Episoder
-
*Podporte podcast Vizita v aplikácii Toldo na sme.sk/extravizita.
Je najčastejšou onkologickou diagnózou u žien. Každých devätnásť sekúnd diagnostikujú lekári na celom svete rakovinu prsníka, uvádza portál Nie rakovine.
„Pri rakovine prsníka, rovnako ako aj pri iných onkologických ochoreniach, sa nádorová bunka začne nekontrolovateľne deliť a množiť. Nádorové bunky sú schopné krvnými a lymfatickými cestami vycestovať aj do iných orgánov a vytvoriť druhotné ložiská, takzvané metastázy,“ vysvetľuje v podcaste Vizita onkologička Miroslava Malejčíková z Národného onkologického ústavu v Bratislave.
Dodáva, že hrčka môže pacientom a pacientkam spôsobovať viaceré problémy. Počas toho, ako rastie, totiž môže tlačiť na okolité štruktúry, ako sú cievy alebo nervy. A to spôsobuje bolesť.
„Nádor tiež vylučuje aktívne chemické látky, rôzne enzýmy, ktoré môžu ovplyvniť iné procesy v tele,“ objasňuje onkologička.
V novej epizóde sa s moderátorkou Denisou Prokopčákovou rozprávali o tom, prečo je väčšie riziko vzniku rakoviny prsníka pred tridsiatkou než po tridsiatke, či nás pred ňou môže ochrániť stredomorská strava alebo konzumácia sóje a kedy by sme mali určite vyhľadať lekára.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Vizita v aplikácii Toldo na sme.sk/extravizita.
Svet urológie zahŕňa rôzne diagnózy. Jednou z nich je aj torzia semenníka, pri ktorej sa zastaví alebo zhorší jeho prekrvenie. Do niekoľkých hodín tak môže nastať nenávratné poškodenie.
"Keď do semenníka neprichádza krv, a teda ani kyslík, začne bolieť a aj odumierať," vysvetľuje v novej epizóde Vizity urológ Ján Švihra mladší z Univerzitnej nemocnice v Martine.
Tí, ktorí torziu semenníkov zažili, o nej hovoria, ako o najväčšej bolesti, s akou sa v živote stretli.
"Je to naozaj veľmi veľká bolesť. Pacienti k nám prichádzajú takí ubolení, že sa ich niekedy nemôžeme ani dotknúť. Samozrejme, bolesť je subjektívny vnem a aj v tomto prípade jej intenzita závisí od viacerých faktorov," hovorí expert.
S redaktorkou Denisou Prokopčákovou sa rozprávali o tom, aké sú prvé príznaky pri torzii semenníkov, prečo sa častejšie objavuje u dospievajúcich chlapcov než dospelých mužov a ako by mal rodič v rámci prvej pomoci zareagovať.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Manglende episoder?
-
*Podporte podcast Vizita v aplikácii Toldo na sme.sk/extravizita.
Rakovinu hrubého čreva a konečníka vedia už dnes lekári v skorých štádiách veľmi dobre liečiť. Napriek tomu Slovensko obsadzuje prvé priečky v úmrtnosti na toto ochorenie spomedzi krajín OECD, uvádza Národný portál zdravia.
„Stravovať sa zdravo v našej krajine nie je lacné. Ale treba si uvedomiť, že keď neinvestujeme do zdravia a stravy, vďaka ktorej dokážeme ovplyvniť výskyt kolorektálneho karcinómu, ale aj mnohých ďalších chorôb, bude to mať nemalé finančné následky neskôr,“ hovorí v podcaste Vizita chirurg Tomáš Francisty z Nemocnice v Poprade.
S redaktorkou Denisou Prokopčákovou sa zhovárali nielen o tom, prečo je tento typ rakoviny na Slovensku taký rozšírený, čo s tým vieme robiť, ale aj o tom, prečo by nám malo záležať na tom, čo jedia naše deti.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Vizita v aplikácii Toldo na sme.sk/extravizita.
Náš letný experiment znel jednoducho: rozísť sa so svojím telefónom. Snažili sme sa o to spolu s vami, a množstvo e-mailov, ktoré ste nám vďaka letnej výzve poslali, nás naozaj prekvapilo.
Ktoré inštrukcie z koučingovej výzvy časopisu The Guardian sa dali splniť bez problémov, ktoré boli naopak trochu problematické a na čo by ste mali myslieť vždy, keď používate mobilný telefón, o tom sa budú v poslednej augustovej epizóde Vizity rozprávať redaktorka Denisa Prokopčáková s biologičkou Simonou Swarzovou.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Vizita v aplikácii Toldo na sme.sk/extravizita.
V tridsiatke sme plní síl. Budujeme kariéru, zakladáme rodiny a plníme si sny. Ale naše telo starne a mnohé zvyky z mladosti sa mu už nemusia páčiť.
"V dvadsiatke vie telo človeku odpustiť veľa. Nejde o to, že by sa nám medzi dvadsaťpäťkou a tridsaťpäťkou rapídne znížil metabolizmus. Je to späté najmä s tým, že keď sme mladší, máme pomerne málo stresorov. Mnohí v dvadsiatke ešte nemusia vstávať do práce, starať sa o deti alebo riešiť podobné záležitosti," vysvetľuje v podcaste Vizita lekár Boris Bajer z polikliniky Váš lekár.
"Ale po tridsiatke sa mnohým ľuďom zmení životný štýl. Zrazu nemajú čas najesť sa, sú v strese, často jedia polotovary, lebo si nestíhajú pripraviť jedlo. Prípadne málo spia, lebo naháňajú kariéru alebo sa venujú deťom. To všetko sa v nás hromadí," dodáva.
V novej epizóde Vizity sa s redaktorkou Denisou Prokopčákovou rozprávali o tom, ako sa treba stravovať v tridsiatke, aby sme boli fit aj v starobe, či má zmysel začať cvičiť aj v tomto veku, či je kľúčom k zdraviu stredomorská strava a aké extrémy by sme nemali skúšať nikdy.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Vizita v aplikácii Toldo na sme.sk/extravizita.
Tohtoročná olympiáda v Paríži vyvolávala rozporuplné reakcie. Väčšina z nich sa pritom netýkala športových výkonov. Dominovali najmä debaty o urážke kresťanstva a hádky o pohlaví a génoch.
Terčom útokov sa stala najmä boxerka Iman Khelifová, ktorú v minulosti diskvalifikovali pre vysoké hladiny testosterónu.
Medzinárodná boxerská asociácia tvrdila, že DNA testy boxerky údajne ukázali prítomnosť chromozómov XY. Preto, napriek tomu, že sa narodila a žila ako žena, mali mnohí problém s tým, aby súťažila v ženskej kategórii.
„Vedenie boxerskej federácie si protirečilo. Dodnes nevieme, v čom bol presne u Khelifovej problém,“ hovorí pre SME docent Milan Sedliak z Fakulty telovýchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave.
„Olympijský výbor asi tiež nemal žiadne dôkazy, pretože ju nechal pokračovať a získala zlatú medailu,“ dodáva.
S redaktorkou Denisou Prokopčákovou sa rozprávali o tom, či je šport fér, prečo prípad boxerky Imane Khelifovej vyvolal taký veľký rozruch, aké biologické abnormality mal Michael Phelps, ale aj o tom, čo je génový doping a či môže úplne pokaziť šport.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Vizita v aplikácii Toldo na sme.sk/extravizita.
V lete si užívame výlety do prírody aj posedávanie na terasách. No príjemné chvíle sa v okamihu môžu zmeniť na záťažovú situáciu. Stačí na to pichnutie včelou v kombinácii s alergiou na bodavý hmyz.
"Stále ešte nevieme, prečo niekto reaguje alergickou reakciou. Sú ľudia, ktorí majú výraznú lokálnu reakciu, u ďalších ľudí ju nenájdeme," vysvetľuje v novej epizóde Vizity imunológ Miloš Jeseňák, primár Oddelenia klinickej imunológie a alergiológie v Univerzitnej nemocnice v Martine.
"Keď vyšetríme sto náhodných ľudí v populácii a urobíme im protilátky proti osi alebo včele, prípadne kožné testy, podľa štúdií asi 30 percent ľudí bude reagovať pozitívne. Ale nie každý z nich bude reagovať aj klinicky, čo je veľmi zaujímavé," dodáva.
Preto tvrdí, že preventívne testovanie na protilátky, ktoré nám má povedať, či budeme alergicky reagovať na včelu alebo osu, nemá žiaden význam.
"V balíčkoch zdravia to ponúkajú mnohé súkromné laboratóriá a ja som z toho zúfalý. Stále platí, že v klinickej medicíne neliečime laboratórne výsledky, ale klinické ťažkosti. A testy ordinujeme podľa charakteru ťažkostí," hovorí imunológ.
S redaktorkou Denisou Prokopčákovou sa rozprávali o tom, či je alergia na bodavý hmyz dedičná, ako sa prejavuje, kedy treba volať sanitku, ale aj o tom, ako prebieha alergénová imunoterapia, a ako veľmi môže pacientom zabrať.
Odporúčanie:
Imunológ Miloš Jeseňák poslucháčom odporúča knihu Skrytá moc imunity, ktorú napísal český lekár Karel Nouza. Hoci ide o staršiu knihu, Jeseňák upozorňuje, že je nadčasová. Do pozornosti tiež dáva instagramový účet Alergológovia a imunológovia, na ktorom odborníci popularizujú témy z oblasti imunológie.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Vizita v aplikácii Toldo na sme.sk/extravizita.
Takmer nič nevie znepríjemniť dovolenku tak ako žalúdočné kŕče a bublanie v črevách, ktoré napovedajú, že treba zrýchliť krok a vyhľadať toaletu.
Možno ste to nevedeli, ale cestovateľská hnačka je skutočná diagnóza, ktorá postihne viac ako polovicu dovolenkárov?
"Štatistiky hovoria, že cestovateľská hnačka trápi 50 až 60 percent cestovateľov. Ide najmä o tých, ktorí sa vydajú do exotických krajín. Predpokladá sa, že na celom svete ide asi o desať miliónov ľudí," hovorí v novej epizóde podcastu Vizita gastroenterologička a hepatologička Alexandra Dannigerová Molnárová z polikliniky Váš lekár.
Za približne 70 percent prípadov sú zodpovedné najmä baktérie. Po nich nasledujú vírusy a parazitárne nákazy, ktoré predstavujú desať až dvadsať percent nákaz, a určitú úlohu zohrávajú aj stres a adaptácia na nové prostredie.
"Viac ako 90 percent prípadov tvorí ľahšia cestovateľská hnačka, ktorá trvá približne tri a maximálne päť dní. V desiatich percentách môže mať ochorenie vážnejší priebeh, ide o hnačky, ktoré sú s prímesou krvi a hlienov," vysvetľuje lekárka.
S redaktorkou Denisou Prokopčákovou sa rozprávali o tom, čo je najčastejšou príčinou cestovateľskej hnačky, na čo by si mali cestovatelia dávať pozor, či im môže pomôcť čierne uhlie a kedy treba vyhľadať lekára.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Vizita v aplikácii Toldo na sme.sk/extravizita.
Majú rovnakú účinnú látku, no iný názov. Generické lieky v ľuďoch stále vyvolávajú rozličné pochybnosti. V Európskej únii pritom tvoria väčšinu predpísaných liekov a môžu ovplyvniť napríklad aj celkovú dostupnosť liekov.
„Keď sa pozrieme na to, čo sa v uplynulých rokoch deje nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe, vidíme výpadky pomerne základných liekov. Od inzulínu cez antibiotiká až po niektoré vakcíny,“ hovorí v podcaste Vizita analytik Martin Smatana.
Spoločnosť IQVIA urobila analýzu o tom, koľko výpadkov hlásili jednotlivé štáty medzi januárom 2023 a 2024.
„Veľkých výpadkov, ktoré následne analyzovali, bolo 8100. Keď sa bližšie pozreli na to, prečo nastali, ukázalo sa, že daný liek má v danej krajine málo dodávateľov,“ vysvetľuje expert.
Väčšinou ich nebolo viac ako päť, čo znamenalo, že v prípade problému – či už logistického, alebo výrobného – nedokázala lieky doplniť iná krajina.
V novej epizóde sa redaktorka Denisa Prokopčáková rozpráva s Martinom Smatanom aj o tom, či by mali mať pacienti obavy z generík, aké sú pravidlá pri ich uvádzaní na trh, ako tento proces komplikuje slovenská legislatíva a ako to môže ovplyvniť pacientov.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Vizita v aplikácii Toldo na sme.sk/extravizita.
Čo má spoločné hranie na klavíri a zdravie? Viaceré vedecké štúdie hovoria, že ľudia, ktorí sa venujú tejto činnosti, majú tendenciu pociťovať menšiu úzkosť a osamelosť. Výskumy tiež ukázali, že hudba znižuje srdcovú frekvenciu, krvný tlak, ale aj frekvenciu dýchania.
Navyše učí aj zodpovednosti, pretože dieťa sa musí na hodiny pripraviť, chodiť pravidelne a raz či dvakrát za týždeň predviesť nejaký výkon. Rozvíja aj ďalšie zručnosti.
"Môže to byť tiež koordinácia, schopnosť cvičiť alebo rozvoj hemisfér," hovorí v podcaste Vizita Peter Slamečka zo skupiny Gladiátor, ktorý v súkromnej základnej umeleckej škole ARS studio v Nitre učí hrať na klavíri deti aj dospelých.
"Mám aj žiaka s autizmom a silne slabozrakú žiačku. Práve u nich ide o to, že rozvíjame schopnosť, ktorá priaznivo vplýva na činnosť ich mozgu. Pri žiakovi s autizmom sme s mamičkou presne konzultovali, ako budú naše hodiny vyzerať. Po prvom roku musím povedať, že je to úžasné dobrodružstvo pre neho aj pre mňa," dodáva.
V novej epizóde Vizity sa s redaktorkou Denisou Prokopčákovou rozprávali o tom, ako sa dostal ku klavíru, či musí mať dobrý klavirista dlhé prsty, ale aj o tom, ako sa dá zmerať hudobný sluch.
Odporúčanie:
Denisa Prokopčáková vám tento týždeň odporúča knihu Rozprávač od Dava Grohla. Dozviete sa o jeho zážitkoch z turné s kapelou Scream, príbeh o tom, ako sa stal členom Nirvany a neskôr aj svedkom jej rozpadu. Ako si poradil so životnou križovatkou a okolnosti, za ktorých založil skupinu Foo Fighters.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Vizita v aplikácii Toldo na sme.sk/extravizita.
V Európe sa čoraz viac udomácňuje ázijský komár tigrovaný. Odborníci hovoria, že lokálnu populáciu vytvoril už aj v Bratislave. V mestskej časti Ružinov, kde ho vlani zaznamenali, dokázal podľa prvých výsledkov monitoringu prezimovať a usídliť sa. Informovala o tom, Monika Tináková, hovorkyňa Slovenskej akadémie vied (SAV).
"Ľudia sú teraz spoluzodpovední za to, ako bude situácia vyzerať v budúcnosti. Ak chceme byť krajinou, v ktorej sa nevyskytuje vírus zika, horúčky dengue a chikungunya, je veľmi dôležité, aby sme práve teraz zabránil týmto komárom v množení," upozorňuje v podcaste Vizita vedkyňa Viktória Čabanová z Biomedicínskeho centra SAV.
Dodáva, že ázijský komár tigrovaný sa množí práve v blízkosti našich obydlí, v liahniskách, ktoré mu vytvárame: v rôznych nádobách s vodou, kvetináčoch, sudoch s vodou, jazierkach, ale aj v odpadkoch.
"Veľmi úspešne sa množia v malom množstve vody. Dokonca aj vo vrchnáčiku od plastovej fľaše vie naklásť až 200 vajíčok," vysvetľuje.
V novej epizóde sa s redaktorkou Denisou Prokopčákovou rozprávali o tom, čím sa komár tigrovaný líši od bežného druhu, či by sme jeho príchodom mali byť znepokojení, a ako v boji proti nemu pomáhajú larvicídy BTI, ktoré hlavné mesto poskytuje majiteľom a nájomcom záhrad a rodinných domov.
A dozviete sa aj odpoveď na otázku, niektorí ľudia "voňajú" komárom viac ako iní.
Odporúčanie:
Viktória Čabanová má pre poslucháčov aj tip na knihu, film a podcast, vďaka ktorým si počas leta odpočinú. Odporúča knižnú sériu Zaklínač od Andrzeja Sapkowského, podcast Toto vystrihneme! z produkcie denníka N a film Oppenheimer.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Vizita v aplikácii Toldo na sme.sk/extravizita.
Každý rok na Slovensku vznikne množstvo zbierok na podporu rôznych ľudí, podujatí či vecí. Motívy sú vždy rovnaké – pomôcť dobrej veci. A často tiež nahradiť zodpovedné orgány, ktoré si svoju rolu neplnia.
Na začiatku tohto príbehu bol článok v novinách. Veronika Folentová z Denníka N urobila vo februári rozhovor s Vandou Chovanovou, primárkou oddelenia intenzívnej neonatológie Detskej fakultnej nemocnice v Košiciach. Jej úprimné odpovede o realite, ktorej musia zdravotníci, ale aj pacientky a ich deti každý deň čeliť, mnohých prekvapili.
Upozornila na nedôstojné podmienky, v ktorých predčasne narodené deti bojujú o prežitie. K inkubátorom sa totiž bežne dostanú holuby, netopiere alebo hmyz. V zime prefukuje cez okná, ktoré sa nedajú zavrieť. V letných horúčavách sa zase musia spoliehať na viac ako 40-ročnú klimatizáciu.
Oddelenie žiadalo o pomoc štát, no márne.
Medzi tisíckami čitateľov a čitateliak bola aj jedna žena, ktorá si povedala, že to tak nenechá.
„Zostala som veľmi zaskočená a pobúrená. Článok som si musela prečítať dvakrát. Nemusíme si robiť ilúzie, je všeobecne známy fakt, v akom stave naše nemocnice sú. No v prípade novorodeniatok, predčasne narodených detí alebo novorodencov, ktorí sú v kritickom stave, mi to pripadalo cez čiaru,“ hovorí v podcaste Vizita podnikateľka Milena Bobeková.
A tak sa spolu s Vandou Chovanouvu, Simonou Bobekovou, Zuzanou Mariankovou a neziskovou organizáciou Malenka rozhodli vytvoriť zbierku na platforme Donio, cez ktorú sa snažia získať peniaze na rekonštrukciu jednotky intenzívnej neonatológie v Košiciach. Doposiaľ (ku dňu 1.7.2024) sa im podarilo získať už viac ako 251-tisíc eur.
V dnešnej epizóde redaktorke Denise Prokopčákovej rozpovedali príbeh o tom, ako celá zbierka vznikla. Nie je len rekonštrukcii oddelenia, ale aj o ľudskej spolupatričnosti.
Odporúčanie:
Ak chcete obetovať aspoň euro na dobrú vec, túto zbierku pre oddelenie intenzívnej neonatológie Detskej fakultnej nemocnice v Košiciach môžete do 5. júla podporiť na platforme Donio.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Vizita v aplikácii Toldo na sme.sk/extravizita.
Žijeme v ére plastovej. Nová štúdia z Číny hlási, že mikroplasty objavili v každej testovanej vzorke ejakulátu. Čo to znamená, a aký vplyv to môže mať na plodnosť?
Pravidelne, raz za mesiac sa Vizita zmení. Odborné rozhovory vystrieda priateľská debata. Redaktorka Denisa Prokopčáková sa v nej totiž rozprávať so svojou kamarátkou biologičkou Simonou Schwarz.
V novej epizóde sa pozrú nielen na mikroplasty, ale vrátia sa opäť aj k téme sociálnych sietí. Rozhodli sa totiž zapojiť do letného experimentu, v ktorom sa pokúsia rozísť so svojím telefónom. A vy sa k nim môžete pridať.
Odporúčanie: Ak sa chcete absolvovať letnú výzvu časopisu The Guardian, môžete sa zaregistrovať na tomto odkaze. A ak by ste sa do výzvy radi zapojili, ale odrádza vás angličtina, napíšte nám na email [email protected], a my vám zašleme inštrukcie v slovenčine. Okrem toho vám Sima odporúča aj knihy, ktoré ju v poslednej dobe zaujali. Konkrétne Digitálny minimalizmus od Cala Newporta a Deti, náš poklad od Delphine de Vigan.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Vizita v aplikácii Toldo na sme.sk/extravizita.
Každé štyri hodiny umiera na Slovensku jeden človek na rakovinu pľúc, uvádza na webe organizácia Nie rakovine. Toto ochorenie pritom v počiatočných štádiách nemá žiadne výrazné prejavy. Dôvodom je to, že v pľúcach sa nachádza málo nervových zakončení. A preto zo začiatku nebolí.
"Ak pacient fajčí štyri dekády, väčšinou sa objaví aj rakovina pľúc. Sú aj ľudia, ktorí fajčia od desiateho roka života. Vtedy sa rakovina pľúc spojená s fajčením môže objaviť aj skôr, po štyridsiatke. Väčšina našich pacientov však má okolo šesťdesiat rokov," vysvetľuje v podcaste Vizita pneumológ Michal Urda, primár oddelenia pneumológie a ftizeológie vo Fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici.
Mnohí si myslia, že rakovina pľúc sa týka najmä mužov, dnes to však už neplatí.
"Bolo to spôsobené najmä tým, že muži boli častejšie fajčiari než ženy. Po druhej svetovej vojne nás však začali ženy dobiehať aj vo fajčení tabakových výrobkov. Žiaľ, od sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia začala krivka incidencie rakoviny pľúc u žien stúpať," hovorí pneumológ.
S redaktorkou Denisou Prokopčákovou sa zhovárali o tom, čo sa v našich pľúcach deje, ak v nich máme rakovinu, aké sú jej príznaky, či je náročné ju odhaliť, alebo či by zmizla, ak by neexistovali cigarety.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Vizita v aplikácii Toldo na sme.sk/extravizita a v súťaži Podcast roka 2024 na podcastroka.sk.
Nádych a výdych – sú činnosti, ktoré sú pre väčšinu z nás samozrejmosťou. Neplatí to však pre ľudí, ktorí trpia nervovo-svalovými ochoreniami.
„Dýchanie je pre nich od začiatku náročnejšie,“ hovorí v novej epizóde podcastu Vizita lekára Iveta Neuschlová z Národného ústavu detských chorôb.
Skomplikovať ho môžu ďalšie stavy, ktoré považujú zdraví ľudia za bežné: obyčajné infekcie, celková anestézia, ale aj zvýšená teplota alebo horúčka. Na to, aby to všetko zvládli, potrebujú pacienti s nervovo-svalovými ochoreniami veľké množstvo energie.
Chceli by ste sa vcítiť do ich každodenného života? Lekárka odporúča dať si na nos štipec, slamku do úst a vystúpiť na Gerlachovský štít. Tým aspoň čiastočne napodobníte to, ako sa v danej chvíli pacienti s nervo-svalovými ochoreniami cítia. No vy budete mať stále výhodu, že sa pri spaní môžete pretočiť na druhý bok, kedykoľvek si to zaumienite.
Druhý júnový piatok patrí každoročne ľuďom s nervovo-svalovými ochoreniami. Aj teraz bude v uliciach prebiehať zbierka Belasý motýľ, za ktorou stojí Organizácia muskulárnych dystrofikov. Výťažok z nej bude venovaný na rôzne pomôcky pre pacientov.
Aj tento rok sme sa rozhodli, že jednu epizódu júnovej Vizity venujeme práve pacientom, ktorí majú toto ochorenie.
Redaktorka Denisa Prokopčáková sa bude s lekárkou Ivetou Neuschlovou zhovárať o tom, či sú náchylnejší na infekcie dýchacích ciest, prečo ich často trápia poruchy spánku, ale aj o tom, ako im pomáha neinvazívna pľúcna ventilácia.
Zbierku môžete podporiť aj z pohodlia svojho domova. Viac informácií o nej nájdete na webe belasymotyl.sk.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte Vizitu aj ďalšie podcasty SME v súťaži podcast roka na https://podcastroka.sk/
"Treba si variť. Pre zdravie. Pre lásku k jedlu a svojmu okoliu. Dôvodov, prečo si treba variť, je neúrekom pre každého z nás," píše na svojom blogu Martin Pyco Rausch.
Mnohí ho poznajú najmä ako moderátora, no niekoľko rokov sa už venuje najmä foodblogovaniu, vymýšľaniu nových receptov a tvorbe kuchárskych kníh, v ktorých nájdete rozmanité vegetariánske jedlá.
"Nikdy mi nikto nepoložil otázku, ako sa zo študenta hotelovej akadémie, čo je moje vzdelanie, stane moderátor. Všetci sa naopak pýtajú, ako sa z moderátora stane kuchár. Beriem to ako iróniu osudu. Veď moje vzdelanie v skutočnosti smerovalo k tomu, že budem variť, pracovať na recepcii alebo robiť prevádzkara v hoteli," vysvetľuje Pyco v podcaste Vizita.
V novej epizóde sa s redaktorkou Denisou Prokopčákovou zhovárali o tom, ako a prečo sa stal vegetariánom a či sa nebál zlyhania, keď vydával prvú kuchársku knihu. Prezradí tiež, ako dlho trvá než vytvorí jeden videorecept, čo všetko nájdete v jeho poslednej knihe Treba si variť, ale aj to, prečo nemá rád označenie influencer.
Odporúčanie:
Ak hľadáte inšpiráciu pri varení bezmäsitých jedál, určite siahnite po spomínanej knihe Treba si variť. Je plná chutných receptov, ktoré sú často veľmi jednoduché na prípravu. Ak sa chcete dozvedieť viac o surovinách, ktoré pri varení používame alebo o skladovaní potravín, zalistuje si v knihách Jediná kniha o jedle, ktorú potrebujete a Výživná kniha o jedle, ktoré napísala Karolína Fourová.
–
*Podporte podcast Vizita v aplikácii Toldo a získajte prístup k extra obsahu na sme.sk/extravizita
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte Vizitu aj ďalšie podcasty SME v súťaži podcast roka na https://podcastroka.sk/
Bežný človek strávi v práci viac ako štyridsať hodín každý týždeň. Zatiaľ čo niektoré profesie sú náročné fyzicky, iné zase psychicky. Dá sa vôbec bojovať s pocitom vyhorenia a nízkou motiváciou?
Pravidelne raz za mesiac sa Vizita zmení, formálne rozhovory s odborníkmi vystrieda priateľská debata. Redaktorka Denisa Prokopčáková sa v nej totiž bude rozprávať so svojou kamarátkou, biologičkou Simonou Schwarzovou, ktorú možno poznáte aj z podcastu Dve baby aj o vede.
V novej epizóde sa rozprávajú o piatich spôsoboch, ako byť šťastnejší v práci.
Odporúčanie:
Vizita je nominovaná v súťaži Podcast roka 2024 v kategórii Balans. Preto ak sa vám podcast páči, budeme radi, ak nám pošlete svoj hlas. Hlasovať môžete na tomto odkaze. Ďakujeme! No a okrem toho vám Sima odporúča podcast doktorky Laurie Santosovej: The Hapiness Lab a knihu Slow productivity od Cala Newporta.
–
*Podporte podcast Vizita v aplikácii Toldo a získajte prístup k extra obsahu na sme.sk/extravizita
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Vizita v aplikácii Toldo a získajte prístup k extra obsahu na sme.sk/extravizita
Zdravá pečeň funguje ako výkonná továreň: produkuje proteíny, enzýmy aj žlč, zároveň skladuje látky, ktoré sa neskôr premenia na energiu. Pracuje tiež ako filter, pretože zachytáva liečivá a odpadové látky v krvi, ktoré sa následne vylučujú.
No aj sofistikovaná továreň sa môže pokaziť. Napríklad pri stukovatení sa v pečeni začnú hromadiť tuky, ktoré postupne nahrádzajú aj zdravé bunky.
„Sú ľudia, ktorí môžu vyzerať štíhlo, ale majú dramatickú vnútornú obezitu. Niekedy je to vidieť na magneticko-rezonančných skenoch. Pri lepšom pohľade vidíte, že možno až 30 percent objemu a hmotnosti ich pečene tvorí tuk,“ hovorí v podcaste Vizita hepatológ Marek Rác z Fakultnej nemocnice v Nitre.
„Potom treba, samozrejme, pátrať po tom, či je pacient metabolicky zdravý, alebo nie. A teda či nemá cukrovku, inzulínovú rezistenciu, alebo či má dostatok pohybovej aktivity a ako vyzerá jeho životný štýl,“ dodáva.
Vysvetľuje, že existujú rôzne ochorenia, ktoré dokážu spôsobiť výrazné stukovatenie pečene. Napríklad hepatitída typu C, geneticky podmienená Wilsonova choroba a ďalšie metabolicky podmienené poškodenia.
V novej epizóde Vizity sa s redaktorkou Denisou Prokopčákovou rozprávali o tom, prečo čoraz viac ľudí trápia ochorenia pečene, ako súvisia s obezitou a nadváhou, či pečeni škodia aj lieky a výživové doplnky a čo by chcela naša pečeň jesť, ak by si mohla vybrať.
Odporúčanie:
Hepatológ Marek Rác poslucháčom odporúča podcasty doktora Roberta Lustiga , amerického pediatrického endokrinológa. Vysvetľuje v nich nielen informácie o cukroch, energetických substrátoch v pečeni, ale aj o riadiacich funkciách mozgu a závislostiach. Je tiež autorom populárnej knihy Metabolical.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Vizita v aplikácii Toldo a získajte prístup k extra obsahu na sme.sk/extravizita
Vybrať si pohodlné a funkčné športové oblečenie nie je vôbec jednoduché. No ešte náročnejšie je ho správne navrhnúť a ušiť.
"Ideálne športové oblečenie musí odvádzať pot, byť dostatočne elastické a pružné, aby nebránilo v pohybe. Základom je, aby ste sa v ňom cítili dobre. Potom sa vám hneď oveľa lepšie trénuje," vysvetľuje v novej epizóde Vizity Monika Šichmák Bočová, majiteľka Centra vzdušnej akrobacie v Bratislave.
"Malo by však mať aj pekný strih, tvarovať postavu. Základom je správna látka," dodáva.
Pred niekoľkými rokmi sa s kamarátkou Nikolou Hílek rozhodli, že vytvoria vlastnú značku športového oblečenia. Dnes slovenská značka Aeree vyrába oblečenie nielen pre dospelých, ale aj pre deti.
S redaktorkou Denisou Prokopčákovou sa zhovárali o tom, aké úskalia museli prekonať pri zakladaní firmy, čo je náročné pri navrhovaní športového oblečenia, aké parametre by malo spĺňať, ale aj o tom, či sú komplikovanejší klienti dospelí. alebo detí.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Vizita v aplikácii Toldo a získajte prístup k extra obsahu na sme.sk/extravizita Vytvoriť svet, v ktorom budeme vedieť rýchlo diagnostikovať a úspešne liečiť rakovinu. Taká je vízia spoločnosti Glyganostics, za ktorou stoja chemici Ján Tkáč a Tomáš Bertók.
Slovenskí vedci vytvorili unikátne testy na diagnostiku rakoviny prostaty a ďalších onkologických ochorení. Pri analýze krvných vzoriek pacientov využívajú glykány, čo sú komplexné cukry, ktoré sa nachádzajú na povrchu aj vnútri buniek.
"Zdravá bunka má typické glykánové štruktúry, ktoré sú variabilné. Platí, že u vás môžu byť trochu iné ako u mňa alebo mojej kolegyne Evky. Ale zdraví ľudia majú určitý typický "odtlačok prstov", ktorý nám napovedá, ako ich glykány vyzerajú," vysvetľuje v podcaste Vizita Ján Tkáč.
No keď má pacient rakovinu, jeho glykány sa zmenia.
"Sú úplne iné. Môže sa stať, že v prípade rakoviny prostaty bude preferenčne produkovaný jeden, nazvime ho chorý glykán, v prípade rakoviny pankreasu nejaký iný a to nám umožní rozlíšiť tieto dve ochorenia od seba s vysokou špecificitou."
Slovenská firma sa po trinástich rokoch blíži k naplneniu svojich cieľov. Jedným z nich je aj to, aby boli jej testy dostupné v urologických ambulanciách. Na ďalší rozvoj však potrebuje investíciu päť miliónov eur. Tie sa rozhodla získať prostredníctvom malých investorov cez platformu Crowdberry.
V novej epizóde Vizity zavítali do nášho štúdia vedec nielen Ján Tkáč, ale aj Eva Kováčová, ktorá je generálnou riaditeľkou spoločnosti Glycanostics.
S redaktorkou Denisou Prokopčákovou sa rozprávali o tom, ako ich revolučné testy na diagnostiku onkologických ochorení fungujú, nakoľko sú presné, čo si o nich myslia lekári, ale aj o tom, či je náročnejšie získať investície alebo sa dohodnúť so zdravotnými poisťovňami.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
- Vis mere
