Episodes

  • Generálna prokuratúra zrušila všetky obvinenia v prípade Rozuzlenie, ktoré Národná kriminálna agentúra (NAKA) vlani vzniesla aj bývalým riaditeľom Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimírovi Pčolinskému a Michalovi Aláčovi.

    Vyšetrovateľ NAKA ich vinil, že spolu s ďalšími ľuďmi údajne zosnovali a podporovali zločineckú skupinu, aby spravodajskými informáciami zdiskreditovali trestné stíhania v exponovaných protikorupčných kauzách, ktoré NAKA vyšetrovala po roku 2020. Obvinenia boli podľa prvého námestníka generálneho prokurátora Jozefa Kanderu nepodložené.

    MICHAL ALÁČ sa do SIS nedostal politicky, bol jej kariérnym príslušníkom a pracoval v nej 15 rokov. Právnej úprave pôsobenia spravodajských služieb sa dodnes venuje ako vysokoškolský pedagóg. O rozdieloch medzi zbieraním informácií tajnou službou a políciou v minulosti napísal knihu.

    Prezidentka Zuzana Čaputová ho však pre obvinenie v kauze Rozuzlenie rýchlo odvolala z vedúcej funkcie. S ústavnou sťažnosťou proti tomu neuspel.

    „Klamal by som, ak by som povedal, že to bolo jednoduché,“ reagoval vo videopodcaste na poznámku, že obratom prišiel o dovtedy úspešnú kariéru. „Správa, že je zadržaný riaditeľ služby obletí celú Európu a v bezpečnostnej komunite celý svet. Pri správe o zbavení obvinení to tak už nie je.“ Potvrdil, že proti odvolaniu z funkcie podal sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva.

    Video k rozhovoru ⁠⁠⁠⁠⁠nájdete na YouTube⁠⁠⁠⁠. ⁠Týždenný newsletter Adama Valčeka Bez názvu si môžete predplatiť ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠na TOMTO odkaze⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠.

  • Novela Trestného zákona znížila tresty za ekonomické trestné činy, skrátila premlčacie lehoty a zvýšila hodnoty škôd, od ktorých závisí aj to, či je krádež trestným činom alebo priestupkom. Generálny riaditeľ sekcie restoratívnej a alternatívnej justície ministerstva spravodlivosti a sudca Mestského súdu Košice DANIEL PETRIČKO v rozhovore vysvetľuje, čo sa deje na súdoch od 6. augusta 2024, kedy novela nadobudla účinnosť.

    Žiadne masové prepúšťanie väzňov to však nie je. „Z výkonu väzby bolo prepustených 33 ľudí, v dôsledku zániku trestnosti dôjde k prepusteniu ďalších asi 160,“ povedal.

    Súdy sa postupne dostanú aj k tomu, aby začali posúvať spisy okresným úradom na prejednanie priestupkov. Pôjde napríklad o prípady drobných krádeží, ktoré po novele už nie sú trestným činom. V rozhovore odhadol, že zo súdov sa takto môžu na úrady presunúť nižšie tisíce prípadov. Ale ďalšie sa nachádzajú na polícii v predsúdnej fáze a aj z nich sa bude množstvo posúvať na okresné úrady.

    Ministerstvu vnútra, pod ktoré spadá priestupkové právo, už navrhli konkrétne riešenia. „Priestupkové právo je podceňované, hoci práve to by malo byť podstatným filtrom protiprávneho konania. Aj v priestupkovom konaní by mali existovať sankcie na mieru. Bolo by dobré zaviesť napríklad trest povinnej práce. Človek, ktorý nemá peniaze, má zdravé ruky. A myslím, že by to ocenila aj komunita,“ hovorí.

    V rozhovore hovorí aj o projektoch, ktoré napomáhajú odsúdeným naspäť začleniť sa do spoločnosti a aspoň sčasti odčiniť, čo spôsobili. Upozorňuje, že nie je správne očakávať, že v rámci restoratívnej justície teraz dôjde k početným stretnutiam medzi páchateľmi a ich obeťami. „Aj v západných krajinách je bežný prax, že sa takéto stretnutia realizujú v jednotkách prípadov. Je to tak zdravé.“

    Video k rozhovoru ⁠⁠⁠⁠nájdete na YouTube⁠⁠⁠. ⁠Týždenný newsletter Adama Valčeka Bez názvu si môžete predplatiť ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠na TOMTO odkaze⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠.

  • Episodes manquant?

    Cliquez ici pour raffraichir la page manuellement.

  • „Keď prídem do roboty a vidím Trestný zákon, ani jedno ustanovenie v ňom nechýba, ani jedno nebolo nahradené iným. Nemám preto dôvod trestné stíhanie prerušiť,“ odpovedá predseda trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave sudca PETER ŠAMKO na otázku, či zmenil názor na prerušovanie trestných stíhaní pre pozastavenie účinnosti novely Trestného zákona.

    „Z rozsudku ESĽP vyplýva najmä to, že sudcovia by nemali pomáhať prokurátorom. Aj do vlastných radov musím povedať, že často skĺzavame k tomu, že ich argumentácia nie je správna, že právna kvalifikácia je absolútne zlá, ale vidíme inú, tak ju napíšeme do rozhodnutia, lebo nám to nedá. Alebo dôvod väzby založíme na niečom inom. Mali by sme sa vrátiť k staršej rozhodovacej činnosti, že nie sme predĺžená ruka prokuratúry a nie sme tu na to, aby sme ich vodili za ruku,“ komentuje rozsudok Cviková proti Slovenskej republike.

    Vyjadruje sa aj k dopadom znižovania trestov a výšky škôd, ak prejdú cez Ústavný súd. „S priestupkovým zákonom by sa malo niečo urobiť. Je z roku 1990, nikoho neodrádza, priestupkové orgány sú preťažené a teraz im posunieme obrovské množstvo vecí,“ naráža na skutočnosť, že z mnohých trestných káuz sa po prípadnom nadobudnutí účinnosti novely Trestného zákona stanú priestupky a niekto ich bude musieť prejednať.

    P. Šamko tiež vysvetlil, prečo považuje znižovanie trestných sadzieb za zmysluplné: „Neviem kto ešte verí tomu, že vysoké tresty sú odradzujúce. Stačí ísť do USA, kde majú vysoké tresty aj vysokú kriminalitu, pretože nikoho neodrádzajú a porovnať si to s Fínskom, kde majú tresty mierne a majú nízku kriminalitu.“

    Ešte vo februári napísal na Právne listy príspevok, že vysoké tresty sú podľa neho dobré nanajvýš na to, aby sa ľudia skôr priznali a spolupracovali s orgánmi činnými v trestnom konaní. Čo však hovorí na najčastejší protiargument, že takzvaní kajúcnici nemajú dôvod klamať, pretože sa tým sami priznávajú k trestnej činnosti? „Je to hlúposť,“ reagoval bezprostredne. „Svet nás učí, že to nie je pravda. Najväčšiu časť justičných omylov tvoria falošné priznania,“ dodal.

    Ako jeden z príkladov spomína IT škandál britskej pošty, ktorý tento rok tamojší premiér Rishi Sunak označil za jeden z najväčších justičných omylov v histórii krajiny. V rokoch 1999 až 2015 bolo za údajnú spreneveru a ďalšie trestné činy stíhaných niekoľko stoviek zamestnancov britskej pošty, desiatky z nich uzatvorili dohodu o vine a treste, pretože sa obávali väzby, ďalší dobrovoľne splácali manká, ktoré nespôsobili. Spätne sa prišlo na to, že zamestnanci nič protiprávne neurobili, nezrovnalosti spôsobil chybný informačný systém.

    Majú okrem novinárov, politikov a prokurátorov predsudok slepo veriť priznaniam obvinených aj samotní sudcovia? „Je pohodlnejšie, ak sa vám niekto prizná, lebo máte ľahšie skončenú vec,“ odpovedá P. Šamko.

    Video k rozhovoru ⁠⁠⁠nájdete na YouTube⁠⁠. ⁠Týždenný newsletter Adama Valčeka Bez názvu si môžete predplatiť ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠na TOMTO odkaze⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠.

  • „Momentálne existujú dve názorové platformy sudcov. Jedna je za to, že trestné stíhania treba prerušovať; druhá, naopak, že ich prerušovať netreba. Patrím k zástancom prerušení,“ hovorí sudca Špecializovaného trestného súdu MICHAL TRUBAN a obsiahlo vysvetľuje, prečo tento názor považuje za správny.

    Neporiadok do trestných konaní vnieslo rozhodnutie Ústavného súdu o pozastavení účinnosti novely Trestného zákona – jej účinnosť súd pozastavil napriek tomu, že ešte nebola publikovaná v Zbierke zákonov. V histórii ide o prvé takéto rozhodnutie.

    Trestní sudcovia sa odvtedy rôzne stavajú k tomu, či majú alebo nemajú prerušiť trestné stíhanie. Časť, ku ktorej patrí aj M. Truban, hovorí, že nižšie trestné sadzby budú pre páchateľov priaznivejšie a podľa Ústavy sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa najpriaznivejšej právnej úpravy pre páchateľa, hoci by bola účinná aj jedinú sekundu – preto podľa M. Trubana treba vyčkať, či tieto sadzby prejdú cez Ústavný súd.

    Druhá skupina sudcov, ku ktorej patrí napríklad predseda trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave sudca Peter Šamko, hovorí, že prerušovanie nie je správne, pretože novela Trestného zákona podľa neho nikdy nenadobudla účinnosť.

    M. Truban aj tomuto názoru v podcaste oponuje. „Pripúšťam, že tu môžu byť názorové rozdiely. (...) Ale v prípade, že právna norma umožňuje dvojaký výklad, tak v súlade s generálnou interpretačnou klauzulou sú subjekty aplikácia práva povinné vždy uprednostniť výklad ústavne konformný – a to sa v tomto prípade rovná výkladu, ktorý je priaznivejší pre páchateľov,“ hovorí.

    M. Truban už prerušil trestné stíhanie bývalého predsedu SNS Jána Slotu (Najvyšší súd však rozhodnutie pred pár dňami zrušil a stíhanie teda bude pokračovať, pozn. autora), tiež stíhanie bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika a podnikateľa Petra Košča.

    Aj keď sa zdá, že ide o nudnú odbornú tému, v skutočnosti môže mať bezprostredný vplyv na kriminalitu a preto vzbudzuje aj emócie medzi laickou verejnosťou. Ak je trestné stíhanie prerušené, musia ísť väzobne trestne stíhaní obvinení na slobodu – nemôžu byť monitorovaní ani elektronickým náramkom. „Samozrejme, že je to dilema, pretože tu hrozí následok v podobe popretia väzobného trestného stíhania, ale (...) sudca je viazaný zákonom a ten mu jednoznačne ukladá povinnosť prerušiť trestné stíhanie. Asi nikto z kolegov nahlas nepovie, že obvinení nebudú vo väzbe, tak radšej to trestné stíhanie nepreruším – ale poznám reálnu prax, dokonca aj u nás na súde a viem si predstaviť, že niektorí kolegovia by takto mohli premýšľať, no z môjho pohľadu je to neprípustné,“ hovorí M. Truban.

    Upozorňuje, že podľa kolegiálnych debát ani sudcovia Najvyššieho súdu nie sú v názore na prerušovanie trestných stíhaní jednotní. Preto predpokladá, že neistota potrvá až do rozhodnutia Ústavného súdu o novele Trestného zákona. „Pravdepodobne budeme mať skôr rozhodnutie Ústavného súdu než zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu,“ myslí si.

    Video k rozhovoru ⁠⁠nájdete na YouTube⁠⁠. Týždenný newsletter Adama Valčeka Bez názvu si môžete predplatiť ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠na tomto odkaze⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠.

  • Poslanec Smeru a predseda parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť TIBOR GAŠPAR priznáva, že výzva na disciplinárne stíhanie sudcov senátu 5T Najvyššieho súdu prednesená v apríli na tlačovom brífingu na pôde ministerstva spravodlivosti bola neštandardná. Ale je to podľa neho dôsledok toho, že dovtedy nikto nenástojil, aby sudcovia niesli zodpovednosť, ak im Ústavný súd opakovane vyčíta, že rozhodovali nezákonne.

    „Ak systém vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti začne fungovať tak, ako má, nevidím dôvod, aby sme robili takéto tlačové brífingy,“ povedal.

    V rozhovore sa vyjadruje tiež ku kontrole odpočúvaní na Slovensku. Výbor ministrov Rady Európy totiž vláde poslal nevídane kritické otázky k jej fungovaniu. Podľa troch rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva majú totiž nahraté osoby iba minimum možností, ako sa proti odpočúvaniu brániť. Ďalšia sťažnosť, týkajúca sa odpočúvania Roberta Fica na poľovníckej chate, je súdom prijatá na ďalšie konanie.

    „Po vlastnej skúsenosti by som dnes hlasoval za taký zákon, ktorý zavedie konkrétnu lehotu na informovanie – aby tí policajti prípad riešili a nasadzovali odpočúvanie s vedomím, že raz sa o ňom dotknutá osoba dozvie. Vtedy by tam fungovala vnútorná sebakontrola a zvažovali by, či vôbec do takej žiadosti pôjdu a či budú hrať s vymyslenými kartami,“ vysvetlil. Zároveň však priznal, že to nie je téma, ktorá môže osloviť široké spektrum voličov a preto asi nepôjde o prioritu koalície. „Nutne sa to nemusí robiť zo dňa na deň,“ povedal.

    V poslednej časti rozhovoru sa niekdajší policajný prezident vyjadruje k tomu, či zmenil názor na obsah policajného facebooku potom, čo sa tam v predchádzajúcich rokoch objavovali aj fotografie z okázalých policajných zásahov – a stali sa virálnymi.

    „Presadzoval som otvorený prístup pri komunikácii, ale rozhodne nie toto. (...) Myslím si, že veľa občanov málo a dodnes má urobený záver o vine obvinených osôb práve z toho obdobia fotiek z realizácii. Nepochybujú, že ste zločinec a nepotrebujú na to ani právoplatné rozhodnutie súdu alebo spravodlivý proces, kde by sa vyčistilo, čo z obvinení je pravda a čo nie. Jednoducho ste v uzavretej škatuľke. Je to aj pôsobením policajného facebooku aj niektorých médií, ktoré v tom čase neboli objektívne kritické.“

    Video k rozhovoru ⁠nájdete na YouTube⁠. Týždenný newsletter Adama Valčeka Bez názvu si môžete predplatiť ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠na tomto odkaze⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠.

  • News and Media Holding (NMH) zo skupiny Penta je najväčšie vydavateľstvo na Slovensku, vydáva Nový Čas a Plus 1 DEŇ, týždenník PLUS 7 DNÍ, ekonomický týždenník TREND a celý segment lifestylových časopisov. Ich obsah v tlačenej alebo online verzii čítajú milióny ľudí.

    Novinári Denníka N už dlhšie formulujú kritiku, že médiá z NMH sú podľa nich provládne. Riaditeľ vydavateľstva MICHAL TEPLICA na to reagoval nezvyčajne – zverejnením komentára, v ktorom to odmieta a obviňuje Denník N z vnášania aktivizmu do žurnalistiky.

    „Toto nálepkovanie vidím ako problematické. Rozprával som sa s viacerými kolegami, ktorých novinárske výstupy boli terčom kritiky a chceli si ju vyjasniť. Kritizujúca strana však reagovala, že sa nemajú o čom baviť, pretože to nie je problém faktov, ale toho, že naši ľudia podľa nich stoja na nesprávnej strane. Ak existuje takáto polarizácia mediálnej obce, nevyhnutne sa prejavuje tiež v ich výstupoch a polarizuje aj spoločnosť. Pre mňa je dôležité rovnako to, že do veľkej miery ovplyvňuje udržateľnosť médií a ich ekonomickú podstatu,“ hovorí M. Teplica.

    Novinári tak podľa neho prenechávajú priestor alternatívnym zdrojom informácií. Rozhovor bol nahratý 17. apríla, teda pred atentátom na premiéra Roberta Fica a preto v ňom táto téma nie je zachytená.

    Komentuje tiež vyjadrenia Adama Znášika z kampaňového tímu prezidentského kandidáta Ivana Korčoka. V rozhovore pre Denník N povedal, že „v bulvári sme mali absolútne embargo, tam sme boli neviditeľní“. M. Teplica oponuje, že I. Korčok vôbec neinvestoval do inzercie v bulvárnych médiách, ale ani v maďarských novinách, ktoré NMH vydáva.

    „Myslím si, že I. Korčok mal ďaleko horšiu spontánnu poznateľnosť a úplne odignorovali naše médiá s najväčšom zásahom na Slovensku. Ostatní kandidáti mali nejakú inzerciu, nehovorím, že veľkú, ale mali. V tíme I. Korčoka si povedali, že toto je pre nich červená čiara a oni svojho kandidáta nechcú propagovať cez bulvárne médiá. Ak si však potom dávajú sami otázky, čo sa dalo urobiť v kampani viac, tak toto je jeden z dôvodov, ktorý ma vcelku prekvapil,“ reaguje.

    Riaditeľ vydavateľstva sa vyjadruje aj k výhradám, že noviny z portfólia NMH kritizujú napríklad sudkyňu Pamelu Záleskú preto, že v minulosti nezákonne vzala do väzby spoluzakladateľa Penty Jaroslava Haščáka: „Vylučujem, že by existovala korelácia medzi vlastníkom a tým, ako píšu naši novinári o P. Záleskej, ale aj o ďalších sudcoch a prokurátoroch.“

    Odmieta aj kritiku, že zverejňovanie inzerátov obhajoby podnikateľa Jozefa Brhela by bolo čosi zlé. „Aj v prípade týchto inzerátov sme zodpovedne zvažovali, či ich prijmeme a zavážilo, či je ich obsah fakticky správny a vyplýva z konania pred súdom alebo rozhodnutí súdov. Nemáme s nimi preto problém bez ohľadu na to, že inzerentmi sú obhajcovia pána Brhela. Ak by prišli iní obhajcovia s fakticky správnym obsahom inzerátu, postupovali by sme rovnako,“ vysvetľuje M. Teplica.

    V rozhovore tiež ozrejmuje dôvody, ktoré podľa neho viedli k napätiu v redakciách spravodajstva komerčných televízií. Nejde podľa neho o normalizáciu, ale o reakciu manažmentu na prirodzený ekonomický vývoj. Televízie totiž neprešli digitálnou transformáciou, pripomína: „Myslím si, že zmeny, ktoré sa dejú napríklad v Markíze, v omnoho väčšej miere súvisia s tým, že televízia musí riešiť strategické výzvy ako s tým, že R. Fico sa jej vyhráža, že jej nedá peniaze zo štátnej inzercie.“

    V nasledujúcich rokoch očakáva, že televízie začnú produkovať viac obsahu do online prostredia a dôjde aj k postupnému prerozdeľovaniu výnosov z inzercie. Televízie totiž podľa neho dostávajú nespravodlivo veľa peňazí oproti online médiám. Ak by sa prerozdeľovanie prostriedkov z inzercie zmenilo, podľa M. Teplicu by to akcelerovalo aj vznik nových online médií.

    Video k rozhovoru nájdete na YouTube. Týždenný newsletter Adama Valčeka Bez názvu si môžete predplatiť ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠na tomto odkaze⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠.

  • Ministerstvo spravodlivosti iniciovalo kontrolu náhodnosti prideľovania prípadov sudcom na Špecializovanom trestnom súde a Najvyššom súde SR, dáta mu však zatiaľ vydal iba Špecializovaný trestný súd. „Bude ich analyzovať znalec, ktorý bol k tejto previerke prizvaný,“ povedala v rozhovore štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti KATARÍNA ROSKOVÁNYI.

    Preveriť má aj podozrenie, či sa na súde krátko pred pridelením exponovaných káuz nevypli súdne oddelenia tak, aby v rámci náhodného výberu ostalo jedno – navonok mohlo vyzerať všetko v poriadku, ale v skutočnosti by o žiaden náhodný výber nešlo.

    „Predstavte si šesť pohárov. Teoreticky sa viete napiť z každého z nich. Ak však päť z nich otočíte, stále vám ostane na stole šesť pohárov, ale reálne sa napijete iba z jedného,“ vysvetlila.

    „Myslím, že každý politik má právo vyjadriť. Aj expresívne. Navyše v prípade, ak má pocit, že sa deje neprávosť. Ale myslím si, že všetci účastníci tlačovej konferencie sú si vedomí, že disciplinárne konanie môže byť začaté len na základe zákona,“ reaguje štátna tajomníčka na tlačovú konferenciu, počas ktorej predseda vlády Robert Fico (Smer), jeho poradcovia pre oblasť právneho štátu a poslanec Smeru Tibor Gašpar spoločne vyzvali na vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti sudcov senátu 5T Najvyššieho súdu pre porušenia zákona, ktoré konštatoval Ústavný súd.

    Nekomentovala však otázku, či minister Boris Susko (Smer) disciplinárny návrh proti ním zvažuje: „Nebolo by to vhodné. Myslím si, že nie je správne ísť s bubnom na zajace skôr než začneme niečo konať.“

    Pod ministerstvo spravodlivosti patrí aj zastupovanie krajiny pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP). Na súde má prijatú sťažnosť aj premiér R. Fico – v súvislosti s odpočúvaním poľovníckej chaty, ktoré protiprávne uniklo na verejnosť. ESĽP v tomto prípade preveruje aj podozrenie, či nedošlo k zneužitiu inštitútu trestného práva na politickú diskreditáciu opozície.

    „Myslím si, že nestrannosť vybavenia tejto sťažnosti je garantovaná našou zástupkyňou pred ESĽP, pretože ide o dlhoročnú pracovníčku, ktorá svoju prácu vykonáva zodpovedne a nestranne,“ reagovala K. Roskoványi.

    Ešte ako prokurátorka Generálnej prokuratúry publikovala niekoľko kritických príspevkov na Právnych listoch o spolupracujúcich obvinených. Upozorňovala v nich, že napríklad v USA systém dohôd o vine a treste v kombinácii s vysokými trestnými sadzbami produkuje aj falošné priznania – ľudia sa priznávajú k trestnej činnosti, ktorú nespáchali.

    V rozhovore vysvetľuje, že v prípade zločineckých a organizovaných skupín by bolo najlepšie, aby o všetkých obvinených rozhodoval súd naraz a pri určovaní trestu zohľadnil kto sa kedy priznal a či pomohol prípad vyšetriť.

    Dohody o vine a treste podľa nej nie sú určené pre spolupracujúcich obvinených: „Dohody majú urýchliť konanie. Ale ako urýchľuje konanie, keď sa spolupracujúca osoba drží niekde v konaní, čakáme, kým bude niekde vypočutá ako svedok a až následne sa s ním uzatvorí dohoda?“

    V rozhovore sa tiež vyjadruje ku kritickému otvorenému listu prokurátorov niekdajšej špeciálnej prokuratúry. Generálny prokurátor Maroš Žilinka podľa nej riadi rezort transparentne. „Zverejňuje svoje rozhodnutia, ktoré je treba zverejniť. Ale nemyslím si, že úplne všetky vzťahy by sa mali riešiť navonok.“

    Týždenný newsletter Adama Valčeka Bez názvu si môžete predplatiť ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠na tomto odkaze⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠.

  • Advokát MICHAL MANDZÁK zastupuje obvinených a obžalovaných vo viacerých sledovaných kauzách. Niekoľko úspechov zaznamenal na Európskom súde pre ľudské práva, kde majú aj teraz jeho klienti prijaté sťažnosti na ďalšie konanie.

    Napríklad prípad Mucha proti Slovenskej republike výrazne ovplyvnil podobu trestnej justície – sudcovia, ktorí ľahkovážne sformulujú rozsudok o schválení dohody o vine a treste, nesmú rozhodovať o spoluobvinených, ktorí sa k trestnej činnosti nepriznávajú.

    Práve to bol dôvod, pre ktorý pred niekoľkými dňami päťčlenný dovolací senát Najvyššieho súdu zrušil doživotný trest pre Róberta Lališa, údajného bossa mafiánskej skupiny sýkorovcov.

    Už pred siedmimi rokmi ten istý názor prezentoval senát vtedajšieho sudcu Najvyššieho súdu Štefana Harabina, ale väčšina stakeholderov ho spochybňovala. „Absurdné,“ reagoval vtedajší advokát Daniel Lipšic na premisu, že sudcovia, ktorí schvaľovali dohody o vine a treste by nemali dostatok nestrannosti súdiť nepriznávajúcich sa spoluobvinených. Dnes je z toho štandard. Ale trestné stíhanie sýkorovcov zbytočne stratilo sedem rokov.

    „Na Slovensku sme v určitých prípadoch, v záujme akéhosi vyššieho princípu mravného, v záujme potrestania páchateľa za akúkoľvek cenu, problematické otázky zametali pod koberec. V záujme toho, aby pán Lališ alebo iní médiami označovaní kriminálnici boli potrestaní, sa spravodlivosť krivila. Sudcovia sa tomu podriaďovali len preto, aby neboli perzekvovaní za to, že si dovolili povedať, že aj údajný zločinec má právo na spravodlivý proces a musia byť zachované elementárne princípy,“ tvrdí M. Mandzák.

    Prepis rozhovoru nájdete TU alebo TU⁠⁠, video verziu rozhovoru zas TU.

    Týždenný newsletter Adama Valčeka Bez názvu si môžete predplatiť ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠na tomto odkaze⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠.

  • „Aj keď som prijal vaše pozvanie, veľmi dlho som rozmýšľal, že aj týmto rozhovorom si vykoledujem ďalšie obvinenie z nejakej šuplíkovej kauzy,“ hovorí v rozhovore 51-ročný bývalý podnikateľ PATRIK VIDAŠIČ, ktorý na Špecializovanom trestnom súde čelí obžalobe pre podozrenie z podporovania údajnej zločineckej skupiny tzv. takáčovcov.

    Po takmer troch rokoch dokazovania je prípad takmer na začiatku, pretože jeden zo sudcov trojčlenného senátu odišiel na Najvyšší súd a väčšinu svedkov preto bude treba vypočuť nanovo. Proti zvyšným dvom sudcom podal P. Vidašič námietku zaujatosti. Policajná inšpekcia totiž v roku 2021 nahrala, ako sa o nich vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry rozprávajú, že títo dvaja sudcovia okamžite neprepustia P. Vidašiča z väzby na slobodu, hoci vedeli, že je v nej už nezákonne. Práve tak vytvorili policajtom priestor, aby pripravili ďalšie obvinenie, pre ktoré P. Vidašiča následne opätovne zadržali a uväznili.

    Ide o udalosti z leta 2021. Vtedy končila P. Vidašičovi lehota väzby v kauze tzv. takáčovcov, ale špeciálna prokuratúra na neho podala obžalobu a tak Špecializovaný trestný súd už nemal čas, aby v zákonnej lehote rozhodol o prípadnom predĺžení väzby. Od 6. júla 2021 v nej bol nezákonne.

    Vyšetrovatelia NAKA už od 7. júla 2021 vedeli, že P. Vidašič je v nezákonnej väzbe a vedeli, že bude prepustený. Prezrádzajú to odposluchy, ktoré v tom čase vyhotovila policajná inšpekcia. „Treba vyrobiť skutok a treba ich ísť zobrať,“ znie na nahrávkach. Cíti P. Vidašič zadosťučinenie, že nahrávky potvrdzujú podozrenie, ktoré má už od roku 2021, ale žiaden orgán presadzovania práva mu neveril? „Nie je to zadosťučinenie,“ odpovedá.

    Odposluchy už predložil Európskemu súdu pre ľudské práva, ktorý teraz vyhodnocuje, či sa bude detailne zaoberať jeho sťažnosťou na otočku pred väznicou v júli 2021. Na Ústavnom súde nepochodil, ale vtedy ešte nahrávky neboli známe.

    Prepis rozhovoru nájdete ⁠⁠⁠TU⁠⁠⁠ alebo ⁠⁠TU⁠⁠, video verziu rozhovoru zas ⁠⁠⁠TU⁠⁠⁠.

    Týždenný newsletter Adama Valčeka Bez názvu si môžete predplatiť ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠na tomto odkaze⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠.

  • „Existencia uložených kontaktov v mobiloch (spolupracujúceho svedka) a obžalovaných preukazujú výlučne iba tú skutočnosť, že tieto vymenované osoby mali na seba navzájom uložené kontakty. Z toho však nie je možné vyvodzovať závery o účasti menovaných na spáchanom skutku,“ uviedol Krajský súd v Bratislave v roku 2016 v reakcii na odvolanie prokurátora, ktorý argumentoval, že vzájomné uloženie kontaktov zvyšuje vierohodnosť spolupracujúcej osoby, ktorá vypovedala o údajnej účasti dvoch obžalovaných na vraždách. Aj pre rozpory v jeho výpovediach mu Okresný súd Bratislava I ani Krajský súd v Bratislave neuverili a dvaja obžalovaní boli spod obžaloby právoplatne oslobodení.

    Členkou odvolacieho senátu na krajskom súde bola aj sudkyňa a členka Súdnej rady SR (zvolená sudcami) MARCELA KOSOVÁ. V rozhovore vysvetľuje, ako pristupuje k hodnoteniu vierohodnosti spolupracujúcich osôb, ktoré výmenou za miernejší trest alebo úplnú beztrestnosť spolupracujú s orgánmi činnými v trestnom konaní. „Vo všeobecnosti sa nedá pristupovať k hodnoteniu vierohodnosti tak, že ak spolupracujúca osoba vypovedá o nesporných skutočnostiach, o niečom čo je evidentné, ale pridáva k tomu niečo, čo je sporné, tak jej veríme, pretože k tým nesporným skutočnostiam existujú dôkazy,“ vysvetľuje.

    M. Kosová podporuje zvýšenie transparentnosti benefitov, ktoré sú spolupracujúcim osobám sľúbené výmenou za ich usvedčujúce výpovede. Riešia to novely trestných predpisov, ktoré by mali nadobudnúť účinnosť 15. marca. „Je veľmi dôležité, aby spolupracujúci obvinení boli pod kontrolou rovnako ako benefity, ktoré sú im ponúkané.“

    Rozsudok, o ktorom je v podcaste reč, nájdete na TOMTO odkaze.

    Prepis rozhovoru nájdete ⁠⁠TU⁠⁠ alebo ⁠⁠TU⁠⁠, video verziu rozhovoru zas ⁠⁠TU⁠⁠.

    Týždenný newsletter Adama Valčeka Bez názvu si môžete predplatiť ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠na tomto odkaze⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠.

  • „Je veľmi ľahké byť prísny a je veľmi ťažké byť spravodlivý. Väčšinou ju žiadate pre seba, nie pre iných,“ hovorí advokát a poradca predsedu vlády Roberta Fica MAREK PARA v súvislosti so znižovaním trestných sadzieb za drogovú trestnú činnosť.„Necítim sa v konflikte záujmov,“ odpovedá na otázky v súvislosti s prípravou vládnych noviel trestných predpisov, z ktorých budú benefitovať aj jeho klienti. Riešia aj jemu odborne blízku tému – presah európskeho práva do vnútroštátnych pravidiel trestného konania: „Európska komisia o tom mohla komunikovať a potom, samozrejme, to urobí kolečko a javí sa to ako Parova úprava, ale nie je to tak,“ vysvetľuje.O rušení Úradu špeciálnej prokuratúry tvrdí, že na všetky iné miernejšie riešenia je neskoro, pretože tri roky sa ignorovala diskusia o zlyhaniach. „Boli by príliš experimentálne. Zaradenie hŕstky tridsiatich prokurátorov pod generálneho prokurátora nenarúša systém, žiadnym spôsobom ho nezužuje, neberie im právomoci. Iba nastoľuje objektívnu kontrolu,“ argumentuje.Pri premlčacích lehotách pripúšťa, že návrh na ich skrátenie prichádza bez akéhokoľvek náznaku z predchádzajúcich rokov, že by boli dlhé. „Ani ja som nezachytil takú diskusiu. (...) Z dlhodobého hľadiska si však myslím, že to bude ozdravenie procesu a zároveň sa umožní vyšetrovať v reálnom čase a tiež brániť sa v reálnom čase,“ tvrdí.Vysoké trestné sadzby sú podľa neho jeden z dôvodov, pre ktorý bolo treba prijať novely trestných predpisov v skrátenom legislatívnom konaní: „Myslím, že naprieč názorovými skupinami existuje zhoda na tom, že máme extrémne vysoké trestné sadzby. Tak ako dlho ešte môžeme otáľať? Koľko ľudí ešte môže zomlieť nespravodlivý valec, kým legislatívny orgán zasiahne?“

    Prepis rozhovoru nájdete ⁠TU⁠ alebo ⁠TU⁠, video verziu rozhovoru zas ⁠TU⁠.

    Týždenný newsletter Adama Valčeka Bez názvu si môžete predplatiť ⁠⁠⁠⁠⁠⁠na tomto odkaze⁠⁠⁠⁠⁠⁠.

  • „Nešpecializovať prokuratúru na jednom mieste je veľmi nesystematické riešenie,“ myslí si prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR MATÚŠ HARKABUS. Po jej zrušení sa plánuje vrátiť na Krajskú prokuratúru Žilina.

    V rozhovore sa vyjadruje k na najčastejším výhradám, ktoré súvisia s vyšetrovaním exponovaných káuz i pôsobením Daniela Lipšica vo funkcii špeciálneho prokurátora.

    „Otázka znie, či sú pochybnosti o integrite stíhaní reálne alebo sú vytvorené reakciou protistrany. (...) Aj za kolegov môžem povedať, že my máme svedomie čisté,“ reaguje.

    Nahraté rozhovory vyšetrovateľov NAKA, že bez väzby nezískajú priznanie vníma iba ako reči: „Nechcem to zľahčovať, ale ak by ste nasadili odpočúvanie okresným vyšetrovateľom, tak takéto reči sa vedú v každom okrese.“

    Prepis rozhovoru nájdete TU alebo TU, video verziu rozhovoru zas TU.

    Týždenný newsletter Adama Valčeka Bez názvu si môžete predplatiť ⁠⁠⁠⁠⁠na tomto odkaze⁠⁠⁠⁠⁠.

  • „Konopu testujeme kvalitnejšie pre dotácie, pri drogách sú jej analýzy netransparentné,“ upozorňuje advokát IGOR RIBÁR, ktorý zastupuje aj známe prípady domácich pestovateľov marihuany.

    Debata o predvídateľných pravidlách chemických analýz drog je síce nudná, ale patrí k tým podstatnejším. Sú to totiž práve výsledky rozborov, ktoré určujú, či niekto dostane trojročnú podmienku alebo pätnásť rokov natvrdo.

    Ako novela trestných predpisov ovplyvní rekreačných užívateľov drog a domácich pestovateľov marihuany? Čo by bolo treba zmeniť, aby boli rozbory drog transparentnejšie? A čo je to trestnoprávny populizmus?

    Prepis rozhovoru nájdete ⁠⁠TU⁠⁠ alebo ⁠TU⁠, video ⁠⁠TU⁠⁠.

    Týždenný newsletter Adama Valčeka Bez názvu si môžete predplatiť ⁠⁠⁠⁠na tomto odkaze⁠⁠⁠⁠.

  • Predsedníčka Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti ZUZANA DLUGOŠOVÁ pripúšťa, že príslušníci Policajného zboru nemusia mať prístup k statusu chráneného oznamovateľa, ale zákon podľa nej nemožno zmeniť bez poctivej diskusie a analýzy alternatív. „Je mi ľúto, že ako štát aj ako spoločnosť rezignujeme na komplikovanejšie systémové debaty.“

    Upozorňuje, že policajti podľa zistení úradu nedôverujú inšpekcii a vnútornému systému nahlasovania nekalej činnosti a preto sa jej nateraz nezdá rozumné, aby prišli o prístup k statusu chráneného oznamovateľa: „Tu sme v stave, že jednoducho to celé ideme zrušiť a vôbec sa nevenujeme tomu, čo potom, akú sú alternatívy.“

    V rozhovore vysvetľuje, prečo je podľa nej nezmysel, aby sa zamestnávateľ mohol brániť proti tomu, že jeho pracovník získal status chráneného oznamovateľa. Zavedenie revízneho postupu podľa nej ohrozí prešetrovanie samotných oznámení, pretože zamestnávateľ sa pri odvolaní dozvie jeho podrobnosti. „Dochádza k demontáži tohto inštitútu,“ tvrdí.

    Napriek tomu vidí zmysel ďalšej existencie úradu aj v pokračovaní svojej misie vo funkcii: „Celá infraštruktúra ochrany oznamovateľov je oveľa širšia ako statusy chránených oznamovateľov.“

    Prepis rozhovoru nájdete ⁠TU⁠ alebo TU, video ⁠TU⁠.

    Týždenný newsletter Adama Valčeka Bez názvu si môžete predplatiť ⁠⁠⁠na tomto odkaze⁠⁠⁠.

  • JÁN HRUBALA sa doteraz vyjadroval najmä k dopadom zrušenia špeciálnej prokuratúry, ale zmeny v trestných predpisoch výrazne ovplyvnia aj Špecializovaný trestný súd, ktorému predsedá. Ročne môže súdu pribudnúť na vybavenie dvesto až tristo nových podaní.

    „Neviem, čo to spraví. Je možné, že budeme pojednávať rok alebo dva. Možno aj my budeme ako okresné súdy,“ povedal.

    V rozhovore tiež reaguje na rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré ukazujú, že v rokoch 2020 a 2021 došlo k početnejšiemu porušovaniu práva na osobnú slobodu nedostatočne odôvodnenou vyšetrovacou väzbou. „Nestalo sa nič medzi sudcami. Nikto nám nesignalizoval, že tohto treba tak alebo onak rozhodnúť.“

    Pripúšťa, že prehnane prísna právna kvalifikácia skutku v úvode trestného stíhania môže slúžiť ako páka na obvineného, aby radšej s orgánmi presadzovania práva spolupracoval.

    Prepis rozhovoru nájdete TU, video TU.

    Týždenný newsletter Adama Valčeka Bez názvu si môžete predplatiť ⁠⁠na tomto odkaze⁠⁠.

  • „Naratív, že vysoké trestné sadzby budú odrádzať páchateľov a tí nebudú páchať trestnú činnosť, nefunguje tridsať rokov. Prečo si myslíme, že to bude fungovať ďalej?“ vraví profesor trestného práva z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave TOMÁŠ STRÉMY, ktorý sa špecializuje na restoratívnu justíciu – už dvadsať rokov patrí k popularizátorom iných trestov než je zatváranie páchateľov do väzníc.

    V rozhovore reaguje na novely trestných predpisov, ktoré dávajú súdom viac priestoru trestať páchateľov alternatívne a nie za každú cenu ich posielať do väzenia. „Dodnes sme vyprodukovali zhruba dvetisíc strán verejne dostupnej odbornej tvorby a výskumov, ktoré potvrdzujú, že trest odňatia slobody za každú cenu nie je zmysluplný,“ vraví T. Strémy.

    „Sme blízko čísiel, ktoré majú krajiny východnej Európy, ale vlak nám odchádza. Napríklad Česká republika aplikuje alternatívne tresty vo väčšej miere. Zoberte si iba taký peňažný trest. Oni v 23 percentách prípadov, my v desiatich. Ten trend nevidíme, ale bude viditeľný o päť rokov, keď nám budú ľudia stále nastupovať do väzníc. V minulosti sme s Aktuality.sk analyzovali počty väznených za drogy. Pred piatimi rokmi to bolo 1000 ľudí, teraz je ich 1800. Do akých čísiel sa to my dostávame?“

    Týždenný newsletter Adama Valčeka Bez názvu si môžete predplatiť ⁠na tomto odkaze⁠.

  • Obhajca príslušníkov Národnej kriminálnej agentúry okolo vyšetrovateľa Jána Čurillu PETER KUBINA z advokátskej kancelárie Dentons vysvetľuje, prečo sú z jeho klientov chránení oznamovatelia a či by policajti mali mať prístup k tejto ochrane.

    „Vyňatie nejakej veľkej skupiny štátnych zamestnancov spod režimu ochrany by túto ochranu znefunkčnilo,“ tvrdí.

    Pripúšťa, že ministerstvo vnútra už teraz môže napadnúť rozhodnutia o ochrane J. Čurillu a spol. na súde, ale úspech podľa advokáta nemá istý: „Viem si to predstaviť v prípade súkromného zamestnávateľa.“

    Nebolo by zmysluplnejšie, ak by Mestský súd Bratislava IV vydal neodkladné opatrenia iba do času, kým by sa policajti mohli brániť na správnom súde?

    „Nie som zástancom toho, aby sa okázalo demonštrovala policajná sila vo veciach, kde nejde o hrubokrkú mafiu a násilnú kriminalitu," hovorí P. Kubina. Ako potom vníma zodpovednosť svojich klientov za policajné zásahy v posledných troch rokoch?

    A čo hovorí na chystané zmeny v trestných predpisoch? „Vôbec by mi neprekážalo, ak by sa do (uzatvárania dohôd so spolupracujúcimi svedkami) vnieslo trochu viac svetla. Ale nemôže to byť tak, že sa ten inštitút úplne znefunkční.“

    Prepis rozhovoru nájdete na weboch trend.sk a adamvalcek.sk. Video aj na YouTube.

    Týždenný newsletter Adama Valčeka Bez názvu si môžete predplatiť na tomto odkaze.

  • Posledný rozhovor v tomto feede vyšiel pred dva a pol rokom. Teraz sa k nemu opäť vraciam. Preto som ho premenoval, aby verejnejšie odrážal obsah, ktorý sem bude pribúdať. V tomto podcastovom feede budú po novom vychádzať audioverzie rozhovorov a niektorých newslettrov. Súvisia najmä s justíciou, právom, kauzami, biznisom. Videorozhovory budú k dispozícii na mojom webe adamvalcek.sk a väčšina aj na webe týždenníka Trend. Týždenný newsletter Bez názvu si môžete predplatiť na tomto odkaze za zľavnenú cenu 29 eur/rok.

  • Nie každý začínajúci podnikateľský nápad je startupom. Čo tento pojem teda znamená? Zvyknú banky financovať startupy alebo je to príliš veľký risk? Kde startupisti hľadajú zdroje na rozbeh a ďalší rozvoj podnikania? Prečo sa vyplatí investovať jedno alebo dve percentá z hodnoty získanej investície do právnikov? 

    Rozhovory Andreja Zaťka, Group CEO 365.bank a Poštovej banky a novinára Adama Valčeka, tentokrát s ich hosťami Rudolfom Vráblom, výkonným riaditeľom spoločnosti 365.fintech, ktorá investuje do fintechových startupov a Tomášom Vyšným, konzultantom a startupovým investorom.

    Podcast je záznamom diskusie, ktorá bola vysielaná na sociálnej sieti Clubhouse 13. mája 2021.

  • Podcast je záznamom rozhovoru s Alexejom Fulmekom, CEO a menšinovým akcionárom Petit Pressu, ktorá vydáva denník SME, regionálne týždenníky MY a ďalšie tituly. Rozhovor bol vysielaný na sociálnej sieti Clubhouse 22. apríla 2021. V rozhovore sa dozviete, že

    zverejnenie nahrávok Gorily ani trestné stíhanie a vyše mesiac trvajúce uväznenie Jaroslava Haščáka, odchádzajúceho lídra investičnej skupiny Penta, nezmenilo dynamiku rokovaní: „po zadržaní sa objavila chuť transakciu rýchlejšie ukončiť a my sme ešte uvažovali, či neotvoriť rokovanie o cene, ale nakoniec do toho nešli a myslím si, že to bolo dobré rozhodnutie, pretože inak by sa obchod neuzatvoril“,

    vzťah s Pentou bol podľa Fulmeka bez väčších konfliktov „s výnimkou troch-štyroch situácií“: „nemám na nich ťažké srdce, ale Haščákov incident s Gorilou a jeho vzťahy s Marianom Kočnerom ho diskvalifikujú na to, aby bol majiteľom média typu SME“,

    Penta podľa Fulmeka viackrát využila svoje právo veta k investíciám Petit Pressu: „ale nie z obštrukčných dôvodov, ale preto, že danú investíciu považovali oni zo svojho pohľadu za nie zmysluplnú, napríklad sme chceli stavať novú tlačiareň, pri ktorej nebola päťročná návratnosť investície, čo je pri tlačiarni nereálne“, 

    „ak by bol George Soros akcionárom, tak to transparentne priznáme, ale nie je to tak“, Open Society Fund sa iba podieľa na čiastočnom (50-percentnom) financovaní transakcie, kupcom je investičný fond Media Development Investment Fund, 

    Fulmek v súvislosti s konšpiráciami o Sorosovi nemá obavu z poklesu predaja predplatného, čo sa stalo v roku 2014 po vstupe Penty do Petit Pressu: „neverím, že to ovplyvní predaje, pretože naratívu o Sorosovi uveria iba ľudia, ktorí by si denník SME aj tak nekúpili a skôr sa prikláňam k tomu, že odchodom Penty si nás môžu naspäť predplatiť ľudia, pre ktorých bola Penta prekážkou“, 

    fond MDIF platil Pente za jej podiel prémiovú cenu: „žiadali však seriózneho spoluinvestora, ktorý svojou finančnou účasťou preukáže, že investícii verí a že všetci platia za podiel férovú cenu“, preto nakoniec spolu s MDIF kupuje podiel v Petit Presse aj Fulmek, manažér vydavateľstva Petit Press Peter Mačinga a podnikateľ Marek Václavík, 

    fond MDIF od Petit Pressu očakáva aktívnu dividendovú politiku: „očakávajú výplatu dividend vo výške aspoň dvoch percent ročne z výšky ich investícií“, investičný horizont MDIF je podľa Fulmeka päť až desať rokov: „ale z iných krajín viem, že ich prípadný odchod je zložitý, nemôžu podstúpiť žiadne reputačné riziko a médiá nepredávajú oligarchom, radšej v štruktúre zotrvajú dlhšie“, 

    Petit Press Pente nevyplatil dividendy s výnimkou transakcie, ktorá sa týkala predaja denníka Új Szó, vydavateľstvo má preto v účtovníctve relatívne veľký hotovostný vankúš a vyše jeden milión eur nerozdeleného zisku: „plán je, že po vstupe MDIF sa rozdelí disponibilný zisk medzi aktuálnych akcionárov, Penta už nedostane nič, zvyšné voľné zdroje budú investované do rozvoja vydavateľstva“, 

    Petit Press od roku 2016 opakovane investoval do dlhopisov Penty, k 31. decembru 2020 malo vydavateľstvo neinvestované v cenných papieroch Penty vyše dva milióny eur: „tieto dlhopisy sú súčasťou dohody; bondy, ktoré majú splatnosť v roku 2023, od nás Penta odkúpila a bondy, ktoré majú splatnosť tento rok, budú riadne vyplatené pri splatnosti, tam sme už nevideli dôvod, aby to odkupovali“,

    kampaň „neustúpili sme“ je „oproti iným alternatívnym návrhom kultivovaná“, ale Fulmek dodáva, že rozumie kritickým poznámkam, ktoré toto heslo vyvolalo: „(je otázka) voči čomu sme mali ustupovať, ak na nás žiaden tlak nebol a nemali sme prečo ustupovať, ale to heslo skôr vyjadruje napätie, ktoré redakcia v sebe mala prítomnosťou Penty a ktoré sa vždy akcelerovalo, keď napríklad niekto povedal novinárom, že výplatu majú od Penty, (...) skôr si to heslo vysvetľujem ako prirodzenú úľavu z napätia a vzťahov“.