Episodes
-
Slintačka a krívačka je už aj v maďarskej obci Dunakiliti, hneď vedľa Rajky, z ktorej denne dochádza množstvo Slovákov do Bratislavy. Aké je riziko, že sem prinesú vírus? Vláda by sa podľa bývalého šéfa veterinárov a exministra Jozefa Bíreša mala poučiť z kritiky európskych odborníkov a odstrániť nedostatky, ktoré nám vytkli. Hranice sme mali kontrolovať lepšie a pomohlo by aj ubytovanie chovateľov na farmách. Zdravé zvieratá v okruhu troch kilometrov podľa neho nie je nevyhnutné zlikvidovať, ale vyšetriť. Ak sa u nich choroba nepotvrdí, môžu sa konzumovať doma.
V podcaste s profesorom z Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie Jozefom Bírešom sa dozviete:
– od 1. minúty – čo pre hlavné mesto znamená, že nákaza je hneď vedľa Rajky;
– po 3:30 – či nás čakajú znova zatvorené hranice;
– po 6:00 – že odborníci z Európskej komisie našli na Slovensku nedostatky a musíme ich veľmi rýchlo odstrániť;
– od 8:00 – či by robil nejaké opatrenia inak, ak by stále šéfoval štátnym veterinárom;
– po 9:00 – že u nás zo začiatku krívala kontrola hraníc a komunikácia s farmármi;
– od 10:00 – či je potrebné utrácať zvieratá v okruhu troch kilometrov od ohniska;
– okolo 12:30 – že zdravé zvieratá v karanténe treba vyšetriť a možno ich doma skonzumovať;
– po 13:45 – či nákazu prenášajú divé zvieratá a či ich treba strieľať;
– od 16:20 – aké opatrenia platili pred 50-timi rokmi a či by sa rovnaké nemali zaviesť aj teraz;
– po 18:00 – že niektorí farmári už prespávajú na farmách;
– od 19:45 – aké škody napáchala nákaza SLAK v 70.rokoch na našom území;
– po 21:00 – či by straty slovenských chovateľov vôbec mali nejaký vplyv na ceny v obchodoch;
– od 23:00 – že v obchodoch je len pasterizované a teda bezpečné mlieko;
– po 24:00 – prečo sa netreba báť ani nepasterizovaného mlieka a výrobkov z neho;
– od 25:00 – že nikto nechodí s taškou plnou vírusu a nerozosieva ho naschvál po Slovensku, ako tvrdia konšpirátori a pravicoví extrémisti.
-
Toto je boj o našu slobodu a občianske práva. Tento zápas sme ešte neprehrali, hovorí o snahe vlády nalepiť mimovládnemu sektoru biľag lobistov, šéf Nadácie otvorenej spoločnosti Fedor Blaščák. Vládna snaha je protiústavná, tvrdí šéfka Via Iuris Katarína Batková. A prečo si Soros zaslúži vyznamenanie?
Skúšali to cez nálepku Zahraničných agentov. Nevyšlo, európske právo sa ukázalo ako silnejšie. Tentoraz na to idú cez snahu vypáliť im biľag lobistov.
Snaha vládnej koalície nasadiť mimovládnemu sektoru štátny obojok nepoľavuje, ba práve naopak. Aktuálne je v hre vládna iniciatíva spraviť z Tretieho sektora absolútne nešpecifikované lobistické združenia.
Menia sa formy, prezliekajú sa kabáty, obsah a pointa však zostávajú úplne rovnaké. Pre štvrtú vládu Roberta Fica patrí mimovládny sektor - spolu s novinármi a aktívnou občianskou spoločnosťou, medzi úhlavných nepriateľov štýlu i spôsobov, akými oni sami vládnu.
V treťom sektore, ktorý sa stará o našich umierajúcich rodičov, zdravotne znevýhodnené deti, rómske komunity, ochranu životného prostredia či o rekonštrukciu historických pamiatok alebo o vzdelávanie detí zo sociálne slabých pomerov, ako aj o športovanie, turistiku - no i obyčajnú ľudskú spolupatričnosť, dnes na Slovensku pôsobia státisíce z nás a to v tisíckach spolkov po celej krajine, všemožných nadácií, občianskych združení či charít.
O čo teda vláde Roberta Fica vlastne ide, keď sa snaží osedlať si všetky tieto mimovládky? Prečo Tretí sektor označuje práve túto snahu vlády o pokus presadiť tzv. Ruský zákon? A kto je v tejto krajine v skutočnosti suverénom - občan, ktorý platí dane alebo vláda, ktorá z jeho daní žije a mala by rešpektovať všetko to, čo občanom zákon nezakazuje?
No a kde by Slovensko vlastne bolo bez existencie občianskej spoločnosti a všetkých tých tisícok mimovládnych organizácií? Prečo je snaha vlády dirigovať občanom, kde a ako sa môžu verejne angažovať, zo samého princípu pomýlená?
No a napokon, aké hranice by mala mať snaha občianskeho sektora ovplyvňovať politiku a prečo ich vplyv tejto vláde tak veľmi prekáža?
Takzvaný „ruský zákon“, ktorým sa vláda snaží nasadiť Tretiemu sektoru uzdu moci bude témou i dnešných občianskych protestov "Slovensko je Európa."
Počúvate Ráno Nahlas, s Katarínou Batkovou a Fedorom Blaščákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Missing episodes?
-
Po výrokoch o geneticky modifikovanej kukurici sa splnomocnenec vlády pre vyšetrovanie pandémie Covidu Peter Kotlár postaral o ďalšie vzrušenie. Na parlamentnom výbore pre kontrolu činnosti SIS sa v jednom bode rôzne dopytoval, či sa tajní zaujímajú, odkiaľ k nám prišlo ochorenie SLAK, ale aj Covid-19.
-
Viceprezident Zväzu automobilového priemyslu Pavol Prepiak hovorí, že katastrofické scenáre po zavedení ciel, ktoré počítajú s desiatkami tisíc prepustených ľudí sa nemusia naplniť. Riešenia existujú, napríklad škrtnutie niektorých regulácií. Ak by sa škrtli environormy, budeme všetci dýchať špinavší vzduch? Koho automobilky prepustia ako prvého? A treba sa báť baterkárne v Šuranoch?
V podcaste s Pavlom Prepiakom sa dozviete:
– od 1. minúty – prečo autá zdražejú menej ako by sme po zavedení cla čakali;
– po 3:00 – že zdražejú aj americké autá a tak rozdiel v cenách nebude taký výrazný;
– po 5:00 – že fanúšik Land Roveru Defendera nemá na výber a musí si kúpiť auto a súčiastky z Nitry;
– od 7:00 – či sú predpovede národnej banky a rezortu financií katastrofickými scenármi;
– po 11:00 – ako EÚ postihuje u nás vyrobené autá s vyššími emisiami;
– od 12:00 – či by riešenie pre automobilový priemysel bolo na úkor nášho čistého vzduchu;
– po 15:00 – koho automobilky prepustia ako prvého;
– od 17:00 – o koľko klesol áut v Európe;
– po 20:00 – prečo autá v ostatných rokoch zdraželi;
– od 21:45 – že zákazník chce jedno a EÚ vyžaduje druhé;
– po 22:00 – prečo sa väčšina elektromobilov predá firmám;
– od 25:00 – že šrotovné je len dočasné riešenie;
– po 31:00 – že recipročné opatrenia sú vždy zlé a zaplatia ich občania;
– od 34:00 – či na Slovensku zaostáva elektromobilita;
– po 37:00 – ako vyzerá súťaž medzi závodmi o výrobu nových modelov;
– od 41:00 – či sa ľudia majú prečo báť baterkárne v Šuranoch, alebo ide len o extrémistami nafúknutú bublinu.
-
Home staging je zložený z 5 fáz prípravy nehnuteľnosti na predaj
„Home staging je súbor činností, ktorých cieľom je spraviť z nehnuteľností útulný a príjemný a lákavý domov. Čo ale najdôležitejšie je, že výsledkom tejto aktivity je hodnota ako pre kupujúceho, tak aj pre predávajúceho," vysvetľuje Simona Morávková z Moowin Reality vo videopodcaste Nehnuteľnosti.sk
Prvou fázou home stagingu je prvotné upratovanie nehnuteľnosti na predaj. „My ju voláme čistiaca fáza. Danú nehnuteľnosť – či už ide o byt alebo dom – necháme veľmi kvalitne až do sterilna a do voňava upratať. Druhou fázou je tzv. odosobnenie. To znamená, že všetky osobné predmety, ktoré daná rodina, ktorá tam v danom čase žije, za tie roky nazbierala, niektoré možno už ani nepoužíva, tak ju požiadame, aby ich zozbierali a uložili niekde do krabice.
Tie, čo nepoužívajú, aby odniesli trebárs do pivnice a pripravili na sťahovanie. Ak veci používajú, tak ich treba dať napríklad do zásuviek. Ide konkrétne o všetky veci osobnej potreby či už sú to šampóny, hrebene, zubné kefky, kozmetika, uteráky, župany či periny." Prečo je to dôležité prezradila Morávková v samotnom videopodcaste portálu Nehnuteľnosti.sk.
Treťou fázou home stagingu je samotné dekorovanie nehnuteľnosti. „My donesieme vankúše, ale aj vázy, kvety, závesy, záclony, koberce. V niektorých nehnuteľnostiach konferenčné stolíky a možno aj väčšie kusy nábytku. No a tu už nepracujeme sami. Na toto už využívame aj profesionálneho interiérového dizajnéra," opisuje postup Morávková s tým, že práve táto časť home stagingu má obrovský efekt, ktorý sa ukáže nielen na fotografiách, ale celkovo pri predaji samotného bytu či domu.
Pri štvrtej fáze home stagingu sa zapájajú už takmer všetky zmysly. Nielen zrak, ale aj čuch, sluch, ale aj chuť. „My pracujeme s aroma marketingom, donesieme nejaké interiérové vône, v niektorých prípadoch difúzery s vonnými olejmi. Veľmi dobre vonia káva, čiže ponúkneme kávu, prípadne nejaký malý snack a dáme možnosť potenciálnomu kupujúcemu, aby si sadol a vlastne vedel sa vcítiť do tohto priestoru. A tu už keď vidíme, že áno, tento by mohol byť ten správny, tak mu dáme priestor prejsť do tej poslednej fázy a to je nacítiť tú situáciu, aj ochytať tú sedačku, pohovku, deku, vankúš a dať mu chvíľku ticha, aby tam prežil možno nejakú svoju predstavu, či by tam v tom byte či dome dokázal fungovať," hovorí Morávková.
V podcaste sa dozviete aj:
• ako sa zrýchli čas predaja nehnuteľnosti s home stagingom,
• o koľko percent môžeme zvýšiť cenu nehnuteľnosti vďaka home stagingu,
• ako sa robí home staging pre novostavby a staršie nehnuteľnosti,
• či je vhodný home staging aj pri prenajímaní nehnuteľnosti,
• čo všetko by mala realitná kancelária zabezpečiť pre klienta,
• či je exkluzívna zmluva s realitkou výhodná pre predávajúceho a kupujúceho,
• prečo je vhodné uzavrieť rezervačnú zmluvu k nehnuteľnosti.
-
Slovenskí tvorcovia zo štúdia Fatbot Games pracujú na novej hre Gravelord. Boomer shooter je aktuálne dostupný aj v predbežnom prístupe na Steame. Za niekoľko mesiacov zožal mnoho pozitívnych reakcií zo strany hráčov. Tvorcovia sľubujú rýchlu akciu plnú bizarného humoru.
Titul využíva mechaniky starých FPS ako Doom, QUAKE či Duke Nukem, no prináša aj moderné prvky a silný príbeh s divokým hlavným hrdinom. Novinku nám v aktuálnej časti podcastu SHARE priblížil šéf štúdia Tibor Repta.
V podcaste sa dozviete:
Kedy bude vonku plná hra a ako sa odlišuje od iných konkurenčných titulov.Kto je hlavná postava hrobár Queedo a prečo si ju obľúbite.Že tupý humor je jedným zo základných pilierov hry.Aké zaujímavé herné mechaniky v titule objavíte.Ktorá zo zbraní v hre je Tiborova najobľúbenejšia.Ako sa hre zatiaľ darí z finančného hľadiska.Ako je na tom slovenský aj globálny digitálno-herný priemysel.Ako zvažovali spoluprácu so zahraničnými vydavateľmi.Súvisiace odkazy:
Lopatou po hlave. V novej slovenskej hre servírujete pomstu v úlohe hrobára. Dostupné je demo
Naživo sme hrali slovenskú hru Vaporum: Lockdown a rozdali kódy zadarmo
Vzniká nové české RPG. Prenesie nás do stredoveku, máme sa na čo tešiť
Doom a Tetris sa dá hrať aj v PDF. Neveríte? Tu je dôkaz
Vraciame sa do roku 1994. Toto sú hry, ktoré sme vtedy najviac „drtili“
Doom sa dá hrať na čomkoľvek. Študentka z MIT ho dokonca spustila na displeji z črevných baktérií
To tu ešte nebolo. Nadšenec na Wi-Fi routeri spustil GTA. Ako sa mu to podarilo?
Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.
-
„Spoločnosť chcem pretvárať zvnútra, necítim sa kompetentný verejne kritizovať vládu“, hovorí spišský biskup František Trstenský. Len pred pár dňami ale verejne „odprosoval“ za „niekedy nekritickú spoluprácu“ s mocnými“, skutočnosť, ktorú v odprosení označil „zahanbením“.
Ležal na podlahe chladného chrámu, s bosými nohami, hlavou k zemi, vyzlečený zo slávnostného rúcha. Pred krížom, no i pred krajinou.
Aby odprosoval, žiadal o odpustenie a robil tak cestu uzdraveniu vzťahov. Spišský biskup František Trstenský.
Hovorí, že sa inšpiroval veľkým a bezprecedentným „mea culpa“ Jána Pavla II. spred štvrťstoročia.
Ak to vtedy bolo aj za inkvizíciu, rozdelenia a schizmy, za zlyhania voči Židom či nespravodlivosť smerom k ženám, alebo zneužívanie moci, o čom bolo to aktuálne „mea culpa“ spod Tatier?
Čo mal na mysli biskup Trstenský, keď odprosoval za „režimy“; za „pohŕdanie“ veriacimi? Ale rovnako, keď prosil, aby bol on i jeho kňazi schopní priznať si zlyhania?
A nie je nepriznaným zlyhaním to dnešné ticho pred mocnými, ktorí unášajú krajinu smerom k agresorovi z Moskvy a z právneho štátu robia slúžku vlastných záujmov?
„Spoločnosť chcem pretvárať zvnútra. Necítim sa kompetentný kritizovať vládu“, reaguje biskup Trstenský. „Korupcia je korupciou, ako agresor agresorom“, hovorí.
Odmieta pritom, že by biskupi boli voči krokom vlády nekritickí ako výmenu za zachovanie štátneho modelu financovania cirkví.
-
Vláda dlhodobo opakuje, že odborníci z Európskej komisie neodhalili pochybenia štátu pri zvládaní vírusového ochorenia slintačky a krívačky. Minister pôdohospodárstva zo Smeru Richard Takáč závery prezentoval inak, ako nakoniec zneli. V skutočnosti obsahovala oficiálna správa eurokomisie aj kritiku.
Čo sa expertom nepáčilo? Pýtali sme sa redaktorky Aktuality.sk Kataríny Runnovej, ktorá tému dlhodobo sleduje. „Minister Takáč zabudol povedať druhú stranu. Boli tam zistené pochybenia. Skonštatovali, že našli oneskorenia v zhromažďovaní a v systematickosti spracúvania dôležitých informácií,” vysvetľuje reportérka. V podcaste sme sa venovali aj hoaxom, ktoré sa o nákaze šíria a tomu, či sa treba báť živočíšnych produktov. „Všetky mlieka a mliečne výrobky, ktoré si kupujeme zo slovenských mliekarní sú pasterizované. To znamená, že úplne bezpečné a zdravotne nezávadné,” vysvetľuje Runnová. Nepasterizované výrobky možno nájsť v mliečnych automatoch, tie sú však momentálne podľa Slovenského mliekarenského zväzu zakázané.
-
Máme za sebou štvrťfinále play-off Tipos extraligy, ktoré prinieslo prekvapenia, množstvo zaujímavých momentov, ale aj tých kontroverzných. No najmä sme spoznali semifinálové dvojice a štyri tímy, z ktorých jeden vyhrá titul. O skončenom štvrťfinále a nadchádzajúcom semifinále sa v podcaste Trefné strieľanie rozprávali Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a Tomáš Vošvrda (hokejový brankár).
-
Personálny stav v Hasičskom a záchrannom zbore je dnes tak napätý, že napríklad v prípade viacerých teroristických útokov na infraštruktúru, by už možno ani nemal kto zasiahnuť, tvrdí bývalý hasič a dnes politik SaS Ľuboslav Farkaš. Napriek tomu, že hasiči tvoria pilier kritickej infraštruktúry, pilierom záujmu štátu, ktorý chránia sa nestali. Práve naopak, ocitli sa na samom chvoste záujmu rezortu vnútra.
Odkiaľ iní utekajú, tam tomu oni bežia priamo v ústrety. Vrhajú sa do náručia smrtiacim plameňom, veľkej vode, závalom či zmaru pri živelných katastrofách alebo dopravných nehodách. Zachraňujú nám doslova naše holé životy, ale i to posledné, čo vôbec máme - strechy nad hlavou. Hasiči.
Hasiči v každej spoločnosti patria medzi tie najrešpektovanejšie povolania, detské a spoločenské vzory, ale i piliere celej komunity. U nás sú však prakticky na samom chvoste záujmov tohoto štátu. Bojujú tak nielen zoči voči neskrotným silám prírody, ale aj so spoločenským uznaním, nepriaznivými a diskriminačnými pracovnoprávnymi podmienkami, zastaralou a absentujúcou technikou i životnou úrovňou. Výsledkom tak môže byť zásadné oslabenie hasičského zboru. .
Vďaka ním môžeme prežiť i tie najhoršie chvíle nášho života, no oni nezáujem štátu - a kompetentných, napokon prežiť nemusia no a tým pádom sa riziko, že už tú najbližšiu katastrofu prežiť nemusíme ani my, zásadne zvyšuje. Hrozí paralýza profesionálneho hasičského zboru a v čom vlastne musia dnes na Slovensku žiť tí, ktorí nás zachraňujú z plameňov, bránia pred veľkou vodou či nás a ťahajú z nabúraných vrakov pri hromadných haváriách?
Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
V šiestich zápasoch až neuveriteľných 25 gólov. Najvyššia slovenská futbalová súťaž a jej 3. nadstavbové kolo prinieslo veľkú drámu azda v každom jednom stretnutí a fanúšikovia sa mali naozaj na čo pozerať. Všetko podstatné zaznelo v 32. epizóde podcastu Kam si to kopol?
Po reprezentačnej prestávke sa dostala opäť k slovu futbalová Niké liga, ktorá mala na programe 3. nadstavbové kolo a to nám prinieslo viacero divokých výsledkov, čo potvrdzuje aj spomenutý gólový prídel.
Najvýraznejšie pútal súboj Spartaka Trnava a MŠK Žilina, tretieho s druhým, po ktorom sa „šošoni” dostali do trojbodového odskoku od svojho „červeno-čierneho” rivala, takisto sa diali veľké veci v súboji FC Košice a DAC Dunajská Streda a v spodnej šestke výrazne pútal stret dvoch tradičných záchranárskych mágov Čecha Františka Straku (MFK Dukla Banská Bystrica) a jeho slovenského kolegu Ivana Galáda (AS Trenčín).
Všetko podstatné z tohto víkendu prebral futbalový redaktor Ján Jasenka s trénerom a niekdajším asistentom slovenskej reprezentácie Otom Brunegrafom v 32. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.
-
Slintačka a krívačka opäť udrela, počas víkendu sme sa dozvedeli, že zvieracia nákaza sa objavila už aj na Záhorí. Mimoriadna vláda vyčlenila peniaze aj vojakov. Čo trápi slovenských učiteľov, a prečo nie sú nízke platy ich jediným problémom?
Nákaza slintačky a krívačky prekročila hranice južného Slovenska. Vláda opäť mimoriadne zasadla, vyčlenila pre ministerstvo vnútra 10 miliónov eur na nákupy tovarov a služieb, a zároveň vyčlenila i vojakov na zabezpečenie verejného poriadku na vnútorných hraniciach – ako i ochranu strážených objektov, v súvislosti s výskytom slintačky a krívačky.
Opozičné PS však vládu obviňuje z absolútneho zlyhania krízového riadenia. „Dnes je to 24 dní od zverejnenia prvej informácie. Aká je realita? Krízový štáb je naplánovaný až tri týždne po. Bezpečnostná rada nezasadala vôbec. O krízovom pláne nikto ani nepočul. Dlažobné kocky a gruzínske légie, k tomu Bezpečnostnú radu zvolať vedia. Ale keď ide o dramatické škody pre celé Slovensko, tak na to kašlú," píše sa v reakcii Progresívneho Slovenska.
Hoci ide o veľmi vážny problém a škody sa už dnes šplhajú k desiatkam miliónov, Slovensko nežije iba touto epidémiou. Slovenských učiteľov trápia nízke platy, vysoká miera pracovného stresu, ako aj nízke spoločenské uznanie a slabá podpora pri odpore ich duševného zdravia. Potvrdil to výskum Centra vzdelávacích analýz, ktorý sa zameral na bratislavských učiteľov.
Šírenie slintačky a krívačky, ako i problémy učiteľov. To sú témy dnešného podcastu Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.
-
Zaoberajú sa okrem iného aj reakciami na kybernetické útoky. Spolupracovali dokonca aj na riešení bezpečnostného incidentu, pri ktorom bol napadnutý slovenský kataster nehnuteľností.
Čo robiť v prípade rozsiahleho kybernetického útoku? Aké majú byť prvé kroky? Ako vyzerá správna a ako chybná prvá reakcia? Aj o tom sa s nami v najnovšom diele špeciálu podcastu SHARE o kybernetickej bezpečnosti rozprával bezpečnostný expert zo spoločnosti IstroSec Lukáš Hlavička.
V podcaste hovoríme o týchto témach:
Ako sa správne zachovať v prvom momente útoku?Ako sa pripraviť na emócie, ktoré takáto udalosť prináša?Dá sa zhodnotiť stav pripravenosti firmy na incident?Príklad ukážkovej reakcie manažmentu na kyberútok.Podcast vznikol v spolupráci so spoločnosťou IstroSec.
Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk
-
Ako 24-ročný riadil rodinnú firmu a doviedol ju k úspechu doma aj v zahraničí. Jan Školník spolu s manželkou založil neziskovú organizáciu na rozvoj regiónu, stojí za oživením benediktínskeho kláštora aj za novými podnikmi, ktoré dávajú prácu miestnym ľuďom.
Vypočujte si podcast Impact Talks, v ktorom prinášame inšpiratívne príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia.
Keď sa Jan Školník kvôli rodinnej firme presťahoval z Prahy do osemtisícového mestečka Broumov, veľa ľudí z česko-poľského pohraničia odchádzalo. „Vidiek nemá byť skanzenom, kam si ľudia prídu oddýchnuť do prírody. Má to byť miesto, kde ľudia žijú dôstojný, naplnený život. To je Broumovsko, o aké sa s kolegami a partnermi snažím,“ vysvetľuje zámer, na ktorom pracuje viac ako dve desaťročia.
Okrem podnikania rozbehol aj Agentúru na rozvoj Broumovska, ktorá zastrešuje kultúrne aktivity, projekty na rozvoj cestovného ruchu aj známu konferenciu Broumovské diskusie.
V podcaste sa dozviete:
ako sa biznismen Jan Školník dostal k filantropii, prečo sa pustil do kandidatúry Broumova na Európske hlavné mesto kultúry 2028, na čo prišiel pri pohľade na vyprázdnené dedinky pri Madride, čo ho naučili pešie púte, na ktoré chodí každý rok, prečo obdivuje ľudí v neziskovom sektore, či bol jeho odchod z firmy dobrým rozhodnutím.Kto je Jan Školník?
Český podnikateľ a filantrop Jan Školník žije s rodinou v Broumove. V roku 1997 spolu s otcom kúpil firmu Hobra, ktorú od roku 1998 viedol a v roku 2022 odovzdal bratovi. S manželkou v roku 2004 založil neziskovú Agentúru pre rozvoj Broumovska, ktorá podporuje kultúru, vzdelávanie, cestovný ruch, komunitný rozvoj, investície v regióne a ochranu historického dedičstva vrátane správy národnej kultúrnej pamiatky Kláštor Broumov.
Za svoje aktivity získal viaceré ocenenia, vrátane titulu EY Spoločensky prospešný podnikateľ roka a ceny za filantropiu, ktorú odovzdáva česká Nadace Via.
Impact Talks
V podcaste Impact Talks vám predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí.
Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.
Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.
-
„Nedávno sme zažili útok šahídov asi tristo metrov od nás a prvýkrát som sa na Ukrajine reálne bál o život“, hovorí humanitárny procovník Anton Frič. „A prišlo ich šesť v priebehu niekoľkých minút. Bolo to strašidelné“, dopĺňa. Hovorí, že pred každou cestou na vojnou zasiahnutý východ absolvuje spoveď. „Nehovorím, že sa tak pripravujem na smrť, no som presvedčený, že by sme mali byť pripravený v každej chvíli odísť, s pocitom, že som prežil život najlepšie, ako som vedel. A spoveď je pre mňa súčasťou toho“, vysvetľuje.
Ak z úst premiéra Fica opakovane počúvame, že na pomoc Ukrajine jeho vláda nedá „ani cent“, v doneckej oblasti v Slaviansku vzniklo rovno „slovenské a žiadne iné“ humanitárne centrum. Nie z vládnych centov, ale z darov jednotlivcov – občanov toho istého Slovenska, ktorého premiérom je Robert Fico, i zo susednej Českej republiky.
Ak by sa Ukrajinci mali riadiť podľa toho „v núdzi poznáš priateľa“, mali by poriadnu dilemu: Slovensko je po premiérskej línii ich nepriateľom, no ľud, od ktorého pochádza aj moc jedného predsedu vlády, Ukrajincom pomocnú ruku podáva.
Ako to vyzerá na tváre miesta – v spomínanom Slaviansku, kde je už od Vianoc pre miestnych postihnutých Putinovou vojnou aj „Slovenské a žiadne iné humanitárne centrum“? Téma pre jeho dušu Antona Friča, svojho času spravodajského reportéra, ktorý sa upísal charite.
„Je to miesto, kde ktokoľvek v núdzi nájde pomoc. Či už humanitárnu, ale aj psychologicko-duchovnú“, rozpráva Anton. „Je to rovnako miesto stretnutí, kde sa môžu stretnúť väčšie rodiny, nakoľko sa im to v malých bytíkoch nedá“, približuje humanitárny pracovník Frič. „Rovnako u nás nájdu pomoc pri evakuáciách ľudia z okolitách dediniek“, dodáva. V slovianskom „Slovenskom a žiadnom inom humanitárnom centre“ je aj sklad humanitárnej pomoci. „Ľudia tam nájdu veci nevyhnutné pre život“, uvádza Anton Frič.
„Vnímam to aj tak, že každá pomoc Ukrajine pomáha prezidentovi Zelenskému a vláde jeho krajiny šetriť zdroje na to, aby dokázali poraziť Putina a jeho Rusko“, rozpráva Frič.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za ostatný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť?
Vypočujte si 5 správ z ekológie, ktorým sme sa venovali:
Čo robiť pri strete so sršňami? Odborník vyvracia najväčšie mýtyŠtátnemu tajomníkovi pridelili 10 áut. Filip Kuffa tvrdím že má plné právo sadnúť si do ktoréhokoľvekOdborníci kritizujú politické zásahy do zákonov o ochrane krajinyMalo by byť právo na prístup do prírody novým ľudským právom? Slintačka a krívačka spôsobujú na Slovensku ohromné škody, zvieratá trpia
-
Najskôr si z nej robili srandu, potom ju pozvoľna začali akceptovať a dnes nie je firmy, ktorá by sa s ňou v počte letov do vesmíru mohla porovnať. Pozreli sme sa na 23-ročnú cestu SpaceX na vrchol.
V novom dielu podcastu SHARE sa o histórii, prítomnosti a možnej budúcnosti najznámejšej raketovej spoločnosti rozprávajú redaktori Živé.sk Marek Jurčík a Maroš Žofčin.
Redaktori Živé.sk vydávajú knihu: Zo série rozhovorov sa dozviete, ako umelá inteligencia čoskoro zásadne zmení svet okolo nás:
TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
Prečo chcel Elon Musk kúpiť ruskú balistickú raketu.Ako prebiehali jednania v postsovietskom Rusku.Čím by bola prvá raketa SpaceX zaujímavá ešte aj dnes.Ako SpaceX testovalo pristávanie priamo na komerčných misiách.Kedy sa veľké oči Elona Muska o letoch na Mars stretli s realitou.Kde spravili inžinieri raketoplánu chybu a ako sa SpaceX vrátilo k pôvodne lepšej myšlienke.Súvisiace odkazy:
Krachu unikla len o vlások, dnes je lídrom v dobývaní vesmíru. SpaceX oslavuje 23 rokovNajväčšia raketa SpaceX má letieť na MarsToto je raketa, ktorou chce SpaceX kolonizovať MarsSilbervogel – nemecký raketový bombardérBoeing X-20 Dyna-SoarMiG-105 – ruská obdoba Dyna SoarDream ChaserPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.
-
Hokejoví fanúšikovia ju poznajú z televízie ako tú, ktorá chodieva na striedačke Nitry a dáva hráčom čpavok. Fyzioterapeutka Lenka Skaličanová nie je síce na mediálnom výslní, ale má výrazný podiel nielen na úspechoch Nitry, ale viacerých slovenských športovcoch. Bola napríklad súčasťou premeny Vladimíra Weissa mladšieho a pracovala aj s Martinom Škrtelom. Nepôsobí len ako fyzioterapeutka, ale aj akási mentálna koučka. Skalka, ako ju všetci volajú, prijala pozvanie do Olympijského videocastu.
Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.
Čo sa v rozhovore dozviete?ako to funguje v kabíne v HK Nitra a kto je tam kráľv čom bol „magic” Šimon Nemecaká je jej úloha počas a po zápasekedy jej praskli nervyprečo bola „vyhodená” z futbalovej reprezentácieako sa mení v play-offprečo písala Weissovi ml. a ako mu pomohlaže na ihrisku sa odráža tvoj život
-
Udržateľné využívanie našich vôd a ich komplexná ochrana, zachovávanie lužných lesov, obnova riečnych ekosystémov, záchrana pôvodného koryta Dunaja. Aj toto sú témy, ktoré na Slovensku dokážu vyvolávať vášne a rôzne diskusie.
V aktuálnom podcaste EKOcaste sme si ich rozobrali s Katarínou Holubovou, bývalou riaditeľkou Výskumného ústavu vodného hospodárstva, odbornou garantkou expertnej skupiny Revitalizácia vodných tokov a členkou expertnej skupiny Dunaj pre tvorbu Koncepcie vodnej politiky do roku 2030, ktorá ani po odvolaní z funkcie nezaháľa a ako vedkyňa v oblasti hydrológie a riečnej morfológie sa naďalej venuje obnove riečnych ekosystémov.
Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete?
Je regulácia riek nevyhnutná alebo sú existujúce rieky dostatočne schopné adaptovať sa na klimatické extrémy aj samy? Aké sú najväčšie prekážky v implementácii prírode blízkych riešení v oblasti ochrany pred povodňami na Slovensku? V posledných rokoch sme však svedkami aj čoraz častejších suchých období. Aké by mali byť kľúčové stratégie na adaptáciu Slovenska na tieto klimatické extrémy, aby sa minimalizovali negatívne dôsledky na poľnohospodárstvo a ekosystémy?
-
Riaditeľa verejnoprávnej televízie a rozhlasu bude vyberať Rada STVR plná nominantov vládnej koalície. K Lukášovi Machalovi z rezortu kultúry do nej tento týždeň poslanci zvolili napríklad poradcu premiéra Fica Davida Lindtnera, ktorý si ako sudca písal s Marianom Kočnerom a potom čelil trestnému stíhaniu za korupciu. Lindtner dnes ako advokát v kancelárii Roberta Kaliňáka obhajuje napríklad Daniela Bombica. Členkou rady sa stala aj bývalá hovorkyňa ministra za SNS Petra Plavčana a opäť sa do nej dostal aj Igor Gallo, ktorý odmieta vysvetliť svoje vzťahy so smeráckym oligarchom Jozefom Brhelom.
Okrem Rady STVR poslanci zvolili aj dvoch nominantov do Rady pre mediálne služby, ktorá udeľuje pokuty televíziám a môže im aj odobrať oprávnenie na vysielanie (kedysi tzv. licenciu). Práve problémami s licenciou sa pritom len minulý týždeň vyhrážal premiér Robert Fico televízii Markíza. Po novom budú v tejto rade sedieť aj bývalý hovorca Petra Žigu a novinár Adam Valček, ktorému momentálne jeho webstránku platí finančná skupina Penta.
V dnešnom podcaste budete počuť investigatívneho reportéra Aktualít Martina Turčeka a poslanca za Smer z parlamentného výboru pre kultúru a médiá Dušana Jarjabka.
Nahrával Peter Hanák.
- Show more
