Episodit
-
Zastavenie sa nad Katechizmom Katolíckej cirkvi s moderátorkou Jankou Zlatohlávkovou. Hostia: Marek Krošlák a Mária Spišiaková.
Právo na komunikovanie pravdy
„Právo na komunikovanie pravdy nie je absolútne. Každý má svoj život usporadúvať podľa evanjeliového prikázania bratskej lásky. Tá vyžaduje, aby sa v konkrétnych situáciách posúdilo, či sa má vyjaviť pravda tomu, kto sa na ňu pýta, alebo nie.“ (KKC 2488)
Pravda a krása
„Konanie dobra sprevádza ako odmena duchovná radosť a mravná krása. Práve tak aj pravda so sebou prináša radosť a jas duchovnej krásy. Pravda je krásna sama v sebe. Pravda slova, racionálne vyjadrenie poznania stvorenej i nestvorenej skutočnosti sú potrebné človekovi obdarenému rozumom. Ale pravda môže nájsť aj iné, dopĺňajúce formy ľudského vyjadrenia, najmä keď treba vyvolať v mysli to, čo je v tejto pravde nevysloviteľné, hlbiny ľudského srdca, povznesenia duše a tajomstvo Boha.“ (KKC 2500)
-
„Kristovi učeníci si obliekli nového človeka, ktorý je stvorený podľa Boha v spravodlivosti a pravej svätosti (Ef 4,24). Majú odložiť lož a všetku zlobu a každú lesť, pokrytectvo, závisť a každé ohováranie (1Pt 2,1).“ (KKC 2475
-
Puuttuva jakso?
-
„Ôsme prikázanie zakazuje prekrúcať pravdu vo vzťahoch k druhým. Tento morálny predpis vyplýva z povolania svätého ľudu byť svedkom svojho Boha, ktorý je pravda a chce pravdu. Previnenia proti pravde vyjadrujú, slovami alebo skutkami, odmietnutie zaviazať sa tým, čo je morálne správne: sú to základné nevernosti voči Bohu a v tomto zmysle podkopávajú základy Zmluvy.“ (KKC 2464)
-
„ Cirkev vynáša svoj morálny úsudok o ekonomických a sociálnych otázkach, keď to vyžadujú základné práva osoby alebo spása duší. V morálnom poriadku vychádza z poslania, ktoré sa líši od poslania politických autorít: Cirkev sa stará o časné aspekty spoločného dobra, lebo sú zamerané na najvyššie Dobro, náš posledný cieľ. Usiluje sa inšpirovať správne postoje vo vzťahu k pozemským dobrám a v spoločensko-hospodárskych vzťahoch. “ (KKC 2420)
-
„Siedme prikázanie zakazuje neprávom brať alebo si ponechať majetok blížneho a akýmkoľvek spôsobom spôsobovať blížnemu škodu na majetku. Prikazuje spravodlivosť a lásku pri spravovaní pozemských dobier a plodov ľudskej práce. Vzhľadom na spoločné dobro vyžaduje, aby sa rešpektovalo všeobecné určenie dobier a právo na súkromné vlastníctvo.“ (KKC 2401)
-
Zastavenie sa nad Katechizmom Katolíckej cirkvi s moderátorkou Jankou Zlatohlávkovou. Hostia: Marek Krošlák a Mária Spišiaková.
-
Zastavenie sa nad Katechizmom Katolíckej cirkvi s moderátorkou Jankou Zlatohlávkovou. Hostia: Marek Krošlák a Mária Spišiaková.
-
„Pohoršenie je postoj alebo správanie, ktoré privádza druhého k páchaniu zla. Kto pohoršuje, stáva sa pokušiteľom svojho blížneho. Spôsobuje škodu čnosti a počestnosti; môže strhnúť svojho blížneho do duchovnej smrti.“ (KKC 2284)
-
Zastavenie sa nad Katechizmom Katolíckej cirkvi s moderátorkou Jankou Zlatohlávkovou. Hostia: Marek Krošlák a Mária Spišiaková.
-
Zastavenie sa nad Katechizmom Katolíckej cirkvi s moderátorkou Jankou Zlatohlávkovou. Hostia: Marek Krošlák a Mária Spišiaková.
-
„Štvrtým prikázaním sa začína druhá tabuľa zákona. Toto prikázanie ukazuje poriadok lásky. Boh chcel, aby sme si po ňom ctili svojich rodičov, ktorým vďačíme za život a ktorí nám odovzdali poznanie Boha. Sme povinní ctiť a vážiť si všetkých, ktorých Boh pre naše dobro obdaril svojou autoritou.“ (KKC 2197)
-
„Druhé prikázanie prikazuje mať v úcte Pánovo meno. Podobne ako prvé, aj druhé prikázanie pochádza z čnosti nábožnosti a osobitnejšie určuje náš spôsob používania slova o svätých veciach.“ (KKC 2142)
-
„Prvé prikázanie zakazuje uctievať iných bohov okrem jediného Pána, ktorý sa zjavil svojmu ľudu. Zakazuje poveru a neúctu voči Bohu. Povera je určitým spôsobom zvrátená prepiatosť religióznosti; neúcta voči Bohu je nečnosť, ktorá je proti čnosti nábožnosti.“ (KKC 2110)
-
Prvé prikázanie
„Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! Neurobíš si modlu ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať a ani ich uctievať!“ (Ex 20, 2 - 5)
Čnosť nábožnosti
„Teologálne (božské) čnosti viery, nádeje a lásky stvárňujú a oživujú morálne čnosti. Tak napríklad láska nás vedie k tomu, aby sme dávali Bohu, čo sme mu plným právom povinní dať ako jeho tvory. Na tento postoj nás pripravuje čnosť nábožnosti.“ (KKC 2095)
-
„Nasledovanie Krista zahŕňa zachovávanie prikázaní. Zákon sa neruší, ale človek je vyzvaný, aby ho našiel v osobe svojho učiteľa, ktorý je jeho dokonalým splnením. V troch synoptických evanjeliách sa Ježišova výzva adresovaná bohatému mladíkovi, aby ho nasledoval s poslušnosťou učeníka a zachovávaním prikázaní, spája s výzvou k chudobe a čistote. Evanjeliové rady sú neodlučiteľné od prikázaní.“ (KKC 2053)
-
„Kresťan uskutočňuje svoje povolanie v Cirkvi v spoločenstve so všetkými pokrstenými. Od Cirkvi prijíma Božie slovo, ktoré obsahuje učenie Kristovho zákona. Od Cirkvi prijíma milosť sviatostí, ktorá ho posilňuje na ceste. Od Cirkvi sa učí príkladu svätosti, ktorej vzor a prameň spoznáva v presvätej Panne Márii.“
-
Zastavenie sa nad Katechizmom Katolíckej cirkvi s moderátorkou Jankou Zlatohlávkovou. Hostia: Marek Krošlák a Mária Spišiaková.
-
Zastavenie sa nad Katechizmom Katolíckej cirkvi s moderátorkou Jankou Zlatohlávkovou. Hostia: Marek Krošlák a Mária Spišiaková.
-
„Spoločnosť zabezpečuje sociálnu spravodlivosť vtedy, keď vytvára podmienky, ktoré združeniam i jednotlivcom umožňujú dosiahnuť to, na čo majú právo podľa svojej prirodzenosti a svojho povolania. Sociálna spravodlivosť súvisí so spoločným dobrom a s vykonávaním verejnej moci.“ (KKC 1928)
- Näytä enemmän
