Episodit
-
Spišská Stará Ves sa spamätáva z tragického útoku na miestnom gymnáziu. Študent tam vo štvrtok nožom usmrtil zástupkyňu riaditeľa a jednu zo študentiek. Ukázalo sa, že študent mal už v minulosti vážne problémy so zákonom a bol dvakrát odsúdený za násilné správanie. Gymnázium o jeho minulosti nemalo ani tušenie.
Nové informácie ukázali, že útočník bol v roku 2022 dvakrát odsúdený za násilné správanie. Ako deviatak na základnej škole fyzicky napadol spolužiačku, ktorú zbil päsťami a kopal do hlavy. Neskôr sa jej vyhrážal smrťou, čo viedlo k ďalšiemu súdnemu konaniu. Napriek tomu, že Samuel S. dostal podmienečný trest a zákaz približovania, tieto informácie sa k gymnáziu v Spišskej Starej Vsi nikdy nedostali.
Rodičia jeho minulosť zamlčali, uviedla riaditeľka školy reportérovi Marekovi Nemcovi s tým, že ak by tieto informácie mali, nikdy by sme ho na školu neprijali.
Zlyhanie systému alebo komunikácie?Odborník na bezpečnosť Martin Královič zdôrazňuje, že na Slovensku neexistuje systém, ktorý by zabezpečil výmenu informácií o rizikových študentoch medzi základnými a strednými školami. „Bez legislatívnych zmien sa budeme stále potýkať s rizikom, že školy nebudú vedieť o minulosti svojich žiakov,“ uviedol Královič.
Ako predísť ďalším tragédiám? Královič navrhuje zavedenie lepšej komunikácie medzi inštitúciami, posilnenie školských psychológov a pravidelné školenia pre zamestnancov. Královič však upozorňuje, že kamerové systémy s umelou inteligenciou nie sú riešením. „Prevencia začína pri duševnom zdraví a radikalizácii mládeže,“ dodal.
Moderuje Zorislav Poljak.
-
„Buď zvýšime výdavky na obranu, alebo sa môžeme začať učiť ruštinu“ – slová prvého muža Severoatlantickej aliancie Marka Rutteho. Zazneli len tento pondelok v priestoroch europarlamentu, v čase keď tú ruštinu v Moskve počúvali Andrej Danko s Tiborom Gašparom. A len týždeň pred ďalším pondelkom, kedy sa ujme funkcie ďalší silný muž sveta Donald Trump.
Ak Trump avizuje mier do 24 hodín, Rutte žiada pre trvalý mier od spojencov pot a krv v podobe navyšovania výdavkov do zbrojenia. Ktorý z pohľadov je reálnejší? A nie sú Rutteho slová o ruštine len hyperbolou na postrašenie, aby sme sa vyľakali a konali? Téma pre Pavla Macka, generála v zálohe s aliančnou skúsenosťou.
Neobídeme ani ohlásenú dohodu medzi Izraelom a Hamasom o prímerí v Pásme Gazy.
„Môžeme hovoriť o odkaze Marka Rutteho. Hovorí: Buď budeme nechávať otvorené zadné vráta pre prípadného agresora, ktorý si to zle vyhodnotí a bude mať pocit, že sme nejednotní, slabí neinvestujú do obrany. Alebo budeme v situácie, že budeme dávať viac peňazí na bezpečnostnú poistku a budeme sa prezentovať, že sme dostatočne pripravení odraziť akýkoľvek pokus o agresiu“, uvádza Macko.
Ukrajina by podľa neho s dnešnou skúsenosťou dávala na obranu aj desať percent HDP, keby jej to garantovalo, že to odradí Rusov od invázie.
Požadované dvíhanie výdavkov na obranu nás v dnešnej situácii bezpečnostne rozkolísaného sveta podľa generála Macka neobíde. „Bude to nevyhnutnosť“, konštatuje. Hovorí pritom o úrovni troch percent HDP, čiže o jednopercentnom náraste.
„Dve percentá HDP na obranu boli aktuálne pre situáciu, keď tu nebola vojna, čiže pre bezpečnostné prostredie v predchádzajúcom období“, hovorí.
Cesty do Moskvy, kam smeroval Robert Fico i jehoAndrej Danko s Tiborom Gašparom označuje Macko za „katastrofu“. Jednak idú podľa neho proti jednote partnerov v EÚ i Nato, a hovorí tiež o podpore ruskej vojnovej propagandy.
„Vyzeráme tak nielen ako zlý spojenec, ale ako tí, čo stoja na strane agresora, čo je veľmi, veľmi zlé“, hovorí.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
„Politikou, ktorú dnes Fico robí, si nikdy žiadnych spojencov v rámci EÚ nenájde – okrem čiernych oviec, ktoré sa snažia jednotu Únie rozbiť či ochromiť. Odsúva Slovensko na úplný okraj a berie nám aj tie nástroje, ktoré ešte máme na presadzovanie našich záujmov.“ Tvrdí bývalý europoslanec za stranu SMER Boris Zala. Podľa neho v týchto časoch potrebujeme presný opak – zintenzívniť integráciu EÚ. V záujme Slovenska je totiž silná EÚ.
Už o pár dní sa ujme úradu najmocnejšieho muža planéty Donald Trump. Zo svojich predvolebných sľubov, vyriešiť vojnu na Ukrajine, Trump už začal cúvať, no k nestabilite sveta i tak stihol prispieť verbálnymi hrozbami voči Kanade, Grónsku či Paname. Vojna na Ukrajine nemá konca, a hoci krvavá ruská agresia stále pokračuje, slovenský premiér sa namiesto do Kyjeva vybral k jej pôvodcovi – prezidentovi Putinovi. A s obeťou vojny, prezidentom Zelenským, sa dostal do ostrého konfliktu.
Stabilita sveta sa pritom otriasa čoraz viac, no nejednotná a vojensky slabá Európska únia sa ocitá pod dvojitým tlakom ruskej agresie z východu a transakčnej a nátlakovej politiky USA.
Ako v takomto svete môže obstáť slovenská zahraničná politika na „všetky štyri svetové strany“? A prečo premiérove kroky nielenže neposilňujú, ale naopak oslabujú našu suverenitu a poškodzujú slovenské národné záujmy? A o čo vlastne išlo na stretnutí Fica s Putinom?
Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s bývalým europoslancom Borisom Zalom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Ak chcú mať poslanci koalície komplexný obraz o Rusku, tak by som im okrem najpompéznejšich moskovských bulvárov a divadiel odporučila navštívit aj ruský vidiek, hovorí v podcaste novinárka pôsobiaca v Kyjeve. „Aby sme mali úplný pohľad na Rusko, tak sa mu je potrebné venovať komplexne. Nie len prísť na dva až tri dni, nechať sa povodiť Rusmi za ručičku a nechať si ukázať to najlepšie z Moskvy a potom to doma pretlmočiť."
„Ja mám pocit, že časť slovenského politického spektra akoby zabudla na to, že na tej Ukrajine je veľmi tragická vojna," hovorí v podcaste novinárka Stanislava Harkotová, ktorá pôsobí v Kyjeve a venuje sa dopadom rusko-ukrajinskej vojny.
Delegácia tvorená Andrejom Dankom, Tiborom Gašparom, Jánom Mažgútom, Andrejom Lučanským, či Richardom Glückom na sociálnych sieťach vyvracajú napríklad informácie o tom, že v krajine nie je dostatok papiera, alebo ako napriek sankciám ostali západné firmy predávať v Rusku. Podľa Harkotovej že môže ísť o snahu vytvoriť dojem, že keď na ruskom trhu pôsobia iní bezproblémovo, prečo by nemohlo aj Slovensko. Viem si predstaviť, že sa snažia navodiť dojem, že možno nefungujú sankcie alebo nie všetci ich dodržiavajú a tým pádom by sa možno aj Slovensko mohlo vrátiť k biznisu," hovorí v podcaste.
Podľa novinárky môže Kremeľ využívať návštevy západných politikov na domácu propagandu: „Moskva môže doma ukazovať: vydržíme a oni aj sami prídu za nami, pretože nás v tej Európe potrebujú."
Témou rozhovoru je aj konflikt slovenského premiéra s ukrajinským prezidentom a akú povesť má Slovensko u nášho suseda. Ukrajinci podľa novinárky oddeľujú vládu Roberta Fica od Slovenska ako krajiny. „Mnohí si stále pamätajú to, že my sme mali predtým inú vládu, ktorá Ukrajine pomáhala," pripomína novinárka.
V podcaste tiež prezrádza, ako je to s posunutím cesty niektorých koaličných poslancov Hlasu a hnutia PS do Kyjeva.
Moderuje Denisa Hopková.
-
„Robert Fico dobre vie, že potrebuje dovládnuť. Nedovolí si položiť vládu na tom, že sa mu nepodarilo zabezpečiť parlamentnú väčšinu. Bol rovnaký ako Matovič, Heger či Radičová“, tvrdí Peter Bárdy. Za jediný dôvod, pre ktorý by premiér Fico dovolil položiť vládu, by podľa neho bolo jeho odvolávanie za aktivity smerom k Rusku. „To si viem predstaviť a zahralo by mu to aj do kariet. Povedal by: Dobre, nechcete mier, odchádzam, povalili ste moju vládu. No tí ľudia, ktorí chcú mier, volia Smer.“
Toto sa podľa Bárdyho môže stať faktorom, ktorý zmení hru.
Robert Fico u Putina epizódou, na ktorú sa rýchlo zabudne; nespokojné námestia hystériou a iniciatívna „samo-červená“ pre destináciu Kyjev a Zelenského v ňom – postoj prezidenta Petra Pellegriniho k dramatickému vývoju posledných dní, keď Slovensko zažíva opäť plné námestia pre nespokojnosť s krokmi premiéra. Prezident na jednej strane rozdáva štátne vyznamenania, na druhej posiela odkaz na chladné námestia s ich kritikou vlády a premiéra, že ide o hystériu. A premiér cez tento víkend začal otvorene sám hovoriť o možnosti predčasných volieb. Ak sa jeho koaliční partneri neutrasú a neporiešia vzájomne trenia a nefunkčnosť väčšiny v parlamente. Nie je práve toto vysvetlením posledných aktivít premiéra?
Témy pre Petra Bárdyho, politického komentátora Aktualít.
„Robert Fico dobre vie, že potrebuje dovládnuť. Nedovolí si položiť vládu na tom, že sa mu nepodarilo zabezpečiť parlamentnú väčšinu. Bol rovnaký ako Matovič, Heger či Radičová“, tvrdí Peter Bárdy.
Za jediný dôvod, pre ktorý by premiér Fico dovolil položiť vládu, by podľa neho bolo jeho odvolávanie za aktivity smerom k Rusku. „To si viem predstaviť a zahralo by mu to aj do kariet. Povedal by: Dobre, nechcete mier, odchádzam, povalili ste moju vládu. No tí ľudia, ktorí chcú mier, volia Smer.“
Bárdy to označuje za možný „gamechanger“ a teda faktor, ktorý môže zmeniť situáciu v otázke predčasných volieb.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Peter Weiss nedávnu cestu premiéra do Moskvy označuje za „prejav mocenskej arogancie". Podľa jeho slov sa Robert Fico sa správa ako nedemokratický autokrat. „Je absolútne šialené, že ani prezident republiky, ktorý je podľa ústavy zodpovedný za zahraničnú politiku o tejto ceste nevedel. To je rozvrat fungovania štátu a jeho vyhlásenie je prejavom mocenskej arogancie. On občanom povedal vás nič do toho, čo ja vyrokujem s prezidentom Putinom, čo ja vyrokujem vo Vietname," hovorí v podcaste bývalý diplomat s tým, že to prekročilo akékoľvek čiary.
Weiss krizituje aj navrhované recipročné opatrenia voči Ukrajine. „Robert Fico sa často odvoláva na kresťanské hodnoty. Toto čo robí je doslova nekresťanské a nehumánne. Zobrať si ako rukojemníkov nešťastných ľudí, ktorí trpia vojnou je doslova barbarstvo."
Weiss bol pred voľbami predsedom Inštitútu sociálnej demokracie, ktorý bol blízky Hlasu. V podcaste tiež hovorí, či je strana garantom európskej orientácie Slovenska. Uvidíme, aké silné budú a aká bude reakcia vlády. A tiež aká bude reakcia koaličných poslancov, keď príde na pretras nové vyhlásenie o zahraničnej politike a či strana Hlas bude súhlasiť s absolútnym príklonom ku krajne pravicovým stranám," konštatuje.
Moderuje Denisa Hopková.
-
Najväčší hackerský útok v dejinách Slovenskej republiky? Informačný systém Úradu geodézie, kartografie a katastra – známy aj ako katasterportál – bol zasiahnutý rozsiahlym kybernetickým útokom zo zahraničia. Hackeri údajne za obnovenie prístupu k dátam požadujú sedemmiestnu sumu v dolároch.
Problém však nespočíva iba vo výkupnom. Omnoho dôležitejšou otázkou je, kedy a či vôbec bude štát schopný obnoviť dáta zo svojich záloh. Hrozí, že časť údajov sa stratí úplne a služby katastra zostanú nefunkčné ešte niekoľko týždňov alebo dokonca mesiacov.
V podcaste budete počuť šéfredaktora portálu Živé.sk Filipa Hankera a Filipa Domovca z portálu Nehnuteľnosti.sk.
Moderuje Zorislav Poljak.
-
Analytik Alexander Duleba v podcaste hovorí, že cesta premiéra Roberta Fica do Moskvy znamenala prekročenie červenej čiary v zahraničnej politike Slovenska. „Prekročil taký určitý Rubikon a červenú čiaru. Už sa nevie vrátiť späť. Má to veľmi negatívny dosah hlavne, hlavne teda na naše postavenie v rámci Európskej únie," hovorí Duleba.
Dodáva, že zatiaľ čo pred cestou do Moskvy išlo zo strany Slovenska o samoizoláciu, po nej už ide o priamy konflikt so západnými spojencami. „Po ceste Roberta Fica do Moskvy predstavujeme my a Maďarsko bezpečnostné riziko," konštatuje v rozhovore" vysvetľuje Duleba s tým, že Fico je len tretím lídrom členskej krajiny EÚ, ktorý navštívil Moskvu od začiatku ruskej invázie.
Duleba spochybňuje, že by hlavným dôvodom cesty bola otázka plynu: „Vôbec celá tá debata ohľadom plynu mi pripadá veľmi iracionálna, pretože Ukrajinci už viac ako rok dozadu informovali Európsku komisiu," tvrdí.
Podľa neho išlo skôr o vnútropolitický boj a snahu získať voličov.„Čím väčší problém bude s konsolidáciou verejných financií, čím skôr a viac ľudí to pocíti na svojich peňaženkách, tým viac môžme očakávať jeho protizápadné, protiukrajinské a proruské proputinovské vyhlásenia," predpovedá Duleba.
S odborníkom rozoberáme aj slova premiéra o definovaní obsahu a kvality zahraničnopolitickej orientácie Slovenska.
Moderuje Denisa Hopková.
Alexandra Duleba: Fico prekročil červené čiary a niet cesty späť Začíname byť bezpečnostým rizikom
-
To, čo pácha Robert Fico v zahraničnej politike, je jednoznačne vlastizrada. V mene seba obetuje dlhodobé záujmy Slovenska. Znepriatelil si väčšinu susedov Slovenka (Poľsko, Česko a najmä - Ukrajina) a navyše nám vybavil doslova celosvetovú hanbu odmietaním pomoci utečencom. Aké záujmy teda ešte reprezentuje premiér Fico a sú to ešte vôbec naše záujmy - záujmy Slovenska?
Podľa slovenského premiéra - a jeho koaličných súputníkov či podporovateľov - malo byť dnes Slovensko v zajatí zásadnej plynovej krízy. Dôvodom bolo dlhodobo avizované rozhodnutie Ukrajiny stopnúť tranzit ruského plynu cez svoje vlastné územie. Je siedmy január, no žiadna „plynokríza“ sa nekoná.
Naopak - a ak sa tu koná nejaká kríza, je to skôr kríza zahraničnopolitického smerovania Slovenska a spôsob, akým je naším premiérom utváraná. Aspoň tak to tvrdí slovenská opozícia.
Premiér Fico sa totiž počas vianočných sviatkov pokúsil zásadne otočiť geopolitickú orientáciu Slovenska. Bez mandátu vlády, ako i príslušných výborov parlamentu, sa vybral do Moskvy rokovať priamo s prezidentom Ruska Vladimírom Putinom. Podľa opozície tým pácha akt vlastizrady.
Rokovanie slovenského premiéra v Moskve, ktoré malo priniesť vyriešenie plynovej krízy, ale údajne za ním bola i snaha o začatie mierových rokovaní o ukončení ruskej agresie na Ukrajine, tak zatiaľ žiadne relevantné výsledky neprinieslo. Podľa exministra Wlachovského môže ísť o akúsi dymovú clonu, ktorá má prekryť zdražovanie, vyplývajúce z Ficom prijatej konsolidácie, možný začiatok predvolebnej kampane pred prípadnými predčasnými voľbami, ale v realite problém s prípadnou plynovou krízou premiérove návštevy v Kremli nijako nevyriešia.
Počúvate Aktuality Nahlas, tentoraz o premiérovej, takpovediac „svojstojnej“ zahraničnej politike. Kam sa teda dnes uberá naša zahraničná politika a o čo premiérovi Ficovi vlastne ide? Témy pre exministra zahraničia a dlhoročného diplomata Miroslava Wlachovského.
Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.
-
Veľmi ma prekvapilo, aké rôzne sú ich príbytky. Nie sú to len lavičky v parku či miesta pod mostom. Môže to byť stará kotolňa v lese, vlastnoručne postavená chatka, garáž. Pred stanom majú záhradku, v ktorej pestujú plodiny. opisujú prácu v teréne s ľuďmi bez domova pracovníčky občianskeho združenia Vagus. Upozorňujú, že zdražovanie a rast cien energií môže priviesť na ulicu ďalších ľudí.
Občianske združenie Vagus denne pomáha stovkám ľudí bez domova v Bratislave. Ich denné centrum Domec navštívi každý deň 120 ľudí - medzi nimi osamelí seniori či seniorky, týrané ženy alebo ľudia so zdravotným znevýhodnením. Vagus takmer každý deň, ráno aj večer, vysiela do terénu terénnych pracovníkov, ktorí vyhľadávajú ľudí bez domova na miestach, kde žijú. „Veľmi ma prekvapilo, aké rôzne sú ich príbytky. Nie sú to len lavičky v parku či miesta pod mostom. Môže to byť stará kotolňa v lese, vlastnoručne postavená chatka, garáž," opisuje terénna pracovníčka Alena Pitlová.
„Pred stanom majú záhradku, v ktorej pestujú plodiny. Máme ľudí, ktorí si postavia plot, dajú si na naň hrnčeky a chcú to mať pekne vyčačkané so všetkým, čo k tomu patrí. Z toho čo majú, chcú vyťažiť maximum," dopĺňa programová riaditeľka Petra Červená, ktorá tiež v minulosti pracovala v teréne.
Pri tejto práci si uvedomujú význam podporného zázemia. „Uvedomujem, že v niektorých životných situáciách, keby som možno nemala také okolie, nemala takú podporu, tak by mi môj život mohol vyzerať úplne inak,” opisuje červená," hovorí Červená.
„Je to uvedomenie si, že v niečom mám privilégium. Že som mala tú štartovaciu čiaru, akú som mala,”dopĺňa ju Alena Pitlová.
Chýbajú nám systémové riešeniaNa Slovensku je približne 71-tisíc ľudí bez domova, z toho v Bratislave okolo 6800. Systémové riešenie chýba, opisujú pracovníčky Vagus. Napríklad program Housing First sa ukazuje ako najefektívnejší spôsob pomoci, no jeho implementácia zaostáva za severskými krajinam.
„Ten dialóg je veľmi frustrujúci v tom, že veľa vecí sa nedá urobiť - napríklad už len definovať, kto je človek bez domova,” vysvetľuje programová riaditeľka.
Situáciu ďalej zhoršuje zdražovanie a rast cien energií, ktoré môžu priviesť na ulicu ďalších ľudí. „Nevidím nič, čo by to nejakým spôsobom menilo a zlepšovalo. Prognóza je, že sa to bude zhoršovať a nemáme týchto ľudí ako zachytávať a naše služby ako ďalej nafukovať. Obávam sa, že sa to bude diať.”
Moderuje Denisa Hopková.
-
Takto ako dnes, nás chceli zakazovať i za komunistov či fašistov, hovoria predstavitelia Slovenského skautingu. Podľa nich poslanie vychovávať mladých ľudí k hodnotám skautingu, našu spoločnosť nijako ohroziť nemôže, práve naopak. Nerozumiem, čo na tom, čo robíme, je zlé a prečo z nás robia "agentov západných mocností," hovorí pre Ráno Nahlas skautka Mária Budzáková. Kto sú teda Slovenskí skauti?
Nemali ich radi fašisti a nemali ich radi ani komunisti. Boli na obtiaž obom totalitám, ktoré sme tu na Slovensku zažili a tak sa dočkali nielen zákazov, ale rovno rušenia celej ich organizácie a dokonca členov skautu - za ich angažovanie sa v mene slobody, demokracie a hodnôt, na ktorých vyrastali, totalitné režimy aj prenasledovali či dokonca zatvárali či rovno popravovali. I to sú naši Slovenský skauti.
Dnes Slovenský skauting patrí medzi jednu z organizácií, ktorá sa venuje ako deťom, tak aj dospelým či celým rodinám a spoločenstvám. Deťom dávajú bezpečné útočisko, poskytujú im spoločenstvo či aktívné prežívanie voľného času i formovanie v duchu deklarovaných skautských hodnôt - teda povinnosti voči sebe, voči druhým i voči Bohu. To sú dnes Slovenskí skauti.
Skauti teda rozhodne nie sú len tí povestní nosiči betlehemského svetielka v predvianočnom, resp. v adventnom čase. Ich snahou je primárne formovanie mládeže, ale aj aktívna participácia na našej občianskej spoločnosti.
"Pri skautskom sľube sa človek zaväzuje, že bude dodržiavať skautský zákon teda -ako byť čestný či ako byť priateľom každého človeka dobrej vôle a to robí skauta skautom.
Skautský sľub je záväzok, že - áno, chcem byť dobrým človekom a pre mnohých je to to sľub, že chcem na sebe pracovať a nechcem si to nechať iba pre seba, ale chcem to odovzdať ďalej - druhým ľuďom." hovoria skauti Mária Budzáková a Michal Tarbaj.
Počúvate Ráno Nahlas, dnes o slovenskom skautingu, so skautmi Máriou Budzákovou a Michalom Tarbajom.
Pekný deň a pokoj v duši prajú Jakub Dobšinský a Braňo Dobšinský.
-
Vojenský analytik Matej Kandrík hodnotí vývoj konfliktu a naznačuje možné scenáre pre rok 2025. Podľa neho je vysoko pravdepodobné, že tento rok sa začnú rozhovory o prímerí. „To, že začnú, neznamená, že skončia a tobôž neznamená, že budú úspešné,” dodáva.
Analytika z Adapt Institute tento rok najviac zasiahla informácia o útoku na detskú nemocnicu v Kyjeve. „To bol v negatívnom slova zmysle veľmi silný moment, ktorý myslím, že rezonoval s veľmi zlými emóciami. Taktiež sledujem aj rastúce správy o tom, že dochádza k popravovaniu ukrajinských zajatcov z ruskej strany. To mi na jednej strane analyticky hovorí, že ruská strana má problém s morálkou - velitelia nezvládajú svoje mužstvo - ale samozrejme je tam hrozný ten ľudský rozmer,” hovorí Matej Kandrík v podcaste.
Čo považuje za udalosť roku 2024? „Ja by som si dovolil tvrdiť, že s výhľadom na rok 2025 a to, čo nás čaká, tým úplne najdôležitejším momentom bola práve augustová Kurská ofenzíva. Ukrajine sa vtedy husárskym kúskom podarilo získať územie priamo v Rusku, ktoré ako už povedal niekoľkokrát, aj prezident Zelenskyj bude dôležitým žetónom v prípadných budúcich vyjednávaniach medzi Ruskom a Ukrajinou,” konštatuje.
Témou rozhovoru sú aj zisky na fronte. Analytik v podcaste hovorí, že Rusom sa od leta darí zvyšovať získané dobyté územia. Dodáva však, že pri krajine o veľkosti Ukrajiny ide o stále “smiešne čísla” a relatívne malé taktické posuny. „Áno, Rusko bolo úspešnejšie, než bolo v predchádzajúcom roku a jeho úspešnosť stúpala, avšak nedošlo ani k žiadnemu veľkému prielomu - nedošlo k nejakému rozpadu ukrajinských línií,” vysvetľuje.
Rozoberáme tiež, čo možno očakávať v roku 2025. Podľa Kandríka je vysoko pravdepodobné, že tento rok sa začnú rozhovory o prímerí. Dodáva, že to, že začnú, neznamená, že skončia a tobôž neznamená, že budú úspešné.
„Dnes to pripomína zápas dvoch boxerov, ktorí sú už veľmi vyčerpaní, veľmi dobití, ani jeden nevyhráva v zmysle, že by dosahoval čo chcel získať. Duel má niekoho, kto má navrch, a kto je aktuálne slabší.”
Moderuje Denisa Hopková.
-
Príkladom je vyšetrenie protilátok na laktózu. Odborníci tvrdia, že ide o medicínsky nezmysel, ale napriek tomu to dve z troch poisťovní preplácajú. Zbytočné vyšetrenia nás zrejme stoja viac ako 20 miliónov eur ročne. Podľa niektorých lekárov dochádza aj k zbytočným operáciám, ktoré môžu pacientom viac ublížiť ako pomôcť.
Tzv. overtreatment nie je iba slovenským problém. V Nemecku aj pre tento dôvod idú reformovať nemocnice. Prišli totiž napríklad na zbytočné amputácie, ktoré sa dali riešiť bez rezania, avšak zdravotnícke zariadenie zvolilo ekonomicky výhodnejší zákrok. Či sa takéto veci dejú aj na Slovensku, sme sa pýtali riaditeľky jednej z najväčších nemocníc. Tá hovorí, že medicínska efektívnosť je jedna vec, ekonomická efektívnosť je iná vec.
V dnešnom podcaste budete počuť aj stanovisko zdravotnej poisťovne Union, ktorá prepláca sporné vyšetrenie protilátok na laktózu, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, šéfa LOZ Petra Visolajského a prezidenta Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie Miloša Jeseňáka z Univerzitnej nemocnice v Martine.
Oslovili sme aj spoločnosť Unilabs, ktorá vykonáva laboratórne vyšetrenie protilátok laktózy, ktoré podľa odborníkov neexistujú. Do uzávierky podcastu sme nedostali žiadnu odpoveď.
Nahrával Peter Hanák.
-
„Na Slovensku vidím len veľmi málo ľudí usmievať sa. Prirodzene sa usmievať. Trápi ma to. A dúfam, že prídeme na to, a skutočne všetci, že tu nebudeme večne. Že toto divadielko, ktoré sa odohráva na mnohých frontoch, nie je ani o ľudskosti ani o rešpekte“, hovorí Monika Melcová, medzinárodne uznávaná organová virtuózka, ktorá aktuálne pôsobí v Španielsku.
Za štúdiom kráľa medzi nástrojmi – organa – vycestovala do krajín s bohatou organovou kultúrou. Dnes tam organ a organovú interpretáciu či improvizáciu rovno učí, alebo sedí v medzinárodných porotách. A domov na Slovensko sa vracia a nadobudnutým majstrovstvom otvára hudobné horizonty ďalším a hladí duše krásou organovej hudby.
Koncertná umelkyňa a pedagogička v španielskom San Sebastian a dánskej Kodani. Po absolvovaní konzervatória v Košiciach odišla do Viedne, pokračovala v Paríži, odskočila si do japonského Saporra a potom sa usadila v Španielsku.
Aké Slovensko nachádza, keď si tu sporadicky odskočí? A čo o ňom počuje v cudzine?
„Mám pocit, že nám vládnu ľudia, ktorí si myslia, že tu budú večne“, hovorí Melcová. „Zrejme si neuvedomujú, že môžu skončiť oveľa skôr ako my. Pretože ja pokiaľ nebudem chorá môžem hrať komukoľvek a kdekoľvek, toto mi nik nemôže zobrať, na rozdiel od nich“, dodáva.
Medzinárodne uznávaná virtuózka reaguje aj na kauzu hudobnej úpravy štátnej hymny v podaní Oskara Rózsu. „Príde mi to ako také dobrodružstvo na obžinkoch“, pričom naráža na komédiu Jána Palárika. „Nerešpektujeme sa a to je ten najväčší problém, z čoho som smutná.“
„Nevidím absolútne rešpekt voči komukoľvek, nielen k skladateľom, hudobníkom vo filharmónii, ale ani k ostatným, ktorí sa prípadne mohli uchádzať o projekt v konkurze“, vysvetľuje svoj postoj.
„Vracia ma to doby, kedy boli veci postavené do polohy: takto to bude a nič sa už s tým nedá urobiť, vy to musíte len rešpektovať“. Melcová to rovno nazýva „diktátorským“ prístupom.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
„Nemusíme hneď cestovať na Mars, stačí, ak by sme viac investovali do charakterov, do zmýšľania. Výsledkom bude, že by to vyzeralo inak medzi ľuďmi, národmi i náboženstvami“, tvrdí teológ a farár Marián Prachár.
Opäť tu máme Vianoce. Sviatky, ktoré počas stáročí nadobudli mnoho obsahových vrstiev: ten náboženský hovorí o narodení Spasiteľa; kultúrno-tradičný o hodnote rodiny, blízkosti a lásky; historický o oslavách zimného slnovratu ako znovuzrodenia slnka, ktorý kresťanstvo zaodialo rovno Ježišom ako prameňom svetla. A z toho potom pramení aj symbolický obsah Vianoc ako sviatkov svetla a nádeje do tmavých a chladných dní bežného roka.
Tie tohtoročné sú v hemisfére kresťanského západu špeciálne aj otváraním tzv. svätých brán na rímskych bazilikách, ktorými katolíci vstupujú do jubilejného roka.
Židovský predobraz jubilea hovoril o odpočinku pre pôdu i jej pánov, zmazávaní dlhov a návrate majetku do pôvodného vlastníctva.
O čom je ten kresťanský s jeho sociálno-spoločenskými presahmi? Na to sa pozrieme s katolíckym kňazom a teológom Mariánom Prachárom.
„Židia vedeli, že ak by nik neošetril otvárajúce sa ekonomické nožnice, môže to skončiť jedine vojnou. Môže to byť pre nás výzvou, či by sme s tým nevedeli niečo urobiť aj my. Aby veľmi bohatí nebohatli ešte viac, lebo to nepotrebujú. Mohlo by sa to použiť k dobru všetkých. Aj tí bohatí sa budú lepšie cítiť v spoločnosti, ktorá je spokojná a láskavá k najbohatším“, reflektuje Marián Prachár odkaz jubilejných rokov, ktorými sa katolícka cirkev inšpiruje ešte v židovskej biblickej tradícii. Šlo by podľa neho o „nápravu ekonomického neporiadku a krívd“.
V podcaste hovorí aj o samote, ktorú však odlišuje od osamotenosti. Reflektuje tému celibátu. Je pritom otvorený jeho uvoľneniu. „Mali by byť kňazi, ktorí si celibát dobrovoľne vyberú a potom ženatí. Mali sme s nimi skúsenosť už v tajnej cirkvi a fungovalo to“, tvrdí Prachár.
Rovnako nevidí zatvorenú pre budúcnosť otázku užšieho zapojenia žien do služieb v cirkvi.
„Jeden chromozóm nemôže byť tým najrozhodujúcejším faktorom, okolo ktorého sa budeme točiť donekonečna. Že niekomu je niečo dovolené a niekomu naopak zakázané. V biblii to nikde nemáme“, hovorí.
Nevyrušuje ho ani pokles veriacich, ktorí sa hlásia k niektorej z cirkví na Slovensku, ako ho zachytilo ostatné sčítanie obyvateľov z roku 2021. Napríklad len katolíkov je za desať rokov o 300 tisíc menej. Cirkvi podľa neho musia vystúpiť z chrámov a ísť za ľuďmi do ich prostredí.
V Rusovciach napríklad prestaval nevyužívaný kostol svätého Víta na kaviareň. „Psychiatri a psychológovia majú dnes niekedy viac práce ako ostatní lekári, lebo veľa ľudia nemá choré telo, ale svoju dušu. Prečo by som teda ja dnes nehovoril otvorene aj o tom, čo robí dušu zdravou. A to môžem nielen v kostole, aj v priestore, kde sa podáva káva“, rozpráva Marián Prachár.
Hovorí pritom, že v hľadaní šťastia môžu veriacich ľudí predbehnúť tí bez viery. „Lebo sa budú pýtať, čo majú robiť, aby boli v živote šťastní. Budú siahať po duchovných sférach, lebo to materiálne a plné brucho už im stačiť nebude“, dopĺňa.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Budúci rok nás čakajú vyššie dane a 5-percentná inflácia, čiže vyššie ceny. Dá sa efekt zvyšujúcich sa cien vykompenzovať tým, že budeme nakupovať rozumnejšie? Odpoveď je jednoznačne áno. Prinášame vám univerzálne, ale aj celkom špecifické rady, ako na to, od niekoľkých expertov a pre rôzne príjmové skupiny.
S niektorými vernostnými kartami v supermarketoch ušetríte aj pätinu cenu, iné sú len marketing. Univerzálna rada je tráviť v obchode čo najmenej času – prísť so zoznamom, kúpiť iba to, čo potrebujem a odísť. Ak sa budete chodiť vo voľnom čase prechádzať do nákupných centier, bude to veľmi drahý koníček. Obchody sú totiž nadizajnované tak, aby vás motivovali kúpiť čo najviac a čo najdrahšie. To isté pritom platí pre e-shopy. Viete napríklad, ako v obchode nájsť lacnejšiu alternatívu?
Ako sa dajú nakúpiť potraviny lacnejšie a zároveň zdravšie, nám poradí lekár a expert na výživu. Ostatné rady v dnešnom podcaste sú od ekonómov.
Nahrával Peter Hanák.
-
Vianoce už klopú na dvere a s nimi aj očakávania „sviatkov pokoja v kruhu rodiny“. Čo však, ak v rodine nie je žiadny pokoj a mier nie je ani v nás samých? S dilemou, akú masku si nasadiť, resp. prečo si ju vôbec nasadzovať, pritom bojujú i mnohé naše deti. Deti, ktoré sa práve s najbližšími cítia osamelé, a ktoré stáli i na samej hrane života a smrti. A budete počuť aj jeden vianočný príbeh obety, takmer až na smrť.
Počúvate Aktuality Nahlas, tentoraz o tom, ako prežiť sviatky Vianoc i konca roka a – nezblázniť sa z toho. Tlak tradícií, spoločenských konvencií, ale i všadeprítomnej reklamy vytvára až enormný tlak na to, ako nesklamať očakávania rodiny či blízkych a byť, takpovediac, „v pohode“. Nech už sa v našom vnútri odohráva čokoľvek ťaživé a nesviatočné. Tlak týchto očakávaní o to viac prežívajú naše deti a naša mládež, neraz bojujú z vlastnými démonmi a do spevu kolied im rozhodne nie je. Téma pre šéfa internetovej poradne pre mladých IPčko Mareka Madra.
Dodajme, že IPčko pre mladých ostáva otvorené aj počas sviatkov. Tlak na potrebu odbornej pomoci – niekedy doslova na hrane života a smrti, je totiž enormný, no a náš štát – napriek slovným deklaráciám, tému duševného zdravia detí neberie vôbec vážne.
„Dostupnosť odbornej pomoci je absolútne katastrofálna. Deti čakajú na hospitalizáciu či pomoc psychiatra celé týždne až mesiace. Veľmi často sa deti k tejto pomoci dostanú, až keď sú úplne na hrane života a smrti. Toto je naozaj alarmujúce a musíme s tým niečo urobiť. Veľa sa o tom začalo rozprávať, ale zatiaľ sa len rozpráva,“ hovorí Marek Madro.
Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
„V prípade niektorých domácností dôjde k tomu, že im stúpne takzvaná platba za istič. Môže ísť aj o niekoľko desiatok eur navyše“, hovorí analytik Radovan Potočár.
Napriek tomu, že štát na nezdražovanie energií vynaloží vyše 291 miliónov eur, časť domácností si predsa len môže za elektrinu priplatiť. Dôvodom majú byť „neadekvátne ističe“. Upozorňuje na to Energieportál. Po tom, ako zmrazenie cien za elektrinu, plyn i teplo ohlásila aj štvrtá vláda Roberta Fica. Po kabinete Eduarda Hegera a rovnakom kroku z minulého roka tak vláda pristupuje k prebíjaniu rozhodnutia regulátora tretí rok za sebou.
Pozrieme sa aj na rokovania o dodávkach ruského plynu cez Ukrajinu, ktoré má za sebou ministerka hospodárstva Denisa Saková. Čo by sa stalo, keby bola Ukrajina neústupčivá vo svojom avizovanom rozhodnutí neposúvať cez svoje územie ruský plyn smerom na západ? Aké alternatívy existujú?
Témy pre Radovana Potočára z Energieportálu.
„V prípade niektorých domácností dôjde k tomu, že im stúpne takzvaná platba za istič. Môže ísť aj o niekoľko desiatok eur navyše“, hovorí analytik Potočár.
Najviac sa to má dotknúť klientov Stredoslovenskej distribučnej, ktorá zabezpečuje distribúciu na strednom Slovensku. Podľa Potočára môže ísť do 70-tisíc domácností tejto časti krajiny.
„To, či k nárastu (ceny) dôjde alebo nie, závisí od toho, ako majú dimenzovaný istič“, vysvetľuje Potočár.
Môže teda byť riešením výmena ističa? „Domácnosti, ktoré stihnú v priebehu prvého polroka aj po komunikácii s distribučnou spoločnosťou znížiť hodnotu svojho ističa, sa (zdraženiu) vyhnú, lebo budú mať adekvátnejší istič“, hovorí Radovan Potočár.
Úpravy cien za distribúciu sa dotknú aj východu a západu krajiny, no v menšej miere.
V podcaste tiež nájdete odpovede na možnosti zásobovania plynom v prípade, že by Ukrajina nezmenila svoj postoj a naplnila by avizované zastavenie tranzitu ruského plynu cez svoje územie.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Novinári Aktualít Kristína Braxatorová a Marek Biró sa rozprávali s viacerými poslancami Hlasu, aby zistili ako sa vyvíja situácia v strane po tom, čo štyria poslanci - Roman Šalitroš, Samuel Migaľ, Ján Ferenčák a Roman Malatinec - vyjadrili svoju nevôľu s koalíciou. V podcaste približujú, čo sa im podarilo zistiť.
„No sú to štyria jednotlivci, každý s inými požiadavkami. Zhodujú sa ale na tom, že nemajú potrebu hlasovať vždy rovnako so svojou stranou, s klubom. Špecifický v tomto je Samuel Migaľ, ktorý prestal sa zúčastňovať zasadnutí klubu a odpojil sa trochu viac formálne,"približuje novinárka Braxatarová. „Jeden zo štvorice povedal, že nechce ako keby legalizovať každú hlúposť, čo príde do parlamentu," dopĺňa Biró.
Témou podcastu je tiež, či narastá nespokojnosť aj so samotným šéfom Hlasu Matúšom Šutajom Eštokom. „No nespokojnosť v Hlase vidíme už niekoľko posledných týždňov. Ťažšie sa to popisuje, lebo zatiaľ nevidíme uchopiteľné príklady toho, že by sa poslanci sťažovali navonok. Vieme, že to riešia vo vnútri klubu. No výčitka, s ktorou sme sa my stretli najčastejšie pri písaní tohto textu bolo, že sa Matúš Šutaj Eštok tým, že je iný typ predsedu, ako bol Peter Pellegrini, nevie ozvať voči Robertovi Ficovi, no hlavne voči Andrejovi Dankovi," približuje Braxatorová.
Moderuje Denisa Hopková.
-
Od dnešného dňa platia výpovede lekárov z nadčasov – nočných a víkendov. To podľa odborárov znamená, že sa nedá zabezpečiť 24-hodinový chod nemocníc. Najväčšia nemocnica ubezpečuje, že ešte dnes v noci je starostlivosť o pacientov zabezpečená. Mnohé iné nemocnice na otázku, či sa budú vedieť v noci postarať o pacientov, neodpovedali. Čakajú na výsledok rokovaní odborárov s ministerstvom. Z vyjadrení LOZ však nevyplýva, že by situácia spela k dohode.
Najviac lekárov sa chystá nenastúpiť do služieb v košickej univerzitnej nemocnici – až 340. V tej bratislavskej je to 281, v Prešove 267, v Banskej Bystrici 216. Problém sa však týka aj Trnavy či Trenčína.
V dnešnom podcastu budete počuť šéfa LOZ Petra Visolajského.
Nahrávali Peter Hanák a Frederika Lodová.
- Näytä enemmän
