Episodes
-
V apríli tohto roku nás po chorobe opustila Dominika Madro vo veku 33 rokov. Debutovala výnimočným románom Svätyne (2019, KK Bagala) a potom napísala knihu Dediči posmrtnej ríše (2022, Artis Omnis). Hostkami podcastu sú poetka Dana Podracká, vydavateľka Andrea Harmanová a prekladateľka Lucia Halová.
Budú hovoriť o tom, ako sa im s Dominikou spolupracovalo. Prezradia, ako na nich zapôsobila po tej ľudskej, ale i po profesionálnej stránke. V rozhovore sa zamerajú a podrobnejšie rozoberú aj dve knižky, ktoré napísala. Vydavateľka Andrea Harmanová vysvetlí, v čom bola jej tvorba nevšedná v porovnaní s ostatnými slovenskými autormi fantastiky
„Čo ju robilo výnimočnou bol jej charakter a jej myslenie,“ hovorí Dana Podracká a dopĺňa: „Jej myslenie bolo mýtické.“
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Partnerom podcastu je Audiolibrix, najlepšie audioknihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek.
-
Zamestnanci Slovenského literárneho centra majú raz do týždňa odporúčanú prácu z domu, ideálne na to, aby čítali knihy. V podcaste vám predstavia svoje obľúbené knižky, vhodné (nielen) pod stromček. Zaznejú odporúčania na rôzne žánre od slovenských i zahraničných spisovateľov. Vypočujete si aj to najlepšie zo sveta detských kníh.
Zoznam diel uvedených v podcaste:
Simona Smatana: Kým dopadne šálka
Dávid Dziak: Zápisník jedného chlapca
Lenka Šafranová: Prečo je tma čierna
Iboja Wandall-Holm: Večerný kôň
Denisa Fulmeková: My pôjdeme inokedy
Michal Tallo: Všetko je v poriadku, všade je láska
Alexandra Salmela: 56, či?
Maya Angelou: Viem, prečo vtáčik v klietke spieva
Kiran Millwood Hargrave: Ženy z Vardø
Silvester Lavrík: Predpoveď na zajtra
Annie Ernaux - Marc Marie: L´ussage de la photo / The use ofphotography
Miroslav Mišák: Denníky domorodcov
Rotraut Susanne Berner: Potulky jeseňou
Ján Gavura a Marta Součková: Slovník diel slovenskej literatúry po roku 1989
Dominika Sakmárová: Biele mesto
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Partnerom podcastu je Audiolibrix, najlepšie audioknihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek.
-
Missing episodes?
-
Hosťami podcastu sú Juraj Buzalka a René Bílik. Juraj Buzalka je sociálny antropológ, autor bestselleru Postsedliaci, v ktorom sa nemilosrdne pozerá na Slovákov a vecne i kriticky komentuje naše ilúzie o sebe. Univerzitný profesor a a literárny vedec René Bílik je autorom publikácie Mýty a slovenská literatúra alebo od Pišťanka ku Kalinčiakovi (a späť). Predstavuje v nej široké spektrum znalostí o slovenskej literatúre v diskurze so súčasnosťou.
V rozhovore nebudú hovoriť len o svojich knihách, ale prezradia aj to, s akým konceptom pracovali pri mýtoch a čo pre nich mýty znamenajú. Podľa Reného Bílika odvodil Štúr etické vlastnosti Slovákov od prírodných dominánt: vysokých hôr a veľkých riek. Vznikali tak prvé formulácie dobrých vlastností Slovákov o tomže sú odolní, čistí a nepoškvrnení. Hostia prezradia, ktoré mýty sú dodnes prítomné a ako my Slováci vidíme samých seba. V závere podcastu nebude chýbať humor. Respondenti sa zamýšľajú na tým, aké by mohlo byť slovenské národné zviera. Koza. Zožerie všetko, vydrží všetko.
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Partnerom podcastu je Audiolibrix, najlepšie audioknihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek.
-
Jakub Juhás sa s knihou PS (vydavateľstvo Rubato) dostal minulý rok do finálnej päťky Anasoft litera. V podcaste vysvetľuje, ako vníma Sándora Petőfiho, o ktorom premýšľa vo svojom autobiograficko-reportážnom diele: „Páči sa mi jeho kočovnícky spôsob života. Život medzi tulákom, povaľačom a človekom bez domova. Píše na ceste a dobre pozná región, o ktorom píše. Vie detailne vystihnúť prostredie, v ktorom sa pohybuje ale aj postavy, ktoré sú častokrát prehliadané a pohybujú sa na periférii spoločnosti.“
V rozhovore opisuje, ako jeho putovanie vyzeralo: „Vedel som si predstaviť prostredie, kde sa Sándor Petőfi pohyboval, ale akonáhle som sa v tomto prostredí ocitol tak to všetko do seba zapadlo.“ Jakub Juhás hovorí aj o Banskej Štiavnici i o tom, ako zaznamenáva dianie okolo seba: „Radšej ako oči, zapájam uši. Najradšej počúvam, ale rád som aj tichým pozorovateľom.“ Zodpovie aj na otázku, či mladí ľudia vedia, kto bol Sándor Petőfi a prezradí, o čom bude jeho ďalšia kniha.
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Partnerom podcastu je Audiolibrix, najlepšie audioknihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek. -
Tento rok si pripomíname sto rokov od úmrtia Franza Kafku, jedného z najvýznamnejších prozaikov svetovej literatúry 20. storočia. Hosťom podcastu je dramatik, básnik, prekladateľ Milan Richter a spisovateľ Pavol Rankov.
„Kafka pre mňa veľa znamená aj tým, aký bol osud jeho rodiny. Jeho najmladšia sestra bola v koncentračnom tábore, kde bola v tom čase väznená aj moja mama. Viackrát som si predstavoval, že sa tam mohli stretnúť, " vysvetľuje Richter.
„Na Kafku som vôbec nebol pripravený. Mal som 16 rokov, keď som ho čítal prvýkrát. Otvorilo mi to dvere a pochopil som, že k literatúre sa dá pristupovať aj inak,“ objasňuje Rankov.
Respondenti sa zamýšľajú aj nad tým, akým spôsobom vedel Kafka tematizovať byrokratizmus. „Kafkovou témou je podľa mňa jednotlivec verzus okolie. Žil v jednom z najbyrokratickejších štátov všetkých čias,“ hovorí Rankov.
Milan Richter napísal dva dramatické texty o Kafkovi, v rozhovore prezrádza, čo ho viedlo k tomu, aby o Kafkovi písal hry a aj to, ako sa mu Kafka prekladal: „Prekladať Kafku je zaujímavé, najmä jeho zrelé prózy, pretože sa pohyboval na básnickej úrovni podobenstiev, metafor a obrazov. Nenájdete u neho, s výnimkou prvých poviedok, že by opisoval spoločenské záležitosti. Jeho hrdina je ten, ktorý trpí a je utláčaný.“ Richter ďalej dopĺňa: „Kafka nemal veľa priestoru na písanie. Potreboval absolútne ticho. V rodine to nemohol dosiahnuť, otec bol robustný, hlučný človek, ktorému záležalo na tom, aby sa dodržiavali všetky rodinné zvyklosti. Kafka mal čas na písanie od polnoci do tretej rána alebo niekedy krátko poobede.“ Myslí si, že gro Kafkovho diela je o beznádeji. „Čo je esencia Kafku?“ reaguje Rankov. „Prečítajte si prvé štyri vety z knihy List otcovi.“
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Partnerom podcastu je Audiolibrix, najlepšie audioknihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek.
-
Richard Pupala napísal knihu „Druhý čierny zošit“, jeho strašidelné príbehy nás zavedú do bratislavskej Petržalky, ale aj na vidiek, či do temného lesa. Kniha vyšla vo vydavateľstve Lindeni, získala literárne nominácie a podmanila si odbornú i širokú verejnosť.
„Dal som sa hospitalizovať na protialkoholické liečenie, zbieral som materiál, strávil som tam veľmi zaujímavý týždeň,“ hovorí spisovateľ v podcaste. „Som z alkoholickej rodiny. Pomohlo mi to lepšie pochopiť, čo sa deje v hlave človeka, ktorý ma delírium.“
V rozhovore prezradí, prečo ľudí tak priťahujú strašidelné príbehy a čo mu v slovenskej literatúre chýba: „Bol by som rád, keby v hororovom žánri vychádzalo viac kníh.“ Richard Pupala sa s poslucháčmi podelí aj o dojmy z Petržalky, práve tam sa odohráva väčšina jeho poviedok. „Petržalku vnímam absolútne pozitívne, kto pozná Petržalku, vie, o čo hovorím. Je v nej toľko stromov ako nikde inde, je to veľmi dobré miesto na život.“
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Partnerom podcastu sú Audioknihy, najlepšie knihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek.
-
Sedem poviedok sa odohráva v siedmich balkánskych krajinách. Debut Miroslavy Kuľkovej „Hotel Balkán“ vyšiel vo vydavateľstve KK Bagala a dostal sa do tohtoročnej desiatky Anasoft litera. „Zaujímajú ma post-konfliktné krajiny,“ tvrdí autorka. Vo svojej knihe sa zamerala na medziľudské vzťahy, v ktorých stále badať stopy z občianskej vojny z deväťdesiatych rokov. Po Balkáne cestovala sama. S domácimi sa rozprávala v autobusoch, v kaviarňach, či v hoteloch. Niektoré príbehy ju zasiahli, preto sa svoje literárno-reportážne postrehy rozhodla vydať knižne.
Spisovateľka v podcaste hovorí o balkánskej strave, o krajinách, ktoré ju najviac zaujali a vysvetlí, prečo sa z Nemecka vrátila na Slovensko: „Keď človek žije dlho v zahraničí, zistí že niektoré veci, ktoré ho štvú doma sú iba univerzálne ľudské. Štvali by ho kdekoľvek inde.“ Miroslava Kuľková prezradí aj tému jej nasledujúcej knihy a aj to, z čoho má fóbiu. Jej odpoveď vás prekvapí.
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Partnerom podcastu sú Audioknihy, najlepšie knihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek: https://audiolibrix.sk/revue
-
Dušan Taragel, spisovateľ, scenárista a publicista bol dlhoročným priateľom a spolupracovníkom Petra Pišťanka, ktorý okrem iných diel, napísal kultovú sériu kníh „Rivers of Babylon.“ Peter Pišťanek počas vojenčiny v roku 1981 písal listy Dušanovi Taragelovi a do obálky vkladal aj svoje poviedky. Tie neskôr Dušan Taragel prepísali na písacom stroji a vznikol jediný exemplár: „Peter si celú knihu vopred naplánoval. Aj názov aj podtitul a zoradil poviedky. A ten jeden jediný exemplár, dal čítať rôznym ľuďom, bol už dosť ušmudlaný.“
Zbierka sa stratila približne v roku 1983. „Peter exemplár požičal priateľovi z Klubu mladých autorov, ten ich v záchvate žiarlivosti hodil cez kanalizačnú mrežu do kanála,“ vysvetľuje hosť v podcaste. Zdalo sa, že poviedky boli navždy stratené.
Dušan Taragel päť rokov po smrti Petra Pišťanka narazil na škatuľu s jeho listami. „Hovorím si, možno by nebolo zlé si tie listy znova prečítať, trauma zo straty priateľa pominula. A našiel som v nich poviedky. Uvedomil som si, že keď som ich vtedy prepísal na stroji, vložil som ich späť do obálky.“
A tak, po viac ako 40-tich rokoch, vychádza vo vydavateľstve Slovart kniha Pán Hronu. Okrem poviedok obsahuje aj text Dušana Taragela, archívny materiál a ilustrácie od Danglára. Poviedky sa odohrávajú na dedine a postavami sú hrubozrnní, jednoduchí, pyšní a lakomí sedliaci, neschopní pochopiť význam združstevňovania. V knihe sa stretneme s komunistickými funkcionármi, dedinskými pobehlicami, pannami, paholkami, aj mrzákmi. Textom dominuje vtip, irónia a krátke úderné vety.
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Partnerom podcastu je Audiolibrix, najlepšie knihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek.
-
Časopis Verzia je pre tých, ktorí chcú byť zorientovaní v súčasnej svetovej literatúre. Zameriava sa na literárny preklad a jeho reflexiu. Vydáva ho občianske združenie DoSlov. Letné číslo je zamerané na Slovinsko, prináša to najlepšie zo súčasnej prózy a poézie.
Výber ukážok zostavila uznávaná slovinská literárna vedkyňa Alojzija Zupan Sosič, ktorá prišla s nápadom zamerať sa na autobiografické texty. Slovenskí čitatelia majú možnosť spoznať literatúru, ktorá odzrkadľuje súčasnú podobu autobiografického písania v slovinskej próze a poézii.
Hosťom podcastu je Svetlana Kmecová, odborníčka z Katedry slovanských filológií Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorá sa tiež podieľala na zostavovaní tohto čísla. V podcaste zaznejú zvučné spisovateľské mená, kľúčoví autori a nebudú chýbať ani hudobné ukážky.
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Vydanie časopisu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia ako hlavný partner. Projekt Verzia 2024 bol finančne podporený z Fondu LITA. Preklad textov v tomto čísle vznikol aj vďaka finančnej podpore zo Slovinskej knižnej agentúry.
-
Hostia podcastu, spisovateľka Daniela Kapitáňová a aforista Tomáš Ulej boli blízkymi priateľmi zosnulého básnika, prozaika, dramatika, textára a kráľa aforizmov Tomáša Janovica. Obaja mu desať rokov spravovali sociálne siete. Za ten čas zablokovali iba jediného človeka. „Sociálne siete sú pre aforizmy úžasný prostredím,“ tvrdí Tomáš Ulej.
Respondenti v podcaste prezrádzajú aj to, ako sa Tomáš Janovic vyrovnával s tým, že prežil holokaust, čo rozhodlo, že v roku 1968 napokon neemigroval a čo vo svojej tvorbe považoval za najdôležitejšie. „S Tomášom Janovicom odišiel svet, v ktorom ľudia snímajú klobúky a hovoria ruky bozkávam,“ objasňuje jeden z hostí.
Aforizmy, ktoré zaznejú v podcaste:
Čo si hovoríme v každom režime: prežime.
Čo moja žena povie, to platí(m).
Hovoríme čo sa patrí, robíme, čo sa patrí, aby nám všetko patrilo.
Prečo sme kostra? Aby niečo zostalo aj po takých, po ktorých by inak nič nezostalo.
Nehovoríme vyvraždiť, ale vyhladiť.
Hovoríte, že za všetko môžu Žida. Keby ste neboli leniví, mohli ste za to môcť vy.
Prečo sa jeden človek nevolá ľud? Lebo jeden človek je viac ako ľud.
Bosého si kúpiš už aj šnúrkami do topánok.
Keď máme ísť so ženou do divadla na siedmu, ja začínam byť nervózny o šiestej, moja žena o deviatej.
V dobrom aforizme sa jedno oko smeje, druhé plače.
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
-
Spisovateľke Márie Modrovich nedávno vyšla vo vydavateľstve Vlna piata kniha. Volá sa „Deň noc voda“ a otvára tému nevery žien, materstva, aj krízy stredného veku. „V istom období človek začína bilancovať nielen svoje rozhodnutia, ale pýta sa sám seba, či by vedel žiť lepšie a spokojnejšie,“ vysvetľuje prozaička.
Jej hlavná hrdinka má štyridsať rokov, dve deti, cíti sa vyčerpaná a prežíva manželskú krízu. „Musíme si priznať, že nevera je bežnou súčasťou našich životov,“ pripomína respondentka. V podcaste rozpráva aj o tom, ako ju samotnú ovplyvnilo materstvo a vyjadrí sa k tomu, ako sa ženy medzi sebou neustále porovnávajú. Mária Modrovich je v organizačnom tíme medzinárodného literárneho festivalu Novotvar. V rozhovore prezradí, kto bude tento rok jeho najväčšou hviezdou.
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
-
Spisovateľ Lukáš Cabala vedie antikvariát a doposiaľ napísal štyri knihy. Posledná s názvom „Spomenieš si na Trenčín?“ od vydavateľstva Artforum je nominovaná na cenu Anasoft litera a na Cenu René. V podcaste nebude hovoriť len o nej, ale aj o antikvariáte, festivale Pohoda, či o Trenčíne. „Bývam na okraji, keď idem do centra je to kvôli kinu alebo divadlu. Trenčín je pre mňa ako dovolenková zóna.“
Autor vysvetľuje, ako postupnými krokmi prekonával ostych: „Bol som ťažký introvert. Verejne som začal vystupovať až minulý rok na jeseň. Myslel som si, že to nikdy nebudem môcť robiť,“ tvrdí a dodáva: „Teraz by som mohol napísať motivačnú brožúrku, ktorá sa by sa volala Od úplného introvertizmu až po obnažovanie sa v parku.“
Lukáš Cabala sa vyjadruje aj k rozdelenej spoločnosti: „Som skeptický. Neviem, v čom tú spoločnú cestu vidieť, keď na seba kričíme z jedného brehu na druhý.“
V rozhovore prezradí aj to, o čom bude jeho ďalšia kniha, ktorá vyjde budúci rok na jar.
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
-
Spisovateľka a prekladateľka Ivana Dobrakovová napísala knihu o sebe, o tom, aké je to písať s bipolárnou poruchou. Bibliofília s názvom „A čo sa vám stalo?“ vychádza v týchto dňoch. Autorka v podcaste prezrádza, aké je to žiť s duševnými chorobami. „Cez písanie si neriešim psychohygienu,“ tvrdí. „Práve naopak, ak o niečom píšem, zhorší sa to, úzkosti sa prehĺbia.“
Jej odvaha hovoriť o tabuizovaných témach je nevšedná. „Musím sa priznať, že o vlastných psychických poruchách hovorím na Slovensku bez problémov preto, lebo moja dcéra žije v Taliansku.“ V rozhovore prezradí aj to, ako ju zmenilo materstvo, ako jej pomáhajú prechádzky a plávanie a ako bojuje so svojimi vnútornými démonmi: „Niektoré veci sa nedajú vyriešiť, treba ich len akceptovať.“
Kniha „A čo sa vám stalo?“ vychádza v limitovanom počte a vydáva ju Slovenské literárne centrum. Môžete si ju objednať tu: https://www.litcentrum.sk/dielo/co-sa-vam-stalo
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
-
Zamestnanci a spolupracovníci Slovenského literárneho centra predstavujú svoje najobľúbenejšie knihy. Zaznejú tipy na oddychové, temné, vtipné a fascinujúce diela. V rozhovore s moderátorom Dadom Nagyom respondenti vysvetľujú, čím ich dielo zaujalo a prečo ho čítali s veľkým pôžitkom.
Zoznam diel použitých v podcaste:
Olga Tokarczuk - Stratená duša (Artforum) Olga Tokarczuk – Pán Výrazný (Artforum) Isabel Minhós Martins - Jak vidět neviditelné (Baobab) Karin Smirnoff – Môj brat (Lindeni) Jakub Stanjura – Srpny (Host) Karel Kuna – Agentura a další povídky (Milan Hodek) Ivana Dobrakovová – A čo sa vám stalo? (Slovenské literárne centrum) Kvet Nguyen - Všetko, čo nás spája (N Press) Eva Urbanová - Tiché ihriská po stopách zapĺňané tušom rýchlej hry, Antológia slovenského haiku (Literárna bašta) Neil Gaiman a Terry Pratchett - Dobrá znamení (OneHotBook) Jiří Dvořák – Myko (Baobab) Torben Kuhlmann - Lindbergh: Dobrodružný príbeh lietajúcej myšky (Slovart) Milena Hübschmannová - Po Židoch Cigáni, Svědectví Romů ze Slovenska 1939-1945 (Triáda) Stefan Hertmans - Válka a terpentýn (Argo) Stefan Hertmans – Vzestup (Garamond) Alena Machoninová – Hella (Maraton) Robert Walser – Prechádzka (Premedia) Neal Shusterman - Žatva smrti (Slovart) Vertigo - časopis o poézii a básnikoch Lou Andreas-Salomé - Rainer Maria Rilke (Leda) Klarisa Jovanović – Diptych (Fraktál) Fareed Zakaria - Age of Revolutions (Penguin Books) Filip Németh – Žitava (BRAK) Georgi Gospodinov – Úkryt času (Odeon) Issa Watanabe – KintsugiPodcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
-
Spisovateľka Katarína Vargová napísala knihu Severné more, ktorá vyšla vo vydavateľstve Lindeni. Novela zaznamenala veľký ohlas medzi odbornou verejnosťou aj čitateľmi. Príbeh mladej Slovenky, ktorá v Británii pracuje ako čašníčka, a potom sa vráti na Slovensko a zamestná sa ako učiteľka na základnej škole otvára viacero tém. Dominujú im najmä toxické vzťahy. „Vzťahy nie sú teatrálne. Pekné aj škaredé veci sú skryté v každodennosti. Bolo pre mňa dôležité, aby bol vzťah v knihe vykreslený autenticky,“ vysvetľuje autorka.
V podcaste priznáva, že proces písania je pre ňu zložitý a náročný: „Snažím sa vrátiť k radostnému písaniu.“
V rozhovore prezradí aj to, že nominácia na Cenu René ju veľmi potešila a porozpráva o literárnom projekte Medziriadky, ktorý viedla niekoľko rokov. „Medziriadky sú magické, na letnej škole si mladí ľudia po večeroch čítajú básne a diskutujú o literatúre.“
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
-
Český spisovateľ Karel Kuna má na konte tri knihy. Jeho poviedky sú vtipné, hoci v nich rozoberá vážne témy. „Za tragickou udalosťou môže byť aj humor, tá nejednoznačnosť je pre mňa zaujímavá a je pre mňa zdrojom inšpirácie,“ objasňuje. Jednu z jeho poviedok sfilmoval Jan Prušinovský, známy český režisér, tvorca seriálov Most!, či Dobré ráno, Brno!
Prozaik v podcaste vysvetľuje aj to, prečo dnes krčmy na českom vidieku ubúdajú, hoci, ako zdôrazňuje české pivo chutí oveľa lepšie než v minulosti.
Autor hovorí aj o tom, ako sa mu darí skĺbiť prácu v banke s písaním kníh. Vďaka Medzinárodnému vyšehradskému fondu trávi v Bratislave niekoľko týždňov, v rozhovore prezradí, čo ho na našom meste očarilo.
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
-
Novinár Tomáš Forró napísal reportážnu knihu Spev Sirén: Putovanie do srdca ukrajinskej vojny. „Pátos je pre mňa neakceptovateľný, o Ukrajine treba začať hovoriť inak,“ vysvetľuje. „Mali by sme hľadať hlbšie témy. Snažím sa o to aj v mojej knihe. Rozprávať ten príbeh ešte raz a inak ako sme zvyknutí.“ Je presvedčený o tom, že aj bez pátosu si čitateľ v knihe emóciu nájde: „Mojim čitateľom sa to celé začína nejakým spôsobom prepájať. Začínajú vidieť v tých trpiacich a obetiach seba, vedia si to predstaviť,“ dodáva.
Tomáš Forró je priamym účastníkom bojových operácií, preto sa jeho slová nepočúvajú ľahko: „Všetci vedia, že pokiaľ Ukrajina padne, na rade sme my. Treba o tom hovoriť pokojne, triezvo a bez paniky.“ Tvrdí, že je celkom reálne, že o tri-štyri roky sa ocitneme v podobnej situácii ako Ukrajina: „Môže sa to stať. Nie našim deťom, nie našim vnukom, nie o 400 rokov, keď sem prídu mimozemšťania, ale ešte nesplatíte hypotéku na svoj byt a môžete ten byt stratiť. Tu, v tejto krajine. V susednom okrese, sto kilometrov na východ, ale možno aj v Bratislave.“
Pre novinára sú veľmi silnou témou muži. Vojna im spôsobuje neuveriteľne ťažké dilemy. „Som v odvodom veku a nechcel by som byť v ich koži. Vykašlem sa na Slovensko alebo budem hniť v zákopoch, ako to robia Ukrajinci?“
V knihe sa pokúsil vytvoriť čo najbohatšiu a najkomplexnejšiu snímku toho, čo videl a zažil. Jeho hlavnou otázkou bolo, čo táto vojna spravila s ukrajinskou spoločnosťou. „O tom, ako táto vojna skončí, nevie ani Putin, ani Zelenskyj, nevie to ani Joe Biden. Nevie to nikto,“ uzatvára reportér.
Spomínaný podcastový seriál Za spevom sirén nájdete na tomto odkaze: https://skpodcasty.sk/podcasty/za-spevom-siren/
O knihe Spev sirén: https://www.litcentrum.sk/dielo/spev-siren
Životopis autora: https://www.litcentrum.sk/autor/tomas-forro/zivotopis-autora
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
-
Spisovateľ Ján Púček a prekladateľ Andrzej Jagodziński hovoria o knihe Karpaty! a jej preklade do poľštiny. Prekladateľ vysvetľuje podľa čoho si vyberá diela, ktoré bude prekladať a ako sa dostal ku knihe Karpaty! „Knihu som najprv prečítal ako čitateľ, nie ako prekladateľ. Viete, prekladatelia inak čítajú knihy, ktoré idú prekladať. Detailne a pomaly, je to iný druh čítania.“
Ján Púček opisuje, ako vznikali prvé malokarpatské texty: „Písanie o Karpatoch bolo ako keď sa na človeka, ktorého veľmi dobre poznáš, pozrieš nečakane a z inej strany.“
Respondenti hovoria aj o populizme, ktorý ovládol priestor v strednej Európe, médiách, knižných trhoch a prezrádzajú, na čom pracujú a aké majú plány do budúcna.
Prekladatelia slovenskej literatúry nielen prekladajú, ale sami iniciujú vydanie diel v zahraničných vydavateľstvách. Slovenské literárne centrum, Mesto Banská Štiavnica a LITA ich podporuje a ponúka im rezidenčné pobyty v rámci programu Trojica Air.
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
-
Hosťami podcastu Knižná revue boli literárna vedkyňa a kritička Mária Klapáková a literárny vedec a publicista Radoslav Passia. Obaja boli súčasťou odbornej poroty, ktorá nominovala desať kníh do aktuálneho ročníka literárnej ceny Anasoft litera.
V rozhovore sa dozviete, čím je táto desiatka špecifická a čo spája nominované tituly.
„Väčšina autorov z desiatky je do istej miery už známa a ich mená fungujú ako overené značky,“ vysvetľuje Mária Klapáková.
Obaja respondenti sa zhodli na tom, že je to neprekvapivo silný ročník. Budú hovoriť o zaujímavých debutoch i sklamaniach. Spomenú knihy, ktoré ich zaujali, hoci sa do finálovej desiatky nedostali. Desať najlepších diel rozoberú z pohľadu obsahu a formy.
„Verím, že sme žiadny klenot, ktorý mal byť na výslní nepotopili. A ak áno, je to na naše triko,“ uzatvára Radoslav Passia.
Literárna cena Anasoft litera sa udeľuje raz ročne za najlepšie slovenské prozaické dielo, vydané v predchádzajúcom kalendárnom roku. Aktuálnu finálnu desiatku tvoria:
Cabala, Lukáš: Spomenieš si na Trenčín?
Dušek, Dušan: Deti v daždi
Gibová, Ivana: Babička©
Kováčik, Juraj: Bod zlomu
Kucbelová, Katarína: Modrosleposť
Kuľková, Miroslava: Hotel Balkán
Pupala, Richard: Druhý čierny zošit
Puškáš, Jozef: Vivat akadémia, zbohom, Čechov
Rozenbergová, Vanda: Storočie
Štefánik, Ondrej: Siroty
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
-
Ilustrátorka Daniela Olejníková a grafický dizajnér Pavol Bálik vyhrali hlavnú cenu na Bologna Ragazzi Award 2024. Získali ju v kategórii non-fiction za knihu Myko, českého vydavateľstva Baobab, ktorej autorom textov je Jiří Dvořák. Kniha je láskavým spravodajcom zo sveta húb. Hríby vydávajú vlastný časopis, knižke nechýba nápaditosť a vtip.
Hostia v podcaste opisujú vzájomnú spoluprácu a atmosféru na medzinárodnom veľtrhu detskej knihy v talianskej Bologni, kde si cenu prevezmú. „Danka dala hríbom aj výraz,“ vysvetľuje Pavol Bálik. „Jej ilustrácie museli byť vedecké a zároveň prívetivé pre čitateľa. Tú mieru sa jej podarilo udržať majstrovsky.“
Daniela Olejníková dopĺňa: „Špeciálnosť tohto projektu som videla už v textovom základe, my tu možno žneme nejaký úspech, ale základ a originalita bola v texte. Jiří Dvořák prišiel s geniálnym nápadom.“Na záver podcastu prebehne krátky telefonický rozhovors vydavateľom Jurajom Horváthom z vydavateľstva Baobab, ktorý sa podelil o pocity z víťazstva a zo spolupráce so slovenskými umelcami: „Je to ideálny tím a to je niečo mimoriadne. Kde kto si myslí, že v dnešnom svete sa dá čokoľvek zameniť a všetko je nahraditeľné, ale ja si myslím, že to tak vôbec nie je.“
Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
- Show more
