Episodes
-
Pravda je hodnota všeobecne vysoko cenená, aj keď možno skôr v teoretickej rovine, keďže v praktickom živote pravda nie je vždy prijímaná s pochopením. Pravda a postoj k pravde je výsostne aktuálna téma (kedy vlastne nebola?), ale v našej post-faktuálnej dobe je postavenie pravdy krehkejšie ako kedykoľvek v histórii. O pravde a o tom, čo znamená pre spoločnosť režim pravdy, v ktorom funguje, budú uvažovať filozofi, docent Ivan Buraj a profesor Miroslav Marcelli.
-
Francúzsky sociológ Halbwachs tvrdí, že pamäť spoločnosti siaha tam, kam siaha pamäť skupín, z ktorých sa spoločnosť skladá. Ako je to teda s pamäťou súčasnej spoločnosti? Máme vôbec ešte potrebu niečo si pamätať, keď, ako sa povie „všetko je na webe“? Lenže pamäť človeka a rovnako aj pamäť skupiny je oveľa komplexnejšia než pamäť v binárnom svete. O kolektívnej pamäti budú v Symposione Márie Michalkovej uvažovať antropologička Táňa Bužeková a sociológ Miroslav Tížik.
-
Episodes manquant?
-
Zdá sa, že voľba medzi udržateľnosťou ekonomického rastu a udržateľnosťou života je tou najnaliehavejšou výzvou, akej ľudstvo kedy čelilo. Vedci upozorňujú na riziká spojené s ekonomickým rastom už vyše 50 rokov, zdá sa však, že ani hlasy vedcov, ani ich varovania nevzbudili adekvátne reakcie v praktických politikách. O ne-raste ako možnom riešení spolu s Máriou Michalkovou uvažovali filozofi doc. Ivan Buraj a doc. Richard Sťahel.
-
Aj keď klišé o temnom stredoveku je už predsa len nejaký čas na ústupe, prívlastkom „stredoveký“ len zriedkakedy označujeme niečo pozitívne. A pritom stredoveku vďačíme za mnohé z toho, čo si s ním vonkoncom nespájame: nezanechal nám iba univerzity či nádheru katedrál, je to aj mnoho praktických vymožeností, akými sú napríklad okuliare, gombíky alebo notový záznam... Zoznam je naozaj dlhý. O niektorých zaujímavých aspektoch tohto obdobia, ktoré nezaslúžene nazývame temným hovorili s Máriou Michalkovou historici doc. Vincent Múcska a doc. Dušan Zupka z katedry všeobecných dejín FF UK v Bratislave.
-
Čoraz výraznejšia polarizácia spoločnosti akoby dávala za pravdu domnienke, že človek k životu potrebuje nepriateľa, voči ktorému by sa vymedzil, aj keď ide možno o potrebu latentnú, ktorá sa ani nemusí prejaviť, pokiaľ nenastanú určité podmienky. Takúto potrebu totiž niekedy celkom účelovo vyvolávajú spoločenské autority, ktoré zneužívajú ľudskú sugestibilitu, pocity frustrácie, obavy z neznámeho. Nad otázkami, súvisiacimi s potrebou nepriateľa sa zamysleli hostia Márie Michalkovej: sociologička PhDr Zuzana Kusá zo SÚ SAV a psychiater MUDr Jozef Hašto.
-
Každá revolúcia vzniká z naliehavej potreby zásadne zmeniť jestvujúce pomery, a každý, kto sa na revolúcii podieľa, má svoje predstavy o tom, aké by tie zmeny mali byť a čo by mali priniesť. Lenže revolúcie zväčša neplnia predstavy svojich účastníkov. O tom, čo majú rôzne revolúcie spoločné, v čom sa líšia, čo priniesli, ako aj o tom, ako sa menil samotný pojem revolúcie budú s Máriou Michalkovou uvažovať historik, profesor James Krapfl z McGill University v Montreale a politológ Mgr. Juraj Marušiak, PhD, z Ústavu politických vied SAV.
-
Nebezpečenstvo fanatizmu spočíva v oblasti najvyšších hodnôt, v potrebe čistoty jednej viery, potrebe záväznosti etických noriem a podobne: v dejinách máme množstvo príkladov cnostných idealistov – fanatikov, akými boli Savonarola, Kalvín, alebo aj mnohí iní, ktorí chceli svet „očistiť“. Vynárali sa zväčša v turbulentných časoch – vtedy je potreba jednoduchých riešení najvyššia a nádej na lepšiu budúcnosť najpotrebnejšia. A keď sa objaví charizmatická osobnosť, ktorá hlása jedinú spásu, spoločnosť je na najlepšej ceste k fanatizmu... Nad podobami fanatizmu uvažovali hostia Márie Michalkovej psychoterapeut Ľudovít Dobšovič a sociológ Miroslav Tížik.
-
Moc je téma, ktorá sa nás dotýka všetkých, jej podoby a prejavy sú mnohotvárne. V každodennom živote vnímame najmä viditeľnú moc, najčastejšie stelesňovanú inštitúciami. Nemenej účinná je však moc neviditeľná, ktorú si často ani neuvedomujeme, a ktorá čoraz viac ovplyvňuje naše životy.
Jedným z prostriedkov moci je totiž schopnosť ovplyvňovať zmýšľanie ľudí a manipulovať ním – v súčasnosti sú jej nositeľmi najmä sociálne siete a médiá. Nad rôznymi aspektami moci uvažovali hostia Márie Michalkovej, filozofi Ivan Buraj a Miroslav Marcelli -
Umelá inteligencia nám v mnohom pomáha, jej rozvoj však otvára aj množstvo neočakávaných, netechnických otázok. Etické problémy, ktoré vyvstali používaním umelej inteligencie nastoľujú zásadné otázky o človeku a spoločnosti. Ak chceme, aby človek zostal človekom, musia etické princípy vytýčené pre umelú inteligenciu rešpektovať jej užívatelia rovnako ako jej tvorcovia. Význam etiky pre ďalšie fungovanie spoločnosti je kľúčový. Hostia Márie Michalkovej boli informatik docent Martin Takáč a filozof Juraj Podroužek.
-
Nehmotné kultúrne dedičstvo ľudstva spoluvytvárajú najrôznejšie prejavy ľudského ducha a tvorivosti, zvyky a rituály, interpretačné umenie, tradičné postupy a znalosti, odovzdávané z generácie na generáciu, či remeselné zručnosti, ktoré patrili ku každodennému životu našich predkov. Viaceré aspekty nehmotného kultúrneho dedičstva, na ochranu ktorého prijalo UNESCO v roku 2003 medzinárodný dohovor, predstaví etnologička Mgr Ľubica Voľanská, PhD a estetik, docent Juraj Hamar v rozhovore s Máriou Michalkovou.
-
Asi najbežnejším klišé z reklamy na poistenie, bývanie, či na zdravé raňajky sú zábery na šťastnú rodinu, ktorú tvorí otec, mama a dve-tri deti. Takáto rodina je predstavovaná ako tradičná, a keď sa človek nad tým nezamyslí, ľahko takejto predstave podľahne. Ibaže stačí nakuknúť do histórie a prekvapene zistíme, že s tradíciou rodiny to také jednoduché nie je. Nad podobami rodiny a jej zmenami v priebehu času, ako aj o tom, ako chápať pojem tradičnej rodiny, sa spolu s Máriou Michalkovou budú zamýšľať etnologičky Marta Botíková a Eva Škorvanková.
-
História je plná krívd a krvavej odplaty, ktorou sa konflikt nekončí, práve naopak. Násilie plodí násilie, nenávisť plodí nenávisť v zničujúcej špirále, ktorú zastaviť nie je jednoduché. O nenávisti, ale aj o možnostiach zmierenia sme uvažovali spolu s hosťami Márie Michalovej: politologičkou Dagmar Kusou a psychológom Dušanom Ondrušekom.
-
„Každý si želá dlho žiť, ale nikto nechce byť starý," povedal údajne slávny satirik Jonathan Swift. Faktom je, že po starobe zrejme málokto túži a kult mladosti, ktorý už vyše polstoročia ovláda naše myslenie, starnutie vytesňuje. Ako prežívajú ľudia svoje starnutie a ako seniorov vnímajú mladšie vekové kategórie, je téma, o ktorej spolu s Máriou Michalkovou hovorili antropologička Ľubica Voľanská a psychologička Táňa Sedláková.
-
Podľa medzinárodnej deklarácie ľudských práv, ktorú OSN prijala pred vyše sedemdesiatimi rokmi, má každý pracujúci právo na spravodlivú a dostačujúcu odmenu, ktorá by zaisťovala jemu samému a jeho rodine živobytie odpovedajúce ľudskej dôstojnosti. Nadchádzajúca ekonomická kríza nás bezprostredne ohrozuje chudobou a otázka, ako ľuďom zabezpečiť dôstojný život je čoraz naliehavejšia. Aj nad tým sa zamýšľajú hostia Márie Michalkovej sociológovia PhDr Zuzana Kusá a docent Daniel Gerbery.
-
História človeka je históriou spoločenstiev, v ktorých žil, pravidiel, ktoré si pre spolužitie s ostatnými vytváral. Podľa jedného z autorov konceptu spoločenskej zmluvy, J. J. Rousseaua, je účelom zriadenia štátu spoločné blaho. Ako sme na tom dnes? Je ešte stále spoločné blaho na programe dňa? Ak áno, aké možnosti zostávajú štátu v podmienkach globalizácie? Nad spoločenskou zmluvou v súčasnom svete uvažujú filozofi, doc. Richard Sťahel, riaditeľ FU SAV a doc. Ulrich Wollner z FF UMB v Banskej Bystrici.
-
Naša Európa / Onedlho uplynie dvadsať rokov od chvíle, keď výrazná väčšina slovenského obyvateľstva vyjadrila súhlas so začlenením Slovenska do Európskej únie. Mária Michalková s Jurajom Marušiakom a Radovanom Gestom uvažujú o tom, že v 90. rokoch sa svetlom na konci tunela javili najprv demokracia, potom budovanie alebo obnova národnej štátnosti. V prípade Slovenska sme národný štát začali budovať skoro od základov. A napokon tým svetlom bola Európska únia. Prišla však globálna ekonomická a finančná kríza v roku 2008, po nej celý rad ďalších kríz a napokon aj poznanie, že proces dobiehania najvyspelejších štátov EÚ sa zastavil a ak aj bude pokračovať, tak bude trvať celé generácie.
-
O melanchólii uvažovali filozofi počínajúc Aristotelom, zaoberali sa ňou umelci, ktorí ju stvárňovali vo svojich dielach. Mnohí významní umelci melanchóliou či depresiou trpeli, niektorí z nich o tom zanechali aj svedectvo, ako napríklad William Styron alebo Sylvia Plathová, iní ho pretavili do svojich diel. O melanchólii prítomnej v umení, filozofii a celkove v živote, budú s Máriou Michalkovou hovoriť psychiater MUDr Jozef Hašto a filozof a teoretik umenia profesor Peter Michalovič.
-
Nespokojnosť s fungovaním štátu nie je slovenská špecialita: najmä v súčasnosti, v časoch bezprostredného ohrozenia vážnymi krízami, sa v celej Európe čoraz väčšmi ozývajú kritické hlasy. O to vzácnejší je hlas, ktorý navrhuje riešenia. Práve takým hlasom sú publikácie kolektívu autorov, medzi ktorých patrí aj Ing. Brigita Schmögnerová, bývalá ministerka financií a viceprezidentka Európskej banky pre obnovu a rozvoj, ktorá spolu s filozofom profesorom Františkom Novosádom bude hovoriť o tom, čo robiť, aby bolo Slovensko solidárne, ekologické a moderné. Moderuje Mária Michalková.
-
K najvýznamnejším výzvam súčasnosti nepochybne patrí aj umelá inteligencia: nad tým, čo všetko nám môže poskytnúť, ale tak trochu aj nad rizikami, ktoré prináša, sa budú spolu s Máriou Michalkovou zamýšľať profesorka Mária Bieliková z Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií a profesor Igor Farkaš z Centra pre aplikovanú vedu Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave.
-
Profesor Teodor Münz sa vo svojej eseji s názvom „Odchádzame?“, ktorá bola inšpiráciou júnového Symposionu, zaoberá vzťahom človeka a prírody a končí neveľmi potešujúcim konštatovaním: ľudstvo kráča v ústrety zániku. Sebaobraz človeka je nutné zmeniť, uzatvára Münz. Len ako? A máme na to vôbec ešte dosť času? Indiánsky náčelník Seattle pred takmer dvesto rokmi povedal, že zem nepatrí človeku ale človek patrí zemi. Indiáni to vedeli už dávno, my nie? Pozvanie Márie Michalkovej prijali filozofi, profesor Miroslav Marcelli a docent Richard Sťahel.
- Montre plus
