Episódios
-
Slovan Bratislava dostal spoločne so svojimi zverencami historicky prvýkrát do skupinovej fázy futbalovej Ligy majstrov, ktorú takmer 20 rokov predtým okúsil aj s Artmediou Petržalka. „Belasí” pod jeho vedením účinkovali aj v hlavnej fáze Európskej ligy a trikrát hrali i Konferenčnú ligu. Hosťom v najnovšej epizóde podcastu Striedame! bol tréner Vladimír Weiss st.
Je uznávaný nielen u nás, ale aj v zahraničí. Pri vymenovávaní jeho úspechov nemožno zabudnúť ani na to, že so Slovenskom postúpil na MS v Juhoafrickej republike. Naša úderka Julo a Muťo privítala v podcaste Striedame! na ŠPORT.sk najlepšieho futbalového trénera na Slovensku posledných štyroch rokov.
V mimoriadne rozsiahlom rozhovore sa venovali množstvu tém. Nevynechali spomienky na Artmediu Petržalka, Vladimír Weiss st. poodkryl, ako funguje spolupráca s Kmotríkovcami, neobišiel ani svojho syna, o ktorom prezradil viacero zaujímavostí a nevyhol sa ani otázke na reprezentačného trénera Francesca Calzonu. Prvýkrát verejne priznal, že pred jeho angažovaní rokoval Slovenský futbalový zväz aj s ním a k spečateniu dohody neboli ďaleko.
Kormidelník „belasých” priznal, že je ťažká povaha. Zároveň uznal, že nie je najmúdrejší. Vysvetlil, ako uvažoval pri skladaní základných zostáv na zápasy Ligy majstrov a v najnovšej epizóde podcastu Striedame! odhalil aj skutočnosť, že nedávno mal na stole životnú ponuku z najľudnatejšej krajiny sveta. Niekoľkokrát odbočil i k aktuálnej spoločenskej situácii, keď niektorých súčasných politikov označil za hanbu Slovenska.
„Peniaze, ktoré dostal v Katare, by zarobil aj v Španielsku alebo Anglicku, pretože na to mal,” uviedol Vladimír Weiss st. v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na adresu svojho syna.
-
„Momentálne je predčasné ísť do úvah, kto by mohol byť ďalším v poradí, lebo je tu nádej, že pápež František sa z aktuálnej choroby dostane a bude riadne vykonávať svoj úrad“, hovorí cirkevný analytik Imrich Gazda z denníka Postoj. „Nebolo by vôbec šokujúce, keby jeho nástupca prišiel z Afriky či Ázie“, dodáva. Poukazuje pritom na vitalitu tamojších cirkevných komunít.
Už takmer týždeň je pápež František hospitalizovaný s obojstranným zápalom pľúc. Hoci ide už o jeho štvrtú hospitalizáciu, tento krát to vyzeralo vážnejšie. Z jeho najužšieho prostredia totiž prenikli informácie, podľa ktorých mal sám obavy, či to tento raz dá. Podľa Vatikánu je jeho aktuálny stav stabilizovaný s náznakmi mierneho zlepšenia, zvlášť čo sa týka zápalových ukazovateľov. „Noc strávil v pokoji, pápež vstal a naraňajkoval sa v kresle“, uvádza sa v stanovisku tlačového strediska Vatikánu zo štvrtkového predpoludnia 20. februára.
Ako na tom 88-ročný pápež je? Má sa kardinálsky zbor obzerať po jeho nástupcovi? Téma pre Imricha Gazdu, cirkevného analytika denníka Postoj.
„Momentálne je predčasné ísť do úvah, kto by mohol byť ďalším v poradí, lebo je tu nádej, že pápež František sa z aktuálnej choroby dostane a bude riadne vykonávať svoj úrad“, hovorí Gazda.
Pripomína však, že „v šuflíku“ má už takmer od svojho zvolenia pripravený abdikačný list. „Viackrát zdôraznil, že neplánuje rezignovať ako Benedikt XVI.. Bol by to ochotný urobiť len v jedinom prípade, keby nebol schopný vykonávať svoj úrad“, vysvetľuje analytik. „Už vopred podpísal rezignačný list, pre prípad, že by napríklad upadol do kómy“, dopĺňa. „S podmienkou, že do platnosti vstúpi vtedy, keď nebude schopný výkonu svojho úradu“.
Pri otázke na možných „papabili“, a teda kardinálov, o ktorých sa hovorí ako o možných kandidátoch na pápežský stole, analytik Gazda reaguje, že po tom, ako je dnes v úrade pápež pôvodom z Latinskej Ameriky, dozrel čas na pápeža z Afriky či Ázie. „Centrum a vitalita katolíckej Cirkvi sa stále viac presúva z priestoru civilizovaného západu do priestoru globalizovaného juhu. V krajinách ako Nigéria, Filipíny či Vietnam cirkev prekvitá“, vysvetľuje. „Nebolo by vôbec šokujúce, keby ďalší pápež pochádzal z týchto končín“, hovorí Gazda.
Čo zostáva po doterajších už takmer dvanástich rokoch pontifikátu Františka? „Jeho pamätné výroky: Chcem Cirkev chudobnú pre chudobných či Kto som ja, aby som druhých súdil naznačujú misiu, ktorú si vytýčil. Vychádzať z cirkevného centra na existenciálne periférie. Približovať sa ľuďom, ktorí sú na spoločenskom okraji. Či už ide o ľudí z nižších sociálnych skupín, migrantov, LGBTI komunitu, o rozvedených a pod.“, uvádza príklady Imrich Gazda.
Konštatuje, že hoci mnohých František týmito dôrazmi aj vyrušoval, jeho ústredným mottom je milosrdenstvo a snaha priblížiť Cirkev aj tomu najposlednejšiemu človeku.
Imrich Gazda v podcastovom rozhovore vysvetľuje aj Františkov postoj k Putinovej agresii.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Estão a faltar episódios?
-
Mestá a obce postupom času menia svoju tvár. Priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia by malo zohľadňovať rôzne aspekty, od rozličného počtu obyvateľov, cez dostupnosť služieb a infraštruktúry po zdravé prostredie so zeleňou.
Niekedy sa to však, aj napriek dlhodobým koncepciám, nedarí tak, ako by sme si predstavovali. Čerstvým príkladom je plánovaná výstavba v lokalite Lido v bratislavskej Petržalke.
Urbanistka Ivana Nemethová z organizácie Znepokojené matky nám v podcaste Ekocaste povedala viac o tom, ako je to s územným plánovaním na Slovensku a vysvetlí, prečo je projekt LIDO problematický.
Čo sa ešte v podcaste Ekocaste dozviete?
Slovenské mestá často zápasia s nedostatkom kvalitných verejných priestranstiev a zelených plôch, prípadne, že sa tie riadne zakorenené vymieňajú za novšie, modernejšie riešenia … Aké kroky by odporučila na zlepšenie kvality verejných priestorov a vytvorenie mestských oáz v urbanizovaných oblastiach? Napríklad Košice pri zmene územného plánu chodili medzi ľudí a hovorili s nimi… Môže byť aj toto cesta, ako to robiť „lepšie“? Slovenské mestá a obce čelia problémom nejasnej koordinácie medzi rôznymi úrovňami vlády, samosprávami a odborníkmi a architektmi. Ako hodnotí spoluprácu medzi týmito subjektmi a čo by sa malo zlepšiť na zjednodušenie procesu plánovania a realizácie výstavby?
-
Na koho sa po novom vzťahuje zákon o kybernetickej bezpečnosti? Ako zistím, či sa ním musí riadiť aj moja firma? Aké povinnosti musím splniť, dokedy a čo ak to neurobím?
Na tieto ďalšie otázky odpovedáme v prvom dieli tohtoročnej série seriálu podcastu SHARE o kyberbezpečnosti s advokátom a partnerom advokátskej kancelárie SIGNUM legal Štefanom Pilárom.
V podcaste hovoríme o týchto témach:
V akej podobe sa nakoniec prijala novela zákona o kybernetickej bezpečnosti.Na ktoré sektory a subjekty sa od januára zákon vzťahuje.Ako spoločnosť môže zistiť, či zákon platí aj pre ňu.Ktoré hlavné úlohy zákon prikazuje.Aké sú lehoty na ich splnenie a či zákon ukladá aj nejaké sankcie.Podcast vznikol v spolupráci s advokátskou kanceláriou SIGNUM legal.
Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.
-
V rozhovore s autorom novej knihy Tajomstvá Kočnerovej knižnice sa dozviete:
– kto a prečo priniesol dáta z vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej;
– či neboli bezpečnostné opatrenia v Kočnerovej knižnici zbytočne prísne;
– ako Kočner riadil policajný výsluch v kauze resocializačného zariadenia Čistý deň;
– prečo v knihe prezradil aj detaily o svojej liečbe zo závislosti;
– ako spätne hodnotí zverejnenie intímneho telefonátu A. Danka a A. Zsuzsovej;
– či v Kočnerovej knižnici našiel dôkazy o údajnom kontakte D. Lipšica a A. Zsuzsovej;
– ako by mohol premiér Robert Fico zasiahnuť do prípadu vraždy Jána a Matiny;
– prečo je presvedčený o Kočnerovej vine, hoci nepoznáme verdikt súdu;
– či je na Slovensku možná dokonalá vražda.
-
„Členstvo Kyjeva v Nato je jediný základ udržateľného mieru na Ukrajine“, tvrdí Martin Sklenár, bývalý šéf rezortu obrany. „Rusko vie, že proti Nato neobstojí. Kalkulácia voči Aliancii je preňho absolútne neváhodná a preto v Nato je mier a na Ukrajine je vojna, pretože Ukrajina v Nato nie je“, hovorí.
Vzťahy pred a po. Aj tak sa začne hovoriť o transatlantických vzťahoch po bezpečnostnej konferencii v Mníchove. Trumpova Amerika tam Európe dala na známosť, nech sa o svoju bezpečnosť postará prioritne sama. A že s ňou Donald Trump nepočíta pri stole, za ktorým sa vyjednáva koniec Putinovej agresie. K tomuto stolu sa – paradoxne – musí dobíjať aj samotný Vododymyr Zelenskyj. „Aby sme zostali relevantní, musíme do toho vstúpiť aj cez vyššie výdavky na obranu“, zaznieva z európskych diplomatických zdrojov. Šéf Nato už obchádza členské štáty, aby s nimi o navyšovaní hovoril. V dnešný štvrtok sa zastaví v Bratislave. Ešte v januári apeloval, že „buď zvýšime výdavky na obranu, alebo sa môžeme začať učiť ruštinu“. A práve v deň, keď tú ruštinu v Moskve počúvali Andrej Danko a spol.
Dostanú Európu vyššie výdavky na zbrojenie do hry a k stolu, pri ktorom sa rozhoduje o osude Ukrajiny a vlastne aj o bezpečnostnej architektúre starého kontinentu? A koľko by Slovensko utiahlo, ak už dve percentá HDP na obranu nám dávajú zabrať? Téma pre exministra obrany Martina Sklenára. Ako vidí naše vyhliadky, ak nás k stolu prestávali pozývať spojenci?
„Trump je vyjednávač. Využíva všetky metódy, ktoré má k dispozícii. Ak sú to aj hrozby voči spojencom, on ich vníma ako legitímnu taktiku. Samozrejme Európania to vnímajú ako nátlak“, tvrdí Sklenár. Európa sa podľa neho musí zariadiť na alternatívu, že Spojené štáty sa z nej vojensky stiahnu.
Naopak Rusko podľa Sklenára cíti priležitosť dosiahnuť to, čo vždy chcelo. „Nemá záujem vyriešiť Ukrajinu. Pre nich je to nástroj, ako riešiť celky pre nich omnoho nebezpečnejšie. Európsku úniu. Nato pre nich nie je až také nebezpečné, lebo vedia, že nikdy nebude útočiť na Rusko. Ak, tak len reagovať na situácie. Oni to vedia. Nato je však pre nich osožné, aby mohli vytvárať pocit ohrozenia. Pomáha to Putinovi vnútropoliticky sa udržať. Ale EÚ svojim ekonomickým modelom a blahobytom a rozvojom je model, s ktorým Rusko nedokáže súperiť. Preto ho musí rozložiť a poraziť“, vysvetľuje exminister Martin Sklenár.
Čo sa týka avizovaného navyšovania výdavkov na zbrojenie vrámci Nato Sklenár očakáva, že sa to ustáli na úrovni medzi tri a pol až štyrmi percentami HDP. „Je to stále menej, ako byť vo vojne a dávať výdavky na obranu, ak na vás niekto útočí. Výdavky Ukrajiny na obranu sú v dvojciferných čísla percent HDP, čiže cez desať percent. Rusko dáva do sedem percent na vojnu“, hovorí. „Čím viac vydáme na obranu, tým menšia pravdepodobnosť je, že budeme mať ničivú vojnu“, dopĺňa.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Strany Smer, Hlas a SNS sa dohodli na rekonštrukcii vlády. Ako oznámil premiér Robert Fico Smer získal dve ministerstvá - jedno od Hlasu, druhé od SNS. Mená ministrov však neprezradil.Viac v podcaste priblíži politický redaktorka Kristína Braxatorová.
Politológ Radoslav Štefančík v podcaste hodnotí, kto na koaličnej kríze získal najviac a kto najmenej - a kto je teda víťaz a porazený. „Smer získava kontrolu nad vládou, po novom bude mať väčšinu vo vláde a bude môcť prehlasovať ostatných ministrov zo zvyšných koaličných strán. Takže určite môže byť víťazom koaličnej krízy Robert Fico. Ak sa ministrom stane Rudolf Huliak, tak aj on bude patriť medzi víťazov. No a kto stráca? Tak to je určite Andrej Danko, pretože stráca mocenský vplyv nad ministerstvom športu."
Upokojí rekonštrukcia vlády situáciu v koalícii? Štefančík hovorí, že v tejto chvíli nevieme, koľko nespokojných poslancov sa bude považovať za víťazov tohto niekoľkotýždňového zápolenia zápasu.
„Ale ak skupina okolo Migaľa spoločne s Jánom Ferenčákom ostanú mimo hry a vládna koalícia sa bude môcť opierať len o 76 poslancov, tak to bude podľa neho mimoriadne komplikované. A dodáva, toho treba určite započítať aj to, že Andrej Danko skutočne stráca, ťahá za kratší koniec a poznajúc jeho povahu si myslím, že jedného dňa sa určite ozve a spôsobí podobný konflikt alebo podobný problém, aký na začiatku tohto celého procesu vyvolal, keď chcel byť predsedom parlamentu a blokoval zvolenie kandidáta Hlasu za šéfa Národnej rady Slovenskej republiky," konštatuje v podcaste.
Moderuje Denisa Hopková.
-
Česko-slovenská organizácia Oktagon MMA je dnes už etablovanou európskou značkou, no ani zďaleka nepoľavuje. Kam chce posunúť latku v roku 2025, ako sa jej darí finančne, koľko platí bojovníkom v porovnaní s konkurenciou? Promotér Pavol Neruda v podcaste Staredown hovoril aj o sobotňajšom turnaji Oktagon 67 v Třinci, vyostrenom súboji David Kozma - Robert Pukač či o drogovej kauze Gábora Borárosa.
-
Humoristi pomáhali prežiť éru Vladimíra Mečiara a široko sa uplatnia aj za Roberta Fica.
S Mariánom Leškom a Tomášom Hudákom sa Sandra Polovková rozprávala aj o tom, prečo je humor a politická satira politikom nepríjemná. Prečo by sme sa bez humoru nezaobišli? Kedy je za čiarou? Ale aj o tom ako satira prežívala počas socializmu a akú rolu zohrala v mečiarizme.
Podujatie "Sloboda nie je happy end!" podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
-
Tri spoločnosti vrátane Ookla, ktorá vyvíja známy nástroj Speedtest, majú čerstvé údaje o rýchlosti, odozve a spoľahlivosti mobilného internetu všetkýc štyroch operátorov na Slovensku.
Koho internet je najlepší, kto pohorel a ako na to operátori zareagovali? V novom dieli podcastu SHARE sa o tom rozprávajú redaktori Živé.sk Filip Maxa a Maroš Žofčin.
V podcaste hovoríme o týchto témach:
Ako fungujú testy mobilného internetu.Ako sa výsledky líšia oproti testom z predošlých rokov.Prečo dvaja operátori súčasne tvrdia, že ich internet je najlepší?Ktorý jeden operátor usporiadal k výsledkom tlačovku.Súvisiace odkazy:
Testy mobilných sietí: Telekom bol najlepší v dvoch z nichO2 v druhom teste rýchlostí sietí skončilo najhoršie na trhu. Predbehla ho 4kaAj v treťom teste sietí vyhral Telekom. O2 je tretie, zlepšila sa sieť 4kyPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.
-
Základná časť Tipos extraligy sa blíži ku koncu. Máme za sebou koniec prestupového obdobia, no nemenili sa len hráči. HC Slovan Bratislava vymenil trénera a Liptovský Mikuláš zasa ambície na play-off za finančnú stabilitu. Aj o týchto témach debatovali v podcaste Trefné strieľanie Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a Juraj Jurík (kapitán HK Skalica).
-
Ako dokáže realitný maklér urýchliť predaj a kúpu nehnuteľnosti? Ako by sa mal tento profesionál správať a na čo by ste si pri spolupráci mali dať pozor? Odpovede na tieto otázky nájdete v podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk s generálnym riaditeľom Equilibrio Real Richardom Gálom.
Čo dokáže ľahko odhaliť odbornosť realitného makléra?Kvalitného a naopak aj neprofesionálneho realitného makléra môžete spoznať podľa viacerých znakov. Niektoré sa týkajú komunikácie a niektoré atribúty sú objektívne. „Ja by som si všímal, či je členom nejakých združení alebo únií. Máme tu Realitnú úniu SR, máme tu Národnú asociáciu realitných kancelárií SR.
Zo štatistík vyplýva, že až 70 % realitných kancelárií a maklérov nie sú členmi takýchto združení. A ak nie je členom, tak by som sa pýtal, prečo je to tak. Nechcel daný maklér pristúpiť na etický kódex alebo možno nechcel robiť nejakú certifikáciu? To by bola pre mňa taká prvá „red flag“ (pozn. červená vlajka), ktorú by som si uvedomil,“ vysvetľuje realitný expert a generálny riaditeľ víťaznej realitnej kancelárie za rok 2023 v Košickom kraji Equilibrio Real Richard Gál.
Zistite, čo o realitnom maklérovi hovori jeho bývalí klientiĎalším dôležitým poznávacím znakom realitného makléra sú referencie. „Je to ten atribút, v rámci ktorého klienti hovoria o danom maklérovi. Všímal by som si, čo bývalí klienti hovoria o tom, ako s ním boli spokojní. Ak sú tam nejaké výhrady a ja som v kontakte s maklérom, tak by som sa opýtal konkrétne na tieto veci." Gál tiež odporúča, aby sme sa sústredili na to, ako s nami realitný maklér komunikuje. „Je to človek, ktorý iba predáva, ktorý niečo ponúka alebo je to človek - maklér, ktorý je ľudský a má reálne záujem o to, čo ja chcem? Má záujem iba o províziu z predaja mojej nehnuteľnosti alebo má záujem o to, aby splnil moje očakávania a moje ciele. A ak sa vás na vaše ciele nikdy neopýtal, nemôžete predpokladať, že sa naplnia."
Richard Gál vysvetľuje rozdiel v prístupe realitných predajcov aj iným spôsobom. „Tak ako pristupuje maklér k vám, tak potom bude pristupovať ku kupujúcim vašej nehnuteľnosti. Ak sa nebude pýtať na ich očakávania, nikdy im to nebude vedieť ušiť na mieru. Nikdy im nebude vedieť predať tú emóciu. Začne im iba popisovať fakty: toto je spálňa, toto je obývačka, no neprinesie im do toho tú správnu emóciu," objasňuje odborník na predaj nehnuteľností v podcaste.
Realitný maklér by mal byť pre vás pridanou hodnotouAk je realitný maklér zameraný len na svoj profit, tak nie je zvedavý ani na základné odpovede na otázky, ktoré by vám mal klásť, aby naplnil vaše očakávania. „To je samozrejme v protiváhe toho, čo chcete vy. Lebo vy nechcete mať len nejaké peniaze na účte. Vy máte nejakú predstavu o sume a nejaký časový horizont, kedy ich chcete mať. Alebo nechcete svoju nehnuteľnosť predať hocikomu. A maklér by to mal vedieť zistiť."
Je dobré sa realitného makléra opýtať aj na to, či nám vie poskytnúť aj niečo výnimočné oproti iným realitkám. „Keď niekto predáva automobil, tak nikto nehovorí o aute, že tento model auta má volant a kolesá, lebo je to úplne bežné. Ak vám maklér povie, že vám nehnuteľnosť nafotí a pridá ju na inzertný portál, tak sa pýtam: Ktorý maklér to v dnešnej dobe neurobí? Urobí to každý. Pýtajte si od neho niečo viac," odporúča Gál s tým, že mnoho maklérov robí iba priemernú prácu.
V podcaste sa dozviete aj:• ako by sa mali dnes predávať nehnuteľnosti,
• koľko času vám dokáže usporiť realitný maklér pri kúpe a predaji nehnuteľnosti,
• s koľkými odborníkmi sa stretnete počas celého procesu kúpy nehnuteľnosti,
• ako vyzerá postup pri spolupráci s realitným maklérom,
• ktoré požiadavky sú pri hľadaní bývania podstatné,
• ako správne nastaviť cenu nehnuteľnosti,
• ako sa nastavuje obchodná stratégia pre predaj...
-
Naše školstvo žije ešte v dobách Márie Terézie. Polovicu učiteľov treba prepustiť a tým ostatným dvojnásobne zvýšiť platy, aby to bolo atraktívne povolanie. Reformu vzdelávania treba začať v Materských škôlkach, tvrdí Michal Ukropec. Ako opätovne naštartovať príbeh Slovenska a kde je problém našich startupov a odlivu mozgov?
Aktuálne ekonomické a priemyselné vyhliadky na rok 2025 nie sú priaznivé - najmä pre Nemecko, čo je dôležitý partner Slovenska na európskom trhu. Napriek problémom v slovenskej ekonomike a klesajúcim ratingom v strednej Európe môžu situácii pomôcť strategické kroky slovenských inovatívnych biznisov, najmä čo sa týka ich orientácie na svetovom trhu. Hovorí odborník na priemyselné inovácie a bývalý startupista Michal Ukropec.
On sám podniká od strednej školy, prvých zamestnancov prijímal už počas štúdia na vysokej škole a dnes je šéfom globálnej slovenskej firmy, ktorú pred štvrťstoročím založil a aktuálne v nej dohaduje obchody aj s veľkými hráčmi svetového biznisu.
Ako sa buduje na Slovensku úspešný Startup, prečo z našej krajiny uteká tak veľa mladých múdrych mozgov, kde robíme chyby pri vzdelávaní našich detí, prečo je chybou neinvestovať do vedy a vzdelávania - a aké to bude mať následky na nás všetkých? No a napokon, aké výhliadky čakajú na takto nepripravené Slovensko v dnešnom turbulentnom a čoraz nestabilnejšom svete plnom globálnych predátorov?
Raz to dno "hitneme" a potom to azda pôjde už len vyššie, to ale nie je najšťastnejšia stratégia. Podstatné u nás je však vyhrať voľby, nie budovať budúcnosť, hovorí Ukropec Za údajne "staré zlaté časy" nemôže nič viac, ako naša zlá pamäť, tvrdí. "Ten progres od Novembra 1989 je brutálny a to nie vďaka, ale napriek vládam, ktoré tu vládli," dodáva.
Ráno Nahlas, s Michalom Ukropcom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
USA a Rusko začali rokovania o vzájomných vzťahoch a aj o vojne na Ukrajine. V Saudskej Arábii sa stretli ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a americký šéf diplomacie Marco Rubio. Rokovania trvali viac ako 4 hodiny a konalo sa bez prítomnosti zástupcov z Ukrajiny. Aký signál vysiela dnešné stretnutie Ukrajine a európskym spojencom? Téma pre českého odborníka na Ukrajinu Michala Lebdušku.
„Tá rétorika naznačuje a môžeme sa určitým spôsobom obávať, že by Spojené štáty mohli hodiť Ukrajinu cez palubu, ale na druhú stranu primárne záleží na tom, čo bude diať na bojisku," hovorí v podcaste.
Spojené štáty a Rusko stretnutí uviedli, že sa dohodli napríklad na vymenovaní tímov na vysokej úrovni pre rozhovory s Ukrajinou. Americký minister Marco Rubio tiež tvrdí, že s riešením konca vojny na Ukrajine musia súhlasiť všetky zúčastnené strany. Podľa analytika Lebdušku toto vyjadrenie znie vyvážene. Otázka znie, aké ústupky by malo urobiť Rusko a či je na ne pripravené. To teraz na bojisku relatívne vyhráva," hovorí.
Moderuje Denisa Hopková.
-
Nečakané zakopnutie majstra, Košice nadviazali na dôležitý triumf zo Žiliny ďalšou výhrou, Spartak Trnava odmietol preskočiť „šošonov” a o niečo stiahnuť Slovan Bratislava, nuž a smutný pád Ružomberka na absolútne dno súťaže. Aj o tom sme sa rozprávali v 26. epizóde podcastu Kam si to kopol?
Najvyššia slovenská futbalová liga pokračovala počas uplynulého víkendu nekompletným 20. kolom, pretože zápas medzi KFC Komárno a MŠK Žilina bol odložený pre zdravotné problémy v tíme nováčika. Na zvyšných ligových trávnikoch sa hralo a víkendové dianie prinieslo opäť celý rad rôznych zaujímavostí.
Azda tou najväčšou udalosťou 20. kola Niké ligy bola nečakaná strata bodov majstrovského Slovana Bratislava s Michalovcami, pokračovanie skvelej formy FC Košice, ale predovšetkým prvé víťazstvo MFK Skalica po šiestich zápasoch, čo znamenalo pád MFK Ružomberok, úradujúceho víťaza Slovnaft Cupu, na absolútne dno ligového pelotónu.
Aj o tom sa futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali s futbalovým expertom a hráčom Interu Bratislava Jurajom Piroskom v 26. epizóde podcastu Kam si to kopol?, v ktorej takisto zhodnotil návrat Artura Gajdoša do AS Trenčín a odchod Rahima Ibrahima opačným smerom do Slovana Bratislava.
-
Sme na začiatku týždňa, v ktorom si pripomín ame zlom v dejinách tejto krajiny – pred siedmimi rokmi zavraždili Jána a Martinu. Investigatívneho novinára a jeho snúbenicu. Len preto, že si robil svoju prácu – poodkryl záves, za ktorým si nažíval biznis, organizovaný zločin a najvyššie poschodia politiky. Vražda otriasla nielen spoločnosťou, ale aj vtedajšou vládou. Ak Robert Fico najprv v priamom prenose núkal milión za informácie, ktoré by vraždu ozrejmili a utíšili celospoločenský otras, námestia sa nakoniec striasli jeho. A z výslnia najsilnejšieho muža krajiny sa prepadol na politické dno, keď od neho utekali dovtedy najbližší. A ak sa vtedy zdalo, že je to jeho koniec, s odstupom piatich rokov opäť zostavoval vládu.
A odstup siedmich rokov – siedmich po Jánovej vražde - však aj do jeho uší opäť prináša ozveny námestí. Rovnaké ako vtedy: pád vlády a predčasné voľby.
A on, štvornásobný premiér? Chodí za Putinom, stretáva sa s Orbánom, kritizuje Brusel. A Zelenského… A ukazuje na Trumpa, že veď robí to isté.
Kde sme po siedmich rokoch od vraždy investigatívneho novinára a jeho snúbenice – Jána a Martiny? Pozrieme sa na to s jeho šéfredaktorom Petrom Bárdym, ktorý finišuje s pokračovaním politického profilu premiéra Fica. Ak ten prvý bol o jeho posadnutosti mocou, tento má byť o posadnutosti pomstou.
Prečo o ňom píše ďalšiu knihu? „Lebo ovplyvňuje životy ľudí“, reaguje. „Je chybou, že ľudia nevnímajú politiku ako bežnú súčasť života. Sú v tom, že je to o víkendových politických diskusiách. Ale to je najmemnší dosah politiky“, vysvetľuje svoju motiváciu venovať sa analyticky Robertovi Ficovi.
„Najväčší dosah politiky je život, ktorý žijeme. Čiže zdravotníctvo, školstvo, dane, ceny atď. To všetko je dôsledkom politiky. A Robert Fico to ovplyvňuje najviac“, hovorí šéfredaktor Bárdy.
Problémom je podľa Bárdyho fakt, že Roberta Fica už tá klasická denno denná politika nebaví. „Jeho to už otravuje riadiť štát“, hovorí. „Skôr by ho bavilo chodiť po konferenciách, podávať si ruku s Putinom, robiť šokujúce či pekné gestá… On by vlastne chcel byť prezident“, vysvetľuje.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Keď z dohody Trumpa s Putinom vznikne mier, ktorý Rusko posilní, tak budeme čeliť ďalšej vlne ruského imperializmu. Nespravodlivý mier na Ukrajine a dvojrýchlostná Európa nebudú pre Slovensko žiadnou výhrou, tvrdí exdiplomat Peter Weiss. Podľa neho je našim životným záujmom silná EÚ, ktorá bude schopná čeliť imperiálnemu revizionizmu dnešného Ruska.
V saudskoarabskom Rijáde sa stretávajú ťažké váhy americkej a ruskej diplomacie, aby tam začali rokovania o ukončení vojny na Ukrajine. Európska únia však na tieto rokovania pozvaná nebola. Európski lídri na situáciu reagujú mimoriadnym samitom v Paríži, Slovensko ale medzi pozvanými absentovalo.
V najbližších dňoch a týždňoch sa zrejme budú lámať dejiny nášho kontinentu. Donald Trump chce totiž uzavrieť s Vladimírom Putinom rýchly mier a to ponad hlavy celej Európy. V Mníchove zasa viceprezident USA oznámil, že Európa už pre Spojené štáty nie je kľúčovou prioritou. V ohrození sa tak ocitli všetky doterajšie bezpečnostné garancie nášho kontinentu.
„Ak sa EÚ neudrží ako súdržné spoločenstvo a začne sa, nedajbože, rozpadať, tak všetci tí démoni minulosti, a všemožných revizionizmov, sa opäť vrátia a ruským sľubom sa veriť vôbec nedá," tvrdí Peter Weiss. A volá preto po posilnení federalizačných tendencií v EÚ, ako aj po posilnení jej bezpečnosti z vlastných európskych zdrojov.
Bezpečnostné garancie, na ktorých Európa žila celé dlhé desaťročia po druhej svetovej vojne, sa rozpadajú na prach. Na východe pritom máme agresora Putina, na západe zasa nepredvídateľného Trumpa.
Prežije EÚ bez cesty k ďalšej federalizácií – aby sa tak stala skutočnou mocnosťou? Ako bude vyzerať jej bezpečnosť zoči-voči Rusku a zoči-voči USA? A na ktorú stranu sa pridá Slovensko s premiérom Ficom? Téma dnešného podcastu s bývalým šéfom SDĽ a exdiplomatom Petrom Weissom.
Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.
-
Odborník na autopriemysel otvorene a kriticky o tom, kam smeruje slovenský, európsky a globálny autopriemysel.
Automobilový priemysel nielen v Európe zažíva dramatické obdobie, keď sa menia pomery. Rok 2035 sa naďalej javí ako ultimatívny termín ukončenia predaja nových spaľovacích áut v EÚ, hoci rastie aj politická opozícia proti tomuto zámeru. Automobilky medzitým investujú do vývoja elektromobilov miliardy eur. Rapídny rast výrobných nákladov hrozí vytvorením priepasti medzi tými, čo si môžu a tými, čo si nemôžu dovoliť kúpiť nové auto. Na Slovensku už nové auto nekúpite za menej ako 12700 eur a priamou úmerou rastú aj ceny jazdených áut. A do tohto mixu problémov prichádzajú čínski výrobcovia, ktorých agresívna expanzia aj cenová politika potenciálne ohrozujú aj slovenskú ekonomiku závislú na výrobe áut.
Kam toto celé smeruje, bude auto už len luxusom, alebo budeme všetci jazdiť na čínskych autách? Aj o tom sme sa rozprávali s Vladimírom Orthom, odborníkom na autopriemysel a generálnym riaditeľom United Automotive Group.
-
Donald Trump hrá na krátke, rýchle a okázalé víťazstva, ale v ekonomike oveľa viac záleží na dlhodobých vzťahoch a vzájomnej dôvere takže narušenie dôvery povedie k utrpeniu všetkých, hovorí v Ráno Nahlas o obchodných vojnách, ktoré odštartovala americká administratíva, ekonóm Martin Šuster. Podľa neho sa USA vracia do čias nefunkčnej minulosti, no a dôsledkom bude zabrzdenie celosvetovej ekonomiky, ako i rast inflácie.
Americký prezident aktuálne pohrozil zavedením ciel na dovoz áut. Clá by mohli vstúpiť do platnosti už začiatkom apríla. Donald Trump chce svojou colnou politikou zmeniť celú podobu globálneho obchodu.
"Po kovidovej kríze, ktorú rozpútal nemysliaci vírus, a po energetickej kríze, ktorú rozpútal iracionálny diktátor, sme na prahu obchodnej vojny – ktorú rozpútava krajina inak známa racionalitou, efektivitou a pragmatickosťou. Snáď bude obchodná kríza najmenšia z týchto troch po sebe idúcich kríz, ale nie je to úplne jasné.. Nik nebude z obchodnej vojny profitovať," tvrdí ekonóm Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz o hrozbe špirály obchodných vojen, ale i o politike ciel, protekcionizmu a izolacionizmu, čo v minulosti (ako vieme) viedlo k zásadným ekonomickým otrasom - ako aj veľmi vážnym politickým následkom.
Aké ekonomické vyhliadky teda čakajú na Slovensko, aké šance v tomto globálnom súboji má EÚ a na aké ceny energií - i vzťahov s našimi kľúčovými partnermi/konkurentmi, sa máme pripraviť? No a prečo je tou najlepšou stratégiou jednoznačne vrátiť Amerike ich úder?
Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Zlepšili postavy stovkám celebrít a státisícom obyčajných ľudí. Kým Ozempic, určený na cukrovku, sa na chudnutie zneužíval, dnes už existujú aj lieky priamo riešiace obezitu. Renáta opisuje, ako schudla takmer tretinu svojej váhy. Nie je to však zadarmo. Aké sú nevýhody takýchto liekov? Dozviete sa v podcaste TELO po prihlásení do služby Aktuality Navyše.
Výhody a nevýhody liekov na chudnutie v dnešnom podcaste opisuje lekár Boris Bajer a Renáta Názlerová, ktorá vďaka nim schudla viac ako 40 kíl.
Nahrávali Henrieta Hanáková, Martina Smatanová a Peter Hanák.
- Mostrar mais
