Episódios

  • USA a Rusko začali rokovania o vzájomných vzťahoch a aj o vojne na Ukrajine. V Saudskej Arábii sa stretli ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a americký šéf diplomacie Marco Rubio. Rokovania trvali viac ako 4 hodiny a konalo sa bez prítomnosti zástupcov z Ukrajiny. Aký signál vysiela dnešné stretnutie Ukrajine a európskym spojencom? Téma pre českého odborníka na Ukrajinu Michala Lebdušku.

    „Tá rétorika naznačuje a môžeme sa určitým spôsobom obávať, že by Spojené štáty mohli hodiť Ukrajinu cez palubu, ale na druhú stranu primárne záleží na tom, čo bude diať na bojisku," hovorí v podcaste.

    Spojené štáty a Rusko stretnutí uviedli, že sa dohodli napríklad na vymenovaní tímov na vysokej úrovni pre rozhovory s Ukrajinou. Americký minister Marco Rubio tiež tvrdí, že s riešením konca vojny na Ukrajine musia súhlasiť všetky zúčastnené strany. Podľa analytika Lebdušku toto vyjadrenie znie vyvážene. Otázka znie, aké ústupky by malo urobiť Rusko a či je na ne pripravené. To teraz na bojisku relatívne vyhráva," hovorí.

    Moderuje Denisa Hopková.

  • Nečakané zakopnutie majstra, Košice nadviazali na dôležitý triumf zo Žiliny ďalšou výhrou, Spartak Trnava odmietol preskočiť „šošonov” a o niečo stiahnuť Slovan Bratislava, nuž a smutný pád Ružomberka na absolútne dno súťaže. Aj o tom sme sa rozprávali v 26. epizóde podcastu Kam si to kopol?

    Najvyššia slovenská futbalová liga pokračovala počas uplynulého víkendu nekompletným 20. kolom, pretože zápas medzi KFC Komárno a MŠK Žilina bol odložený pre zdravotné problémy v tíme nováčika. Na zvyšných ligových trávnikoch sa hralo a víkendové dianie prinieslo opäť celý rad rôznych zaujímavostí.

    Azda tou najväčšou udalosťou 20. kola Niké ligy bola nečakaná strata bodov majstrovského Slovana Bratislava s Michalovcami, pokračovanie skvelej formy FC Košice, ale predovšetkým prvé víťazstvo MFK Skalica po šiestich zápasoch, čo znamenalo pád MFK Ružomberok, úradujúceho víťaza Slovnaft Cupu, na absolútne dno ligového pelotónu.

    Aj o tom sa futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali s futbalovým expertom a hráčom Interu Bratislava Jurajom Piroskom v 26. epizóde podcastu Kam si to kopol?, v ktorej takisto zhodnotil návrat Artura Gajdoša do AS Trenčín a odchod Rahima Ibrahima opačným smerom do Slovana Bratislava.

  • Estão a faltar episódios?

    Clique aqui para atualizar o feed.

  • Sme na začiatku týždňa, v ktorom si pripomín ame zlom v dejinách tejto krajiny – pred siedmimi rokmi zavraždili Jána a Martinu. Investigatívneho novinára a jeho snúbenicu. Len preto, že si robil svoju prácu – poodkryl záves, za ktorým si nažíval biznis, organizovaný zločin a najvyššie poschodia politiky. Vražda otriasla nielen spoločnosťou, ale aj vtedajšou vládou. Ak Robert Fico najprv v priamom prenose núkal milión za informácie, ktoré by vraždu ozrejmili a utíšili celospoločenský otras, námestia sa nakoniec striasli jeho. A z výslnia najsilnejšieho muža krajiny sa prepadol na politické dno, keď od neho utekali dovtedy najbližší. A ak sa vtedy zdalo, že je to jeho koniec, s odstupom piatich rokov opäť zostavoval vládu. 

    A odstup siedmich rokov – siedmich po Jánovej vražde - však aj do jeho uší opäť prináša ozveny námestí. Rovnaké ako vtedy: pád vlády a predčasné voľby. 

    A on, štvornásobný premiér? Chodí za Putinom, stretáva sa s Orbánom, kritizuje Brusel. A Zelenského… A ukazuje na Trumpa, že veď robí to isté.

    Kde sme po siedmich rokoch od vraždy investigatívneho novinára a jeho snúbenice – Jána a Martiny? Pozrieme sa na to s jeho šéfredaktorom Petrom Bárdym, ktorý finišuje s pokračovaním politického profilu premiéra Fica. Ak ten prvý bol o jeho posadnutosti mocou, tento má byť o posadnutosti pomstou.

    Prečo o ňom píše ďalšiu knihu? „Lebo ovplyvňuje životy ľudí“, reaguje. „Je chybou, že ľudia nevnímajú politiku ako bežnú súčasť života. Sú v tom, že je to o víkendových politických diskusiách. Ale to je najmemnší dosah politiky“, vysvetľuje svoju motiváciu venovať sa analyticky Robertovi Ficovi. 

    „Najväčší dosah politiky je život, ktorý žijeme. Čiže zdravotníctvo, školstvo, dane, ceny atď. To všetko je dôsledkom politiky. A Robert Fico to ovplyvňuje najviac“, hovorí šéfredaktor Bárdy. 

    Problémom je podľa Bárdyho fakt, že Roberta Fica už tá klasická denno denná politika nebaví. „Jeho to už otravuje riadiť štát“, hovorí. „Skôr by ho bavilo chodiť po konferenciách, podávať si ruku s Putinom, robiť šokujúce či pekné gestá… On by vlastne chcel byť prezident“, vysvetľuje. 

    Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

  • Keď z dohody Trumpa s Putinom vznikne mier, ktorý Rusko posilní, tak budeme čeliť ďalšej vlne ruského imperializmu. Nespravodlivý mier na Ukrajine a dvojrýchlostná Európa nebudú pre Slovensko žiadnou výhrou, tvrdí exdiplomat Peter Weiss. Podľa neho je našim životným záujmom silná EÚ, ktorá bude schopná čeliť imperiálnemu revizionizmu dnešného Ruska.

    V saudskoarabskom Rijáde sa stretávajú ťažké váhy americkej a ruskej diplomacie, aby tam začali rokovania o ukončení vojny na Ukrajine. Európska únia však na tieto rokovania pozvaná nebola. Európski lídri na situáciu reagujú mimoriadnym samitom v Paríži, Slovensko ale medzi pozvanými absentovalo.

    V najbližších dňoch a týždňoch sa zrejme budú lámať dejiny nášho kontinentu. Donald Trump chce totiž uzavrieť s Vladimírom Putinom rýchly mier a to ponad hlavy celej Európy. V Mníchove zasa viceprezident USA oznámil, že Európa už pre Spojené štáty nie je kľúčovou prioritou. V ohrození sa tak ocitli všetky doterajšie bezpečnostné garancie nášho kontinentu.

    „Ak sa EÚ neudrží ako súdržné spoločenstvo a začne sa, nedajbože, rozpadať, tak všetci tí démoni minulosti, a všemožných revizionizmov, sa opäť vrátia a ruským sľubom sa veriť vôbec nedá," tvrdí Peter Weiss. A volá preto po posilnení federalizačných tendencií v EÚ, ako aj po posilnení jej bezpečnosti z vlastných európskych zdrojov.

    Bezpečnostné garancie, na ktorých Európa žila celé dlhé desaťročia po druhej svetovej vojne, sa rozpadajú na prach. Na východe pritom máme agresora Putina, na západe zasa nepredvídateľného Trumpa.

    Prežije EÚ bez cesty k ďalšej federalizácií – aby sa tak stala skutočnou mocnosťou? Ako bude vyzerať jej bezpečnosť zoči-voči Rusku a zoči-voči USA? A na ktorú stranu sa pridá Slovensko s premiérom Ficom? Téma dnešného podcastu s bývalým šéfom SDĽ a exdiplomatom Petrom Weissom.

    Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

  • Odborník na autopriemysel otvorene a kriticky o tom, kam smeruje slovenský, európsky a globálny autopriemysel.

    Automobilový priemysel nielen v Európe zažíva dramatické obdobie, keď sa menia pomery. Rok 2035 sa naďalej javí ako ultimatívny termín ukončenia predaja nových spaľovacích áut v EÚ, hoci rastie aj politická opozícia proti tomuto zámeru. Automobilky medzitým investujú do vývoja elektromobilov miliardy eur. Rapídny rast výrobných nákladov hrozí vytvorením priepasti medzi tými, čo si môžu a tými, čo si nemôžu dovoliť kúpiť nové auto. Na Slovensku už nové auto nekúpite za menej ako 12700 eur a priamou úmerou rastú aj ceny jazdených áut. A do tohto mixu problémov prichádzajú čínski výrobcovia, ktorých agresívna expanzia aj cenová politika potenciálne ohrozujú aj slovenskú ekonomiku závislú na výrobe áut.

    Kam toto celé smeruje, bude auto už len luxusom, alebo budeme všetci jazdiť na čínskych autách? Aj o tom sme sa rozprávali s Vladimírom Orthom, odborníkom na autopriemysel a generálnym riaditeľom United Automotive Group.

  • Donald Trump hrá na krátke, rýchle a okázalé víťazstva, ale v ekonomike oveľa viac záleží na dlhodobých vzťahoch a vzájomnej dôvere takže narušenie dôvery povedie k utrpeniu všetkých, hovorí v Ráno Nahlas o obchodných vojnách, ktoré odštartovala americká administratíva, ekonóm Martin Šuster. Podľa neho sa USA vracia do čias nefunkčnej minulosti, no a dôsledkom bude zabrzdenie celosvetovej ekonomiky, ako i rast inflácie.

    Americký prezident aktuálne pohrozil zavedením ciel na dovoz áut. Clá by mohli vstúpiť do platnosti už začiatkom apríla. Donald Trump chce svojou colnou politikou zmeniť celú podobu globálneho obchodu.

    "Po kovidovej kríze, ktorú rozpútal nemysliaci vírus, a po energetickej kríze, ktorú rozpútal iracionálny diktátor, sme na prahu obchodnej vojny – ktorú rozpútava krajina inak známa racionalitou, efektivitou a pragmatickosťou. Snáď bude obchodná kríza najmenšia z týchto troch po sebe idúcich kríz, ale nie je to úplne jasné.. Nik nebude z obchodnej vojny profitovať," tvrdí ekonóm Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

    Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz o hrozbe špirály obchodných vojen, ale i o politike ciel, protekcionizmu a izolacionizmu, čo v minulosti (ako vieme) viedlo k zásadným ekonomickým otrasom - ako aj veľmi vážnym politickým následkom.

    Aké ekonomické vyhliadky teda čakajú na Slovensko, aké šance v tomto globálnom súboji má EÚ a na aké ceny energií - i vzťahov s našimi kľúčovými partnermi/konkurentmi, sa máme pripraviť? No a prečo je tou najlepšou stratégiou jednoznačne vrátiť Amerike ich úder?

    Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

  • Zlepšili postavy stovkám celebrít a státisícom obyčajných ľudí. Kým Ozempic, určený na cukrovku, sa na chudnutie zneužíval, dnes už existujú aj lieky priamo riešiace obezitu. Renáta opisuje, ako schudla takmer tretinu svojej váhy. Nie je to však zadarmo. Aké sú nevýhody takýchto liekov? Dozviete sa v podcaste TELO po prihlásení do služby Aktuality Navyše.

    Výhody a nevýhody liekov na chudnutie v dnešnom podcaste opisuje lekár Boris Bajer a Renáta Názlerová, ktorá vďaka nim schudla viac ako 40 kíl.

    Nahrávali Henrieta Hanáková, Martina Smatanová a Peter Hanák.

  • Bielorusko sa už ani nesnaží Západ presvedčiť, že jeho voľby sú demokratické. Oficiálnu pozorovateľskú misiu k voľbám nepustilo, namiesto toho si pozvalo „vlastných“ pozorovateľov vrátane trojice politikov zo Slovenska.

    Aká je úloha nezávislých volebných pozorovateľov? Akou metodikou sa riadia? V čom sa od nich líšia falošní pozorovateli a aká je ich úloha? Ako sa menil vzťah autoritárskych režimov k pozorovateľským misiám v ostatných desaťročiach?

    Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report projektu Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľom organizácie MEMO 98 Rasťom Kuželom.

    Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar ďakujeme.

  • Koalícia skúša robiť s políciou to, čo si vládni politici zmyslia.

    Aké obrovské škody spôsobilo zníženie trestov za korupciu a za čo Robert Fico „zvozil“ novú policajnú prezidentku Janu Maškarovú, priblížila Jurajovi Kemkovi šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková.

  • Na jednej strane nová prečerpávacia vodná elektráreň s vidinou tučných ziskov z predaja elektrickej energie, na strane druhej osudy stoviek ľudí, ktorým jej výstavba zásadne zmení celé ich doterajšie životy. V dnešnom podcaste vám prinášame príbehy farmárov, ktorých sa zámer ministra Tarabu bytostne dotýka, no ktorých sa na to nik nepýtal a o všetkom sa dozvedeli iba z médií. Peniaze nie sú všetko, odkazujú farmári ministrovi Tarabovi.

    Zámer postaviť úplne novú prečerpávaciu elektráreň na rieke Ipeľ, s ktorým prišiel minister životného prostredia miestnych obyvateľov zaskočil a doslova šokoval. Elektráreň Málinec - Detvianska Huta totiž nie sú iba obrovské investičné náklady a prípadné tučné zisky z predaja elektrickej energie, to sú aj konkrétne ľudské osudy ľudí, ktorí v mieste budúcej vodnej nádrže žijú a ktorí si toto miesto v samom srdci Slovenska vybrali pre jeho krásu, pokoj a relatívnu nedotknutosť. Boli sme sa preto pozrieť priamo na miesto potenciálnej vodnej nádrže v lokalite Čechánky - Detvianska Huta.

    Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

  • Už je aj oficiálne športovou legendou. Krasokorčuliara Jozefa Sabovčíka uviedli na začiatku februára do Siene slávy slovenského športu. Prišiel kvôli tomu z USA na Slovensko, poctil nás navštevou a poskytol nám zhruba 30-minútový rozhovor. Dozviete sa v ňom toho mnoho z jeho kariéry, porovnanie dôb, ale aj to, ako urobiť čo najlepšiu pizzu v pizza piecke.

    Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

    Čo sa v rozhovore dozviete?aké bolo byť krasokorčuliar v jeho dobeako pristupoval k mentálnej stránkeako ho limitovalo koleno a že mu nikto neverilako bez tréningu nevedel, že získal olympijskú medailukedy mu došlo, že získal olympijskú medailuako sa presadil v USAako sa voľakedy vyberala hudba a ako sa vyberá dnesako bude vyzerať olympiáda v roku 2034ako urobiť ideálnu pizzu v pizza piecke
  • Ficova zahraničná politika priamo škodí slovenským záujmom, a to aj finančným, lebo naša vláda nebude mať spojencov na presadenie pre nás vyhovujúceho európskeho rozpočtu, tvrdí bývalý minister zahraničia a dnes politik PS Ivan Korčok. Plány Donalda Trumpa pre Ukrajinu a Gazu odsudzuje, a zavádzanie ciel je podľa neho streľbou do vlastnej nohy. PS je podľa neho pripravené na voľby, no spájanie s inými stranami nie je na stole.

    V podcaste s Ivanom Korčokom sa dozviete:

    – od 1. minúty – čo je najväčší problém Roberta Fica a najväčšia téma protestov;

    – od 2:00 – či naozaj hrozí odchod z EÚ alebo tým len protestujúci strašia;

    – po 4:00 – že vláda zrádza záujmy Slovenska;

    – od 5:00 – či Robert Fico doručí sľubovaný koniec chaosu a pokoj, keď vymení ministrov vo vláde;

    – po 7:00 – ako je PS pripravené na prípadné predčasné voľby;

    – od 8:30 – že na mítingy PS chodia aj sklamaní voliči Hlasu;

    – po 10:30 – či by si vedel predstaviť koaličnú spoluprácu s Hlasom alebo Igorom Matovičom;

    – od 14:30 – že nechápe odkazy KDH, aby sa PS vzdalo časti programu, ale to isté im naspäť neodkáže;

    – po 16:30 – že dohoda o prípadnom spájaní strán pred voľbami nie je PS;

    – od 18:00 – ako premiér Fico fyzicky aj symbolicky odchádza od stola, pri ktorom sa rokuje o európskej budúcnosti;

    – po 23:00 – čo hovorí na rast populistických a krajne pravicových strán po celej Európe a čo to znamená pre občana z Rožňavy;

    – od 25:00 – ako reaguje na Trumpov mierový plán pre Ukrajinu;

    – po 33:00 – kto by mal zabrániť Donaldovi Trumpovi zavádzať clá;

    – od 38:00 – že Trumpov plán pre Gazu je nerealizovateľný;

    – okolo 40:00 – čo je riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu;

    – po 43:30 – kedy podľa neho budú najbližšie voľby.

  • Po roku a pol vládnutia vyznieva najtrápnejšie zrejme sľub o stabilite.

    Protesty proti vláde pokračujú a koalícia je naďalej v rozklade. Ako vidia situáciu tvorcovia Ťažkého týždňa?

  • Na Slovensku budeme mať šancu, ak sa Matovič, Gröhling, Majerský a Naď budú chcieť dohodnúť. No a samozrejme potrebujeme víziu, ktorá spája, niečo ako vstup do EÚ v roku 1998, tvrdí Mikuláš Dzurinda v najnovšej časti podcastu Bárdy & Káčer.

    Druhý mesiac v roku 2025 a my už poznáme výsledky ceny Neborák roka, okrem toho sa dozviete ako Mikuláš Dzurinda naživo videl ako zmenu Viktora Orbán, ktorý sa spolu s Robertom Ficom stal zajatcom svojej nepoctivej politiky.

  • To nám Robert Fico s radosťou oznamuje, že Ukrajina príde o tretinu územia nikdy nebude v NATO? Pýta sa v rozhovore Grigorij Mesežnikov v reakcii na status premiéra o telefonáte ruského a amerického prezidenta a dodáva, že „aby nebol prekvapený, po piatich rokoch môžeme my tu v Michalovciach zažívať ruské tanky."

    Donald Trump v stredu telefonoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Dohodli sa na okamžitom začatí rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine a na vzájomných návštevách svojich krajín. Až následne potom americký prezident volal ukrajinským lídrom Volodymyrom Zelenskym. Ako čítať kroky USA, ako to ovplyvní vojnu a ako sa môžu po novom nastaviť vzťahy Spojených štátov s Ruskom? Odpovedá politológ, ktorý sa narodil v Rusku a ako jeden z mála expertov predpokladal, že ruský prezident rozpúta plnoformátovú vojnu na Ukrajinu.

    Politológ považuje kroky Trumpovej administratívy smerom k Rusku a Ukrajine za znepokojivé. „Vladimir Putin a podľa mňa aj celé osadenstvo včera tvárali šampanské alebo možno vodku. Trump v podstate súhlasil s argumentáciou agresora," tvrdí v podcaste a dodáva, že americký prezident sa pridal na stranu agresora.

    Témou je aj slová USA o tom, že Ukrajine nevstúpi NATO, alebo, že návrat ukrajinských území spred roku 2014 nie je reálny. Mesežnikov odmieta scenár, v ktorom by Ukrajina prišla o svoje územia. „Dá sa predstaviť, že bude dosiahnutá nejaká dohoda, ktorá zmrazí konflikt, ale v žiadnom prípade nie tak, že odovzdá územia pod ruskú suverenitu. Rusko zostane okupačnou silou a Ukrajina sa bude snažiť v priebehu možno dlhšieho obdobia tieto územia vrátiť," komentuje.

    Politológ v rozhovore tiež približuje, aký postoj má vlastne americký prezident s ruským. „Vladimir Putin ho niečím priťahuje, myslím, že tam sú nejaké prejavy sympatií. Nerád by som špekuloval, že čo je za tým, pretože všeličo sa objavuje, rôzne verzie," tvrdí Grigorij Mesežnikov.

    V druhej časti podcastu je témou vnútorná politická situácia na Slovensku a vývoj koaličnej krízy.

    Moderuje Denisa Hopková.

  • Marek Slovák patrí medzi skúsených matadorov slovenskej hokejovej scény. V Tipos extralige odohral takmer tisíc zápasov, získal tri majstrovské tituly a momentálne pôsobí v Slovane Bratislava. V podcaste Góly z bufetu porozprával o náročných momentoch z aktuálnej sezóny i o tom, ako sa vyrovnával s nepriaznivým prijatím od fanúšikov.

    Rodák z Nitry sa dotkol napätej situácie po svojom príchode do bratislavského Slovana, ktorá zasiahla aj jeho rodinu. Zaspomínal si na kariérne úspechy, najťažšie sezóny a prezradil, prečo nikdy neskúsil dlhšie pôsobenie v zahraničí.

    Priblížil aj svoju povesť provokatéra na ľade, no zdôraznil, že v kabíne je úplne iný človek. „Veľa ľudí, čo nevidí do zákulisia, si povie, že moja tvár je iba tá na ľade. Ale tí, čo ma poznajú, vedia, že som v kabíne úplne iný. Na ľade musíš prepnúť, aby si bol prospešný pre tím,“ priznal Marek Slovák v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk.

  • Americký prezident Donald Trump hovoril najskôr s Vladimirom Putinom, a hovoril s ním dlhšie ako s ukrajinským prezidentom Zelenským. Navyše nie je isté, či Ukrajina bude alebo nebude priamo zúčastnená na mierových rokovaniach v Saudskej Arábii. Ukrajinci prežívajú vytriezvenie z nádejí, že by Donald Trump mohol byť voči Rusku ešte tvrdší ako jeho predchodca a prepadajú skôr frustrácii, hovorí expertka Aktualít na Ukrajinu Stanislava Harkotová. 

    Budete počuť Donalda Trumpa, jeho exporadcu a dnes kritika Johna Boltona, a za slovenských politikov Ivana Korčoka (PS) a Matúša Šutaja Eštoka (Hlas). 

    Nahrával Peter Hanák.

  • Oktagon 67 už 22. februára v Třinci ozdobí vyostrené česko-slovenské derby. Kurzový outsider je pripravený šokovať domácu scénu.

    David „Ružový panter” Kozma (32-14) bol v rokoch 2018 - 2022 najdominantnejším šampiónom organizácie. Zaznamenal rekordných päť obhajob. Po dvoch prehrách začína cestu späť za titulom. V ceste mu stojí Robert „Princ bratislavský” Pukač (18-13-1). Po zlom období sa vrátil na víťaznú vlnu a je pripravený zavrieť ústa kritikom.

    „Uvidíte, ja sa tam postavím a nebude to taký rozdiel, ako si ľudia myslia. Ani omylom! A ja si dokonca myslím, že vyhrám. V tom zápase ukážem svoju veľkú šikovnosť a nebude to tak, ako ľudia predpokladajú,” vraví Robert Pukač v podcaste Staredown na ŠPORT.sk.

  • „Počuli ste, že by sa premiér vyjadroval k hroziacim clám pre automobilky, či tým pre oceľ a hliník s ich možným dopadom na košické železiarne? Aby písal nie Elonovi Muskovi, ale prezidentovi Trumpovi?“, pýta sa exminister hospodárstva Karel Hirman.

    „Ak sa vládni činitelia nevenujú zásadným otázkam, ale boju s vnútorným nepriateľom, výsledkom je, že krajina ide na zotrvačnosť, no bohvie kam“, tvrdí exminister. „Tu ide o životnú úroveň, o fabriky, o zamestnanosť desaťtisícov ľudí“, dodáva. 

    Staronový Donald Trump ohlásil 25-percentné clá na dovoz ocele a hliníka, ich zavedenie však zvažuje aj na dovoz áut, liekov či mikročipov. Amerika sa nimi stane opäť bohatá, hovorí. A hoci Európska únia avizuje odvetu, na Slovensku, ako v krajine s najväčšou produkciou automobilov na hlavu, musíme spozornieť. Hoci tam nesmeruje veľká produkcia ocele, na vývoze áut by sme to zaznamenali citeľne. 

    Čo môže očakávať naša ekonomika s avizovaným zvyšovaním dovozných ciel v Spojených štátoch? A dá sa poučiť z minulosti, keď už raz takéto Trumpove opatrenia Spojené štáty rušili? Téma pre Karla Hirmana, exministra hospodárstva. 

    Utopíme sa v čínskej oceli a globálnej vojne?

    Hlavnými dodávateľmi ocele a hliníka do Spojených štátov sú krajiny ďalekého východu vrátane Číny. Podľa Hirmana ich export do oblasti EÚ už teraz destabilizuje trh s oceľou a výrazným spôsobom prispieva k problémom európskych oceliarní, vrátane košického US Steelu. 

    „Ak sa (vďaka zvýšeným clám) toky z USA presmerujú do EÚ, utopíme sa tu v čínskej oceli a naše oceliarne neprežijú“, hovorí exminister hospodárstva. „Ak EÚ nezavedie čo najskôr protiopatrenia“, dodáva. 

    „Ale to sa už dostávame do špirály obchodnej vojny globálneho charakteru. História 20. storočia nás učí, že globálne obchodné vojny sa končia globálnymi horúcimi konfliktmi“, Karel Hirman tak poukazuje na poučenie z dejín, so záverom, že „víťazom by tak nebol nikto“. 

    Paradoxom amerických ciel na dovoz ocele môže byť podľa neho samotné ohrozenie amerického majiteľa košických železiarní s dopadom na zamestnanosť. „Samotné železiarne zamestnávajú takmer osem tisíc ľudí. V napojených dodávateľských firmách sú zamestnané ďalšie tisíce ľudí. S tým súvisia rovnako služby a pod. Tu sa už nebavíme o východnom Slovensku, ale o HDP krajiny“, ilustruje možné dopady colnej vojny len v oblasti ocele. 

    Kde je premiér? Ide tu o krajinu

    Situácia podľa Hirmana dramaticky naberie na vážnosti v prípade avizovaných ciel na dovoz áut do Spojených štátov. Tu by boli podľa neho boli ohrozené desaťtisíce pracovných miest. 

    V tomto exministrovi chýba iniciatíva ministerky hospodárstva Denisy Sakovej a priamo premiéra Roberta Fica. 

    „Počuli ste, že by sa premiér vyjadroval k hroziacim clám pre automobilky, či tým pre oceľ a hliník s ich možným dopadom na košické železiarne? Aby písal nie Elonovi Muskovi, ale prezidentovi Trumpovi?“, pýta sa Hriman. 

    „Ak sa vládni činitelia nevenujú zásadným otázkam, ale boju s vnútorným nepriateľom, výsledkom je, že krajina ide na zotrvačnosť, no bohvie kam“, tvrdí exminister. „Tu ide o životnú úroveň, o fabriky, o zamestnanosť desaťtisícov ľudí“. 

    „Už aj priemyselný zväz avizoval, že zahraniční investori nás obchádzajú. Slovensko napríklad nie je v zozname nemeckých investorov. Sú v ňom Poliaci, Rumuni a Ukrajinci. Už ani pes po nás neštekne. A my tu vidíme zábavku na úrovni vládnej koalície, ktorá si vypisuje listy“, tvrdí Karel Hirman. 

    Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

  • Robert Fico dal ultimátum koaličnym partnerom do pondelka, aby vyriešili spory v koalíci - inak vezme rekonštrukciu vlády do vlastných rúk. Podľa Andreja Danka ide o porušenie koaličnej dohody, uviedol to v trojstranovom liste. Tému v podcaste rozoberieme s politickým redaktorom Marekom Biróom.

    Andrej Danko v liste do istej miery vynášal interné informácie, ktoré sme doposiaľ nikdy nepočuli. Jedna z nich bola, že Andrej Danko je v ohrození, pretože Robert Fico sa snaží dostať jeho ministor na svoju stranu Robert Fico. Písalo sa o tom, že by to mal byť Tomáš Taraba a Martina Šimkovičová, hovorí v podcaste redaktor Marek Biró.

    Podľa reportéra môžeme takmer s istotu povedať, že Andrej Danko má obavy. „Klesajú mu preferencie SNS, odkedy je vo vláde s Robertom Ficom. Andrej Danko nie je slepý a vidí, čo sa deje a a že stráca pôdu pod nohami a má strach."

    Moderuje Denisa Hopková.