odstupom Hlas, Republika, KDH a SaS a na pôde europarlamentu aj Demokrati a Maďarská aliancia. Naopak mimo hnutie Slovensko, SNS či Kotlebovci. Tesne pred moratóriom prichádza posledný z predvolebných prieskumov tohtoročných eurovolieb z dielne agentúry IPSOS. Tzv. interval spoľahlivosti – a teda percentuálna odchýlka však nedáva istotu europarlamentnej účasti stranám od KDH nižšie. Pozrieme sa na to so sociológom Romanom Pudmarčíkom z Ipsosu.
Aj táto kampaň je poznačená klesajúcou úrovňou transparentnosti – to zas konštatuje Michal Piško z TransparencyInternational Slovensko.
Transparency aj pred týmito voľbami monitorovala kampane jednotlivých strán. Na čele rebríčka skončila trojica PS, KDH a SaS, na chvoste Smer a Hlas.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Po atentáte na premiéra sa dá predpokladať, že u tých, ktorí už boli rozhodnutí ísť voliť, tak ich to ešte viac utvrdí a zároveň to môže mobilizovať ďalších voličov. Na slovenské pomery sa teda môžeme stať svedkami až nebývalej účasti, hovorí o možnom vplyve atentátu na eurovoľby šéf Focusu Martin Slosiarik.
Už o pár dní, presne v sobotu nás čakajú voľby do európskeho parlamentu. Napriek ich významu však tieto voľby u nás už tradične trpeli na chronicky vysoký nezáujem voličov. Tentoraz to ale môže byť úplne iné. Zlomovým momentom volieb sa tak môže stať nedávny atentát na premiéra, ktorý by mohol zdvihnúť voličov z kresiel aby prišli k volebným schránkam a rozhodli o budúcej podobe Europarlamentu.
„Slováci si veľmi rýchlo zvykli na benefity, ktoré z EÚ máme ako je otvorený pracovný trh, možnosť cestovať či eurofondové transfery, ktoré zlepšujú život na Slovensku, ale tie povinnosti ako sa správať zodpovedne už len pri účasti v eurovoľbách, tak tie už beriem oveľa laxnejšie,“ hovorí šéf agentúry AKO Václav Hřích.
Eurovoľby, to je téma dnešného podcastu. O našu priazeň v nich už túto sobotu zabojuje viac ako dvadsiatka politických subjektov, reálnu šancu má ale iba niekoľko z ich. Na základe akých tém sa teda budú voliči rozhodovať a nakoľko ovplyvní výsledok eurovolieb atentát na premiéra? Čo ukázala predvolebná kampaň a prečo viacero strán v nej predstavuje Úniu ako akúsi okupačnú mocnosť a Brusel je pre nich semenišťom azda až rozprávkového zla? Skutočne sme v kampani riešili kľúčové európske témy, alebo sa stala skôr odrazom domácich pomerov a rozšírením koalično-opozičného súboja o moc a vplyv? No a napokon, o čom svedčí čoraz rozšírenejšia prax, v ktorej do europarlamentu kandidujú aj tí, ktorí už vopred dávajú najavo, že si ani v prípade výhry mandát europoslanca prevziať nehodlajú - a prečo im voliči takéto zahrávanie sa s ich dôverou vlastne tolerujú?
Témy a otázky pre Martina Slosiarika z agentúry FOCUS, Václava Hřícha z agentúry AKO a šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho.
Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Nový prezident Peter Pellegrini si napriek odchodu zo strany Hlas ponechá stranícku funkciu zakladajúceho predsedu. Strana pre neho upravila stanovy a aj ako prezident bude mať konkrétne kompetencie v straníckej politike. Budeme teda mať prvého aj oficiálne straníckeho a koaličného prezidenta? Analytici sa zhodujú, že ide o porušenie tradície nadstraníckosti prezidenta.
Nie je to však v konečnom dôsledku lepšie, ak prezident svoju straníckosť transparentne prizná, ako keď bol napríklad Ivan Gašparovič podľa vlastných slov „akoby člen Smeru?“?
V dnešnom podcaste budete počuť nového predsedu Hlasu Matúša Šutaja-Eštoka, jeho podpredsedu Erika Tomáša, bývalú predsedníčku PS Irenu Bihariovú, ktorá nám pozorpávala o odstrihnutí sa Zuzany Čaputovej od jej pôvodnej strany, politológa Pavla Baboša, aj bývalého ľavicového politika Petra Weissa.
Moderuje Peter Hanák. Nahrávali aj Michaela Paulovič, Natália Jabůrková a Marek Bíro.
-
Sú prieskumy, ktoré hovoria, že nejakých pár percent voličov z tábora Republikánov odmieta Trumpa voliť, ak bude obvinený kriminálnik. A až nejakých 20 percent to bude zvažovať, ako dôležitý argument, prečo ho nevoliť, hovorí v podcaste Branislav Ondrášik, ktorý sa špecializuje na americké voľby.
Dvanásťčlenná porota newyorského súdu uznala vo štvrtok amerického exprezidenta a súčasného republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa za vinného vo všetkých 34 bodoch obžaloby v prípade podplácania výmenou za mlčanlivosť a s tým súvisiaceho falšovania obchodných záznamov. Rozsudok nie je právoplatný a Donald Trump avizuje, že sa odvolá.
Exprezident môže napriek verdiktu stále kandidovať. S Branislavom Ondrášikom, ktorý roky sleduje americké voľby, v podcaste preto rozoberamé, ako môže tento prelomový verdikt ovplyvniť blížiace sa americké voľby, ktoré Spojené štáty čakajú 5. novembra.
Ide o prelomový rozsudok, keďže sa tak Trump stal prvým americkým prezidentom ktorý si vypočul verdikt „vinný". „Americký právny systém je nastavený na systéme poroty. Porotu vyberaju obé strany - aj obhajoba, aj obžaloba. Mali by to byť porotcovia, ktorí sú podobní vám a sú schopní rozhodnúť váš prípad. Určite boli medzi nimi aj prívrženci Trumpa," vysvetľuje Ondrášik v podcaste a približuje aj za čo presne je Trump vinný.
Podľa Ondrášika verdikt nie je dobrá správa pre tím Donalda Trumpa. „Sú prieskumy, ktoré hovoria, že nejakých pár percent voličov z tábora Republikánov odmieta Trumpa voliť, ak bude obvinený kriminálnik. A až nejakých 20 percent to bude zvažovať, ako dôležitý argument, prečo ho nevoliť," vysvetľuje v podcaste.
Exprezident bude teraz ešte motivovanejší, aby voľby vyhral. „Vo svete Donalda Trumpa je všetko o Donaldovi Trumpovi. Trump prehral, to je niečo, čo on znáša veľmi ťažko. Keď sa pozrieme na súdne procesy, ktoré boli rozhodnuté, tak tých prehral už pomerne veľa. Prehral pomerne veľa volieb od tých posledných volieb - Republikáni posledné voľby v Kongrese tiež nezaznamenali nejaký veľmi dobrý výsledok. Čiže myslím, že toto vníma niečo ako prehru, veľmi osobne a negatívne," myslí si Ondrášik a dodáva, že Trum vníma, že jeho impérium nie je úplne také veľké a neochvejné.
Podľa odborníka ho to bude určite motivovať, aby voľby vyhral, no dodáva, že o tom rozhodnú americkí voliči. „Asi ho to bude motivovať ešte viac používať rôzne úskoky, lži, klamstvá, vymyslené obvinenia. To asi bude akcelerovať," myslí si Ondrášik.
Moderuje Denisa Hopková.
-
Palestínu musí uznať Izreal, až potom tam môže byť pokoj. Rozhodujúci však bude postoj USA, tvrdí analytik Attila Kovács.
Dve tisícky verzus vyše tridsaťtisíc. Už toľko ľudských životov stál konflikt medzi radikálmi Hamasu a Izraelom. Za spomínanými dvoma tisícmi stoja radikáli, za vyše tridsiatimi Izrael a jeho vojnová mašinéria riadená premiérom Netanjahuom. Na spravodlivosť si ich už volá medzinárodný tribunál. A hladomor v Gaze mobilizuje medzinárodnú podporu pre samostatný štát Palestínčanov, čo je červené súkno pre izraelského premiéra.
Nedosiahol Netanjahu krutosťou vojenskej odpovede opak toho, čo chcel? Namiesto vyhladenia Hamasu je tu vlna podpory pre palestínsku štátnosť.
„Vlastne takú reklamu pre Hamas ako Netanjahu doteraz neurobil nik“, tvrdí odborník na región Attila Kovács.
Ako sa k palestínskej štátnosti stavia Slovensko? Šéf diplomacie Juraj Blanár odkazuje ešte pred rok 1989.
„Slovenská republika preberajúc záväzky po bývalom Československu uznala Palestínu už v roku 1988. Teraz je to na iných krajinách“, povedal po schôdzke šéfov diplomacií EÚ začiatkom týždňa v Bruseli.
Nie je postoj Slovenska a ministra Blanára prílišným zjednodušením?
Podľa Attilu Kovácsa je to pokrytecké. „Vlastne ide o postoj, aby sme z toho v každom prípade vyšli dobre a je jedno, čo bude nasledovať“, tvrdí. Je to podľa neho „ničnehovoriace“.
Kovács tak reaguje pri porovnaní s postojmi k otázke zo strany českého prezidenta a premiéra. Petr Pavel: „Gaza je v súčasnosti v troskách, nálady obyvateľstva sú skôr radikálne než zamerané na budovanie mierového spolužitia (…) nie sú tam zárodky pre fungujúcu štátnosť“.
Palestínsku štátnosť Česká republika zatiaľ neplánuje uznať ani podľa premiéra Petra Fialu.
„Jedine vtedy, keď vznikne funkčný model, podporovaný väčšou skupinou významných štátov“, dopĺňa prezident Pavel.
Čo bude rozhodujúce pre usporiadanie vzťahov v regione?
„Predpokladom bezpečnosti Izraelčanov je bezpečnosť Palestínčanov“, tvrdí Kovács. Kľúčovou otázkou a predpokladom trvalého mieru je podľa neho fakt, že Palestínu musí najprv uznať samotný Izrael. Až potom môže účinne pomôcť podpora medzinárodného spoločenstva, tvrdí analytik.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
„Teraz sa hľadajú okrem ľudí, ktorí osobne nastavili svoju hruď ako Michal Kovačič a spolok, tak sa hľadajú i ľudia, ktorí si povedia, že je to aj ich problém a chcú skutočné informácie. To najhoršie, čo sa našej žurnalistike môže stať je to, že to ľuďom bude jedno,“ hovorí na margo rušenia politických diskusií bývalý šéf Slovenského syndikátu novinárov Ján Füle. Bude teda Bombic novým mediálnym mainstreamom?
Éra kritických politických diskusií v slovenských televíziách končí. Po TV JOJ na ne rezignovala už aj najvplyvnejšia televízia u nás a jej koniec sprevádzali i obvinenia z orbanizácie slovenských médií. Quo vadis – teda, kam kráčaš, slovenská mediálna scéna a podarí sa vládnej moci znormalizovať naše médiá? Aké možnosti dnes majú nezávislí a kritickí novinári zoči voči vládnej snahe o ich pacifikáciu? No a prečo by existencia silných, nezávislých a voči moci kritických médií nemala byť ľahostajná ani bežným občanom?
„Len hlúpa vláda potrebuje hlúpych občanov. múdra vláda potrebuje múdrych občanov a múdri občania potrebujú skutočné seriózne informácie, nie bohapustú propagandu a lži,“ tvrdí Ján Füle.
Téma dnešného podcastu s bývalým riaditeľom Centra spravodajstva a publicistiky Televízie Markíza ako i exšéfom spravodajstva STV Tiborom Búzom a s bývalým predsedom Slovenského syndikátu novinárov a dlhoročným skúseným novinárom Jánom Fülem.
Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Poslanci SNS prichádzaju do Národnej rady s novelou zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Strana Andreja Danka navrhuje spoplatnenie poskytovania informácií - presnejšie po novom „by žiadateľ uhrádzal náklady spojené s vyhľadávaním mimoriadne rozsiahlych informácií." Infozákon pri tom často využívaju pri svojej práci novinári, mimovládne organizácie a aj občania.
Podľa investigatívneho novinára Martina Turčeka je väčšina informácii v štáte taká, že verejnosť má na ne právo, ale automaticky sa nezvereňujú. On sám napísal stovky článkov aj vďaka infozákonu. Návrh zákona z dielne SNS je podľa neho nejasne sformulovaný. „Problém je, že nevieme, či si to niektoré ministerstva nevyložia tak, že budú skoro pri každej žiadosti chcieť spoplatnenie," hovorí v podcaste.
Šéfka Nadácie Zastavme korupcie Zuzana Petková upozorňuje, že by sa verejnosť nemusela dozvedať o všetkých kauzách.
„My si myslíme, že to nie je v poriadku, pretože občania už raz svojimi daňami zaplatili aj za činnosť týchto úradov a neviem prečo by mali platiť znova, ak chcú skontrolovať, ako hospodária s peniazmi," približuje v podcaste, čo im prekáža na novele poslancov SNS.
Dodáva, že v zákone nie je jasné, aké poplatky by sa mali platiť.. „Avšak je veľký predpoklad, že by sme si my, organizácie, novinári nemohli dovoliť podávať toľko infožiadostí a získať informácie. Verejnosť by sa nedozvedala o mnohých kauzách," tvrdí Petková.
Poslacni SNS novelu dôvodia aj tým, že sú uradníci „zahlcovaní častými alebo nadmernými požiadavkami na sprístupnenie informácií" a osoby „sú konfrontované s požiadavkami, ktoré si vyžadujú mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, čo výrazne zaťažuje ich administratívne kapacity a zdroje.
Na zaťaženosť úradnikov v mestách sa v podcaste pýtame prezidenta Únie miest Slovenska a primátora Trenčína Richarda Rybníčka. Ten nevidí dôvod na to, aby sa zákon menil.
„Problém vidím v kapacitách menších obciach. Tam to problémové môže byť. Štátne úrady, vlýda, veľké mesta, ale aj obce nad 4-tisíc obyvateľov by to mali vedieť zvládnuť. Myslím, že zákon by mal ostať zachovalý," hovorí v podcaste.
No a tému rozoberáme aj s expetom na mediálne právo Tomášom Kamencom. Novela zákona je podľa neho nepodarok. „Návrh ako je teraz koncipovaná skôr otvára priestor pre svojvôlu pri potenciálnej snahe nesprístupniť informácie, približuje advokát.
Moderuje Denisa Hopková.
-
Vedeniu Markízy sa postavila veľká časť zamestnancov. Pohrozili kolektívnym odporom.
„Potichu a plíživo“. Tak má u nás vyzerať boj o „orbanizáciu“ televízií. V širšom zmysle médií ako celku. Do jeho zákulisia v najsilnejšej zo slovenských televízii – v Markíze - dal nahliadnuť Michal Kovačič. V živom vysielaní na záver nedeľňajšej relácie Na telo tomu „potichu a plíživo“ dal rovno pomenovanie: „Tlak nielen politikov, ale aj vedenia; pokusy o cenzúru, denno-denný tlak aj na televízne noviny“.
A hoci to vedenie Markízy promptne odmietlo, za Kovačiča sa s odstupom dňa postavila veľká časť televízie. A „za neakceptovateľné“ verejne vo vyhlásení označila, aby „moderátor najúspešnejšej politickej relácie musel okrem tlakov politikov čeliť ešte tlakom vlastného vedenia“. Dali si rovno trojdňové ultimátum – že Na telo bude s Kovačičom pokračovať aj po letnej prestávke. Ak nie, pohrozili „kolektívnym odporom“.
Čo priviedlo až k tomuto bodu? Pozrieme sa na to s Martinom Halandom, ktorý je bývalý vedúci vydania televíznych novín Markízy. Aktuálne vedenie televízie sa s ním rozlúčilo ešte začiatkom roka. Hovorí o „mikrosúbojoch“, ktoré vyústili až do nedeľného kroku Michala Kovačiča.
Situáciu tiež rozoberieme s politológom Samuelom Spáčom, so Zuzanou Petkovou z nadácie Zastavme korupciu a tiež s Petrom Bárdym, šéfredaktorom a politickým komentátorom Aktualít.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Prakticky okamžite po atentáte sa rozbehla informačná vojna o jeho interpretáciu a zarámcovanie do politických súvislosti. Špekulácie by mohol rozptýliť aj špeciálny parlamentný výbor, ktorý by dohliadal na vyšetrenie atentátu. Navrhuje to exminister zahraničných vecí Rastislav Káčer. Pre vzájomnú komunikáciu by to vytváralo oveľa pevnejšiu pôdu pod nohami, tvrdí expertka na komunikáciu Simona Bubánová
Hoci od atentátu uplynulo iba pár dní, slovenská politická prevádzka sa opäť rozbehla na plné obrátky. Podaná ruka tak odchádzajúcej prezidentky, ako i zvoleného prezidenta, bola politickými lídrami odmietnutá no a v parlamente sa strany opäť sporia takmer tak, ako sa sporili i pred atentátom. Namiesto Dankom avizovanej "politickej vojny", nastúpila vojna informačná a v nej prebieha ľúty zápas o širšie zarámcovanie atentátu tak, aby bol čo najlepšie využiteľný v ďalšom politickom zápase.
"Málo počujem návody na riešenia ako čítať situáciu pre ľudí z toho spektra, ktoré na tie námestia chodili. Počujem, čím spoločnosť žije a pokus "zarámcovania" atentátu tu určite je, ale spoločnosť potrebuje počuť silné argumenty, ktoré hovoria o tom, ako to má vnímať celá tá masa ľudí, ktoré na tie námestia chodili. Pretože oni nie sú vinní, ale potrebujú počuť, čo sú tie argumenty, prečo nemajú mať zlé svedomie," upozorňuje Simona Bubánová.
Aké interpretačné hry sa tu teda - v pozadí bezprecedentného útoku na premiéra, hrajú a ako poskytnúť občanom dostatok nielen kvalitných, ale i dôveryhodných informácií vo vojne s dezinfoscénou a prívalom špekulácií i konšpirácií? Pomohol by Osobitný parlamentný výbor, ktorý by nadstranícky dohliadal na vyšetrovanie atentátu?
"Dnes vidím asi jedinú vec, ktorá by mohla ako-tak zabrániť šíreniu ďalšej nenávisti, podozrievania a dezinformácií. Transparentné vyšetrovanie, na ktoré nebudú dohliadať len politici, ktorí osobne nesú zodpovednosť na nezvládnutie bezpečnosti ústavného činiteľa," tvrdí exminister zahraničia Rastislav Káčer.
Počúvate Aktuality Nahlas, v dnešnom podcaste sa pozrieme na stav, v akom sa nachádza naša verejná debata krátko po bezprecedentnom atentáte na premiéra, ako i na možnosti, ako ju upokojiť. So Simonou Bubánovou a Rastislavom Káčerom.
Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Návrat verejnoprávnosti verzus mocenské ovládnutie. Zákon o novej Slovenskej televízii a rozhlase, ktorý formálne ruší doterajšiu RTVS, prešiel prvým čítaním. Je tak pripravený na júnové finále.
A ak ministerka kultúry opakuje, že len chcú „vrátiť vysielaniu skutočné atribúty verejnoprávnosti, vyváženosti, nezávislosti“, Opozícia má na to iné pomenovanie. Hovorí o mocenskom a politickom ovládnutí organizácie.
Budete počuť poslancov Máriu Kolíkovú, Juraja Krúpu a Martina Šmilňáka, za koalíciu Karola Farkašovského.
Postup podľa pôvodného scenára pri rušení RTVS na STVR, od ktorého neupúšťa vládna väčšina v sebe nesie riziko sankcií a pokút zo strany európskych inštitúcií. Avizuje to Pavol Szalai z Reportérov bez hraníc.
A v RTVS hovoria aj o možnom štrajku. „Stále je témou aj ostrý štrajk“, hovorí Soňa Gyarfášová zo štrajkového výboru zamestnancov a spolupracovníkov RTVS. „Ak sa nájde vôľa na ostrý štrajk, stále je to téma“, spresňuje. Výbor vydal vyhlásenie, ktorým reaguje na posunutie zákona o STVR do druhého čítania. „Ocitli sme sa opäť o krok bližšie k možnosti reálnej deštrukcie princípov verejnoprávneho vysielania“, píše sa v ňom. Sú v ňom rovnako „obavy z autocenzúry a cenzúry vysielania nového verejnoprávneho vysielateľa“. Súvisia s pripravovanou etickou komisiou novej STVR.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok chce, aby do budúcnosti bývanie troch najvyšších ústavných činiteľov prešlo pod úrad vlády. Ide o jedno z opatrení, ktoré chce navrhnúť v rámci pripravovaných zmien. Totiž záver dnešnej bezpečnostnej rady je vznik pracovnej skupiny. Vo veľmi krátkom čase príde vlada so súborom bezpečnostných opatrení - pôjde o technické a legislatívne zmeny.
Minister vnútra hovorí, že je nemysliteľné, aby traja najvyšší ústavní činitelia nemali zabezpečné svoje bývanie, ktoré by bolo zabezpečené v rámci bezpečnostných protokolov.
„To je jedno z opatrení, ktoré budem navrhovať - aby úrad na ochranu ústavných činiteľov kontaktoval všetky tri úrady s tým, že ako je dnes zabezpečené bývanie troch najvyšších ústavných činiteľov. Aby to bývanie prešlo pod úrad vlády, aby tam boli režimové opatrenia. Aby sme nedávali priestor, že sa pred obydliami politikov budú stavať šibenice," dodáva minister s tým, že už majú vytypované nejaké nehnuteľnosti.
Totiž záver dnešnej bezpečnostnej rady je vznik pracovnej skupiny. Vo veľmi krátkom čase príde vlada so súborom bezpečnostných opatrení - budete tiež počuť ministra obrany Roberta Kaliňáka.
Tibor Gašpar zo Smeru si predstaviť aj, že by v rámci opatrení prišli zmeny v zákone o policajnom zbore. Predsa poslacenkého klubu Progresívneho Slovenska hovorí, že opozícia by chceli počuť prípadne zmeny dopredu.
Moderuje Denisa Hopková.
-
Národná rada dnes v uznesení odsúdila atentát na premiéra roberta fica. Ruku zaň zdvihlo všetkých 130 prítomných zákonodarcov. V uzneseni vyzvala na zastavenie šírenia nenávisti voči vláde, ale aj iným politikom a ústavným činiteľom. Poslanci opozície a koalície našli spoločnú reč aj na poslaneckom grémiu. Podľa viacerých padali aj slova ospravedlňovania a uzmierovania. Budete počuť poslancov Smeru - Luboša Blahu, Erika a Roberta Kaliňáka. Petra Žigu z Hlasu a poslancov opozície - Branislava Gröhlinga, Milana Majerského, Veroniku Remišovú a Michala Šimečku.
Aký signál dnes poslanci národnej rady vyslali? V podcaste budete počuť politológa Radoslava Štefančíka
„Poslanci vyslali veľmi dôležitý signál. Pozerali sme tlačovú konferenciu strany Smer a vystupovali tam zmierlivo. Pozorovali sme iného Ľuboša Blahu, umierneného. Z tlačovky som mal dobrý pocit, aj keď pri niektorých bolo vidieť, že hovoria cez zuby. A ak sa Robert Kaliňák rozhodne, že tak bude komunikovať v týchto dňoch, aj do budúcna, pokiaľ hľadá zmierenie a ospravedlnenie, tak to treba oceniť," hovorí v podcaste politológ.
Moderuje Denisa Hopková.
-
Atentát na premiéra priniesol výzvy na pokoj a vyššiu kultúru komunikácie, no niektorí politici pokračujú v polarizácii spoločnosti, útokoch na médiá a dokonca aj na satirickú stránku. Právnik upozorňuje, že politik musí zniesť veľa kritiky a satiry a nesmie to bežnému občanovi oplácať rovnakou kartou naspäť.
Politikom vtipy a satira na ich účet prekážali vždy. Sloboda prejavu má svoje hranice, dané 40-timi rokmi judikatúry. Sú pomerne jasné a presné. Politici sa takmer nikdy nedomôžu ich obmedzenia.
Výzvy na trestné stíhanie satirickej stránky Zomri zo strany vicepremiéra Tomáša Tarabu sú volaním po extrémnom obmedzení slobody prejavu, hovorí advokát Tomáš Kamenec, ktorý sa zaoberá mediálnym právom. Podľa neho nenávisť šíria najmä politici a nie táto stránka.
V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť aj Jakuba Gulíka, moderátora a spoluautora politicko-satirickej relácie Ťažký týždeň. Pýtali sme sa ho na toľko žiadanú sebareflexiu, ale aj na to, či je ťažké robiť si žarty z Andreja Danka.
Nahrával Peter Hanák.
-
Premiér Robert Fico naďalej zostáva na jednotke intenzívnej starostlivosti. Lekári sa rozhodli pre chirurgický zákrok. Podľa riaditelky nemocnice v Banskej Bystrici Miriam Lapuníkovej je premier pri vedomí.
Robert Kaliňák, že dnešný zákrok môže prispieť k pozitívnej prognóze premiéra. Dodáva však, že jeho stav je naďalej vážny.
Šéfredaktori viacerých médií odsúdili útok na predsedu vlády. V stanovisku hovoria o tom, že je to cesta nenávisti, ktorá nemôže ovládať Slovensko, lebo nás posunie na najtemnejšie miesta na mape. Ukázali tieto dva dni, že to nedopustíme? O vývoji udalosti za posledné hodiny a o tom, ako priespieť k upokojeniu situácie v podcaste budeme hovoriť so šéfredaktorom Aktuálit Petrom Bárdym.
„Stojí to a padá na dvoch veciach. Tá prvá je zdravotný stav premiéra. Veľmi mu držím palce, aby sa zostavil. A druhá vec je postoj politikov. To sú dve najdôležitejšie podmienky, ktoré treba splniť na umiernenie situácie," hovorí v podcaste.
To, čo sa stalo, bol individuálny čin, ale nazhromaždená nenávisť bola spoločným dielom, uviedla včera prezidentka Zuzana Čaputová. V rozhovore s novinárom Bárdym hovoríme aj o tom, či aj média neprispeli k zvýšeniu napätia v krajine.
„Slovensko sa rozdelilo na my a oni. A na tych dobrých a zlých. Slovensko sa rozdelilo na oligarchiu a dobrých občanov. Na obyčajných ľudí a bratislavké elity. My všetci sme do istej miery za to zodpovední," približuje v podcaste. Dodáva, že ani jedna zo strán dnes nie je šťastná, no nemyslí si, že je reálne spojiť celú spoločnosť. Stačí, keď sa naučíme spolu rozprávať bez toho, aby sme na seba nadávali.
Peter Bárdy tiež dodáva, že Robert Fico vyhral demokratické voľby a žiadny občan si nemôže s politikom vybavovať účty násilím. Ak sa teraz nezastavíme, tak nás čaká veľmi rýchla cesta do pekla. Toto nebude dobrý štát na bývanie, miesto kde budú ľudia štastní."
Moderuje Denisa Hopková.
-
„Pred premiérom sú asi najťažšie a najdôležitejšie hodiny a dni, aby sa ukázalo, že všetko nakoniec bude postupovať tak, ako si želáme. A že tieto kritické hodiny a dni prežije v zdraví“ – Peter Pellegrini to uviedol po krátkej návšteve hospitalizovaného Roberta Fica.
Útok, ktorý zmení krajinu? Na nenávisť nereagovať nenávisťou. Nie hľadať vinníka, ale upokojiť situáciu ako úloha aktuálnej hodiny. Slovensko deň po bezprecedentnom atentáte na premiéra.
Robert Fico je po päťhodinovej operácii na áre Roosveltovej nemocnice v Banskej Bystrice. Jej riaditeľka Miriam Lapuníková konštatovala, že „jeho stav je stabilizovaný, avšak naozaj veľmi vážny“.
Pre atentát na premiéra zasadla bezpečnostná rada štátu i vláda. A ak včera zaznievali aj výrazy o „začiatku politickej vojny“, dnes sú to najmä výzvy na upokojenie.
Spolu vystúpili dosluhujúca hlava štátu s novozvoleným prezidentom. A zhodli sa na spoločnej pozvánke pre lídrov všetkých parlamentných strán na hľadanie upokojenia situácie.
Medzitým pokračuje vyšetrovanie – a to tak útočníka, ako aj zasahujúcich bezpečnostných zložiek. A spolu s odborníkmi aj my hľadáme odpovede, ako ďalej? Budete počuť politológa Radoslava Štefančíka a sociológa Romana Pudmarčíka.
Politológ Radoslav Štefančík hovorí, že „prvé memento“ aktuálneho vážneho stavu bola už streľba pri bratislavskej Teplárni. „Človek, ktorý nenávidel určitú skupinu ľudí, išiel vraždiť. A v pláne mal aj útok na vtedajšieho premiéra. To malo byť prvé memento, že sa u nás niečo deje“, hovorí politológ.
Sociológ Roman Pudmarčík z agentúry Ipsos upriamuje pohľad už na samotnú komunikáciu politikov. „Už ich slovník by mal byť citlivejší, viac chápajúci a otvorený pre diskusiu“, hovorí. Ďalším krokom k prelomeniu rozdelenia by podľa neho mohlo byť ukončenie politiky „nepriateľských médií“ či ich bojkotovania. „Poskytnutie rozhovoru pre takéto médium by bolo signálom otvorenosti k diskusii“, tvrdí.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Niektorí koaliční politici okamžite po atentáte začali obviňovať opozíciu alebo dokonca médiá. Ako na to médiá reagujú? Vládu bude riadiť jeden z podpredsedov a bude normálne fungovať. Demisiu vlády by priniesla až kóma alebo smrť premiéra, keďže vláda je viazaná na osobu premiéra, hovorí odborník na ústavné právo.
Čo bude táto udalosť znamenať pre štát a spoločnosť, si v dnešnom podcaste rozoberieme so šéfredaktorom Aktualít Petrom Bárdym, ústavným právnikom Vincentom Bujňákom, a aj s bezpečnostným analytikom Martinom Královičom. Budete počuť aj reakcie politikov – prezidentky Zuzany Čaputovej, lídra opozície Michala Šimečku, a zástupcov koalície Ľuboša Blahu a Andreja Danka.
Nahrával Peter Hanák.
-
Je koniec sporov medzi SNS a Hlasom? Koaliční partneri sa dnes podržali pri odvolávaní ministeriek Šimkovičovej a Dolinkovej. Ako to je sa viac ukáže pri hlasovaní o zmenách, ktoré sa týkajú Fondu na podporu umenia. Budete počuť redaktora Aktualít Mareka Biróa.
Andrej Danko totiž očakáva, že Hlas a Smer zahlasujú za ich návrhy v kultúre. Ak by to tak nebolo, tak by bol podľa Danka v koalícii problém. O situácii v koalícii budeme hovoriť s politológom Erikom Lášticom.
Politológ hovorí, že Andrej Danko robí to, čo skúšal už v predchádzajúcej koalícii so Smerom a Mostom-Híd. Mohol to vyhodnotiť, ako úspešné. „Andrej Danko sa snaží tým, že často bez varovania otvára nové požiadavky, ktoré sú prekvapujúce pre koaličné strany a ich lídrov, dosiahnuť silnejšiu pozíciu, ktorá nemá v kolalícii pre výsledok vo voľbách. Táto sa strégia môže byť úspešná, lebo má moment prekvapenia, nastoluje požiadavku, na ktorú musia reagovať tým, že do toho vstúpia média," približuje Láštic. Dodáva, že Danka to však do budúcna oslabuje ako partnera.
Moderuje Denisa Hopková.
-
Korupcia v ruskej armáde nahrávala Ukrajine a aj preto Sergej Šojgu skončil vo funkcii ministra obrany. Sú to pre nás zlé správy, lebo je jasné, že Rusko sa pripravuje na veľmi dlhú vojnu. Je to však zároveň signál, že Vladimir Putin je nespokojný s doterajším vývojom vojny, zhodujú sa odborníci.
Alexander Duleba má ešte aj ďalšiu interpretáciu – takzvaný civilný mocenský blok si chcel odkrojiť väčší kus koláča ako silový blok, a ministerstvo obrany je aktuálne najväčší objednávateť v ruskej ekonomike. Tá je už tak nastavená na vojnu, že ak sa vojna skončí, Rusko čaká krach. Rusko tak zrejme bude viesť vojny až do svojho kolapsu.
V dnešnom podcaste budete počuť najnovšie informácie o dianí v Kremli a analýzy politológa Grigorija Mesežnikova a experta na Rusko a Ukrajinu Alexandra Dulebu.
Nahrával Peter Hanák.
-
Najbližšie dva týždne sa aj na Slovensku rozšíri celospoločenský diskurz o tému hokeja. Do nedele 26. mája je totiž tohtoročný svetový hokejový šampionát. Tento raz v našej tesnej blízkosti – v českých mestách Ostrava a Praha.
Silný tím, veľa odhodlania, ale aj slová o tom, že „netreba mať veľké oči“ – a to rovno z úst trénera Craiga Ramsey-iho.
Čo nás čaká nasledujúce dva týždne? A majú Slováci šancu zahrať si až do posledného dňa šampionátu a teda, že by mohli pomýšľať na medaily? Téma pre kolegov zo Športu.sk, ktorý je sesterským portálom vrámci Ringieru.
„Máme tento rok jeden z najlepších tímov za posledné roky. Najdôležitejší faktor je, že nám prišlo až osem hráčov zo zámoria, pričom väčšina má skúsenosti z NHL. No treba povedať aj to B: aj ostatné tímu budú mať naozaj veľmi dobré zostavy“, hovorí hokejový redaktor Martin Tóth Vaňo.
„Ako hovoria tréneri, že treba ísť do toho s istou pokorou a postupne“, pripomína zas Alžbeta Takácsová, rovnako hokejová redaktorka portálu Šport.sk. Obaja sú s ďalšími členmi redakcie priamo v dejisku svetového hokejového šampionátu v Ostrave.
„Nemecko bude mimoriadne dôležitý zápas, keďže je to hneď prvý zápas na turnaji a Nemci by mali byť naši konkurenti v boji o to tretie, štvrté miesto o postup“, pripomína Martin Tóth Vaňo. Hovorí, že od výsledku prvého zápasu bude záležať aj psychické nastavenie hráčov do ďalšieho priebehu šampionátu.
V dnešnom podcaste sa dozviete všetko, čo potrebujete vedieť o najbližších dvoch týždňoch svetového „festivalu hokeja“ v susednej Českej republike.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
- Show more
