Episoder
-
Napadlo vám niekedy, že “prach si a na prach sa obrátiš” nemôže v praxi fungovať, ak navlečieme telo mŕtveho do umelých tkanín a položíme do lakovanej truhle? Proces rozkladu tým totiž neuveriteľne predlžujeme. O záťaži pre životné prostredie nehovoriac. Ako to môžeme robiť inak? Odpovedá “ekofunebráčka” Monika Kosshut z projektu Funebra.
-
Obdobie sviatku Všetkých svätých nás prirodzene pozýva na cintoríny za našimi blízkymi. Prečo tam ale chodíme? Prečo tam chodili naši predkovia? Ako sa zmenila dušičková výzdoba po tom, čo padol na Slovensku socializmus? Hosťom Viky Havránek bol etnológ Michal Uhrín, ktorý sa zaoberá vo svojej vedeckej činnosti zvykmi a rituálmi. Spoločne debatovali o našich tradíciách, čo im predchádzalo a ako bežný život ovplyvňuje pohľad na svet a to, čo príde po smrti. Reč bola aj o pohrebných rituáloch pred tým, než sa v 70. rokoch začali stavať domy smútku a nebožtíci zostávali doma až do pohrebu.
V novej epizóde podcastu A čo potom sa okrem výskumného pohľadu na posmrtnú vieru dozviete aj to, čo ovplyvňuje naše zážitky s duchmi.
-
Mangler du episoder?
-
14. epizóda s názvom Čo nás naučila smrť je súhrn inšpiratívnych momentov z doterajších publikovaných častí podcastu A čo potom. Tento diel obsahuje zhrnutie prežívania smrti z pohľadu detí, seniorov, príbehy ľudí, ktorí stratili svojich najbližších a zaspomíname si aj na príbeh Laca, ktorý takmer stratil vlastný život.
-
Toto je 2. časť rozhovoru s Janou Gorst. Dulou, ktorá odprevádza na druhý svet umierajúcich a zároveň pomáha ich blízkym zmieriť sa s touto neľahkou situáciou. V tejto časti sa dozviete, aké je dôležitá úprimnosť k vlastnému prežívaniu, bolesti a ako vyzerá psychohygiena duly. Ak ste po prvej časti pocítili túžbu pomáhať iným ľuďom, ktorí strácajú svojho blízkeho, dozviete sa, či máte znaky spasiteľského syndrómu alebo sú to skutočné schopnosti, ako byť prínosom pre spoločnosť.
-
Jana Gorst má za sebou 20-ročnú prax ako zdravotná sestra. V zahraničí si popri svojom hektickom povolaní uvedomila, že by chcela robiť niečo zmysluplnejšie, a tak spomalila. Vďaka mnohým prednáškam, štúdiám a workshopom sa dnes nazýva dulou duše.
Pojem dula sa spravidla používa v gynekológii, kedy je žena oporou mamičke v období čakania na pôrod a pri samotnom pôrode. Jana má veľmi podobnú úlohu, len v inom období života. Tak ako pôrodná dula je pri prvom nádychu, dula duše je svedkom posledného výdychu. Jana vraví, že je to veľmi podobné. V tejto epizóde sa dozviete, ako sa z našich životoch vytráca komunitnosť a smrť sa odsúva do nemocníc. Hovoríme o jej ceste od zdravotnej sestry až po dulu pre umierajúcich. Byť v prítomnosti človeka, ktorý naposledy vydýchol, je podľa nej katarzný zážitok.
-
Najlepší priateľ človeka. Ten, ktorý sa teší vždy, keď prídete domov. Ten, ktorý nás nikdy neopustí. Aj takéto výroky právom patria psíkom a iným domácim miláčikom a preto je na mieste pozrieť sa aj na poslednú rozlúčku s nimi. Našťastie už nežijeme v dobe, kedy sa psy držali na reťazi a svoj život prežili na dvore. Dnes sú to plnohodnotní členovia rodiny a ich odchod bolí rovnako, ako pri smrti človeka. Práve o ceste za dúhový most sa bude Viky Havránek dnes rozprávať so Stanislavom Vlkovičom, zakladateľom prvého zvieracieho cintorína na Slovensku.
-
Hlavnú rolu v tejto epizóde hrá Laco. Mladý človek, ktorý sa po cievnej príhode ocitol tvárou v tvár samotnej smrti a jeho príbeh je fascinujúcim záznamom stretnutia so záhadou po živote. V záchranke cestou do nemocnice totiž prežil okamih, kedy bol presvedčený, že prešiel na druhú stranu. UPOZORNENIE: Toto nie je príbeh, film, ani knižné spracovanie. Je to naozajstný zážitok človeka, ktorý dnes vie, čo ho na druhom svete čaká. Jeho skúsenosť nám teraz otvára dvere do sveta, o ktorom sa zvyčajne mlčí. Spolu s Lacom sa ponoríme do jeho cesty k zmiereniu so smrťou ako táto skúsenosť ovplyvnila jeho pohľad na život.
-
Lenka prišla o maminu, keď mala 8 rokov. S Viky Havránek boli vtedy spolužiačky. Doma aj v triede sa o tom rozprávalo, no nikto nevedel, ako Lenke pomôcť. Dnes, po dvoch desaťročiach Lenka priblížila svoj príbeh malého dievčatka, ktoré sa muselo zmieriť s tou najbolestivejšou situáciou v živote. Aký to malo na ňu dopad, aký človek z nej dnes je a čo by odkázala svojmu osemročnému ja. O tom všetkom sa bude s Viky rozprávať v novej epizóde podcastu A čo potom.
-
Nikoleta Čajkovičová pracovala počas nášho rozhovoru ako manažérka pohrebníctva. Možno to pre väčšinu z nás bude znieť zvláštne, ale pre ňu to bola práca snov. Pomáhať pozostalým, byť pre nich oporou a podieľať sa na poslednej rozlúčke, sa pre ňu stalo poslaním. V epizódesa dozviete všetky praktické rady a kroky, ktoré treba riešiť, ak máte na zodpovednosť pohreb zosnulého. Aký je správny postup, ak osoba zomrie doma a kedy je potrebné volať záchranku alebo políciu? Aké sú preferencie ľudí, pokiaľ ide o pohrebné obrady a aké trendy sa objavujú v organizovaní pohrebov? Akým výzvam čelia zamestnanci pohrebníctva pri riešení záležitostí so zosnulými a ich pozostalými?
-
Vedeli ste, že Halloween je starší ako naše Dušičky? Ktoré náboženstvo uznáva tzv. veže mlčania? Kde chodia ľudia umierať pod siedmy baobab? Prečo sa počas Dušičiek v Mexiku ozdobujú cintoríny? Toto a ešte omnoho viac sa dozviete v novej časti podcastu A čo potom. Hostkou Viky Havránek bola cestovateľka a fotografka Katka Lišková. Pripojte sa k nám v ďalšej dobrodružnej epizóde, kde spolu s Katkou preskúmame hranice medzi životom a smrťou a objavíme bohatú mozaiku ľudských spôsobov vyjadrovania úcty k tým, ktorí už odišli.
-
Vedeli ste, že pod bratislavským nultým obchvatom je obrovské nálezisko? Alebo, že archeológovia nepracujú len s lopatkami a štetinkami, ale kosti vyhrabávajú aj bagrom? V tejto epizóde sa tiež dozviete, že niektoré pohrebiská sa chodia posväcovať. Keďže archeológ je človek, ktorý sa vo svojej práci často stretáva so starovekými pohrebiskami, zaujímalo nás ako si on sám predstavuje svoj pohreb.
-
V tejto epizóde vás s cestovateľkou, fotografkou a galeristkou Katkou pozývame na cestu okolo sveta. Pozrieme sa na to, ako sa v rôznych častiach Zeme ľudia vyrovnávajú so smrťou a aké zvyky a tradície sa spájajú s poslednou rozlúčkou. Navštívime africkú Ghanu, kde bežne na pohrebe stretnete tanečníkov, na Madagaskare si obzrieme netradičné náhrobné kamene v rôznych tvaroch, ako je čižma alebo loď a dostaneme sa aj do ekvádorského pralesa, kde sa domorodci na smrť pripravujú už od ranného detstva. Katka nám tiež prezradí, v ktorej časti sveta je možné vidieť na pohrebe skutočný striptíz.
-
Tomáš Stríž sa so smrťou stretáva na dennej báze. Po smrti starého otca, keď mal iba 15 rokov, sa zapojil do rodinného podnikania, a tak sa stal štvrtou generáciou pohrebníckej rodiny. Smútiacim rodinám on sám niekoľko rokov pomáhal pripraviť sa na poslednú rozlúčku s ich blízkou, zosnulou osobou. Aké ma človek pracujúci v pohrebníctve úvahy o živote a smrti? Aké sú výzvy a ťažkosti spojené s pohrebníckym podnikaním? Ako sa mení postoj spoločnosti k tomuto odvetviu? Prečo pozostalým záleží na tom, aby mal ich zosnulý pekný pohreb? Tomáš viac porozprával aj o zážitkoch zo zosnulými a o stretnutiach, ktoré si ani on sám neraz nevedel vysvetliť.
-
Marianna sa stala dvojnásobnou mamičkou. Jej život bol naplnený radosťou až do momentu, kedy jej druhorodená, iba trojmesačná dcéra Mia po prvýkrat dostala epileptický záchvat. Prvý rok rodina strávila prevažne v nemocnii a hoci jej lekári od začiatku epileptické záchvaty potvrdili, nešlo o diagnózu, ale o dôsledok choroby, ktorú lekári za necelých 9 rokov Miinho života neodhalili. Marianna sa tak stala mamou, ktorá prežila svoje vlastné dieťa. V tejto epizóde sa rozhodla nahlas povedať svoj životný príbeh, a to najmä pre tých, ktorí sa ocitli v podobnej situácií a majú pocit, že život už nedáva zmysel. S Mariannou sme sa rozprávali o tom, ako veľmi zmení choroba dieťaťa rodinný život, ako toto obdobie vnímal jej starší syn, čo to znamená, ak sa o dieťa musíte starať 24/7, čo všetko by pomohlo rodičom v tejto situácii, aké ťažké bolo rozhodnutie dať Miu do paliatívnej starostlivosti alebo prečo smrť svojej dcéry začala Marianna vnímať ako vyslobodenie.
-
V druhej epizóde sa s psychologičkou Romanou Mrázovou rozprávame o prežívaní smrti z pohľadu dieťaťa. Aj keď sa deti snažíme nezaťažovať smutnou a ťažkou situáciou v rodine, aj tak ju cítia. Treba byť opatrní, pretože ak strate blízkeho človeka dostatočne nerozumejú, môžu začať obviňovať samé seba. Napríklad, že ich správanie zapríčinilo nešťastie v rodine. Ako sa teda s nimi rozprávať o odchode blízkeho? Máme ich brať na pohreb? Existujú prostriedky, ktoré nám pomôžu vysvetliť im, čo znamená smrť? V druhej časti tejto epizódy sa pozrieme aj na prežívanie smrti z pohľadu seniorov. Odchod blízkej osoby je vždy bolestivý, ale čo ak je to životný partner, s ktorým ste žili desiatky rokov? Vtedy je bežné, že senior upadne do depresie a stratí zmysel života. Ako mu pomôcť? Čo prežíva pozostalý človek a čo mu zmierni bolesť po odchode životného partnera. Môže človek od žiaľu zomrieť?
-
Úplne prvá epizóda podcastu A čo potom sa na stratu blízkeho človeka pozrie z pohľadu klinickej a dopravnej psychologičky a psychoterapeutky Romany Mrázovej. Budeme sa rozprávať o tom, akými fázami smútku po strate blízkej osoby prechádzame, čo sa deje s našim telom z fyzickej a psychickej stránky, kedy je náš smútok objektívne tak nezvládnuteľný, že treba vyhľadať pomoc odborníka či ako pomôcť ľudom, ktorí smútia nad stratou blízkeho človeka?
-
Ako hovoriť s rodičmi o ich poslednej vôli. Čo urobiť pre človeka, ktorý prišiel o svojho blízkeho? Ako sa o tejto téme rozprávať s deťmi? Otázky, ktoré vám v živote napadli, no zostali vo vašej mysli, teraz získajú svoj hlas. Všetky epizódy nájdete na Podmaz.sk a vo vašej podcastovej aplikácii už od 5. apríla 2024.
