Episoder
-
Ústrednou témou ďalšej epizódy nášho podcastu bola studená vojna, preteky v zbrojení a vo vesmírnom výskume a zástupné vojenské konflikty tohto obdobia. Pozvanie do štúdia prijal riaditeľ Historického ústavu SAV, v. v. i. Slavomír Michálek, odborník na americkú politiku v období studenej vojny a československo-americké politické a kultúrne vzťahy.
Rozprávali sme sa o Maršalovom pláne aj Uránovej dohode medzi Československom a ZSSR z októbra 1945, ktorá je podľa nášho hosťa tým hlavným ekonomickým medzníkom, ktorý krajinu definitívne nasmeroval po druhej svetovej vojne na východ. Vďaka uránu z ČSR tiež bolo ZSSR schopné zhotoviť atómovú bombu.
Doktor Michálek nám priblížil aj archívny výskum a prezradil tiež, aký dokument je pre neho tým najvzácnejším, ktorý objavil pri svojom bádaní v americkom národnom archíve. A skončila sa vôbec studená vojna alebo si dala len prestávku? Aj na túto otázku sme hľadali odpoveď s naším odborníkom.
Prajeme príjemné počúvanie, prípadne sledovanie prostredníctvom YouTube kanála SAV. :)
-
Vypočujte si špeciálnu epizódu Vedeckého podcastu SAV z festivalu Starmus, ktorú sme naživo nahrávali v rámci sprievodného podujatia Science Camp na Hlavnom námestí v Bratislave.
Naše pozvanie na pódium prijal materiálový vedec a anorganický chemik Miroslav Hnatko, riaditeľ Centra pre využitie pokročilých materiálov SAV, v. v. i. (CEMEA SAV).
Hlavnou témou epizódy boli materiály budúcnosti. Rozprávali sme sa o sodíkových a veľkokapacitných batériách. Dozvedeli sme sa aj o nových možnostiach recyklácie existujúcich batérií, ktoré umožnia získať naspäť použité vzácne kovy.
Zaujímala nás aj budúcnosť a smerovanie materiálového výskumu. Docent Hnatko tvrdí, že najväčší progres v materiálovom výskume je tam, kde ide o život a prezradil nám viac o jedinečnom materiáli vyvinutom v CEMEA SAV, ktorý tvorí povrch 3D titánových implantátov.
A vedeli ste, že nás už môžete aj sledovať? Dá sa to prostredníctvom YouTube kanála SAV.
Prajeme príjemné sledovanie/počúvanie :)
-
Manglende episoder?
-
V tejto epizóde si trošku oddýchneme od vedeckých tém, ale od Slovenskej akadémie vied ako takej sa nevzdialime. Pozvanie do nášho podcastu totiž prijala riaditeľka Kongresového centra SAV Smolenický zámok – kastelánka – Ľubica Záborská. Previedla nás históriou zámku a popísala jeho najkrajšie zákutia a zaujímavosti.
Vedeli ste, že Smolenický zámok je najmladším zámkom na Slovensku? Zároveň je najobľúbenejšou destináciou v Trnavskom kraji. Pod vedením doktorky Záborskej sa naplno otvoril širokej verejnosti. Dnes si už aj vy môžete dopriať zámocký oddychový pobyt. A čo tak výborná káva s koláčikom v novej zámockej kaviarni? Alebo návšteva príjemného letného koncertu pod holým nebom? Aj to je dnes na zámku možné. Ľubica Záborská nám prezradila o tom viac. A nevynechali sme ani hudbu samotnú, ktorá má špeciálne miesto v srdci kastelánky Smolenického zámku. Rozprávali sme sa aj o muzikológii a žánri world music.
Ak nás chcete sledovať, môžete tak urobiť prostredníctvom YouTube kanála Slovenskej akadémie vied. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie :)
-
Počuli ste už o vrodených poruchách glykozylácie? Ide o zriedkavé choroby, ktoré sa vyskytujú u jedného zo stotisíc narodených jedincov a až v 20 percentách bývajú smrteľné. O tom, ako tieto ochorenia súvisia so sacharidmi, aké pokroky sa darí robiť slovenským vedcom v diagnóze týchto ochorení, hovoril v 67. epizóde Vedeckého podcastu SAV Filip Květoň z Chemického ústavu SAV, v. v. i.
Doktor Květoň svoj vedecký výskum sústreďuje najmä na sacharidy, ktoré sa nachádzajú v ľudskom organizme a plnia rôzne úlohy. Rozprávali sme sa aj o „zdravých“ cukroch a popularizácii vedy, v ktorej je náš hosť naozaj skúsený a tiež oceňovaný.
A ak nás chcete aj vidieť, nájsť nás môžete na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.
Prajeme príjemné počúvanie/sledovanie :)
-
Začalo sa vegetačné obdobie, najobľúbenejší čas botanikov, ktorí sa zo svojich laboratórií a kancelárií opäť presúvajú do terénu kvôli zberu dát. Vegetačná sezóna však nastupuje skôr, ako po uplynulé roky. Viac nám o tom všetkom porozprával botanik Jaromír Kučera, generálny riaditeľ Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV, v. v. i. Jeho špecializáciou je výskum endemitov – rastlín, ktoré rastú len na jednej lokalite.
Podľa štúdie máme za posledné roky mapovaný skorší nástup jari a to o 30 až 39 dní. Ako na to rastliny reagujú? Klimatické zmeny ohrozujú ich generatívne rozmnožovanie, ale aj celé rastlinné pásma. Na Slovensku je globálnym otepľovaním najviac ohrozené alpínske rastlinstvo. Avšak aj vďaka úsiliu slovenských botanikov sú pre budúce generácie zachované stovky bežných aj endemických druhov.
Pozývame Vás k vypočutiu našej najnovšej epizódy a ak máte chuť nás pri rozhovore aj sledovať, tak už sa to dá! ;-) Nájdete nás na YouTube-ovom kanáli Slovenskej akadémie vied.
-
Pripomeňte si spolu s nami Medzinárodný deň žien podcastom o výnimočných vedkyniach. Pozvanie do štúdia prijala historička a spoluautorka úspešného podcastu Dejiny Agáta Šústová Drelová z Historického ústavu SAV, v. v. i. Spoločne sme popísali príbehy troch mimoriadnych vedkýň – Marie Curie-Skłodowskej, Rosalind Franklinovej, s ktorou sa spája azda najväčšia (vedecká) krádež 20. storočia a slovenskej etnologičky Sone Kovačevičovej.
Všetky tri osobnosti spájala vášeň pre výskumnú tému, trpezlivosť a vytrvalosť. Dosiahli mimoriadne výsledky, no ako zdôraznila doktorka Šústová Drelová, úspešné vedkyne by sme nemali vnímať ako superženy, pretože ony samé by to tak nechceli. Ak je niečo, čo by sme mali konfrontovať, tak sú to najmä snahy po rýchlom úspechu, či tlak na dosahovanie kariérneho postupu, kde však ženy ťahajú za kratší koniec.
V podcaste sme tiež sumarizovali počty držiteliek prestížnej Nobelovej ceny, hovorili sme o limitoch, ktoré vedkyne spomaľujú pri napredovaní vo výskume a keďže naša hostka je odborníčkou na dejiny strednej Európy po 2. svetovej vojne, rozobrali sme aj postavenie žien v tomto období.
Prajeme príjemné počúvanie :)
-
Doba bronzová je významnou epochou v našich dejinách. Technologický progres v tomto období bol zásadný. Nová zliatina – bronz mala významný vplyv na rozvoj spoločnosti. A čo vieme o ľuďoch? Svoje prostredie poznali omnoho lepšie ako my. Niektoré ich postupy dnes už ani nedokážeme zreprodukovať - ich zručnosti sme stratili. Aj to nám v našom podcaste povedala Dominika Oravkinová z Archeologického ústavu SAV, v. v. i.
Doktorka Oravkinová sa vo svojom výskume zameriava najmä na staršiu dobu bronzovú v spišskom regióne a tak nám toto obdobie v podcaste pripriblížila. Rozprávali sme sa aj o fascinujúcej archeologickej práci a dostali sme tipy, ako sa do nej aktívne zapojiť. Dozvedeli sme sa tiež, že archeológia nástupom moderných prírodovedných metód nesmierne pokročila. Bádanie archeológov výrazne napreduje a aj preto treba učebnice dejepisu aktualizovať.
A keďže je naša hostka aj mamou dvoch malých detí, zaujímalo nás, ako sa jej darí zladiť rodinný a vedecký život po návrate z rodičovskej dovolenky. Prajeme príjemné počúvanie :)
-
Zažili ste začiatky internetu a spomínate si ešte na prvé online komunikačné platformy? Zamysleli ste sa, kam sa za tie roky posunuli a ako sa pod ich vplyvom zmenilo naše správanie, prežívanie a samotná komunikácia? Virtuálny a reálny svet sa dnes dá už veľmi ťažko oddeliť, čítanie odstavilo sledovanie krátkych videí, ktoré sa dnes už vo viacerých oblastiach stali aj hlavnými zdrojmi informácii. Zďaleka nie vždy pravdivými.
Na rozhovor o týchto témach sme si pozvali sociálnu psychologičku, odborníčku na nové médiá a občiansku online participáciu Magdalénu Petrjánošovú z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i. Zaujímalo nás aj to, akým spôsobom sa dajú zbierať dáta o používaní internetu mladými ľuďmi, aké otázky s tým súvisiace si dnes už spoločenský vedec nemusí klásť? A aké pozitívne príležitosti a možnosti nám dnes internet poskytuje? A vedia o nich mladí vôbec? Aj to sa dozviete v 63. epizóde.
Prajeme príjemné počúvanie! : )
-
To, akou katastrofou pre ľudí, krajinu a zvieratá bol výbuch v černobyľskej jadrovej elektrárni, je nám známe. Ako však na to všetko zareagovalo okolité rastlinstvo? A v akej kondícii sú ďalšie generácie flóry z tohto neslávne známeho kontaminovaného prostredia?
Aj to nám v našom podcaste vysvetlil odborník na fyziológiu rastlín Maksym Danchenko z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV, v. v. i., ktorý skúma vplyv radiácie a aj iných stresorov na rastliny. Svoj výskum realizoval priamo v černobyľskej kontaminovanej oblasti a v rozhovore nám porozprával o svojich skúsenostiach a poznatkoch.
Zaujímali nás aj iné stresové faktory, ktoré na rastliny pôsobia. V podcaste sme sa rozprávali aj o proteomike – vede o proteínoch, o rôznych vedeckých technológiách a metódach, ktoré biológovia môžu vo svojej práci využívať, ako aj o rýchlom trende v ich vývoji. Neobišli sme ani popularizáciu vedy a vojnu na Ukrajine a jej vplyv na vedeckú prácu.
Prajeme príjemné počúvanie :)
-
Prvú tohtoročnú epizódu sme venovali astronomickým zaujímavostiam, ktoré v roku 2023 rezonovali na Slovensku i vo svete. Naším hosťom bol docent Ján Svoreň z Astronomického ústavu SAV, v. v. i., s ktorým sme sa rozprávali o meteoritoch, ktoré dopadli na naše územie, o polárnej žiare a aktuálnom slnečnom cykle, o pretekoch vo výskume Mesiaca či o hľadaní dvojičky Zeme.
S astronómom sme tiež zhodnotili najnovšie obrázky z teleskopu Jamesa Webba, hovorili sme aj o Hubbleovej konštante či zbere vzoriek z asteroidu Bennu. Samozrejme nechýbali ani očakávané udalosti v roku 2024.
Prajeme príjemné počúvanie! : )
-
Ak počas prechádzky v lese nájdete káble napojené na akumulátor, určite s tým nemanipulujte. Je vysoko pravdepodobné, že to patrí vedcom, ktorí pomocou špeciálnych prístrojov monitorujú stromy. Čo všetko výskumníkov v lesoch zaujíma, nám v našom poslednom tohtoročnom podcaste priblížil Miroslav Blaženec z Ústavu ekológie lesa SAV, v. v. i. vo Zvolene.
Doktor Blaženec sa špecializuje na fyziológiu lesa, je tiež odborníkom na lykožrúta smrekového. Preto nás zaujímalo, ako sa tento podkôrny hmyz správa, ako sa dokáže proti nemu smrek brániť a kedy už proti nemu nemá šancu. Dokáže človek takto napadnutému stromu pomôcť? A čo s mŕtvym drevom v lese? Ponechať alebo odstrániť?
Neobišli sme ani klimatické otázky. Zisťovali sme, ako vplýva zmena teploty a zvýšenie hladiny CO₂ na stromy a podkôrny hmyz. V podcaste sme s odborníkom zhodnotili aj to, ako vyzerajú Vysoké Tatry 19 rokov po katastrofálnej víchrici a opýtali sme sa aj na to, či budú mať vianočné stromčeky v kvetináčoch šancu prežiť výsadbu po sviatkoch.
Epizódu sme nahrali v štúdiu internátneho rádia Inro Zvolen, ktorému touto cestou ďakujeme za prepožičanie priestorov.
Prajeme príjemné počúvanie! :)
-
Nalaďme sa spoločne na prichádzajúce vianočné sviatky s odborníčkami zo Slovenskej akadémie vied. K podcastovému mikrofónu sme pozvali profesorku etnológie Zuzanu Beňuškovú z Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v. i. a odborníčku na raný novovek doktorku Tünde Lengyelovú. Rozprávali sme sa o Vianociach na šľachtických dvoroch i na vidieku, zakázaných Vianociach, o krampusoch na Slovensku, ale aj vianočných jedlách a tradíciách, najmä v mestskom prostredí.
Prajeme príjemné predvianočné počúvanie! :)
-
Aký je vzťah medzi elektromagnetickým žiarením a živými organizmami? Čo je autoluminiscencia? Ako a prečo vedci analyzujú bioelektrické signály? Aj tieto otázky sme položili nášmu hosťovi Michalovi Teplanovi z Ústavu merania SAV, v. v. i.
V podcaste sme sa rozprávali nielen o tom ako v laboratóriu skúma vplyv elektromagnetických polí na živé organizmmy, zaujímala nás aj jeho voľnočasová aktivita, v rámci ktorej sa snaží vyvracať mylné tvrdenia tváriace sa ako vedecky podložené. Vysvetlí aj to, ako sa absolvent teoretickej matematiky a fyziky, dostal k výskumu prepojenia fyziky a biológie. Nezanedbateľnú úlohu pri tom zohrala jeho láska k prírode.
Prajeme príjemné počúvanie! :)
-
Umelá inteligencia nám nastavuje zrkadlo. Je mocným nástrojom, ktorý nemusí len pomáhať, ale aj manipulovať postoje a meniť nálady v spoločnosti. Môžu za to aj odporúčacie algoritmy, ktoré zbierajú dáta o správaní internetových používateľov. O tomto aktuálnom fenoméne sme sa rozprávali s odborníčkou v oblasti kybernetiky, umelej inteligencie a robotiky Ivanou Budinskou z Ústavu informatiky SAV a odborníčkou na konšpiračné teórie Zuzanou Panczovou z Ústavu etnológie a soc. antropológie SAV.
Reč bola aj o používaní nástroja ChatGPT na školách, o tom ako umelú inteligenciu využíva vedecká obec, ale aj „dezinfo“ scéna. Aj tu sa ukazuje nesmierna dôležitosť spoločenských vied vo výskume a vývoji umelej inteligencie. Zaujímalo nás tiež, či dokážu systémy umelej inteligencie odlíšiť pravdivú informáciu od tej nepravdivej a aké miesto má v tejto problematike etika. Odborníčky nám dajú aj niekoľko tipov, ako sa nestratiť v pribúdajúcich umelo vygenerovaných obsahoch.
Prajeme príjemné počúvanie!
-
Stresové situácie zažívame všetci, no u každého z nás môžu ich prejavy vyzerať inak. Zvýšený tep, začervenanie či nevoľnosť. Prečo je to tak nám porozprávala naša hostka, profesorka Daniela Ježová z Ústavu experimentálnej endokrinológie BMC SAV, v. v. i., čerstvá laureátka Ceny verejnosti ESET Science Awards.
Prof. Ježová je svetovou expertkou v oblasti úlohy hormónov pri zvládaní záťaže a stresových situácií. Patrí medzi najcitovanejšie slovenské vedecké osobnosti a je nositeľkou mnohých vyznamenaní.
Rozprávali sme sa s ňou o výskume úzkostných a dperesívnych porúch, priblížila nám rôzne metódy merania hladiny stresových hormónov a neobišli sme ani jej najnovší výskum zameraný na prepojenie matiek a novorodencov.
Prajeme príjemné počúvanie! :)
-
Pozvanie do nášho podcastu tentoraz prijal sociálny psychológ Michal Kentoš zo Spoločenskovedného ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Doktor Kentoš je národným koordinátorom mohutného prieskumu Európska sociálna sonda (ESS) a rozprávali sme sa s ním o tom, čo výskumníkov v tomto prieskume zaujíma, ako sa tvoria dotazníky pre použitie v celej Európe, vyberajú respondenti a či sa do aktuálneho zberu dát, ktorý prebieha do konca roka 2023, môžu prihlásiť aj externí záujemcovia.
Vďaka tomu, že je Slovensko súčasťou ESS sa u nás od roku 2002 uskutočnilo už 10 kôl zberu vzácnych dát, ktoré hovoria napríklad o tom, ako sledujeme médiá, ako sme spokojní so svojím životom, ale aj aké máme hodnoty, postoje ku klimatickým zmenám či ako dôverujeme inštitúciám. Nedávne výsledky nám napríklad hovoria aj o tom, že politická participácia je na Slovensku nízka a rovnako klesá aj naša ochota zapájať sa do prieskumov. Čo to potom znamená pre výskumníkov a má to vplyv na presnosť dát? Aj o tom nám viac porozprával náš hosť.
Prajeme príjemné počúvanie :)
-
Volebná kampaň a posledné týždne pred voľbami sú nesmierne zaujímavým obdobím pre výskum charizmy autorít. Tvrdí to hosť nášho predvolebného špeciálu Dominik Želinský zo Sociologického ústavu SAV, v. v. i., odborník na problematiku sebaprezentácie a charizmy v politike.
V podcaste porovnal slovenskú a českú spoločnosť z hľadiska náchylnosti ku konšpiračným teóriám, apatie či angažovanosti obyvateľstva. Rozprávali sme sa aj o charizmatických lídroch v politike, o emocionalite a ideologickej radikalizácii slovenskej spoločnosti či o rôznych mýtoch spojených s mestským a vidieckym obyvateľstvom.
Podcast sme pre nahrávali začiatkom septembra. Prajeme príjemné počúvanie :)
-
Odborný svet sa dnes zhoduje na tom, že zmena klímy vznikla v dôsledku ľudskej činnosti. V popredí tohto globálneho problému je teda človek a spoločnosť. Preto aj spoločenské vedy majú ku prebiehajúcej klimatickej kríze čo povedať.
Súhrn najnovších poznatkov spoločenských vedcov a vedkýň sme v lete priniesli v podobe brožúry Zmena klímy II. diel, ktorú si môžete voľne stiahnuť na stránke SAV – Otvorená akadémia. A touto témou sme sa rozhodli tiež odštartovať štvrtú sériu našich podcastov.
Naše pozvanie prijala dátová analytička a prognostička Dušana Dokupilová a experimentálny psychológ Jakub Šrol – obaja z Centra spoločenských a psychologických vied SAV.
S moderátorom Petrom Boháčom sa rozprávali aj o tom prečo niektorí ľudia klimatickú zmenu spochybňujú, čo znamená fenomén psychologickej vzdialenosti klimatickej zmeny. Hostia nám prezradili aj to, ako vznikajú klimatické prognózy a ktoré z nich sú tie najpresnejšie a tiež či existujú spôsoby ako motivovať občanov k šetrnejšiemu správaniu sa.
Prajeme príjemné počúvanie! :)
-
Uzatvárame 3. sériu Vedeckého podcastu SAV. Naším hosťom nemohol byť nikto iný ako predseda Slovenskej akadémie vied Pavol Šajgalík. Túto špeciálnu epizódu sme nahrali počas podujatia Víkend so SAV, ktoré sme zorganizovali pri príležitosti osláv 70. výročia akadémie.
Bol to náš festival vedy, ktorý sme veľmi užili a jeho atmosféru zachytáva aj tento podcast. Tak si ho poďte vypočuť. Pavol Šajgalík nám hovoril nielen o tom, aké bolo robiť vedu za socializmu alebo kam sa SAV počas svojej existencie posunula. Prezradil tiež, či má popri manažovaní akadémie čas aj na vedu, odpovedal na otázky zvedavých detí z publika a prezradil aj to, prečo vlastne nosí svoje charakteristické fúzy ;-)
Prajeme príjemné počúvanie :)
-
V nedeľu 18. júna 2023 oslávi Slovenská akadémia vied 70-ku. Týmto dátumom si pripomína prijatie zákona o SAV, ktorý definoval jej súčasnú štruktúru a podobu. Avšak vzniku SAV v minulosti predchádzali snahy viacerých vzdelancov, ktoré siahajú až k Matejovi Belovi. Hosťom nášho podcastového špeciálu bol Adam Hudek z Historického ústavu SAV, v. v. i., spoluautor publikácie Dejiny Slovenskej akadémie vied. Zachytáva v nej dramatický zápas o vedecké poznanie. Porozprával nám o míľnikoch, ktoré akadémia počas 7 dekád prekonala, priblížil postoje vedeckej komunity v rôznych obdobiach socializmu, počas revolúcie aj v porevolučnom období a spomenul viaceré konkrétne výsledky výskumu. Neopomenie ani úlohu žien - významných vedkýň v histórii SAV.
Prajeme príjemné počúvanie :)
- Vis mere
