Episodes
-
Zamarovský: Propagátor helenizmu, gréckych mýtov a gréckych cnosti, pôvodom z kaštieľa pod Trenčínom, najvýznamnejší predstaviteľ populárno- náučnej literatúry. Ako sa rodila jeho vášeň pre staré Grécko, ako v hlavách celých československých generácii detí vytvoril túžbu spoznať grécke mýty a cnosti?
O Vojtechovi Zamarovskom sa bude s Michalom Havranom zhovárať Jaroslav Valent, šéfredaktor Historickej revue.
Marcus Aurelius, filozof, cisár, postrach barbarov, vytýčil severnú hranicu európskej civilizácie a Barbarika, z pozorovania pri Hrone vznikol stoicizmus, pragmatická, aristokratická filozofia, ktorú zhrnul Riman a na dnešnom slovenskom území v prvom literárnom diele napísanom v našom regióne, Hovory k sebe.
O Marcovi Auréliovi a jeho spojení a vplyve na územie spojené so Slovenskom bude hovoriť Mgr. Marek Debnár, PhD., filozof, riaditeľ Centra digitálnych humanitných vied na FF UKF. -
Ivan Kadlečík: slovenský spisovateľ, organista, odporca komunistického režimu, vyhnanec vo vlastnej krajine. Svojou vytrvalosťou a presvedčením miatol a takmer uštval ŠtB. Čo viedlo Ivana Kadlečíka k vytrvalému odporu a akým spôsobom sa jeho tvorba a práca stali sučasťou nezlomnej tradície slobody slovenskej literatúry? O Ivanovi Kadlečíkovi bude rozprávať Ľudmila Pastierová.
Viliam Žingor, partizánsky veliteľ, spoluorganizátor SNP, ktorého po vojne odsúdili komunisti na smrť a popravili. Kto bol Viliam Žingor, prečo odmietol povolávací rozkaz na útok Slovenského štátu proti Sovietskemu zväzu a prečo sa ho komunisti rozhodli zbaviť? O Viliamovi Žingorovi sa s Michalom Havranom zhovára Soňa Gyarfášová. -
Episodes manquant?
-
Bratislava: Hrdinstvo a vzdelanosť: Trixi, Enea Lanfranconi
Trixi: Príslušníčka odboja, špiónka, vlastenka, Trixi stoji za spojeneckým úderom na Apolku, ktorá bola v čase Slovenského štátu kľúčovým závodom hitlerovskej vojnovej mašinérie. Ako sa rodilo jej rozhodnutie pridať sa k odboju, ako sa jej darilo pracovať dlho v utajení a ako znášala následky svojej spolupráce so spojencami?
O Trixi nám porozpráva Martin Posch PhD. z historického ústavu SAV.
Lanfranconi: Talian, šľachtic, filantrop, Bratislavčan, krotiteľ Dunaja, filológ, renesančný človek Grazioso Enea Lanfrancon preskúmal rieku, posilňoval brehy, navrhol reguláciu, mesto vnímal ako moderný priestor, kde je Dunaj kľúčovým mestotvorným prvkom. Prečo sa tak dôkladne a prakticky zaujímal o problematiku Dunaja, do akej miery predstavoval kozmopolitný prvok Bratislavy a čoho je dnes symbolom?
S Michalom Havranom bude o Lanfranconim hovoriť Ing. arch. Monika Bočková, PhD. -
Imi Lichtenfeld: Množiace sa útoky na bratislavských židov v čase pred vyhlásením Slovenského štátu mobilizovali židovskú mládež k vytvoreniu sebaobranných spolkov. Jedným zo zakladateľov bol Imrich Lichtenfeld zakladateľ bojového umenia Krav maga, inspirovaného bratislavským pouličným bojom s úderkami ľudákov a príslušníkov hitlerovskej mládeže. V akom prostredí vznikol Imiho pocit, že nové pogromy a útoky už nemajú iba sporadický charakter, ale sú súčasťou ideológie, ktorá vyústila k priemyselnému vraždeniu židov?
O Imim Lichtenfeldovi bude hovoriť Dominika Sedláková, hebraistka
Tido J. Gašpar: Mohol byť komunistom, čechoslovakistom, básnikom, bohémom, diplomatom, stal sa oporou Tisovho režimu. Osud Tida J. Gašpara možno naznačuje neschopnosť slovenských intelektuálov udržať demokratický stred a pokušenie pridávať sa v rozhodujúcich dejinných okamihoch k radikálom. Je Tido J. Gašpar príkladom osobného zlyhania, alebo fatálnej dialektiky príznačnej pre strednú Európu?
Michal Havran sa o ňom bude rozprávať s Borisom Zalom, vnukom Tida Gašpara -
Michal Havran diskutuje so Zuzanou Čaputovou o tom, ako vidí súčasný stav spoločnosti po ukončení jej päť ročného prezidentského mandátu.
(Rozhovor bol nakrútený 3.5.2024.) -
Moderované politické diskusie sú pilierom verejnej kontroly politikov. Dokážu vyhrať voľby, alebo stratiť krajinu. Ich moderátori a moderátorky sú pod neustálym tlakom, majiteľov, politikov, divákov. Prečo sú tak dôležité, prečo ich časť politikov ignoruje a zároveň napáda, a ako vyzerá spoločnosť, v ktorej neexistujú?
Hostia:
Tibor Búza (producent, bývalý programový riaditeľ STV), Jana Krescanko Dibáková (novinárka, moderátorka), Richard Dírer (novinár, moderátor), Václav Moravec (redaktor, moderátor a vysokoškolský pedagóg žurnalistiky) -
Hudobník, kabaretier, pionier internetu, všestranný umelec patril k najvýraznejším postavám moderných kultúrnych dejín Slovenska. Prečo jeho tvorba a pôsobenie zanechali takú hlbokú stopu a ako sa mu darilo prerábať hlboké poznanie o spoločnosti do diel, ktoré zľudoveli?
Hostia:
Richard Müller (spevák), Marian Jaslovský (hudobník a publicista), Rastislav Piško (humorista, herec a scenárista) -
Atentát na premiéra Roberta Fica vyvolal hrôzu a zdesenie. Spoločnosť nie je iba vyľakaná, ale aj rozdelená. Ako obnoviť základnú dôveru a znížiť napätie, čo všetko sme zanedbali a čo môžeme ešte urobiť preto, aby atentát nezanechal hlbokú traumu?
Hostia:
Barbora Mareková (reportérka), Péter Hunčík (psychiater a spisovateľ), Zuzana Fialová (sociologička), Boris Zala (filozof, publicista) -
Diktátorské režimy mali vždy problém s moderným umením. Nacisti prenasledovali umelcov, pálili knihy a nemecké umenie premenili na propagandu Tretej ríše. Podobným spôsobom sa voči umeleckej slobode a tvorbe vyhraňovali komunisti, zakázané knihy, prenasledovaní autori, zakázané výstavy. Oba režimy hovorili o takzvanom "zdegenerovanom umení". Čo to znamená, v čom mala spočívať úpadkovosť a prečo predstavuje slobodná umelecká tvorba taký zásadný problém pre takéto režimy?
Hostia:
Boris Ondreička (výtvarník, kurátor, spevák a textár), Martin Ciel (filmový teoretik, vedec, kritik a vysokoškolský pedagóg), Peter Michalovič (filozof a estetik) -
Druhá svetová vojna sa skončila na našom území príchodom ČA a amerických vojsk. Susedné Rakúsko bolo takisto oslobodené ČA, napriek tomu sa nestalo súčasťou Sovietskeho bloku. Čo rozhodlo o priradení Československa k sovietskej mocenskej politike, do akej miery boli tieto plány brané do úvahy už v 1945 a ako máme hovoriť o konci vojny, ktorá zároveň znamenala aj začiatok novej politickej situácie?
Hostia:
Stanislav Mičev (historik), Matej Medvecký (historik moderných slovenských dejín)
-
Večera s Havranom oslavuje desiate výročie vysielania. Dnešná relácia bude 358 v poradí, v televíznom štúdiu a na cestách sa vystriedalo viac ako tisíc hostí a hostiek z oblastí humanitných vied, umenia, vedy, ekonomiky. Poslaním Večere je sledovať a sprevádzať významné a hlbšie fenomény slovenskej spoločnosti ukotvenej v európskom priestore a v tradícii európskeho kritického myslenia. Dnes, deň po prvom vysielaní Večere 29. apríla 2014 sa pozrieme na vybrané, kľúčové oblasti vývoja slovenskej spoločnosti, do akej miery sa zmenili, možno zanikli, alebo sa stali vypuklejšími. Budeme hovoriť o tom, ako sa spoločnosť mení, ako sa modernizuje, ale aj o jej trieštení a hľadaní podstaty toho, čo znamená súčasná európska spoločnosť v slovenskom prostredí.
Hostia:
Iveta Radičová (sociologička), Pavol Čekan (biochemik), Silvester Lavrík (prozaik a dramatik) -
Čo je podstatou verejnoprávneho vysielania? Služba politikom, alebo služba verejnosti? Čo znamenajú predstavy o vyváženosti, a prečo sa v kontexte vysielania rozprávame iba o politikoch v čase, keď televízie nemajú monopol na informácie?
Hostia:
Ján Füle (novinár), Petr Dvořák (bývalý generálny riaditeľ ČT), Tomáš Kamenec (odborník na mediálne právo), Zuzana Mistríková (filmová producentka) -
Z čoho, z akých zdrojov a inšpirácii pochádza nový fenomén antisystému s vlastnými médiami, vlastnými vedeckými predstavami a vnímaním sveta? Do akej miery a prečo sme z príčin odklonu časti spoločnosti vylúčili sociálne a ekonomické faktory, koho antisystém oslovuje a ako radikalizuje?
Hostia:
Matej Kandrík (politológ), Dominik Želinský (sociológ), Katarína Klingová (výskumná pracovníčka GLOBSEC) -
Majú desiatky tisíce stúpencov, veľké rozpočty a sebavedomie. Hnutia, ako Tvorivá spoločnosť alebo Milosť, berú čoraz viac veriacich z tradičných cirkví a zároveň podľa odborníkov predstavujú riziko spojené so sektárskymi znakmi. Čo predstavujú tieto hnutia pre jej členov a čo pre spoločnosť?
Hostia :
Kristína Ciroková (reportérka), Daniel Čistý (komik), Marek Vadrna (katolícky kňaz) -
Prečo je Slovensko už stáročia súčasťou kultúrneho, civilizačného, náboženského a politického Západu? Odkiaľ pochádza západná identita našich dejín, a prečo je napriek tomu často považovaná za cudziu, alebo nepriateľskú.
Hostia:
Bohunka Koklesová (historička umenia), Marína Zavacká (historička), Pavol Hardoš (politológ) -
Gemer je mimoriadnym a historických kultúrnym územím, kde vzniklo významné množstvo umeleckých diel v oblasti sakrálnej architektúry a literatúry. V čom spočíva špecifické postavenie Gemera v kultúrnych dejinách Uhorska a Slovenska, z čoho pramení jeho inšpiratívnosť a magnetická príťažlivosť?
Hostia:
Michal Augustovič (historik, Gotická cesta), Marcel Uhrín (zoológ, ekológ), Július Barczi (historik umenia) -
Bývalý agent KGB je najdlhšie vládnucim prezidentom Ruskej Federácie. Za jeho mandátov sa Rusko po prvotnom pokuse zblížiť sa so Spojenými štátmi a európskymi krajinami vydalo cestou obnovy imperiálneho modelu. Kto je Vladimír Putin, kto sú jeho ľudia a jeho systém, ako dlho bude ešte pri moci a čo sa stane, keď už nebude prezidentom?
Hostia:
Jekaterina Kanakova - novinárka
Samuel Abrahám - politológ
Grigorij Mesežnikov - politológ -
Frontová línia sa stabilizovala na východe krajiny, ale ruské rakety, lietadla a drony zabíjajú ľudí po celej krajine. Ako vyzerá takzvaný normálny život v krajine, ktorá druhý rok čelí vojenskému útoku?
Hostia:
Yurij Yuriv (ALL4Ukraine), Anna Shvachka (Head of SME SPOLU / UkraineSlovakiaSOS), Vladyslav Yatskovyi (reportér) -
Pre dvomi rokmi prepadla Ruská federácia Ukrajinu. Čo všetko sa za dva roky zmenilo, v akom stave je vojna a v akom je mier, ako budú vyzerať ich vzájomné vzťahy po ukončení bojov a kedy boje skončia?
Hostia:
Tomáš Forró (vojnový reportér), Jana Kobzová (politologička), Miroslav Wlachovský (diplomat) -
Ukrajina, Hamas, Izrael, Pakistan, Irán, Jemen, svet horí na viacerých líniách. Veľké vojny nezačínajú ich slávnostným otvorením a označením za svetové, v dejinách sa vždy zlialo do seba niekoľko konfliktov. Dá sa hovoriť, že doba v ktorej žijeme, už vykazuje znaky nového globálneho konfliktu?
Hostia:
Matej Kandrík (politológ), Lucia Husenicová (politologička), Jozef Bátora (politológ a profesor) - Montre plus
