Episoder
-
Zimná príprava na jarnú časť Niké ligy pokračuje v plnom prúde a týka sa aj futbalistov FK Železiarne Podbrezová, ktorí usilovne pracujú na svojej účasti v najlepšej šestke elitnej slovenskej súťaže.
O rôznych plánoch Podbrezovej sa futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 22. epizóde podcastu Kam si to kopol? s generálnym manažérom „železiarov” Miroslavom Poliačekom, ktorý takisto prezradil, že spojenie slovenského reprezentanta Stanislava Lobotku s FK nie je len „na papieri”. Hviezda talianskeho SSC Neapol znamená pre celý klub omnoho viac.
-
Bytová asociácia ministerstva obrany na konci roka vyhlásila súťaž na upratovacie služby za viac ako 200-tisíc eur, no oslovené boli iba tri firmy – z ktorých dve sa predtým upratovaniu vôbec nevenovali. Víťazom sa napokon stala firma bývalej playmate Stanislavy Gálovej, ktorá svoje podnikanie v oblasti upratovania zaregistrovala len krátko pred súťažou.
BARMO sa ocitlo v centre kontroverzie pre upratovacie služby za 221-tisíc eur, keď zákazku získala firma s minimálnymi skúsenosťami. Obstarávanie, vyhlásené v predvianočnom období, vzbudilo otázky nielen kvôli načasovaniu, ale aj výberu troch oslovených firiem. Dve z nich nemali žiadnu históriu v upratovaní a víťazná firma si len krátko pred súťažou doplnila upratovanie do predmetu podnikania.
Investigatívny reportér Aktualít Peter Sabo hovorí o pochybných praktikách, možných prepojeniach a o tom, či sa prípadom bude zaoberať Úrad pre verejné obstarávanie.
Moderuje Zorislav Poljak.
-
Mangler du episoder?
-
Miriam Jarošová je známa meteorologička a klimatologička, ktorú môžete vidieť a počuť napríklad v TV JOJ, alebo v rádiu Expres. Okrem toho je to aj veselá a nebojácna žena. V novej epizóde podcastu sa s Miriam zhováral Ďuro Sabo aj o stopovaní, prečo si volala Diaľničnú patrolu a čo si myslí o slovenských cestách.
V dnešnom podcaste bude reč aj o Európskom aute roka 2025, dozviete sa akú bizarnú zvolávaciu akciu majú za morom a aký patent na niečo vyhrievané v aute sa objavil. Pustite si novú časť auto-moto podcastu inzertného portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. Nielen o jazdenkách vieme všetko.
-
„Dnes počúvame a hovoríme o ceste Roberta Fica a jeho poslancov do Moskvy viac, ako o ekonomických dopadoch konsolidácie“, hovorí Miroslav Wlachovský, bývalý šéf diplomacie. „Cena za to je však nesmierne vysoká, pretože tak ako Robert Fico poškodil renomé krajiny, to je nevídané“, dopĺňa.
V Moskve najprv Robert Fico, potom Andrej Danko a Tibor Gašpar. Po návrate hovoria najprv len o plyne a mieri, v druhej vlne však už aj o „otváraní dvierok“ pre možný výstup krajiny z Európskej únie a Nato.
„Chápem, že sa mu koalícia rozpadá. Chápem, že im to nefunguje. A chápem aj to, že za rok a pol vládnutia až tak veľa toho nedosiahli okrem toho, že si zabezpečili beztrestnosť“, hovorí Wlachovský.
„Konsolidačný balíček, ktorý nás gniavi, nemá žiaden rastový potenciál. Je to len výberňa peňazí, ktorá nedáva šancu slovenským podnikateľom ani ekonomike k reštartu. Spomedzi susedov sme na tom asi najhoršie. Toto sú veci, ktoré by nás mali znepokojovať. A Robert Fico a spol namiesto sceľovania spoločnosti ešte prikladajú pod kotol“, vysvetľuje.
Je to podľa neho dokonalé odklonenie verejnej debaty smerom, ktorá vládnej koalícii vyhovuje. „Dnes počúvame a hovoríme o ceste Roberta Fica a jeho poslancov do Moskvy, než o ekonomických dopadoch konsolidácie“, hovorí. „Cena za to je však nesmierne vysoká, pretože tak ako Robert Fico poškodil renomé krajiny, to je nevídané“, dopĺňa Wlachovský.
Hlavnom témou podcastu je však inaugurácia Donald Trumpa. Do úradu sa vráti už v horizonte hodín. Ako 47. prezident Spojených štátov.
Kandidát Republikánov v Bielom dome vystrieda Demokrata Joea Bidena. Takmer 83-ročného odchádzajúceho prvého muža Ameriky nahrádza 79-ročný developer, niekdajší vlastník značky Miss Universe, ale i mediálny producent a moderátor televíznej šou, ktorý už raz Američanov presvedčil a bol aj 45. prezidentom Spojených štátov.
Vtedy sľuboval migráciu vyriešiť vysokým plotom a covid skôr zľahčoval, Spojené štáty dokonca vyviedol z Medzinárodnej zdravotníckej organizácie. Teraz hovorí o bleskovom vyriešení Putinovej agresie, o colnej vojne s Čínou, o anektovaní Kanady či zaujatí Grónska… A o opravovaní Ameriky.
Čo čaká svet – a nás v ňom s Donaldom Trumpom ako novým prvým mužom Spojených štátov?
„Môžeme sa obávať hrozby dvíhania ciel. Európska únia patrí medzi hlavných ekonomických partnerov Spojených štátov, čo môžu narušiť clá a môže sa začať obchodná vojna. Špeciálne my na Slovensku s našou produkciou áut z toho profitovať nebudeme, práve naopak“, tvrdí Wlachovský.
Budeme hľadať aj odpoveď na otázku, ako ovplyvní Vladimíra Putina s jeho krvavou agresiou voči Ukrajine.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Lieky na obezitu sú také žiadané, že ich farmafirmy nestíhajú vyrábať. Ozempic je na cukrovku, ale prepisuje sa kadejako. Existujú však aj iné, podobné lieky, ktoré riešia priamo obezitu, a to priam zázračne. Ide však o veľmi silné lieky a majú veľký háčik – budete ich musieť užívať celý život. Nemá to byť nástroj na chudnutie do plaviek, hovorí lekár Boris Bajer. Vypočujte si ho v podcaste TELO po prihlásení sa do služby predplatného Aktuality Navyše.
Lieky na chudnutie majú aj ďalšie nevýhody. Ak zároveň nemeníte svoju životosprávu, máme problém. Človek musí popri liekoch aj cvičiť, inak mu klesá množstvo svalovej hmoty, čo je obrovské zdravotné riziko. Napriek tomu si takýto liek môže dať predpísať takmer hocikto. Lekári však rozhodne neodporúčajú lieky na chudnutie ako prvú voľbu.
Bude mať ľudstvo vďaka týmto novým liekom o desať rokov obezita vyriešený problém? Ak budú pokračovať súčasné trendy, obezity sa zbavia iba bohatí. Chudobní ľudia si nebudú môcť tieto lieky dovoliť a budú ďalej trpieť obezitou.
Sú extrémne premeny vôbec zdravé? Koľko ľudí si schudnuté telo aj udrží a čo presne títo ľudia robia?
Rozhovor s Borisom Bajerom nahrával Peter Hanák.
-
Mark Zuckerberg ruší fact-checking v USA. Posťažoval sa na vlastných zamestnancov a overovateľov faktov označil za cenzorov. „Je to mlátenie prázdnej slamy. Ak toto niekto označí za cenzúru, tak buď manipuluje, alebo nerozumie, čo cenzúra znamená,“ hovorí odborník na dezinformácie o ľuďoch, ktorí tento naratív prevzali.
Čo stojí za nečakaným rozhodnutím? Kto bude vyvracať klamstvá o citlivých témach, akými je NATO, EÚ a politika ako taká? Pridajú sa k Zuckerbergovi aj konkurenti a prečo nerobia viac, keď Česi ukazujú, že môžu voliť oveľa zodpovednejší prístup?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report projektu Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s Petrom Jančárikom, projektovým koordinátorom pre oblasť dezinformácií v českej spoločnosti Seznam.cz.
Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar ďakujeme.
-
Po konci aktívnej kariéry cyklistu sa Ján Valach presunul zo sedla do auta a stal sa športovým riaditeľom. V tejto pozícii sa najviac preslávil ako športový riaditeľ reprezentácie či Petra Sagana. V novej časti Olympijského videocastu sme sa s ním rozprávali nielen o Petrovi Saganovi, ale aj o zákulisí Tour de France či o tom, ako Slovensko (ne)využilo časy najväčšej Saganovej slávy.
Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.
Čo sa v rozhovore dozviete?aké boli olympiádu v roku 1996 a 2008aké boli začiatky športového riaditeľaaké je to byť v aute počas Tour de France a ako funguje komunikáciaako sa stratil Juraj Saganže superšampión Peter Sagan vedel veci sámčo s odstupom času hovorí na vylúčenie Sagana z Tourže Sagan bol ostro sledovaný rozhodcamiže sme zo Sagana mohli vyťažiť oveľa viacaký má vzťah k pivu
-
Spišská Stará Ves sa spamätáva z tragického útoku na miestnom gymnáziu. Študent tam vo štvrtok nožom usmrtil zástupkyňu riaditeľa a jednu zo študentiek. Ukázalo sa, že študent mal už v minulosti vážne problémy so zákonom a bol dvakrát odsúdený za násilné správanie. Gymnázium o jeho minulosti nemalo ani tušenie.
Nové informácie ukázali, že útočník bol v roku 2022 dvakrát odsúdený za násilné správanie. Ako deviatak na základnej škole fyzicky napadol spolužiačku, ktorú zbil päsťami a kopal do hlavy. Neskôr sa jej vyhrážal smrťou, čo viedlo k ďalšiemu súdnemu konaniu. Napriek tomu, že Samuel S. dostal podmienečný trest a zákaz približovania, tieto informácie sa k gymnáziu v Spišskej Starej Vsi nikdy nedostali.
Rodičia jeho minulosť zamlčali, uviedla riaditeľka školy reportérovi Marekovi Nemcovi s tým, že ak by tieto informácie mali, nikdy by sme ho na školu neprijali.
Zlyhanie systému alebo komunikácie?Odborník na bezpečnosť Martin Královič zdôrazňuje, že na Slovensku neexistuje systém, ktorý by zabezpečil výmenu informácií o rizikových študentoch medzi základnými a strednými školami. „Bez legislatívnych zmien sa budeme stále potýkať s rizikom, že školy nebudú vedieť o minulosti svojich žiakov,“ uviedol Královič.
Ako predísť ďalším tragédiám? Královič navrhuje zavedenie lepšej komunikácie medzi inštitúciami, posilnenie školských psychológov a pravidelné školenia pre zamestnancov. Královič však upozorňuje, že kamerové systémy s umelou inteligenciou nie sú riešením. „Prevencia začína pri duševnom zdraví a radikalizácii mládeže,“ dodal.
Moderuje Zorislav Poljak.
-
Medzi sviatkami sme postupne vydali sériu detailných rozhovorov s jednotlivými operátormi. Zhodnotili, ako sa im darilo v roku 2024 a prezradili svoje najväčší plány na nadchádzajúci rok.
O tom, čo sa im v uplynulom roku podarilo a čo nepodarilo a na čo sa môžeme tešiť v budúcich mesiacoch sa v novom dieli podcastu SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Filip Maxa a Maroš Žofčin.
V podcaste hovoríme o týchto témach:
Prečo chcú operátori samostatné 5G.Ako sa zlepší pokrytie signálu a prečo.Či sa osvedčil prenájom optiky.Ktoré ďalšie novinky operátori chystajú a čo si od nich sľubujú.Či bude 2025 podľa Živé.sk prelomovým rokom z pohľadu telekomunikácií.Súvisiace odkazy:
Čo všetko chystajú operátori a čo zvládli v minulom roku (veľký prehľad)Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.
-
Predseda poslaneckého klubu PS Martin Dubéci hovorí, že Robert Fico sa drží pri moci iba vďaka konfliktom. Háda sa s našimi susedmi - s Českom, Poľskom aj Ukrajinou - a keďže to stále nestačí na prekrytie domácich problémov, hľadá si bizarných nepriateľov. Výzvy na násilie voči študentom sú podľa Dubéciho v normálnej krajine neospravedlniteľné a všade inde by za to odstúpili aj komunálni politici.
V podcaste s predsedom poslaneckého klubu PS Martinom Dubécim sa dozviete:
– od 1. minúty – čo hovorí na útok v škole v Spišskej Starej Vsi;
– po 2:30 – že minister vnútra rieši facebookové témy, ale nie reálnu bezpečnosť na školách;
– od 4:20 – že je zvedavý, či po incidentoch bude nasledovať poctivá práca;
– po 5:00 – či sme sa vôbec ponaučili z atentátu na premiéra;
– od 6:30 – že Robert Fico hľadá bizarných nepriateľov miesto riešenia domácich problémov;
– od 8:00 – čo je škandalózne na Ficových výzvach na násilie proti študentom;
– po 8:30 – že Robert Fico si zvolil polarizáciu a rozdeľovanie ako spôsob politického prežitia;
– od 10:00 – ako Fico rezignoval na riešenie domácich problémov a prekrýva ich Putinom;
– o 13:30 – že Robert Fico nemá jasných 79 poslancov, preto tu budeme ako v nestabilnej krajine;
– po 16:00 – že vo februári bude zrejme paralyzovaný parlament, lebo koalícia nie je dohodnutá;
– od 18:30 – či je Robert Fico v Moskve iba zakrývací manéver;
– po 21:20 – že aj voliči Smeru musia vidieť zlé vzťahy so susedmi, keď sa premiér háda s Českom, Poľskom a Ukrajinou;
– od 23:00 – že Robert Fico sa vie udržať pri moci iba tým, že tvorí konflikt;
– po 24:30 – že opozícia odložila boliestky a krivdy, ale mier s Igorom Matovičom vydržal iba jeden deň.
-
Bezpečnosť automobilových pretekárov sa ministrovi Šutajovi Eštokovi riešiť chce. Od kolapsu katastra dáva rzky preč.
Čo súkromné riešil Robert Fico s Vladimirom Putinom a ččo pracovné vhoteli so zaltými vaňami, priblíži najnovší Ťažký týždeň.
-
Prešov hostil živé nahrávanie podcastu Bárdy & Káčer, kde sa hovorilo o politike, histórii a zábavných historkách z povinnej vojenskej dochádzky.
Obliecť si na vojne flip-flopy, keď prší a je deväť stupňov Celzia, je asi taký dobrý nápad, ako keď slovenský premiér navštívi krajinu, ktorá nám ešte pred rokom priala rakety na hlavy.
-
Novinárka, ktorá takmer desať rokov pracovala v Moskve, menuje veci, ktoré by mal Andrej Danko vedieť o Rusku: historický problém Ruska je, že vozí delegácie do Moskvy alebo do Petrohradu, pretože tam naozaj veľa vecí funguje. No možno by pán Danko mal vedieť, že úplne nevyhnutná potravina pre ruskú kuchyňu, ako sú zemiaky, zdražela v roku 2024 skoro o 90 percent, konštatuje v rozhovore novinárka Petra Procházková, ktorá v roku 1992 odišla ako spravodajkyňa Lidových novín do Moskvy a pôsobila tam až do roku 2001.
Zdá sa mi, že slovenská delegácia si v Moskve zahrala rolu gašparka v bábkovom divadle. Celkom jej rola sedela, no vôbec nič viac to neznamená, hovorí v podcaste.
Približuje, že Rusko je typické obrovskou priepasťou v životnej úrovni medzi veľkými mestami a ruskou dedinou alebo malomestom. „Tam by mal človek zájsť, aby videl, aká je v miestnych obchodoch úroveň zásobovania. Mohol by tam natočiť videá, na ktorých nebude 50 druhov masla ani vynikajúce párky, ale päť druhov vodky a nejaké konzervy."
Moderuje Denisa Hopková.
-
Hokejový Slovan len pár dní pred začiatkom novej sezóny zmenil majiteľov aj vedenie klubu. Na post generálneho manažéra prišiel Lukáš Havlíček. Na novej pozícii je štyri mesiace. Ako počas nich navnímal slovenskú extraligu, hokej či Slovan? A aké má vízie či pohľady? Aj o tom hovoril v najnovšej časti podcastu Góly z bufetu.
Dozviete sa aj jeho pohľad na Slovákov z KHL a prečo by ich v Slovane uvítal. Hovoril o mladých hráčoch v Slovane či nedostatku Slovákov v celej lige a ako by sa to mohlo riešiť. Prezradil napríklad aj, že bratislavský klub rieši spoluprácu s prvoligovým tímom či prečo v klube skončil brankár Andrej Šutov.
-
„Buď zvýšime výdavky na obranu, alebo sa môžeme začať učiť ruštinu“ – slová prvého muža Severoatlantickej aliancie Marka Rutteho. Zazneli len tento pondelok v priestoroch europarlamentu, v čase keď tú ruštinu v Moskve počúvali Andrej Danko s Tiborom Gašparom. A len týždeň pred ďalším pondelkom, kedy sa ujme funkcie ďalší silný muž sveta Donald Trump.
Ak Trump avizuje mier do 24 hodín, Rutte žiada pre trvalý mier od spojencov pot a krv v podobe navyšovania výdavkov do zbrojenia. Ktorý z pohľadov je reálnejší? A nie sú Rutteho slová o ruštine len hyperbolou na postrašenie, aby sme sa vyľakali a konali? Téma pre Pavla Macka, generála v zálohe s aliančnou skúsenosťou.
Neobídeme ani ohlásenú dohodu medzi Izraelom a Hamasom o prímerí v Pásme Gazy.
„Môžeme hovoriť o odkaze Marka Rutteho. Hovorí: Buď budeme nechávať otvorené zadné vráta pre prípadného agresora, ktorý si to zle vyhodnotí a bude mať pocit, že sme nejednotní, slabí neinvestujú do obrany. Alebo budeme v situácie, že budeme dávať viac peňazí na bezpečnostnú poistku a budeme sa prezentovať, že sme dostatočne pripravení odraziť akýkoľvek pokus o agresiu“, uvádza Macko.
Ukrajina by podľa neho s dnešnou skúsenosťou dávala na obranu aj desať percent HDP, keby jej to garantovalo, že to odradí Rusov od invázie.
Požadované dvíhanie výdavkov na obranu nás v dnešnej situácii bezpečnostne rozkolísaného sveta podľa generála Macka neobíde. „Bude to nevyhnutnosť“, konštatuje. Hovorí pritom o úrovni troch percent HDP, čiže o jednopercentnom náraste.
„Dve percentá HDP na obranu boli aktuálne pre situáciu, keď tu nebola vojna, čiže pre bezpečnostné prostredie v predchádzajúcom období“, hovorí.
Cesty do Moskvy, kam smeroval Robert Fico i jehoAndrej Danko s Tiborom Gašparom označuje Macko za „katastrofu“. Jednak idú podľa neho proti jednote partnerov v EÚ i Nato, a hovorí tiež o podpore ruskej vojnovej propagandy.
„Vyzeráme tak nielen ako zlý spojenec, ale ako tí, čo stoja na strane agresora, čo je veľmi, veľmi zlé“, hovorí.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Mark Zuckerberg začiatkom januára oznámil, že prácu fact-checkerov pre Metu nahradia tzv. community notes. Táto zmena sa zatiaľ dotkne len používateľov v Spojených štátoch amerických. Čo to v praxi znamená? Aké to môže mať dopady na šírenie hoaxov? Diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a publicistom Jakubom Godom.
Frankovská priblížila, že Zuckerberg nečakane ukončuje program s fact-checkermi v Spojených štátoch, pričom by sa mal nahradiť tzv. community notes. „Zuckerberg to vysvetlil tým, že program, ktorý mal priniesť viac informácií, priniesol cenzúru,“ čo je podľa Frankovskej zavádzajúce. Fact-checkeri prinášali len doplňujúce informácie vychádzajúce z faktov, pričom všetky následné kroky, vrátane vymazávania statusov a účtov, nastavovali a realizovali zamestnanci Mety. „Ako fact-checkeri sa ohradzujeme voči vyjadreniam Zuckerberga. Ide o nepochopenie celého konceptu. My dopĺňame slobodu prejavu tým, že dodávame informácie a kontext.“
Štúdie ukazujú, že nepravdivé príspevky na sociálnych sieťach sa šíria až 20-krát rýchlejšie ako tie pravdivé, najmä ak obsahujú radikálny alebo poburujúci obsah. Podľa Frankovskej je, vzhľadom na toto, skôr skeptická, čo sa týka pozitívneho vývoja na sociálnych sieťach.
Goda, ktorý v minulosti pracoval na vyvracaní dezinformácií na Ministerstve zdravotníctva, ale aj ako poradca pre bývalú prezidentku SR Zuzanu Čaputovú, úvodom zdôraznil, že už pred voľbami bolo cítiť, akým smerom bude Zuckerberg Metu uberať a že podporuje Trumpa.
Podľa Godu je problematický aj obrat, že začnú v rámci Mety pretláčať na sociálne siete viac politického obsahu.
Moderuje Veronika Jursová Prachárová.
-
Katastrálny systém bol totálne deravý, obsahoval aj 15 rokov neopravené chyby, hovorí šéfredaktor technologického webu Živé.sk Filip Hanker. Rozšifrovať sa ho nemusí podariť nikdy. Horšie je, že podobných problematických a zraniteľných systémov má štát viacero - a dva z nich sú v zdravotníctve.
V podcaste s Filipom Hankerom sa dozviete:
– od 1. minúty – aký je aktuálny stav problému s katastrom;
– po 2:00 – že otázna je kvalita záloh;
– od 5:00 – či išlo o diletantský prístup k ochrane štátnych systémov;
– po 8:00 – že kataster mal mať plán, čo robiť v prípade útoku, no buď ho nemal alebo podľa neho nekonal;
– od 10:00 – že oprava katastra môže trvať aj mesiace a teoreticky sa nemusí podariť nikdy;
– po 13:30 – do akej šokujúcej miery bola zanedbaná bezpečnosť;
– okolo 15:00 – že hackeri to môžu skúšať na možno až 90 rôznych cieľov;
– po 16:00 – že rovnako zraniteľné môže byť NCZI alebo eZdravie;
– od 17:00 – ako vieme, že s hackermi štát vyjednával;
– okolo 18:00 – že takýto deravý systém by dokázal hacknúť aj amatér;
– po 24:00 – že IT bezpečnosť štátu nemusí stáť o milióny viac, ak si všetci budú aspoň základne robiť svoju prácu;
– od 29:00 – ako by ste si mali proti takýmto útokom zabezpečiť vlastný počítač;
– od 30:00 – že by ste si mali aj doma všetko zálohovať.
-
„Vnímam to tak, že je tu snaha zapáčiť sa novej americkej administratíve. A vzhľadom na fakt, že Meta je globálna spoločnosť, môžeme sa obávať minimálne rozšírenia takýchto trendov aj do Európskej únie a Slovensko v nej“, hovorí Daniel Milo, expert na dezinformácie a hybridné hrozby, ktorý stál ešte nedávno na čele Centra na boj proti hybridným hrozbám na ministerstve vnútra.
Návrat slobody prejavu na Facebook a Instagram, koniec cenzúre na sociálnych sieťach a viac politického obsahu. Zámery, ktoré nedávno ohlásil úspešný miliardár a ich ideátor Mart Zuckerberg. A dostali nálepku kontroverznosti.
Cestou k ohlásenej „slobode“ má byť koniec fact-checkerov a teda overovateľov správ, lebo „že boli politicky zaujatí“. Nahradiť ich majú tzv. Comunity Notes a teda akési korekčné poznámky užívateľov z komunity sociálnych sietí.
Zuckerberg ohlásil rovnako viac politiky na svojich sociálnych sieťach a podporu novej Trumpovej administratíve. Čo to môže znamenať pre komunitu užívateľov, ktorá počíta viac ako tri a pol miliardy členov celosvetovo? Naviac v situácii, keď dezinformácie rozvracajú spoločnosti a sociálne siete vyhrávajú voľby. A z Donalda Trumpa sa stáva staronový americký prezident?
Témy pre Daniela Mila, experta na dezinformácie a hybridné hrozby.
„Vnímam to tak, že je tu snaha zapáčiť sa novej americkej administratíve. A vzhľadom na fakt, že Meta je globálna spoločnosť, môžeme sa obávať minimálne rozšírenia takýchto trendov aj do Európskej únie a Slovensko v nej“, hovorí Milo.
„Skúsenosť zo siete X (bývalý Twitter) ukazuje, že zrušením takýchto bariér (v podobe overovania správ) k šíreniu nenávistného obsahu či falošných správ došlo k zásadnému zvýšeniu takéhoto obsahu na danej platforme“, uvádza Milo. Je podľa neho preukázané, že miera toxického obsahu narástla na sieti X o desať percent. „Ak sa niečo podobné bude diať aj na globálnej platforme, akou je Facebook alebo Instagram, nie je to dobrý signál pre nikoho, a ani pre Slovensko“, dodáva.
Chcú využiť túto príležitosť, aby ich podnikanie malo čo najlepšie podmienky. To znamená mať dobrý vzťah s nastupujúcou administratívou Trumpa. Toto je podľa mňa najlogickejšie vysvetlenie. Hľadať za tým rozhodnutie, ktoré by bolo založené na nejakých dátoch o cenzúre, alebo že by boli hlasy Republikánov úmyselne umlčiavané, na to nevidím žiadne potvrdenie. Ide o politický ťah vedenia Mety, ktorá sa snaží byť na strane víťazov“, hovorí Milo.
V Európe sme pred možným dôsledkami zmien v nastaveniach Zuckerbergových sociálnych sietí podľa Mila „na papieri“ chránení veľmi dobre. Hovorí pritom o Digital services acte. R ozhodujúce však bude podľa neho uplatňovanie tejto úpravy v praxi.
„Veľmi veľké online platformy majú povinnosť vyhodnocovať riziká a na ročnej báze o tom majú podávať správu. Medzi systémové riziká patrí aj šírenie informácií, ktoré majú negatívny dosah na demokratické procesy, verejný diskurz a volebné procesy“, vysvetľuje.
Platformy majú povinnosť robiť všetko pre odstránenie týchto rizík. V prípade, že tak neurobia, Európska komisia ich môže sankcionovať vysokými pokutami.
„Otázkou je – a to bude kľúčová téma – či s novou americkou administratívou, v ktorej má Donald Trump Elona Muska ako svoju pravú ruku, bude Európska komisia ochotná aplikovať tieto sankcie voči porušovateľom“, hovorí Daniel Milo. Len v prípade spoločnosti Meta by výška sankcií predstavovala približne 8 miliár eur.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
„Politikou, ktorú dnes Fico robí, si nikdy žiadnych spojencov v rámci EÚ nenájde – okrem čiernych oviec, ktoré sa snažia jednotu Únie rozbiť či ochromiť. Odsúva Slovensko na úplný okraj a berie nám aj tie nástroje, ktoré ešte máme na presadzovanie našich záujmov.“ Tvrdí bývalý europoslanec za stranu SMER Boris Zala. Podľa neho v týchto časoch potrebujeme presný opak – zintenzívniť integráciu EÚ. V záujme Slovenska je totiž silná EÚ.
Už o pár dní sa ujme úradu najmocnejšieho muža planéty Donald Trump. Zo svojich predvolebných sľubov, vyriešiť vojnu na Ukrajine, Trump už začal cúvať, no k nestabilite sveta i tak stihol prispieť verbálnymi hrozbami voči Kanade, Grónsku či Paname. Vojna na Ukrajine nemá konca, a hoci krvavá ruská agresia stále pokračuje, slovenský premiér sa namiesto do Kyjeva vybral k jej pôvodcovi – prezidentovi Putinovi. A s obeťou vojny, prezidentom Zelenským, sa dostal do ostrého konfliktu.
Stabilita sveta sa pritom otriasa čoraz viac, no nejednotná a vojensky slabá Európska únia sa ocitá pod dvojitým tlakom ruskej agresie z východu a transakčnej a nátlakovej politiky USA.
Ako v takomto svete môže obstáť slovenská zahraničná politika na „všetky štyri svetové strany“? A prečo premiérove kroky nielenže neposilňujú, ale naopak oslabujú našu suverenitu a poškodzujú slovenské národné záujmy? A o čo vlastne išlo na stretnutí Fica s Putinom?
Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s bývalým europoslancom Borisom Zalom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Predstavitelia vládnej koalície bez ostychu „valcujú“, čo uznajú za vhodné.
S Alexandrou Kusou a Branislavom Panisom sa Sandra Polovková zhovárala o tom, prečo je pre demokraciu dôležité obraňovať verejné inštitúcie?
Témou diskusie nie je iba osobná skúsenosť hostí z nedôstojného a neodborného odvolania z pozícií riaditeľov, ale aj dôvody prečo byť motivovanými občanmi a zaujímať sa o fungovanie, prácu, výsledky erbových kultúrnych inštitúcií.
Je to záznam verejnej diskusie, ktorá sa odohrala 4. decembra v Tichu a spol., v Bratislave.
Vznik diskusie a záznamu podporil z verejných zdrojovov Fond na podporu umenia.
- Se mer
