Episodes
-
Je možné, že koalícia má vlastné mená, ktoré chce na Ústavný súd. Nechcú, aby nového sudcu z dvoch kandidátov vyberala Zuzana Čaputová, ale Peter Pellegrini, zhoduju sa opozičné poslankyne.
Opozícia tvrdí, že koalícia si chce na Ústavný súd zvoliť svojho človeka, a preto sa nepodarí tento týždeň vybrať ani jedného zo súčasných kandidátov na ústavných sudcov.
„Nechcú, aby nového sudcu z dvoch kandidátov vyberala ešte Zuzana Čaputová. Je dokonca možné, že koalícia má vlastné mená, ktoré chce na Ústavný súd. Nie je to nitko z tejto pätice, pretože pri voľbe je potrebných 90 hlasov. No my sme nezachytili snahy vládnej koalície, že by hľadala podporu v radoch opozície," hovorí v podcaste poslankyňa Progresívneho Slovenska Zuzana Števulová.
Ak by sa voľba kandidátov na ústavných sudcov nepodarila, pri opätovnej voľbe by stačilo 76 poslaneckých hlasov. Podľa poslankyne SaS Vladimíry Marcinkovej sa čaká na rozhodnutie Roberta Fica „Či Robert Fico obnoví alebo neobnoví túžbu oddýchnuť si na Ústavnom súde,“ hovorí.
„Vieme o ambíciách Roberta Fica na túto pozíciu. Ja by som to nevylučovala, keďže sú tu úvahy o Štefanovi Harabinovi na člena Súdnej rady," doplňa poslankyňa Mária Kolíková.
Toto meno by nezavrhovala aj poslankyňa Zuzana Števulová. „Vieme, že už mal záujem. On povolaním právnik takúto možnosť môže zvažovať. Určite by som nezavrhovala toto meno."
O téme hovoríme aj s poslancami koalície Budete počuť Tibora Gašpara a Dušana Jarjabka zo Smeru. Tibor Gašpar odmieta, že by na kandidátov na sudcov Ústavného súdu mohli v budúcnosti kandidovať David Lindtner či Marek Para. Poslanec Jarjabek odmieta, že by o funkciu mal záujem Robert Fico.
O téme budeme hovoriť aj s právnikom Via Iuris Petrom Čurošom. „Predlžovanie tohto konania je dosť neobvyklé, čiže v tomto je táto voľba iná," hovorí v kontexte toho, že Ústavný súd má už mesiace prázdno jedno kreslo.
Moderuje Denisa Hopková.
-
Opozícia opäť zvoláva protesty, ktorých témou bude okrem snahy ovládnuť RTVS aj dôchodkový systém. Nie je to prehnaná reakcia, ak vláda nejde druhý dôchodkový pilier znárodniť?
Odborník na dôchodky Michal Nalevanko hovorí, že by investovanie dôchodkových úspor do diaľnic nemusel byť zlý nápad, ak by to bolo dobrovoľné. Takúto investíciu by však nikomu neodporúčal.
Text: Premiér Robert Fico minulý týždeň naznačil, že vláda plánuje využiť peniaze, ktoré si ľudia odkladajú v druhom dôchodkovom pilieri. Podľa neho by tieto peniaze mali pomôcť našej ekonomike, a naznačil napríklad využitie týchto peňazí na stavbu diaľnic. Vyvolalo to prudké reakcie opozície, ktorá tvrdí, že vláda ide ľuďom „ukradnúť“ alebo „zobrať“.
Minister práce Erik Tomáš však tvrdí, že štát si tieto peniaze len požičia, investuje a vráti s výnosom. Kto má teda pravdu?
V dnešnom podcaste budete počuť aj ekonomického experta PS Štefana Kišša, ktorý tvrdí, že ak má na stavbe diaľnic zarobiť investor, bude to na úkor sporiteľov. SaS už organizuje petíciu proti štátnym zásahom do druhého piliera.
Čo si o tom myslí nezávislý expert? Oslovili sme Michala Nalevanka.
Moderuje Peter Hanák.
-
Episodes manquant?
-
Doteraz vláda Roberta Fica tvrdila, že na posledný list Komisie odpovedali a ich odpoveď má 40 strán, vyrieši to vyhrády a obavy. No eurokomisárka teraz povedala, že stále evidia dosť dôkazov a vláda ich stále nepresvedčila, že Slovensko dostatočne chráni peniaze pred korupciou. To považujem za najnovšiu a najzaujímavejšiu nformáciu zo stretnutia premiéra Fica a eurokomisárky Jourovej, hovorí v podcaste Barbara Zmušková z Euractivu.
Slovensko navštívila eurokomisárka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová. Dočasne prebrala aj spravodlivosť po eurokomisárovi Didierovi Reyndersovi. Včera sa stretla s premiérom Robertom Ficom a viacerými členmi vlády. Predseda vlády dnes označil stretnutie s eurokomisárkou za veľmi dobré a dodal že mali veľmi vážny rozhovor.
Nedávno mal premiér na adresu eurokomisárky ostré vyjadrenia, hovoril že ich má „rada ako koza nôž."
Európska komisia si bude ďalej písať s vládou o novele Trestného zákona, uviedla včera Věra Jourová. Skritizovala aj návrh zákona SNS o mimovládnych organizáciach. Čo je záver stretnutia? V podcaste budete počuť analytičku z Euractivu Barbaru Zmuškovú.
„Doteraz vláda Roberta Fica tvrdila, že na posledný list Komisie odpovedali a ich odpoveď má 40 strán, vyrieši to vyhrády a obavy. No eurokomisárka teraz povedala, že stále evidia dosť dôkazov a vláda ich stále nepresvedčila, že Slovensko dostatočne chráni peniaze pred korupciou. To považujem za najnovšiu a najzaujímavejšiu nformáciu zo stretnutia premiéra Fica a eurokomisárky Jourovej," hovorí.
Moderuje Denisa Hopková.
-
Verejne ukazujú svoju tvár, aby chránili nezávislosť a verejnoprávnosť. Už teraz však vyjadrujú aj obavy o svoju profesnú i osobnú budúcnosť. Vládna väčšina rozpúšťa aktuálnu verejnoprávnu RTVS a chce z nej STVR. Z rozhlasu a televízie Slovenska chce Slovenskú televíziu a rozhlas. V spravodajstve napríklad vládnu obavy z návratu manierov z čias riaditeľovania Jaroslava Rezníka.
„Pravidelne mi strhávali z výplaty. Pravidelne som dostávala pokarhania, ak sa niečo nepáčilo šéfovi, pričom som sa snažila o objektívne informovanie v súlade so štatútom RTVS. Bojím sa, že k čomusi podobnému dôjde aj v najbližších mesiacoch“, hovorí spravodajkyňa Kristína Chrenková, ktorá stojí za protestným listom s vyše 1200 podpismi zamestnancov.
Ďalšia z jeho iniciátoriek Soňa Weissová dodáva, že „nechcú určite pochovať verejnoprávnosť. Urobíme všetko pre to, aby sme vyjadrili svoj nesúhlas“.
„Nechceme sa nechať pochovať. Ale ak má byť verejnoprávna a nezávislá RTVS minulosťou, vyhlasujeme štvrtok, deň po schválení návrhu zákona vládou, za Čierny deň RTVS“ – avizovala Iniciatíva za verejnoprávnosť a nezávislosť, ktorá vznikla na pôde verejnoprávneho média.
Len pred bratislavské sídlo rozhlasovej časti RTVS ju prišlo podporiť v čiernom oblečení približne 150 zamestnancov a spolupracovníkov, či podporovateľov výzvy.
„Je to ťažká dilema, čo robiť a čo nie. Každá lúza, ktorá vládne, nebude pri moci večne. Bude teda potrebné postaviť inštitúciu na nohy“, hovorí ďalší z účastníkov stretnutia Michal Vojsovič, ktorý je v rozhlase zvukovým technikom. „Momentálne je vízia taká, že pracujme ako pracovať máme. Poctivo, normálne a keď im to bude vadiť, pôjdeme preč“, dopĺňa.
Podporu zamestnancom RTVS vyjadril aj kazateľ Daniel Pastirčák. „Dejú sa tu veci, ktoré sa nediali od Mečiara, bojím sa, že to pôjde ešte ďalej“, povedal.
V dnešnom podcaste si môžete vypočuť reportáž z verejného prejavu „smútku i nesúhlasu“ so zákonnými zmenami, ktoré RTVS naordinovala aktuálne vládna moc.
Budete počuť aj názory exministerky Silvie Hroncovej, Pavla Szalaia z Reportérov bez hraníc či Zuzany Petkovej z nadácie Zastavme korupciu.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Pri deťoch, ktoré žijú v neúplných rodinách je riziko chudoby až 40 percent, kým pri dôchodcoch je to len 9 percent. Najohrozenejšou skupinou obyvateľstva teda nie sú penzisti, ale sú to deti, ktoré majú iba jedného rodiča, hovorí na margo aktuálne schválených trinástych dôchodkov Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Trináste dôchodky ako nová realita nášho penzijného systému versus potreba konsolidácie verejných financií. Zvyšovanie životnej úrovne penzistov totiž prichádza v čase potreby ozdravenia verejných financií, teda ľudovo povedané doby uťahovania opaskov. Vládna štedrosť k penzistom ale nebude vôbec lacná. V tomto roku nás to bude stáť 829 miliónov, budúci 926 a v roku 2027 výdavky na trináste penzie prekročia jednu miliardu eur. Trináste penzie pritom prichádzajú v čase vládou avizovaného uťahovania opaskov. Vláda totiž akútne potrebuje nájsť takmer jeden a pol miliardy a v najbližších troch rokoch počíta s konsolidáciou vo výške takmer 4. miliárd.
Ako teda ide zvyšovanie životnej úrovne penzistov dohromady s potrebou utiahnuť našim verejným financií opasok? Dá sa konsolidovať v rádoch miliard bez toho aby to nemalo negatívny dosah na našu životnú úroveň a môžeme si trináste dôchodky dovoliť? No a napokon, sú naši penzisti skutočne tou najohrozenejšou skupinou obyvateľstva a ak ňou nie sú - pretože tou sú deti rodičov samoživiteľov, tak prečo sa vláda venuje prioritne práve penzistom? Odpovie Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. V podcaste však budete počuť aj ministra práce a sociálnych vecí Erika Tomáša ako i premiéra Roberta Fica
Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Martina Šimkovičová prenajala svojmu generálnemu tajomníkovi rezortu kultúry Lukášovi Machalovi sálu v kaštieli v Budmericiach na súkromnú spoločenskú akciu. V kaštieli minulý týždeň oslavoval svoju päťdesiatku. Sálu dostal na dva dni za 100 eur.
„Čo sa javí ako kľúčový problém je, že Lukáš Machala je pravá ruka Šimkovičovej. Sprevádza jú a blízko s ňou spolupracuje. A tento človek uzavrel zmluvu s ministerkou - a teda s osobu, s ktorou je v blízkom kontakte, aby získal sálu na súkromnú akciu. Je otázka, či by aj iný občan Slovenskej republiky, ktorý by si povedal, že si chce urobiť oslavu narodenín, mal taký jednoduchý prístup na ministerstvo a dokázal by si v kaštieli prenajať sálu," približuje v podcaste autor zistenia a reportér Aktualít Tomáš Kyseľ.
Novinár tiež vníma ako problém za akú sumu Machala dostat sálu. „Javí sa to ako nízka suma už len preto, že napríklad minulý rok sa tam konal svadobný obrad za 400 eur," dodáva tiež Tomáš Kyseľ.
Podľa šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho je to nastavenie ľudí zo Slovenskej národnej strany. „Funkcionári SNS vtrhnú do krásnych objektov, ako je kaštieľ v Budmericiach, ministerstvo kultúry alebo inštitúcie a ničia to tam a dehonestujú. Je to prirodzené správanie funkcionárov SNS, ktorí majú neúctu k Slovenskej republike," hovorí v podcaste.
Zástupcovia SNS podľa Bárdyho nie sú kariérni politici, ktorí si uvedomujú, ako by sa mal riadiť štát. „Prišli sa správať ako papaláši. Prišli si odtrhnúť z koláča, ktorý získali po voľbách vďaka Robertovi Ficovi. Od nich sa nedá čakať nič dobré. Nominácie zodpovedajú mentálnej a hodnotovej úrovni tej strany. Je to strana papalášov," dodáva.
Moderuje Denisa Hopková.
-
Robert Fico po boku ministerky Martina Šimkovičovej útočil na kultúru a médiá. Umelcom vyčítal vulgárnosť. Herec SND Richard Stanke však pripomína, že je to Robert Fico, kto o ľuďoch hovorí ako o prascoch. Ministerka kultúry medzitým avizuje zosekanie financií umelcom, ktorí protestovali proti jej politike. Premiér hovorí, že na stole bude aj financovanie cirkví.
Ministerku kritizujú len nekultúrni ľudia a duchovní bezdomovci, slovenská národná kultúra nemá byť transsexuálna, a počas predstavenia nemajú zaznievať vulgarizmy. To všetko povedal dnes Robert Fico na pôde ministerstva kultúry. Nezostáva to však iba pri slovách. Vládna koalícia sa pokúša ovládnuť kultúrne fondy, zrušiť RTVS a do novej inštitúcie nominovať vlastného riaditeľa, a avizuje zmeny vo financovaní cirkví.
Ako na to reaguje opozícia? Okrem predstaviteľov koalície budete v podcaste Aktuality Nahlas počuť aj poslankyňu za PS Zoru Jourovú.
Nahrával Peter Hanák.
-
Robert Fico sa pokúsi nastoliť nejakú verziu kremeľského režimu no a bude to tu zrejme podstatne dlhšie, než na jedno volebné obdobie, hovorí publicista Arpád Soltész. Grigorij Mesežnikov vidí vo vládnej politike už i zjavné črty fašizmu. „Fico sa stáva brzdou demokratického vývoja,” dodáva politológ.
Ovládnutie a pokus o znormalizovanie verejnoprávnej RTVS, ovládnutie Fondu na podporu umenia, stigmatizácia Mimovládok, útoky na médiá a dokonca i na konkrétnych novinárov, snaha zastrašit a paralyzovať kritickú časť verejnosti a nasadiť opozícií psiu hlavu extrémizmu, obsadzovanie úradov vernými a lojálnymi služobníkmi no a na strane druhej, štedrá ruka trinástych dôchodkov, hoci i na úver a za netrpezlivého čakania veriteľov Slovenska na akýkoľvek zmysluplný plán konsolidácie rozvrátených verejných financií. Dobre známe starorímske heslo cisárov „Chlieb a hry” sa tak v slovenskej praxi mení na akúsi politiku "cukru a biča" tak dobre známej i zo šedivej a beznádejnej praxe husákovskej Normalizácie.
Kde budú mať teda tieto ambície vládnej moci svoj strop a nakoľko je občianska spoločnosť schopná – ale najmä ochotná, postaviť sa tomuto mocenskému valcu? A k čomu smeruje slovenská spoločnosť pod taktovkou takýchto politikov? No a čo my- spoločnosť? Čo si necháme vnútiť mocou a nakoľko v nás ožijú všetky tie generačne pestované a rokmi overené normalizačné vzorce kolaborácie s mocou na jednej strane, ale i odporu v povestných ostrovčekoch pozitívnej deviácie na strane druhej? Téma pre publicistu Arpáda Soltésza a politológa Grigorija Mesežnikova.
Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
„Keď nie vláda, posielame my.“ Slogan týchto hodín. Na vojenskú pomoc Ukrajine sa za necelé dva dni vyzbieralo vo verejnej zbierke s názvom Munícia pre Ukrajinu už viac ako milión eur. Zuzana Izsáková z iniciatívy približuje, že na prvý milión bolo potrebných len 41 hodín.
Lídri Európskej únie sa v tých istých hodinách v Bruseli dohodli, že Kyjevu dodajú svoje protivzdušné systémy. Len hodiny pred odjazdom na ten istý samit však slovenský premiér hovoril aj o Západe, ktorý pri Ukrajine „blbne“.
Matej Kandrík z Adapt institut hovorí, že ide o náhľad rovno do premiérovej duše.
A s Petrom Bárdym sa ešte vrátime k odchodu avizovanému odchodu dozorujúcich prokurátorov prípadu vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnirovej.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Kým po prezidentských voľbách premiér Robert Fico hovoril o vykosťení KDH, dnes hnutiu ponúka: „poďme rozprávať o zákaze adopcií detí homosexuálnymi pármi, o superpotratoch, ja s tým nemám absolútne žiaden problém.
Slová premiéra po tom, čo hnutie KDH ponúklo vláde novelizáciu zákona o ochrane prírody a krajiny a zákona o civilnej ochrane - presnejšie sa to má týkať premnožených medveďov. V KDH tiež zaslali list šéfke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej. Žiadajú, aby Slovensku nestopli peniaze z plánu obnovy, a to napriek tomu že hnutie malo výhrady k rušeniu úradu špeciálnej prokuratúry.
V parlamente sme zisťovali, čo myslia poslanci KDH o slovách Roberta Fica - aj o tých prvých o vykostení ich hnutia, aj o ponuke, ktorú dnes premiér smeroval europoslankyni KDH Miriam Lexmann. Budete počuť Viliama Karasa, Martina Šmilňáka, Petra Stachuru a Františka Mikloška. Oslovili sme aj exšéfa KDH Alojza Hlinu, dnes poslanca SaS a Vladimíru Marcinkovú.
Podcast si môžete vypočuť aj vo forme textu, ktorý nájdete tu.
Moderuje Denisa Hopková.
-
Kto bude novým šéfom parlamentu? Zdá sa, že dnes sa na túto otázku odpoveď nenájde- Koalícia sa chce téme venovať po eurovoľbách. No minimálne je jasné, že dohoda na mene nie je. SNS podporuje Andreja Danka, Hlas Richarda Rašiho.
Celá debata o šéfovi SNS začala po tom, čo premiér Robert Fico cez víkend v Sobotných dialógoch na RTVS povedal, že by bolo najlepšie, ak by sa predsedom parlamentu stal Andrej Danko. On sám ako premiér, Peter Pellegrini ako prezident a Andrej Danko ako predseda parlamentu by boli pre Slovensko najlepšia trojica. Na to však reagoval minister práce a podpredseda strany Hlas Erik Tomáš a pre rádio Expres uviedol, že ich nominantom je Richard Raši.
Boli sme sa teda pýtať na túto tému poslancov koalície. Budete počuť poslancov Hlasu Samuela Migaľa a Miroslava Čellára, poslancov SNS Romana Michelka a Dagmar Kramplovú, ale aj poslancov opozície - Martina Dubéciho z Progresívneho Slovenska Branislava Gröhlinga zo Slobody a solidarity.
Podľa šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho Robert Fico urobí všetko preto, aby sa Hlas znova spojil so Smerom a vytvoril jednu silnú stranu. "Bude to referendum o strane Hlas. Ak má byť životaschopný, bude si musieť obhájiť stoličku," hovorí.
Podľa neho je Andrej Danko drahá nevesta a Robert Fico mu má byť za čo vďačný.
Moderuje Denisa Hopková.
-
Izraelský vojnový kabinet v týchto chvíľach rozhoduje o odvete za víkendový útok Iránu. Celý diplomatický svet, vrátane ich spojencov, vyzýva Izrael, aby neeskaloval konflikt. V izraelskej vláde však sedia aj pravicoví a náboženskí extrémisti, upozorňuje politológ Jozef Lenč. Exminister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský si myslí, že Izrael nenechá iránsky útok bez odozvy, ale tá môže byť aj mierna.
Išlo by o odvetu za odvetu, tvrdí Jozef Lenč a pripomína izraelský útok na iránsky konzulát v sýrskom Damašku, kde pred dvomi týždňami zomrelo niekoľko vysoko postavených iránskych dôstojníkov. Aj tento incident však vypovedá o tom, ako Irán dlhodobo využíva územia okolitých krajín a polovojenské až teroristické skupiny na útoky proti Izraelu. Dá sa táto špirála násilia zastaviť?
A ktorá zo strán Izrael vs. Irán je silnejšia?
Dnešný podcast Aktuality Nahlas nahral Peter Hanák.
-
O peniaze z EÚ prídu Ficovi voliči v regiónoch
Dôvody, pre ktoré má momentálne Slovensko pozastavené posudzovanie žiadosti o peniaze z Plánu obnovy, sú dva. Jeden je ekonomický a druhý sa týka vládnej politiky v oblasti spravodlivosti. V každom prípade však hrozí, že o peniaze prídu ľudia v slovenských regiónoch. Ide totiž o projekty ako nemocnice v Martine a Banskej Bystrici, opravy železníc pri Fiľakove či Leviciach.
Voliči Smeru a Hlasu tak v praxi pocítia dôsledky svojho rozhodnutia, komenture pre náš podcast exminister investícií z úradníckej vlády Peter Balík. Budete počuť aj vysvetlenie vicepremiéra pre Plán obnovy Petra Kmeca z Hlasu, aj lídra opozície Michala Šimečku z PS, alebo Veroniku Remišovú z klubu hnutia Slovensko.
Moderuje Peter Hanák.
-
Ľudia, ktorí nevedia inak vládnuť, tak to robia systémom „rozdeľuj a panuj,“ ale nedochádza im, že časom sa môže situácia meniť a čím väčším tlakom sa víťazstvo dosiahne, tým väčší bude aj ten spätný náraz, hovorí o narastajúcej polarizácií psychológ Dušan Ondrušek. Polarizácia je podľa neho prirodzeným javom, u nás je však príliš priživovaná nezrelými politikmi.
Je po prezidentských voľbách, nad krajinou sa však pokoj a mier sľubovaný novozvolenou hlavou štátu nerozhostil. Frustrácia a napätie by sa dalo priam krájať a o stupňujúcej sa polarizácií začali ako o probléme hovoriť už aj politici. Ako je však u nich obvyklé, aj v tomto prípade, vlastné brvno v oku nevidia, no o to hlasnejšie hovoria o smietkach v očiach oponentov a dokonca jeden z dlhodobo najvýraznejších politikov konfliktu dnes z polarizácie obviňuje svojich politických oponentov. Stáva sa teda z konfliktu nová politická téma?
„Všetci máme v sebe tendenciu k tzv. atribučnej chybe, respektíve atribučnému skresleniu: Keď sa niečo darí, tak máme tendenciu prisudzovať to sebe a naopak, keď sa niečo nedarí, tak máme tendenciu hľadať vinníkov mimo seba a tak potom vznikajú rôzne komplikované príbehy, kto všetko tú chybu (alebo prehru) spôsobil. No a keď je spoločnosť dostatočne vyzretá, tak sa to neberie tak osudovo. Keď je ale spoločnosť nezrelá a nie je v nej zrelá a kultivovaná diskusia a zvyklosti o tolerancií protivníka, tak sa uchyľuje napríklad k nálepkovaniu a rozdeľovaniu spoločnosti,“ hovorí psychológ a odborník na krízovú komunikáciu Dušan Ondrušek.
Čo je teda za stupňujúcou sa agresivitou v spoločnosti, kto je za ňu zodpovedný, prečo voľby nepriniesli žiadnu úľavu a nejde o nový spôsob politickej taktiky v akejsi permanentnej nikdy nekončiacej predvolebnej kampani? Téma dnešného podcastu s psychológom Dušanom Ondrušekom, politológom Jozefom Lenčom a šéfredaktorom Aktualít Petrom Bárdym.
„Ak chcú demokrati veriť, že tu môže nastať nejaká zmena k lepšiemu, tak radikalizáciou diskusie, urážaním oponentov a prehlbovaním zákopov, ktoré sú tu dnes vykopané, sa to nedosiahne. Je to obrovská chyba,“ upozorňuje Peter Bárdy.
„Keď sú lídri nezrelí, tak im nestačí vyhrať, ale majú tendenciu v konflikte pokračovať a dávať najavo tým, čo prehrali, akí sú nemožní,“ dodáva Dušan Ondrušek.
Počúvate Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
V parlamente je verejné vypočutie kandidátov na uprázdnený post ústavného sudcu po Jane Laššákovej. Na miesto sa hlási päť uchádzačov, dvoch vyberie parlament, z nich si potom vo finále vyberie hlava štátu.
K doplneniu dochádza v čase, keď na rozhodnutie o ústavnosti čakajú citlivé podania napríklad v súvislosti s vládnymi zmenami v trestnej legislatíve. Naviac, ak za personálnymi návrhmi minimálne dvoch kandidátov je vládna moc – poslanec Michelko z SNS či dekan Právnickej fakulty UK v Bratislave Eduard Burda, blízky vládnym stranám?
Je potrebné spozornieť a sledovať už verejné vypočutie?
„Vždy je dobré byť na pozore, keď sa obmieňa zloženie ústavného súdu“, tvrdí Eva Kovačechová z Via Iuris. Dopĺňa však, že svoje urobí aj potreba ústavnej väčšiny, ktorú potrebuje kandidát na post ústavného sudcu, a to ešte predtým, ako by sa preň rozhodla samotná hlava štátu. Lebo konečný výber robí až prezident.
O uvoľnený post sa uchádza Michaela Králová, ktorú navrhuje poslanec SNS Roman Michelko. Líviu Trellovú zas dekan bratislavskej Právnickej fakulty UK Eduard Burda, ktorý má blízko k vládnym stranám (je ich nominant v štátnej komisii pre voľby).
Antona Dulaka navrhla dekanka Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave, Martinu Jánošíkovú zas dekan Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Zuzanu Pitoňákovú verejný ochranca práv.
„Sme v inej situácii, ako to bolo napríklad v roku 2019. Vteda sa z trinástich sudcov ústavného súdu odmieňalo aždeväť. To bola naozaj nadpolovičná väčšina. Bol to kritický počet ústavných sudcov a veľmi, veľmi záležalo na tom, kto sa na ten ústavný súd dostane. V súčasnosti, keď sa dopĺňa jedno uprázdnené miesto z trinástich sudcov, nechcem povedať, že to nie je dôležité. Samozrejme, že je. ale nie je namieste obava dnes v tejto situácii, že by sa nejakým zásadným spôsobom mohlo otočiť smerovanie ústavného súdu“, vysvetľuje Eva Kovačechová z Via Iuris.
S Annamáriou Dömeovou z investigatívneho tímu sa pozrieme na najnovší záver preverovania smrti bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského.
„Preskúmala prípad a pokiaľ ide o zranenie oka a samovraždu, nezistila cudzie zavinenie inej osoby na vzniku týchto zranení“, uvádza sa v stanovisku prešovskej krajskej prokuratúry.
Bude tak koniec neustálemu spochybňovaniu jeho smrti?
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Čas volebný vystriedal čas uťahovania opaskov. Vláda potrebuje konsolidovať verejné financie no a ako prvé ju napadlo, zvýšiť nám dane a pohroziť masívnym prepúšťaním v štátnej správe. Opozícia vláde neverí a obáva sa, že siahne i na Druhý pilier a napokon sa nevyhne ani zvyšovaniu DPH.
Je po voľbách a premiér namiesto Pellegrinim sľubovaného pokoja občanom „doručil“ vyššie dane a hrozí i masívnym prepúšťaním v štátnej správe. Slovensko má totiž vážny problém a ten problém sa volá prázdna štátna kasa – a permanentný život na dlh, ktorého financovanie je stále drahšie – a je teda dlhodobo neudržateľné. Aktuálne vláda potrebuje nájsť približne 1, 4 miliardy eur – čo predstavuje jednopercentnú konsolidáciu verejných financií. Hľadanie tejto obrovskej sumy sa však vláde zatiaľ príliš nedarí.
Kde teda chce vláda hľadať tieto peniaze a ako vníma jej predstavy o ozdravení verejných financií opozícia? Dá sa pri tak vysokej konsolidácií vyhnúť vyššej DPH či škrtom v sociálnej sfére? A nesiahne napokon vláda aj na miliardy sporiteľov v druhom penzijnom pilieri? Téma dnešných Aktualít Nahlas s poslancami parlamentu Štefanom Kiššom za PS a Mariánom Viskupičom za SaS. Počuť však budete aj predstavy premiéra Roberta Fica a člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustera.
Počúvate Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Slovensko už pozná meno nového prezidenta. Pellegrinimu zvolenim zanikol poslanecký mandát a prestal byť aj predsedom parlamentu. Aký bude Peter Pellegrini vo funckii hlavy štátu? V podcaste o téme hovoríme s politológom Erikom Lášticom. „Mal som pocit, že Peter Pellegrini v posledných diskusiách išiel na hranu toho, čo musí hovoriť, aby oslovil voličov. Ak sa vráti z vychýlenia, ktoré zapríčinila volebná kampaň, tak by mohol vyvažovať rétoriku vládnej koalície," hovorí v podcaste.
Peter Pellegrini dnes povedal, že zostane šéfom Hlasu až do zvolenia nového predsedu, čo očakáva v priebehu niekoľkých týždňov. Politológ tiež v podcaste spomína, čo sa môže so stranou stať po odchode jej súčasného šéfa.
„Pellegrinimu sa nikto z hľadiska popularity nepribližuje.Pre Hlas je to obrovská výzva. Zažili to aj iné strany a v mnohých prípadoch strany neprežijú zakladateľa," hovorí politológ Láštic.
Témou rozhovoruje aj budúcnosť Ivana Korčoka. Mal by vstúpiť do straníckej politiky?
Moderuje Denisa Hopková.
-
Vypočujte si reportáž z volebnej noci u Ivana Korčoka, ktorého vo voľbách porazil Peter Pellegrini. „Kampaň rozhodlo to, že zo mňa urobili kandidáta vojny. To im nezabudnem. Za vás, moju mamu, moje deti,” povedal po prehre Ivan Korčok jeho priaznivcom pred Starou tržnicou, kde mal centrálu.
Prinášame vám nielen priebeh volebnej noci, ale aj analýzy volebného výsledku. Budete počuť prvé slová Ivana Korčoka, rekacie expremiéra Mikuláša Dzurindu, poslancov Alojza Hlinu a Máriu Kolíkovú (SaS), Milana Majerského, či herečky Kristíny Tormovej.
Reportáž nahrala Denisa Hopková.
-
Budete počuť Petra Pellegriniho, ktorý sa stane šiestym prezidentom samostatného Slovenska. Okrem poďakovania občanom oznámil, že ako prvé sa pôjde zajtra ospravedlniť svojim rodičom za to, že museli čeliť špinavej kampani.
Okrem toho budete počuť vyjadrenia Roberta Fica, Ivana Gašparoviča, Matúša Šutaja Eštoka, ale aj redaktorov Aktualít Frederiku Lodovú a Tomáša Kysela.
Nahrával Zorislav Poljak.
-
Už zajtra si Slovensko v druhom kole volieb zvolí prezidenta. Spracovanie výsledkov prvom kole trvalo necelé štyri hodiny, čo bolo v porovnaní s predcházajúcimi prezidentskými voľbami o hodinu kratšie. Ako to bude teraz? Kedy by sme mohli očakávať výsledky? Odpovedá hovorkyňa Štatisického úradu SR Jana Morháčová. „Časový nábeh priebežných výsledkov v druhom kole podla skúsenosti z predošlých prezidentských volieb očakávame o niečo málo rýchlejší, ako v prvom kole," približuje.
Hodnotí tiež, že počas volebnej noci krátko po 23 hodine mali zosumarizovaných polovicu okrskov. O 20 min pred polnocou to bolo 90% výsledkov. V nedeľu po prvej hodine čakali na dáta z posledných osmich takmer 6-tisíc okrskov.
Štatistický úrad sa musel po druhom kole ohradiť voči viacerým hoaxom. „Na sociálnych sieťach boli zdieľané nepravdívé informácie o tom, že prvýkrát sa vo voľbách prezidenta hlasy spočítavali elektronicky, čo mohlo spôsobiť manipuláciu výsledkov," približuje Jana Morháčová.
Hovorí tiež, že je absolútne vylúčená manipulácia s výsledkami v ktoromkoľvek štádiu sumarizácie výsledkov, všetky činnosti realizované Štatistickým úradom SR sú skontrolovateľné. „Tvorba a spracovanie zápisníc má zapracovaných niekoľko kontrolných mechanizmov, všetky dáta zverejňované elektronicky zodpovedajú „papierovým“ dátam, ktoré schválili a podpísali volebné komisie," hovorí
Očakáva sa veľmi tesný výsledok. Mohol by si jeden z kandidátov povedať, v prípade veľmi tesného výsledku, povedať, že chce zrátať hlasy znova? Odpovedá šéfka odboru volieb Eva Chmelová. „Aj keby to bolo o sedem hlasov, zákon ani ústava nepočítavá s prepočítavaním hlasov pre istotu," približuje.
Aj ona očakáva výsledky skôr ako v prvom kole. „Predpokladáme, že to bude skôr, ale o koľko, to si nedovolím povedať," dodáva Eva Chmelová. No a pripomenie aj na čo si dať počas volieb pozor a ako sa nepomýliť.
Na voľby sa pripravujú aj Aktuality.sk. O našom štúdiu počas volebnej noci, ale aj nedeľnajšom, v podcaste hovoria moderátori Jaroslav Barborák a Peter Hanák.
Moderuje Denisa Hopková.
- Montre plus
