Episodit
-
V októbri tohto roka získala len v 18 rokoch bronzovú medailu na majstrovstvách Európy do 22 rokov. Teraz už 19-ročná Bibiana Lovašová prijala pozvanie do nášho Olympijského videocastu. Netají sa svojimi vysokými ambíciami a cieľmi. V rozhovore prezradila, aké má ciele, ako pracuje po mentálnej stránke a ako vníma stres a aj napríklad to, ako dokáže skĺbiť tréningy s maturitami, ktoré ju čakajú na budúci rok.
Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.
Čo sa v rozhovore dozviete?aký rozdiel bol pre ňu to, kde boxovalaako jej vie pomôcť tancovanie pri boxeako získala bronz na ME do 22 rokovprečo je stres jej kamarátako jej pomohol mentálny koučako vníma rozhodovanie v boxeaké má dlhodobé a krátkodobé cieleako dokáže skĺbiť tréningy a maturitu z matematiky, ekonomiky a biológieči by išla skúsiť MMAakú nástupovú pesničku by si vybrala
-
Donald Trump môže mená členov budúcej vlády vyberať s cieľom provokovať alebo testovať lojalitu trumpistického tábora v americkom kongrese, myslí si odborník na USA Branislav Ondrášik.
„Niektoré mená veľmi ťažko prejdú americkým senátom a repubilkánmi. Viem si predstaviť, že niektorými nomináciami chce Trump dosiahnuť, aby sa ukázali ľudia, ktorí sú absolútne lojálni za každú cenu. A ľudia, ktorí sú ochotní ísť s nim do súboja," hovorí v podcaste.
V podcaste približuje, prečo konkrétne niektoré mená vyvolávajú také kontroverzie. To podľa neho ale neplatí pre budúceho ministra zahraničia. „O kompetenciach Marca Rubia nikto nemôže mať žiadne pochybnosti. Na rozdiel od iných nominantov a nominantiek, kde sú pochybnosti veľmi výrazné, a to v zmysle, či vôbec dokážu funkciu zastávať. Dokonca aj funkciu o niekoľko stupňov nižšiu."
Ondrášik označuje za kontroverznú nomináciu ministra obrany - má sa ním stať moderátor Fox News Pete Hegseth. „Keď sa pozrieme na jeho CV, nemá kvalifikáciu na to byť ministrom obrany. Nemá žiadnu skúsenosť so žiadnou vládnou funkciou a manažovaním.Treba síce povedať, že bol lídrom na bojisku a to s vyznamenaným, no niektoré jeho názory sú vyslovene kontroverzné. Napríklad sa vyjadril, že ženy by nemali byť v dôstojníckych a bojových rolách v armáde. To by bol docela veľký zásah do armády," približuje.
Prekvapenie vyvolala aj možná nová šéfka amerických tajných služieb Tulsi Gabbard. „Myslím, že v prípade Gabbarovej je kontroverznosť nielen v tom, že má názory, ktoré môžu ísť povedzme po ruke Ruskej federácii, ale aj do očí bijúca nekompetentnosť."
V podcaste tiež rozoberáme blízkosť Donalda Trumpa a Elona Muska a jeho pozíciu v kabinete. Podľa Ondrášika je Muska vidieť viac ako viceprezidenta J.D.Vancea.
Moderuje Denisa Hopková.
-
Puuttuva jakso?
-
Smernica Európskej únie o tom, ako majú vyzerať do budúcna záručné lehoty, na čo sa budú po novom vzťahovať a že aj výrobcovia by sa mali snažiť, aby ich produkty boli ľahšie opraviteľné, je hotová.
O tom, čo presne obsahuje, odkedy by mala platiť a aké ďalšie európske dokumenty formujú to, ako budú do budúcna vyzerať u nás predávané produkty, sa rozprávajú redaktori Živé.sk Lukáš Koškár a Maroš Žofčin.
V podcaste hovoríme o týchto témach:
Čo obsahuje schválená smernica EÚ.Kedy si budeme môcť predĺžiť záruku o ďalších 12 mesiacov.Či sa predĺži záruka na televízor, aj keď sa mi pokazí diaľkový ovládač.Ako to bude s výmenou batérií.Kedy by sme mohli vidieť na pultoch produkty vyhovujúce novým pravidlám.Téme sa venujeme aj tu:
Slováci si budú môcť predĺžiť dvojročnú záruku o ďalších 12 mesiacov. Batérie budú vymeniteľné (rozhovor)Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.
-
Veľká jazda do pekiel sa môže začať.
Ochrániť ľudí pred ich vlastnou hlúposťou nedokážu ani tie najmúdrejšie osobnosti. A tak si Američania na vlastnej koži vyskúšajú, čo to znamená, keď si druhýkrát zvolili za prezidenta klamára a odsúdeného podvodníka. Podrobnejšie sa téme venuje Ťažký týždeň.
-
Zákon o kybernetickej bezpečnosti z roku 2018 bol pre mnohé spoločnosti a inštitúcie impulzom k investíciám do kybernetickej bezpečnosti. Ako sa však ukázalo, investície samy o sebe ešte nemusia zabezpečiť, že spoločnosť aj skutočne bezpečnejšia je.
Kde sa v posledných rokoch najčastejšie robili chyby a na ktoré nové smernice si dať pozor v nadchádzajúcom období, nám v novom diele podcastu SHARE porozprával člen predstavenstva a riaditeľ stratégie a obchodu spoločnosti IstroSec Roman Čupka.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
K čomu viedol zákon o kybernetickej bezpečnosti v roku 2018.Kedy investovanie peňazí ešte nemusí automaticky znamenať viac bezpečnosti.Ako otestovať, či zabezpečenie skutočne funguje.Že ani audit to nemusí preveriť dostatočne.Čo prinesie Nariadenie o digitálnej prevádzkovej odolnosti a Akt o kybernetickej odolnosti.Podcast vznikol v spolupráci so spoločnosťou IstroSec.
IstroSec je skupina niekoľko desiatok vysoko kvalifikovaných profesionálov poskytujúca dodávateľom IT služieb, firmám a vládnym organizáciám špeciálne poradenské služby v oblasti obranných operácií, cielených útočných testovacích techník a komplexných aktivít spojených s riešením kybernetických bezpečnostných incidentov v krajinách Európskej únie a Spojených štátoch amerických.
Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.
-
Vo februári 2022, keď svet šokovala ruská invázia na Ukrajinu, sa mnohí Slováci postavili na stranu solidarity a pomoci. Medzi pomáhajucích občanov patria aj traja kamaráti – fotograf Matej Kautman, záchranár Boris Lacíka lekár Ondrej Stanek, kotrý založili o.z. Malá Veľká Dopomaha, ktorá sa zameriava na vývoz humanitárnej pomoci na Ukrajinu. Za necelé tri roky uskutočnili deväť ciest, pričom celková hodnota pomoci už presiahla 100 000 eur.
Matej Kautman v rozhovore spomína na prebudenie z 24. februára 2022, keď si po desiatkach vibrujúcich notifikácií uvedomil, že Ukrajinu zasiahla vojna: „Aj keď to už niekoľko dní predtým bolo avizované... do poslednej chvíle som tomu neveril,“ priznáva.
Založenie organizácie prišlo ako prirodzený krok, poháňaný túžbou urobiť niečo viac než len sledovať udalosti spoza hraníc. Matej Kautman zdôrazňuje, že ich prvé cesty viedli do relatívne bezpečného Ivano-Frankivska, no postupne začali pomáhať aj v oblastiach na východe, vrátane vojnou skúšaného Chersonu.
„Cherson je mesto duchov,“ opisuje Kautman, ktorého najviac znepokojovala zvuková kulisa neustálych výbuchov. Napriek rizikám je pre neho dôležité tráviť čas s ľuďmi, ktorým pomoc prinášajú: „Je to pre nich príjemné odstrihnutie sa od hroznej reality.“
Snahy občianskeho združenia však bojujú aj s výzvami pri získavaní pomoci. „Najväčší problém je získavať humanitárnu pomoc a čím ďalej, tým je to väčší problém,“ pripúšťa Kautman. Aj napriek tomu si však stanovil cieľ pokračovať v pomoci, až kým to bude potrebné: „Veľká časť krajiny je zničená a humanitárna pomoc bude potrebná aj po skončení vojny.“
O vývoze humanitárnej pomoci, emocionálnych výzvach, ktoré to prináša a akí sme v skutočnosti my Slováci sme sa rozprávali s fotografom a zakladateľom občianskeho združenia Malá Veľká Dopomoha Matejom Kautmanom.
Moderuje Zorislav Poljak.
-
Futbalista Ivan Schranz je po zranení opäť pripravený strieľať góly aj v drese slovenskej reprezentácie. Držiteľ Zlatej kopačky pre najlepšieho strelca EURO 2024 v Nemecku pauzoval v uplynulých zápasoch v národnom tíme, no nejaký čas sa už dáva dokopy aj kondične. Naša, tentoraz netradičná moderátorská úderka Muťo a Majo ho tak pozvala do najnovšej epizódy podcastu Striedame!
V sobotňajšom stretnutí Ligy národov vo Švédsku je Ivan Schranz pripravený odohrať celých 90 minút. V debate si zaspomínal nielen na úspešné letné mesiace, ale vrátil sa aj k nešťastnému vypadnutiu Slavie Praha z Ligy majstrov, prehovoril o nálade v klube i národnom mužstve, okrem iného ponúkol aj svoj pohľad na najbližších súperov Slovenska v Lige národov a nevynechal ani nezrealizovaný životný prestup, ktorý mu po európskom šampionáte predpovedali viacerí odborníci.
„Počítal som aj s touto možnosťou a beriem to úplne v pohode. Všetko je tak, ako má byť, a uvidíme, čo bude v budúcnosti,“ vysvetlil Ivan Schranz v najnovšej epizóde podcastu Striedame!
-
"Často hovorievali, že keď sa deje v spoločnosti niečo zlé, tak sa treba ozvať už hneď na začiatku, pretože keď sa to zlo rozvinie, tak už môže byť neskoro," hovorí o hrdinoch svojej knihy "Nenechali sa zlomiť" publicistka Soňa Gyarfášová. Kniha mapuje osudy ľudí, ktorí sa postavili komunistickej moci a odhaľuje pravú tvár prednovembrového režimu. Jeho pád si pripomenieme už tento víkend.
November 1989, jeho vtedajšie ideály, ale aj záväzky verzus november 2024 a naša aktuálne žitá politická i spoločenská realita. Ak ale chceme pravdivo porovnávať či bilancovať, musíme poznať skutočnú realitu. Vieme však aká bola pravá tvár režimu, ktorý sme v novembri 1989 poslali na smetisko dejín? Režim, ktorý bol postavený na totalitných manieroch, permanentnej lži, štátom páchanom násilí a najmä, neslobode. Zrkadlo tejto jeho podobe nastavuje aj kniha "Nenechali sa zlomiť" mapujúca osudy 21 hrdinov protikomunistického odboja s príbehmi kňaza Antona Srholca, hokejistu Augustína Bubníka či syna popraveného generála Heliodora Píku.
"Pre mňa sú títo ľudia, ktorí boli v 50. rokoch v komunistických väzeniach, takou generácia stratených elít, hovorí o svojich hrdinoch autorka Soňa Gyarfášová.
Do spoločnosti sa pritom čoraz viac vkráda nostalgia za bývalým režimom ako i relativizovanie jeho hrôz. Navyše, aktuálna vláda tento resentiment výdatne priživuje a oprašuje dokonca i niektoré normalizačné ikony. O čo ide vládnej moci, prečo sa utieka k ikonám socializmu a o čom vypovedá rastúci sentiment za prednovembrovým socializmom? Odpovie ponovembrový predseda KSS a človek, ktorý transformoval túto totalitnú stranu na demokratickú SDĽ Peter Weiss.
Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Pred pár dňami bol v prezidentských voľbách v Spojených štátoch amerických opäť zvolený Donald Trump. Vo svojom prvom prejave hovoril o „zlatej ére Ameriky,“ ale aj o uzatvorení hraníc. Vo videu zverejnenom pred niekoľkými dňami zas ohlásil podporu absolútnej slobody prejavu bez fact-checkingu. Čo nám jeho nové pôsobenie môže priniesť? Aj o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová v podcaste so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a vedúcim Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Erikom Lášticom.
Frankovská upozornila, že Trump má v pláne zaviesť veľmi konkrétne opatrenia proti údajnej cenzúre: „Fact-checking v prvom rade nie je cenzúra v zmysle obmedzovania informácií, ktoré môžu alebo nemôžu byť vo verejnom priestore. Ak sa objavia nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, považujeme za dôležité ich doplniť a upozorniť, že ide o nepravdivé údaje, a uviesť zdroje, ktoré nás presviedčajú o opaku.“
Frankovská zvýraznila, že Trumpov prejav o slobode prejavu pôsobil, akoby súvisel s jeho dobrým vzťahom s Elonom Muskom. Idey a názory, ktoré budúci americký prezident prezentoval, totiž veľmi rezonovali s Muskovými víziami o tom, ako má jeho sieť X vyzerať. Musk navyše Trumpa významne podporil počas kampane.
Politológ Erik Láštic v druhej časti podcastu upozornil, že jedným zo silných motívov Trumpovho návratu je pomsta: „Časť jeho návrhov a prvých aktivít, ktorým sa chce venovať, súvisí vyslovene so snahou vyrovnať sa s pocitom, že Bidenova administratíva zneužila Ministerstvo spravodlivosti na jeho stíhanie.“
Podľa Láštica spočíva najväčšie riziko Trumpovho pôsobenia v Bielom dome v jeho nepredvídateľnosti: „Ak by išlo o tradičného politika alebo političku, ktorý sa riadi určitými konvenciami a ideológiou, vedeli by sme aspoň približne predvídať jeho kroky, nielen na úrovni komunikácie, ale aj rozhodnutí.“
Láštic uviedol, že jedným z možných vysvetlení Trumpovho víťazstva je jeho schopnosť znížiť mieru polarizácie medzi etnickými skupinami, ktoré ho podporili: „Získal pomerne silnú podporu medzi hispánskymi a afroamerickými voličmi, čo naznačuje, že politika sa láme na iných otázkach než na etnickom princípe.“
Podľa Láštica sa Američania vo voľbách zamerali najmä na ekonomickú situáciu a vysokú infláciu, „čo prehlušovalo všetko ostatné.“ Ak teda existuje jeden veľký problém, ktorý voličov trápi najviac, sú ochotní prehliadnuť iné otázky: „Naratív o tom, že Trump je hrozbou pre demokraciu, drvivú väčšinu Američanov v konečnom dôsledku nezaujímal. Súviselo to aj s jeho slovníkom a spôsobom komunikácie.“
Moderuje Veronika Jursová Prachárová
-
Mnohí majú nostalgiu za režimom spred roka 1989. Máme na čo spomínať aj v dobrom? Na výročie Nežnej revolúcie prijali pozvanie diskutovať traja predstavitelia odlišných názorových skupín - bývalý reformný komunista Pavol Kanis, disident a revolucionár Ján Budaj a ľavičiar, ktorý nikdy nebol členom KSS, Boris Zala.
V diskusii sa dozviete:
– či má aj disident nostalgiu za časmi pred rokom 1989;
– či aj komunisti videli problémy vo vtedajšej spoločnosti;
– či by bol komunistický režim padol aj bez Nežnej revolúcie;
– ako sú spokojní s vývojom po roku 1989 a čo malo byť inak.
-
My aj 35 rokov po Novembri 89 stále potrebujeme „strážiť strážcov,“ teda tých, ktorí majú v štáte monopol na násilie. Slovenský národ je ale málo citlivý na svoje práva, nebráni sa a bojí sa. Preto nabádam ľudí aby sa nebáli, veď práva, ktoré sme si v Novembri 89 vyštrngali, sú tu preto, aby nastavili štátu, a jeho moci, hranice, hovorí vo Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.
Ľudské práva si treba neustále pripomínať a nebrať ich ako samozrejmosť pretože veľmi ľahko o ne môžeme prísť. Tak, ako ťažko sme si slobodu v Novembri 89 vybojovali, veľmi ľahko o ňu možeme i prísť. Treba si stále robiť test: „Dnes som slobodný, voľný, bohatý a zdravý, ale zajtra sa to každému z nás môže zvrtnúť,“ pripomína v Ráno Nahlas slovenský ombudsman Róbert Dobrovodský
Snaha o privatizáciu politiky straníckymi centrálami. Ťaženie vládnej moci voči mimovládnemu sektoru, médiám i aktívnemu a kritickému občanovi. Ostrakizácia ľudí s inou než heterosexuálnou orientáciou, rozklad niektorých princípov právneho štátu a jeho faktická nedostupnosť pre sociálne najslabších, no a napokon i zvyšujúca sa policajná brutalita.
I tak vyzera Slovensko 35 rokov po Novembri 89, ktorý definitívne zmietol režim masívne porušujúci všetky možné občianske i ľudské práva. Medzi požiadavky novembrových námestí preto patrila aj sloboda tlače, zhromažďovania, spolčovania, pohybu, svedomia i ďalšie občianske práva a slobody. Čo z toho sa nám za tie tri desaťročia podarilo reálne naplniť a ideme ešte smerom k uskutočnovaniu záväzkov Novembra a našich ľudských a občianskych práv? Téma pre Verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského.
Pozor na trend, ktorý vo svete začína pod názvom „sekuritizácia ľudských práv“ a ktorý je veľmi nebezpečný. Inak povedané, keď pod emóciou atentátov, kríz či pandémií získa vládna moc apetít obmedzovať ľudské práva. Vtedy treba byť naozaj ostražitý, varuje Verejný ochranca práv
Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Dodajme, že rozhovor sme nahrávali v pondelok. Ku košickému prípadu, v ktorom policajt na smrť dobil muža bez domova nám preto ombudsman zaslal stanovisko, v ktorom vyjadril zhrozenie a vyzval k prijatiu preventívnych opatrení na zabránenie krutému a neľudskému zaobchádzaniu.
-
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok plánuje konečne po rokoch zaviesť telové kamery policajtov. Pomôžu, ak brutálnemu policajnému násiliu nezabránila ani kamera v miestnosti?
V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas sa dozviete, čo nové sme dnes zistili o prípade políciou zabitého zlodeja alkoholu z Košíc. Budete počuť ministra vnútra a reportérky Aktualít.
Moderuje Peter Hanák.
-
Raketa Starship miliardára Elona Muska je spájaná najmä s cestou na Mars či Mesiac. Prinesie však zásadnú zmenu aj v prístupe na obežnú dráhu Zeme. Pokiaľ všetko pôjde podľa plánov, urobí ho výrazne lacnejším, ako tomu bolo doposiaľ.
Vytvorí sa tým priestor na pre komerčné aktivity vo vesmíre, aké doposiaľ neboli rentabilné. O tom, čo všetko lacnejší prístup do vesmíru umožní, sa rozprávajú redaktori Živé.sk Marek Jurčík a Maroš Žofčin.
V podcaste hovoria o týchto témach:
Čo okrem letov na Mars a Mesiac znamená príchod Muskovej rakety Starship.Aké komerčné aktivity umožní lacnejší prístup do vesmíru.Prečo sa práve nachádzame v zlomovom období.Aké produkty sa dajú vyrobiť vo vesmíre, no na Zemi nie.Kedy sa oplatí prevádzka prvej komerčnej vesmírnej stanice.Ktoré krajiny okrem USA budú v sprístupňovaní vesmíru dominovať.Fotografia prvých zamestnancov SpaceXViac na - https://www.aktuality.sk/clanok/diS0rkr/expert-na-vesmirne-start-upy-naklady-na-vesmirne-lety-klesaju-a-dalsou-kozmickou-velmocou-bude-cina-rozhovor/
Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.
-
Ladislav Szalay sa narodil v Trnave. V roku 1944 po potlačení SNP zachránil židovského spolužiaka pred deportáciou. Po škole pracoval na Ekonomickom ústave Slovenskej akadémie vied. Neskôr kvôli výsledkom svojej vedeckej práce musel zo SAV odísť. Ladislav pracoval aj v časopise Roháč do roku 1973. Odmietol podpísať súhlas so vstupom vojsk Varšavskej zmluvy, a tak mu zať Biľaka znemožnil návrat. Jeho ďalšou prácou bola podradná práca v učtárni redakcie Pravda. V roku 1989 založil Slovenský denník, z ktorého sa stal tlačový orgán KDH, ale bol pre stranu príliš veľký liberál. Jeho príbeh vám premiérovo vyrozpráva Nina Pompošová.
-
Politikár je satirická diskusná relácia o politike a o tom, čo kvári a prekvapuje spoločnosť. Všetky situácie, osoby, ale aj ľudia v tomto podcaste sú vymyslení a nič sa nezakladá na pravde. Podobnosť so slovenskou realitou je čisto náhodná.
V aktuálnej časti satirickej relácie Politikár diskutovali stand-up komici Silných rečí Marián Psár a Matej Makovický. Ako inkluzívne pristúpiť k dôchodcom na školách? Ako jednotne nazvať zákazky v našej malebnej krajinke pod Tatrami?
V relácii sa dozviete:
Ktorý komik stavia rýchlejšie než ministerstvo dopravyPrečo by sa každá zákazka mala volať „Karpatský tunel"Kto bude dobrým človekom v čele parlamentuKtorý minister si zaslúži len komplimentyKtorý predseda strany má dušu mladého a dynamického človekaPrečo sú nelogické výroky o dôchodcovsko rasizmeAko naložiť so symbolmi bývalého režimuPrečo k totalite necúvame, ale ideme k nej rovno
-
„Som rád, že November’89 bol, nenechajme teraz zo seba spraviť ďalšiu guberniu východu“, tvrdí lekár Vladimír Ferianec
„Slovensko malo štastie na zahranično-politické smerovanie. A aktuálne ho ešte stále má, kým ho niekto nezavlečie ako ďalšiu guberniu na východ“. Obava, ktorú vyjadruje lekárska osobnosť roka 2024 Vladimír Ferianec. Svojho času „revolučne“ organizoval v Bratislave medikov.
November 2024:
Gynekológ a pôrodník. Unikátny operáciami detí ešte pred pôrodom v tele matky. S ružinovským tímom robí svetovú vedu bez svetových podmienok, ich vedecké články citujú vo svete. Zástupca stavu, ktorý je aktuálne v revolte voči vládnej moci porušujúcej dohody.
Strih. November 1989:
Piatak na medicíne, ktorý nestál bokom a rovno animoval adeptov lekárstva k revolte voči komunistickej moci a jej chápadlám, ktoré siahali všade, aj na univerzitnú pôdu.
Lekár a pedagóg Vladimír Ferianec.
Aký bol November spred 35ich rokov? Aká bola „revolúcia medikov“, za ktorou stál? A čo hovorí na ten 35-ročný dejinný oblúk, ktorý dnes privádza jeho kolegov až k „revolte“ podávania výpovedí?
„Som rád, že November’89 bol“, opakuje Vladimír Ferianec. V rozprávaní sa totiž vracia aj k „zásadným formujúcim udalostiam“, ktoré ovplyvnili jeho pohľad na čas pred Novembrom’89.
„Skončil som na ústave súdneho lékarstva, kde som robil pitevného zriadenca. To znamená pítevného sanitára. Mal som čersto 18 rokov a vtedy som sa dostal do konfrontácie s ľudským bytím a nebytím.
Na hranici medzi Slovenskom a Rakúskom v Petržalke je pomník istému Hartmutovi, ktorého roztrhali na hranici psi československých pohraničiarov. Vy hovoríte, že ste ho mali na pitevnom stole?
Áno, bohužiaľ, bola to jedna zo zásadných formujúcich skutočností v mojom živote a významný príklad obludnosti komunistického režimu a jeho reprezentantov. Mladý východný Nemec, 19-ročný Hartmut Tauz, sa zo zúfalstva, pretože mu vo východnom Nemecku neumožnili študovať hudbu, pokúsil prekročiť hranice v Petržalke. Tam ho dobehla svorka, respektíve dvojica, tzv. samostatne útočiacich psov (supy).
Spôsobili mu tak vážne zranenia, že hoci ešte žil, keď ho pohraničiari dotiahli na strážnu stanicu, tam mu neposkytli žiadnu pomoc a ešte sa k nemu správali brutálne. Následkom toho zomrel. Jeho telo sa potom ocitlo na Ústave súdneho lekárstva. Samozrejme, o takýchto veciach sa nehovorilo, tak ako o mnohých iných, s ktorými som bol, ako 18-ročný, konfrontovaný.
Skonal a bol obeťou svojho sna?
Proste položil život za slobodu. Inak to nemôžeme nazvať. Aj to je obraz doby pred Novembrom bezpochyby. Ale takýchto osudov bolo strašne veľa, len sa o nich nevedelo.
Mali ste ďalšie také prípady na pitevom stole?
Nie. Ale boli to iné situácie zúfalých ľudí, zúfalé situácie, ktoré boli priamo alebo nepriamo aj režimom spôsobené.
(..)
Som rád, že November’89 sa uskutočnil. A nielen v mojom živote, ale vôbec pre všetkých občanov tohto štátu. Aj tých, ktorí ho zatracujú, znevažujú a majú snahu ho dezinterpretovať. Aj pre tých, ktorí si ho nevšimli alebo v tom čase kachličkovali kúpeľne či vykonávali podobné záležitosti. Alebo ako dobrí a oddaní súdruhovia mali vtedy ambície ho zvrátiť. Vďaka nemu vyprofitovali. A vďaka nemu sa v súčasnosti majú tak, ako sa majú.
A napriek tomu hovoríte, že ste rád, že sa udial?
Áno, som rád, že sa udial. Na druhej strane si nemyslím, že ľudia by mali ďalej žiť v bublinách. Vytvárať si svoje mikrosvety, pretože voľby nedopadli tak, ako si predstavovali. Taktiež si nemyslím, že dobrá cesta je, že každý si bude robiť, čo chce. To proste neprichádza do úvahy. Každý musí mať svoje miesto a...
-
„Často sa PS vyčíta, že sú mestská strana strana. Dostávajú rôzne nálepky a teraz sa ich snažia zbaviť a rozšíriť spektrum svojich voličov. Netaja sa tým, že chcú osloviť aj sklamaných voličov koalície," hovorí v podcaste novinár.
Mená ako Ivan Korčok, Ľudovít Ódor či Jozef Viskupič naznačujú, že hnutie Progresivne Slovensko chce osloviť aj iných voličov a rozkročiť sa na politickej scéne. Michal Šimečka hovorí, že jeho cieľom je poraziť Roberta Fica - pomôcť mu majú práve nové tváre. Ako sa zmenila taktika najväčšieho opozičného hnutia? Čo na to odborníci a ako sa hnutie snaží presadiť aj v regiónoch?
Téma pre politického redaktora Aktualít Mareka Biróa, ktorý sa bol nedávno pozrieť na výjazd hnutia vo Veľkom Krtíši. „Často sa im vyčíta, že sú mestská strana strana. Dostávajú rôzne nálepky a teraz sa ich snažia zbaviť a rozšíriť spektrum svojich voličov. Netaja sa tým, že chcú osloviť aj sklamaných voličov koalície," hovorí v podcaste novinár.
V podcaste tiež rozoberáme, ako tomu môžu pomôcť tváre ako je Ivan Korčok či Ľudovíť Ódor. „Ivan Korčok je trochu iný politik, ako tradičný stereotyp poslanca Progresívneho Slovenska. On sám sa nazýva ako konzervatívec, stredopravý politik. Je symbolom toho toho, čo chce Michal Šimečka urobiť."
Moderovala Denisa Hopková.
-
Legendárny slovenský MMA bojovník Ivan Buchinger (44-10) bol hrdinom sobotňajšieho turnaja Oktagon 63 v Bratislave. V 1. kole inkasoval 2 knockdowny, bol blízko prehry, no v 2. kole otočil zápas a ubil na zemi o 17 rokov mladšiu „Namíbijskú nočnú moru“ Hafeniho Nafuku (10-2).
Po víťazstve položil rukavice do stredu klietky na znak ukončenia kariéry, no ako vzápätí vysvetlil, gestom len vtipne reagoval na vyhlásenia súpera, že ho pošle do dôchodku. Rodák z Gabčíkova chce v 38 rokoch zápasiť ďalej a v podcaste ŠPORT.sk Staredown hovoril o svojich ďalších plánoch.
Čo sa dozviete v rozhovore?Prečo nemá rád označenie legenda a koho za ňu považuje?Prečo sa po výprasku od Nafuku v 1. kole smial na Attilu Végha?Ako vníma skutočnosť, že už deň po víťazstve išiel do práce?Láka ho ešte titul Oktagonu?Za akých podmienok si vie predstaviť zápas v UFC?Prečo sa nebráni zápasom v bizarných organizáciách?Čo vraví na návrat svojho bývalého súpera Conora McGregora?Vidí Ľudovíta Kleina ako budúceho šampióna UFC?
-
Inštitúcie treba brániť, a to aj zvnútra. Tí, čo dnes ostávajú vo verejných inštitúciách, nie sú kolaboranti. Kým niekto nemusí robiť niečo proti svojmu presvedčeniu, tak prečo by mal odchádzať a vládnej moci to tak uľahčovať, hovorí bývalá šéfka Slovenskej národnej galérie Alexandra Kusá. Zoberme si to slovenské národne späť od tých, ktorí sa ho dnes skúšajú sprivatizovať, dodáva.
Od Ladislava Chudíka až po Martinu Šimkovičovú. Takto vyzeral personalizovaný oblúk riadenia slovenskej kultúry za uplynulých 35 rokov od pádu bývalého nedemokratického režimu, ktorého výročie – stelesnené Novembrom 89, si práve v týchto dňoch pripomíname.
Od vízií o slobodnej, otvorenej občianskej spoločnosti a nášho návratu do civilizovanej Európy až po slová aktuálnej ministerky o národne čistej kultúre pretože "kultúra slovenského ľudu má byť predsa slovenská a žiadna iná," upresňuje súčasná šéfka rezortu, ktorý kedysi - v zdanlivo iných časoch, viedli aj takí ľudia ako Ladislav Novomestský, Miroslav Válek - no napríklad i Vasil Biľak.
Orem mrazivých predstáv o akejsi čistej kultúre a radikálnom odmietaní dúhovej komunity – i celého jej umenia, však zatiaľ môžeme v tomto rezorte vidieť iba snahy o výrazné personálne čistky, ako i masívny odpor veľkej časti kultúrnej obce voči aktuálnej vládnej moci. Jedným zo symbolov týchto personálnych rošád – ako i odporu voči nim, je i dnes už bývalá šéfka Slovenskej národnej galérie Alexandra Kusá.
"Zatiaľ sme počuli, čo všetko sa im nepáči a jediné, čo chýbalo, bola vlajka. Čiže jediné, čo by nám chceli priniesť je stožiar s vlajkou. To je aký kultúrny statok? Nemajú čo iné priniesť. Toto sú len neustále výkriky do tmy. Toto je automatické písanie a prúd vedomia. Surrealizmus. Máme to tu."
Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Navýšenie náskoku majstra na čele, ďalší obrat Spartaka Trnava, pokračujúca mizéria Dunajskej Stredy a ďalší mongolský zásah. Aj to prinieslo víkendové 14. kolo Niké ligy, o ktorom sme sa porozprávali v ďalšej epizóde podcastu Kam si to kopol?
Slovenská futbalová verejnosť sa už sústredí na národný výber, ktorý čakajú 2 záverečné zápasy v Lige národov a reprezentačnú prestávku určite ocenilo aj niekoľko mužstiev z Niké ligy. Najskôr však museli odohrať kompletné 14. kolo, v ktorom sme až v troch zápasoch videli bezgólovú remízu a navýšenie náskoku úradujúceho majstra pred druhou Žilinou.
Víkendové kolo prinieslo aj ďalšie zaujímavosti, o ktorých sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 14. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s futbalovým odborníkom Rastislavom Bôžikom, ktorý pôsobil aj v takých destináciách ako Indonézia, Spojené arabské emiráty alebo aj Mongolsko, kde viedol tamojšiu reprezentáciu.
- Näytä enemmän
