Episodit
-
Neutíchajúce protesty, odpor voči nominantom ministerstva kultúry a destabilizované fondy - zdá sa, že nominantka SNS vo vedení rezortu kultúry Martina Šimkovičová má problémov viac, ako dosť.
Pred jej rezortom vo štvrtok a piatok prebiehala protestná performancia, ktorá vládnej moci nie je po chuti. Problémy s dotačnými schémami dopadajú na nezriaďované kultúrne projekty, ale aj na folklórnu tvorbu. V regióne sa našli aj taký, ktorí hovoria o kultúrnej hanbe.
Slovenská národná strana dokonca vyzvala Ministerstvo vnútra a políciu, aby bezodkladne zabezpečili poriadok pred Ministerstvom kultúry.
"Je nepredstaviteľné, aby v zmysle súčasne platných zákonov boli takýmto spôsobom blokované vstupy do ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy...Slovenská národná strana vyzýva na bezodkladný zákrok voči týmto ľuďom a na zabezpečenie verejného poriadku, a bezpečnosti v okolí ministerstva kultúry. Je to vyslovene trápne, ak musíme takýmto spôsobom apelovať na zabezpečenie poriadku v okolí budovy, kde sídli ministerstvo kultúry," oznámilo tlačové oddelenie SNS.
Ohrozených je pritom niekoľko folklórnych festivalov, ktoré sú zatiaľ bez finančnej podpory. Deje sa tak napriek tomu, že detské folklórne festivaly už zachraňoval minister Rudolf Huliak zdrojmi z Tiposu a folkloristom financie prisľúbila aj samotná ministerka. Tá momentálne obviňuje šéfa FPU Ondreja Špotáka.
O kultúrnom dianí v Banskobystrickom kraji pre Aktuality Nahlas hovorila kolegyňa Ivana Zigová.
Zatiaľ, čo Slovenská národná galéria svojho nového šéfa Juraja Králika pozná, Andrea Predajňová zatiaľ oficiálne Slovenské národné múzeum nevedie. O situácii v Betliari, ale aj o tom, kto je bývalá hovorkyňa generálnej prokuratúry hovorila kolegyňa Kristína Braxatorová, ktorá sa dlhodobo venuje aj Slovenskej národnej galérii.
-
Slovenský hokejista Marek Hrivík bol hosťom najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu, kde porozprával o skúsenostiach z reprezentácie aj klubového hokeja. Po pôsobení vo Švédsku mieri do českej extraligy, kde si oblečie dres Vítkovíc.
Vysvetlil rozhodnutie vynechať najbližší svetový šampionát po operácii členka a náročnom závere sezóny. Okrem iného hovoril aj o výzvach moderného hokeja, najmä v súvislosti s rýchlosťou a agresivitou korčuľovania. Prezradil, čo plánuje zmeniť v tréningu a regenerácii pred príchodom do českej extraligy. Taktiež načrtol aj psychickú stránku posledných sezón a to, čo si z nich odnáša do budúcnosti.
Svoj nový angažmán vo Vítkoviciach vníma ako logický posun. „Česko bola moja preferencia. Chcel som ísť bližšie k domovu. Od osemnástich rokov som bol stále preč a začínam to na sebe cítiť. Potrebujem sa posunúť aj v živote, nielen v hokeji. Dlho som nad tým rozhodnutím premýšľal,” priznal Marek Hrivík v podcaste Góly z bufetu na ŠPORT.sk.
-
Puuttuva jakso?
-
Arogancia niektorých predstaviteľov koalície nemá hraníc.
Čo zostalo z pôvodného zákona namiereného proti mimovládkam a kam vyrazil prezident „ovenčený“ majákmi?
Táto časť Ťažkého týždňa je sponzorovaná: Moderátora oblieka adamshop.sk. Nakúp na tomto linku a získaš 10% zľavu: http://adamshop.sk/tazkytyzden
-
Ako je to s tradičnými kresťanskými hodnotami? A ako je to s politikmi, ktorí o nich hovoria? Je téma odluky cirkvi od štátu naozaj tak veľký problém? A ak je takým problémom, tak prečo?
Aj o tom sme v podcaste Bárdy & Káčer hovorili s arcibiskupom Róbertom Bezákom.
-
"Po Františkovi zostáva stále otvorený dokument o cirkvi, ktorá kráča spolu", tvrdí teológ Miroslav Kocúr. Upriamuje tak pozornosť na poslednú synodu o synodalite, projekt pápeža Bergoglia.
„Cesta po ktorej kráčal František, je tu ďalej. Pre nás je to odkaz, že máme úlohu byť v tomto svete autentickí pokračovatelia takéhoto božieho muža“, hovorí Kocúr.
Civilný kardinál – jezuita - z latinsko-amerického BuenosAires na necivilnom Petrovom stolci v centre jednej z metropol vyspelého sveta;
Duchovný líder vyše miliardy katolíkov, ktorý sa nebál správať „neduchovne“ – vystupovať zo zabehnutých rámcov.
Muž v čiernych topánkach, ktorý sa snažil cirkev sťahovať z výšin neba a abstrakcie na zem periférií. Či už perifériu utečencov hynúcich v moriach, chudobných a ľudí bez domova v spoločnostiach ktoré neraz nevedia, čo s nadbytkom. Ale i periférií v samotnej cirkvi.
Muž v bielom, ktorý svoje utrpenie obetoval za „svetový mier a bratstvo medzi národmi“, čo sme sa dozvedeli až po jeho smrti.
Pápež František a jeho trinásťročný príbeh. Príbeh so svojou Cirkvou, ktorú chcel pre všetkých. I so svetom.
Podarila sa mu jej zmena, či priblíženie svetu?
„Mňa oslovil tým: Ste na ceste a kráčajte, nezastavujte sa. Lebo keď sa zastavíte, ochoriete“ – Miroslav Kocúr pripomína Františkovo vyjadrenie z jeho návštevy na Slovensku zo Šaštína. „To je v zmysle toho, že kráčajme spolu, prípadne počkajme na tých, čo sú pomalší krok, ťažší dych; neopovrhujme tými, čo majú vyššie tempo“, hovorí.
„Cesta po ktorej kráčal František, je tu ďalej. Pre nás je to odkaz, že máme úlohu byť v tomto svete autentickí pokračovatelia takéhoto božieho muža“, uzatvára teológ Miroslav Kocúr.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Uplynulé hodiny a dni priniesli viaceré brutálne útoky ruskej armády na ukrajinské mestá. Desiatky ľudí skončili v nemocniciach a hlásia aj mŕtvych. Spojených štátov zároveň stupňujú tlak na Kyjev.
Zajtra bude v Kyjeve deň smútku. Vyhlásili ho po najnovších nočných raketových útokoch, pri ktorých zahynulo najmenej 9 ľudí. Rusko útočí v uplynulých týždňoch útočí na civilistov v mestách a na sídliskách a používa pritom aj rakety, ktoré obsahujú šrapnely. Takýto postup je vojnovým zločinom. Udalosti uplynulých dní opisuje v rozhovore spravodajkyňa Stanislava Harkotová.
Nahrával Vladimír Amrich.
-
Mikuláš Černák nemá psychiatrickú poruchu a na slobode nebude nebezpečný. To sú závery z posudkov, ktoré odzneli na súde. Psychiater a znalec, ktorý radí prokuratúre, tieto posudky spochybňuje – a to tak ich kvalitu, ako aj objektívnosť a závery. Podcast Mafiánsky štát môžete počúvať po prihlásení do služby Aktuality Navyše.
Súd neposudzuje morálne právo mnohonásobného vraha na slobodu, ale iba splnenie zákonom stanovených podmienok. Bývalý bystrický boss strávil viac ako desaťročie plnením týchto podmienok. Všetky predložené posudky tak má pozitívne. V zákone je len jediné ustanovenie, o ktoré by sa sudca mohol oprieť, ak by Černáka neprepustil. Vyhral by v takom prípade Mikuláš Černák na odvolačke, Ústavnom súde SR alebo v Štrasburgu?
V dnešnom podcaste Mafiánsky štát budete počuť autentické zvuky so súdu, ktorý rozhoduje o podmienečnom prepustení a bývalého mafiánskeho bossa Mikuláša Černáka, aj kritický názor psychiatra, ktorý s predloženými posudkami nesúhlasí.
Nahrával Peter Hanák. Spolupracovali Ján Petrovič, Alžbeta Ježíková, Michaela Jónová, Jakub Palárik a Adam Obšitník.
-
Emeritný arcibiskup Róbert Bezák tvrdí, že so smrťou pápeža Františka zomrel aj jeho prípad. Považuje sa už za dôchodcu. Františkovým odkazom je nekonfrontačná a nebojovná cirkev, čo však podľa neho chápu len niektorí slovenskí biskupi. Hoci František dal viac priestoru ženám, cirkev sa stále poriadne nevysporiadala s homosexualitou. Tvrdí, že konkláve môže mať problém zvoliť ďalšieho pápeža, lebo mnohí kardináli sú noví a navzájom sa nepoznajú. Pri voľbe očakáva aj politiku a boj o miesta. Má šancu uspieť nenávistná tvár kresťanstva, ktorá teraz o Františkovi píše nepekné veci?
V podcaste s Róbertom Bezákom sa dozviete:
– od 1. minúty – že odkazom pápeža Františka bola jednoduchosť, ktorú demonštroval výrokom o cirkevnom karnevale;
– od 3:00 – že cesta naspäť je nemožná;
– po 4:00 – že niektorí kardináli by chceli výrazné kostýmy;
– od 5:00 – či si slovenská cirkev vzala niečo z Františkovho kritického prejavu pred klerikmi v Bratislave;
– po 6:30 – ako slovenská cirkev má tendenciu bojovať, ale pápež František nechcel bojovnú a konfrontačnú cirkev;
– od 8:45 – ktorí biskupi na Slovensku počúvajú odkaz pápež Františka a ktorí nie;
– po 10:00 – či pápež František reálne niečo zmenil, alebo išlo len o symboly a komunikáciu;
– od 11:00 – že katolícka cirkev je väčšia ako pápež a podľa toho vyzeral aj výsledok Františkových snáh;
– po 12:00 – ako sa cirkev nevysporiadala s homosexualitou;
– po 16:00 – že pápež dal viac priestoru ženám vo Vatikáne, ale cirkev potrebuje na zmeny niekedy aj 200 rokov;
– od 17:30 – že teraz môže byť problém zvoliť nového pápeža;
– po 19:00 – do akej miery sa podarilo demokratizovať cirkev a dať hlas aj ľuďom dole;
– od 21:30 – ako pápež František riešil prípad Bezák;
– po 24:00 – ako prišla ľudská satisfakcia, ale nie právne riešenie;
– od 25:00 – že so smrťou Františka zomrel aj Bezákov prípad;
– po 26:00 – či má medzi zvoliteľnými kardinálmi priateľa;
– od 29:00 – do akej miery sa dá čakať, že nový pápež bude ideový nasledovník Františka;
– po 31:00 – či je vo voľbe pápeža politika a či to vylučuje Európanov;
– od 33:00 – že niektorí kardináli môžu voliť tak, aby si zachovali lukratívne miesta vo Vatikáne;
– po 34:00 – čo vypovedajú komentáre pod statusom ministerky Šimkovičovej, ktoré útočia na Františka ako na heretika;
– od 35:00 – že poverčivosť nie je kresťanstvo a ako mnohí využívajú kríž len na šírenie nenávisti;
– po 36:00 – či má nenávistná tvár kresťanstva šancu uspieť pri voľbe pápeža;
– od 38:00 – či kardináli budú odpovedať na nárast krajnej pravice vo svete, alebo žijú vo svojom mikrosvete.
-
Slovenská spoločnosť zápasí s obrovskou mierou nedôvery. Neveríme si navzájom a nedôverujeme ani kľúčovým politickým inštitúciám. Tie čísla sú alarmujúce, ale berme to ako výzvu, hovorí výskumník inštitútu DEKK Hugo Gloss. "Celé sa to točí okolo toho, či máme spoločný cieľ a zdieľanú identitu - že vieme, kto sme, čo chceme a kam kráčame," dodáva.
Dum spero, spiro, teda: Kým dúfaš, dýchaš. Dôvera je základným predpokladom akéhokoľvek funkčného spoločenstva i každej zmysluplnej spoločnosti. Slovensko však zachvátil vírus hlbokej a čoraz viac sa šíriacej nedôvery. Potvrdzuje to i aktuálny prieskum inštitútu sociálnej kohézie DEKK podľa ktorého len niečo vyše 20 percent respondentov deklarovalo, že iným ľuďom sa dá veriť. V prípade mladých sú čísla ešte horšie.
Paradoxne, najväčšou nedôverou a obozretnosťou netrpia najmenej vzdelaní a najchudobnejší, ale ľudia, u ktorých sa ambície a predstavy o tom, ako by mali žiť, zrazili s realitou či ich vlastnými schopnosťami a predpokladmi. No a v rámci všetkých meraných inštitúcií v dôvere bodovali vedci a vedecké inštitúcie. Naopak ti, ktorí nám tak radi hovoria do života - teda politické inštitúcie, si vyslúžili najmenšiu dôveryhodnosť.
Slovensku však chýba nielen dôvera, ale aj spoločný príbeh, teda niečo zásadné, na čom by sme sa ako spoločnosť dokázali zhodnúť - o tom, kto sme, kam smerujeme a čo vlastne chceme. Stali sme sa priestorom obývaným akýmisi vzájomne súperiacimi modernými kmeňmi.
Funkčné spoločnosti sú tie, kde ľudia sadia stromy, v tieni ktorých nikdy nebudú sedieť. Teda, že ja dnes robím také rozhodnutia, z ktorých nebudem benefitovať ja, ale až moje deti a ich deti - teda, že viem, že to nie je iba o mne, ale celý ten príbeh je väčší, hovorí Hugo Gloss.
Kto tu teda komu nedôveruje a prečo? Kam táto vysoká miera nedôvery môže viesť a ako sa s takto vzájomne si neveriacimi Tomášmi dá vybudovať akékoľvek zmysluplne fungujúce spoločenstvo? Nakoľko sa táto nedôvera vzájomne preplieta s frustrácio a rastúcou polarizáciou a koľko z toho má na rováši štát a jeho inštitúcie, ktoré opakovane zlyhávali v plnení spoločenského kontraktu a plnení vlastných sľubov a záväzkov? No a napokon, ako sa vydať na cestu hľadania a nachádzania vzájomných mostov, najmenších možných spoločných menovateľov a obnovovania tak prepotrebnej dôvery?
Ráno Nahlas s výskumníkom z inštitútu sociálnej kohézie DEKK Hugom Glossom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Premiér Robert Fico v januári tohto roka predstavil novelu ústavy, no od prvého momentu vedel, že si nevystačí sám. Zmeniť ústavu mu môže pomôcť Kresťanskodemokratické hnutie. Pre opozičnú stranu sa tak naskytla príležitosť presadiť len 2 existujúce pohlavia – muža a ženu — a zamedziť tiež párom rovnakého pohlavia adoptovať si deti. Predseda vlády opisuje novelu ako hrádzu proti progresivizmu.
Ako KDH naloží s ponukou Smeru na zmenu ústavy? A bude spolupracovať s koalíciou? V dnešnom podcaste budete počuť našu redaktorku Kristínu Braxatorovú, ktorá približuje situáciu medzi Kresťanskými demokratmi.
„Ak by nehlasovali všetci poslanci KDH, môže byť takéto spojenie s vládnou väčšinou zbytočné a neprinieslo by ani požadované zmeny. Skôr by mohlo kresťanským demokratom priniesť reputačné škody,” vysvetľuje novinárka Aktuality.sk.
-
Čiarové kódy používame už viac ako 50 rokov, no dnešným potrebám na množstvo informácií o produktoch už často nestačia. Na scénu prichádzajú modernejšie technológie ako QR kódy, Data Matrix či RFID čipy, ktoré ponúkajú oveľa viac možností. Ako fungujú a kedy by mohli nahradiť pípajúce čiarky v obchodoch?
V novom dieli podcastu SHARE sa o budúcnosti identifikácie tovaru rozprávajú redaktori Živé.sk Maroš Žofčin a Lukáš Koškár.
Redaktori Živé.sk vydávajú knihu: Zo série rozhovorov sa dozviete, ako umelá inteligencia čoskoro zásadne zmení svet okolo nás:
TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
Prečo sú čiarové kódy zastarané a aké majú obmedzenia?Výhody QR kódov a Data Matrix: Viac dát, kontrola záruky, lepšie info.Ako funguje RFID identifikácia a kde sa už dnes využíva?Kedy môžeme čakať masívnejší prechod na nové technológie?Súbeh technológií: Nahradia nové kódy tie staré úplne?Téme sa venujeme aj tu:
Čiarový kód začínajúci 858 nie je zárukou, že produkt je slovenský. Čo to skutočne znamená?Očakávaná novinka môže od základov zmeniť nakupovanie, ako ho poznámePodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.
-
„Pápež František zasial zrno a to bude rásť. To sa už nedá vrátiť. Vidím aj v mojom srdci, ako som sa oslobodil. Mal som totiž veľké problémy, keď som videl tie veľké hriechy Cirkvi. Príkladom je kauza Roberta Bezáka“, hovorí jedna z tvári Novembra a podzemnej cirkvi František Mikloško. „Aj s pomocou pápeža Františka som prijal, že Cirkev je aj hriešna“, vysvetľuje. Mikloško pritom poukazuje na jeho autentické prežívanie viery a človečenstvo.
Muž v bielom, ktorý - kým mohol, hovoril o „božej nehe“, z cirkvi chcel mať „poľnú nemocnicu“ a svoje utrpenie obetoval za svetový mier a bratstvo medzi národmi, o čom sa svet dozvedel až z jeho závetu. V mladosti aj vyznavač tanga, v starobe hoci na vozíku, no stále v pohybe. Pár dní pred smrťou ho svet mohol vidieť v nezvyčajnom civile - len v nohaviciach, košeli a ponču, ako sa nechal zaviesť do svätopeterskej baziliky, aby pozdravil reštaurátorov pri práci. Celkom v súzvuku s jeho prvým pápežským pozdravom – tým „Buona sera“, dobrý večer, ako sa prihovoril zástupom len pár minút po zvolení. Trinásťročný oblúk jeho pontifikátu nás priviedol aj k poslednému verejnému pozdravu – a opäť civilnému Buona Pasqua, čo je v taliančine pozdrav k Veľkonočným sviatkom. Pápež František je už od pondelkového veľkonočného rána v „dome Otca“, ako ohlásil jeho úmrtie Vatikán.
Čo po ňom zostáva a na aké výzvy bude musieť odpovedať jeho nástupca?
„Vidím aj v mojom srdci, ako som sa oslobodil. Mal som totiž veľké problémy, keď som videl tie veľké hriechy Cirkvi. Príkladom je kauza Roberta Bezáka“, hovorí jedna z tvári Novembra a podzemnej cirkvi František Mikloško. „Aj s pomocou pápeža Františka som prijal, že Cirkev je aj hriešna“, vysvetľuje. „Pápež to priznal. Povedal – áno, sme hriešni. Stretol sa s obeťami zneužívania duchovnými a poprosil ich o odpustenie“, hovorí Mikloško.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Kam si to kopol? 6. nadstavbového kola Niké ligy? Stále nepoznáme meno majstra Slovenska a ani toho, kto zostúpi priamo a kto pôjde do baráže. Veľkonočné víkendové kolo napriek tomu ponúklo viacero veľkých okamihov.
ŠK Slovan Bratislava vrátil v 176. derby odvekému rivalovi FC Spartak Trnava požičané za utorňajšie vyradenie v semifinále Slovnaft Cupu a v sobotňajšom zápase si z „malého Ríma” vzal všetky 3 body. Nuda nebola ani po zápase...
Veľa zaujímavého ponúklo aj ďalšie dianie vo zvyšných stretnutiach, a to najmä v Michalovciach a v Dunajskej Strede, kde si domáci nemohli byť istí výsledkom ani po vedení 3:0 po prvom polčase. Veľmi tvrdý úder schytali aj dvaja najviac namočení v boji o záchranu, ktorí si nechali uniknúť aspoň 1 bod pomedzi prsty v absolútnom závere.
O všetkom podstatnom sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 35. epizóde podcastu Kam si to kopol? s niekdajším futbalistom a reprezentantom Slovenska Ľubomírom Michalíkom, v súčasnosti športovým riaditeľom FC ViOn Zlaté Moravce.
-
Vyše miliardová komunita katolíkov stratila svoju duchovnú hlavu. Pápež František odišiel a jeho pohreb sa pripravuje na sobotňajšie predpoludnie. Vo Vatikáne sa zatiaľ už schádzajú kardináli, aby sa pripravili na voľbu nového pápeža. Akým človekom bol Jorge Maria Bergoglio a v čom je jeho odkaz ako pápeža Františka? No a kto sa môže stať jeho nástupcom?
Dotkol sa sŕdc miliónov - katolíkov, kresťanov, veriacich, ale aj pochybujúcich či neveriacich. Oslovi ich svojou prostou úprimnosťou, živou bezprostrednosťou, nehraným autentickým človečenstvom, ale i ustavičným až úporným hľadaním Ježiša v každom jednom z nás - bez ohľadu na naše chyby, pochybnosti, omyly, zlyhania, hriešnosť či jednoducho inakosť.
Stelesňovala ho veta: „Kto som ja aby som súdil," ale i jeho permanentné vyznávanie princípu „Todos" - teda všetci či pre všetkých. „Boh nás miluje takých, akí sme,“ zdôrazňovala táto hlava katolíckej cirkvi a preto pre neho bolo ústredným princípom evanjelizácie práve milosrdenstvo.
Jorge Maria Bergoglio - teda pápež František, je dnes už fyzicky preč. Ako hovoria katolíci - odišiel do domu svojho Otca. Napriek tomu je však ešte stále tu - medzi nami. Živý vo svojom duchovnom odkaze a prítomný v jeho jedinečnom posolstve žitej viery.
„Pozývam vás nestavať múry, ale mosty, poraziť zlo dobrom, urážku odpustením - a žiť v pokoji so všetkými," i to nám odkazuje pápež František.
Aký je teda duchovný odkaz tohto pápeža z ľudu a v čom tkvela jeho sila, s ktorou dokázal osloviť milióny veriacich i neveriacich? V čom bol jeho pontifikát jedinečný a prečo sa mu nepodarilo naplniť misiu kuriálnej reformy? Vie byť moc vatikánskej kúrie silnejšia než vôľa rímskeho biskupa a monarchu katolíckej cirkvi? Ako skončila dlho plánovaná synodálna reforma, teda snaha o priblíženie katolíckej cirkvi a jej pastoračnej praxe dnešnej dobe? Prečo ho tradicionalisti nemali radi a ako sa dokázal porátať s tlakmi milovníkov starých cirkevných poriadkov? Akým človekom bol vlastne tento pápež a kto bude jeho nástupcom? No a napokon, na základe čoho budú kardináli rozhodovať, kto si sadne na uprázdnený Petrov stolec?
To sú témy dnešného podcastu s redaktorom Aktualít, ktorý roky pôsobil aj vo Vatikánskom rozhlase a študoval na Gregoriánskej univerzite v Ríme, Jaroslavom Barborákom.
Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Slovensko nemá silnú štátnu ideu, my ani nevieme načo je na svete táto republika, tvrdí sociálny antropológ Juraj Buzalka. Lebo keď nevieme načo sme - a čím sme výnimoční, tak asi nemáme právo existovať, dodáva. Mečiarova štátnosť je podľa neho biedny príbeh a tak sa treba pustiť do práce a zadefinovať náš príbeh nanovo - a lepšie.
Miera nedôvery - a to nielen voči inštitúciám a autoritám, ale i voči sebe navzájom už prekračuje všetky znesiteľné hranice. Rovnako tak to platí aj v miere zakonšpirovanosti a viery v prakticky akúkoľvek všeobecne zdieľanú hlúposť, čo ako vyvracanú práve tými spochybňovanými inštituciálnymi autoritami. No a k tomu všetkému, ešte i nekritická oddanosť v toho svojho politického spasiteľa, ktorá mení politiku na klanový súboj bez akýchkoľvek pravidiel, no už aj cti i hanby. Namiesto nedokončených diaľnic, rozpadajúcich sa nemocníc a utrápených detí pritom dookola riešime pseudokultúrne vojny a od tých, ktorým sme ako majitelia moci zverili správu vecí verejných nepýtame účty za to, ako v našom mene - a za naše dane, vládnu.
I to je dnešné Slovensko. Štát, ktorý sme dostali bez toho, aby sme si ho pýtali a ktorý sme ani za vyše 30 rokov nestihli dokončiť. Republika s čoraz viac chradnúcim počtom republikánov a spoločnosť, ktorá sa nám dnes doslova rozpadá priamo pred očami.
"Tu je už aj zjavná sprostosť je považovaná za názor pretože inflácia erudovaného poznania a rola inteligencie sa čoraz viac stráca. To za mečiarovej éry nebolo a my sme ho porazili pretože tieto vrstvy si urobili svoju prácu. Moja otázka na dnes znie, či sa tieto vrstvy ešte dokážu zmobilizovať. Pretože toto je jediné, čo sa dá robiť. My musíme za tými bežnými ľuďmi ísť a s nimi hovoriť o tom, že toto je bieda, smútok a zmar," hovorí Buzalka a dodáva: Kto iný ako my a kedy ak nie teraz?
Kto teda vlastne sme a čo skutočne chceme? Vieme to vôbec? Kam sa ako spoločnosť uberáme a tušíme, akým výzvam budeme v tejto tekutej dobe čeliť? Z akých koreňov pramenia všetky tie našské frustrácie, komplexy, obavy i hnev? No a napokon, bola éra liberálnej demokracie po Novembri 89 iba dočasnou výnimkou z našej dejinnej normy a máme vôbec na to, mať svoj vlastný štát - so všetkými atribútmi modernej a funkčnej štátnosti alebo sme predurčení na takýto potemkinov odkaz?
"Tu nemáme koncíznu alternatívu toho, kto sme, kam chceme ísť a čo chceme robiť. Ale to je príležitosť, my potrebujeme elity - a v širšom zmysle slova nielen politické elity, ktoré pomenujú túto novú realitu a povedia: Toto sme my a takto to chceme robiť. Potrebujeme si zobrať naspäť republiku," tvrdí Buzalka.
Ráno Nahlas so sociálnym antropológom Jurajom Buzalkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Internetové preverenia histórie sú len prvý krok, ale až 90 percent týchto záznamov je neúplných, tvrdí Peter Polakovič, ktorý pre Autobazar.EU ako technik vykonáva preverenia jazdených vozidiel. V praxi sa stretáva s kurióznymi prípadmi.
Podľa niektorých odhadov má stočené kilometre až polovica jazdených áut dovezených zo zahraničia. V prípade vozidiel s prvým majiteľom zo Slovenska ide o nižšie odhady, niektoré však stále hovoria až 20 percentách. Podľa spoločnosti Cebia sa priemerne sa upravujú odometre o 80 až 150.000 km, čo je ohromujúce číslo, ak uvážime, že auto je 2. najväčšia investícia u väčšiny ľudí hneď po nehnuteľnosti.
A hoci je manipulácia s odometrom s úmyslom zvýšiť kúpnu cenu vozidla trestný čin podvodu, zatiaľ na Slovensku nebol za takýto skutok odsúdený nikto.
Manipulácia s odometrom ale nie je jediný a najvážnejší problém, pretože stáčanie kilometrov sa dá dnes odhaliť rýchlo a lacno. Skutočným problémom sú skryté vady, zamaskované nedostatky alebo vôbec zamlčané havárie z minulosti. Niektoré skryté nástrahy dokáže kupujúci odhaliť sám, iné si žiadajú skúseného nezávislého technika. Takýmto technikom je Peter Polakovič, ktorý pre Autobazar.EU vykonáva komplexné preverenia vozidiel. So šéfredaktorom portálu Autobazar.EU Erikom Strížom sa v novej epizóde podcastu rozprávali o zákulisí týchto prehliadok, o najčastejších problémoch jazdených áut, o zodpovednosti za nedostatky a o rozdieloch medzi prirodzeným opotrebovaním vozidla a jeho skrytými vadami.
Zmienené odkazy v podcaste:
Komplexné preverenie vozidla: https://www.autobazar.eu/komplexne-preverenie-vozidla
Údaje o problémových jazdených autách od Cebia: https://magazin.autobazar.eu/prvy-majitel-podvod-polovica-jazdenych-aut-ma-tento-udaj-sfalsovany-clanok8843.html
https://magazin.autobazar.eu/podvod-roka-znicene-auta-z-usa-sa-u-nas-predavaju-ako-dobre-jazdenky-z-nemecka-a-polska-clanok8543.html
-
Nie každý koniec kariéry prichádza na základe vlastného rozhodnutia. Bývalý slovenský reprezentant Andrej Šťastný v suSPEAKu emotívne a otvorene hovoril o tom, ako mu komplikácie po operácii kolena predčasne ukončili hokejovú kariéru, a že v kritickej chvíli išlo doslova o jeho nohu. Spomenul tiež silu vypredaných štadiónov v KHL a nezabudnuteľnú atmosféru v Trenčíne. Vypočujte si novú epizódu podcastu na ŠPORT.sk s Rastislavom Konečným a Marekom Marušiakom.
UPOZORNENIE: Nasledujúca relácia nie je vhodná pre divákov mladších ako 18 rokov.
-
Naši predkovia nejedli údeniny a vôbec mäso tak často. Ak aj áno, mnohí sa zrejme nedožili takého vysokého veku ako mohli. Onkológ Štefan Korec upozorňuje, že našich veľkonočných jedál sa netreba úplne vzdať, ale treba tieto potraviny zredukovať, pretože sú priamo spojené s rakovinou hrubého čreva. Práve tej máme v našom regióne extrémne veľa.
Keď sa náhodou objavili veľké ohniská rakoviny hrubého čreva v USA, prišlo sa na to, že ide o české komunity - lebo jedia veľa spracovaného červeného mäsa. V krajinách, kde týchto vecí ľudia jedia menej, je aj menej rakoviny hrubého čreva. Nehovoriac o infarktoch či iných problémoch.
Ako sa teda vyhnúť rakovine? Čo môžeme robiť, aby sme ju nedostali? Onkológ Štefan Korec hovorí, že svoju šancu na rakovinu môžete radikálne znížiť tým, že pridáte vlákninu a uberiete vysoko spracované potraviny. Napríklad potraviny, ktoré sa dlho nepokazia, sú väčšinou škodlivé.
Podcast TELO môžete počúvať po prihlásení sa do služby predplatného Aktuality Navyše.
Nahrávala Henrieta Hanáková.
-
Katarína Koščová a Daniel Špiner tvoria spoločné umenie už osemnásť rokov, majú za sebou zhruba 1800 koncertov, z toho minulý rok ich bolo 156. Spoločnú poradu však mali po prvýkrát prednedávnom. V Mimóze porozprávali o vyprážanej saláme, ale aj o súčasnom stave kultúry na Slovensku.
V Mimóze sa (ne)dozviete:
4:25 – akú najčastejšiu otázku dostávajú v rozhovoroch;
8:06 – ako prebieha spoločný proces tvorenia;
13:00 – či sa s umením na Slovensku uživia;
15:15 – prečo mali prvú poradu až po osemnástich spoločných rokoch;
18:30 – ako vznikol duet s Vojtom Dykom;
20:18 – ich názor na typické východniarske veľkonočné jedlá;
27:45 – s čím sa Katke spája festival Akademický Prešov;
30:00 – o čom je nové predstavenie Nosorožec;
32:14 - čo je pre nich v súčasnosti frustrujúce.
-
Kontroverzný Július „Lavi” Lavický je späť. Do kín práve prichádza pokračovanie úspešnej českej futbalovej komédie s názvom Vyšehrad Dvje. Hlavnú postavu si opäť zahral herec, scenárista a režisér Jakub Štáfek, ktorý spolu s kolegom Martinom Koppom prijal pozvanie do podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.
V rozhovore prezradili množstvo zákulisných informácií. Rozprávali o natáčaní v Anglicku, výbere štadiónov či o tom, ako vznikali scény z „Laviho” novej futbalovej etapy. Divákov čaká aj prekvapenie v podobe jedného známeho slovenského štadióna, ktorý si vo filme „zahral” úplne inú lokalitu. Nechýbali ani historky z pľacu, nečakané problémy pri výrobe a humor, ktorého má Vyšehrad vždy na rozdávanie.
„Polčasový program bude už asi pre Laviho málo. Možno raz Július Lavický naskočí do zápasu za nejaký prvoligový tím na päť až desať minút. Futbal vnímame aj ako formu zábavy, nielen cez športové úspechy,” prezradil Jakub Štáfek v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.
- Näytä enemmän
