エピソード
-
Našou úlohou je umožniť komunikáciu a tým spájať ľudí, tvrdí tlmočník Marek Trávníček.
Americkí prezidenti, králi, či pápež. Tí všetci už boli v našich zemepisných súradniciach odkázaní na pomoc tlmočníka. Teda – najmä ich domáce publikum. Na presný, pohotový a tematicky poučený preklad, aby sa ich mentálny svet stal na okamih aj našim.
Aké je to prekladať Joe-a Bidena, Donalda Trumpa, či britského monarchu Karola III.? Alebo pápeža Františka?
A je rozdiel predkladať politické príhovory plné floskúl a napríklad posolstvá duchovného lídra?
Otázky, ktoré mi napadajú pri Marekovi Trávníčkovi – hlas ktorého sa u nás spája s tlmočením už spomenutých lídrov, ale je tiež dôverne známy ušiam poslancov Európskeho parlamentu, ktorým pravidelne sprostredkúva parlamentné rozpravy v Bruseli či Štrasburgu.
Dnešné RánoNahlas bude o tlmočení a teda o vnášaní poriadku a porozumenia v chaose jazykovej pestrosti dnešných spoločností poznačených globalizáciou. A tiež o nevyhnutnom počúvaní, ako predpoklade porozumenia.
„Aktívne ovládam anglický, nemecký, španielsky a francúzsky jazyk a pasívne aj taliančinu“, vovádza nás do svojho sveta jazykov certifikovaný tlmočník pre inštitúcie Európskej únie Marek Trávníček.
Za najväčšiu výzvu pri práci v europarlamente označuje „kadenciu“ Španielov. „Keď vidím, že o slovo sa hlási španielsky europoslanec, nezostáva mi už obrazne povedané nič iné, len sa prežehnať. To tempo a nasadenie v ich prejavoch je neskutočné“, ilustruje svoju prácu.
Je tempo reči spojené aj s rýchlosťou premýšľania, pýtam sa. Predpokladá to „výkonnejší procesor“? A ako sme z tohto pohľadu na tom Slováci?
„Každý jazyk je spojený s kultúrou, kultúra s myslením a s našou osobnosťou. A z tohto pohľadu sa my Slováci vyjadrujeme pomerne zložito a komplikovane. V slovenčine je tá syntax voľnejšia. Napríklad v porovnaní s angličtinou, či nemčinou, kde je striktnejšia“, hovorí Trávníček.
„Keď napríklad tlmočím slovenského rečníka do angličtiny, musím to zohľadniť. Anglická systax je úplne iná. Vety sú kratšie, jednoduchšie. Tam musím myšlienku pochopiť a Angličanovi ju sprostredkovať jemu zrozumiteľných spôsobom“, vysvetľuje Marek Trávníček.
Tlmočenie je podľa neho aj výsostne tvorivou činnosťou. „Nie sme len také papagáje. Nie je to len mechanická činnosť. Jazyky sú živé organizmy. Pri tlmočení nestačí vymeniť jedno slovo za druhé, často by z toho vznikol nezmysel. Je to skutočne náročná intelektuálna činnosť. Preto musíme premýšľať, pochopiť myšlienku a potom ju vyjadriť v druhom jazyku zrozumiteľným spôsobom“.
Ako sa tlmočia osobnosti – Donald Trump, pápež František, kráľ Karol III.?
„Prezident Trump je neriadená strela, pri Františkovi cítim veľkú zodpovednosť, veď sa hovorí, že keď hovorí pápež, počúva celý svet; a s korunováciou Karola III. sa mi spája extrémna príprava“, spomína Trávníček.
„Kedže posledná korunovácia bola pred sedemdesiatimi rokmi a v slovenčine som nenašiel žiaden preklad korunovačného rítu, týždeň pred udalosťou vydala anglikánska cirkev zverejnila poriadok liturgie korunovačnej bohoslužby – to tlmočenie si vtedy vyžiadalo dôkladnú prípravu“, rozpráva.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Poslanci SNS prichádzaju do Národnej rady s novelou zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Strana Andreja Danka navrhuje spoplatnenie poskytovania informácií - presnejšie po novom „by žiadateľ uhrádzal náklady spojené s vyhľadávaním mimoriadne rozsiahlych informácií." Infozákon pri tom často využívaju pri svojej práci novinári, mimovládne organizácie a aj občania.
Podľa investigatívneho novinára Martina Turčeka je väčšina informácii v štáte taká, že verejnosť má na ne právo, ale automaticky sa nezvereňujú. On sám napísal stovky článkov aj vďaka infozákonu. Návrh zákona z dielne SNS je podľa neho nejasne sformulovaný. „Problém je, že nevieme, či si to niektoré ministerstva nevyložia tak, že budú skoro pri každej žiadosti chcieť spoplatnenie," hovorí v podcaste.
Šéfka Nadácie Zastavme korupcie Zuzana Petková upozorňuje, že by sa verejnosť nemusela dozvedať o všetkých kauzách.
„My si myslíme, že to nie je v poriadku, pretože občania už raz svojimi daňami zaplatili aj za činnosť týchto úradov a neviem prečo by mali platiť znova, ak chcú skontrolovať, ako hospodária s peniazmi," približuje v podcaste, čo im prekáža na novele poslancov SNS.
Dodáva, že v zákone nie je jasné, aké poplatky by sa mali platiť.. „Avšak je veľký predpoklad, že by sme si my, organizácie, novinári nemohli dovoliť podávať toľko infožiadostí a získať informácie. Verejnosť by sa nedozvedala o mnohých kauzách," tvrdí Petková.
Poslacni SNS novelu dôvodia aj tým, že sú uradníci „zahlcovaní častými alebo nadmernými požiadavkami na sprístupnenie informácií" a osoby „sú konfrontované s požiadavkami, ktoré si vyžadujú mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, čo výrazne zaťažuje ich administratívne kapacity a zdroje.
Na zaťaženosť úradnikov v mestách sa v podcaste pýtame prezidenta Únie miest Slovenska a primátora Trenčína Richarda Rybníčka. Ten nevidí dôvod na to, aby sa zákon menil.
„Problém vidím v kapacitách menších obciach. Tam to problémové môže byť. Štátne úrady, vlýda, veľké mesta, ale aj obce nad 4-tisíc obyvateľov by to mali vedieť zvládnuť. Myslím, že zákon by mal ostať zachovalý," hovorí v podcaste.
No a tému rozoberáme aj s expetom na mediálne právo Tomášom Kamencom. Novela zákona je podľa neho nepodarok. „Návrh ako je teraz koncipovaná skôr otvára priestor pre svojvôlu pri potenciálnej snahe nesprístupniť informácie, približuje advokát.
Moderuje Denisa Hopková.
-
Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za posledný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť? Vypočujte si 5 správ z ekológie, ktorým sme sa venovali:
Fotopasce odhalili ďalšie problémové vnadiskáZnečistenie ovzdušia dosahuje kritickú úroveňZ Talianska na Liptov priviezli vyše 100 ton odpadovTaraba chce urobiť poriadok v systémovom financovaní a manažovaní príspevkových organizácií ministerstvaV Bratislave sa na festivale vedy, hudby a umenia zúčastnila aj Jane Goodallová
-
Ja by som poprosila všetkých ľudí, ktorí si myslia, že vedia žiť za vás lepšie ako vy sami, aby to nerobili. Aby dospelý človek, ktorého v živote čaká už iba utrpenie a pomalé bolestivé umieranie pred zrakmi milovaných, aby mohol povedať dosť! A aby dobrovoľný odchod pomocou eutanázie nebol v našej spoločnosti tak démonizovaný, hovorí vdova po manželovi, ktorý trpel Amyotrofickou laterálnou sklerózou Daniela Betková Vidová.
„Mojo...
Raz si mi povedal, že aj keď si nevieme poradiť, stále sa môžeme ľúbiť, veď nám nikto nikdy nesľúbil, že to bude jednoduché. Bola to jedna z chvíľ nášho spoločného života, kedy som definitívne pochopila, akého veľkého človeka som od osudu dostala do daru. Dnes mi spolu s tebou chýba aj to nesmierne ťažké, čím sme žili. Anička bozkáva monitor, keď si pustíme video s tebou. Ešte stále ti dáva pred spaním pápá otočená k už spomínanému kreslu. Ak teda v tom kresle sedávaš aj naďalej a ona ťa svojím čistým srdcom vidí, zrejme som ti teraz, po dlhom čase, sedela na kolenách.
Bolo to s tebou krásne, zlato. Rozsvietil si a naplnil láskou životy všetkých, v mene ktorých ti píšem tento posledný list. Každá rola, ktorú ti osud v živote vytvoril a ponúkol, ti sedela. Syn, manžel, otec, priateľ, kolega. Bol si nenahraditeľný a skvelý naozaj vo všetkom a tak si ťa budeme pamätať aj my – mama Marta, otec Marián, sestra Renka, dcéry Mášenka, Anička, manželka Daniela.“
To je úryvok so statusu hosťa dnešného podcastu Daniely Betkovej Vidovej. Dnešné Ráno Nahlas totiž bude o živote s Amyotrofickou laterálnou sklerózou, bude o umieraní, bude o smrti, bude o Mariánovi Betkovi, ale v konečnom zmysle slova bude najmä o láske - v tomto prípade láske skutočne v tom povestnom dobrom aj zlom.
„NA ALS (Amyotrofická latetálna skleróza) nie je nič dobré. ALS je absolútne koncentrovaná beznádej do troch písmen. Nedá vám to vôbec nič, rozloží to vás, rozloží vašu psychiku, vašu rodinu, rozloží všetko, čoho sa to dotkne. Pachuť prichádzajúcej smrti, v ktorej napokon vidíte vykúpenie - a to nehovorím ako opatrovník, ale to hovorím z pohľadu toho pacienta, tak to vám nedá vôbec nič dobré....
....Ja som zažila smrť v priamom prenose po prvý raz a zistila som, že je to drina. Podľa toho ako je človek spotený a studený, tak to musí byť veľká drina a vôbec nevyzerá ako to ukazujú americké filmy,“ hovorí Daniela Betková Vidová.
Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Vedeniu Markízy sa postavila veľká časť zamestnancov. Pohrozili kolektívnym odporom.
„Potichu a plíživo“. Tak má u nás vyzerať boj o „orbanizáciu“ televízií. V širšom zmysle médií ako celku. Do jeho zákulisia v najsilnejšej zo slovenských televízii – v Markíze - dal nahliadnuť Michal Kovačič. V živom vysielaní na záver nedeľňajšej relácie Na telo tomu „potichu a plíživo“ dal rovno pomenovanie: „Tlak nielen politikov, ale aj vedenia; pokusy o cenzúru, denno-denný tlak aj na televízne noviny“.
A hoci to vedenie Markízy promptne odmietlo, za Kovačiča sa s odstupom dňa postavila veľká časť televízie. A „za neakceptovateľné“ verejne vo vyhlásení označila, aby „moderátor najúspešnejšej politickej relácie musel okrem tlakov politikov čeliť ešte tlakom vlastného vedenia“. Dali si rovno trojdňové ultimátum – že Na telo bude s Kovačičom pokračovať aj po letnej prestávke. Ak nie, pohrozili „kolektívnym odporom“.
Čo priviedlo až k tomuto bodu? Pozrieme sa na to s Martinom Halandom, ktorý je bývalý vedúci vydania televíznych novín Markízy. Aktuálne vedenie televízie sa s ním rozlúčilo ešte začiatkom roka. Hovorí o „mikrosúbojoch“, ktoré vyústili až do nedeľného kroku Michala Kovačiča.
Situáciu tiež rozoberieme s politológom Samuelom Spáčom, so Zuzanou Petkovou z nadácie Zastavme korupciu a tiež s Petrom Bárdym, šéfredaktorom a politickým komentátorom Aktualít.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Aj tieto informácie sa dozviete z rozhovoru o cestných tuneloch. Dnes si predstavíme aj špeciálny parfém so zvláštnou kombináciou vôní, dáme si zvolávačku kvôli zaujímavej poruche a konečne zvýšime rýchlosť na diaľnici. Nielen tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.
-
Presne pred 20 rokmi sa mladá Prešovčanka prihlásila na prvú SuperStar. Katarína Koščová túto spevácku súťaž vyhrala a dnes sa živí hudbou. Vystupuje aj bez nároku na honorár, no zvažuje, komu pomáha. Vypočujte si podcast Impact Talks, v ktorom prinášame inšpiratívne príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia.
Katarína Koščová sa ako skautka už v detstve naučila, že pomoc iným je jedna zo základných hodnôt a že silnejší zakaždým pomáha slabšiemu. Vzor videla aj vo svojej mame. Rodičia mali malý obchod, kde niektoré rodiny dostávali „na sekeru“ tašku s potravinami. „Videla som mamu, ako pomáha sociálne slabším rodinám. Povedala, že im treba pomôcť, lebo sa nedá inak. Skrátka, je tu napríklad sám otec s tromi deťmi, žena mu odišla a on sa nevie poriadne zamestnať. Treba mu pomôcť, a tak to budeme robiť,“ hovorí Katarína o výchove z domu.
Dnes sama pomáha hudbou. V Prešove založila tradíciu benefičných koncertov a spieva na ďalších podobných akciách, nedávno napríklad na Orave, kde sa zbierali peniaze na bezpečný dom pre týrané ženy. „To je téma, keď poviem jednoznačne áno, keď nás zavolajú. Máme občianske združenia, ktoré veľmi radi podporujeme, lebo za nimi vidíme prácu a efektivitu. To je pre mňa dosť dôležité,“ vysvetľuje Katarína Koščová.
V podcaste sa dozviete:
· či by spievala radšej na plese alebo na charitatívnom podujatí,
· akú najlepšiu vec pre seba urobila,
· pri akej otázke o SuperStar sa jej ježia chlpy,
· prečo na koncertoch rozpráva aj o aktuálnej situácii v krajine,
· či pre svoje názory neprichádza o vystúpenia.
Kto je Katarína Koščová
Vyštudovala odbor filozofia a estetika na Prešovskej univerzite. Spievať začala spolu so sestrou Veronikou. V roku 2005 vyhrala súťaž Slovensko hľadá SuperStar, v diváckej ankete Slávik získala cenu Objav roka 2005 aj Cenu mesta Prešov. V súčasnosti vystupuje so svojím hudobným partnerom, klaviristom Danielom Špinerom. Ich najnovší album Krehkosť získal cenu Nahrávka roka v kategórii Folková hudba na Radio Heads Awards 2024. S manželom vychováva dve deti.
Impact Talks
V podcaste Impact Talks vám predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí.
Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.
Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Milan Junior Zimnýkoval.
-
Keď ti sabatikal otvorí cestu k sebe samému. Skúsenosť, ktorou si prešla svojho času začínajúca novinárka, potom úspešná PR špecialistka, ktorá to v jednom momente zabalila a odišla na skusy do sveta. A až kdesi k lapóncom na hranice polárneho kruhu. Po návrate – síce ochudobnená o vitamín D pre dlhú polárnu noc – sformulovala aj nasledujúcu skúsenosť: „keď robíte veci, kde motivácia naozaj vychádza z vašich potrieb, zažívate neskutočné veci“. Aké? Na ne sa pozrieme v dnešnom RánoNahlas. S Nikolou Richterovou.
„Na počiatku bola úzkosť“, spomína Nikola. A keď hovorí o počiatku, myslí tým začiatok jej reflektovanej ceste k sebe samej. „Predtým som ten pocit vôbec nepoznala a vôbec som nevedela, čo sa vlastne so mnou deje“, vysvetľuje.
Aké to malo prejavy? „Bola som zatvorená doma, bola som nešťastná, cítila som sa smutne. Nahnevaná. No netušila som, čo sa deje a prečo sa tak cítim“, rozpráva. „Cítila som prázdnotu. Nič ma nebavilo, nič mi nedávalo zmysel“. Čo skúsila riešiť „vyjedaním chladničky“. Keď sa to začalo opakovať, Nikola si uvedomila, že to nebude v poriadku, čo sformulovala do konštatovania: „Takto nechcem existovať“.
Bol to zároveň začiatok riešenia. V jeho úvode bolo rozhodnutie dať si pauzu od práce. „S mojim zamestnávateľom sa sa dohodla na trojmesačnom sabatikale, čo bolo vlastne trojmesačné neplatené voľno“, uvádza. A to Nikola spojila s pobytom vo Fínsku.
S rozhodnutím pre oddych však prišlo prekvapenie, spomína Nikola. „Tým, že som si dopriala zrazu ten oddych a že som nerobila nič, stala sa mi taká vec, že som mala toľko myšlienok, že som nevedela spávať. Zrazu sa mi začali vynárať veci v minulosti“.
Aby si urobila v hlave poriadok, začala si písať diár. „Nehovorím, že je to pomoc pre každého, ale mne to pomohlo. Zapisovala som, čo mi bežalo hlavou a s tým prichádzal poriadok a začala som si uvedomovať svoje potreby. Začala som pociťovať, že viac s poznávam samu seba“, spomína.
A s týmto poznaním prišlo aj rozhodnutie dať váhu sebe, svojim pocitom, svojim želaniam.
„Vo Fínsku mám nižší plat, ako som bola schopná zarobiť na Slovensku. V živote som sa ale ešte necítila úspešnejšie a sebavedomejšie“– jedno zo „životných“ konštatovaní Nikoly Richterovej. Prácu PR špecialistky načas vymenila za pozície čašníčky či barmanky, osobný zážitok toho, že tým nešla za očakávaniami okolia, ale za očakávaniami seba samej prišla až k tomu, že hovorí, že sama seba „objavila“.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Osvety je málo, o to viac by každá z nás mala dbať nielen o svoje zdravie ako také, ale zamerať sa vyslovene na ženské zdravie - jednak to fyzické aj intímne a nemenej dôležité je aj to mentálne. Pretože všetko toto je navzájom prepojené a významne sa ovplyvňuje. Ako a prečo, sme s odborníčkami rozobrali v dnešnej časti relácie Pre mamy s Babsy, počúvajte s nami.
Úloha žien sa za posledné desaťročia veľmi zmenila. Sme aktívne, vieme spojiť úspešnú kariéru s materstvom, multitaskujeme, chceme mať kvalitný sociálny život, cvičiť a pracovať na sebarozvoji. Takýto životný štýl je na jednej strane veľmi bohatý a stimulujúci, ale prináša stres, tlak a s tým spojené zdravotné problémy.
O tom, ako sa o seba správne starať, aby sme mohli napĺňať všetky naše ciele v zdravom a spokojnom tele, sa dnes budeme v našej novej časti relácie Pre mamy s Babsy rozprávať s dvomi mimoriadne inšpiratívnymi ženami – motivátorkou, autorkou úspešných kníh a zakladateľkou digitálnej platformy na cvičenie Supershape.sk Janou Šimkovičovou a gynekologičkou, pôrodníčkou a blogerkou Alexandrou Mamovou.
V rozhovore sa dozviete:
- akými fázami si žena v živote prechádza a ako to v tom danom oddobí ovplyvňuje jej cyklus
- prečo je dôležité starať sa o svoje telo, ale aj myseľ a myslieť pri tom na to na naše vlastné - ženské potreby
- čo všetko potrebuje naše telo
- čo všetko potrebuje naše mentálne zdravie
- čo spôsobuje vaginálne infekcie, ako ich zvládnuť a ako sa chrániť pred ich vznikom
- a ako sa navzájom ovplyvňujú pozitívne, aj negatívne - to všetko a ešte viac - hlavne viac odborných a overených rád pre zdravie i do života, sa dozviete v dnešnej inšpiratívnej diskusie relácie Pre mamy s Babsy počúvajte s nami.
-
Život Karola Dubovana je naplnený čistou láskou k Bohu. Tú doňho vložili rodičia a on ju celý svoj život šíril celým svojím bytím, manželstvom, prostredníctvom detí a spoločenstva. Dnes sa nám môže zdať až neuveriteľné, že žiť kresťanstvom a konať dobro v mene pána Boha bolo kedysi zakázané.
Kresťanské hodnoty sa nezhodovali s hodnotami totalitného systému minulého storočia. Spoločenská a politická situácia pokrivili mnoho charakterov a poznačili našu spoločnosť. Prežívanie náboženstva a žiť kresťanský život pod dohľadom štátnej moci bolo veľmi náročné. No našťastie sa našli aj takí, ktorí aj v tej ťažkej dobe dokázali nielen kresťanstvom žiť, ale šíriť ho aj medzi ďalších ľudí.
-
Dnešný podcast TELO je venovaný aktuálnej téme, ktorou je chudnutie do plaviek. Predstava, že sa na verejnosti máme ukázať len v plavkách, môže byť pre niekoho naozaj priam až desivá, prečo je to tak? Vypočujte si rozhovor s trénerkou Jankou Šimkovič po prihlásení sa do služby predplatného Aktuality Navyše.
Ide leto, plánujeme sa kúpať a odhaľovať viac ako po iné ročné obdobia. S tým však pre niektorých ľudí začína aj stres. Čo ak moje telo nie je dostatočne vyšportované, správne vyrysované a moja váha vybočuje z tabuliek? Čím to je, že týmito obavami mnohí z nás tieto dni reálne aj žijú? Spoločenským tlakom? Porovnávaním sa s inými? A hlavne – čo teda s tým? Fungujú rýchle diéty?
O motivácii, ale aj správnom chudnutí sa dnes budeme rozprávať v bonusovej epizóde podcastu Telo, v ktorej sme sa rozprávali s Jankou Šimkovič.
Trénerka a zakladateľka populárneho portálu o cvičení a zdravom životnom štýle Supershape vám v rozhovore prezradí viac o tom, ako si ona sama vyskúšala všetky možné diéty od u nás tak dobre známej kapustovej diéty, cez trend jedného jablka denne, až sa postupne dostaneme aj k tomu, aké trendy, či už trendy krásy alebo aj stravovania, letia dnes a či sú správne. Rozprávať sa s ňou bude Martina Smatanová.
Celá séria TELO je súčasťou služby Aktuality Navyše, a preto tento podcast preto nenájdete v podcastových aplikáciách, ale len na našom webe po zaplatení predplatného a prihlásení sa pod žltým tlačidlom. Vypočuť si novú epizódu spolu so skutočnými príbehmi Slovákov a Sloveniek môžete až po prihlásení do služby Aktuality Navyše. Pridajte sa k nám zakúpením predplatného >>
Podcastovú sériu TELO moderujú Henrieta Hanáková a Martina Smatanová. Autorom scenárov je Peter Hanák.
-
Volebné kampane boli vždy prešpikované manipuláciami a klamstvami. Politici si spravidla dovolia to, čo im my ako občania a voliči dovolíme. Ak necháme bez povšimnutia najhrubšie lži, zaťahovanie osobného života protikandidáta do kampane, a podobne, ide o niečo, na čo by mali upozorniť médiá. Musíme tiež dávať pozor, aby k nám lži a manipulácie neboli infiltrované zo zahraničia.
Prečo sa voľby do Európskeho parlamentu v česko-slovenskom prostredí často stávajú terčom dezinformácií? Čo umožňuje ľahšie rozširovanie klamstiev počas volebnej kampane do EP? Aké máme informácie o snahe nedemokratických režimov ovplyvňovať politiku v európskych štátoch? Prečo sa antisystémovým a extrémistickým aktérom darí vymedzovanie voči dezinformáciám interpretovať ako cenzúru?
Akú úlohu majú v moderných politických kampaniach sociálne siete? Do akej miery samotné platformy regulujú obsah, ktorý môže do kampaní zasahovať klamstvami a zavádzaním? Ako môžeme posilňovať odolnosť voči AI manipuláciám, ale aj voči klamstvám v textuálnej forme? Prečo je naďalej potrebné budovať kritické myslenie a mediálnu gramotnosť na školách?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s politológom a poradcom premiéra Českej republiky Petra Fialu pre informačnú gramotnosť a boj s dezinformáciami Milošom Gregorom.
-
MS v hokeji 2024 sa pre Slovensko už skončili. Naša púť takmer domácim šampionátom sa skončila vo štvrtok podvečer, keď sme stroskotali na Kanade (6:3). Základný cieľ sme postupom do play-off splnili, žiadnu ďalšiu nadstavbu sme už pridať nedokázali.
Kým pred zápasom naši hráči hovorili o tom, že dôležité bude neinkasovať rýchly prvý gól, tak sme dostali rovno dva. A potom sa to už viezlo... Aj keď sme sa dokázali vrátiť do zápasu, na hráčov Kanady sme boli mäkkí a nechávali sme im dostatok priestoru na to, aby si mohli s nami robiť, čo len chceli.
Kanadu síce nedokážeme pravidelne porážať, ale už neraz sme dokázali, že ju vieme poraziť. Ak chceme uspieť, tak všetko však musí do seba dokonale zapadnúť. Musíme využiť čokoľvek, čo nám ponúknu. Presne to vo štvrtok robili Kanaďania. Aj keď sme nerobili veľké chyby, i tie malé dokázali ihneď potrestať. Ich prečíslenia boli zničujúce.
Juraj Slafkovský síce neodohral taký turnaj, ako v Pekingu na olympiáde, ale stále mal priemer bod na zápas, čo je na 20-ročného chlapca skvelý výkon. Očakávať od neho 8-9-10 gólov bola mylná predstava, ktorú vypustili do sveta krčmoví tréneri.
MS v hokeji 2024 sa pre teda Slovensko skončili a šampionátová úderka expertov ŠPORT.sk Marek Marušiak a Peter Kúdelka si opäť sadla k okrúhlemu stolu, aby zhodnotila a zanalyzovala všetko, čo sa o slovenskom tíme dalo. Výsledkom je veľmi zaujímavá debata o tom, prečo sme na českých majstrovstvách sveta skončili na zaslúženom 7. mieste.
Čo sa dozviete v rozhovore?prečo sme na Kanadu nemali, aj keď bola poraziteľnáči sme mohli zvládnuť začiatok zápasu s Kanadou lepšieže sme vo štvrťfinále neukázali náš maximálny herný potenciálv čom by sme boli lepší, ak by hral Martin Pospíšilprečo nám počas celých MS vôbec nevychádzali presilovkyže náš herný vrchol sme zažili proti USAčím to bolo, že tretia formácia hrala najlepší hokejv čom bol Juraj Slafkovský iný v Pekingu a terazprečo Slovensku chýbal na MS v hokeji Martin Marinčinže najvydarenejší turnaj mal Libor Hudáčeka že Craig Ramsay má stále motiváciu pokračovať
-
On Tuesday, MPs approved the amendment to the Fund for the Promotion of the Arts (FPU) Act as a whole. Changes to the FPU law should have been voted on roughly three weeks ago, but the coalition parties Hlas and SNS could not agree on the final wording of the amendment.
The Slovak national hockey team was knocked out of the 87th World Championship in the quarter-finals. In Thursday's game in Prague, they lost to Canada 3:6.
The Canadians quickly led 2:0 and were also winning 5:1. Peter Cehlárik reduced the deficit in the first period when Brandon Hagel knocked the puck into his own net, but the favorite rebounded to a two-goal difference in the 24th minute and secured the lead in the third period with two goals scored within 20 seconds.
"The Slovak Snapshots" podcast is made by Zorislav Poljak.
-
Okamžite po atentáte sa rozbehla informačná vojna o jeho interpretáciu a zarámcovanie do politických súvislosti. Špekulácie by mohol rozptýliť aj špeciálny parlamentný výbor, ktorý by dohliadal na vyšetrenie atentátu. Navrhuje to exminister zahraničných vecí Rastislav Káčer. Pre vzájomnú komunikáciu by to vytváralo oveľa pevnejšiu pôdu pod nohami, tvrdí expertka na komunikáciu Simona Bubánová
Hoci od atentátu uplynulo iba pár dní, slovenská politická prevádzka sa opäť rozbehla na plné obrátky. Podaná ruka tak odchádzajúcej prezidentky, ako i zvoleného prezidenta, bola politickými lídrami odmietnutá no a v parlamente sa strany opäť sporia takmer tak, ako sa sporili i pred atentátom. Namiesto Dankom avizovanej "politickej vojny", nastúpila vojna informačná a v nej prebieha ľúty zápas o širšie zarámcovanie atentátu tak, aby bol čo najlepšie využiteľný v ďalšom politickom zápase.
"Málo počujem návody na riešenia ako čítať situáciu pre ľudí z toho spektra, ktoré na tie námestia chodili. Počujem, čím spoločnosť žije a pokus "zarámcovania" atentátu tu určite je, ale spoločnosť potrebuje počuť silné argumenty, ktoré hovoria o tom, ako to má vnímať celá tá masa ľudí, ktoré na tie námestia chodili. Pretože oni nie sú vinní, ale potrebujú počuť, čo sú tie argumenty, prečo nemajú mať zlé svedomie," upozorňuje Simona Bubánová.
Aké interpretačné hry sa tu teda - v pozadí bezprecedentného útoku na premiéra, hrajú a ako poskytnúť občanom dostatok nielen kvalitných, ale i dôveryhodných informácií vo vojne s dezinfoscénou a prívalom špekulácií i konšpirácií? Pomohol by Osobitný parlamentný výbor, ktorý by nadstranícky dohliadal na vyšetrovanie atentátu?
"Dnes vidím asi jedinú vec, ktorá by mohla ako-tak zabrániť šíreniu ďalšej nenávisti, podozrievania a dezinformácií. Transparentné vyšetrovanie, na ktoré nebudú dohliadať len politici, ktorí osobne nesú zodpovednosť na nezvládnutie bezpečnosti ústavného činiteľa," tvrdí exminister zahraničia Rastislav Káčer.
Počúvate Aktuality Nahlas, v dnešnom podcaste sa pozrieme na stav, v akom sa nachádza naša verejná debata krátko po bezprecedentnom atentáte na premiéra, ako i na možnosti, ako ju upokojiť. So Simonou Bubánovou a Rastislavom Káčerom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Kto naozaj šíril nenávisť.
Všetci súdni ľudia odsudzujú násilie. Najnovší Ťažký týždeň zmapoval, kto šíril nenávisť.
Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.
Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.
-
Už keď vypustíte džina hnevu z fľaše, už ho nevrátite späť. Máte jedinú možnosť, aby ho dobro obkolesilo aby neprenikal ďalej. No a ten duch zloby je v našej spoločnosti naozaj vypustený. Obávam sa preto, že nastupuje obdobie, ktoré nie je obdobím zvolávania protestov – ani podporných a ani opozičných. Dnes by nemala žiadna politická strana uvažovať nad protestami v uliciach, naozaj nie, hovorí bývalá premiérka Iveta Radičová.
Atentát na premiéra, atentát, ktorý bol podľa dostupných informácií zjavne spáchaný z dôvodu politickej, nie osobnej nenávisti, tak tento akt násilia zásadne otriasol nielen našou politickou scénou, ale vyryl hlbokú jazvu i do tela celej našej krajiny. Už aj tak hlboko frustrovaná a silne polarizovaná spoločnosť tak dnes hľadá nielen cestu zmieru a upokojenia, ale obhliada si aj chodníčky odplaty a revanšu.
„Politika nemá ponúkať to, čo máme nenávidieť, politika má povinnosť nám ponúkať to, čo by sme mohli mať radi, čo nás posunie a čo nám náš urobí prívetivejší a znesiteľnejší. Pokiaľ toto politika nedokáže, tak zlyháva. to je zlyhanie politiky na celej čiare.“
„Radi dávame čo najďalej od seba spoluzodpovednosť a vinu a pokiaľ sa nám ponúkne nejaký iný vinník – ako Soroš, americká ambasáda, zahraniční agenti a tak podobne, tak prijímame túto interpretáciu lebo nás to zbavuje vlastného pocitu viny a zlyhania. Na tomto je to založené, ponúknem ti na koho môžeš ukázať prstom a teba to seba očistí,“ vysvetľuje v Ráno Nahlas expremiérka.
Ako ďalej Slovensko? Ako ďalej krajina zranená guľkami atentátnika? Ktorou cestou sa vyberieme a dokážeme ako spoločnosť ešte zaceliť všetky tie hlboké rany, ktoré nás čoraz viac a viac rozdeľujú a ako ukázali udalosti ostatných dní, aj radikalizujú. Kto, kde a ako dnes môže a najmä má preťať tú bludnú špirálu nenávisti a násilia? Témy a otázky pre bývalú premiérku a sociologičku Ivetu Radičovú.
„Hrôzostrašný atentát na premiéra je takým vážnym mementom, že pokiaľ niektorí politici, ktorí naďalej rozosievajú nenávisť a ktorí sa domáhajú toho, že opozícia sa má teraz predkloniť, mlčať a tolerovať všetko, čo sa bude diať, tak takýto prístup nemá dobrú koncovku,“ hovorí expremiérka a sociologička Iveta Radičová. podľa nej máme pred sebou iba dve možné cesty - cestu násilia a cestu ďalšej eskalácie.
Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.
-
Návrat verejnoprávnosti verzus mocenské ovládnutie. Zákon o novej Slovenskej televízii a rozhlase, ktorý formálne ruší doterajšiu RTVS, prešiel prvým čítaním. Je tak pripravený na júnové finále.
A ak ministerka kultúry opakuje, že len chcú „vrátiť vysielaniu skutočné atribúty verejnoprávnosti, vyváženosti, nezávislosti“, Opozícia má na to iné pomenovanie. Hovorí o mocenskom a politickom ovládnutí organizácie.
Budete počuť poslancov Máriu Kolíkovú, Juraja Krúpu a Martina Šmilňáka, za koalíciu Karola Farkašovského.
Postup podľa pôvodného scenára pri rušení RTVS na STVR, od ktorého neupúšťa vládna väčšina v sebe nesie riziko sankcií a pokút zo strany európskych inštitúcií. Avizuje to Pavol Szalai z Reportérov bez hraníc.
A v RTVS hovoria aj o možnom štrajku. „Stále je témou aj ostrý štrajk“, hovorí Soňa Gyarfášová zo štrajkového výboru zamestnancov a spolupracovníkov RTVS. „Ak sa nájde vôľa na ostrý štrajk, stále je to téma“, spresňuje. Výbor vydal vyhlásenie, ktorým reaguje na posunutie zákona o STVR do druhého čítania. „Ocitli sme sa opäť o krok bližšie k možnosti reálnej deštrukcie princípov verejnoprávneho vysielania“, píše sa v ňom. Sú v ňom rovnako „obavy z autocenzúry a cenzúry vysielania nového verejnoprávneho vysielateľa“. Súvisia s pripravovanou etickou komisiou novej STVR.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Novinár Peter Bárdy, dlhoročný diplomat Rastislav Káčer a riaditeľ nadácie Otvorenej Spoločnosti Fedor Blaščák sa v najnovšej časti podcastu Bárdy&Káčer rozprávajú o atentáte na premiera Roberta Fica.
Po atentáte na premiéra by mali aj novinári reflektovať na to akým spôsobom robiť svoju prácu inak. Ako komunikovať kritiku politikov, ako strážiť diskusiu vo verejnom priestore alebo ako bojovať s neutíchajúcou nenávisťou.
Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.
Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme. Ďakujeme.
Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.
Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.
Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.
-
Štvorica redaktorov ŠPORT.sk opustila svoje domovy a o športový azyl požiadala v susednom Česku. Najprv sa síce všetci usadili v Ostrave, ale v tejto chvíli už sú v Prahe, kde sa tešia na play-off MS v hokeji 2024.
V Česku mapujú nielen dianie okolo hokejového národného tímu Slovenska, ale fanúšikom ukazujú aj zákulisie svetového šampionátu, na ktorom nechýbajú ani viaceré veľké hviezdy z NHL.
Aký bol včerajší deň na MS v hokeji 2024 sa dozviete v dnešnej epizóde nášho nepravidelného šampionátového podcastu Z tribúny.
- もっと表示する
