Episodes
-
V rámci európskeho turné prichádza po 16 rokoch do Bratislavy najprestížnejší francúzsky činoherný súbor Comédie-Française, ktorý je zároveň najstarším fungujúcim divadlom so stálym súborom na svete. Na pôde Činohry SND odohrá dve predstavenia drámy Hekuba nie je Hekuba, v ktorej sa Euripidova antická tragédia prelína s príbehom zo súčasnosti.
Hra bola v premiére uvedená na jednom z najvýznamnejších svetových divadelných festivalov v Avignone v réžii jej riaditeľa, portugalského umelca Tiaga Rodriguesa. Ako sám hovorí, jeho vízia javiskového diania je mix poetického, politického a osobného.
Projektový manažér Činohry SND Miroslav Švoňava, ktorý hru v Avignone videl, o nej hovorí: „Režisérovi Tiagovi Rodriguesovi sa podarila dokonalá syntéza antického divadla, klasických motívov, či už z kostýmovej stránky, ktoré sú veľmi minimalistické, ale zároveň s duchom aj s odkazom zo scénografickej stránky, kde dominuje jeden veľký objekt. Nepoviem, aký. Diváci si ho určite všimnú.“
Zaujala ho tiež kombinácia antického divadla a súčasnosti: „Akokoľvek bude divák nastavený, či príde na klasické antické alebo súčasné divadlo, ktoré rieši ako keby dennodenné, rutinné otázky, alebo otázky, do ktorých sa môže vteliť, určite si nájde svoj bod a v nejakej miere dospeje ku katarzii.“
„Je to kvalitné, veľmi pútavé a odvážne divadlo. No vôbec šanca vidieť v Bratislave zahraničné divadlo na vysokej úrovni je pomerne malá, respektíve, nedeje sa veľmi často,“ uzatvára.
Činohra SND uvedie toto exkluzívne predstavenie so slovenskými a anglickými titulkami.
Autor: Mário Drgoňa
-
Opera SND otvára svoju 105. sezónu koncertom venovaným jednej z najväčších osobností slovenskej opery - spevákovi Ondrejovi Malachovskému. Na túto osobnosť si spolu spomínajú jeho dvaja synovia - Sväťo a Martin Malachovský a Martinova manželka - moderátorka a producentka Iveta Malachovská
Martin si na otcovi najviac cení, že bol ako otec trpezlivý, dobrosrdečný, veľkodušný. Bol to človek, ktorý sa kedykoľvek podelil so svojimi pocitmi aj so svojimi skúsenosťami. “Keď skončil skúšku v divadle, sadol do auta, prišiel nás vyzdvihnúť do školy alebo do škôlky a išli sme spolu von a tam sme spoznávali stromy, chodili sme lyžovať, robili sme všetko možné a venoval sa nám. Bol úžasný otec.”
Sväťo spomína, že otec to obrovský profesionál, ktorý si vždy stal za svojím. Mal premyslené všetky svoje postavy, na každej do úmoru pracoval. Priznáva, že obaja sú v podstate žiakmi ich otca, lebo ho sledovali popri práci.
“Mne sa dvakrát v živote ako výkonnému umelcovi stalo, že som zabudol spievať na javisku, pretože ma strhol výkon kolegu. Je to absolútne neprofesionálne, ale stalo sa mi to pri našom otcovi. V Svätoplukovi som mu ako Turoň prišiel povedať správu, že sa proti nemu chystá sprisahanie. Jeho to strhne a otec to stvárnil tak, že ja som prestal a ďalej som nepokračoval, zostalo ticho. Druhýkrát sa mi to stalo pri pánovi Larinovi a toto boli dva momenty, kedy ma strhol výkon na javisku tak, že som zabudol spievať,” spomína si na spoločné účinkovanie s otcom mladší syn Sväťo Malachovský.
“Videla som operné predstavenie Krútňavy z roku 1967, ktorú robil režisér Karol Zachar. A musím vám povedať, na to, aká bola vtedy technika a vôbec technológia snímania divadelného predstavenia, tam pán Malachovský spieva tak, ako keby to bolo z platne. To sú veci, ktoré sú pre mňa nepochopiteľné, pretože on mal dar,” spomína na obľúbené role Iveta Malachovská.
S kým Ondrej Malachovský rád spolupracoval, ako sa pripravoval na predstavenia, ako trávil voľný čas, akú hudbu počúval, prečo odmietol angažmán vo Viedenskej štátnej opere a či to niekedy ľutoval, sa dozviete v aktuálnej epizóde podcastu SME národné.
-
Episodes manquant?
-
Po mužoch sexturistoch často zostávajú suveníry, za ktoré zodpovednosť nesie len žena
Premiéra Pucciniho Madama Butterfly v Opere SND
Aktuálna sezóna v Opere SND vyvrcholí premiérou Pucciniho opery Madama Butterfly. Tragický príbeh 15-ročnej japonskej gejše pripravil činoherný režisér Matúš Bachynec, pre ktorého ide o operný debut. Pucciniho dielo sa vďaka jeho citlivej aktualizácii stáva kritikou sexturizmu, jeho obetí a dôsledkov.
„Keď sme premýšľali nad konceptom, tak sme našli promovideo slovenskej cestovnej kancelárie, ktorá lákala mužov na cestu za 15-ročnými dievčatami do Afriky. Potom sme našli sériu dokumentov z Filipín, z Južnej Ameriky. Tá téma tu je, je dokumentovaná naprieč celým svetom a zdala sa nám ako vhodný tematický materiál na uchopenie,“ uvádza.
Barytonista Filip Tůma, ktorý sa v nej predstaví v úlohe amerického konzula Sharplessa, túto aktualizáciu víta: „V opere je každý posun k súčasnosti ťažký, ale chcem pochváliť, že sme v režijnom koncepte Matúša Bachynca nenašli miesto, ktoré by sa bilo s predlohou a išlo by proti logike pôvodného príbehu. Je zaujímavé, že aj keď je to starý príbeh, tak tou modernizáciou nič nestratil. Aj v tom modernom je to klasické.“
V pôvodnom príbehu sa hlavný predstaviteľ Pinkerton vracia do Ameriky a svoju mladučkú japonskú „manželku“ zanechá tehotnú v jej domovine, bez úmyslu niekedy sa k nej vrátiť. Naspäť prichádza až po rokoch, keď sa dozvie, že Čo-Čo-San mu porodila syna, ktorého chce vziať do USA a vychovávať so svojou právoplatnou americkou manželkou.
„Emocionálne najsilnejšie a najsýtejšie v tejto opere sú práve situácie s dieťaťom, a nielen preto, že keď sú na javisku deti, tak to má nejaký efekt, ale aj preto, že sa tam v plnej miere odhaľuje tragédia Čo-Čo-San a to je element, na ktorý sme chceli poukázať, že po mužoch sexturistoch často zostávajú suveníry, za ktoré zodpovednosť nesie len žena. Muži sa z toho vyvlečú a odchádzajú žiť svoje európske alebo západné životy. A dieťa je takým výkričníkom pre nás, že ešte aj ďalší človek utrpí tragédiu,“ ozrejmuje dramaturgička inscenácie Martina Mašlárová.
Autor: Natália Dadíková
-
Veľkovýpravná inscenácia jednej z najobľúbenejších a najčastejšie uvádzaných opier Giuseppe Verdiho vznikla pri príležitosti 100. výročia vzniku Slovenského národného divadla. Jej uvedenie nakoniec pre pandémiu prebehlo neskôr, ale zostáva obľúbeným titulom v repertoári Opery SND.
„Je to plnokrvne romantický príbeh so skvelou hudbou, ktorá stojí za vypočutie. Je to najvýpravnejšia a najmonumentálnejšia opera z celého repertoáru, ktorý SND má. Väčšina scény sa ani neodváža uskladniť do divadelných dielní, ale je stále odložená na bočnom javisku, pretože je taká veľká, že sa ani nedá odviezť,“ uvádza dramaturg Opery SND Jozef Červenka.
Sólista Ondrej Šaling, predstaviteľ egyptského bojovníka Radamesa: „Ten intímny príbeh je takmer súčasný. A scéna, výprava a veľké baletné čísla nás môžu preniesť do minulosti.“
Kultúrne elity boli v druhej polovici 19. storočia priam posadnuté exotizmom. Napoleon sa zaujímal o históriu Egypta, podnietil vedecký výskum a zorganizoval expedíciu 167 vedcov a výskumníkov. Champollion v tom čase pomocou Rosettskej dosky rozlúštil hieroglyfy a byť odborníkom na Egypt patrilo k bontónu.
„Je to neuveriteľná kultúra, ktorá vychádzala z jednoduchých prvkov – z kruhu – slnka, objavuje sa tu posvätný chrobák skarabeus – toho máme v opone, sú tam veľké kubusy, ktoré sa objavujú v egyptskej architektúre, a bočné sufity naznačujú obelisky,“ približuje monumentálnu scénu kostýmová výtvarníčka Ľudmila Várossová.
Štylizované kostýmy zasa nesú nielen egyptskú, ale aj secesnú inšpiráciu a len na ich vyrobenie spotrebovali v Umelecko-dekoračných dielňach SND dva kilometre látok.
Giuseppe Verdi – meno, ktoré sa stalo doslova synonymom talianskej opery. A v prípade Aidy si okrem hudobného zážitku a veľkých emócií odnesiete aj príjemný vizuálny zážitok. Túto operu totiž môžete počúvať aj očami.
-
Divadelné dosky sú plné príbehov o matkách – vždy im dodajú tú správnu dávku drámy a veľkých emócií. Či už je to príbeh slobodnej mamičky Čo-Čo-San v Pucciniho Madame Butterfly, alebo Kráľovnej noci z Mozartovej Čarovnej flauty, ktorá vlastnú dcéru nabáda zabiť mocného Sarastra. Donizettiho Lucrezia Borgia otrávi vlastného syna a Jenůfa sa stane matkou len na pár dní a o dieťa ju tragicky pripraví jej nevlastná matka…
Aký je však život reálnych žien matiek, ktoré svoj život a umeleckú kariéru zasvätili divadlu?
V najnovšej epizóde podcastu SME NÁRODNÉ sme vyspovedali tri matky – herečku, baletku a speváčku.
Herečka Ivana Kuxová je dvojnásobná mama, v Činohre SND pôsobila už počas štúdia na VŠMU a dnes ju diváci majú možnosť vidieť v inscenáciách Špina, Pred západom slnka, Čistý dom, Chaos, Kým prídu Stouni... či Pred očami Západu. „Pre herečku je najťažšie, že keď deti konečne prídu zo školy, z krúžkov, tak ja ako mama odchádzam práve vtedy do divadla,“ hovorí o náročných materských chvíľach.
Baletka Romina Kołodziej je súčasťou baletného súboru od roku 2006 a post prvej sólistky zastáva od sezóny 2011/12. Jej umenie obdivujú fanúšikovia baletu v inscenáciách Narodil sa chrobáčik, La Fille mal gardée/Zle strážené dievča, Labutie jazero, Manon a Luskáčik. „Na javisko som sa vrátila dva mesiace po pôrode,“ spomína a dodáva, že v jej prípade je najťažšie prísť domov po náročnom tréningu a nemôcť si doslova vyložiť nohy a aspoň chvíľu oddychovať.
Operná speváčka Terézia Kružliaková budí medzi kolegami a divákmi rešpekt nielen vďaka svojmu talentu a vynikajúcim výkonom na javisku, ale aj tým, že je päťnásobnou mamou. Aktuálne účinkuje v Smetanovej Hubičke, Bizetovej Carmen, Rusalke, Muflónovi Ancijášovi a o pár dní ju čaká premiéra v Pucciniho Madama Butterfly: „My umelci sme emotívnejší a v ťažké dni je dôležité priniesť domov dobrú náladu a starosti nechať za dverami.“
Ako sa našim popredným umelkyniam darí zladiť profesionálnu kariéru s materstvom, čo patrí k najväčším výzvam, kto im pomáha prekonávať každodenné materské prekážky, ako hľadajú a nachádzajú balans medzi rodinou a prácou, ako sa im účinkuje po prebdených nociach, keď choroby doľahnú na ich deti, sa dozviete v aktuálnej epizóde podcastu SME NÁRODNÉ.
-
Na javisko Opery SND sa tento týždeň vracia obľúbená inscenácia opery Predaná nevesta z pera Bedřicha Smetanu, ktorá mala premiéru 27. marca 2009. Na scénu neprichádza náhodou, stále sa nachádzame v prebiehajúcom Roku českej hudby a zároveň roku 200. výročia narodenia tohto významného českého romantika.
Predaná nevesta mala na Slovensku celkom výnimočné postavenie, keďže prvé desaťročia existencie SND bolo toto dielo spolu so Smetanovou Libušou slávnostným titulom, ktorý sa uvádzal pri spoločensko-politických príležitostiach a rôznych výročiach. Zaznela na Devíne, uvádzali ju českí aj slovenskí ochotníci, v nedeľu a vo sviatok sa húfne chodievalo s deťmi na dopoludňajšie predstavenia a táto opera vychovala niekoľko generácií operných návštevníkov.
„Pre československé publikum je to ikonická opera, je to svieže, odľahčené dielko s dobrým koncom a nádhernou hudbou,“ hovorí o nej v podcaste dirigent Jaroslav Kyzlink.
„Celá inscenácia je divácky veľmi komunikatívna, je v nej veľa odkazov na českú históriu – objaví sa tam Švejk, krojovaní cirkusoví akrobati, niekoľko šokujúcich gagov,“ dopĺňa dramaturg Opery SND Jozef Červenka.
Zbory nemajú v Predanej neveste úplne vyhranenú dejovú úlohu, je tam menej zborových epizód, ale zasa patria k najobľúbenejším číslam – či už takmer zľudovený Proč bychom se netešili…, Poď jsem, holka! a veselý mužský zbor To pivečko, to věru je nebeský dar. A aby sme boli aktuálni aj v opere – slogan „Medveď sa utrhol!“ je teraz u nás tiež viac ako aktuálny.
V najnovšej epizóde podcastu sa o Predanej neveste zhovárali dirigent Jaroslav Kyzlink, zbormajsterka zboru Opery SND Zuzana Kadlčíková a dramaturg Jozef Červenka.
-
Činohra, Opera a Balet Slovenského národného divadla tento týždeň predstavili svoje premiérové tituly, na ktoré sa môžu fanúšikovia divadla tešiť v 105. divadelnej sezóne.
Činohra SND pripravila v sezóne 2024/2025 desať nových titulov, v ktorých sa tvorcovia zamyslia nad novým fenoménom: slušnosť a súcit verzus vulgárnosť a victimhood. Teda obetovanie, v ktorom zabúdame na skutočné obete, ale obete sa vytvárajú z tých, ktorí nimi nikdy neboli. Táto sezóna zreflektuje aj to, čo sa deje, ak agresivita más zvádza k vyhroteným činom, a či sa nájde sila kolektívneho vzopretia proti totalite, alebo je to už iba úloha bezmocného jednotlivca. Bude to sezóna západnej klasickej literatúry, v ktorej výrazný priestor dostávajú ženy režisérky.
„Zaujímalo nás, čo sa stáva s krajinou, keď nastúpi krátka pamäť, ako nás to dobehne a ako sa s tým dokážeme vyrovnať,“ približuje riaditeľka Činohry SND Miriam Kičiňová.
Repertoárová skladba priaznivcov baletu uspokojí nároky milovníkov klasiky i modernizmu, fanúšikov dejových i symfonických baletov, vzťahových drám pre dospelých i rozprávok pre deti.
„Bude to mix klasického aj neoklasického repertoáru v najlepšej špičkovej kvalite a opäť prinášame diela choreografov, ktorí ešte k nám na Slovensko nezavítali,“ uvádza riaditeľka baletu Nina Poláková.
Opera SND pripravuje tri premiéry, ktoré sú koncipované ako tri výrazné pohľady žien – režisérok na tri známe témy.
„Hneď prvý titul bude ešte v znamení Roku českej hudby – Janáčkove Příhody líšky Bystroušky v naštudovaní fantastického Juraja Valčuhu a Slávy Daubnerovej. Druhým titulom je vlajková loď medzi detskými projektmi – Perníková chalúpka E. Humperdincka v preklade Jána Štrassera, v hudobnom naštudovaní Maroša Potokára a réžii Dany Dinkovej, ktorá v Opere SND debutuje. Tretím titulom bude Verdiho Maškarný bál v naštudovaní nového šéfdirigenta Tomáša Braunera,“ hovorí riaditeľ Opery SND Martin Leginus.
Ktoré ďalšie režisérske osobnosti, hosťujúci umelci, svetoví choreografi, domáci aj zahraniční dirigenti, dizajnéri a hosťujúce súbory sa v sezóne 2024/25 predstavia v Slovenskom národnom divadle, sa dozviete v najnovšej epizóde podcastu z úst riaditeľov súborov.
-
Monumentálna opera Eugena Suchoňa Svätopluk sa tento víkend vracia na javisko Opery SND. Na dlhšie obdobie pôjde o poslednú príležitosť si ju opäť vychutnať, keďže v budúcej sezóne sa na javisku našej prvej scény neobjaví.
“Operná škola na Slovensku je istým spôsobom - čo sa týka počtu skladateľov - úzka. Ale tam, kde autori realizovali svoje diela, vidieť, že sú to diela premyslené, prekomponované,” zamýšľa sa nad slovenskou opernou tvorbou režisér aktuálnej inscenácie Roman Polák. “Bol som mnohokrát šokovaný, ako títo naši hudobní skladatelia vedeli vnímať dramatickú situáciu. Je to akýsi gesamtkunstwerk, wagnerovský prvok. Svätopluk je náš Prsteň Niebelungov. Jedno obrovské, komplikované, ale zmysluplné dielo.”
Hra je predovšetkým rodinnou tragédiou - príbehom otca, proti ktorému sa vzbúria jeho synovia. On im chce odovzdať všetko čo nadobudol a oni sa o to hádajú. Pokúša sa však vytvoriť rovnocennú paralelu medzi tragédiou rodinnou a spoločenskou.
Autor hudobného naštudovania, dirigent a zároveň riaditeľ Opery SND Martin Leginus približuje jej hudobné kvality: “Kým Krútňava je láska na prvé počutie, Svätopluk je v tomto náročnejší na konzumáciu. Vnímam Svätopluka ako najkvalitnejšie operné dielo z pera slovenského skladateľa. Keby som mohol, tak by som sa tou inscenáciou chcel podeliť so všetkými milovníkmi opery. Návštevou našej inscenácie by odhalili krásu tohoto monumentálneho diela.”
“Kam sme sa dopracovali za tých 1000 rokov, to nech si divák pokúsi sám sebe pomenovať a nájsť nejaké východisko z toho, kam sme dospeli,” pozýva divákov režisér Roman Polák.
-
Mecenášstvo v divadlách sa datuje už od staroveku, keď bohatí a vplyvní jednotlivci finančne podporovali umelcov a divadelné produkcie. V rímskom impériu napríklad patricijovia a cisár Augustus investovali do divadelných hier, v stredoveku boli divadlá väčšinou podporované cirkevnými inštitúciami a neskoršie aj panovníkmi a šľachtou.
Slovenské národné divadlo v týchto dňoch nasledujúc vzor mnohých svetových a európskych divadiel a galérií spustilo Klub priateľov a mecénov SND. „Každý, kto investuje do divadla – akéhokoľvek, nielen nášho, či už kúpou vstupenky, alebo tým, že sa stane členom mecenášskeho klubu, prispieva k zlepšovaniu tejto krajiny,“ hovorí o podpore generálny riaditeľ SND Matej Drlička.
„Za tridsaťpäť rokov od Nežnej revolúcie vygenerovala Slovenská republika množstvo úspešných ľudí, ktorí majú prirodzenú potrebu vrátiť niečo do spoločnosti. Aj keď sme mladá krajina, sme členmi EÚ, transatlantického paktu, prijali sme euro, jednoducho sme zdravá európska spoločnosť a toto k nej patrí – investícia do kultúry a vzdelania a do mnohých verejnoprospešných projektov. Patrí to k úspešnej spoločnosti,“ uvádza riaditeľka komunikácie SND Barbora Šajgalíková.
Jeden z prvých darcov – výkonný riaditeľ spoločnosti SOITRON Ondrej Smolár hovorí: „Kultúru mám rád, pochopil som koncept, že peniaze v kultúre sú vždy obmedzené a neisté. Kto iný, ak nie ľudia, ktorí majú kultúru radi, jej majú skúsiť pomôcť. Ani som nemusel dlho rozmýšľať, či chcem alebo nechcem prispieť.“
Prečo ľudia vlastne dávajú prostriedky divadlám, prečo podporujú umenie? Na otázku: „Prečo ste venovali prostriedky konkrétnej inštitúcii?“ ľudia v jednom prieskume najčastejšie odpovedali: „Pretože ma o to požiadali.“ Naopak, 14 % opýtaných, ktorí nikam peniaze nedarovali a neposlali, uviedlo, že tak neurobili preto, lebo ich o to nikto nepožiadal. Aj to svedčí o tom, že darovanie peňazí nie je inštinktívne, je to niečo, čo sa ľudia musia naučiť robiť.
Ako funguje novozaložený Klub priateľov a mecénov SND, ako doň vstúpiť, aké výhody a benefity získajú tí, ktorí sa stanú podporovateľmi a mecénmi, ale aj zaujímavé prípady dobrej praxe z USA a európskych kultúrnych inštitúcií sa dozviete z úst generálneho riaditeľa SND Mateja Drličku, riaditeľky komunikácie Barbory Šajgalíkovej a jedného z prvých darcov – výkonného riaditeľa spoločnosti SOITRON Ondreja Smolára.
-
Po polstoročí od svetovej premiéry prichádza na javisko Baletu Slovenského národného divadla dielo ďalšieho svetového choreografa sira Kennetha MacMillana Manon. Príbeh nevinného dievčaťa, ktoré sa postupne mení na kurtizánu a napokon na zbedačenú prostitútku. Príbeh o pokušení, láske i utrpení, ako ich do hedonistického Paríža zasadil autor literárnej predlohy Abbé Prévost.
Bratislavská premiéra, ktorá bude 22. marca, sa môže pýšiť hneď dvoma prvenstvami – do slovenského baletného repertoáru vstúpi dielo, ktoré na Slovensku doteraz ešte žiadny súbor neinscenoval. Balet SND bude zároveň prvý slovenský súbor, ktorý uvedie celovečerné MacMillanovo dielo.
MacMillanova Manon má všetko, čo by si divák od divadelného predstavenia mohol sľubovať: romantický príbeh, spaľujúcu vášeň, morálnu dilemu, humor, neveru, vraždu, utrpenie chudobných i márnotratnosť boháčov, bohatú kostýmovú a scénickú výpravu, nádhernú hudbu Jula Masseneta a v neposlednom rade ukážku choreografického majstrovstva.
„Kľúčové k nazeraniu na túto inscenáciu je pochopiť filozofiu a zámer choreografa, podľa ktorých je pre Manon horšie žiť v chudobe, ako sa predávať. Život v chudobe je pre ňu pomalým umieraním. Akoby chudobný človek ani nežil. Preto je pre ňu oveľa morálnejšie predať sa a žiť na tie pomery veľmi slušne,“ približuje dielo dramaturg Baletu SND Kristián Kohút.
„Postava Manon patrí k mojim najobľúbenejším úlohám a zároveň k najväčším postavám dramatických baletov, akými sú Onegin, Romeo a Júlia, Manon a Mayerling, kde na scéne milujete, trpíte, plačete či zúfate,“ hovorí riaditeľka Baletu SND Nina Poláková, ktorá Manon stvárňovala vo Viedenskom štátnom balete.
„Každý z nás má isté morálne hodnoty a na základe nich súdi to, čo vidí okolo seba. Ale na Manon treba pozerať optikou autora. Je pre balet nezvyčajné, ako ju predstavuje, no práve v tom tkvie sila inscenácie, pretože ona z nášho pohľadu koná nemorálne, ale aj napriek tomu má naše sympatie. To je paradox tohto diela,“ dodáva Kohút.
-
Opera Slovenského národného divadla sa po niekoľkých rokoch vracia k opere zakladateľa českej národnej hudby Bedřicha Smetanu Hubička. SND v roku 1920 práve touto operou začalo svoju prevádzku a stala sa tak východiskovým bodom slovenského profesionálneho divadla.
„Hubička je prvé dielo, ktoré Smetana napísal úplne bez sluchu. Pre niekoho je to nepredstaviteľné,“ približuje autor hudobného naštudovania pripravovanej premiéry dirigent Jaroslav Kyzlink. Na premiére v roku 1876 bola opera búrlivo prijatá, hoci skladateľ už potlesk nepočul. Nadšenie publika vnímal ako trepotanie bielych šatiek v rukách očarených divákov. Hluchota – fatálna choroba hudobníkov postihla aj tohto génia.
V Hubičke Lukáš, mladý vidiečan, po tom, čo ovdovel, si opäť hľadá cestu k Vendulke, s ktorou sa pred svadbou stretával. Vendulka, verná svojim zásadám a z úcty k pamiatke nebohej, odmietne Lukášovi bozk pred svadbou. Okolo bozku či bozkávania je v tejto opere ešte niekoľko peripetií. A je tu ešte aj Vendulkin otec, ktorý mladých varuje, že sa k sebe nehodia.
„V súčasnosti sa ľudia rozchádzajú, rozvádzajú, priateľstvá sa končia pre malichernosti. Hubička je taká malichernosť, pre ktorú sa dokážu hádať, a toto vidíme aj dnes,“ hovorí v podcaste režisérka inscenácie Andrea Hlinková.
-
Obdobie izolácie počas pandémie, depresie a vyčerpanie priniesli problémy všetkým. Mladí ľudia, ktorí nemali toľko príležitostí vytvoriť si obranné mechanizmy, ťažko prekonávali stavy úzkosti a z rôznych dôvodov sa nie vždy odhodlali vyhľadať odbornú pomoc.
Činohra SND v aktuálnej sezóne pripravila netradičný projekt pre študentov stredných škôl pod názvom Čaute!. Ide o takzvanú classroom play, teda predstavenie, ktoré prichádza za tínedžermi priamo do ich školských tried. Tento populárny divadelný princíp má tradíciu už v mnohých krajinách – v Nemecku, Holandsku či vo Veľkej Británii.
Čaute! je dynamická hra pre jednu herečku, jedného herca, terapeuta a jednu školskú triedu. „Je to náročná téma. Zo začiatku bolo totiž pre mňa náročné vcítiť sa do myslí 15- až 16-ročných,“ hovorí jej autorka Tereza Trusinová. Súčasne oceňuje, že pri tvorbe mala možnosť stretávať sa s kolektívom autorov z takmer desiatich krajín z členských divadiel organizácie European Theatre Convention.
Záujemcovia nemusia nikam cestovať. Divadlo príde do školy, priamo do triedy. Formát classroom play nevyžaduje žiadne veľké úpravy priestoru. Hru s mladými hercami režijne naštudoval člen Činohry SND Robert Roth: „Ja sa bránim slovu režírovanie a režisér. Bol som len obgeneráciu starší dozor z tohto prostredia...“
Hra Čaute! reflektuje tému starostlivosti o duševné zdravie a prevenciu, čo by mala byť jedna z dôležitých priorít súčasnosti predovšetkým v starostlivosti o dospievajúcu generáciu.
V najnovšej epizóde podcastu sa o classroom play Čaute! zhováral jej dramaturg Mário Drgoňa s autorkou Terezou Trusinovou a jej režisérom Robertom Rothom.
-
V roku 1928 vinou predsudkov a nenávisti prišlo o život 6 ľudí vrátane 6-ročného dieťaťa, keď časť obyvateľov obce Pobedim napadla miestnu rómsku osadu. Inscenácia Budete mať luft! v Činohre SND mapuje biele miesta našej histórie a opisuje práve dramatické udalosti, ktoré sa odohrali v noci z 1. na 2. novembra roku 1928.
Nenávisť, predsudky, stereotypy máme v spoločnosti aj dnes. Ako im predchádzať, ako nám v tom vie pomôcť kultúra a umenie? Čomu je vystavená rómska žena na Slovensku? Aké je, keď sa človek narodí vo vylúčenej komunite? Čo ju čaká? Aká je šanca dostať sa k dobrému vzdelaniu? A má vlastne rómska žena ambíciu sa vzdelávať?
„Rómska karta sa stále vyťahuje. Rómovia sú prenasledovaní na celom svete, najmä v Európe. Ako rómskej ženy sa ma to bytostne dotýka. Napriek tomu, že od tej tragickej udalosti je to sto rokov, ešte stále je to aktuálna téma, niečo také sa môže zopakovať aj teraz,“ hovorí v diskusii speváčka a herečka Alžbeta Ferencová, známa aj pod umeleckým menom Zea, pravnučka Eleny Lackovej, prvej slovenskej rómskej spisovateľky, ktorá písala v rómčine a vyštudovala vysokú školu.
Okrem predsudkov bojujú rómske ženy aj s iným fenoménom: „Je zaujímavé, že aj v rómskych komunitách s rodovými stereotypmi horšie ako v majoritnej spoločnosti. Tam je takmer 100 % ľudí presvedčených, že jedinou úlohou ženy je mať deti a starať sa o domácnosť. Nič iné žene neprináleží. Ak sa v takejto komunite nemôžete stať matkou, tak nie ste ženou a to je hrozné,“ dodáva manažérka, pedagogička, aktivistka a poslankyňa NRSR Ingrid Kosová.
-
Uplynulé sezóny boli mimoriadne úspešné pre obe naše najvýznamnejšie slovenské profesionálne zborové telesá – zbor Opery Slovenského národného divadla aj Slovenský filharmonický zbor. Domáca ani medzinárodná kritika nešetrila slovami chvály na ich kvality. Za ich úspechmi nenápadne, ale pevne stoja práve ich zbormajstri.
Zbormajstrov v divadlách diváci málokedy postrehnú. Väčšinou, ak sa vôbec na javisku ukážu, tak je to na kratučký okamih klaňačky, aj to väčšinou len na premiére. Napriek tomu sú to osoby, bez ktorých by väčšina opier a operných predstavení nemohla dobre fungovať. „Často sme pre divákov neviditeľní a mnohí ľudia v publiku často netušia, kto sa im po predstavení či koncerte na javisku klania,“ hovorí Jozef Chabroň, ktorý po 17 rokoch so Slovenským filharmonickým zborom pôsobí aktuálne ako asistent zbormajstra v jednom z najprestížnejších svetových operných domov – vo Viedenskej štátnej opere.
Keď z javiska v divadle zaznie Zbor židov, keď pomyselní obyvatelia Sevilly volajú na slávu toreadorovi, keď znie Triumfálny pochod v Aide, keď sálou buráca Proč bychom se netěšili, keď sa v Krútňave ozve známy Suchoňov nápev Páslo dievča pávy…. To všetko má na svedomí zbor a ten musí niekto pripraviť a naštudovať, prípadne za scénou oddirigovať. Prechádza tomu množstvo príprav a hodiny samoštúdia. „Pred zbor už musím prísť s názorom a musím vedieť, čo chcem,“ prezrádza o svojej profesii šéfzbormajsterka zboru Opery SND Zuzana Kadlčíková.
Čo všetko prináša práca zbormajstra, prečo nepoužívajú dirigentskú taktovku, aký je rozdiel medzi dirigentom a zbormajstrom, v čom je ich práca náročná, ale aj výnimočná, čo najviac chýba zborovým spevákom na konkurzoch, aký je rozdiel pri práci s profesionálnym a amatérskym telesom, sa dozviete v aktuálnej epizóde podcastu SME NÁRODNÉ.
-
Je to len niekoľko dní, odkedy sa podmanivý trojdobý latinskoamerický tanec bolero dostal na Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Jeho najznámejšia verzia z pera francúzskeho impresionistu Mauricea Ravela už onedlho zaznie aj na javisku Baletu SND. Opätovne sem totiž zavíta súbor baletu Národného divadla Brno s celovečerným programom zloženým z troch choreografií pod zjednocujúcim názvom BOLERO.
Tri rôzne choreografie, tri rôzne témy, tri rôzne pohybové rukopisy a zároveň tri ťažké témy o otázkach našej existencie, ľudského bytia, našej identity, na ktoré sa v súčasnosti ťažko hľadajú odpovede.
„Je povinnosťou nás umeleckých šéfov aj trošku riskovať a hovoriť cez umenie o témach, ktoré trápia nás všetkých. A nebáť sa toho,“ hovorí v rozhovore umelecký šéf Baletu NdB, bývalý baletný sólista a tiež bývalý riaditeľ Baletu SND Mário Radačovský.
-
Peter Mikuláš: Som len interpret naučenia nôt, interpret toho, čo zapísal skladateľ.
Záznam diskusie z Divadelnej kaviarne SND
Výnimočný operný sólista a koncertný umelec Peter Mikuláš sa v týchto dňoch dožíva významného životného jubilea. Na javisku Opery SND sa po prvýkrát predstavil v roku 1978 a za viac ako 45 rokov tu naštudoval asi 50 operných postáv.
Napriek tomu, že jeho hlas znel okrem domáceho javiska aj z pódií v New Yorku, Miláne, Madride, Salzburgu, vo Viedni či v Paríži, skromne o sebe tvrdí: „Som len interpret naučenia nôt, interpret toho, čo zapísal skladateľ.“
Nezabudnuteľné sú jeho kreácie Gremina v Eugenovi Oneginovi, Fausta, Ramfisa v Aide, Collina v Bohéme, Sarastra v Čarovnej flaute, Timura v Turandot, Banca v Macbethovi, Zachariáša v Nabuccovi, Duncamaru v Nápoji lásky, Borisa Godunova, Vodníka, Falstaffa, Štelinu v Krútňave či naposledy Svätopluka a mnohých ďalších.
-
Všetci by sme chceli partnera, ktorý nám dôveruje, ktorý si všimol, čo všetko sme už dokázali, stojí pri nás aj v nečase a podporuje nás bez toho, aby si kládol podmienky.
Zdá sa, že kultúra na Slovensku takého našla. Je koniec roka a to je čas, v ktorom potrebujeme počúvať aj pekné príbehy. Toto je jeden z nich.
Umenie odjakživa fungovalo aj vďaka podpore mecénov a filantropov. V anglosaskom priestore je táto podpora doteraz rozsiahla. U nás je podpora umenia z prostredia firiem či jednotlivcov stále trochu menšinovým žánrom. O to viac si ju ceníme. Tatra banka je generálnym partnerom Slovenského národného divadla už 16 rokov. Rovnako je generálnym partnerom Slovenskej národnej galérie a stabilne podporuje umenie na Slovensku s rozpočtom, ktorý na našom území nemá obdobu.
O tom, ako táto podpora konkrétne vyzerá, sa riaditeľka komunikácie SND Barbora Šajgalíková zhovárala s Bohdanou Hromádkovou, riaditeľkou marketingu Slovenskej národnej galérie, a so zástupkyňami Tatra banky – Miladou Halovou, riaditeľkou brand manažmentu Tatra banky, a Evou Šinkovou, riaditeľkou Nadácie Tatra banky.
-
Inscenácia Budete mať luft! v Činohre SND mapuje biele miesta našej histórie. Popisuje dramatické udalosti, ktoré sa odohrali v noci z 1. na 2. novembra roku 1928. Ide o umeleckú reflexiu tragédie, ktorú spôsobili predsudky, ktoré sú živé dodnes. Pre nenávisť prišlo o život 6 ľudí, ďalšie desiatky boli zranené po tom, ako časť obyvateľov obce Pobedim napadla miestnu rómsku osadu.
„Z psychologických dôvodov dáva zmysel, prečo na Slovensku zametáme pod koberec našu fašistickú, nacistickú minulosť – prípady ako Pobedim a Polichno.
Je fakt, že Slovensko bolo nacistická republika, ktorá vykynožila Židov a Rómov za druhej svetovej vojny, a potom prišla červená totalita, ktorá tabuizovala tú tému. Tak sme vlastne stratili čas, keď sa generácie živej pamäti mohli vyjadrovať, byť konfrontovaní. Na rozdiel od Nemecka – to je ten rozdiel denacifikácie spoločností, dnes aj vďaka tomu je v Nemecku nepredstaviteľné, aby pohlavár ako Hitler a jemu podobní boli spoločensky prijateľní, čo nie je prípad Jozefa Tisa, ktorého bežne vidíte na kázňach na farách,“ hovorí v diskusii Fedor Blašák.
Vieme sa vyrovnať s minulosťou? Vieme jej čeliť zoči-voči? Hosťami moderátora Martina Staňa boli riaditeľka Ústavu detskej psychológie a patopsychológie Janette Maziniová Motlová a filozof, publicista, aktivista Fedor Blaščák, ktorý sa zaoberá súčasnými dejinami a politikou pamäti, filozofiou, vzdelávaním a kultúrou.
-
V Roku 1928 prišlo kvôli nenávisti a predsudkom o život 6 ľudí, ďalšie desiatky boli zranené. Potom, ako čas obyvateľov obce Pobedim napadla rómsku osadu. Hra Budete mať luft!, ktorú uvádza Činohra SND, nás prenesie do roku 1928 za udalosťami, ktoré viedli k tejto tragédii. Je to hra o tom, akí sme boli, ale aj o tom, akí sme dnes.
Ako sa vyhnúť predsudkom dnes, ako sa vysporiadať so stereotypmi? Ako nám v tom môže pomôcť kultúra a umenie? Ako nás môže zblížiť a lepšie sa spoznať?
Hosťami moderátora Martina Staňa boli Emília Rigová – oceňovaná výtvarníčka, pedagogička, aktivistka, ktorá vo svojom umení rozoberá stereotypy a ktorá pre inscenáciu Luft vytvorila scénu a kostýmy, Jana Horváthová – česká historička, muzeologička, etnografka česko-rómskeho pôvodu, riaditeľka Múzea rómskej kultúry v Brne a Vladimír Horváth, právnik, člen OZ Rómsky dom – Romano Kher.
-
Balet SND uvádza v piatok 3. novembra 2023 premiéru novej inscenácie Labutieho jazera. Slávny balet s magickou hudbou P. I. Čajkovského uvedie baletný súbor Slovenského národného divadla v choreografii legendárneho Rudolfa Nurejeva.
Prvýkrát v histórii sa súčasťou repertoáru stane choreografia tohto legendárneho tanečníka, a to v roku, keď si baletný svet pripomína 30. výročie jeho úmrtia.
Garantkou kvality pri naštudovaní náročnej choreografie sa stala priamo riaditeľka Baletu SND Nina Poláková: „Aj pre mňa bola dvojúloha Odette a Odílie obrovskou výzvou. Práca na tejto role mi veľa dala a bol to dar z nebies, že som vo Viedni mala možnosť pracovať na tejto úlohe a Nurejevových choreografiách priamo s Nurejevovými zverencami – okrem iných so svojím šéfom, veľkou hviezdou – étoile Parížskej opery Manuelom Legrisom aj s partnerkou samotného Nurejeva Florence Clerc alebo veľkou hviezdou parížskej opery Isabelle Guérin.“
Verzia, ktorú uvidia diváci od 3. novembra aj v Slovenskom národnom divadle, sa zapísala aj do Guinnessovej knihy rekordov – a to vďaka zdanlivo nekonečnému aplauzu po premiére. Diváci v hľadisku vtedy potleskom vyvolali Rudolfa Nurejeva a primabalerínu Margot Fonteyn na klaňačku neuveriteľných 89-krát.
Hosťami podcastu, v ktorom sa dozviete, aké bude nové Labutie jazero, čím je táto produkcia výnimočná, v čom spočíva jej náročnosť, v čom spočíva hudobná genialita tohto aj hudobne nádherného opusu, boli riaditeľka Baletu SND Nina Poláková a šéfdramaturg Kristián Kohút.
- Montre plus
