エピソード
-
Na Slovensku si ľudia s telesným hendikepom nevyberajú školu podľa
záujmu, ale podľa bezbariérovosti. Napríklad komentátor Aktualít Martin Behúl musel
chodiť na dve vysoké školy iba externe. Na tradičnej slovenskej dedine sa
donedávna ľudia s postihnutím skrývali, iní im často ubližovali a záznamy
hovoria aj o ich zneužívaní.
Podcast TELO si môžete pustiť po prihlásení do služby predplatného
Aktuality Navyše.
Moderujú Henrieta Hanáková a Martina Smatanová. Autorom scenára a
rozhovoru s Martinom Behúlom je Peter Hanák. V podcaste citujeme aj z krátkeho
dokumentárneho filmu o M. Behúlovi, ktorého autorom je Dávid Žák.
-
V Českej republike tvoria ženy približne 45 % žurnalistickej profesie. Samotné zastúpenie žien v médiách teda problém nie je. Problém je to, že ženy sa veľmi málo dostávajú na vedúce pozície, kde sa skutočne rozhoduje o mediálnej agende. Napriek tomu, že tvoria v ČR takmer polovicu žurnalistickej profesie, ich podiel medzi šéfredaktormi 28 hlavných českých spravodajských redakcií je len okolo 7 %.
Prečo je diverzita v redakciách médií dôležitá? Ako napomáha zvyšovaniu dôvery verejnosti v médiá či zaisťovaniu vhodného nastoľovania agendy? Kde sa Česká republika nachádza v medzinárodných rebríčkoch s ohľadom na prítomnosť žien v médiách a ich zastúpenie na vedúcich pozíciách?
Aké aktivity vykonáva spolok Ženy v mediích? Prečo sa jeho členky a členovia snažia komunikovať s mladými novinárkami a ako im môže vzájomný kontakt pomôcť? Aké témy iniciatíva rieši a ako sa ich snaží posúvať medzi verejnosť či polikov?
Akú podporu zväčša očakávajú novinári a novinárky od redakcií médií? Aké sú praktické skúsenosti novinárov a novináriek s urážkami a zosmiešňovaním a aké percento z nich sa stretlo s doxxingom či fyzickými útokmi? Ako sa môžu ženy v médiách brániť pred sexizmom či osočovaním?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová so sociologičkou médií a spoluzakladateľkou spolku Ženy v mediích Marínou Urbánikovou.
Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar srdečne ďakujeme.
-
エピソードを見逃しましたか？
-
Ak Donald Trump splní svoje predvolebné sľuby a zavedie clá, utrpia tým dve konkrétne slovenské automobilky. Európska centrálna banka varovala pred jeho zvolením, Európu bude Trump stáť 150 miliárd. Budeme musieť viac investovať do obrany, lebo americká ochrana Európy zadarmo sa skončí. Ekonóm z Globsecu Vladimír Vaňo dodáva, že to môže mať aj pozitívny efekt.
V podcaste s Vladimírom Vaňom sa dozviete:
– od 1. minúty – či ekonomika vyhrala Trumpovi voľby;
– po 5:00 – že Joe Biden bol žiaľ prezidentom v čase inflácie;
– od 8:00 – že v supervolebnom roku 2024 neprežila väčšina vlád z čias pandémie a inflácie;
– po 11:00 – že pracujúca trieda volila Trumpa, ktorý v realite favorizuje veľké korporácie a ľudí s vysokým príjmom;
– od 14:00 – ako na Trumpa najviac doplatí práve pracujúca trieda;
– po 16:00 – prečo sa po voľbách posilnil dolár voči euru a čo to bude znamenať;
– od 18:30 – či sa máme obávať obchodnej vojny medzi EÚ a USA;
– po 19:30 – čo je to obchodná vojna;
– od 20:30 – že Slovenska sa to dotkne úplne bytostne;
– po 21:30 – ktorým dvom slovenským automobilkám to najviac uškodí;
– od 23:40 – že spolu s Nemeckom na Trumpa na Slovensku doplatíme úplne najviac;
– po 24:40 – prečo bude Trump stáť európsku ekonomiku 150 miliárd;
– od 26:00 – ako budeme musieť investovať viac do obrany;
– po 27:00 – či to bude mať aj pozitívny efekt;
– po 28:00 – čo je najväčšia populistická hrozba Donalda Trumpa;
– od 33:00 – ako Európska centrálna banka varovala pred zvolením Donalda Turmpa;
– po 35:00 – čo máme čakať na Slovensku v kontexte konsolidácie.
-
Ten najčiernejší scenár sa naplniť nemusí alebo to môže byť ešte aj horšie. To celé vyjadruje jedno slovo, nepredvídateľnosť. Takto v skratke charakterizuje možnú americkú politiku za vlády Donalda Trumpa politológ Erik Láštic. Bývalý diplomat Peter Weiss zasa volá po väčšej bezpečnostnej suverenite a sebestačnostii Európy.
Donald Trump, muž s kontroverznou minulosťou, radikálnou rétorikou, ale najmä človek plný sľubov, v ktorých avizuje zásadné zmeny v americkej politike - a to ako doma v USA, tak i zmenou zahraničnej politiky, fakticky po celom svete.
Donald Trump dnes nezadržateľne kráča do Bieleho domu a kráča tam ako nový americký prezident. Ako sa to stalo, kto a prečo ho volil a najmä - aké budú Spojené štáty za jeho vlády? Čo od Trumpovej Ameriky môžeme čakať a ako by mala reagovať Európa, ktorá je na Spojených štátoch bezpečnostne prakticky úplne závislá? Akú budúcnosť čaká Ukrajinu čeliacu ruskej agresií a prežije Trumpovu vládu garant našej bezpečnosti, Severoatlantická aliancia? No a napokon, bude Trumpova éra súmrakom samotnej americkej demokracie v podobe, akú ju poznáme už desaťročia, a tým pádom inšpiráciou pre obdobný scenár tu v Európe?
„Je zrejmé, že jeho víťazstvo potešilo istý typ politikov v Európe, ktorí to vnímajú ako potvrdenie a povzbudenie pretože dostávajú ďalší referenčný bod. To znamená, že akýkoľvek ďalší krok Trumpa, ktorým prípadne bude búrať nejaké bašty liberálnej demokracie, bude v Európe použitý ako príklad: Veď, pozrite sa, akým smerom sa hýbe americká demokracia. Politické riziko je tu preto silné," pripomína politológ Erik Láštic.
Dnešné Aktuality Nahlas o tom, ako bude vyzerať americká politika pod vládou Donalda Trumpa. S bývalým diplomatom Petrom Weissom a šéfom katedry politológie UK v Bratislave Erikom Lášticom.
Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Mesiac po historickom turnaji vo Frankfurte bude Oktagon baviť Zimný štadión Ondreja Nepelu v Bratislave. Na 63. číslovanom galavečere česko-slovenskej MMA organizácie sa v sobotu 9. novembra od 18.00 predstavia domáce hviezdy Ivan Buchinger, Róbert Pukač, Karol Ryšavý či František Fodor. Promotér Pavol Neruda v podcaste ŠPORT.sk Staredown hovoril aj o ďalších aktuálnych témach.
Čo sa dozviete v rozhovore?Ako turnaj vo Frankfurte dramaticky zmenil postavenie Oktagonu vo svete?Považuje Oktagon za svetovú dvojku po UFC?Čo vraví na obvinenia od šéfa KSW?Hazarduje Ivan Buchinger so svojím odkazom legendy a mal by skončiť?Je ešte v hre odveta Karlos Vémola – Samuel „Pirát“ Krištofič?Ako je to s očakávanou trilógiou Attila Végh – Karlos Vémola?Nebojí sa o budúcnosť bez Vémolu, Végha a ďalších veteránov?Kto z mladších bojovníkov môže byť hviezdou ich formátu?Pomáha ešte Oktagon Gáborovi Borárosovi a čo zásadné mu poradil?
-
Hranice toho, čo sa smie verejne povedať, sa neustále menia, no ako to funguje na Slovensku? Čo politici ešte môžu, a čo naopak už nemôžu, povedať? Čo sú verejní funkcionári povinní strpieť a ako slobodu slova ovplyvnil internet? To i omnoho viac sa dozviete v najnovšom podcaste šéfredaktora Petra Bárdyho a bývalého ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera.
Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.
Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme aj na Youtube Bárdy and Káčer, ďakujeme.
Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.
Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.
-
Premiér sa tvári, že dôležitejšie sú iné témy.
Ako predstavitelia koalície rečnili o zdravotníctve a čo všetko napokon nespravili, zhrnul Ťažký týždeň.
-
Vojna s Ruskom nebude, ak bude Európa na takúto vojnu pripravená. Tá vojna je tým pravdepodobnejšia, čím je Európa slabšia. Je preto najvyšší čas, aby Európa dospela a bezpečnostne sa zobudila, hovorí v reakcií na príchod Donalda Trumpa do Bieleho domu bývalý poslanec a človek, čo stál i za našich členstvom v NATO František Šebej.
Do Bieleho domu - teda prakticky najmocnejšieho úradu na planéte, mieri Donald Trump. Muž plný nevypočitateľných reakcií, meniacich sa nálad, osobnej ješitnosti, ľahkovážnych no nesplnených sľubov, kupeckej mentality, ale aj kampane plnej lží a hesiel, ktoré si vzájomne odporujú a ktoré bude zrejme nemožné naplniť. Úradu prezidenta sa pritom ujíma v časoch mimoriadne nestabilnej a turbulentnej geopolitickej situácie prakticky na celej planéte. Rusko už vyše dvoch rokov pokračuje vo svojej brutálnej a krvavej agresií na Ukrajine, na Blízkom východe čoraz viac eskaluje konflikt medzi Iránom a Izraelom, mení sa situácia i v Afrike no a Taiwan v obavách čaká, či sa v tejto dobe plnej rastúcej agresivity a konfrontácie neprebudí napokon i čínsky drak.
Budúci americký prezident pritom sľubuje ukončiť ruskú agresiu na Ukrajine za 24 hodín, vyhráža sa vysokými clami nielen Čine, ale aj svojim európskym spojencom a jeho kľúčovým heslom je Amerika na prvom mieste, čo nápadne pripomína nielen národný protekcionizmus, ale aj éry amerického izolacionizmu.
Európa je pritom síce stále ekonomickou veľmocou, bez amerického bezpečnostného - a to i jadrového dáždnika v rámci NATO, je však v bezpečnostnej oblasti iba akýmsi papierovým drakom. Donald Trump pritom v minulosti už opakovane spochybnil účelnosť Severoatlantickej aliancie a dokonca i ochotu USA angažovať sa v prípade napadnutia niektorého spojenca.
Na samotnej hranici nášho kontinentu pritom stojí útočiaca ruská armáda no a verejne deklarované plány vládcu Kremľa - Putina, sa pritom opakovane neobmedzovali iba na Ukrajinu, ale poškuľovali i po akejsi obnove rozpadnutého Sovietskeho zväzu.
Aká bude zahraničná politika Spojených štátov s prezidentom Trumpom? Akú stratégiu zvolí nový prezident USA v prípade ruskej agresie na Ukrajine a prečo môže byť Trump pre Putina tvrdším orieškom než Harrisová? Je reálne, že sa Amerika stiahne z NATO a čo bude musieť urobiť Európa pre svoju vlastnú bezpečnosť? Aká je vlastne budúcnosť Severoatlantickej aliancie s lídrami ako Trump, ale aj Orbán či Fico? No a napokon, bude svet s Trumpom v Bielom dome nebezpečnejším miestom pre život?
Témy Rána Nahlas s bývalým predsedom zahraničného výboru NR SR exposlancom Františkom Šebejom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
„Je našim záujmom dovážať všetko z Číny a prispieť k zničeniu nášho priemyslu? Čo znamená strategické partnerstvo s Čínou, ktorá je náš hlavný konkurent? Konkurent našich firiem a fabrík.“ - exminister hospodárstva reaguje na nedávnu cestu premiéra a ministrov do Číny. A to aj na pozadí prezidentských volieb v Spojených štátoch.
„Znížim dane a dlhy, využijem ropu, uzavriem hranice“. Donald Trump takto len pár minút po tom, ako bolo jasné, že sa opäť vracia do Bieleho domu, v hrubom načrtával pred davom svojich prívržencov svoj program pre Ameriku. A čo nepovedal po zvolení, opakoval ešte pred ním – svojich budem chrániť cez vyššie clá. Aká hospodárska a ekonomická budúcnosť čaká s Trumpom Ameriku, svet, Európu a Slovensko v nej?
Téma pre Karla Hirmana, svojho času ministra hospodárstva a odborníka na fosílne energetické zdroje.
„Sľub znižovania daní on už raz dodržal a to znížtenie bolo výrazné“, konštatuje Hirman. Šlo o pokles z 35% na aktuálnych 21%. Teraz hovorí o ďalšom poklese na úroveň 15%. „Dodáva ale, že budú určené len pre firmy, ktoré vyrábajú na území Spojených štátov amerických. Čo je diskutabilné a uvidíme, ako sa mu to podarí. Lebo veľká časť amerických spoločností má pobočky v zahraničí a bude sa to vzťahovať len na produkciu na domácom území“, vysvetľuje Karel Hirman.
Bude však podľa neho zaujímavé sledovať, ako sa sľub nižších daní dá dohromady so sľubovaným zrážaním dlhu. „Znižovať dane a zároveň dlh sa nedarí. Ide o veľmi zložitú rovnicu, kde si jednotlivé položky vzájomne odporujú“, hovorí Hirman. Pýta sa, čím by sa to vyvažovalo. Nie sú v ohrození napríklad výdavky na zbrojenie? „V čase aktuálnych konfliktov na Ukrajine a na Blízkom východe nie, ale môže to dosiahnuť zmenami vo výdavkoch na sociálno zdravotnú starostlivosť“
Problémom pre EÚ a Slovensko v nej môže byť sľubované zvyšovanie ciel. V kampani Trump hovoril o intervale medzi 10 až 20%. „To bude ohromná výzva pre všetkých exportérov na americký trh. My to pocítimi práve v produkcii automobilového priemyslu“, hovorí. Miera bude závesieť od toho, akú colnú politiku nakoniec Trump presadí.
Dobrými správami pre nás a Európu sú zámery v oblasti ťažby ropy a skvapalneného plynu na území Spojených štátov. „Budú tlačiť ceny na nižšie úrovne. Ceny energií sú u nás totiž násobe drahšie ako v Spojených štátoch“, hovorí Hirman.
Karel Hirman sa kriticky vníma cestu vládnej delegácie do Číny. „Nič o nej ako verejnosť nevieme“, hovorí. Mali by sme podľa neho vedieť, čo konkrétne bolo podpísané a aké sú predbežné dohody.
„Je našim záujmom dovážať všetko z Číny a prispieť k zničeniu nášho priemyslu? Čo znamená strategické partnerstvo s Čínou, ktorá je náš hlavný konkurent? Konkurent našich firiem a fabrík“, pýta sa.
„Nevieme vyčerpať naše eurofondy, no chceme úverové projekty financované Čínou? Pričom vidíme, že v iných krajinách tie projekty pohoreli. Viď Poľsko, Chorvátsko, Čierna Hora. Spolupráca s Čínou je potrebná, ide o veľkú ekonomiku. No musí to byť založené na výhodnosti a transparentnosti, na tom, aký to má zmysel pre našu ekonomiky a občanov“, uzatvára.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Reprezentačný kouč brankárov a jeden z mnohých trénerov gólmanov na Slovensku, ktorí úspešne pomáhajú vychovávať nádejných brankárov. Keď sa s Jánom Lašákom rozprávate, oveľa radšej bude hovoriť o jeho súčasnej práci, ako spomínať na zlato z majstrovstiev sveta z roku 2002. Inak to nebolo, ani keď prišiel do Gólov z bufetu.
S Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom prebrali mnoho tém, no všetky sa točili okolo brankárov. V podcaste sa toho dozviete naozaj mnoho o gólmanoch, ktorých mená dobre poznáte, ale aj o takých, o ktorých ste možno ešte vôbec nepočuli. Ján Lašák hovoril aj o brankároch v našej extralige a komunikácii s klubmi.
„Čo mi osobne prekáža je, že kluby majú argument, že nikoho nemajú. Viem, že nikoho nemajú, ale na to potrebujeme tak 3 roky a poďme na tom robiť už teraz. Sú kluby, ktoré to počúvajú a niektoré nemajú trpezlivosť. Vo veľa veciach však majú kluby pravdu,“ povedal okrem mnohého iného Ján Lašák v podcaste Góly z bufetu na ŠPORT.sk.
-
Bol Mikuláš Černák boss bossov? Alebo ide len o legendu a mýtus? V dnešnom vydaní podcastu Mafiánsky štát sa pozrieme na jeho slávnu oslavu narodenín a na blízke vzťahy černákovcov s pápayovcami a sýkorovcami. Mafiánsky štát môžete počúať po prihásení do služby Aktuality Navyše, alebo po zaplatení predplatného cez Apple Podcasty.
Šéfoval Mikuláš Černák aj iným bossom, alebo bol napríklad s Miroslavom Sýkorom partnerom na rovnakej úrovni? Ako vôbec takéto spojenectvá fungovali a čo z toho mali jednotlivé skupiny? Aj dnešným dielom nás prevedú dvaja novinári, ktorí už desiatky rokov sledujú slovenskú mafiu. Ivan Mego a Ján Petrovič.
Moderuje Peter Hanák.
Ďakujeme Televízii Markíza za povolenie použiť ich archívy.
-
„Moja najväčšia obava je o demokratické inštitúcie v Spojených štátoch. Viacerí sa obávajú revanšu voči ministerstvu spravodlivosti, voči tým, ktorí sa snažili vyšetriť kauzy Donalda Trumpa“. Pohľad na výsledky prezidentských volieb optikou Miroslava Wlachovského, niekdajšieho šéfa slovenskej diplomacie.
Zemetrasenie na politickej scéne, historický návrat ale i šok či pochmúrne vyhliadky – niektoré z komentárov na výsledok supervolebného utorka v Spojených štátoch. A je ním Donald Trump ako staronový obyvateľ Bieleho domu a teda prezident; A senát a snemovňa reprezentantov v rukách jeho republikánov.
Čo bude znamenať to jeho „opravím“, s ktorým vyhral voľby, v ktorých pôvodne „na tesno“ súperil s demokratkou Kamalou Harrrisovou, ktorá bola v záskoku za Joea Bidena.
Čo je jeho voľba za správu pre svet a Slovensko v ňom?
Téma pre Miroslava Wlachovského, niekdajšieho prvého muža našej diplomacie, ktorý si prešiel aj ambásadou vo Washingtone v pozícii šéfa politickej sekcie, či zástupcu misie.
„Moja najväčšia obava je o demokratické inštitúcie v Spojených štátoch. Viacerí sa obávajú revanšu voči ministerstvu spravodlivosti, voči tým, ktorí sa snažili vyšetriť kauzy Donalda Trumpa“, tvrdí.
Na otázku prečo vyhral, Wlachovský upriamuje pozornosť na jeho akcent na ekonomiku a domácu politiku. „To jeho Amerika first v novom šate bolo zaodeté do toho, že zníži infláciu, ako vytvorí lepšie podnikateľské prostredie“.
Za najväčšiu chybu jeho rivalky Kamaly Harrisovej Wlachovský označil fakt, že „viac rozprávala o Trumpovi ako o tom, čo bude robiť sama. To nestačilo“.
„Neprestane ma udivovať, že krajina s takmer 350 miliónmi obyvateľov, ktorá je lídrom slobodného sveta a jediná superveľmoc, vygeneruje do volieb na najvyššiu exekutívnu funkciu dvoch ľudí, ktorí sú pred osemdesiatkou“, konštatuje exminister. Poukazuje pritom na fakt, že s Donaldom Trumpom, ktorý má 78 rokov, pôvodne súperil Joe Biden, ktorý bude mať o pár dní 82 rokov. Keby svoje sily odhadol skôr, z demokratických primáriek mohol podľa Wlachovského vzísť silnejší protikandidát Donalda Trumpa.
„Tomu mal pomôcť aj „mobilizačný poteciál“ pokusu o atentát, pri ktorom mu zranili ucho“, dodáva Wlachovský.
Očakáva, že Trump bude „protekcionisticky“ pristupovať k domácemu trhu, k americkým pracovným miestam. „Zavedie clá na mnohé produkty či už z Číny alebo z Európy. Neviem, či toto je dobrá správa pre Európu a pre Slovensko v nej, ktoré sa orientuje najmä na vývoz automobilov“, vyjadruje svoje obavy Wlachovský.
-
„Vyhral opäť šouman, ktorý je veľmi autentický a dokáže veľmi dobre trafiť nálady. Ale toto vládnutie je veľmi nepredvídateľné - čo v momente, kedy máme dve vojny na Ukrajine alebo v Gaze, nie je úplne dobrým signálom," hovorí v podcaste odborník.
Svet pozná meno staronového amerického prezidenta. Bude ním republikánsky kandidát Donald Trump, ktorý má už teraz dostatok hlasov v zbore voliteľov. Je jednoznačný výsledok v prospech Trumpa prekvapením? V podcaste odpovedá Rasťo Kužel z Memo 98.
„Klamal by som, kebyže poviem, že som očakával takýto jasný výsledok. Donald Trump naozaj trafil emóciu," hovorí v podcaste.
V rozhovore tiež rozoberáme neúspech Demokratickej strany a ich kandidátky. „V prvom rade ja sa domnievam, že bolo chybou, že sa vlastne rozhodli opätovne nominovať súčasného prezidenta Joea Bidena. Demokrati rozprávali o Američanoch, ale zrejme sa im nedokázali prihovoriť takouto formou, ako to dokázal urobiť Donald Trump," konštatuje.
V rozhovore tiež hovorí o tom, že sa Amerika sa zafarbila načerveno. J.D.Vance bude podľa Kužela pokračovateľom trumpizmu. „Takže keď Trump skončí - dá sa povedať, že toto je jeho posledné obdobie - tak minimálne Vance bude pokračovať.
V rozhovore tiež rozoberáme, či je dôvod na obavy v oblasti bezpečnosti vo svete a na Slovensku. „Vyhral opäť šouman, ktorý je veľmi autentický a dokáže veľmi dobre trafiť nálady. Ale toto vládnutie je veľmi nepredvídateľné - čo v momente, kedy máme dve vojny na Ukrajine alebo v Gaze, nie je úplne dobrým signálom," hovorí.
-
Okamžité platby umožňujú prevádzať peniaze medzi dvoma rôznymi bankami tak, ako sme na to zvyknutí pri prevodoch v rámci tej istej banky. Prevod vďaka tomu namiesto dňa (či dokonca dní) trvá maximálne niekoľko sekúnd.
Európska únia bankám určila, dokedy najneskôr majú túto funkcionalitu zapracovať. Mnohé tak už urobili a ostatné sa na to chystajú v najbližších mesiacoch. O tom, na ktoré banky sa ešte čaká, dokedy musia túto funkciu zapracovať a čo to môže priniesť pre bezhotovostné platby ako také sa rozprávajú redaktori Živé.sk Filip Maxa a Maroš Žofčin.
V podcaste hovoria o týchto témach:
Ktoré banky na Slovensku už podporujú okamžité platby.Ktoré sa na to chystajú a kedy by tak mali urobiť.Dokedy to musia stihnúť, aby vyhoveli nariadeniu EÚ.Ako by mohli okamžité platby vytlačiť platobné karty.Či sa vo svete už niečo podobné stalo.Téme sa venujeme aj tu:
Okamžité platby spustili dve ďalšie naše banky. Každá inakPrima banka zapne okamžité platby. Poznáme termín aj ďalšie detailyĎalšia slovenská banka spustí okamžité platby. Len napolyOkamžité platby v UniCredit Bank: Pribudol presný termín, kedy by ich mohla zapnúťPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.
-
Aký by mal byť kvalitný realitný maklér a prečo ľudia na Slovensku často neveria realitným kanceláriám? V podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk sme sa týchto témach rozprávali s konateľom spoločnosti Romdom Reality Romanom Kolovrátkom.
Ako spoznať kvalitného realitného makléra?Oni si zoberú len veľkú províziu, radšej si kúpim alebo predám nehnuteľnosť sám. S takýmito predsudkami o realitným makléroch sa často stretáva skúsený realitný expert Roman Kolovrátek zo spoločnosti Romdom Reality. Dôvodom môžu byť aj zlé skúseností ľudí s neserióznymi praktikami v realitnom biznise. „Kvalitný realitný maklér z môjho pohľadu musí mať dobré charakterové vlastnosti. To je základ. Musí byť úprimný, čestný a musí mať vôľu pomôcť ľuďom. Dôležité je, vždy hovoriť pravdu. Nemal by to robiť niekto, kto ide len po peniazoch a snaží sa získať hocijakú zákazku za každú cenu. Zároveň by mal dobrý realitný maklér vedieť komunikovať s ľuďmi, vedieť ich počúvať a získať si ich dôveru. Je potrebné zistiť potreby klientov a vedieť ich uspokojiť,” hovorí v podcaste Nehnuteľnosti.sk Kolovrátek. Pri výbere realitného makléra je preto potrebné pozrieť sa na referencie daného profesionála a všímať si jeho správanie.
Základom pre realitného makléra je zistiť skutočné potreby klientaJednou z dôležitých vecí, ktoré treba urobiť ešte pred predajom bytu či domu je zistiť skutočný stav danej nehnuteľnosti. „V prvom rade si preverujeme nehnuteľnosť, o ktorú ide. Väčšinou si informácie zisťujeme ešte pred prvým stretnutím s klientom. Zaujíma nás, či na nehnuteľnosti nie sú nejaké právne vady alebo problémy, aby sme vedeli, že nehnuteľnosť je predajná,“ vysvetľuje v podcaste Kolovrátek. Následne nastupuje hľadanie skutočných potrieb daného klienta. „Snažíme sa zistiť jeho potreby. Čo je vlastne pre neho dôležité alebo akú službu mu vieme ponúknuť. Tie potreby môžu byť rôzne. Niekto má napríklad problém s presťahovaním sa, niekto zase býva v zahraničí a nemôže cestovať a my tieto situácie vieme riešiť. Hovoríme s klientami a zisťujeme, ako im vieme pomôcť. A keď sa dohodneme, tak uzatvárame sprostredkovateľskú zmluvu a dohodneme si podmienky a odmenu za naše služby," hovorí konateľ spoločnosti Romdom Reality.
Čo všetko treba urobiť pre predaj nehnuteľnosti pre klienta?Po dohode podmienok o spolupráci s klientom sa vstupuje na realitný trh s ponukou nehnuteľnosti. „Pripravujeme profesionálne podklady pre verejnú prezentáciu. Používame najmodernejšie technológie. Robíme virtuálne obhliadky, videoobhliadky, natáčame nehnuteľnosti aj s dronmi. Robíme vizualizácie a 3D pôdorysy, čiže veci, ktoré si klient sám neurobí, pretože sú časovo aj finančne náročné. Samozrejme, zastrešujeme marketing na sociálnych sieťach." Hovorí podrobne o práci realitného makléra Roman Kolovrátek. Ide teda o množstvo investovaných peňazí do celkového procesu predaja nehnuteľnosti za klienta.
Zároveň Kolovrátek upozorňuje na riziko, ktoré za týchto okolností realitní makléri podstupujú, keďže svoju odmenu dostanú až po predaji nehnuteľnosti, teda na konci celého predajného procesu. „Môže sa stať napríklad, že sa klient zasekne na nejakej cene, ktorá nie je trhová, teda nie je reálna. My urobíme celú propagáciu, no nevieme sa s ním dohodnúť, nepočúva naše argumenty, že je to nepredajné za tú cenu, ktorú chce on a nám sa môže stať, že po nejakom čase sme na tom čisto stratoví," upozorňuje Kolovrátek. Celý rozhovor s Romanom Kolovrátkom z Romdom Reality si môžete pozrieť na Youtube alebo vypočuť na Spotify a...
-
Politikár je satirická diskusná relácia, kde stand-up komici rozoberajú aktuálne spoločenské dianie. V poslednej časti boli hosťami stand-up komici Matej Adámy a Vlado Mikuláš.
Čo prinesie vláda z Číny a budeme platiť v jüanoch? Čo prezradila koaličná (ne)kríza? Aktuálna epizóda podcastu Politikár bola aj o tom prečo situácia v SNS pripomína telenovelu, aj o tom, že currywurst je lepší ako diaľnica.
Nielen týmto, ale aj mnohým ďalším témam sa venovali stand-up komici Silných rečí Matej Adámy a najčerstvejšie mäso v chotári Vlado Mikuláš.
V podcaste sa dozviete:
Aká je politika smerom na východ a ešte viac na východ?Budeme platiť diaľničné známky v jüanoch?O Matejovi a jeho budíkoch na voľby v USAPrečo je lepší nemecký currywurst ako diaľniceČo bude tragédiou amerických volieb?Čo ukázala koaličná (ne)krízaPrečo situácia v SNS pripomína telenovelu?Prečo je koaličná radosť iná, skôr smutná?Prečo je Prezidentský palác odstrašujúci?Ćo vieme o problémoch v Hlase?
-
Nočné sanitky bez lekárov či urgentní zdravotníci iba so 180 hodinovým kurzom. Naozaj je toto cesta ako zvýšiť kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti? Reforma Záchrannej zdravotnej starostlivosti – teda ľudovo sanitiek, vyvoláva veľké obavy. Jej spoluautori kritiku odmietajú a v exkluzívnom rozhovore pre Aktuality tvrdia, že do systému nepôjde ani o euro menej. Podľa nich sa peniaze i lekári využíjú efektívnejšie.
Reforma záchrannej zdravotnej služby, ktorá vstúpi do platnosti od začiatku nového roka prináša veľa vážnych zmien vo fungovaní tejto doslova život zachraňujúcej časti našej medicíny. zároveň vyvoláva aj veľa rovnako tak vážnych a zásadných otáznikov no i pochybností. Ordinačné hodiny pre sanitky, teda nočné sanitky bez lekárov alebo záchranári, ktorí prešli iba 180 hodinovým certifikovaným kurzom. Je toto naozaj to, čo zdvihne kvalitu i dostupnosť záchrannej zdravotnej služby alebo tomu bude práve naopak?
„Reforma rozhodne nepovedie k zvýšeniu dostupnosti a ani kvality starostlivosti o pacienta. Kvalita pôjde dole a tvrdíme, že v niektorých prípadoch to pôjde až na úkor ohrozenia zdravia a možno i života pacienta,“ tvrdil v nedávnom rozhovore pre Aktuality priamo prezident Asociácie Asociácie záchrannej zdravotnej služby a dlhoročný záchranár Matej Polák. Spoluautori reformy však tieto pochybnosti ostro odmietajú a za zmenami si i napriek kritike naďalej stoja. Podľa nich je dnes problémom rastúci trend výjazdov, ktoré nie sú pre sanitky určené, zneužívanie Záchrannej služby volajúcimi, ale aj malá efektivita využitia kvalifikovaných lekárov.
Ako teda budú vyzerať ordinačné hodiny pre tento urgentný, život zachraňujúci typ medicíny a prečo prídeme v noci o lekárov v sanitkách? Naozaj stačí pre záchranára 180 hodinový – čo ako dobre certifikovaný, kurz? Ako bude vyzerať nová sieť pre záchranky a napokon, neskrýva sa za tým všetkým iba obyčajná snaha ušetriť na úkor pacientov či prekryť nedostatok kvalifikovaných lekárov?
Dnešné Ráno Nahlas s Hlavným lekárom Záchrannej zdravotnej služby Jozefom Karašom a projektovým manažérom reformy Gastonom Ivanovom.
Pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.
-
Na základe toho, čo sme mohli sledovať v kampani, sa ukazuje, že USA sa bude musieť viac sústrediť sama na seba a zároveň si Amerika bude musieť odpovedať i na otázku, akú úlohu chce vo svete vlastne hrať. Európa sa musí pripraviť na to, že budeme mať dočinenia s inou Amerikou než doteraz. Pre Európu je to budíček, aby sme sa viac sústredili na vlastnú bezpečnosť, tvrdí Pavol Demeš.
Bude novým prezidentom USA Donald Trump alebo Kamala Harris? Odpoveď na túto otázku začali práve dnes dávať milióny Američanov. Prognózy výsledkov, pretože okrem prezidenta si američania volia aj nových senátorov a časť kongresmanov, sú však mimoriadne tesné a tak predpovedať meno nového lídra Spojených štátov je zatiaľ ešte prakticky nemožné.
Jedno je však už dnes úplne jasné, tieto voľby budú mať zásadné dopady na aktuálne veľmi nestabilnú geopolitickú situáciu prakticky po celom svete – od Taiwanu, cez izraelsko-iránsky konflikt až po vojnu na Ukrajine, putinove agresívne plány a napokon i bezpečnostný dáždnik nad našou Európou a garancie USA v jadrovom odstrašení našich nepriateľov.
Navyše, mimoriadne tesné prognózy, ako i dramatický priebeh kampane ukazujú veľmi polarizovanú a hlboko rozdelenú superveľmoc, ktorá stojí i pred možnosťou opakovania scenára spred štyroch rokov, v ktorom neúspešný kandidát Trump spochybnil výsledky volieb čo viedlo až k násilnému útoku na Kapitol.
Téma nášho dnešného podcastu s bývalým ministrom medzinárodných vzťahov SR a politickým analytikom Pavlom Demešom. Dodajme, že Aktuality sa budú téme volieb v USA intenzívne venovať a samozrejme, nájdete u nás aj online plný čerstvých aktuálnych informácií.
Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
MŠK Žilina prvýkrát pocítila chuť prehry a Skalicu zachránil žolík z lavičky. Proti Komárnu bola odpískaná ďalšia penalta, už siedma v tejto sezóne. Aj o tom sme hovorili v podcaste Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.
Najvyššia slovenská futbalová súťaž má po 13. kole Niké ligy nového lídra. Na čelo tabuľky sa dostal Slovan Bratislava, ktorý zvíťazil v sobotu v Podbrezovej 3:1. Úradujúci majster využil zaváhanie Žiliny, ktorá o deň neskôr podľahla domácemu Ružomberku 0:1.
„Šošoni“ si pripísali prvú prehru v sezóne a prišli o prvé miesto. Za Slovanom zaostávajú o 1 bod, pričom odohrali o zápas viac. Ružomberok bodoval naplno opäť po piatich stretnutiach, pomohlo mu aj vylúčenie obrancu hostí Adamu Drameho už v 6. minúte. O triumfe domácich rozhodol Matúš Malý v nadstavení prvého polčasu.
„Belasí“ prehrávali v Podbrezovej 0:1, ale gólmi Nina Marcelliho, Gurama Kašiu a Tigrana Barseghjana otočili skóre a po víťazstve 3:1 natiahli svoju bodovú šnúru v lige už na 7 stretnutí.
Tretiu priečku si poistila Trnava, ktorá v treťom zápase za sebou predviedla gólový obrat. S Michalovcami prehrávala od 11. minúty 0:1, ale napokon triumfovala 3:1 aj vďaka dvom presným zásahom Kevina Oforiho. Spartak stráca na druhú Žilinu 6 bodov a má 3-bodový náskok pred štvrtou Dunajskou Stredou.
Tá zvíťazila nad Komárnom 1:0 vďaka gólu Mateja Trusu z pokutového kopu v siedmej minúte nadstaveného času. Nováčik utrpel šiestu prehru v rade a v tabuľke zostal na poslednom mieste.
Odpútala sa od neho Skalica, ktorá zdolala Banskú Bystricu 1:0 a s 12 bodmi sa dotiahla na desiaty Trenčín. Ten remizoval v Košiciach 0:0.
Víkendové 13. kolo kolo Niké ligy prinieslo aj ďalšie zaujímavosti, o ktorých sa moderátor Marián Lontoš porozprával v najnovšej epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s členom Výkonného výboru Slovenského futbalového zväzu a predsedom Klubu ligových kanonierov Tomášom Medveďom.
- もっと表示する
