Episodit
-
To, čo pácha Robert Fico v zahraničnej politike, je jednoznačne vlastizrada. V mene seba obetuje dlhodobé záujmy Slovenska. Znepriatelil si väčšinu susedov Slovenka (Poľsko, Česko a najmä - Ukrajina) a navyše nám vybavil doslova celosvetovú hanbu odmietaním pomoci utečencom. Aké záujmy teda ešte reprezentuje premiér Fico a sú to ešte vôbec naše záujmy - záujmy Slovenska?
Podľa slovenského premiéra - a jeho koaličných súputníkov či podporovateľov - malo byť dnes Slovensko v zajatí zásadnej plynovej krízy. Dôvodom bolo dlhodobo avizované rozhodnutie Ukrajiny stopnúť tranzit ruského plynu cez svoje vlastné územie. Je siedmy január, no žiadna „plynokríza“ sa nekoná.
Naopak - a ak sa tu koná nejaká kríza, je to skôr kríza zahraničnopolitického smerovania Slovenska a spôsob, akým je naším premiérom utváraná. Aspoň tak to tvrdí slovenská opozícia.
Premiér Fico sa totiž počas vianočných sviatkov pokúsil zásadne otočiť geopolitickú orientáciu Slovenska. Bez mandátu vlády, ako i príslušných výborov parlamentu, sa vybral do Moskvy rokovať priamo s prezidentom Ruska Vladimírom Putinom. Podľa opozície tým pácha akt vlastizrady.
Rokovanie slovenského premiéra v Moskve, ktoré malo priniesť vyriešenie plynovej krízy, ale údajne za ním bola i snaha o začatie mierových rokovaní o ukončení ruskej agresie na Ukrajine, tak zatiaľ žiadne relevantné výsledky neprinieslo. Podľa exministra Wlachovského môže ísť o akúsi dymovú clonu, ktorá má prekryť zdražovanie, vyplývajúce z Ficom prijatej konsolidácie, možný začiatok predvolebnej kampane pred prípadnými predčasnými voľbami, ale v realite problém s prípadnou plynovou krízou premiérove návštevy v Kremli nijako nevyriešia.
Počúvate Aktuality Nahlas, tentoraz o premiérovej, takpovediac „svojstojnej“ zahraničnej politike. Kam sa teda dnes uberá naša zahraničná politika a o čo premiérovi Ficovi vlastne ide? Témy pre exministra zahraničia a dlhoročného diplomata Miroslava Wlachovského.
Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.
-
Majstrovský ŠK Slovan Bratislava v ňom má veľmi dôležitého muža v otázke kondičnej pripravenosti hráčov. Pri súčasnej obrovskej porcii zápasov „belasých” má o to viac práce. V 20. epizóde podcastu Kam si to kopol? sme sa rozprávali s kondičným trénerom Slovana Romanom Švantnerom.
Slovenská futbalová Niké liga je momentálne v zimnej prestávke, no všetky mužstvá sa po sviatkoch prebúdzajú a začínajú so zimnými prípravami. Azda najnetradičnejšia čaká na hráčov ŠK Slovan Bratislava, keďže v čase, keď ich ligoví konkurenti budú hrať prípravné stretnutia, „belasí” zabojujú o vytúžené body v prestížnej Lige majstrov v záverečných dvoch zápasoch.
Aj práve preto musí realizačný tím Slovana dbať na čo najlepšiu pripravenosť svojich hráčov, čo je v tomto období hlavnou úlohou najmä pre kondičného trénera Romana Švantnera (47). Práve s ním sa v 20. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk porozprával futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš.
-
Puuttuva jakso?
-
castu Autobazar.EU na vás čaká auto-moto rozhovor s našou bývalou biatlonistkou. Ďalej si pripomenieme, čo všetko od januára zdražie, čo chystajú britskí policajti na vodičov pod vplyvom a či skutočne nemá jedno z najdrahších áut na svete držiak na nápoje? Pustite si novú časť auto-moto podcastu inzertného portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. Nielen o jazdenkách vieme všetko.
Ivona Fialková nám ešte pred dvoma rokmi robila radosť v biatlonovej stope. Teraz pracuje v dopravnej firme a biatlonu sa venuje ako komentátorka priamych prenosov v televízii. „Keď som jej napísal, že by som s ňou rád urobil rozhovor o autách a šoférovaní, tak odpísala, že rozhovor na takúto tému bude jej prvý,“ hovorí Ďuro Sabo. „Prvá vec, ktorá ma zaujímala, bola stav Ivoninho kufra v aute. Bol som zvedavý či ho má uprataný, alebo tam vozí množstvo rôznych vecí.“
-
Digitálny svet je veľmi zradný, vytvárať v ňom falošnú realitu je dnes mimoriadne ľahké. Bude nevyhnutné vytvárať nástroje, ktoré nám pomôžu zisťovať čo je to vlastne pravda, hovorí pre Aktuality špičkový odborník na umelú inteligenciu Igor Farkaš. Ako sa brániť záplave lží na internete, prečo je Elon Musk nebezpečný a dokážu počítače myslieť?
Od známeho turingovho testu, v ktorom si zakladateľ kybernetiky Alan Turing položil otázku či môžu stroje myslieť - alebo presnejšie: „či je alebo nie je možné, aby stroje vykazovali inteligentné správanie“ neuplynulo ani sto rokov a zdá sa, že dnešná doba na ňu dala presvedčivo kladnú odpoveď. Umelá inteligencia za nás píše články, prekladá cudzie jazyky, šoféruje autá, medicínsky nás diagnostikuje a prakticky kam sa pozrieme, je náš život zásadne ovplyvnený nejakou formou umelej inteligencie.
Moderné systémy AI, ktoré sú založené na hlbokých neurónových sieťach, sú v podstate obrovské štatistické modely, ktoré sa naučili to, čo vedia, z obrovského množstva dát no a či sú inteligentné? Tak to my môžeme posudzovať na základe ich vonkajších prejavov - to znamená, ako ten program odpovie na moju otázku a či mi to dáva zmysel alebo nie, teda tzv. behaviorálne hľadisko. Takže, ja osobne, by som tomu prisúdil nejakú formu inteligentného správania, čo vieme ohodnotiť okom, uchom a našou hlavou, tvrdí Igor Farkaš.
Dokáže AI skutočne myslieť a čo to vlastne znamená? Čo je to umelé vedomie a vieme AI naučiť aj súcitu, empatií a pochopeniu takých pojmov ako je láska, česť či sebaobeta alebo vina? Ako sa počítače učia myslieť a nechýba im pritom fyzické telo a jeho pocity? No a napokon, v duchu čapkovho citátu o zrkadle, ktoré si myslí, že človek je iba jeho predstava, bude Umelá inteligencia osudovým zlomom v dejinách civilizácie a môže ľudské spoločenstvo nielen pozdvihnúť, ale i rozvrátiť a zničiť?
"Otázka či stroje môžu myslieť je v prvom rade filozofická - v prvom rade by sme sa museli zhodnúť na tom, čo znamená myslenie, ale ak si to stotožníme s nejakou formou inteligentného správania, tak dnes stroje disponujú nejakou formou inteligentného správania," tvrdí Igor Farkaš. Podľa neho dnešné veľké jazykové modely už prešli tzv. Turingovým testom, čo ale neznamená, že tieto modely/stroje vôbec rozumejú tomu, čo robia.
Témy a otázka pre jednu z našich najšpičkovejších hláv v týchto témach Igora Farkaša, vedúceho Katedry aplikovanej informatiky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.
Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Bývalí štátni odborníci zmapovali, ako funguje ruská propaganda na slovenskom Telegrame. Zaostrili na takzvaných superšíriteľov, ktorí k nám vo veľkom importujú prokremeľské dezinformačné naratívy, často len niekoľko minút od ich zverejnenia v Rusku.
„V podstate vieme, čo by sme mali robiť, avšak Slovensko je historicky veľmi slabé v implementácii týchto opatrení,“ hovorí expert o krokoch, ktoré by mal štát na poli hybridných hrozieb podnikať.
Bez potrebnej politickej vôle to však nepôjde. Naopak, účelom propagandy cudzej mocnosti dobrovoľne poslúžil samotný premiér Robert Fico. Ako to vnímajú naši spojenci v NATO, čo to znamená pre našu cezhraničnú spoluprácu a pre samotnú Alianciu? A kde sa nachádza svetielko nádeje medzi štátnymi inštitúciami?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report projektu Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s expertom na hybridné hrozby Domiciánom Zahorjanom z Inštitútu pre nové bezpečnostné hrozby NEST.
Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar srdečne ďakujeme.
-
Stand-up komička Diana Renner v novoročnej epizóde Mimózy odhalila zákulisné tajomstvá a divoké príbehy zo sveta stand-up komédie.
V Mimóze sa (ne)dozviete:
01:00 – ako trávila silvester;
04:20 – čo má rada na Prešove;
06:30 – kde všade žila;
10:00 – či jej nerobí problém stand-up v angličtine;
12:00 – prečo sú Silné reči svetový unikát;
17:00– či vie AI napísať kvalitné vtipy;
19:00 – prečo vymenila frajera za chatgpt;
24:25 – či je ťažké sa dostať do Silných rečí a iné.
-
Do podcastu Bárdy&Káčer v Košiciach prijal pozvanie Metod Špaček, ktorý upozornil na netradičné nominácie v zahraničnej politike, vrátane pôsobenia (ne)aktívneho prezidenta Pellegriniho a ministra Blanára.
Minister zahraničných vecí Blanár káže o ruskej propagande priamo medzi kolegami v Bruseli, kde stratili trpezlivosť s jeho nezmyslami. Prezident Pellegrini zase neprišiel ani na slávnostné otvorenie valného zhromaždenia OSN, ale pokojne sa fotí so svojimi straníckymi kolegami z Hlasu. Ako bonus absurdity sa Jozef Migaš vracia do Bieloruska ako veľvyslanec, kde už predtým získal vyznamenanie od Lukašenka. Naši najbližší spojenci v EÚ už ani neskrývajú, že nás považujú za exotov, s ktorými radšej nevedú diskusie.
Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.
Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme aj na Youtube Bárdy and Káčer, ďakujeme.
Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.
Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunesalebo Spotify.
-
Slovenskí hokejisti skončili na juniorskom šampionáte vo štvrťfinále. Opäť sa tak nedokázali prebojovať do najlepšej štvorky. Výsledok sa ako sklamanie hodnotiť nedá, no od predvedenej hry sa čakalo viac. Aký dojem zanechali Slováci na turnaji? Duel s Fínskom aj celý šampionát hodnotili redaktor ŠPORT.sk Martin Toth-Vaňo a expert na juniorský hokej Matej Deraj.
-
Veľmi ma prekvapilo, aké rôzne sú ich príbytky. Nie sú to len lavičky v parku či miesta pod mostom. Môže to byť stará kotolňa v lese, vlastnoručne postavená chatka, garáž. Pred stanom majú záhradku, v ktorej pestujú plodiny. opisujú prácu v teréne s ľuďmi bez domova pracovníčky občianskeho združenia Vagus. Upozorňujú, že zdražovanie a rast cien energií môže priviesť na ulicu ďalších ľudí.
Občianske združenie Vagus denne pomáha stovkám ľudí bez domova v Bratislave. Ich denné centrum Domec navštívi každý deň 120 ľudí - medzi nimi osamelí seniori či seniorky, týrané ženy alebo ľudia so zdravotným znevýhodnením. Vagus takmer každý deň, ráno aj večer, vysiela do terénu terénnych pracovníkov, ktorí vyhľadávajú ľudí bez domova na miestach, kde žijú. „Veľmi ma prekvapilo, aké rôzne sú ich príbytky. Nie sú to len lavičky v parku či miesta pod mostom. Môže to byť stará kotolňa v lese, vlastnoručne postavená chatka, garáž," opisuje terénna pracovníčka Alena Pitlová.
„Pred stanom majú záhradku, v ktorej pestujú plodiny. Máme ľudí, ktorí si postavia plot, dajú si na naň hrnčeky a chcú to mať pekne vyčačkané so všetkým, čo k tomu patrí. Z toho čo majú, chcú vyťažiť maximum," dopĺňa programová riaditeľka Petra Červená, ktorá tiež v minulosti pracovala v teréne.
Pri tejto práci si uvedomujú význam podporného zázemia. „Uvedomujem, že v niektorých životných situáciách, keby som možno nemala také okolie, nemala takú podporu, tak by mi môj život mohol vyzerať úplne inak,” opisuje červená," hovorí Červená.
„Je to uvedomenie si, že v niečom mám privilégium. Že som mala tú štartovaciu čiaru, akú som mala,”dopĺňa ju Alena Pitlová.
Chýbajú nám systémové riešeniaNa Slovensku je približne 71-tisíc ľudí bez domova, z toho v Bratislave okolo 6800. Systémové riešenie chýba, opisujú pracovníčky Vagus. Napríklad program Housing First sa ukazuje ako najefektívnejší spôsob pomoci, no jeho implementácia zaostáva za severskými krajinam.
„Ten dialóg je veľmi frustrujúci v tom, že veľa vecí sa nedá urobiť - napríklad už len definovať, kto je človek bez domova,” vysvetľuje programová riaditeľka.
Situáciu ďalej zhoršuje zdražovanie a rast cien energií, ktoré môžu priviesť na ulicu ďalších ľudí. „Nevidím nič, čo by to nejakým spôsobom menilo a zlepšovalo. Prognóza je, že sa to bude zhoršovať a nemáme týchto ľudí ako zachytávať a naše služby ako ďalej nafukovať. Obávam sa, že sa to bude diať.”
Moderuje Denisa Hopková.
-
V podcaste SHARE sme za rok pokryli obrovské množstvo tém. Klasických dielov vyšlo 74, okrem toho bol celý rad špeciálov či Slnečná zostava a mali sme dokonca aj podcast, ktorý za nás nahrala umelá inteligencia.
Čo nás rok 2024 naučil? Bol taký, ako sme v januári očakávali? A čo očakávame od toho nadchádzajúceho. V novom dieli podcastu SHARE sa o svoje dojmy podelia redaktori Živé.sk Marek Jurčík, Ján Trangel a Filip Maxa. Rozpráva s a s nimi Maroš Žofčin.
V podcaste hovoríme o týchto témach:
Či vesmírny teleskop Jamesa Webba priniesol v 2024 nejaké šokujúce objavy.Ako to je napokon s objavom galaxií, ktoré nemali existovať.Ktoré využitie AI sa v roku 2024 najviac osvedčilo.Či je reálne, aby v novom roku prišiel na Slovensko nový operátor.Kedy by mohlo dôjsť k zdieľaniu sietí medzi 4kou a Orange.Naše minuloročné predpovede si môžete vypočuť tu:
Vesmír, AI, operátori či mikročipy. Redakcia Živé.sk hodnotí rok 2023 (podcast)Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Spotify, Deezer a YouTube.
-
Takto ako dnes, nás chceli zakazovať i za komunistov či fašistov, hovoria predstavitelia Slovenského skautingu. Podľa nich poslanie vychovávať mladých ľudí k hodnotám skautingu, našu spoločnosť nijako ohroziť nemôže, práve naopak. Nerozumiem, čo na tom, čo robíme, je zlé a prečo z nás robia "agentov západných mocností," hovorí pre Ráno Nahlas skautka Mária Budzáková. Kto sú teda Slovenskí skauti?
Nemali ich radi fašisti a nemali ich radi ani komunisti. Boli na obtiaž obom totalitám, ktoré sme tu na Slovensku zažili a tak sa dočkali nielen zákazov, ale rovno rušenia celej ich organizácie a dokonca členov skautu - za ich angažovanie sa v mene slobody, demokracie a hodnôt, na ktorých vyrastali, totalitné režimy aj prenasledovali či dokonca zatvárali či rovno popravovali. I to sú naši Slovenský skauti.
Dnes Slovenský skauting patrí medzi jednu z organizácií, ktorá sa venuje ako deťom, tak aj dospelým či celým rodinám a spoločenstvám. Deťom dávajú bezpečné útočisko, poskytujú im spoločenstvo či aktívné prežívanie voľného času i formovanie v duchu deklarovaných skautských hodnôt - teda povinnosti voči sebe, voči druhým i voči Bohu. To sú dnes Slovenskí skauti.
Skauti teda rozhodne nie sú len tí povestní nosiči betlehemského svetielka v predvianočnom, resp. v adventnom čase. Ich snahou je primárne formovanie mládeže, ale aj aktívna participácia na našej občianskej spoločnosti.
"Pri skautskom sľube sa človek zaväzuje, že bude dodržiavať skautský zákon teda -ako byť čestný či ako byť priateľom každého človeka dobrej vôle a to robí skauta skautom.
Skautský sľub je záväzok, že - áno, chcem byť dobrým človekom a pre mnohých je to to sľub, že chcem na sebe pracovať a nechcem si to nechať iba pre seba, ale chcem to odovzdať ďalej - druhým ľuďom." hovoria skauti Mária Budzáková a Michal Tarbaj.
Počúvate Ráno Nahlas, dnes o slovenskom skautingu, so skautmi Máriou Budzákovou a Michalom Tarbajom. Pekný deň a pokoj v duši prajú Jakub Dobšoinský a Braňo Dobšinský.
-
Nová hymna SR – spievaná verzia
-
Nová hymna SR – inštrumentálna verzia
-
Stará hymna SR – spievaná verzia
-
Stará hymna SR – inštrumentálna verzia
-
Slováci zdolali Kazachstan 5:4 po predĺžení po závere, o ktorom sa naozaj ťažko hovorí. Slovo nepochopiteľné ho vystihuje najlepšie. Čo sa udialo a čo dopustili slovenskí mladíci na MS v hokeji do 20 rokov je niečo výnimočné, v negatívnom zmysle. Teraz ich čaká štvrťfinále, tréneri avizujú extrémne zmeny, no aj na tie už môže byť neskoro. Pozrite si, čo o nepochopiteľných momentoch hovorili redaktor ŠPORT.sk Martin Toth-Vaňo a expert na juniorský hokej Matej Deraj.
-
Vojenský analytik Matej Kandrík hodnotí vývoj konfliktu a naznačuje možné scenáre pre rok 2025. Podľa neho je vysoko pravdepodobné, že tento rok sa začnú rozhovory o prímerí. „To, že začnú, neznamená, že skončia a tobôž neznamená, že budú úspešné,” dodáva.
Analytika z Adapt Institute tento rok najviac zasiahla informácia o útoku na detskú nemocnicu v Kyjeve. „To bol v negatívnom slova zmysle veľmi silný moment, ktorý myslím, že rezonoval s veľmi zlými emóciami. Taktiež sledujem aj rastúce správy o tom, že dochádza k popravovaniu ukrajinských zajatcov z ruskej strany. To mi na jednej strane analyticky hovorí, že ruská strana má problém s morálkou - velitelia nezvládajú svoje mužstvo - ale samozrejme je tam hrozný ten ľudský rozmer,” hovorí Matej Kandrík v podcaste.
Čo považuje za udalosť roku 2024? „Ja by som si dovolil tvrdiť, že s výhľadom na rok 2025 a to, čo nás čaká, tým úplne najdôležitejším momentom bola práve augustová Kurská ofenzíva. Ukrajine sa vtedy husárskym kúskom podarilo získať územie priamo v Rusku, ktoré ako už povedal niekoľkokrát, aj prezident Zelenskyj bude dôležitým žetónom v prípadných budúcich vyjednávaniach medzi Ruskom a Ukrajinou,” konštatuje.
Témou rozhovoru sú aj zisky na fronte. Analytik v podcaste hovorí, že Rusom sa od leta darí zvyšovať získané dobyté územia. Dodáva však, že pri krajine o veľkosti Ukrajiny ide o stále “smiešne čísla” a relatívne malé taktické posuny. „Áno, Rusko bolo úspešnejšie, než bolo v predchádzajúcom roku a jeho úspešnosť stúpala, avšak nedošlo ani k žiadnemu veľkému prielomu - nedošlo k nejakému rozpadu ukrajinských línií,” vysvetľuje.
Rozoberáme tiež, čo možno očakávať v roku 2025. Podľa Kandríka je vysoko pravdepodobné, že tento rok sa začnú rozhovory o prímerí. Dodáva, že to, že začnú, neznamená, že skončia a tobôž neznamená, že budú úspešné.
„Dnes to pripomína zápas dvoch boxerov, ktorí sú už veľmi vyčerpaní, veľmi dobití, ani jeden nevyhráva v zmysle, že by dosahoval čo chcel získať. Duel má niekoho, kto má navrch, a kto je aktuálne slabší.”
Moderuje Denisa Hopková.
-
Členom novej Európskej komisie, ktorú nedávno odobril aj europarlament, je najnovšie aj eurokomisár pre obranu. Stal sa ním Litovčan a bývalý premiér Andrius Kubilius. Čo sa očakáva od jeho funkcie a malo by byť jeho agendou? Téma pre generála vo výslužbe Pavla Macka, europoslankyne Luciu Yar (Progresívne Slovensko) a Miriam Lexmann (KDH).
Podľa generála vo výslužbe Pavla Macka nejde vznikom funkcie komisára pre obranu o snahu vytvoriť európsku armádu, ale o nutnú reakciu na súčasné bezpečnostné hrozby. Eurokomisár sa má zamerať najmä na koordináciu investícií do obrany a zefektívnenie spolupráce medzi členskými štátmi pri nákupe vojenskej techniky.
„Európska únia sa nejde meniť na vojenský pakt, ale potrebuje si zabezpečiť svoju bezpečnosť. Všetko to stojí veľa peňazí a z toho vychádza logika vytvorenia koordinátora - komisára pre obranu,” hovorí v podcaste.
Podľa Miriam Lexmann (KDH) EÚ príliš dlho zanedbávala vlastnú obranu a spoliehala sa na USA. „Zmyslom novej funkcie nie je vytvorenie európskeho ministra obrany, či európskej armády, práve naopak. Pán Kubilius má dve dôležité úlohy: prvou je zabezpečiť, aby členské štáty Európskej únie primerane investovali do svojej obrany a v súlade s našimi medzinárodnými záväzkami. Po druhé, je to spolupráca s našim priemyslom s cieľom zvýšiť výrobnú kapacitu a podporiť akýsi jednotný európsky trh pre obranu, ktorý umožní investície a väčšiu spoluprácu v oblasti obrany,” približuje v podcaste.
Europoslankyňa Lucia Yar hovorí o precitnutí EÚ. „Pokladám za najdôležitejšie, že v Európskej únii nastalo akési kolektívne precitnutie o potrebe takej naozajstnej európskej obrannej politiky a posilnenia vojenských kapacít. Hlavnou prioritou nového komisára musí byť preto zaistenie pokračujúcej podpory pre Ukrajinu, ktorá sa reálne bráni agresorovi,” konštatuje v podcaste.
Podcast Európa vzniká v spolupráci redakcie Aktuality.sk s Európskym parlamentom.
Moderuje Denisa Hopková.
-
Hokejisti Slovenska prehrali na MS v hokeji do 20 rokov 2025 s Českom 2:4. V stretnutí bolo viacero momentov, ktoré odhalili slabiny, ale ukázali aj silné stránky zverencov Ivana Feneša. Tých teraz čaká posledný zápas v skupine proti Kazachstanu. Súboj s Českom a celý slovenský tím rozobrali redaktor ŠPORT.sk Martin Toth-Vaňo a expert na juniorský hokej Matej Deraj.
-
Príkladom je vyšetrenie protilátok na laktózu. Odborníci tvrdia, že ide o medicínsky nezmysel, ale napriek tomu to dve z troch poisťovní preplácajú. Zbytočné vyšetrenia nás zrejme stoja viac ako 20 miliónov eur ročne. Podľa niektorých lekárov dochádza aj k zbytočným operáciám, ktoré môžu pacientom viac ublížiť ako pomôcť.
Tzv. overtreatment nie je iba slovenským problém. V Nemecku aj pre tento dôvod idú reformovať nemocnice. Prišli totiž napríklad na zbytočné amputácie, ktoré sa dali riešiť bez rezania, avšak zdravotnícke zariadenie zvolilo ekonomicky výhodnejší zákrok. Či sa takéto veci dejú aj na Slovensku, sme sa pýtali riaditeľky jednej z najväčších nemocníc. Tá hovorí, že medicínska efektívnosť je jedna vec, ekonomická efektívnosť je iná vec.
V dnešnom podcaste budete počuť aj stanovisko zdravotnej poisťovne Union, ktorá prepláca sporné vyšetrenie protilátok na laktózu, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, šéfa LOZ Petra Visolajského a prezidenta Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie Miloša Jeseňáka z Univerzitnej nemocnice v Martine.
Oslovili sme aj spoločnosť Unilabs, ktorá vykonáva laboratórne vyšetrenie protilátok laktózy, ktoré podľa odborníkov neexistujú. Do uzávierky podcastu sme nedostali žiadnu odpoveď.
Nahrával Peter Hanák.
- Näytä enemmän
