Episodit
-
V najnovšom podcaste spoločne s diabetologičkou Ľudmilou Kubincovou s ambulancie DIA-MED CENTRUM hovoríme o problematike cukrovky, konkrétne diabetu 1. a 2. typu, o jeho liečbe a možnostiam pacientov v rámci verejného zdravotného poistenia. Lekárka Ľudmila Kubincová vysvetľuje rozdiely medzi oboma typmi cukrovky, ako vznikajú, aké majú dôsledky na zdravie a ako sa dajú kontrolovať. Diskusia sa tiež dotýka technologických pokrokov, ktoré pomáhajú diabetikom lepšie riadiť hladinu cukru v krvi, a dostupnosti moderných liečebných metód na Slovensku.
Dôležitou súčasťou rozhovoru je otázka inzulínových púmp a glukózových senzorov, ktoré umožňujú diabetikom presné a automatické dávkovanie inzulínu. Kým inzulínové pumpy sú plne hradené z verejného zdravotného poistenia, senzorom, ktoré sú nevyhnutné pre efektívnu liečbu, nie sú pokryté v plnej miere pre dospelých pacientov. To predstavuje finančnú záťaž pre mladých dospelých, ktorí musia doplácať na svoju liečbu z vlastných zdrojov. Kubincová upozorňuje na ekonomickú výhodnosť plnej úhrady senzorov, pretože lepšia kompenzácia diabetu môže dlhodobo znížiť riziko závažných komplikácií, ako je zlyhanie obličiek či slepota.
V rozhovore sa rozoberajú aj legislatívne a systémové aspekty zdravotnej starostlivosti, vrátane rozhodovania zdravotných poisťovní a ministerstva zdravotníctva. Dlhoročná diabetologička hovorí o svojich aktivitách, ktorými sa snažila upozorniť na potrebu preplácania senzorov pre všetkých diabetikov typu 1. Ministerstvo zdravotníctva však na tieto podnety nereagovalo jednoznačne a napriek návrhom odborníkov neprišlo k ich plnej úhrade. Diskusia sa tak zaoberá otázkou účinného využitia zdrojov zdravotného systému, aby sa zabezpečila kvalitná starostlivosť pre pacientov, ktorí ju skutočne potrebujú.
Ľudmila Kubincová však nehovorí o tom, že celá liečba diabetu 1, ergo úhrada inzulínovej pumpy a glukózových senzorov musí byť hradená z verejného zdravotného poistenia. Naopak, Kubincová pripúšťa spoluúčasť pacienta na vlastnej liečbe a do vlastným príspevkom na pumpu, na ktorú má spotrebiteľ zdravotnej starostlivosti nárok raz za štyri roky.
V podcatse hovoríme aj o týchto témach:
Rozdiel medzi diabetom 1. a 2. typu – čo ho spôsobuje a aké sú dôsledky
Moderná liečba cukrovky – inzulínové pumpy a senzory na monitorovanie glykémie
Preplácanie zdravotníckych pomôcok – inzulínové pumpy vs. senzory
Finančná záťaž pre pacientov – doplatky na senzory pre dospelých diabetikov
Technologické inovácie – inteligentné systémy na riadenie dávkovania inzulínu
Zásahy ministerstva zdravotníctva – odpoveď na výzvy lekárov
Dôsledky neefektívneho financovania liečby – dlhodobé komplikácie diabetikov.
Digitálne zdravie a telemedicína – vzdialený monitoring pacientov cez senzory
Potenciálna reforma zdravotného systému – efektívnejšie využívanie zdrojov
Zodpovednosť pacientov za zdravie – prístup k samostatnej liečbe a prevencii
Tento podcast si môžete vypočuť vo vašich preferovaných podcastových platformách: rss, podban, Spotify, Apple Podcast & Youtube Podcast
-
Jediné istoty sú dane a smrť, no mimoriadne vysoká pravdepodobnosť je aj to, že v slovenskom zdravotníctve sa nenudíme ani omylom. Uplynulý týždeň reflektujú Šimon Jeseňák a Rudolf Zajac. Prezident Slovenskej lekárskej komory píše členom o tom, ako perfektne pracuje konšpirátor Kotlár. Inštitúcia, ktorá by mala stáť na strane vedy a odbornosti, sa však dnes voľbou svojho prezidenta nachádza minimálne na opačnom brehu. Tí, ktorí nesúhlasia so smerovaním SLK, však majú skvelú možnosť nebyť jej členmi, keďže povinné členstvo v komorách bolo zrušené už pred viac ako dvadsiatimi rokmi zásluhou nášho pravidelného hosťa Rudolfa Zajaca.
Útvar hodnoty za peniaze, Najvyšší kontrolný úrad a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zverejnili analýzy, ktoré síce hovoria o tom, ktorá poisťovňa koľko platí nemocniciam, no o kvalite zdravotnej starostlivosti nehovoria nič. Nemôžeme objaviť práškový cukor a nazývať to reformou zdravotníctva.
Nemôžeme objavovať práškový cukor a nazývať to reformou zdravotníctvaPoslanec Progresívneho Slovenska Oskar Dvořák by rád zrušil poistný systém a nahradil ho daňovým. Rudolf Zajac by zas chcel svetový mier. Financie, ktoré sa nachádzajú v zdravotných poisťovniach, nie sú verejnými zdrojmi, ale predstavujú záväzkovo-pohľadávkový vzťah, hovorí v podcaste exminister zdravotníctva Rudolf Zajac. Solidárny systém nie je o lacných liekoch, ale o krytí rizika, ktoré si občan nemôže dovoliť.
Solidárny systém nie je o lacných liekoch, ale o krytí rizika, ktoré si občan nemôže dovoliťV parlamente sa momentálne nachádza reforma, ktorá má ambíciu meniť podmienky vstupu liekov na náš trh a upraviť prahy ich dostupnosti. Podľa Zajaca všeobecne platí, že solidárny systém musí pokryť kritické riziko nákladov, pričom jedným z takýchto rizík je liečba onkologických ochorení, kardiovaskulárnych problémov, protetika a drahé lieky. Diskusia by sa však mala zamerať na to, ktoré lieky a diagnózy nebudú plne hradené alebo nebudú hradené vôbec z verejného zdravotného poistenia.
V podcaste sa venujeme aj nasledovným témam:
Slovenská lekárska komora – fungovanie, vedenie a aktuálne kroky prezidenta komory.
Financovanie nemocníc – analýza údajov o platbách poisťovní nemocniciam a ich presnosť.
Regulácia zdravotného poistenia – úloha Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a jeho kompetencie.
Solidárny systém vs. spoluúčasť pacientov – čo by mal štát financovať a čo by si mali hradiť pacienti.
Lieky a legislatíva – zmeny vo vyhláškach týkajúcich sa inovatívnych liekov a ich dostupnosti.
Politické vplyvy v zdravotníctve – rozhodnutia ministerstva, poisťovní a ich dopady na systém.
Zisk zdravotných poisťovní – polemika o tom, či by mali byť zdravotné poisťovne ziskové alebo nie.
Možná reforma zdravotníctva – úvahy o prechode z poistného systému na daňový model.
Ústavné zmeny a politické dohody – postoj KDH k ústavným úpravám a ich politické dôsledky.
Úroveň verejnej diskusie o zdravotníctve – ako politici a odborníci komunikujú o zmenách v systéme.
Tento podcast si môžete vypočuť na svojich preferovaných podcastových platformách.
-
Puuttuva jakso?
-
Štátne nemocnice dostávajú štedrejšiu finančnú podporu ako ich neštátna konkurencia. Kým univerzitné a fakultné zariadenia získali v roku 2024 dodatočných 191 miliónov eur navyše priamo cez programovú vyhlášku, neštátne nemocnice sa musia spoliehať na to, čo vyrokujú s poisťovňami.
Igor Pramuk, prvý viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska, upozorňuje, že tento nepomer vytvára systémovú nerovnováhu, ktorá neštátne nemocnice núti fungovať v podstatne prísnejších podmienkach. Navyše, pravidelné oddlžovanie štátnych nemocníc deformuje ekonomiku sektora a umožňuje týmto zariadeniam kumulovať dlhy bez nutnosti ich riešiť.
Diskusia sa dotkla aj rozdielov v platbách zo zdravotných poisťovní, kde sa podľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ukazuje jasná preferencia niektorých subjektov. Pramuk upozorňuje, že tento model financovania nie je transparentný a vytvára otázky, ktoré si zaslúžia odpovede. Asociácia nemocníc Slovenska sa snaží o spravodlivejšie rozdelenie zdrojov tak, aby každá nemocnica dostávala peniaze podľa jasných kritérií, nie na základe politických či korporátnych záujmov.
Okrem nerovnováhy v platbách sa rieši aj otázka efektivity. Podľa Pramuka je systém financovania nemocníc stále ťažkopádny a prechod na DRG – systém úhrad podľa diagnóz – prebieha pomaly. Paušálne platby spôsobujú, že nemocnice nemajú motiváciu k vyššej výkonnosti, čo môže byť jedným z faktorov poklesu produkcie. Neštátne nemocnice musia presne kalkulovať, štátne si môžu dovoliť byť stratové. Asociácia nemocníc Slovenska vidí ako riešenie spravodlivejšiu reguláciu financovania, aby sa zabezpečila udržateľnosť zdravotnej starostlivosti na Slovensku.
Pokles produkcie nemocníc súvisí s nesystémovými platobnými mechanizmami. Rozpočet zdravotníctva na rok 2025 je neudržateľný – chýba približne 700 miliónov eur. Asociácia nemocníc Slovenska podala podnet na Európsku komisiu ohľadne transakčnej dane. Niektoré nemocnice môžu byť nútené obmedziť činnosť kvôli nedostatku financií, čo ohrozí dostupnosť zdravotnej starostlivosti.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
Štátne nemocnice dostávajú výrazne vyššie financovanie, vrátane dodatočných 191 miliónov eur v roku 2024 a pravidelného oddlžovania.Nemocnice ANS potrebujú na celý rok rovnakú sumu, akú štátne nemocnice dlhujú dodávateľom a Sociálnej poisťovni – 700 miliónov eur.Úhrady zo zdravotných poisťovní sú nerovnomerné, pričom niektoré nemocnice dostávajú výrazne nadštandardné platby.Systém DRG je zavádzaný pomaly, pričom paušálne platby nemotivujú nemocnice k vyššej výkonnosti.Asociácia nemocníc Slovenska podala podnet na Európsku komisiu. -
Renáta Bláhová a Ľubomír Andrassy sú aktuálne na mediálnom turné, kde šíria svoje tézy, ktoré sa síce nemusia zakladať na faktoch či pravde, no zato ich sprevádza slušná dávka dezinterpretácií s príchuťou etatizmu. Kritizujú kadekoho a tvrdia, že na jednej strane tu funguje kartel Agelu a Penty, a zároveň, že tu nemáme trh. Železné drievko vyrobené z plastu by sa už pomaly po haluškách malo stať slovenským kultúrnym dedičstvom.
Títo ľudia si však musia vybrať – buď tu existuje kartel, čo znamená, že existuje aj trh, alebo trh neexistuje a máme tu monopol. Byť „trochu tehotný“ sa jednoducho nedá.
V podcaste s Rudolfom Zajacom sme sa zamerali na ich chybné interpretácie zdravotného systému, prehnané tvrdenia o „monopole súkromných poisťovní“ a úplné nepochopenie úlohy štátu v regulácii zdravotníctva. Zajac podrobne vysvetľuje, prečo sú ich analýzy zavádzajúce a ako ich návrhy na „štátnu kontrolu“ môžu v skutočnosti systém ešte viac poškodiť.
Bláhová ani Andrassy zjavne nechápu základné princípy fungovania zdravotníctva – Bláhová sa pokúsila z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou urobiť cenového regulátora, hoci tento úrad na to nikdy nebol určený. Andrassy zas prezentuje zdravotníctvo ako oblasť, kde súkromný sektor „drancuje verejné zdroje“, pričom ignoruje fakt, že najväčším krížovým vlastníkom je samotný štát, ktorý rozhoduje o zákonoch aj o financovaní. Podľa Zajaca ich tvrdenia nemajú reálny základ, vychádzajú z populistických interpretácií a vedú k chybným politickým rozhodnutiam.
V diskusii podrobne rozoberáme, ako štát dlhodobo zlyháva v regulácii – namiesto férových pravidiel tu máme chaotický a neriadený systém. Kritika smeruje k neprehľadnému financovaniu nemocníc, neefektívnemu prerozdeľovaniu zdrojov a absurdným tvrdeniam o „kartelovom správaní“ súkromných poskytovateľov. Ani Andrassy, ani Bláhová sa ani slovkom nezmienili o štátnych nemocniciach, ktoré prezentujú ako efektívne (bez akýchkoľvek dôkazov), a ktoré vraj trpia len zlým financovaním. O prezamestnanosti v týchto zariadeniach by ste v ich mediálnych výstupoch márne hľadali čo i len vetu.
Minister Šaško síce otvorene kritizuje postoj vlády k pandemickej dohode, no jeho vyjadrenia nemajú žiadny reálny vplyv na konečné rozhodnutie. Napriek jeho nesúhlasu vláda dohodu pevne odmieta. Šaško však svoj nesúhlas prejavuje len rétoricky – namiesto skutočného politického tlaku sa obmedzuje na vyhlásenia, ktoré nemajú žiadnu váhu. Aj keby položil hlavu na klát, podľa Rudolfa Zajaca by to nezmenilo vôbec nič.
-
Na Slovensku boli postavené od vzniku Slovenska v princípe tri nemocnice a to Bory, Nemocnica Penta Hospitals Michalovce a Nemocnica svätého Michala, a.s. Perličkou je, že ak štát postavil nemocnicu, konkrétne v gescii ministerstva vnútra, ktorú postavil Robert Kaliňák, tak ju prevádzkuje ako akciovú spoločnosť.
Štát momentálne stavia hneď tri nemocnice a to v Banskej Bystrici, Prešove a Martine. Kým nemocnicu v Banskej Bystrici a Martine stavia ministerstvo zdravotníctva, tak Prešov a najnovšie aj novú Národnú univerzitnú nemocnicu generála Milana Rastislava Štefánika stavia a bude stavať ministerstvo obrany.
Juraj Nevolník bol pri výstavbe nemocnice Bory, v rozhovore s ním hovoríme aj o týchto témach:
aké povolenie potrebujú nemocnice v Prešove a Vajnoroch pre ich výstavbumá Prešov platné EIA povolenie a stavebné povoleniedá sa z pohľadu developera stihnúť dokončenie nemocníc v Prešove a vo Vajnoroch v avizovaných termínochkoľko firiem na Slovensku dokáže postaviť Vajnory do roku 2030aký je rozdiel v povoľovacích procesoch v prípade, ak stavbu realizuje ministerstvo obrany v minimálne z časti v utajenom režimeako dlho bude štátu trvať „len“ samotné vykopanie základov pre Vajnoryvieme povedať, ktoré pracoviská z terajšej UNB zaniknú alebo sa presunú do novej nemocniceako dlho trvala výstavba a projektovanie Borovčo (ne)vieme o novej nemocnici vo VajnorochTento podcast si môžete vypočuť vo vašich preferovaných podcastových platformách: rss, podbean, Spotify, Apple podcast & YouTube podcast.
-
Digitálna medicína je na vzostupe a jej význam pre zdravotnú starostlivosť neustále narastá. V najnovšom podcaste diskutuje Šimon Jeseňák s Vladimírom Dvorovým a Ľubošom Petríkom o budúcnosti telemedicíny, vývoji legislatívy na Slovensku, úlohe zdravotných poisťovní a technologických inováciách, ktoré ovplyvňujú zdravotníctvo.
Hostia, odborníci na medicínu a digitálne zdravie, rozobrali reálne príklady využitia medicíny v praxi, ako napríklad monitoring pacientov so srdcovým zlyhávaním, a zdôraznili, že kľúčom k úspechu je správna interpretácia zdravotných dát.
Podľa odborníkov je telemedicína nielen riešením pre efektívnejšiu zdravotnú starostlivosť, ale aj spôsobom, ako motivovať pacientov k zdravšiemu životnému štýlu. V podcaste hovoríme aj o tom, ako môže digitalizácia pomôcť pri riešení nedostatku zdravotníckeho personálu, o bezpečnosti zdravotných údajov a o tom, kam sa medicína môže posunúť v najbližších rokoch.
Významným momentom rozhovoru bola aj diskusia o konferencii Medicína 2025, ktorá prináša platformu na výmenu poznatkov a skúseností pre odbornú verejnosť.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
partnerstvo ozdravme s konferenciou Telemedicína 2025;vývoj legislatívy v oblasti telemedicíny na Slovensku – posuny v legislatívnom ukotvení digitálnej medicíny, vrátane potreby podrobnejších predpisov;úloha zdravotných poisťovní v telemedicíne – ich prístup k testovaniu telemedicínskych projektov a hľadanie benefitov pre pacientov;výzvy v zdravotníctve – nedostatok zdravotníckeho personálu a jeho vplyv na dostupnosť zdravotnej starostlivosti;konferencia Medicína 2025 a jej vývoj – ako sa konferencia formovala v priebehu štyroch rokov a rastúci záujem odborných inštitúcií;príklady telemedicíny v praxi – projekt domáceho monitoringu pacientov so srdcovým zlyhávaním v spolupráci s Union zdravotnou poisťovňou;motivácia pacientov pri zmene životného štýlu – ako moderné technológie môžu podporiť zdravé návyky a pravidelné sledovanie zdravotného stavu;zber a interpretácia zdravotných dát – význam dlhodobého sledovania trendov a predikcie zdravotných problémov;ochrana a správa zdravotníckych údajov – dôležitosť bezpečnosti dát, ich vlastníctva a možnosti pacientov s nimi nakladať;budúcnosť digitálneho zdravia – potenciál využitia umelej inteligencie, personalizovaných skríningových programov a vývoj medicíny v dlhodobom horizonte.Tento podcast si môžete vypočuť vo vašich preferovaných podcastových platformách: rss, podbean, Spotify, Apple podcast & YouTube podcast.
-
Z éteru podcastu ozdravme sa opäť hlási Šimon Jeseňák spoločne s naším stálym hosťom Rudolfom Zajacom.
Tak budeme mať „špitál“ na Vajnoroch, pani Müllerová, parafrázajúc legendárnu knihu Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války od fenomenálneho Jaroslava Haška.
O novej nemocnici, ktorá bude niesť meno po generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, čo je už samo o sebe bizarné, keďže táto koalícia má od ideálov Štefánika mimoriadne ďaleko, sme sa rozprávali s exministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom.
V podcaste hovoríme o týchto témach:
Kardiocentrum AGEL do prevádzky uviedlo nové fotónové CT, v ten istý deň spadla omietka na hlavu matky v poliklinike, ktorú vlastní samospráva v Trnaveo veriacich v štátne zdravotníctvo naprieč politickým spektrompríbeh novej nemocnice, ktorá bude najnovšie vo Vajnoroch (možno), od roku 1968 po dnešoko tom, že o tejto nemocnici vieme len to, že o nej nič neviemeo tom, či sa toto rozhodnutie zrodilo na základe dátzavrieme zvyšné nemocnice, ktoré spadajú pod dnešnú UNB?ako je na tom slovenské zdravotníctvo oproti českému? -
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a Útvar hodnoty za peniaze v posledných dňoch uverejnili analýzy, ktoré sa venujú financovaniu nemocníc. Obe analýzy poukazujú na to, že nemocnice sú platené rozdielne. Nezistili teda nič prekvapivé.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
prečo Bory zmenili riaditeľa a ako dopadol rok 2024 pre nemocnicu Bory
Nemocnica Bory má v poradí tretieho riaditeľa, ktorým sa stal Ivan Vulev
ÚDZS v minulosti kritizoval poisťovne kvôli prepoisťovacím kampaniam, ako dopadla prepoisťovacia kampaň minulý rok a či sa podarilo eliminovať nekalé praktiky pri prepoisťovaní
budeme sa môcť prepoistiť len raz za dva roky
z akého titulu skúma ÚDZS to, aké platby majú nemocnice od zdravotných poisťovní
nemocnice ako aj jednotlivé oddelenia nemocníc už budeme vedieť porovnávať
ako jednotlivé nemocnice platia zdravotné poisťovne
už máme potvrdené aj od štátnych inštitúcií, že krížové vlastníctvo nie je problém
problémom je, že financovanie nemocníc je netransparentné a nespravodlivé, hovorí Lednický
ako by sme mali platiť nemocnice a za čo
mali by sme nemocniciam platiť menej paušálne a viac za výkon
prečo si Bory nevyjednali lepšie zmluvy so zdravotnými poisťovňami
úloha poisťovní je nakupovať zdravotnú starostlivosť v dostatočnej kvalite a komplexite, plnia si v tomto svoje úlohy?
aký je vzťah produkcie na platby zo zdravotných poisťovní
naplnila programová vyhláška očakávania?
nemocnice Penta Hospitals International (PHI) majú najnižšie efektívne základné sadzby
priame dotácie krivia trh
Lednický: „máme extréme rozšafnú liekovú politiku“
-
Po týždňovej odmlke sa opäť z éteru hlási Šimon Jeseňák v podcaste s Rudolfom Zajacom.
Na Slovensku máme slintačku a krívačku, teda ľudia nie ale kravy.
V najnovšom podcaste hovoríme o:
o slintačke a krívačke na Slovenskuzakázať ľuďom vstup do lesa je číry nezmyselpred usmrtením zvierat ich očkujemeo správaní sa opozícii voči slintačke a krívačke a o tom, že by sa mala vyvarovať podobnému konaniu, ako činila súčasná vládna koalícia počas pandémie covidu-19o nedostatku kafilérií na Slovenskupočas druhej vlády Mikuláša Dzurindu nám hrozila pandémia vtáčej a prasacej chrípky, aké opatrenia sa v tom čase prichystaliza éry Zajaca vznikla pandemická komisia a ministerstvo zdravotníctva pripravilo protipandemické plányRudolf Zajac „mám veľký problém reagovať na hlupákov“o tom, ktoré očkovania by mali byť povinné a ktoré nie -
Aj o týchto témach v slovenskom zdravotníctve sme sa po dlhšej odmlke opäť rozprávali s exministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom.
Pred nástupom Rudolfa Zajaca na ministerstvo zdravotníctva záchranná zdravotná služba nefungovala mierne povedané dobre. Absentovala koordinácia medzi záchrannými službami a neexistovala sieť, rovnako nebolo jasné, kde majú stanice záchrannej zdravotnej služby stáť. Na záchrannú zdravotnú službu neputovalo dostatok peňazí.
V najnovšom podcaste hovoríme aj o týchto témach:
počas reformy sa definovala sieť záchrannej služby a bola platená jednotným spôsobom cez paušályfinancovanie záchrannej zdravotnej služby bolo nastavené tak, aby mohlo prebiehať kontinuálne obnovovanie techniky a vozového parkuchceli sme, aby sa o licencie na záchranky súťažilo a dražilo, hovorí Zajacsúčasné zmeny záchrannej služby sú len návratom k fungovaniu záchraniek počas reformy Rudolfa Zajacao prešetrovaní Protimonopolného úradu proti nemocniciam Penty a Ageluv roku 2008 vydal PMÚ rozhodnutie o tom, že jedna z poisťovní nemá dominantné postavenie na trhu, keďže podľa PMÚ na Slovensku nefunguje trhÚrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nemá nič spoločné s úhradami zdravotných poisťovní a zároveň nie je cenovým kontrolórom programová vyhláška ráta s ušetrením 400 miliónov eur, je takáto úspora reálna a ak áno, ako? -
Vláda schválila najväčšie zmeny v oblasti záchrannej zdravotnej službe za posledných 20 rokov. Stalo sa tak až v marci, i keď reforma bola pripravená už mesiace, no jej schválenie blokoval minister životného prostredia Tomáš Taraba (SNS)..
Schválenie vládou je len prvým krokom, teraz musí reformu odobriť parlament. Značná časť opozície túto reformu podporuje, no zároveň sa obáva pozmeňujúcich návrhov, ktoré môžu byť podané individuálne.
Podľa oboch hostí, poslanca KDH Františka Majerského a zdravotníckeho analytika ministerstva zdravotníctva Gastona Ivanova je reforma nutná, aby sa zachoval rozsah a zlepšila dostupnosť záchrannej zdravotnej služby na Slovensku.
V čom spočívajú hlavné zmeny záchrannej zdravotnej služby a podarí sa jej implementovaním zredukovať zbytočné výjazdy záchraniek?Aký bude prínos novej linky 116117?Koľko bodov záchrannej zdravotnej služby máme v súčasnosti a koľko ich bude v budúcnosti?Aké typy záchrannej zdravotnej služby vzniknú a ako sa bude líšiť po prijatí reformy zloženie posádok?Kto bude dozerať nad výberovými konaniami nových bodov?Prečo by podľa poslanca Majerského mal štát byť prevádzkovateľom záchrannej zdravotnej službe?Prečo je táto reforma nutná a ako súvisí s Plánom obnovy a odolnosti?V čom spočívajú kľúčové zmeny fungovania Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby? -
Pred približne rokom sa stala Dajana Petríková výkonnou riaditeľkou Asociácie zdravotných poisťovní. Svoj prvý rozhovor poskytla pre ozdravme. Po roku vo funkcii absolvovala Dajana Petríková svoje prvé nahrávanie podcastu a opäť pre portál ozdravme.
V najnovšom podcaste hovoríme s Petríkovou o tom, prečo vznikla programová vyhláška a aké účely by mala plniť, no neplní. Zdravotné poisťovne poznajú potreby svojho kmeňa, ministerstvo zdravotníctva však nie.
Programová vyhláška mala byť pôvodne nástrojom, ako bude štát určovať svoje priority v zdravotnej politike, po niekoľkých rokoch existencie vyhlášky, ktorej vydanie notoricky mešká, vidíme, že štát si ciele nezadefinoval a programová vyhláška je de facto len nástrojom ako centrálne plánovať nákup zdravotnej starostlivosti.
Vo videopodcaste hovorí Šimon Jeseňák s Dajanou Petríkovou aj o týchto témach:
či by sme mali zrušiť samotnú programovú vyhlášku alebo ju aspoň liberalizovať a nechať zdravotné poisťovne vykonávať funkcie a úlohy, na ktoré boli zriadenémá existencia Asociácie zdravotných poisťovní významsú úspory, ktoré v programovej vyhláške rozpočtujeme, realizovateľné alebo sa riadime heslom papier znesie veľaako reflektuje Petríková výroky Petra Kotlára -
Postavenie komôr na Slovensku je hybridné, čo nie je dobrý stav. Ak nechce štát, aby mali jednotlivé komory samosprávne funkcie, môže ich funkcie zastávať aj on, no bude to drahšie a nefunkčné.
Ak majú komory nejaké chyby, tak by sme ich nemali rušiť a spochybňovať, rovnako nespochybňujeme postavenie miest a obcí v prípade, ak má mesto zlého primátora alebo poslancov, rovnako nechceme zrušenie regionálnych „vlád“.
Ako sa cítil prezident Slovenskej lekárnickej komory (SLeK) Ondrej Sukeľ na tlačovej besede po boku prezidenta Slovenskej lekárskej komory (SLK), ktorá má medzi svojimi členmi ľudí ako je fašizoidný lekár Lipták, ktorý je členom vedenia regionálnej bunky SLK.
Dokážu a chcú si komory poradiť s členmi, ktorí nekonajú na základe evidence based medicine?
Lekárne sú zároveň entitou prvého kontaktu pacientov v prípade zdravotných komplikácií. Svetový trend je jasný, lekárne sú ideálnym miestom s hustou sieťou pobočiek, kde môžu pacienti získať nielen kľúčové rady a lieky, no môžu a mali by byť miestom, kde sa môže pacient zároveň zaočkovať okrem iného proti chrípke či ďalším ochoreniam. Na Slovensku to však stále nie je možné. Kedy sa táto situácia zmení a v lekárni zaočkujeme prvého klienta? Odpovedá prezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ.
-
Na Slovensku aktuálne v zdravotníctve pôsobí celkovo jedenásť komôr. V zahraničí je bežnejší model menšieho množstva komôr.
Počas uplynulých týždňov sme mohli sledovať sériu tlačových besied. Prvú mala strana SaS, ktorá kritizovala jednu z komôr kvôli vyberaniu poplatkov nad rámec zákona.
Následne sa konala tlačová beseda Slovenskej lekárskej komory, Slovenskej lekárnickej komory & Slovenskej komory zubných lekárov. Všetky tri komory vyjadrenia Tomáša Szalaya a strany SaS kritizovali.
O tom, prečo a či sú komory v 21.storočí stále podstatné, alebo sú relikviou minulosti, sa Šimon Jeseňák rozprával s prezidentom Slovenskej komory zubných lekárov Igorom Moravčíkom. Dokážu a chcú komory zakročiť voči lekárom, ktorí konajú v rozpore s evidence based medicine?
-
Máme za sebou ďalší týždeň v slovenskom zdravotníctve ktorý spoločne reflektuje Rudolf Zajac & Šimon Jeseňák.
Tento týždeň rezonovala prestrelka medzi stranou Sloboda a Solidarita a Slovenskou lekárskou komorou, Slovenskou lekárnickou komorou a Slovenskou komorou zubných lekárov.
Majú komory v 21.storočí ešte význam? Dodržiavajú a robia to, na čo boli zriadené? Alebo sú to entity, ktoré si nechcú poradiť s vlastnými problematickými členmi ako je splnomocnenec vlády pre prešetrenie covidu alebo antivaxer a fašizoidný jedine Lipták? Komora nie je bezzubá a môže konať a jej kompetencie sú dostatočné na to, aby takýmto lekárom v prvom stupni odobrala licencie.
Rudolf Zajac zrušil povinné členstvo v komorách a ihneď po tom z komory vystúpil.
Všeobecná zdravotná poisťovňa má staronové vedenie a podarilo sa jej dostať z uloženia ozdravného plánu až do zisku približne 8 miliónov €. V zisku skončila aj Dôvera, Union naopak skončil v strate. Aké výhrady má exminister Zajac voči VšZP?
Programová vyhláška mešká. No nemala by vôbec existovať, keďže je to etatistický nezmysel. Ministerstvo nedokáže obsiahnuť desať miliardový kolos a rozhodovať o tom, na čo sa finančné prostriedky využijú.
A aká je reflexia prvých štyroch mesiacov v kresle ministra zdravotníctva Kamila Šaška očami Rudolfa Zajaca?
-
Začiatok roka 2025 je náročný a, žiaľ, bohatý na hackerské útoky. Hneď v prvých dňoch nového roka čelil a neodrazil hackerský útok kataster, ktorý nie je plne funkčný ani po mesiaci od nabúrania systému.
Následne čelila bližšie nešpecifikovaným útokom aj Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá podľa vlastných slov útokom odolala. No o tomto útoku vieme len veľmi málo a čerpáme len z tlačovej besedy, na ktorej sa zúčastnili aj politické špičky.
O aké útoky presne šlo, v oboch prípadoch nevieme a informácie sú kusé. Nevieme teda povedať, či a ako sa z nich vieme poučiť.
A aké povinnosti majú firmy voči štátu v prípade hackerského útoku a prečo by mali firmy upovedomiť o povahe útokov aj svoju konkurenciu?
Slovenské zdravotníctvo trpí investičným dlhom. Vieme to pri nemocniciach, ambulanciách, no menej sa hovorí o tom, že kyberbezpečnosť ambulancií či nemocníc rovnako trpí veľkými investičnými dlhmi a bezpečnosť dát nie je v ideálnom stave.
Edukácia zdravotníkov ohľadne kyberbezpečnosti pokrivkáva alebo v horšom prípade neexistuje vôbec. A ako by sa mali zdravotníci brániť proti potenciálnym útokom? O tom hovoria v podcaste Roman Varga (Head of Security ZP Dôvera) a Ivan Makatura (Kompetenčné a certifikačné centrum kybernetickej bezpečnosti, generálny riaditeľ).
-
Zasadá parlament, a ako sa hovorí, znamená to, že bankové kontá a ľudské práva občana sú v ohrození. Obávať by sa mal v prvom rade pacient, ktorý Memorandom 2.0. opäť nezíska absolútne nič. Naopak, nové Memorandum, ako svojho času povedala Denisa Saková na tlačovke s Petrom Pellegrinim „bude to drahé“ a zaplatia to všetci daňoví nevoľníci.
V parlamente prebieha rozprava k predkladaným zákonom, ktoré chce vládna koalícia schváliť, aby nedošlo k opätovným výpovediam. Opozícia je jednotná minimálne v tom, že nebude vládnej koalícii pomáhať s otvorením schôdze a zatiaľ deklaruje i to, že vládne zákony nepodporí.
S exministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom hovoríme v podcaste o parlamentnej rozprave. Tá demonštruje, že až na výnimku Tomáša Szalaya sú všetci politici na jedno kopyto, sú buď za 18 alebo za 20 bez dvoch. Pripomínajú dieťa, ktoré vie artikulovať, čo chce, vie povedať, len NON a, teda, čo nechce. Demonštruje to ich lesk i biedu.
Penta a Agel nastavujú štátu zrkadlo a ukazuje im ako veci v zdravotníctve robiť a etatistom, ktorých je v parlamente drvivá väčšina, sa tento pohľad nepáči.
-
Peter Stachura z KDH mal dnes tlačovú besedu, v ktorej podrobil kritike nové Memorandum 2.0., ktoré podpísala vláda s Lekárskym odborovým združením. Toto memorandum nie je len drahšie, horšie, ale navyše v ňom vláda vyrokovala v prospech spotrebiteľa zdravotnej starostlivosti len minimum. Vláda navyše doteraz nevyčíslila, koľko nás bude nová dohoda s LOZ stáť. Taktiež vôbec nie je isté, že i keď vláda potrebné zákony schváli, tak ich zároveň parlament odobrí, keďže vládna koalícia má v parlamente len teoretickú väčšinu. Otázne je i to, či by prijatie požadovaných zákonov nespôsobilo hnanie ústavnej zdravotnej starostlivosti ku personálnemu a v prípade nedofinancovania sektora aj kolapsu. Viac v Bielik online hovorí CEO portálu ozdravme.sk Šimon Jeseňák.
-
Slovensko v roku 2025: trestné oznámenie na Tomáša Szalaya za to, že zaočkoval desiatky tisíc ľudí. Splnomocnencom vlády je naďalej plochozemec, popierač pandémie, ktorý skúma vakcíny pod mikroskopom z dráčika, skrátka „business as usual“ verzia Slovensko.
27. 01. 2025 sa konalo zastupiteľstvo Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK), ktoré rokovalo o vypísaní obchodno-verejnej súťaže, ktorej cieľom je prenájom všetkých troch nemocníc, ktoré TSK prevádzkuje. Počas rokovania zazneli en block všetky klamstvá a mýty o slovenskom zdravotníctve a na zastupiteľstvo dorazili aj poslanci parlamentu, ktorí si s výnimkou poslanca Františka Majerského prišli spraviť poslaneckú agitku.
Vládna koalícia sa zmenšuje pomaly každým dňom, čoho dôsledkom môže byť i to, že parlament neschváli zákony, ktoré sú potrebné pre implementáciu Memoranda 2.0., ktoré vláda podpísala s LOZ, ergo organizáciou, ktorú Peter Schutz nazval najantireformnejšou entitou, ktorú Poľana nadájala.
Kresťanskodemokratické hnutie zas čelí vábeniu SMERu, ktorý po plyne, „majdanizácií“ a kadečom inom identifikoval, že je urgentne potrebné v Ústave stanoviť, že máme len dve pohlavia a to muža a ženu. Uvidíme, ako zahlasuje pri tomto návrhu ústavného zákona KDH.
Opozícia by chcela čím skôr predčasné voľby. Hovorí teda A, no nehovorí B a teda aká je vízia ich Slovenska po potenciálnych predčasných voľbách.
S exministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom, ktorý je stálicou našich podcastov, hovoríme opäť o aktuálnom dianí v slovenskom zdravotníctve ale i štáte ako takom. Nuž a tento štát pripomína čoraz viac Džamáhíriju.
-
Žilinský samosprávny kraj je spomedzi všetkých samosprávnych krajov najväčším vlastníkom a zároveň aj poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Okrem nemocníc prevádzkuje aj krajské ambulancie.
S riaditeľkou zdravotníckeho odboru ŽSK Silviou Pekarčíkovou sme hovorili aj o týchto témach:
o prvom stretnutí s novým vedením ministerstva zdravotníctvao snahe ŽSK otvárať nové ambulancieŽSK otvoril v poslednom období 32 nových ambulantných poskytovateľovkoľko výpovedí zaznamenali nemocnice, ktoré zriaďuje ŽSK a ktorá nemocnica mala najviac výpovedí a prečo?dosiahli sme Memorandom 2.0 sociálny zmier alebo sme vykopali vojnovú sekeru?prečo ŽSK podpísali s lekármi dodatky, i keď nemuseli a to napriek tomu, že zvýšenie platov nie je rozpočtovo kryténemocniciam ANS chýba v rozpočte viac ako 160 miliónov €Slováci sa radi venujú medicínskemu turizmu a dochádza k plytvaniuako doľahne transakčná daň na nemocnice ŽSKnemocnice ŽSK sa musia správať zodpovedne a netvoriť dlhybudú niektoré nemocnice ŽSK podporené z dodatočných financií z Plánu obnovy a odolnostiŽSK má ambíciu poskytovať 98% zdravotnej starostlivosti na svojom území - Näytä enemmän
