Episodes
-
Základom prevencie pri rakovine prsníka je samovyšetrenie prsníkov. Portál Nie rakovine uvádza, že hoci o tom tri štvrtiny žien vie, reálne ho vykonáva len asi desať percent.
"Dovolím si tvrdiť, že na Slovensku si nevykonáva samovyšetrenie poriadne a pravidelne ani desať percent žien. Máme u nás ešte veľmi nízku zdravotnú uvedomelosť ženskej populácie o samovyšetrení prsníkov," hovorí vo Vizite vedúca sestra Erika Zamečníková z Onkologického ústavu sv. Alžbety.
Existujú štúdie, ktoré hovoria, že nie je potrebné a, naopak, aj také, ktoré hovoria, že je výborné a potrebné.
"V každom prípade samovyšetrenie nám vie pomôcť nájsť akýkoľvek nález a zmenu na prsníkoch," objasňuje Zámečníková.
S klinickým onkológom Vladimírom Bellom sa zhodujú na tom, že práve včasná diagnostika je pri rakovine prsníka, rovnako ako aj pri iných typoch onkologických ochorení, veľmi dôležitá.
V novej epizóde sa redaktorkou Denisou Prokopčákovou rozprávajú nielen o tom, ako by správne malo vyzerať samovyšetrenie prsníkov a kedy treba vyhľadať lekára, ale tiež o tom, ako funguje mamografia, či môže spustiť v tele rakovinové procesy a ako sociálne siete ovplyvňujú rozhodovanie pacientiek a pacientov o tom, či si zvolia tradičnú, alebo alternatívnu liečbu.
Táto epizóda vznikla s podporou značky Mila.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Vizita v aplikácii Toldo na https://sme.sk/extravizita.
Počas jesene často bojujeme s respiračnými ochoreniami. "Existujú štatistiky, ktoré hovoria, že 10 až 12 infekcií dýchacích ciest ročne je u detí norma. Najintenzívnejšie je to najmä v škôlkarskom veku. Mnohí rodičia si povedia: 'Mám vydržať dvanásť sopľov za rok?' Bohužiaľ, je to tak," hovorí vo Vizite zdravotná sestra a inštruktorka prvej pomoci Katarína Reptová.
Pri liečbe siahame po rôznych liekoch, domácich receptoch a skúšame aj výplachy nosa alebo konvičkovanie. Práve to je v poslednom čase čoraz populárnejšie.
Podľa Reptovej môže naozaj pacientom pomôcť a priniesť pocit úľavy. No dôležité je dodržiavať určité pravidlá a správny postup.
"Ak by ste dali do konvičky obyčajnú čistú vodu z vodovodu, okamžite by ste pocítili, že vás to bolí. Je to veľmi podobný pocit, ako keby ste si odhryzli veľký kus zmrzlinu. Asi by ste si tiež povedali, že je to absolútna hlúposť a už nikdy to nebudete robiť," upozorňuje inštruktorka prvej pomoci.
Preto by ste do konvičky mali naliať fyziologický roztok, destilovanú vodu, sterilnú vodu alebo použiť minerálnu vodu na výplach. Ak ide o vodu z vodovodu, treba ju prevariť a pridať do nej soľ.
V novej epizóde sa s moderátorkou Denisou Prokopčákovou rozprávajú aj o tom, ako by mal správne celý postup vyzerať, čo sú najčastejšie chyby, ktoré pri výplachu robíme, a či môžu spôsobiť zápal stredného ucha.
Odporúčanie: Katarína Reptová poslucháčom odporúča český podcast Pediatrie na vlastní kůži: https://www.pediatrienavlastnikuzi.cz/
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Missing episodes?
-
*Podporte podcast Vizita v aplikácii Toldo na sme.sk/extravizita.
Október patrí prestížnym vedeckým oceneniam. Zhromaždenie Karolínskeho inštitútu v Štokholme totiž udeľuje Nobelove ceny. A tento rok už poznajú svojich laureátov.
Pravidelne, raz za mesiac sa Vizita zmení. Odborné rozhovory vystrieda priateľská debata. Redaktorka Denisa Prokopčáková sa v nej bude rozprávať so svojou kamarátkou, biologičkou Simonou Schwarzovou.
V novej epizóde sa budú rozprávať o tom, kto a začo získal tento rok Nobelovu cenu za chémiu a tiež za fyziológiu a medicínu. A tiež o tom, prečo nie je jednoduché o týchto oceneniach písať.
Odporúčanie: Vypočujte si aj staršie epizódy Vizity, v ktorých sme sa venovali tejto téme: Existujú gény, ktoré sú zodpovedné za menší alebo väčší apetít alebo Načo budeme štíhli, ak budeme mŕtvi, alebo mať sklony spáchať samovraždu?
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Vizita v aplikácii Toldo na sme.sk/extravizita.
Vo Vizite sme sa už pozreli na nadváhu a obezitu z viacerých uhlov.
S biológom Viktorom Bielikom, sme sa napríklad zhovárali o tom, že existujú gény, ktoré sú zodpovedné za menší alebo väčší apetít. S obezitologičkou Adelou Penesovou, sme sa zase pozreli na to, aké sú nežiaduce účinky lieku Ozempic, a prečo by ho ľudia nemali užívať bez dohľadu lekára.
Môže však človek s nadváhou alebo obezitou úplne zmeniť svoj životný štýl? A nakoľko je v tomto procese dôležitá podpora okolia?
„Už niekoľko rokov som cítil potrebu urobiť niečo so svojím životom. Bol rok 2015 a ťahalo mi na štyridsiatku. Vtedy si človek povie, že buď so sebou niečo urobím, alebo to nemusí dopadnúť dobre. Chvalabohu, nemal som zdravotné problémy, no i tak som cítil, že to nie je tá správna cesta,“ hovorí v novej epizóde Vizity Martin Detvaj, riaditeľ Mestskej polikliniky v Šuranoch.
S moderátorkou Denisou Prokopčákovou sa rozpráva o tom, ako bojoval s obezitou, čo ho najviac motivovalo, aby znížil svoju hmotnosť, čomu by sa dnes už pri chudnutí vyvaroval a ako to celé prerástlo do veľkej lásky k behu a budovaniu bežeckej komunity v Nových Zámkoch.
Odporúčanie: Vypočujte si aj staršie epizódy Vizity, v ktorých sme sa venovali tejto téme: Existujú gény, ktoré sú zodpovedné za menší alebo väčší apetít alebo Načo budeme štíhli, ak budeme mŕtvi, alebo mať sklony spáchať samovraždu?
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Vizita v aplikácii Toldo na sme.sk/extravizita.
Vytvoriť komunitu mladých lekárov, podporiť ich počas medicínskej cesty a priblížiť im čo najviac kariérnych možností. Taký je cieľ projektu Mladí lekári.
"Vytvorili sme platformu, na ktorej lekári aj študenti nájdu všetky nemocnice na Slovensku a môžu ich hodnotiť. Vytvára to priestor na spätnú väzbu, ktorá je veľmi dôležitá," vysvetľuje pre SME Tomáš Havran, zakladateľ projektu Mladí lekári.
Počas leta tiež spustili kampaň, ktorá vyzývala medikov, aby ohodnotili svoju letnú stáž. "Vyzbierali sme viac ako tisíc hodnotení, ktoré sú verejne dostupné, transparentné a nemocnice na to reagujú relatívne pozitívne," dodáva.
V novej epizóde sa s moderátorkou Denisou Prokopčákovou rozprávali o tom, ako hodnotenia stáží dopadli, ktoré nemocnice v ňom vyšli najlepšie, ale aj o tom, čo by mal štát robiť preto, aby sme nečelili odlevu mozgov do zahraničia.
Odporúčanie: Ak študujete medicínu a chcete sa dozvedieť viac informácií o tom, ako toto povolanie vyzerá v praxi a aké úskalia prináša, redaktorka Denisa Prokopčáková vám dáva do pozornosti podcast Rozhovory MD. A ak sa chcete podrobnejšie pozrieť na výsledky stáží v slovenských nemocniciach, všetky informácie nájdete na webe mladilekari.sk.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Vizita v aplikácii Toldo na sme.sk/extravizita.
V Japonsku sa tri mesiace venoval detskej ortopédii, v rakúskom meste Graz riešil problémy s nádormi pohybového aparátu a v Paríži sa zdokonaľoval v chirurgii zápästia. Dnes je 35-ročný Boris Džula primárom ortopédie vo Fakultnej nemocnici v Prešove.
"V Tokiu sa práca začína skoro ráno a často sa končí neskoro v noci. Nie je to tak každý deň, no nie je to ani ojedinelé. Mnohí lekári na oddelení ani nejdú domov, pretože bývajú dve a pol alebo tri hodiny od nemocnice a neoplatí sa im to. Prakticky by len prišli a hneď by mohli ísť naspäť," spomína na zahraničné skúsenosti v novej epizóde Vizity Džula.
"Veľakrát sme dooperovali o jedenástej večer a potom sme sa presunuli na seminár, ktorý bol na klinike. Vnímanie práce v Japonsku bolo trochu iné než u nás," dodáva.
V novej epizóde sa s redaktorkou Denisou Prokopčákovou rozprávali nielen o jeho zahraničných skúsenostiach, ale aj o tom, ako sa za uplynulých tridsať rokov posunula ortopédia, či je to povolanie vhodné aj pre ženy a či je náročnejšia výmena bedrového kĺbu alebo kolena.
Odporúčanie: Ak sa chcete dozvedieť viac o histórii chirurgie, moderátorka Denisa Prokopčáková vám odporúča knihy Storočie chirurgov a Ríša chirurgov, ktoré vydalo vydavateľstvo Absynt.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Vizita v aplikácii Toldo na sme.sk/extravizita.
"Predstava bola jednoduchá: na mesiac som mal prestať jesť vysoko spracované potraviny a potom ma mali odvážiť a odmerať po všetkých možných stránkach. Nasledujúci mesiac som sa mal stravovať tak, že osemdesiat percent prijatých kalórií pochádzalo z vysoko spracovaných potravín - čo predstavuje rovnakú stravu, ako má každý piaty človek v Spojenom kráľovstve a USA,“ vysvetľuje v knihe Vysoko spracovaní ľudia Chris van Tulleken svoj projekt.
Popri tomto spôsobe stravovania sa zhováral s poprednými odborníkmi a odborníčkami na jedlo, výživu, stravovanie a problematiku vysokého spracovania potravín z vedeckej obce, poľnohospodárstva aj potravinárskeho priemyslu. A poznatky, ktoré získal, odovzdáva čitateľom vo vyššie spomínanej knihe.
"Pri vysokom spracovaní potravín totiž dochádza k ich ochudobneniu o hodnotné živiny. Strácajú zdraviu prospešné zložky, ktoré sa v nich prirodzene nachádzajú: vitamíny, minerálne látky, aj vlákninu," hovorí v novej epizóde podcastu Vizita lekárka Katarína Babinská, ktorá pôsobí na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a je odbornou editorkou slovenského vydania van Tullekenovej knihy.
Dodáva, že sa obohacujú sa o zložky, ktoré v nadmernom množstve nie sú prospešné pre naše zdravie, teda o nasýtené a hydrogenizované tuky alebo príliš veľa soli.
"Vysoko spracované potraviny teda obsahujú menej výživných a ochranných látok a viac takých, ktoré zvyšujú riziko chorôb," konštatuje expertka.
S moderátorkou Denisou Prokopčákovou sa rozprávali o tom, ktoré potraviny sú vysokospracované, či medzi ne môžeme radiť aj zaváraninu od babky, alebo či dnes už vieme, ako a prečo škodia nášmu telu.
Odporúčanie: Knihu Vysoko spracovaní ľudia vydalo v slovenčine vydavateľstvo PetitPress tento rok v júli. Lekár a výskumník Chris van Tulleken v nej pútavo vysvetľuje, ako sa na náš tanier dostali laboratórne zmesi, prečo ich máme tak radi a čo robia s naším telom (zďaleka nejde len o nárast hmotnosti), zdravím, spoločnosťou i celou planétou.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Vizita v aplikácii Toldo na sme.sk/extravizita.
Zbieranie húb je pre mnohých ľudí jedným z najobľúbenejších koníčkov. No aj skúsený hubár sa môže pomýliť. Národné toxikologické centrum v Bratislave registruje ročne okolo 500 otráv hubami.
Pravidelne raz za mesiac sa Vizita zmení, odborné rozhovory vystrieda priateľská debata. Redaktorka Denisa Prokopčáková sa v nej totiž bude rozprávať so svojou kamarátkou, biologičkou Simonovou Schwarzovou.
V novej epizóde sa pozrieme na to, ako dlho trvá, než sa prejaví otrava hubami, ktorá huba je na Slovensku nejnebezpečnejšia a zablúdime aj do sveta embryonálneho výskumu a bioetiky. Povieme si, aké sú najnovšie objavy a ako dnes vyzerajú modely ľudských embryí.
Odporúčanie: V podcaste zazneli viaceré odporúčania, ktoré vám prikladáme do opisu epizódy: Kniha Nesmrtelný život Henrietty Lacksovej, článok Jej bunky zmenili medicínu. Lacksovej rodina chudobnela, kým firmy zarábali miliardy, rozhovor s bioetikom Jaroslavom Petrom: Ženu môže darovanie vajíčok a hormonálna stimulácia reprodukčne zabiť, a článok z časopisu Nature: Human embryo models are getting more realistic — raising ethical questions.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Vizita v aplikácii Toldo na sme.sk/extravizita.
Je najčastejšou onkologickou diagnózou u žien. Každých devätnásť sekúnd diagnostikujú lekári na celom svete rakovinu prsníka, uvádza portál Nie rakovine.
„Pri rakovine prsníka, rovnako ako aj pri iných onkologických ochoreniach, sa nádorová bunka začne nekontrolovateľne deliť a množiť. Nádorové bunky sú schopné krvnými a lymfatickými cestami vycestovať aj do iných orgánov a vytvoriť druhotné ložiská, takzvané metastázy,“ vysvetľuje v podcaste Vizita onkologička Miroslava Malejčíková z Národného onkologického ústavu v Bratislave.
Dodáva, že hrčka môže pacientom a pacientkam spôsobovať viaceré problémy. Počas toho, ako rastie, totiž môže tlačiť na okolité štruktúry, ako sú cievy alebo nervy. A to spôsobuje bolesť.
„Nádor tiež vylučuje aktívne chemické látky, rôzne enzýmy, ktoré môžu ovplyvniť iné procesy v tele,“ objasňuje onkologička.
V novej epizóde sa s moderátorkou Denisou Prokopčákovou rozprávali o tom, prečo je väčšie riziko vzniku rakoviny prsníka pred tridsiatkou než po tridsiatke, či nás pred ňou môže ochrániť stredomorská strava alebo konzumácia sóje a kedy by sme mali určite vyhľadať lekára.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Vizita v aplikácii Toldo na sme.sk/extravizita.
Svet urológie zahŕňa rôzne diagnózy. Jednou z nich je aj torzia semenníka, pri ktorej sa zastaví alebo zhorší jeho prekrvenie. Do niekoľkých hodín tak môže nastať nenávratné poškodenie.
"Keď do semenníka neprichádza krv, a teda ani kyslík, začne bolieť a aj odumierať," vysvetľuje v novej epizóde Vizity urológ Ján Švihra mladší z Univerzitnej nemocnice v Martine.
Tí, ktorí torziu semenníkov zažili, o nej hovoria, ako o najväčšej bolesti, s akou sa v živote stretli.
"Je to naozaj veľmi veľká bolesť. Pacienti k nám prichádzajú takí ubolení, že sa ich niekedy nemôžeme ani dotknúť. Samozrejme, bolesť je subjektívny vnem a aj v tomto prípade jej intenzita závisí od viacerých faktorov," hovorí expert.
S redaktorkou Denisou Prokopčákovou sa rozprávali o tom, aké sú prvé príznaky pri torzii semenníkov, prečo sa častejšie objavuje u dospievajúcich chlapcov než dospelých mužov a ako by mal rodič v rámci prvej pomoci zareagovať.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Vizita v aplikácii Toldo na sme.sk/extravizita.
Rakovinu hrubého čreva a konečníka vedia už dnes lekári v skorých štádiách veľmi dobre liečiť. Napriek tomu Slovensko obsadzuje prvé priečky v úmrtnosti na toto ochorenie spomedzi krajín OECD, uvádza Národný portál zdravia.
„Stravovať sa zdravo v našej krajine nie je lacné. Ale treba si uvedomiť, že keď neinvestujeme do zdravia a stravy, vďaka ktorej dokážeme ovplyvniť výskyt kolorektálneho karcinómu, ale aj mnohých ďalších chorôb, bude to mať nemalé finančné následky neskôr,“ hovorí v podcaste Vizita chirurg Tomáš Francisty z Nemocnice v Poprade.
S redaktorkou Denisou Prokopčákovou sa zhovárali nielen o tom, prečo je tento typ rakoviny na Slovensku taký rozšírený, čo s tým vieme robiť, ale aj o tom, prečo by nám malo záležať na tom, čo jedia naše deti.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Vizita v aplikácii Toldo na sme.sk/extravizita.
Náš letný experiment znel jednoducho: rozísť sa so svojím telefónom. Snažili sme sa o to spolu s vami, a množstvo e-mailov, ktoré ste nám vďaka letnej výzve poslali, nás naozaj prekvapilo.
Ktoré inštrukcie z koučingovej výzvy časopisu The Guardian sa dali splniť bez problémov, ktoré boli naopak trochu problematické a na čo by ste mali myslieť vždy, keď používate mobilný telefón, o tom sa budú v poslednej augustovej epizóde Vizity rozprávať redaktorka Denisa Prokopčáková s biologičkou Simonou Swarzovou.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Vizita v aplikácii Toldo na sme.sk/extravizita.
V tridsiatke sme plní síl. Budujeme kariéru, zakladáme rodiny a plníme si sny. Ale naše telo starne a mnohé zvyky z mladosti sa mu už nemusia páčiť.
"V dvadsiatke vie telo človeku odpustiť veľa. Nejde o to, že by sa nám medzi dvadsaťpäťkou a tridsaťpäťkou rapídne znížil metabolizmus. Je to späté najmä s tým, že keď sme mladší, máme pomerne málo stresorov. Mnohí v dvadsiatke ešte nemusia vstávať do práce, starať sa o deti alebo riešiť podobné záležitosti," vysvetľuje v podcaste Vizita lekár Boris Bajer z polikliniky Váš lekár.
"Ale po tridsiatke sa mnohým ľuďom zmení životný štýl. Zrazu nemajú čas najesť sa, sú v strese, často jedia polotovary, lebo si nestíhajú pripraviť jedlo. Prípadne málo spia, lebo naháňajú kariéru alebo sa venujú deťom. To všetko sa v nás hromadí," dodáva.
V novej epizóde Vizity sa s redaktorkou Denisou Prokopčákovou rozprávali o tom, ako sa treba stravovať v tridsiatke, aby sme boli fit aj v starobe, či má zmysel začať cvičiť aj v tomto veku, či je kľúčom k zdraviu stredomorská strava a aké extrémy by sme nemali skúšať nikdy.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Vizita v aplikácii Toldo na sme.sk/extravizita.
Tohtoročná olympiáda v Paríži vyvolávala rozporuplné reakcie. Väčšina z nich sa pritom netýkala športových výkonov. Dominovali najmä debaty o urážke kresťanstva a hádky o pohlaví a génoch.
Terčom útokov sa stala najmä boxerka Iman Khelifová, ktorú v minulosti diskvalifikovali pre vysoké hladiny testosterónu.
Medzinárodná boxerská asociácia tvrdila, že DNA testy boxerky údajne ukázali prítomnosť chromozómov XY. Preto, napriek tomu, že sa narodila a žila ako žena, mali mnohí problém s tým, aby súťažila v ženskej kategórii.
„Vedenie boxerskej federácie si protirečilo. Dodnes nevieme, v čom bol presne u Khelifovej problém,“ hovorí pre SME docent Milan Sedliak z Fakulty telovýchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave.
„Olympijský výbor asi tiež nemal žiadne dôkazy, pretože ju nechal pokračovať a získala zlatú medailu,“ dodáva.
S redaktorkou Denisou Prokopčákovou sa rozprávali o tom, či je šport fér, prečo prípad boxerky Imane Khelifovej vyvolal taký veľký rozruch, aké biologické abnormality mal Michael Phelps, ale aj o tom, čo je génový doping a či môže úplne pokaziť šport.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Vizita v aplikácii Toldo na sme.sk/extravizita.
V lete si užívame výlety do prírody aj posedávanie na terasách. No príjemné chvíle sa v okamihu môžu zmeniť na záťažovú situáciu. Stačí na to pichnutie včelou v kombinácii s alergiou na bodavý hmyz.
"Stále ešte nevieme, prečo niekto reaguje alergickou reakciou. Sú ľudia, ktorí majú výraznú lokálnu reakciu, u ďalších ľudí ju nenájdeme," vysvetľuje v novej epizóde Vizity imunológ Miloš Jeseňák, primár Oddelenia klinickej imunológie a alergiológie v Univerzitnej nemocnice v Martine.
"Keď vyšetríme sto náhodných ľudí v populácii a urobíme im protilátky proti osi alebo včele, prípadne kožné testy, podľa štúdií asi 30 percent ľudí bude reagovať pozitívne. Ale nie každý z nich bude reagovať aj klinicky, čo je veľmi zaujímavé," dodáva.
Preto tvrdí, že preventívne testovanie na protilátky, ktoré nám má povedať, či budeme alergicky reagovať na včelu alebo osu, nemá žiaden význam.
"V balíčkoch zdravia to ponúkajú mnohé súkromné laboratóriá a ja som z toho zúfalý. Stále platí, že v klinickej medicíne neliečime laboratórne výsledky, ale klinické ťažkosti. A testy ordinujeme podľa charakteru ťažkostí," hovorí imunológ.
S redaktorkou Denisou Prokopčákovou sa rozprávali o tom, či je alergia na bodavý hmyz dedičná, ako sa prejavuje, kedy treba volať sanitku, ale aj o tom, ako prebieha alergénová imunoterapia, a ako veľmi môže pacientom zabrať.
Odporúčanie:
Imunológ Miloš Jeseňák poslucháčom odporúča knihu Skrytá moc imunity, ktorú napísal český lekár Karel Nouza. Hoci ide o staršiu knihu, Jeseňák upozorňuje, že je nadčasová. Do pozornosti tiež dáva instagramový účet Alergológovia a imunológovia, na ktorom odborníci popularizujú témy z oblasti imunológie.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Vizita v aplikácii Toldo na sme.sk/extravizita.
Takmer nič nevie znepríjemniť dovolenku tak ako žalúdočné kŕče a bublanie v črevách, ktoré napovedajú, že treba zrýchliť krok a vyhľadať toaletu.
Možno ste to nevedeli, ale cestovateľská hnačka je skutočná diagnóza, ktorá postihne viac ako polovicu dovolenkárov?
"Štatistiky hovoria, že cestovateľská hnačka trápi 50 až 60 percent cestovateľov. Ide najmä o tých, ktorí sa vydajú do exotických krajín. Predpokladá sa, že na celom svete ide asi o desať miliónov ľudí," hovorí v novej epizóde podcastu Vizita gastroenterologička a hepatologička Alexandra Dannigerová Molnárová z polikliniky Váš lekár.
Za približne 70 percent prípadov sú zodpovedné najmä baktérie. Po nich nasledujú vírusy a parazitárne nákazy, ktoré predstavujú desať až dvadsať percent nákaz, a určitú úlohu zohrávajú aj stres a adaptácia na nové prostredie.
"Viac ako 90 percent prípadov tvorí ľahšia cestovateľská hnačka, ktorá trvá približne tri a maximálne päť dní. V desiatich percentách môže mať ochorenie vážnejší priebeh, ide o hnačky, ktoré sú s prímesou krvi a hlienov," vysvetľuje lekárka.
S redaktorkou Denisou Prokopčákovou sa rozprávali o tom, čo je najčastejšou príčinou cestovateľskej hnačky, na čo by si mali cestovatelia dávať pozor, či im môže pomôcť čierne uhlie a kedy treba vyhľadať lekára.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Vizita v aplikácii Toldo na sme.sk/extravizita.
Majú rovnakú účinnú látku, no iný názov. Generické lieky v ľuďoch stále vyvolávajú rozličné pochybnosti. V Európskej únii pritom tvoria väčšinu predpísaných liekov a môžu ovplyvniť napríklad aj celkovú dostupnosť liekov.
„Keď sa pozrieme na to, čo sa v uplynulých rokoch deje nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe, vidíme výpadky pomerne základných liekov. Od inzulínu cez antibiotiká až po niektoré vakcíny,“ hovorí v podcaste Vizita analytik Martin Smatana.
Spoločnosť IQVIA urobila analýzu o tom, koľko výpadkov hlásili jednotlivé štáty medzi januárom 2023 a 2024.
„Veľkých výpadkov, ktoré následne analyzovali, bolo 8100. Keď sa bližšie pozreli na to, prečo nastali, ukázalo sa, že daný liek má v danej krajine málo dodávateľov,“ vysvetľuje expert.
Väčšinou ich nebolo viac ako päť, čo znamenalo, že v prípade problému – či už logistického, alebo výrobného – nedokázala lieky doplniť iná krajina.
V novej epizóde sa redaktorka Denisa Prokopčáková rozpráva s Martinom Smatanom aj o tom, či by mali mať pacienti obavy z generík, aké sú pravidlá pri ich uvádzaní na trh, ako tento proces komplikuje slovenská legislatíva a ako to môže ovplyvniť pacientov.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Vizita v aplikácii Toldo na sme.sk/extravizita.
Čo má spoločné hranie na klavíri a zdravie? Viaceré vedecké štúdie hovoria, že ľudia, ktorí sa venujú tejto činnosti, majú tendenciu pociťovať menšiu úzkosť a osamelosť. Výskumy tiež ukázali, že hudba znižuje srdcovú frekvenciu, krvný tlak, ale aj frekvenciu dýchania.
Navyše učí aj zodpovednosti, pretože dieťa sa musí na hodiny pripraviť, chodiť pravidelne a raz či dvakrát za týždeň predviesť nejaký výkon. Rozvíja aj ďalšie zručnosti.
"Môže to byť tiež koordinácia, schopnosť cvičiť alebo rozvoj hemisfér," hovorí v podcaste Vizita Peter Slamečka zo skupiny Gladiátor, ktorý v súkromnej základnej umeleckej škole ARS studio v Nitre učí hrať na klavíri deti aj dospelých.
"Mám aj žiaka s autizmom a silne slabozrakú žiačku. Práve u nich ide o to, že rozvíjame schopnosť, ktorá priaznivo vplýva na činnosť ich mozgu. Pri žiakovi s autizmom sme s mamičkou presne konzultovali, ako budú naše hodiny vyzerať. Po prvom roku musím povedať, že je to úžasné dobrodružstvo pre neho aj pre mňa," dodáva.
V novej epizóde Vizity sa s redaktorkou Denisou Prokopčákovou rozprávali o tom, ako sa dostal ku klavíru, či musí mať dobrý klavirista dlhé prsty, ale aj o tom, ako sa dá zmerať hudobný sluch.
Odporúčanie:
Denisa Prokopčáková vám tento týždeň odporúča knihu Rozprávač od Dava Grohla. Dozviete sa o jeho zážitkoch z turné s kapelou Scream, príbeh o tom, ako sa stal členom Nirvany a neskôr aj svedkom jej rozpadu. Ako si poradil so životnou križovatkou a okolnosti, za ktorých založil skupinu Foo Fighters.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Vizita v aplikácii Toldo na sme.sk/extravizita.
V Európe sa čoraz viac udomácňuje ázijský komár tigrovaný. Odborníci hovoria, že lokálnu populáciu vytvoril už aj v Bratislave. V mestskej časti Ružinov, kde ho vlani zaznamenali, dokázal podľa prvých výsledkov monitoringu prezimovať a usídliť sa. Informovala o tom, Monika Tináková, hovorkyňa Slovenskej akadémie vied (SAV).
"Ľudia sú teraz spoluzodpovední za to, ako bude situácia vyzerať v budúcnosti. Ak chceme byť krajinou, v ktorej sa nevyskytuje vírus zika, horúčky dengue a chikungunya, je veľmi dôležité, aby sme práve teraz zabránil týmto komárom v množení," upozorňuje v podcaste Vizita vedkyňa Viktória Čabanová z Biomedicínskeho centra SAV.
Dodáva, že ázijský komár tigrovaný sa množí práve v blízkosti našich obydlí, v liahniskách, ktoré mu vytvárame: v rôznych nádobách s vodou, kvetináčoch, sudoch s vodou, jazierkach, ale aj v odpadkoch.
"Veľmi úspešne sa množia v malom množstve vody. Dokonca aj vo vrchnáčiku od plastovej fľaše vie naklásť až 200 vajíčok," vysvetľuje.
V novej epizóde sa s redaktorkou Denisou Prokopčákovou rozprávali o tom, čím sa komár tigrovaný líši od bežného druhu, či by sme jeho príchodom mali byť znepokojení, a ako v boji proti nemu pomáhajú larvicídy BTI, ktoré hlavné mesto poskytuje majiteľom a nájomcom záhrad a rodinných domov.
A dozviete sa aj odpoveď na otázku, niektorí ľudia "voňajú" komárom viac ako iní.
Odporúčanie:
Viktória Čabanová má pre poslucháčov aj tip na knihu, film a podcast, vďaka ktorým si počas leta odpočinú. Odporúča knižnú sériu Zaklínač od Andrzeja Sapkowského, podcast Toto vystrihneme! z produkcie denníka N a film Oppenheimer.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Vizita v aplikácii Toldo na sme.sk/extravizita.
Každý rok na Slovensku vznikne množstvo zbierok na podporu rôznych ľudí, podujatí či vecí. Motívy sú vždy rovnaké – pomôcť dobrej veci. A často tiež nahradiť zodpovedné orgány, ktoré si svoju rolu neplnia.
Na začiatku tohto príbehu bol článok v novinách. Veronika Folentová z Denníka N urobila vo februári rozhovor s Vandou Chovanovou, primárkou oddelenia intenzívnej neonatológie Detskej fakultnej nemocnice v Košiciach. Jej úprimné odpovede o realite, ktorej musia zdravotníci, ale aj pacientky a ich deti každý deň čeliť, mnohých prekvapili.
Upozornila na nedôstojné podmienky, v ktorých predčasne narodené deti bojujú o prežitie. K inkubátorom sa totiž bežne dostanú holuby, netopiere alebo hmyz. V zime prefukuje cez okná, ktoré sa nedajú zavrieť. V letných horúčavách sa zase musia spoliehať na viac ako 40-ročnú klimatizáciu.
Oddelenie žiadalo o pomoc štát, no márne.
Medzi tisíckami čitateľov a čitateliak bola aj jedna žena, ktorá si povedala, že to tak nenechá.
„Zostala som veľmi zaskočená a pobúrená. Článok som si musela prečítať dvakrát. Nemusíme si robiť ilúzie, je všeobecne známy fakt, v akom stave naše nemocnice sú. No v prípade novorodeniatok, predčasne narodených detí alebo novorodencov, ktorí sú v kritickom stave, mi to pripadalo cez čiaru,“ hovorí v podcaste Vizita podnikateľka Milena Bobeková.
A tak sa spolu s Vandou Chovanouvu, Simonou Bobekovou, Zuzanou Mariankovou a neziskovou organizáciou Malenka rozhodli vytvoriť zbierku na platforme Donio, cez ktorú sa snažia získať peniaze na rekonštrukciu jednotky intenzívnej neonatológie v Košiciach. Doposiaľ (ku dňu 1.7.2024) sa im podarilo získať už viac ako 251-tisíc eur.
V dnešnej epizóde redaktorke Denise Prokopčákovej rozpovedali príbeh o tom, ako celá zbierka vznikla. Nie je len rekonštrukcii oddelenia, ale aj o ľudskej spolupatričnosti.
Odporúčanie:
Ak chcete obetovať aspoň euro na dobrú vec, túto zbierku pre oddelenie intenzívnej neonatológie Detskej fakultnej nemocnice v Košiciach môžete do 5. júla podporiť na platforme Donio.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
- Show more
