エピソード
-
Vitajte pri 25. vydaní Index newslettra v audio verzii.
Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň.
Témou posledných dní je konsolidácia verejných financií, s ktorou po mesiacoch rokovaní prišla koalícia. Dnes sa preto v Index newslettri pozrieme na jednotlivé opatrenia, ktorými chce vláda upratať verejné financie a povieme si niečo aj o tom, ako sme na tom s poistením majetku proti záplavám, ktorým sme čelili cez víkend.
Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na sme.sk/indexodber. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Posledný týždeň priniesol do oblasti strednej Európy obrovské množstvo zrážok, vietor a ochladenie o pomaly dvadsať stupňov. Na niektorých miestach napadalo viac ako dvesto či tristo, čo malo za následok zaplavené pivnice, garáže a v niektorých prípadoch aj domy. Svoje o tom vedia poisťovne, ktoré od pondelka vybavujú stovky žiadosti o preplatenie škody v prípade poistnej udalosti.
Konečný účet záplav však bude známy až neskôr. Vladimír Cvik, country manažér spoločnosti Superpoistenie.sk, ho odhaduje na desiatky miliónov eur. „Suma vyzbieraná v poistení dosahuje len tri percentá HDP, čo je príliš malé číslo na to, aby dokázalo vykryť takéto fatálne prírodné katastrofy,“ hovorí.
Navyše, poistenú má svoju domácnosť či nehnuteľnosť len približne polovica ľudí na Slovensku. Aj v susednom Česku sú čísla o niečo vyššie, čo podľa Cvika spôsobili hlavne povodne v roku 2002 a snaha českého štátu zvýšiť povedomie o potrebe poistenia.
Naopak, na Slovensku podľa neho stále vo väčšej miere prevláda názor, že sa stačí spoľahnúť na štát. „Chýba nám prvok individuálnej zodpovednosti a štátu, bez ohľadu na to, akú máme vládu, to akoby vyhovovalo,“ dodáva Cvik s tým, že na štátne dotácie sa aj tak skladajú bežní ľudia. A cez osempercentnú daň aj tí, čo si poistenie nehnuteľnosti či domácnosti zodpovedne platia.
Koľko nás živelné pohromy stoja, prečo ľudia nie sú viac ochotní sa voči nim poistiť, ako si poistenie správne vybrať a čo robiť v prípade škodovej udalosti?
V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá Country manažér spoločnosti Superpoistenie.sk Vladimír Cvik.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Index v aplikácii Toldo na sme.sk/extraindex.
Koncom septembra na väčšine univerzít začína akademický rok, ktorý môže byť pre mnohých študentov finančne náročný. Nehovoriac o prípadoch, keď odchádzajú na jednu z excelentných vysokých škôl v zahraničí, kde sa školné šplhá na desiatky tisíc eur. Ak peniaze nemajú, jednou z možností, okrem komerčného úveru, je aj Fond na podporu vzdelávania.
Ten pritom poskytuje viacero foriem pôžičiek, vrátane špeciálnych pre študentov prijatých na excelentné univerzity (prvých 500 vo svetovo uznávaných rebríčkoch). Výhod majú pritom hneď niekoľko.
„Väčšina pôžičiek je bezúčelová, študenti ich pokojne môžu zainvestovať alebo si pomôcť v začiatkoch biznisu. Zároveň poskytujeme nižší úrok ako väčšina komerčných bánk a ak by si dlžník alebo jeho ručiteľ brali aj úver z komerčnej banky, tá pôžičku z fondu nezarátava do posudzovania,“ hovorí šéf fondu Igor Hianik.
Na druhej strane fond stále nevie naplniť všetky požiadavky spomínaných najšikovnejších študentov, ktorý sa dostali na prestížne univerzity a potrebujú pôžičky v desiatkach tisíc eur. Jednak je na tento typ pôžičky vyčlenených len desať percent fondu, problém je však aj v termínoch. Väčšina študentov totiž peniaze potrebuje ešte pred zápisom. Aj tu sa však podľa Hianika chystajú zmeny.
Kto všetko teda môže fond využiť, aké sú konkrétne podmienky pri jednotlivých pôžičkách, ako postupovať pri žiadosti a čo sa bude do budúcna meniť?
V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá šéf Fondu na podporu vzdelávania Igor Hianik.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Index v aplikácii Toldo na sme.sk/extraindex.
Šesť miliárd z únie Slovensko dostane, netreba sa vôbec obávať, všetko ide podľa plánu. Aj takéto ubezpečenia počúvame mesiace zo strany vládnych politikov na čele s vicepremiérom pre plán obnovy Petrom Kmecom.
Najnovšie zistenia však dokazujú, že nie všetko je úplne tak, ako sa nám vláda Roberta Fica snaží nahovoriť. Práve naopak, hrozí nám, že prídeme o miliardy eur. Miliardy, ktoré mali slúžiť aj na výstavbu nových záchranných služieb a dlhodobo zanedbávanú paliatívnu starostlivosť.
Najväčšie problémy pritom hlási rezort životného prostredia na čele s Tomášom Tarabom. „Zdá sa mi, že on ideologicky nesúhlasí s celým plánom obnovy. Medzi iným totiž povedal aj to, že na Slovensku nevidí akýkoľvek potenciál pre obnoviteľné zdroje a chce dodržať lesnícko-agrárnu štruktúru našej krajiny. V jednoduchosti, ďalej rúbať lesy,“ hovorí analytička Euractiv Slovensko Barbara Zmušková.
Veľké meškanie, s ktorým je spojená aj pokuta vo výške 144 miliónov eur, má však aj projekt online maturít, ku ktorému sa Slovensko v dokumente takisto zaviazalo. Podľa Zmuškovej bolo v júni zrušené obstarávanie na systém, cez ktorý mali maturity prebiehať. Deadline je pritom rok 2026. „Neviem si predstaviť, čo sa v najbližších dvoch rokoch musí stať, aby bolo reálne možné termín dodržať,“ dodáva.
Ako to teda s miliardami od únie naozaj je, ktorí ministri si neplnia svoje povinnosti a rozpustili celé tímy pracujúce na reformách a akú úlohu v tom celom zohráva obava o právny štát na Slovensku?
V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá analytička Euractiv Slovensko Barbara Zmušková.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Vitajte pri 24. vydaní Index newslettra.
Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň.
Koniec augusta priniesol zmeny v oblasti hypoték, keď sa s úrokmi pod symbolickú hranicu štyroch percent vrátila prvá banka. V Index newslettri sa dočítate, čo to znamená pre celý trh, a priblížime si aj to, ako nedeľné voľby v dvoch nemeckých spolkových krajinách ovplyvnia politickú, ale aj ekonomickú stabilitu krajiny a celej Európy.Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, zakliknete si jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.
Ešte predtým, ako sa pustíme do zaujímavostí tohto týždňa, krátky oznam. Najbližšie dva týždne Index newsletter vzhľadom na moju dovolenku nevyjde. Stále sa však môžete tešiť na video podcast Index, ktorý pokračuje bez prestávky. Najbližší newsletter pre vás pripravím v piatok 20. septembra.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Index v aplikácii Toldo na sme.sk/extraindex.
Načo mi je cestovné poistenie, veď mám Európsky zdravotný preukaz. Takto pred letnou dovolenkou premýšľajú mnohí, no nie vždy si uvedomia, že únijný dokument neznamená bezplatnú zdravotnú starostlivosť hocikde a za akýchkoľvek okolností. Aj preto sa odporúča, uzatvoriť si pred odchodom cestovné poistenie.
Pri jeho výbere však treba zohladniť viacero aspektov. Jedným z nich je aj krajina, do ktorej človek cestuje. „Ak sa jedná o krajinu v Európe, sto tisícové krytie na liečebné náklady úplne postačuje. Ak sa ale bavíme o USA, aj miliónové krytie sa v niektorých prípadoch dá považovať za nízke,“ hovorí Patrik Klimko, riaditeľ úseku vývoja produktov poisťovne Wüstenrot.
Pozor si však treba dávať aj na to, či ste náhodou neprekročili limity pobytu v zahraničí. Poisťovňa si totiž podľa Klimka vie veľmi jednoducho overiť, ako dlho ste sa v krajine, kde vám vznikla poistná udalosť, nachádzali. „Nejde len o kontrolu letenky, ale aj sociálnych sietí. V niektorých prípadoch, ak ide o podozrivého klienta, nie je výnimka ani najatie detektíva, ktorý vyspovedá jeho okolie,“ dodáva.
Ktoré spoistenie si teda vybrať, čo všetko si poistiť a čo robiť, ak v zahraničí skutočne ochoriem alebo napríklad nabúram auto?
Aj o tom sa počas živého nahrávania podcastu Index na Tyršáku Eva Frantová rozprávala s Patrikom Klimkom, riaditeľom úseku vývoja produktov poisťovne Wüstenrot.
Tento diel vám prináša poisťovňa Wüstenrot.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Vitajte pri 23. vydaní Index newslettra.
Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň.
Už týždne sa hovorí o pripravovanom vládnom šetrení.
Dnes sa preto v Index newslettri pozrieme na najnovšie návrhy toho, ako chce vláda pravdepodobne ozdraviť štátny rozpočet, ale aj na graf, kde jasne vidno, ako draho na starnutie obyvateľstva doplatí náš zdravotný systém. Ku koncu sa dostaneme aj k americkej ekonomike a prezidentským voľbám.
Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze.
Ešte predtým, než sa pustíme do zaujímavostí tohto týždňa, len krátky oznam - budúci týždeň si kvôli pracovnej ceste dávam newslettrovú pauzu. Ten najbližší teda vyjde v piatok, 30. augusta.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Index v aplikácii Toldo na sme.sk/extraindex.
Ukrajinské vojská sa minulý týždeň dostali na ruské územie. Konkrétne do Kurskej oblasti, kde sa mimo iného nachádzajú aj plynové potrubia, vrátane stanice Sudža zodpovednej za tranzit plynu cez Ukrajinu ďalej do Európy.
Rusi akciu Ukrajiny nečakali a prvé informácie o sťahovaní vojsk z doterajšieho frontu na území Ukrajiny sa objavili až v piatok. Viacerých odborníkov však zaujal tento strategický krok Ukrajiny a začali sa vynárať možné dôvody. Ako jeden z nich sa javí aj plyn, konkrétne jeho ďalší tranzit, ktorého zastavenie môže byť problémom.
„Ak by kvôli bojom došlo k zastaveniu toku plynu skôr ako na konci roka, ako sa plánovalo, môže to byť problém pre obchodníkov. Tí by museli chýbajúci plyn obstarať na krátkodobom trhu a oveľa drahšie než bežne,“ hovorí energo analytik Radovan Potočár.
Už dnes pri tom na konflikt v okolí plynových zásobníkov reagujú trhy. „Cena plynu je na osemmesačných maximách, čo je spôsobené konfliktom na Blízkom východe, ale hlavne bojom na ruskom území,“ dodáva Potočár.
Ako je to teda s plynom, ale aj s ropou, ktorá k nám ešte stále z prúdi z Ruska cez Ukrajinu, čo možno Ukrajina plánuje po obsadení infraštruktúry a ako je na scenár s nedostatkom plynu pripravené Slovensko?
V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá energo analytik Radovan Potočár.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Vitajte pri 22. vydaní Index newslettra.
Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň.
Trhy tento týždeň zažili prudký prepad, a to hneď v pondelok ráno.Dnes sa preto v Index newslettri pozrieme na to, čo boli hlavné dôvody nevídaného výkyvu a prinesiem vám aj zaujímavý graf, ktorý súvisí s nákupom vakcín proti koronavírusu.
A odporúčanie, to bude zaujímať hlavne tých, ktorí majú predsudky voči starobe.
Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Index v aplikácii Toldo na sme.sk/extraindex.
Slovensko IT, štátna firma so sídlom v Košiciach, ktorá mala byť centrom štátnych IT kapacít, končí. V apríli to oznámil minister investícií Richard Raši s tým, že firma na svoj chod utratila milióny, rozdávala odmeny a svojich zamestnancov bola schopná vyťažiť len na niečo okolo 40 percent.
Podľa Petra Steinhübla zo Slovensko.Digital nebola štátna IT firma zlý nápad, problém bol chýbajúci biznis plán a nekomunikácia s IT sektorom. „Logicky zaznievali obvinenia z toho, že štát krivý trh, respektíve, že celý vznik Slovensko IT je netransparentný,“ hovorí.
Ešte smutnejší je však podľa neho fakt, že elektronicky so štátom dobrovoľne komunikuje stále en päť percent fyzických osôb. Zvyšok tak robí, lebo musí. „Ak sa toto nezmení, štátne IT sa nikam nepohne,“ dodáva.
Bol nápad so štátnou firmou úplne odveci alebo mohla za istých okolností fungovať, a ako sú na tom projekty, ktoré mala na starosti? Ako vôbec ďalej so štátnym IT, do ktorého už išli doslova miliardy eur?
V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá Peter Steinhübl, výkonný riaditeľ Slovensko.Digital.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Vitajte pri 21. vydaní Index newslettra.
Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň.
Politická debata o odstávke ropy z rafinérie Lukoil na Slovensko ešte stále pokračuje. A vyjadril sa k nej už hádam každý, vrátane premiéra či prezidenta.
Tento týždeň sa preto v Index newslettri pozrieme na to, čo je v tomto spore nové a takisto si priblížime, ako sme na tom v rámci Európskej únie, čo sa týka platov. Na koniec vás čaká aj zaujímavé odporúčanie spojené s práve prebiehajúcimi olympijskými hrami vo Francúzsku.
Ďakujem, že čítate, respektíve počúvate Index newsletter. A ak ste ho náhodou ešte nezačali odoberať, zmeniť to môžete na sme.sk/indexodber.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Index v aplikácii Toldo na sme.sk/extraindex.
Svet kryptomien zažil minulý týždeň dlho očakávanú zmenu. Po úspechu produktu ETF fondov v prípade meny Bitcoin zo začiatku tohto roka, prichádza s rovnakou novinkou Ethereum, teda druhá najväčšia digitálna mena z hľadiska trhovej kapitalizácie.
Čo to vlastne znamená, kto do ethereových a bitcoinových ETF vôbec môže investovať, či vedia byť časťou portfólia aj pre bežných ľudí a čo je pravdy na tom, že kryptomeny sú náchylné na manipuláciu a podvody, prípadne na čo si dať pozor, ak ma nákup krypta láka?
Vo video podcaste Index Eve Frantovej odpovedá analytik finančných trhov XTB Marek Nemky.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Vitajte pri 20. vydaní Index newslettra.
Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň, odteraz už aj v audioverzii.
Rafinéria Slovnaft má problémy s dodávkami ropy od ruskej spoločnosti Lukoil. Dôvodom je vojna na Ukrajine. Konkrétne fakt, že ruská rafinéria sa dostala na sankčný ukrajinský zoznam.
Tento týždeň sa preto v Index newslettri na situáciu a jej dôsledky pozrieme bližšie a rovnako sa vrátime aj k najväčšiemu IT výpadku v histórii, ktorého dopady niektorí pociťovali ešte aj cez víkend.
Ďakujem, že čítate, respektíve počúvate Index newsletter. A ak ste ho náhodou ešte nezačali odoberať, zmeniť to môžete na sme.sk/indexodber.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Index v aplikácii Toldo na sme.sk/extraindex.
Minister Erik Tomáš chce krátiť dávku v hmotnej núdzi. Konkrétne ľuďom, ktorým bude ponúknutá adekvátna práca a oni ju bezdôvodne odmietnu. Krátenie, či prípadné odobratie dávky podľa šéfa rezortu práce vyrieši viacero problémov Slovenska, medzi ktoré zaradil nepracujúcich Rómov a dlhodobú neschopnosť obsadiť 80-tisíc voľných pracovných miest.
Minister doslova hovorilo o boji proti ľuďom, ktorí dávku poberajú z lenivosti a nechuti do práce.
Podľa Martina Hudcovského zo Slovenskej akadémie vied však väčšinu zo šesťdesiat tri tisíc poberateľov dávok tvoria jednotlivci so skutočne pádnym, poväčšine zdravotným, dôvodom. „Prípadov, kedy ide o dvojicu poberateľov so štyri a viac deťmi je z celkového počtu len niečo cez dvetisíc,“ dodáva.
Skeptický je aj voči ambícii ministerstva zaobstarať pre nezamestnaných dostatok pracovných miest. „Obdobie, kedy štát musel vytvárať miesto pre každého máme tridsaťpäť rokov za sebou,“ vysvetľuje s tým, že hlavná úloha štátu - stimulovať prirodzený vznik práce a snažiť sa o preškoľovanie ľudí - je na Slovensku zanedbávaná. „Na aktívne politiky trhu práce dávame najmenej z Európskej únie,“ dodáva,
Kto teda v skutočnosti na Slovensku dávku v hmotnej núdzi poberá, aké sú hlavné dôvody, prečo tak ľudia robia, čo by mohlo skracovanie dávky spôsobiť a aké sú skutočné problémy slovenského pracovného trhu?
V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá Martin Hudcovský z Ekonomického ústavu SAV.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Index v aplikácii Toldo na sme.sk/extraindex.
Demografia nepustí a spoliehať sa na dôchodok len z prvého či druhého piliera už v budúcnosti nebude vôbec možné. Jednou z alternatív je európsky dôchodkový produkt (PEPP), ktorý sa na slovenskom trhu objavil pred dvomi rokmi, a ktorý sa ponúka aj ako náhrada tretieho piliera.
Jednou z jeho najväčších výhod je fakt, že naň a na jeho konkrétne fungovanie nemôžu siahnuť politici v jednotlivých štátoch a sporiteľ si ho so sebou dokáže preniesť kdekoľvek v rámci Európskej únie. „Jediná vec, ktorá sa rieši na národnej úrovni, je výška daňového zvýhodnenia produktu,“ vysvetľuje finančný analytik Pavel Škriniar s tým, že ak človek cestuje z krajiny do krajiny a PEPP cestuje s ním, v niektorých krajinách môže byť daňová výhoda naozaj značná.
Spoliehať sa však len naň, nedáva podľa Škriniara zmysel. „Rozlišujem päť dôchodkových pilierov. Po troch známych nasleduje štvrtý, kde existuje daňová motivácia a piaty ako doplnok, vrátane životného poistenia,“ dodáva Škriniar.
Aké ďalšie výhody má teda PEPP, do akej miery je lepší či horší než bežný tretí pilier, dokáže poraziť aj dvojcifernú infláciu a koľko si teda sporiť bokom, aby sme na dôchodku neboli prekvapení?
V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá finančný analytik Pavel Škriniar.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Index v aplikácii Toldo na sme.sk/extraindex.
V nedeľu nás čaká finále Majstrovstiev Európy vo futbale, ktoré sa tento rok odohrávajú v Nemecku. Turnaj, ktorý trvá už takmer mesiac,
má organizátorovi UEFA priniesť takmer dvojmiliardový zisk. Časť prostriedkov asociácia získala aj od samotného Nemecka, ktoré ju navyše oslobodilo od potreby zaplatiť zo zisku patričné dane.
Krajina na tom však vzhľadom na príjmy z turizmu a gastra neprerobí, čo môže pomôcť aj ekonomike ako takej, ktorá sa minulý rok nachádzala v recesii. „Vplyv na rast hrubého domáceho by mal byť pol percentný,“ hovorí športový marketér Roman Krajniak.
Druhá vec je, či sa EURO, respektíve akýkoľvek veľký turnaj oplatí každej krajine. „Mnohé závisí od toho, v akom stave je infraštruktúra, či samotné štadióny. Nemecko ich aj vďaka Bundeslige malo v skvelom stave, zatiaľ čo Katar pred majstrovstvami sveta vo futbale investoval týmto smerom dvesto miliárd eur. To je úplne uletené,“ dodáva Krajniak.
Na čom stojí ekonomika veľkých turnajov, oplatí sa vôbec krajinám hostiť nielen EURO, ale aj olympiádu, ktorá sa o niekoľko dní rozbehne vo Francúzsku a zmení sa na tom niečo do budúcna vzhľadom na socio-ekonomické dopady, ktoré v krajinách pred turnajom pozorujeme?
V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá športový marketér Roman Krajniak.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Index v aplikácii Toldo na sme.sk/extraindex.
Jeden z najmladších a najchudobnejších členov Európskej únie. Aj takéto prívlastky roky patrili Rumunsku, ktoré sa súčasťou únijného bloku stalo v roku 2007. Posledný ekonomický vývoj krajiny však hovorí niečo iné. Rumunsko vraj v raste predbehlo aj nás a stalo sa po Poľsku druhou najväčšou ekonomikou východnej Európy.
Dôvodov je viacero, jedným z nich je však odrazová čiara rumunskej ekonomiky, ktorá bola nastavená podobne nízko ako slovenská pred dvadsiatimi rokmi. „K rastu a zvyšovaniu produktivity ekonomiky v takomto štádiu stačí, ak sa začnú využívať technológie zo zahraničia. Robilo to divy v našich firmách a dnes to robí divy v rumunských,“ hovorí analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Rumunsko však, na rozdiel od Slovenska, ide ešte ďalej a chápe, že musí zmeniť taktiku a orientovať sa znalostnú ekonomiky. „Vláda strategicky podporuje rozvoj IT, napríklad aj tým, že zamestnanci v tomto odbore, ktorý zarábajú menej ako dvetisíc eur, dlhodobo neplatia žiadnu daň. Počet IT študentov tak za poslednú dekádu narástol šesťnásobne,“ dodáva Horňák.
Čo ďalšie robia Rumuni inak a v čom by sme si od nich mohli zobrať príklad, aby nakoniec tatranský tiger neskončil na konci ekonomického rebríčka?
V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá makro analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Index v aplikácii Toldo na sme.sk/extraindex. Európska únia v júni oznámila, že na elektromobily vyrobené v Číne uvalí dodatočné clo. Dôvodom má byť podľa nej hlavne fakt, že čínska vláda masívne dotuje rozmach elektromobility, čo stavia európskych výrobcov do značnej nevýhody. Ak by vraj nezakročila, domáce automobilky by boli konkurencieschopné naozaj len ťažko.
Čína však už na rozhodnutie únie reaguje. „Zdvíha varovný prst a hovorí o tom, ako sankcie v konečnom dôsledku poškodia najviac Európu. Zároveň začala preverovať dovoz mliečnych výrobkov a bravčového mäsa a v poslednej dobe sa spomína aj francúzsky koňak,“ hovorí analytik Viliam Ostatník. Na oboch stranách je však podľa neho vôľa dohodnúť sa.
Oveľa dôležitejšia je však podľa neho otázka bezpečnosti. „Nevieme, čo sa deje s našimi dátami, ktoré čínske elektroautá zbierajú. V teórii tu máme smernicu o ochrane osobných údajov, prax sa však od teórie môže veľmi líšiť,“ objasňuje Ostatník.
Aké clá sú teda na stole, či sú riešením situácie a ako sú na tom čínske autá naozaj z hľadiska bezpečnosti? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá Viliam Ostatník, analytik think tanku Adapt Institute, ktorý sa špecializuje na bezpečnosť automobilového priemyslu.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Od budúceho týždňa budete môcť Index sledovať aj vo video forme, a to na sme.sk alebo na YouTube SME.
Rusko sa zmenilo na vojnovú ekonomiku a zvyšok Európy, ktorý si akosi zvykol na stabilitu a bezpečnosť, narýchlo prezbrojuje a dopĺňa arzenál. Nemá to však jednoduché. Únia vznikla ako mierový projekt, v obrane sa spoliehala na krajiny mimo svojich hraníc a, povedzme to na rovinu, nemala dôvod nakupovať tanky do zásoby.
Ako je na tom náš obranný priemysel v skutočnosti, od koho nakupujeme zbrane a kam v realite tečú peniaze členských štátov, ktoré najmä od roku 2022 vynakladajú na obranu?
V podcaste Index odpovedá analytik think-tanku Adapt Institute Viliam Ostatník.
Moderuje Eva Frantová.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Máte radi Index? Podporte našu nomináciu v súťaži Podcast roka 2024 a zahlasujte za nás v kategórii Profit na podcastroka.sk.
Bývanie v nájomnom byte v správe mesta či obce. Koncept, ktorý na Slovensku vymrel spoločne s masívnou privatizáciou a dnes sa jeho neprítomnosť ukazuje ako alarmujúca.
Mladí totiž nedosiahnu na hypotéku, nevedia odísť od rodičov a komerčné nájmy sa šplhajú do výšin. Navyše, prenajímatelia do bytov často neinvestujú a vzťahy s nájomníkmi sú na dobré slovo.
Prečo nájomné bývanie na Slovensku v podstate neexistuje, na čo si dať pri komerčných nájmoch pozor a čo mestá vrátane Bratislavy robia preto, aby sa situácia s nájomnými bytmi zmenila?
V podcaste Index odpovedajú koordinátorka mestskej nájomnej agentúry Laura Kovácsová a riaditeľ sekcie sociálnych vecí mesta Bratislavy Sergej Kára.
Moderuje Eva Frantová.
Ak by ste mali záujem dozvedieť sa o projekte mestskej nájomnej agentúry Bratislavy viac, respektíve máte byt, ktorý by ste chceli dať cez mestskú agentúru do prenájmu, pokojne napíšte na [email protected].
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
- もっと表示する
