エピソード
-
Uplynulé hodiny a dni priniesli viaceré brutálne útoky ruskej armády na ukrajinské mestá. Desiatky ľudí skončili v nemocniciach a hlásia aj mŕtvych. Spojených štátov zároveň stupňujú tlak na Kyjev.
Zajtra bude v Kyjeve deň smútku. Vyhlásili ho po najnovších nočných raketových útokoch, pri ktorých zahynulo najmenej 9 ľudí. Rusko útočí v uplynulých týždňoch útočí na civilistov v mestách a na sídliskách a používa pritom aj rakety, ktoré obsahujú šrapnely. Takýto postup je vojnovým zločinom. Udalosti uplynulých dní opisuje v rozhovore spravodajkyňa Stanislava Harkotová.
Nahrával Vladimír Amrich.
-
Premiér Robert Fico v januári tohto roka predstavil novelu ústavy, no od prvého momentu vedel, že si nevystačí sám. Zmeniť ústavu mu môže pomôcť Kresťanskodemokratické hnutie. Pre opozičnú stranu sa tak naskytla príležitosť presadiť len 2 existujúce pohlavia – muža a ženu — a zamedziť tiež párom rovnakého pohlavia adoptovať si deti. Predseda vlády opisuje novelu ako hrádzu proti progresivizmu.
Ako KDH naloží s ponukou Smeru na zmenu ústavy? A bude spolupracovať s koalíciou? V dnešnom podcaste budete počuť našu redaktorku Kristínu Braxatorovú, ktorá približuje situáciu medzi Kresťanskými demokratmi.
„Ak by nehlasovali všetci poslanci KDH, môže byť takéto spojenie s vládnou väčšinou zbytočné a neprinieslo by ani požadované zmeny. Skôr by mohlo kresťanským demokratom priniesť reputačné škody,” vysvetľuje novinárka Aktuality.sk.
-
Vyše miliardová komunita katolíkov stratila svoju duchovnú hlavu. Pápež František odišiel a jeho pohreb sa pripravuje na sobotňajšie predpoludnie. Vo Vatikáne sa zatiaľ už schádzajú kardináli, aby sa pripravili na voľbu nového pápeža. Akým človekom bol Jorge Maria Bergoglio a v čom je jeho odkaz ako pápeža Františka? No a kto sa môže stať jeho nástupcom?
Dotkol sa sŕdc miliónov - katolíkov, kresťanov, veriacich, ale aj pochybujúcich či neveriacich. Oslovi ich svojou prostou úprimnosťou, živou bezprostrednosťou, nehraným autentickým človečenstvom, ale i ustavičným až úporným hľadaním Ježiša v každom jednom z nás - bez ohľadu na naše chyby, pochybnosti, omyly, zlyhania, hriešnosť či jednoducho inakosť.
Stelesňovala ho veta: „Kto som ja aby som súdil," ale i jeho permanentné vyznávanie princípu „Todos" - teda všetci či pre všetkých. „Boh nás miluje takých, akí sme,“ zdôrazňovala táto hlava katolíckej cirkvi a preto pre neho bolo ústredným princípom evanjelizácie práve milosrdenstvo.
Jorge Maria Bergoglio - teda pápež František, je dnes už fyzicky preč. Ako hovoria katolíci - odišiel do domu svojho Otca. Napriek tomu je však ešte stále tu - medzi nami. Živý vo svojom duchovnom odkaze a prítomný v jeho jedinečnom posolstve žitej viery.
„Pozývam vás nestavať múry, ale mosty, poraziť zlo dobrom, urážku odpustením - a žiť v pokoji so všetkými," i to nám odkazuje pápež František.
Aký je teda duchovný odkaz tohto pápeža z ľudu a v čom tkvela jeho sila, s ktorou dokázal osloviť milióny veriacich i neveriacich? V čom bol jeho pontifikát jedinečný a prečo sa mu nepodarilo naplniť misiu kuriálnej reformy? Vie byť moc vatikánskej kúrie silnejšia než vôľa rímskeho biskupa a monarchu katolíckej cirkvi? Ako skončila dlho plánovaná synodálna reforma, teda snaha o priblíženie katolíckej cirkvi a jej pastoračnej praxe dnešnej dobe? Prečo ho tradicionalisti nemali radi a ako sa dokázal porátať s tlakmi milovníkov starých cirkevných poriadkov? Akým človekom bol vlastne tento pápež a kto bude jeho nástupcom? No a napokon, na základe čoho budú kardináli rozhodovať, kto si sadne na uprázdnený Petrov stolec?
To sú témy dnešného podcastu s redaktorom Aktualít, ktorý roky pôsobil aj vo Vatikánskom rozhlase a študoval na Gregoriánskej univerzite v Ríme, Jaroslavom Barborákom.
Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
„Je dôležité, aby sme my Európania pokračovali v rokovaniach so Spojenými štátmi. Nie sú jednoduché, no je to jediná cesta, ako môžeme Ruskú federáciu pritlačiť k stene. Cez ekonomické opatrenia, sankcie a podkopaním ich ekonomiky“, tvrdí Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.
Sme na začiatku Veľkonočných sviatkov, ktoré mali vyvrcholiť aj mierom resp. prímerím medzi Kyjevom a Moskvou. 20. apríl ako deň Veľkonočnej nedele figuroval ako cieľový termín na dosiahnutie mierovej dohody. Dátum sa zhoduje v Veľkou nocou v západnej i pravoslávnej cirkvi, čo mu dávalo aj symbolický význam. Namiesto toho rokovania uviazli na mŕtvom bode. Spojené štáty sa „frontovo“ vybíjajú skôr v obchodných vojnách, odmietli spoločné vyhlásenie G7 odsudzujúce krvavý ruský útok na ukrajinské mesto Sumy a šéf Putinovej diplomacie Sergej Lavrov hovorí, že „iba silou je možné vyhnať zberbu z ukrajinskej vlády“. Medzi tým sa Volodymyr Zelenskyj stretol so šéfom Nato a Trumpov vyslanec Steve Witkoff bude do piatku s Emanuelom Macronom. Po tom, čo bol pred týždňom u Vladimíra Putina. Je skutočne dohoda na dohľad, ako sa vyjadril?
Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.
„Je dôležité, aby sme my Európania pokračovali v rokovaniach so Spojenými štátmi. Nie sú jednoduché, no je to jediná cesta, ako môžeme Ruskú federáciu pritlačiť k stene. Cez ekonomické opatrenia, sankcie a podkopaním ich ekonomiky“, tvrdí Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.
„Tých deväťdesiat dní je dobrou príležitosťou, aby sa Európania s Američanmi opäť zblížili a postupovali spoločne proti autoritárskym štátom“, dopĺňa.
Príležitosť pre Európu vidí aj v obchodnej vojne medzi USA a Čínou. „Čína je kľúčovým hráčom, ktorý umožňuje, že vojna Ruska s Ukrajinou pokračuje. Ak Spojené štáty podkopú ekonomický model Číny, obmedzia ju, bude to výhodné pre nás (Európanov)“, tvrdí Havlíček.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
S doživotnou rentou má okrem prezidenta Petra Pellegriniho problém aj minister športu za Smer Rudolf Huliak. Tému žiada otvoriť aj na koaličnej rade.
Päťtisicová renta, na ktorú by mal v prípade odchodu nárok už aj Maroš Žilinka, sa tak pridáva na zoznam tém, ktoré rozdeľujú koalíciu ako covidová amnestia a obmedzovanie mimovládnych organizácii.
„Koalícia je pravidelne v procese vyjednávania a vždy vzniknú otázky, ktoré treba prediskutovať. Andrej Danko pristúpil, nevidel by som to až na taký veľký konflikt, lebo všetky veci sa dajú vydiskutovať a hlavne by sa mali riešiť za zatvorenými dverami na koaličnej rade a neodkazovať si niečo cez sociálne siete a média," hovorí Róbert Puci.
-
Pre vládu sa stal problémom už aj boj o duševné zdravie. Z Úradu vlády zaznela tvrdá kritika Ligy za duševné zdravie. Tá obvinenia odmietla. "My chceme pomáhať, ich motiváciou je škodiť. Všetko, čo chce robiť krásu a dobro, je vládou dehonestované a šikanované, sami však nevedia ponúknuť vôbec nič," reaguje šéf Ligy Martin Knut.
My pri našich klientoch nerozlišujeme či sú pravičiari alebo ľavičiari, nedelíme ich na liberálov a konzervatívcov. My jednoducho pomáhame. Úprimne preto tomuto útoku nerozumiem, hovorí šéf správnej rady Ligy Martin Knut. Prečo sa nosná organizácia - v tak prepotrebnej téma akou je duševné zdravie, stala predmetom politických hier vedených priamo z Úradu vlády? Čo vedie vládnu koalíciu k škandalizovaniu aktívnych občanov a aké motívy sa za tým skrývajú? Je financovanie mimovládok skutočne netransparentné alebo ide len o zámienku ako umlčať hlas Tretieho sektora? Prečo táto moc potrebuje neustále živiť v spoločnosti hnev? No a napokon, čo to hovorí o stave duševného zdravia tejto spoločnosti a ako by to tu vyzeralo, ak by to Tretí sektor kvôli neutíchajúcim útokom moci jednoducho vzdal?
Parlament sa dnes pustil do limitovanej - 12 hodinovej, diskusie k vládnej snahe zregulovať mimovládny sektor. Tento takzvaný "ruský zákon" - ako ho nazvali samotné mimovládky, robí z Tretieho sektora akýchsi bližšie nešpecifikovaných lobistov, ukladá im povinnosti podľa Infozákona a nuti ich aj k rozsiahlemu zverejňovaniu pomerne drobných súkromných darcov. Mimovládky to považujú za diskriminačnú šikanu - pretože napríklad lobing sa netýka farmafiriem, právnických kancelárií či developerov a netýka sa dokonca ani samotných lobovaných - teda poslancov, ministrov či ďalších verejných činiteľov. Obava panuje i nad gumenými - a preto zneužiteľnými definíciami, ktoré môžu viesť k neodôvodneným pokutám alebo až k rušeniu mimovládok. No a neodôvodnené rozšírenie informačných povinnosti zasa otvára dvere k šikanóznemu zahlcovaniu nepohodlných neziskoviek. Vládna koalícia však na zregulovaní mimovládok trvá a odôvodňuje to potrebou väčšej transparentnosti i kontroly financovania neziskoviek.
História ukazuje, že moc sa vždy bála slobodných ľudí a Tretí sektor je plný vzdelaných ľudí, ktorí chcú robiť dobro, majú svoj názor, nedajú sa tak ľahko manipulovať a myslím si, že toto vládnej moci - v jej predstave o autokratickej vízií, stojí v ceste. Veľmi im vadíme, viac než napríklad nedostavané diaľnice, tvrdí Martin Knut. Podľa neho aktuálna moc čoraz viac priškrcuje slobodu pretože má predstavu, že verejný priestor patrí iba im.
Ustojí Tretí sektor tento tlak a aké dôsledky - nielen na mimovládky, ale na celú našu spoločnosť, by malo prijatie takéhoto vládneho biča? A napokon, to podstatné: Ak sa moci podarí osedlať si mimovládny sektor, kto bude nasledovať a dovolíme to ako spoločnosť?
Po včerajšej tlačovke predstaviteľov SMERu si na Úrad prišli vyžiadať dôkazy o údajných podozreniach z netransparentného a nezákonného nakladania s európskymi peniazmi príslušníci Úradu boja proti organizovanej kriminalite.
Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Prezident Peter Pellegrini vyslal smerom k vládnej koalícii jasný odkaz: ak budú pokračovať vnútrokoaličné spory, Slovensko by mohli čakať predčasné voľby.
Prezident v relácii Sobotné dialógy na STVR nešetril ani kritikou zákonov, ktoré vládna koalícia predkladá do parlamentu. „Už sa nedá hovoriť o tom, že Peter Pellegrini je podržtaška, ako sa ho doteraz snažila nálepkovať súčasná opozícia. Občas síce koalíciu podrží, ale vie k nej byť aj kritický,“ hovorí politický redaktor Aktuality.sk Marek Biró.
Okrem covidovej amnestie a doživotnej renty pre generálneho prokurátora sa najnovšie obul aj do kontroverznej transakčnej dane, ktorú musia podnikatelia platiť od 1. apríla. Tvrdí, že nedáva žiadnu ekonomickú logiku a treba ju zrušiť.
„Keď si vezmeme, že prezident transakčnú daň podpísal len pred pár týždňami, sú jeho vyjadrenia veľmi prekvapivé. Asi si uvedomil, aká veľká nevôľa sa voči nej strhla, a preto otočil,“ naznačuje Marek Biró.
-
Loď do spojených štátov pláva asi týždeň, za ten čas sa niekoľkokrát môžu zmeniť dovozné clá. To pre firmy predstavuje veľkú neistotu. Slovenské firmy sú pritom obchodnou vojnou ohrozené najviac spomedzi krajín Európskej únie.
Zamestnávatelia počas mimoriadneho rokovania tripartity tlačili na ministra práce Erika Tomáša, aby vláda prehodnotila svoj prístup ku konsolidácii. Vláda zanedbala podporu ekonomiky a namiesto toho zvýšila dane. Poškodzuje to konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky. Je najvyšší čas zrušiť transakčnú daň, znížiť výdavky na sociálne opatrenia a začať investovať, hovorí prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka.
Nahrával Vladimír Amrich.
-
Koalícia ide odškodniť ľudí, ktorí porušovali proticovidové opatrenia. Bude vracať pokuty a v čase konsolidácie na to chce minúť tri a pol milióna eur. Dostanú odškodné aj Robert Fico a Štefan Harabin?
Bude sa odškodňovať aj za objektívne zlyhania štátu počas pandémie, ktoré uznal aj Ústavný súd SR?
V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas situáciu vysvetlí redaktor Aktualít, ktorý túto tému sleduje, Marek Biró.
Nahrával Peter Hanák.
-
Ešte sme nerozdýchali vyššiu DPH či transakčnú daň a už sa na nás valí ďalšie kolo konsolidácie. Navyše, svet čelí colnej vojne rozpútanej prezidentom USA. „Toto nie je obdobie, keď by sme mali mať 13., 14., 15. dôchodky. Skôr by sme mali uvažovať o tom, ako zlepšiť situáciu pre tých, ktorí tvoria hodnoty," tvrdí šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth. Prečo zostávajú verejné financie v kritickom stave, a kde by mala vláda hľadať financie na ďalšiu konsolidáciu?
Americký prezident rozpútal bezprecedentnú globálnu colnú vojnu. Malá a mimoriadne otvorená ekonomika Slovenska sa tak ocitla v priamom ohrození. Navyše, stav našich verejných financií zostáva napriek konsolidačnému balíčku veľmi kritický. Slovensko stále patrí medzi krajiny s najvyšším rizikom dlhodobej udržateľnosti verejných financií v EÚ. Prvý vládny konsolidačný balíček nezafungoval, vláda si to sťažila i 13. dôchodkami, hovorí pre podcast Aktuality Nahlas šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth.
Rastúca nestabilita globálneho sveta tak ešte viac zvyšuje potrebu zásadného ozdravenia verejných financií. Štruktúra pripravovaného konsolidačného balíčka by však mala čo najmenej brzdiť náš ekonomický rast. Šéf rozpočtovej rady vidí priestor najmä v škrtoch vo vládnych výdavkoch. A ak zvyšovať príjmy, tak v oblasti spotrebných daní – napríklad zjednocovanie jej sadzby, či v daniach z majetku, nehnuteľností alebo hazardu.
Kde by vláda mala hľadať ďalšie dve miliardy, a čo s experimentom v podobe transakčnej dane? Hrozí nám kombinácia recesie a rastúcej inflácie? Ako sa nás dotknú colné vojny, a ako by mala EÚ na nepredvídateľné kroky administratívy Donalda Trumpa zareagovať? A napokon, prečo dnes už naozaj nie je žiadny priestor pre populistickú politiku štedrého rozdávania?
Počúvate Aktuality Nahlas, dnes so šéfom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Jánom Tóthom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Takmer 17 miliárd dôchodkových úspor bezmála dvoch miliónov sporiteľov. Štát pre ne otvára cestu, ako by mohli pomôcť veľkým projektom na Slovensku. „Považujeme za správne, aby majetok v tejto výške nebol investovaný len v USA, Nemecku, ale aj na Slovensku“, tvrdí minister práce Erik Tomáš z Hlasu.
Podmienkou bude podľa neho výhodnosť pre sporiteľov a garantovaná dobrovoľnosť pre správcov. „Dôchodkové správcovské spoločnosti rozhodnú, či sú pre nich alternatívne investičné fondy zaujímavé alebo nie“, dopĺňa.
Dôchodkoví správcovia hovoria, že ak je tu deklarovaná spokojnosť na strane štátu, dohoda je dobrou správou pre sporiteľov, ktorých zastupujú.
„Nikto nás nenúti podľa tohto návrhu zákona investovať do infraštruktúrnych projektov alebo do dlhopisov Slovenskej republiky. Platí naďalej, že spodný limit je nula a je v réžii dôchodkových správcovských spoločností či a do ktorých projektov sa rozhodnú ísť“, tvrdí Miroslav Kotov, šéf Asociácie dôchodkových správcovských spoločností.
Čo však v prípade, že otvorená možnosť podporiť veľké slovenské projekty, dôchodkové peniaze nepritiahne? Nehrozí tlak na ďalšie otvárenie druhého dôchodkového piliera?
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Štát platí takmer 1 600 000 eur za rekonštrukciu vily v luxusnej bratislavskej štvrti Horský park. Nasťahovať sa do nej má nový predseda parlamentu Richard Raši.
Na celej veci by možno nebolo nič výnimočné – nebyť toho, že rekonštrukciu realizuje firma, ktorá sa kedysi spomínala v správe o údajnom tunelovaní Vojenského spravodajstva.
Táto správa odhalila prepojenia medzi verejnými peniazmi a utajenými prevodmi majetku do súkromných rúk. Dnes sú tie isté mená opäť pri štátnych zákazkách.
V podcaste budete počuť investigatívneho novinára Martina Turčeka.
Moderuje Zorislav Poljak.
-
Európa je na nohách. Donald Trump opäť pritvrdzuje obchodnú politiku, a jeho najnovší krok, zavedenie tzv. recipročných ciel zasiahne aj Slovensko.
Môžeme sa pripraviť na drahšie výrobky v obchodoch, pokles ekonomického rastu, či dokonca prepúšťanie zamestnancov? Je toto len ďalší Trumpov blaf pred vyjednávaním, alebo začiatok novej éry svetového obchodu, kde pravidlá určuje silnejší? Ako sa nová realita dotkne peňaženiek nás všetkých a čo môže Slovensko urobiť, aby tento náraz zmiernilo?
V dnešnom podcaste budete počuť makroekonomického experta slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša.
-
Po výrokoch o geneticky modifikovanej kukurici sa splnomocnenec vlády pre vyšetrovanie pandémie Covidu Peter Kotlár postaral o ďalšie vzrušenie. Na parlamentnom výbore pre kontrolu činnosti SIS sa v jednom bode rôzne dopytoval, či sa tajní zaujímajú, odkiaľ k nám prišlo ochorenie SLAK, ale aj Covid-19.
-
Vláda dlhodobo opakuje, že odborníci z Európskej komisie neodhalili pochybenia štátu pri zvládaní vírusového ochorenia slintačky a krívačky. Minister pôdohospodárstva zo Smeru Richard Takáč závery prezentoval inak, ako nakoniec zneli. V skutočnosti obsahovala oficiálna správa eurokomisie aj kritiku.
Čo sa expertom nepáčilo? Pýtali sme sa redaktorky Aktuality.sk Kataríny Runnovej, ktorá tému dlhodobo sleduje. „Minister Takáč zabudol povedať druhú stranu. Boli tam zistené pochybenia. Skonštatovali, že našli oneskorenia v zhromažďovaní a v systematickosti spracúvania dôležitých informácií,” vysvetľuje reportérka. V podcaste sme sa venovali aj hoaxom, ktoré sa o nákaze šíria a tomu, či sa treba báť živočíšnych produktov. „Všetky mlieka a mliečne výrobky, ktoré si kupujeme zo slovenských mliekarní sú pasterizované. To znamená, že úplne bezpečné a zdravotne nezávadné,” vysvetľuje Runnová. Nepasterizované výrobky možno nájsť v mliečnych automatoch, tie sú však momentálne podľa Slovenského mliekarenského zväzu zakázané.
-
Slintačka a krívačka opäť udrela, počas víkendu sme sa dozvedeli, že zvieracia nákaza sa objavila už aj na Záhorí. Mimoriadna vláda vyčlenila peniaze aj vojakov. Čo trápi slovenských učiteľov, a prečo nie sú nízke platy ich jediným problémom?
Nákaza slintačky a krívačky prekročila hranice južného Slovenska. Vláda opäť mimoriadne zasadla, vyčlenila pre ministerstvo vnútra 10 miliónov eur na nákupy tovarov a služieb, a zároveň vyčlenila i vojakov na zabezpečenie verejného poriadku na vnútorných hraniciach – ako i ochranu strážených objektov, v súvislosti s výskytom slintačky a krívačky.
Opozičné PS však vládu obviňuje z absolútneho zlyhania krízového riadenia. „Dnes je to 24 dní od zverejnenia prvej informácie. Aká je realita? Krízový štáb je naplánovaný až tri týždne po. Bezpečnostná rada nezasadala vôbec. O krízovom pláne nikto ani nepočul. Dlažobné kocky a gruzínske légie, k tomu Bezpečnostnú radu zvolať vedia. Ale keď ide o dramatické škody pre celé Slovensko, tak na to kašlú," píše sa v reakcii Progresívneho Slovenska.
Hoci ide o veľmi vážny problém a škody sa už dnes šplhajú k desiatkam miliónov, Slovensko nežije iba touto epidémiou. Slovenských učiteľov trápia nízke platy, vysoká miera pracovného stresu, ako aj nízke spoločenské uznanie a slabá podpora pri odpore ich duševného zdravia. Potvrdil to výskum Centra vzdelávacích analýz, ktorý sa zameral na bratislavských učiteľov.
Šírenie slintačky a krívačky, ako i problémy učiteľov. To sú témy dnešného podcastu Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.
-
Riaditeľa verejnoprávnej televízie a rozhlasu bude vyberať Rada STVR plná nominantov vládnej koalície. K Lukášovi Machalovi z rezortu kultúry do nej tento týždeň poslanci zvolili napríklad poradcu premiéra Fica Davida Lindtnera, ktorý si ako sudca písal s Marianom Kočnerom a potom čelil trestnému stíhaniu za korupciu. Lindtner dnes ako advokát v kancelárii Roberta Kaliňáka obhajuje napríklad Daniela Bombica. Členkou rady sa stala aj bývalá hovorkyňa ministra za SNS Petra Plavčana a opäť sa do nej dostal aj Igor Gallo, ktorý odmieta vysvetliť svoje vzťahy so smeráckym oligarchom Jozefom Brhelom.
Okrem Rady STVR poslanci zvolili aj dvoch nominantov do Rady pre mediálne služby, ktorá udeľuje pokuty televíziám a môže im aj odobrať oprávnenie na vysielanie (kedysi tzv. licenciu). Práve problémami s licenciou sa pritom len minulý týždeň vyhrážal premiér Robert Fico televízii Markíza. Po novom budú v tejto rade sedieť aj bývalý hovorca Petra Žigu a novinár Adam Valček, ktorému momentálne jeho webstránku platí finančná skupina Penta.
V dnešnom podcaste budete počuť investigatívneho reportéra Aktualít Martina Turčeka a poslanca za Smer z parlamentného výboru pre kultúru a médiá Dušana Jarjabka.
Nahrával Peter Hanák.
-
Slovensko bude v najbližšom roku v dôsledku obchodnej vojny ekonomicky stagnovať. Americký prezident Donald Trump stavia múry, tentokrát v medzinárodnom obchode s automobilmi. Od obchodných partnerov budú Spojené štáty pýtať 25 percentné clo, ak budú chcieť predávať autá na tamojšom trhu.
V dnešnom podcaste budete počuť Branislava Žúdela, riaditeľa odboru makroekonomických analýz a prognóz na Inštitúte finančnej politiky. Nahrával Vladimír Amrich.
-
V parlamente je ďalšia skupina nespokojných poslancov - tentoraz okolo predsedu koaličnej SNS Andreja Danka, ktorý pri riešení predchádzajúcej koaličnej krízy prišiel o jediný rezort, na ktorý mal priamy vplyv. Prejavilo sa to pri hlasovaní o dvoch návrhoch, ktoré do parlamentu priniesol Robert Kaliňák. Oba prešli len vďaka opozícii. Ide o pokračovanie koaličnej krízy?
Má koalícia naozaj väčšinu? Alebo bude teraz nový normál, že skupiny poslancov budú kšeftovať s podporou návrhov či personálnych nominácií? Už včera totiž odstúpil z kandidatúry na člena Rady STVR nominant Hlasu Daniel Krajcer, ktorý tvrdil, že sa stal predmetom politického boja o funkciu predsedu parlamentu pre Richarda Rašiho.
V dnešnom podcaste budete počuť reportéra Aktualít Tomáša Kyseľa a politológa Pavla Baboša.
Moderuje Peter Hanák.
-
Test obnovenej súdržnosti – po takmer štvormesačnej vynútenej prestávke sa zišiel parlament. Nerokoval, lebo koalícia nemala väčšinu. Vzbura Huliakovcov a Migaľovcov ho paralyzovala. Ich dohodnutý posun na ministerské posty paralýzu ukončil. A v slovníka premiéra Fica – je jedno, či je mačka čierna alebo biela. „Dôležité je, aby chytala myši“, tvrdí predseda vlády.
Prvým predpokladom tejto loveckej schopnosti vládnej väčšiny je garancia väčšiny. Sedemdesiatdeviatka schôdzu otvorila, sedemdesiatdeviatka podporila koaličné návrhy, sedemdesiatdeviatka by mala dostať do funkcie šéfa parlamentu Richarda Rašiho. Na tento koaličný test obnovenej súdržnosti sa pozrieme s politickým redaktorom Aktualít Marekom Biróm.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
- もっと表示する
