エピソード
-
Vypočujte si epizódu, ktorou končíme tretiu sériu Klímapodcastu. Budete v nej počuť troch hostí, ktorí hovoria o svojich aktuálnych pocitoch zo stavu klímy, ale aj tom, ako vidia budúcnosť a čo má podľa nich zmysel robiť, aby sme odvrátili negatívne dopady toho, ako človek zmenil planétu, na ktorej žije.
Lucia Szabová zo Znepokojených matiek hovorí, prečo sa jej s témou klíma aktuálne spája očakávanie a zvedavosť, zástupca šéfredaktorky denníka SME a klimatický aktivista Jakub Filo hovorí o odhodlaní a publicista Martin Milan Šimečka o pocite úzkosti, ktorý je uňho väčší ako to, že bude vojna či zanikne demokracia.
"Vždy sa je na koho vyhovoriť, povedať, kto iný to má ako robiť, prečo sa to nedá a prečo máme zviazané ruky. Ale nikto iný ako my všetci dokopy to neurobíme. Keď chcem niečo dosiahnuť, pozriem sa na toho, kto to vie najlepšie zmeniť, a to sú tí, ktorí držia v rukách moc nad našimi zákonmi, nad nastavením spoločnosti. Ak necítia tlak, je hrozné to počuť: že politici budú robiť iba veci, pri ktorých budú cítiť tlak verejnosti," odpovedá Lucia Szabová na otázku, ako von z kruhu, kedy politici sa vyhovárajú na voličov, ktorí nerobia tlak, biznis na neuvedomelých spotrebiteľov a občania na pasívnych politikov. Ako z toho teda von? Aj to riešime v podcaste.
Jakub Filo pre vás v stručných bodoch zhrnul, ako byť aktívny. Prvým bodom je podľa neho to, že ľudia by sa mali prestať hanbiť. "Každý z nás žije nejaký život, niekto musí jazdiť autom, niekto je mäso, väčšina ľudí si kupuje pravidelne nové šaty, ale to nám nemôže brániť riešiť klimatickú zmenu. Nie je dôvod mať strach a obavu z toho, že ja som nejaký a budem riešiť zmenu klímy," vysvetľuje svoj prvý bod Kubo. Jeho rád je spolu päť a všetky nám vedia veľmi pomôcť.
S hosťami hovoríme aj o tom, ako sa musíme sústrediť na systém. O tom, prečo sa toho ľudia boja, a vidia zelenú diktatúru, vzdanie sa časti slobôd či stratu celého pokroku a komfortu.
"Demokracia je pomalá, vždy bola pomalá, takže akúkoľvek zmenu sa snaží presadiť, tak ju musí viac či menej presadiť s vôľou väčšiny. No, a v tomto prípade je to problém. Cestu vidím jedine v zmene systému, ale v rámci demokratického systému. Zelená diktatúra neprichádza do úvahy, ľudia to nebudú chcieť.
No kto bude ten diktátor, zelení aktivisti? To si neviem predstaviť. Takže cestou je len demokraticáa zmena, čo bude trvať dlho a preto som skeptický, či to politicky stihneme. Ale to neznamená, že sa o to nemáme snažiť," hovorí publicistika Martin Milan Šimečka.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.
-
Slovenská softvérová firma ESET ide stavať vlastné sídlo. Tridsať rokov po fungovaní v prenajatých priestoroch hovoria okrem nového centra inovácií, vedy a techniky, vybudovaného campusovým štýlom, aj o environmentálnom dizajne a uhlíkovo neutrálnej prevádzke. A spojili sa so štúdiom BIG dánskeho architekta Bjarke Ingelsa, ktorý po celom svete razí svoj koncept hedonistickej udržateľnosti.
Pod tú sa podpisujú aj hostia Klímapodcastu, prevádzkový riaditeľ ESETu Pavel Luka a architekt Peter Moravčík, ktorý sa o projekt ESET Campusu stará ako jeho projektový manažér.
Čo je hedonostická udržateľnost? Prečo chce ESET svoj vlastný campus, prečo bude v areáli bývalej vojenskej nemocnice na Patrónke a ako sa menil v čase ich názor na to, aká ma byť jeho konečná podoba? Prečo vidia aj počas pandémie korony zmysel v tom, že idú budovať kancelárske priestory a navyše s ambíciou uhlíkovej neutrality?
Ako bude ESET bývalú nemocnicu búrať, aké materiály bude používať pri výstavbe campusu a prečo a ako bude vyzerať jeho prevádzka? Čo okrem slnečnej strechy, vlakovej zastávky Železná studnička a pestovania vlastnej zeleniny zamestnancami ešte plánujú?
Ktorý z troch aspektov - ekonomický, ekologický a sociálny, ktoré projekt spájajú, je najväčšia výzva? Na všetky tieto otázky Kataríny Kozinkovej odpovedajú jej hostia.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.
-
エピソードを見逃しましたか？
-
"Vidíme, že spoločnosť v každodennom živote nie je spokojná. Je dôležité povedať, že sme sa na tú otázku pýtali pred tým, než sme sa akokoľvek zmienili o zmene klímy. Takže táto otázka nie je vôbec nijako kontaminovaná témou zmeny klímy. Životný štýl je spojený so stresom, frustráciou, únavou, vyčerpaním. Ukazuje sa, že toto je dokonca väčšia téma, ako by sa mohlo zdať," hovorí environmentálny psychológ Jan Krajhanzl.
Považujú Česi a Češky zmenu klímy za dôležitú? Veria vedcom? Z čoho majú obavy? Ako sa pozerajú do budúcnosti? Vidia aj nejaké prínosy, ktoré môže adaptácia na zmenu klímy Česku priniesť? Ako sú ochotní meniť svoje správanie? Ako na nich hovoriť, aby o zmene klímy počúvali?
"Nie sme v pozícii, aby sme politikom mohli vystavovať vysvedčenie, ale koniec koncov, vystavili im ho respondenti a respondentky z nášho výskumu. My sme sa ich priamo pýtali na konkrétne inštitúcie, či sa majú zaoberať ochranou klímy viac alebo menej. A všade: vláda, médiá, školy, vedci, všade česká verejnosť s vysokým percentom odpovedala, že sa majú ochranou klímy zaoberať viac," dodáva Krajhanzl.
"Výsledky ukazujú, že tu chýbajú známe, dôveryhodné a rešpektované osobnosti, ktoré by s českými divákmi, poslucháčmi a čitateľmi hovorili o ochrane klímy spôsobom, ktorý je im blízky," hovorí sociológ Tomáš Chabada.
Krajhanzl a Chabada pracujú na Masarykovej univerzite v Brne a obaja sú členmi českosloveského tímu vedcov a vedkýň, ktorý v Českej republike realizoval veľký prieskum verejnej mienky o zmene klímy. Vo ôsmej epizóde tretej série Klímapodcastu odpovedajú na otázky Kataríny Kozinkovej. Okrem iných aj na tú, prečo by výsledky českého prieskumu mohli zaujímať aj Slovákov a Slovenky.
Tím Jana Krajhanzla a Tomáša Chabadu teraz pracuje na zrkadlovom prieskume, ktorý realizujú na Slovensku. Hotový by mohol byť pred koncom leta.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.
-
Svrčky je denne, Elon Musk je podľa neho vizionár a je viac klíma pesimista ako klíma optimista. V Thajsku spoluvlastní jednu z najväčších fariem na chov svrčkov na svete a v Európe predáva svrčkový proteín.
Jeho snom je raz vyrobiť chutný svrčkový burger a dosiahnuť, aby proteín jeho firmy bol lacnejší ako ten kurací. Hosťom siedmeho dielu Klímapodcastu je Radek Hušek, spolumajiteľ českého startupu Sens.
"Nie sme príklad firmy, že by sme sa plazili džungľou a napadol nám veľký nápad. Hovorím, že sme science-based mission-driven firma, čo sú kľúčové slová, ktoré mám rád. Zmysel je v tom, že vychádzame z vedeckého základu.
Dostal sa k nám vedecký report, kde bolo, že už desaťročia vedci hovoria, že hmyz je zdrojom bielkovín, ktorý je veľmi výživný, možno až najvýživnejší. A zároveň to má minimálny dopad na planétu," odpovedá Hušek na otázku, ako a prečo firma vznikla.
Farma je teraz desaťkrát väčšia ako firma potrebuje. Ako začínali, ako sa im darí a aké sú ich ciele do budúcnosti? Aké produkty predávajú už teraz a ako sa im v tom darí? Ako chutí svrček a trpí, keď ho zabíjajú?
Ako vyzerá prevádzka farmy v Thajsku, čo robia s odpadom a ako je takéto podnikanie náročné na jednotlivé vstupy? Majú svrčky nejaké choroby, čím ich kŕmia a ako sa im žije vo veľkej hale s klimatizáciou? Čo obsahuje svrčková múka? A ako sa Sensu darí v misii nahradiť iné druhy mäsa a ako oni sami rozmýšľajú nad zmenou klímy?
Na všetky tieto otázky Kataríny Kozinkovej odpovedá Radek Hušek.
Celý tím Klímapodcastu SME sa na vás teší s ďalšími epizódami v roku 2022.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.
-
Boris Bajer je odborník na výživu. Vyštudoval všeobecné lekárstvo, je fyziológ aj patofyzilóg. Možno vás takýto hosť v Klímapodcaste prekvapí, ale to, čo jeme, s klímou veľmi súvisí.
Prejdeme vegetariánstvo aj vegánstvo, kedy s nimi začať a na čo si dať pozor, aby boli zdravé. Rozprávame sa o tom, ako vyhadzovať čo najmenej jedla a či sú mrazené potraviny nezdravé, alebo je to mýtus. A či aj u nás platí, že obezita je skôr problémom chudobných ľudí a ak áno, ako sa dá jesť zdravo aj za málo peňazí.
Preberáme lokálne potraviny aj slovenské superpotraviny, aj to, ktoré bio sa oplatí kupovať naozaj bio a ako sa zbaviť postrekov, ktoré sú na ovocí či zelenine.
Čo robiť, keď máte chuť na sladkosti, ale chcete zdravšiu alternatívu ako napolitánky z obchodu?
Čo spôsobuje nadmerné jedenie mäsa?
A samozrejme sme nemohli obísť ani jedlo budúcosti. Bude to hmyz, riasy alebo umelé mäso? Alebo všetko, čo je dobré a máme to jesť, nám už dala príroda?
Na boj s klimatickou zmenou budeme musieť byť fit aj psychicky. Ako jedlo vplýva na našu odolnosť a náladu a čo jesť, aby sme si v tomto smere pomohli?
Na všetky tieto otázky odpovedá Kataríne Kozinkovej v šiestej epizóde tretej série Klímapodcastu denníka SME jej hosť Boris Bajer.
Celý tím Klímapodcastu SME sa na vás teší s ďalšími epizódami v roku 2022.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.
-
Tento diel by chcel byť tak trochu vianočným špeciálom, preto sa v ňom rozprávame aj o darčekoch. Tiež je to ale posledný Klímapodcast tohto roka a preto hodnotíme rok 2021, aký ho mali urbanistka Milota Sidorová a moderátor Viktor Vincze.
Milota hovorí o svojom sťahovaní sa a o tom, aký má vzťah k veciam. Viktor o svojom lietaní a o tom, ako bol mesiac vegetariánom.
Hovoríme aj o parkovacej politike v Bratislave, ale aj iných politikách, o aktivizme, o živote v meste aj na dedine, aj o tom, ako komunikovať, čo je v téme zmeny klímy naozaj dôležité.
A rozprávame sa aj o vonkajšom a vnútornom šťastí. Aké je ktoré, vysvetľuje Milota, ktorá vám tiež povie, v akom jazyku takto šťastie rozlišujú a čo ju na tom fascinuje.
Pôvodne to mal byť sviatočnejší podcast, bez množstva varovných dát a ťaživých faktov, čo sa podarilo. Zároveň z neho ale hostia Kataríny Kozinkovej urobili aj mimoriadne zaujímavé a úprimné rozprávanie nielen o svojej práci, ale aj o sebe samých, a tak v ňom nájdete aj mnoho inšpirácie pre svoj vlastný život, ak chcete byť ohľaduplný voči svetu okolo nás.
Celý tím Klímapodcastu SME sa na vás teší s ďalšími epizódami v roku 2022.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.
-
"Zdraví ľudia v podstate nie sú ohrození tepelnými extrémami. Keď je v lete horúco, tak zdravý človek je samozrejme viac unavený a viac vyčerpaný, ale riziko fatálneho dopadu na jeho zdravie je celkom malé. Povedzme, že vek ani nie je taký rizikový faktor, ale u starších ľudí je riziko chronických chorôb, ktoré zhoršujú termoreguláciu," hovorí Aleš Urban, ktorý sa venuje humánnej bioklimatológii.
Na otázku Kataríny Kozinkovej, ako teda pripraviť telo na horúčavy, hovorí: "Univerzálna rada je snažiť sa byť zdravý a udržovať sa fit."
"Sú to veci, ktoré som si ako študent alebo dieťa neuvedomoval. Proste som si hovoril, tak tento rok je teplejšie leto, inokedy je chladnejšie leto. Horúčavy a extrémne teploty sú neviditeľná hrozba. Nelámu sa stromy, neprevracajú sa vlaky, nie je to veľmi vidieť. A potom, keď sa človek pozrie na dáta, tak to tam je vidieť celkom jasne," povie tiež Urban.
Štvrtý diel Klímapodcastu je o zmene klímy a našom zdraví.
Ako sú naše mestá a dediny pripravené na extrémne teplá? Ako často a aké veľké horúčavy nás čakajú v blízkej dobe? A čo okrem horúčav nás ešte čaká v miernom pásme? Čo zaujímavé vybádali humánni bioklimatológovia po celom svete?
Hosťom tohto dielu Klímapodcastu je klimatológ Aleš Urban. Vyštudoval fyzickú geografiu a geoekológiu a teraz pracuje v Ústave fyziky atmosféry českej Akadémie vied.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.
-
"Sme súčasťou ekosystému, ktorý je v rámci Európy tak dôležitý, ako je Amazónia v rámci sveta a sú to Karpaty. Karpaty sú najväčšie súvislé zalesnené územie a je tu ďaleko najviac pralesov v rámci Európy," hovorí ekológ a aktivista Erik Baláž.
Tretí diel Klímapodcastu je o lesoch. O tom, či politici myslia vážne slová o zastavení odlesňovania, v akom stave sú lesy na planéte a ako sa o lesy staráme na Slovensku.
"Ľudia možno nerozumejú do hĺbky problémom životného prostredia. Politici takisto nie. Ale verejnosť alebo voliči chcú od politikov, aby robili nejaké politiky, lenže ani volič nevie úplne presne čo, lebo to by mal povedať expert, to je ako pri covide. Politici potrebujú dať nejaké signály, ale to nie sú nutne tie najlepšie riešenia, ktoré by napríklad oporučli experti," hovorí tiež v podcaste Baláž.
Erik Baláž odpovedá aj na to, v akom najkrajšom lese kedy bol a ak by mal byť nejaké zviera, aké by si vybral.
Hosťom Kataríny Kozinkovej je ekológ, aktivista, filmár a autor kníh o ochrane prírody, bývalý politik a držiteľ ocenenia Biela vrana, ktoré dostal za "výnimočnú vytrvalosť a oddanosť svojmu poslaniu získať ľudí pre ochranu prírody", Erik Baláž.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.
-
"Teraz, v tejto šiestej správe, sa v podstate iba zvýšila istota, že za zmenou klímy je človek. Ale tie istoty sa už veľmi dlho pohybujú nad 90-timi percentami," hovorí český klimatológ Radim Tolasz, ktorý sa spolupodieľal na príprave šiestej klimatickej správy IPCC.
"Medzispráva IPCC z roku 2018, ktorá sa volala Oteplenie o 1,5 stupňa, hovorila, že niekedy najneskôr v roku 2040 prekonáme 1,5-stupňový limit. Správa, ktorý vyšla tento rok (pozn. 2021) hovorí, že to bude už niekde blízko po roku 2030. Takže, keď to zjednoduším, tak je to zrýchlenie o desať rokov. A to je samozrejme veľmi varovné," vysvetľuje Tolasz, ako sa klíma mení rýchlejšie, ako vedci predpokladali.
V podcaste sa Katarína Kozinková s Tolaszom rozpráva aj o bodoch zlomu, o ktorých šiesta správa píše už ako o vedecky potvrdených faktoch, o tom, či je šiesta správa IPCC pre ľudstvo posledným varovaním aj o tom, či z toľkých faktov o klíme, ktoré denne vidí, má niekedy zlé nálady.
Klimatológ hovorí aj o tom, čo je podľa neho najväčšou hrozbou zmeny klímy a kde, naopak, vidí najväčšiu príležitosť pre ľudstvo, čo zmeniť do budúcnosti.
Hosťom druhého dielu tretej série Klímapodcastu denníka SME je klimatológ Radim Tolasz. Pracuje v Českom hydrometeorologickom ústave a je zástupcom Českej republiky v medzivládnom paneli o zmene klímy pri OSN (IPCC). V roku 2019 sa stal v Česku prvým laureátom Ceny za komunikáciu zmeny klímy.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.
-
„1,5 je reálnych, ale nehovorím, že za súčasných podmienok, jeden a pol je maximálne oteplenie, ktoré chceme dosiahnuť v roku 2100. To, že sme teraz na 2,4 neznamená, že 1,5 je nereálnych. Ale nie je reálnych s týmito záväzkami,“ hovorí Gabriela Fischerová, ktorá viedla tím slovenských vyjednávačov na klimatickej konferencii OSN v Glasgowe (COP26).
Od tejto konferencie sa globálne veľa čakalo. Konala sa po tom, ako správa Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu jasne povedala, že za otepľovaním je človek.
Z 26-tich COP-ov, ktoré sa doteraz konali, reprezentovala Gabriela Fischerová Slovensko na 19-tich. Myslí si, že ten ostatný, ktorý skončil dva týždne dozadu, bol úspešný. V podcaste vysvetľuje, prečo je o tom presvedčená.
„To, že sa mladí zaujímajú o problematiku zmeny klímy, nám hodne pomohlo, že sa vyjednávanie posúva. To treba povedať. Kým zmena klímy pred 10-timi, 15-timi rokmi nikoho veľmi nezaujímala, tak ani politicky sa tomu nevenovala veľká pozornosť - čo je pochopiteľné, polici riešia tie problémy, ktoré trápia ich voličov,“ povie tiež Fischerová.
Hovorí aj o tom, čo musíme urobiť, aby sa číslo 1,5 stalo reálnym stropom globálneho oteplenia, prečo sa v Glasgowe delegáti nestretali s protestujúcimi mladými ľuďmi a aké príležitosti zmena klímy do budúcnosti ľudstvu prináša.
Hostkou prvého dielu tretej série Klímapodcastu denníka SME, ktorý je o glasgowskej globálnej klimatickej konferencii a o tom, ako klimatickú zmenu zastaviť, je naša hlavná vyjednávačka a riaditeľka sekcie zmeny klímy a ochrany ovzdušia Ministerstva životného prostredia Gabriela Fischerová.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.
-
Ako reaguje ľudské telo na extrémne teploty? Aj také, aké zažívame toto leto. Čo sa v ňom deje, keď tropické dni opakovane striedajú tropické noci? Čo o tom zatiaľ vyskúmali vedci a zistili zdravotníci a ako sa budú musieť zmeniť naše životy, mestá či celá krajina, aby sme teplotné extrémy počasia zvládali lepšie.
Dokáže sa ľudské telo časom prispôsobiť horúčavám alebo budeme musieť prebrať siestu z južnej Európy a zabudovávať klimatizácie do bytov a kancelárií?
Hostkou 20. dielu Klíma podcastu denníka SME je Zuzana Klocháňová. Začínala ako výskumníčka na Trnavskej univerzite, kde skúmala vplyv zmeny klímy na zdravie. Teraz pracuje na Úrade verejného zdravotníctva v oblasti podpory zdravia a zvyšovania zdravotnej gramotnosti.
V podcaste budete počuť aj priame svedectvá záchranára Františka Majerského, ktorý túto prácu robí už 15 rokov. Je aj prezidentom Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov.
Pre zhodnotenie tohto leta z hľadiska extrémnych teplôt, na Slovensku aj vo svete, napríklad v Kanade a USA, kde horúčavy bohužiaľ vo veľkom zabíjali, sme zašli za meteorológom zo Slovenského hydrometeorologického ústavu, klimatológom Jozefom Pechom.
Tento diel končí druhý sériu Klíma podcastu denníka SME. Tešíme sa na vás na jeseň v tretej sérii.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.
-
„Jednoduchým sedliackym rozumom povedané, ak nehýbeme pôdou, tak neuvoľňujeme CO2, a prírode už týmto spôsobom robíme dobre,“ hovorí o svojich bezorebných postupoch farmár Bálint Pém.
„Tieto pestovateľné postupy v severnej Amerike i v južnej Amerike už majú celkom rozvinuté. Oni nepestujú intenzívnym spôsobom. V Európe, pretože je tu veľmi vysoká koncentrácia civilizácie a veľmi vysoká cena pôdy, sme nútení postupovať opačne. To, čo si ľudia želajú - viac ekológie, si protirečí. Ľudia by si mali uvedomiť, že pole sa nedá nafúknuť,“ dodáva.
19. diel Klímapodcastu denníka SME je o farmárčení a klíme. Vybrali sme sa do farebných polí kukurice, maku či lucerky, kde sme strávili jeden veľmi horúci letný deň, keď a teploty šplhali k 40-tke. Hosťom tejto epizódy je agromanažér a pestovateľ maku z najjužnejšej časti Slovenska, z obce Patince.
Pán Pém nemá pluh a teda vôbec neorie. Snaží sa hospodáriť na zdravých základoch a pôdu rekultivuje a obhospodaruje ju šetrne. Niektorí konvenčne hospodáriaci farmári z okolia si pri ňom ťukajú na čelo, jeho kolega z kombajnu nám však povedal, že toto je podľa neho budúcnosť.
Z podcastu sa dozviete, ako rozdielne znáša extrémne horúčavy klasicky a ekologicky pestovaná kukurica. Koľko CO2 zachytáva les a koľko hektár dobre založeného poľnohospodárskeho porastu.
Rozprávame sa o burine aj poľnohospodárskej politike, o iných farmároch, o počasí a jeho výkyvoch aj o tom, prečo sa niekto rozhodne dať na neľahkú cestu experimentov s pôdou a trpezlivo už niekoľko rokov skúša, ako sa priblížiť prírode a zároveň dopestovať dosť zdravých potravín.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.
-
"Klimatické zmeny nemôžu byť niečo, čo sa udeje len v Paríži, ale tak, aby to ľudia chápali, nielen aby to bolo technokratické," hovorí ekonóm, pedagóg na vysokej škole a bývalý politik Miroslav Beblavý.
O Slovensku hovorí, že zelené témy vnímame ako menej dôležité a je to preto, lebo musíme nájsť cestu ako dobiehať životnú úroveň s tým, aby to bolo udržateľné a to je podľa neho ťažšie ako Švédsko.
Tento diel klíma podcastu je o svetovej aj slovenskej politike. O tom, ako bude vyzerať svet bez fosílnych palív a čo to môže urobiť s demokraciou. Či vyrieši svet klimatickú krízu pokojne alebo ak hrozia konflikty, kde a prečo.
Hovoríme aj o tom, ako by mali politici hovoriť o klimatických politikách, aby ich ľudia prijímali pozitívne. A ktoré krajiny to už teraz robia lepšie ako iné a v čom. Či je náhoda, že väčšina mladých klimatických aktivistov sú ženy a dievčatá. A či sa dá misia boja s klimatickou krízou prirovnať ku Kennedyho plánu pristáť na Mesiaci.
Beblavý ide učiť na politickú školu Science Po a tak sa rozprávame aj o tom, ako sa budúci politici učia o tom, akou veľkou výzvou je klimatická zmena a ako ju uspokojivo riešiť. A vôbec o tom, či mladým ľuďom dostatočne komplexne vysvetľujeme, čo hrozí a ako z toho von.
Pýtame sa ho aj na to, ako on rieši tému klímy vo svojom súkromnom živote a či sú ľudia oprávnene nahnevaní na politikov, že robia málo.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.
-
„Bolo to pre mňa extrémne náročné, zvieralo mi žalúdok a ťažko som sa z toho spamätával,“ hovorí o tom, čo videl v teréne na južnej Morave zničenej tornádom meteorológ Tomáš Púčik.
„Chodíme do terénu, aby sme zistili, aké intenzívne to tornádo bolo a aká rýchlosť vetra spôsobila dané škody,“ vysvetľuje, prečo teraz celé dni trávil vonku rozhovormi s ľuďmi a mapovaním zničených domov.
Tento diel je celý o tornádach, nielen o tom, ktoré ničilo domy a prenášalo strechy, autá či sedemtonovú maringotku na Břeclavskú a Hodonínsku, ale aj o všetkých ostatých. Tých, ktoré sú v kronikách a štatistikách, ale aj tých, ktoré ešte len vzniknú. Prečo je také ťažké ich predpovedať, môže ničivé tornádo zasiahnuť aj Slovensko a našli vedci súvis medzi intenzitou tornád a zmenou klímy.
Tomáš Púčik pracuje v Európskom laboratóriu pre výskum intenzívnych búrok. A vo svojej dizertačnej práci sa venoval prostrediam, v akých sa vytvárajú V Európe intenzívne búrky a ako sa tieto prostredia budú meniť v budúcnosti pod vplyvom klimatickej zmeny. V podcaste však hovorí nielen ako vedec, ale aj o tom, ako ľudsky prežíval dni v teréne a čo ho fascinuje na búrkach.
Rozprávame sa aj o tom, či vedci potvrdili, že s postupujúcou klimatickou krízou sa bude zvyšovať frekvencia tornád. Či vieme, akú funkciu majú tornáda v atmosfére alebo prečo sa termín „tornádo“ za socializmu u nás nemohol používať.
Budete počuť aj výpovede samotných obyvateľov tvrdo zasiahnutej Moravskej Novej Vsi.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.
-
„Vo všeobecnosti je výkonnosť viac zaužívaný princíp. Potom sú investori, ktorí sú zameraní na dopad svojich investícií, čiže viac na to, do čoho dávajú peniaze. Týmto investorom možno nevadí, keď ich investícia zarába menej ako všeobecný trh alebo hriešne akcie, ktoré sú ako keby opakom environmentálne a sociálne zodpovedných investícií,“ hovorí portfólio manažér Matej Varga.
Čo sú „zelené“ fondy, kedy vznikli a prečo? Čo sú hriešne investície? Investuje niekto prioritne na základe uhlíkovej stopy a menej mu záleží na výnosnosti? 16. diel Klímapodcastu denníka SME je o zelenom investovaní.
Dozviete sa, či sú zelené fondy nejako štandardizované? Kde si môže verejnosť overiť etickosť podnikateľa alebo firmy do ktorej chce investovať? A čo všetko sa ráta do výsledného skóre uhlíkovej stopy nejakého fondu? Hovoríme o tom na príklade výrobcu elektromobilov.
Rozprávame sa aj o tom, ako sme na tom so zeleným investovaním na Slovensku? Ako sa správa typický investor „našinec“ či ako zvolenie Joea Bidena zmenilo výkonnosť zelených investícií v Spojených štátoch?
Pozeráme sa aj do budúcnosti, na to, čo budú top investície o desať rokov a či medzi nimi budú už aj nové technológie pre boj s klimatickou krízu. Debatujeme, či zelené investície menia svet alebo či raz zelené investovanie v objeme preskočí to hriešne.
Hosťom tohto dielu je odborník, ktorý investície priamo manažuje, Matej Varga, ktorý je vedúcim riadenia investícií v Prvej penzijnej správcovskej spoločnosti Poštovej banky. A tento diel spolumoderuje aj Adam Valček.
V podcaste sa rozprávame o investovaní, ale neposkytujeme investičné poradenstvo. Žiadna informácia či opis produktu nepredstavujú ponuku v zmysle príslušných právnych predpisov z oblasti investovania, a historické výnosy jednotlivých investičných nástrojov negarantujú budúce výnosy, s investovaním sú spojené riziká.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.
-
„Nosná téma v 90-tych rokoch boli kyslé dažde a ozónová diera, na to bola sústredená pozornosť, to sa riešilo. A medzitým sa človek dozvedel, že je aj problém zmeny klímy,“ hovorí Anna Violová, prvá riaditeľka odboru ochrany ovzdušia na slovenskom ministerstve životného prostredia.
O pár rokov na to, na rok 1995 a Berlín, kde bola prvá klimatická konferencia, spomína už ako na stretnutie, kde všetci boli „plní entuziazmu, že chceme problém zmeny klímy riešiť a musíme mu zabrániť, aby aj budúce konferencie mohli zdravo žiť.“
Rozprávame sa o tom, ako sa na ministerstve tvorili ku klíme prvé zákony, ako na ne reagoval priemysel, ako informovali verejnosť, aj aké to bolo, reprezentovať Slovensko vonku. Tiež o tom, ktorá krajina bola vtedy pre nás najväčšou inšpiráciou a prečo.
Hodnotíme, čo sa podarilo a ako vidí pani Violová situáciu dnes, ako ona sama pociťuje prejavy klimatickej zmeny, aj čo sa podľa nej bude diať o desať či tridsať rokov, aké hrozby a výzvy sú pred nami a ako vidí šancu, že ich zvládneme.
Anna Violová je dnes na dôchodku, má 80 rokov a žije v Bratislave. Študovala na technickej univerzite, pred ministerstvom pracovala v Dimitrovke, najskôr na zavádzaní bezexhalátových výrob, neskôr na kontrole životného prostredia.
V podcaste budete počuť aj ďalších hostí. Súčasnú riaditeľku sekcie zmeny klímy a ochrany ovzdušia Gabrielu Fischerovú a profesora Milana Lapina, klimatológa a meteorológa, ktorý stále pracuje na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.
-
„Je dôležité, aby sme ľudí nevodili za nos, aby sme ich ochotu si priplatiť alebo zľaviť zo svojich nárokov v záujme ochrany životného prostredia a znižovania dopadov aj na klímu nezneužívalo na to, že len ďalej budeme pokračovať v systéme, v akom fungujeme teraz a ktorý ničí životné prostredie.
Z tohto hľadiska to vnímam ako veľké riziko. Keď sa potom ukáže, že výrobca ich len manipuloval, dôvera ľudí v to, že niečo sa môže zmeniť, sa s každým takýmto prípadom znižuje. A môže dôjsť až k poklesu angažovanosti alebo ochote čokoľvek zmeniť,“ odpovedá hostka Kristína Hudeková na otázku, prečo sa o greenwashingu, na prvý pohľad skôr spotrebiteľskej téme, rozprávame v klíma podcaste.
Táto epizóda je aj na vaše želanie, veľa z vás si žiadalo o greenwashingu samostatný diel.
Dozviete sa, čo je greenwashing, kedy a kto tento termín prvý raz použil a v akej súvislosti. Prečo ho firmy používajú a ako úspešne. Komu veriť a ako si zistiť, čo je len falošný marketingový ťah a čo je naozaj zelené, eko alebo trvalo-udržateľné. Venujeme sa tiež greenwashingu v politike a rozoberáme príklady krajín, ktoré sú dobré v opatreniach proti tejto klamlivej praktike.
Hostka 14-teho dielu Klímapodcastu je Kristína Hudeková, výkonná riaditeľka neziskovej organizácie Živica, ktorá sa venuje vzdelávaniu a ekoporadenstvu.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.
-
“Príroda je stredobodom môjho života už od malička, všetko čo robím, smeruje k ochrane prírody. O klimatickej kríze som čítal aj v 90-tych rokoch, vtedy to boli skôr výstrahy a nejako som to úplne až tak vážne nebral. Pretože stále som vnímal, že priame ničenie prírody, to je to, čo je dôležitejšie v ohrození biodiverzity.
Ale v súčasnosti už tie vplyvy je stále vidno viac. Napríklad v riekach. Tým, že sa trochu oteplí, zmení sa teplota vody. A čím je voda teplejšia, tým je tam menej kyslíka a máme oblasti, kde boli pstruhy alebo lipne a už tam nie sú, pretože v tej vode je menej kyslíka a viac živín. A jednoducho tie ryby tam nie sú,” hovorí ekológ, aktivista, režisér, autor kníh o ochrane prírody a politik z mimoparlamentnej strany SPOLU Erik Baláž.
Aký význam má biodiverzita pre reguláciu klímy? A ako to celé funguje - ako nám biodiverzita pomáha zmierňovať klimatickú krízu?
Ako je uhlík uložený v prírode a prečo je to dôležité? Čo sa stane, keď to narušíme? Prečo z hľadiska záchytu uhlíka nefunguje, keď prales nahradíme plantážou?
Ktoré sú najohrozenejšie ekosystémy na Slovensku a ktorý živočích z našej prírody by mohol byť ekvivalentom pre obraz ohrozeného bieleho medveďa z ľadovej kryhy?
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.
-
"Rok 2020 bol pre Slovensko extrémny, bol dosť protikladný. Prvá polovica roka bola mimoriadne teplá a mimoriadne suchá, mali sme na Slovensku málo snehu, zaznamenali sme extrémne slnečný, ale aj extrémne suchý apríl, z oblohy spadlo úplné minimum, čo mohlo spadnúť. Potom prišli dažde a celé sa to otočilo.
Prichádzali dosť často búrky, boli veľmi silné a dosť často stacionárne. Toto sa opakovala až do konca augusta. Leto prišlo až koncom augusta, začiatkom septembra. Všetko sa to zlomilo 25. októbra kedy začalo intenzívne pršať a nasledovali povodne," tak sumarizuje rok 2020 meteorológ Slovenského hydrometeorologického ústavu Jozef Pecho.
"Celkovo bol celý rok veľmi teplý, napriek tomu, že leto nebolo až také horúce," dodáva tiež.
Toto je 12. diel klíma podcastu denníka SME a jeho obsahom je rok 2020 z hľadiska klímy na Slovensku. To, čo čítate zhrnuté v úvode, rozoberáme podrobne, jedno ročné obdobie za druhým, aj s dôsledkami a príčinami.
Rozprávame sa aj o konkrétnych lokalitách, ktorých sa extrémy ako sucho, povodne či veľké teplá priamo dotkli.
V závere podcastu Jozef Pecho hovorí o tom, že v apríli bude vydaná 6. IPCC správa. Medzi nahrávaním podcastu a jeho vydaním sa tento dátum zmenil, po novom by mal vyjsť v júli 2021.
Tento podcast pripravujú Katarína Kozinková, Jakub Filo a Jana Maťková.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.
-
„Klimatológov rok 2020 prekvapil. Skončil, spolu s rokom 2016, ako najteplejší v histórii. Ešte na jeseň sa zdalo, že skončí na druhom, treťom mieste. Ale potom sa stala taká vec, že aj napriek fenoménu La Niña, ktorá sa vyvinula v priebehu leta, prišla naozaj veľmi extrémne teplá jeseň, november a december. A tieto dva mesiace dosť postrčili rok 2020 a napokon sa zaradil s 2016 na prvé miesto,“ vysvetľuje meteorológ zo Slovenského hydrometeorologického ústavu Jozef Pecho, ako to bolo s minulým rokom.
Rok 2020 bol podľa Pecha naozaj hojný na početné meteorologické a klimatické extrémy. V podcaste rozoberieme ničivé požiare v Austrálii, ničivé povodne v Číne, Indii či Pakistane aj historicky najaktívnejšiu sezónu atlantických hurikánov. Okrem extrémov sa rozprávame aj o hladine a teplote svetových oceánov, vrátane toho, ako sa prehrievajú aj o ľadovcoch.
Klimatológ tiež vysvetľuje, ako sa počíta priemerná ročná globálna teplota a na akom konkrétnom čísle skončil rok 2020. Ako dopadli celkovo globálne emisie a či ich nejako znížila pandémia Covidu. A či poklesli nejako celkové koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére. A tiež, či k znižovaniu emisií pomáhajú aj zelené politiky a opatrenia, ktoré teraz prijímajú mnohé krajiny sveta.
Tento podcast pripravujú Katarína Kozinková, Jakub Filo a Jana Maťková.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.
- もっと表示する
