![Kedy naozaj začne éra elektromobilov? [Križanský & Ondrejička]](https://is4-ssl.mzstatic.com/image/thumb/Podcasts115/v4/cd/d0/70/cdd0702f-c70a-ae76-ddad-39d76f9a1899/mza_14902110883616246181.jpg/250x250bb.jpg)
エピソード
-
Vojna na Ukrajine, riešenie energetickej krízy i napäté vzťahy s Maďarskom - to všetko sú témy, ktoré výrazne ovplyvňovali slovenskú zahraničnú politiku v uplynulom roku.Ako ruská agresia odhalila vnútorné problémy Slovenska, ktoré môžu mať ďalekosiahle následky pre euroatlantické ukotvenie spoločnosti? Ako sa vyvíjala naša pomoc Ukrajine a ako vojna ovplyvňuje vzťahy v rámci V4?
Odpovede ponúkajú experti SFPA Tomáš Strážay, Alexander Duleba a Miroslava Pisklová, ktorí sú zároveň vybranými autormi textov v Ročenke zahraničnej politiky SR, ktorú každoročne vydáva Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku. Moderuje šéfredaktorka portálu Zahraničná politika Eva Mihočková.Diskusiu organizovalo SFPA v spolupráci s MZVaEZ SR a s mediálnym partnerom Denníkom SME.
-
Plán Európskej únie zakázať výrobu spaľovacích motorov od roku 2035 sa náhle zasekol. Proti sa postavili viaceré krajiny vrátane Nemecka, ktoré požaduje výnimku na autá poháňané bezemisným syntetickým benzínom. Čo sa vlastne na úrovni EÚ stalo a kedy sa dočkáme skutočnej éry bezemisných áut? Ako elektromobilita ovplyvní ekonomiku krajín strednej a východnej Európy, ktorá je silne zameraná na automobilový priemysel? Aká je dnes životnosť batérií a prečo je ich výroba kľúčová pre ekonomiku založenú na automobilkách?
Odpovedajú experti Patrik Križanský, riaditeľ Slovenskej asociácie pre elektromobilitu a viceprezident Európskej asociácie pre elektromobilitu a Kristián Ondrejička zo Slovenskej technickej univerzity v rozhovore so šéfredaktorkou portálu zahranicnapolitika.sk Evou Mihočkovou.
Diskusiu organizuje Výskumné centrum SFPA v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung a mediálnym partnerom denníkom SME.
-
エピソードを見逃しましたか？
-
Minulý rok 24. februára ruská armáda prekročila ukrajinské hranice a začala vojenskú inváziu. Mnoho analytikov v tom okamihu nedávalo Ukrajine veľké šance a predpokladali, že Kyjiv môže padnúť do niekoľkých dní. Nestalo sa a Ukrajinci s pomocou západnej vojenskej techniky vzdorujú ruskej presile.
V akom bode sa nachádza vojna na Ukrajine a čo môže byť zlomový okamih vo vývoji bojov? Má zmysel opatrná politika západných spojencov, ktorí sa len postupne podvoľujú ukrajinským žiadostiam o ťažké zbrane? Môže Vladimír Putin vojnu ešte niekam eskalovať alebo blufuje? Ako vojna na Ukrajine mení pomery vojenských síl v Európe?
Odpovedá Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku v rozhovore so šéfredaktorkou portálu zahranicnapolitika.sk Evou Mihočkovou.
Diskusiu organizuje SFPA v spolupráci s Friedrich-Ebert-Stiftung a denníkom SME.
-
Uplynulý rok znamenal pre Európu koniec jednej éry a začiatok novej reality, ktorú definuje vojna na Ukrajine, nové vzťahy s Ruskom a energetická kríza. Európska únia a jej členovia reagujú snahou urýchliť zelenú tranzíciu a masívne podporovať Ukrajinu v jej boji proti ruskému agresorovi. Významné politické pohyby sa odohrávajú aj v priestore V4.
Vstupuje Európa do roku 2023 posilnená alebo otrasená? Čo budú určujúce momenty v jej dianí a ako sa bude vyvíjať vojna na Ukrajine?
Odpovede ponúknu experti SFPA Tomáš Strážay, Alexander Duleba a Miroslava Pisklová v rozhovore so šéfredaktorkou portálu zahranicnapolitika.sk Evou Mihočkovou.
Diskusiu organizuje Výskumné centrum SFPA v spolupráci s Nadáciou Friedrich-Ebert-Stiftung.
-
Na Slovensko môže prísť v najbližších siedmich rokoch takmer 13 miliárd eur v podobe eurofondov. Je to balík schválený Európskou komisiou v rámci nového operačného Programu Slovensko na roky 2021 - 2027.
Brusel apeluje na slovenskú vládu, aby si za svoju prioritu zvolila najmä vyrovnávanie regionálnych rozdielov, ktoré stále brzdia rozvoj celej krajiny. Skutočne nový systém čerpania eurofondov regiónom pomôže? Prečo by sa mali zaujímať najmä o „produktívne investície“? A bude Slovensko v novom programovom období konečne úspešnejšie v čerpaní miliárd z európskej kasy?
Otázky zodpovedal bývalý splnomocnenec vlády pre menej rozvinuté regióny Anton Marcinčin v rozhovore so šéfredaktorkou portálu zahranicnapolitika.sk Evou Mihočkovou. Diskusiu organizuje Výskumné centrum SFPA v rámci portálu Zahraničná politika v spolupráci s Nadáciou Friedrich Ebert Stiftung.
-
Planéta sa čoraz rýchlejšie otepľuje a negatívne následky zmeny klímy si už uvedomuje každý. Štáty napriek tomu nedokázali využiť rokovanie Klimatického summitu OSN COP27 v egyptskom Šarm aš-Šajchu na zvýšenie svojich ambícií bojovať proti klimatickej zmene a znížiť ešte viac emisie skleníkových plynov.
Slovenské ministerstvo životného prostredia to hodnotí ako jednoznačné sklamanie. Klimatický summit však priniesol aj dohodu na zriadení nového fondu solidarity, z ktorého by mali chudobné štáty čerpať financie na zmierňovanie následkov klimatickej zmeny.
Kedy bude mať Slovensko jasnú cestovnú mapu, ako dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050? Čo to bude znamenať a aké príležitosti z toho plynú?
Odpovede poskytne štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča v rozhovore so šéfredaktorkou portálu zahranicnapolitika.sk Evou Mihočkovou a priblíži aj atmosféru rokovania počas klimatického summitu v Egypte.
Podujatie sa uskutoční v piatok 25. novembra o 12:00. Sledovať ho môžete naživo cez Facebook SFPA a Friedrich Ebert Stiftung - Zastúpenie v Slovenskej republike. Otázky pre Michala Kiču nám možete zasielať počas diskusie.
Diskusiu organizuje Výskumné centrum SFPA v rámci portálu Zahraničná politika v spolupráci s Nadáciou Friedrich Ebert Stiftung a Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
-
Môže EÚ „nanútiť“ členským štátom adopcie detí osobami rovnakého pohlavia? Presadzuje Brusel práva LGBTI+ osôb nad rámec svojich kompetencií? A čo vlastne európske inštitúcie a súdy v tomto smere robia a môžu robiť?
To všetko sú otázky, ktoré sa vynárajú v súvislosti so snahou uľahčiť život queer ľuďom a umožniť im fungovať v nejakom právne definovanom vzťahu. Často sú to aj témy, ktoré odporcovia práv LGBTI+ osôb zneužívajú a strašia nimi verejnosť.
Aká je realita z hľadiska európskeho práva a čo všetko inštitúcie EÚ robia pre dúhových ľudí vysvetlila Lucia Plaváková, ktorá je podpredsedníčka Progresívneho Slovenska a zároveň advokátka, ktorá sa dlhé roky venuje problémom queer ľudí na Slovensku.
Diskusiu organizuje SFPA v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung.
-
Počet žiadateľov o azyl v EÚ dosahuje v posledných mesiacoch rekordné úrovne. Migranti, najmä zo Sýrie a Afganistanu, nekontrolovane prúdia na starý kontinent a masovo využívajú Balkánsku trasu, ktorá vedie z Turecka, či Srbska aj cez Slovensko.
Migračné toky do Európy sú najvyššie od roku 2015, keď na starý kontinent dorazila viac ako miliónová vlna utečencov. Smerujeme opäť k rovnakému scenáru? Má zmysel zatváranie hraníc a ako migračný tlak zvláda Slovensko?
Otázky zodpovie riaditeľ Migračného úradu SR Ján Orlovský v rozhovore so šéfredaktorkou portálu zahranicnapolitika.sk Evou Mihočkovou.
Diskusiu organizuje Výskumné centrum SFPA v rámci portálu Zahraničná politika v spolupráci s Nadáciou Friedrich Ebert Stiftung a Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
-
Zastropovanie cien elektriny, miliardové kompenzácie ľuďom a firmám zasiahnutým rastúcimi cenami energií, ale aj povinné šetrenie - to všetko sú opatrenia, ktoré avizuje Európska komisia v snahe zmierniť dopady vysokých cien elektriny a plynu.
Stále však na stole zostáva veľa nezodpovedaných otázok. Nie je jasné, ako presne sa tieto opatrenia budú realizovať v praxi a čo to prinesie bežným ľuďom.
Odpovede ponúkne odchádzajúci štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek v rozhovore so šéfredaktorkou portálu zahranicnapolitika.sk Evou Mihočkovou.
Diskusiu organizuje Výskumné centrum SFPA v rámci portálu Zahraničná politika v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung a Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
-
Letiská obmedzujú prevádzku, verejní dopravcovia rušia spoje, nemocnice zatvárajú oddelenia a reštaurácie krachujú. Na Slovensku i v celej EÚ kriticky chýba pracovná sila a pandémia koronavírusu situáciu ešte viac zhoršila.
Kam sa strácajú kvalifikovaní zamestnanci a ako ich pritiahnuť späť? Aké európske a národné politiky môžu pomôcť riešiť problém a čo by mali robiť zamestnávatelia?
Otázky zodpovie v rozhovore so šéfredaktorkou portálu zahranicnapolitika.sk Evou Mihočkovou ekonóm a expert na trh práce Martin Kahanec zo spoločnosti CELSI, ktorý pôsobí ako profesor a dekan na Stredoeurópskej univerzite vo Viedni.
Diskusiu organizuje Výskumné centrum SFPA v rámci portálu Zahraničná politika v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung a Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
-
Nová európska smernica zaväzuje firmy zabezpečiť konkrétny percentuálny podiel žien v ich vedení. Zmeny majú začať platiť od roku 2026 a nebudú sa vzťahovať na všetky spoločnosti. Je to však dôkaz, že EÚ vníma politiku rodovej rovnosti vážne a ďalšia legislatíva bude nasledovať.
Ako sa s kvótami na ženy vysporiada Slovensko? Ako sa budú vymáhať a aký efekt možno od nich očakávať? Zodpovie expertka na rodovú rovnosť Oľga Pietruchová z Ministerstva spravodlivosti SR v rozhovore so šéfredaktorkou portálu zahranicnapolitika.sk Evou Mihočkovou.
Video si môžete pozrieť na: https://youtu.be/jQ-l6G_0_7U
-
Aktuálne vzťahy vo Vyšehradskej skupine sú rozporuplné. Krajiny rozdeľuje vzťah k Ukrajine, aj otázkam právneho štátu. Slovensko od júla preberá predsedníctvo vo V4 aj v rámci mladšieho Slavkovského formátu (S3). Aké sú ambície slovenského predsedníctva a ako by krajiny mohli využiť potenciál V4 na európskej pôde? Zmenila sa politika Viktora Orbána po voľbách a kto víťazí v spore medzi Varšavou a Bruselom? Otázky zodpovie riaditeľ SFPA Tomáš Strážay v rozhovore so šéfredaktorkou portálu zahranicnapolitika.sk Evou Mihočkovou.
-
Nemecko ohlásilo veľkú energetickú revolúciu založenú na masívnej podpore výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Chce sa tak rýchlejšie zbaviť závislosti na ruskom plyne a dodržať klimatické záväzky. Podstatou novej energetickej politiky má byť najmä veterná a solárna energia.
Do roku 2030 chcú Nemci vyrábať až 80 percent energií z obnoviteľných zdrojov, pričom EÚ sa len odhodláva zvýšiť tento cieľ na 45 percent. Do akej miery sú tieto ambície reálne? A môžu slúžiť ako rýchle riešenie v prípade odpojenia ruských dodávok plynu? Ako sa viac obnoviteľných zdrojov podpíše na cenách energií?
Odpovede ponúkne člen Európskeho parlamentu Martin Hojsík (Progresívne Slovensko) v rozhovore s Evou Mihočkovou.
Otázky pre pána Hojsíka môžete písať do komentárov. -
Maďari si v nedeľu 3. apríla zvolia nových poslancov parlamentu. Celá Európa očakáva, či dôjde k zmene vlády, alebo si Viktor Orbán ešte viac upevní svoju moc. Od výsledku maďarských volieb bude záležať aj atmosféra vo V4 a posilnenie či oslabenie autoritárskych a neliberálnych hnutí v Európe.
Výsledky maďarských volieb bude analyzovať riaditeľ SFPA Tomáš Strážay v rozhovore so šéfredaktorkou portálu zahranicnapolitika.sk Evou Mihočkovou. Debatovať budú o príčinách, ktoré viedli k volebnému výsledku a možných scenároch ďalšieho vývoja v Maďarsku, V4 i v EÚ.
Podujatie sa uskutoční v pondelok 4. apríla o 18:00. Sledovať ho môžete naživo cez Facebook SFPA, Zahraničnej politiky a Friedrich Ebert Stiftung.
-
Slovensko sa nachádza v mimoriadne náročnom zahranično-politickom prostredí, ktoré zásadne formuje aj jeho vlastnú budúcnosť. Minuloročné debaty o tom, kam chce krajina patriť, vystriedalo zdesenie z ruskej agresie na Ukrajine.
Do akej miery pomohol šok z vojny na Ukrajine ukotviť zahranično-politickú orientáciu slovenskej verejnosti? Aké sú možnosti zmeny režimu v Maďarsku po blížiacich sa voľbách? Majú Gruzínsko a Moldavsko väčšie šance vstúpiť do EÚ ako Ukrajina?
Odpovede ponúknu vybraní autori Ročenky zahraničnej politiky SR za rok 2021, ktorú publikuje SFPA s podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
Diskutovať s Evou Mihočkovou budú analytik Tomáš Strážay, analytička Miroslava Pisklová a politológ Juraj Marušiak. Svoje otázky nám môžete písať do komentárov.
-
Do Európy stále prúdi ruský plyn a ropa. Vladimír Putin tak inkasuje každý mesiac miliardy eur, ktorými následne financuje vojnu na Ukrajine. Európski lídri by chceli tento morálne sporný obchod ukončiť najneskôr do roku 2027. Situácia sa však môže zvrtnúť a plynový kohútik môže zo dňa na deň zavrieť aj Moskva. Aké má dnes Európa možnosti nahradiť ruský plyn? Zachráni ju dovoz LNG a dá sa to vôbec kapacitne zvládnuť? Naozaj nastane renesancia uhlia a čo to spraví s ambicióznymi zelenými plánmi EÚ? Otázky zodpovedá v dnešnom livestreame energoexpert Karel Hirman. Rozhovor vedie šéfredaktorka portálu zahranicnapolitika.sk Eva Mikočková. 💬 Svoje otázky na Karela Hirmana môžete písať do komentárov.
-
Rusko spustilo vojenskú inváziu na Ukrajinu. Reči o vyslaných „mierotvorcoch“ na Donbas vystriedala realita pozemných i leteckých útokov. Vladimír Putin zdôvodňuje svoje kroky údajnou genocídou, ktorej sa mali Ukrajinci dopúšťať na ruskojazyčnom obyvateľstve a obvinil Ukrajinu z prvotného ostreľovania ruského územia. Medzitým sa dala do pohybu vlna utečencov.
Čo znamená vojna na Ukrajine, aké bude mať následky pre Slovensko a Európu, ako sa vyznať v spleti protikladných tvrdení ruskej a ukrajinskej strany a aký je konečný cieľ ruského ťaženia na Ukrajine zodpovie v dnešnom livestreame Martin Klus, štátny tajomník MZVEZ SR.
Rozhovor bude viesť šéfredaktorka portálu zahranicnapolitika.sk Eva Mihočková. Svoje otázky na Martina Klusa nám môžete písať do komentárov.
Diskusiu organizuje Výskumné centrum SFPA v rámci portálu Zahraničná politika v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung a Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
-
Moskva predkladá západným spojencom v NATO nesplniteľné 📄požiadavky, ktoré by zásadne prekreslili bezpečnostnú mapu na starom kontinente. 🇷🇺Rusko tvrdí, že sa cíti ohrozené, ale samo zhromažďuje na ukrajinskej hranici 130-tisíc vojakov a extrémne zvyšuje napätie v regióne. Ako by mal Západ reagovať na ruské požiadavky a ako by mali vyzerať skutočne efektívne ❗️sankcie, v prípade ruskej invázie na 🇺🇦Ukrajinu?
🗣Otázky zodpovie europoslanec VLADIMÍR BILČÍK v rozhovore so šéfredaktorkou portálu zahranicnapolitika.sk 🎤Evou Mihočkovou. Pozrite si záznam zo živého prenosu, ktoré sa uskutočnilo v stredu, 𝟳. 𝗳𝗲𝗯𝗿𝘂𝗮́𝗿𝗮 𝟮𝟬𝟮𝟮 v čase o 10:00 a bolo vysielané naživo bude na FB účtoch:
👉 Zahraničná politika
👉 SFPA
👉 Friedrich-Ebert-Stiftung, Zastúpenie v Slovenskej republike
Diskusiu organizuje Výskumné centrum SFPA v rámci portálu Zahraničná politika v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung a Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
-
Na ukrajinsko-ruských hraniciach je sústredených viac ako 100-tisíc ruských vojakov a Moskva stupňuje svoje ultimatívne požiadavky voči NATO. Slovo „vojna“ sa už otvorene skloňuje v slovníku ruských i západných predstaviteľov. Aké vážne je riziko ruskej invázie na Ukrajinu a čo by to znamenalo pre Slovensko, zodpovie ALEXANDER DULEBA z SFPA.
Rozhovor bude viesť šéfredaktorka portálu zahranicnapolitika.sk Eva Mihočková.
Diskusiu organizuje Výskumné centrum SFPA v rámci portálu Zahraničná politika v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung a Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
- もっと表示する
![Aký bol rok v zahraničnej politike SR? [Duleba, Strážay, Pisklová]](https://is4-ssl.mzstatic.com/image/thumb/Podcasts115/v4/cd/d0/70/cdd0702f-c70a-ae76-ddad-39d76f9a1899/mza_14902110883616246181.jpg/80x80bb.jpg)