Episódios

  • Sme generáciu botoxu? Kde sa vzal trend obrovských pier, a prečo sa dnes už aj mladé dievčatá boja vrások a starnutia viac, než čohokoľvek iného? Na všetky tieto otázky odpovedá v podcaste Ženy ako my dermatovenerologička MUDr. Zuzana Bukovinská.

    Estetická medicína zažíva v poslednom období dramatický boom a jej vplyv na spoločnosť je zrejme neprehliadnuteľný. Žien, ktoré túžia vyzerať stále lepšie, je čoraz viac, no hranica medzi prirodzenosťou a veľkými, badateľnými zákromi, je u mnohých žien čoraz tenšia. Dá sa chodiť na estetické zákroky a stále vyzerať prirodzene?

    Akými trendami sa nechávajú unášať dnešné mladé ženy aj dievčatá? A môže robiť estetické zákroky aj obyčajná kozmetička? A ktoré celebrity majú toho na tvári urobeného viac, než by ste tipovali? Na všetky tieto otázky odpovedá v podcaste Ženy ako my MUDr. Zuzana Bukovinská, rozprávala sa s ňou Miroslava Zahatlanová.

    Sme generáciou botoxu? Čo hovorí lekárka

    “Povedala by som, že dnešná generácia je najmä generáciou možností. Na jednej strane je fajn, pokiaľ to vieme používať, nie nadužívať alebo zneužívať. A toto je presne tá citlivá generácia dievčat, ktoré naozaj možno ešte nemajú úplne potvrdenú takú svoju identitu, alebo si ju ešte len budujú,” hovorí na úvod Zuzana Bukovinská o tom, či si myslí, prečo dnešné mladé dievčatá neváhajú aj v mladom veku siahať po botoxe a výplniach.

    “Keď príde 20-tnička s tým, že chce botox za účelom zmiernenia vrások, tak sa to s ňou snažím ešte nejako odkonzultovať, nastavím jej hlavne správne nejakú rutinu,” hovorí.

    “Naozaj ja ako lekár mám právo, môžem a často aj odmietnem nejaký typ výkonu, pokiaľ ja s ním nie som stotožnená, alebo nechcem, aby sa toto prezentovalo ako moja práca,” hovorí doktorka Bukovinská o tom, či je lekár povinný urobiť niekomu estetický zákrok len preto, že si ho vyžiada.

    Aká tenká je hranica medzi prirodzenosťou a “preplácanosťou”

    Možno aj vy stretávate čoraz častejšie ženy, ale už aj mužov, ktoré to so zákrokmi jednoducho začali preháňť. Ako je to s aplikovaním kyseliny, môžu tieto zákroky spôsobiť nejaké problémy, majú vedľajšie účinky, prípadne sa môžu aplikovať častejšie, než je odporúčané? Mnoho žien totiž vídať s tvárou, ktorá sa na seba buď už vôbec nepodobá, prípadne je značne vidieť, že sa jej tvár už takmer vôbec nehýbe. Ako je to teda možné?

    “Pokiaľ sú tieto zákroky vykonávané pod dohľadom lekára, ideálne len jedného, ktorý tú klientku pozná, má záznamy, vedie si o nej nejakú tú históriu, že čo jej bolo a kedy jej bolo aplikované, tak by sa toto naozaj nemalo diať. Lebo my sme nejaké tie pauzy alebo tie také predpísané rozostupy naozaj povinní dodržiavať,” opisuje lekárka.

    Doktorka Bukovinská prezrádza v podcaste aj to, že sa rozostupy sa ale často nedodržia a výplní je veľa.

    “Príkladom je tzv. overfilled syndrome. Čiže to je veľmi časté, že naozaj práve tou prehnanou aj častou aplikácou, kedy je aj frekvencia vysoká - ale aj objemami, že to množstvo je veľké, môže naozaj vzniknúť, je to typické napríklad pri lícnych kostiach, alebo pri perách. To sú také oblasti, kde to vie naozaj vzniknúť veľmi rýchlo. Tá tvár vyzerá nafúknuto, preplneno. Volá sa to aj alienifikácia, alebo laicky taký - výzor mimozemšťana,” hovorí dermatovenerologička o tom, čo sa stane, ak sa to výplňami dlhodobo preháňa.

    V podcaste sa ešte dozviete:

    aký je rozdiel medzi botoxom a kyselinou hyalurónovou kde vznikol trend obrovských pier či môže robiť pery či pichať botox aj obyčajná kozmetička prečo a v čom má kožný lekár občas pocit, že je aj psychológ či je pravda, že si ženy nechávajú robiť zákroky len kvôli tomu, že partner zhadzuje ich výzor ktoré celebrity majú zákroky a čo má urobené Anne Hathaway, Jennifer Aniston či blake...
  • Mnohí si myslia, že krásne ženy to majú v živote automaticky úplne jednoduché a oveľa ľahšie dosiahnu všetko, na čo si len myslia. Čo si však o tom myslí víťazka súťaže krásy? Počúvajte spolu s nami...

    Každý z nás prežíva rôzne etapy života, prežívame vzostupy, ale aj pády na dno. A je len na nás, ako sa k ťažkým momentom postavíme a či dokážeme ísť za svojimi snami. Dokonalým príkladom je aj mladá, krásna a talentovaná ešte stále úradujúca MISS Slovensko Daniela Vojtasová.

    Na prvý pohľad je krásna a charizmatická, ale po krátkom rozhovore si uvedomíte, že jej najväčšími prednosťami sú vnútorná sila, cieľavedomosť a pokora. Daniela Vojtasová, aktuálna držiteľka titulu MISS Slovensko, s nami otvorene hovorila nielen o svojej ceste za korunkou, ale aj o výzvach, ktorým musela čeliť už od detstva, o hodnote sebalásky a o tom, čo pre ňu skutočne znamená byť MISS.Rozprávala sa s ňou Miroslava Zahatlanová.

    Aká bola cesta Daniely až ku korunke?

    Cesta Daniely k titulu nebola ľahká, v podcaste Ženy ako my sa podelila o svoje začiatky aj o to, čím všetkým si prešla. Ako dievča z malého mesta prišla vo veľmi mladom veku do Bratislavy, kde si pomaly a postupne začala plniť svoj sen.

    “Bolo to veľmi náročné, musím povedať, že to bolo jedno z najnáročnejších, ale najlepších rozhodnutí, aké som v živote mohla spraviť. Lebo som bola toho názoru, že čím skôr človek začnem, tým je to pre mňa lepšie. Na čo mám čakať do osemnástich, keď už teraz si môžem začať budovať možno nejaké kontakty v Bratislave, spoznať to mesto, spoznať ľudí a posúvať sa nejak. A to bolo podľa mňa veľmi zásadné rozhodnutie v mojom živote, ktoré ma ovplyvnilo vo všetkom. Takže bolo to náročné, ale bolo to super,” hovorí na úvod Daniela o svojom rozhodnutí presťahovať sa.

    Aj napriek tomu, že vyhrala súťaž krásy aj ona sa stretáva na sociálnych sieťach s kritikou.

    “Ja mám pocit, že keď človek nejakým spôsobom vystupuje z toho priemeru, tak bohužiaľ dostáva nejakú formu shamingu. Či je buď veľmi vysoký, nízky, pribratý, či vychudnutý, vždy je za niečo kritizovaný,” hovorí Daniela.

    V podcaste sa okrem iného ešte dozviete:

    čo si o stereotypoch týkajúcich sa krásy myslí aktuálna Miss Slovensko, Daniela Vojtasováaké výzvy musela Daniela prekonávať od detstva a počas svojej kariéryprečo sa rozhodla presťahovať do Bratislavy a aký to malo vplyv na jej životako sa Daniela vyrovnáva s kritikou na sociálnych sieťach a prečo verí, že krása môže byť dvojsečnou zbraňou.jej názory na hodnotu sebalásky a dôležitosť vnútorných kvalít a vzdelania
  • Estão a faltar episódios?

    Clique aqui para atualizar o feed.

  • Hovorí sa, že keď si vyberiete prácu, ktorú milujete, už nikdy v živote nebudete musieť pracovať. Mnohí z nás celý život hľadajú svoje zaradenia a chcú robiť to, čo ich baví a napĺňa, no nie každý má toľko šťastia, aby takúto prácu našiel. Ešte aj dnes je totiž len hŕstka ľudí, ktorí berú svoju prácu ako poslanie a žiaľ, čoraz menej ich je v radách učiteľov.

    O to krajšie je spoznať učiteľov, ktorí svoju prácu robia naozaj zo srdca a berú ju skôr ako poslanie. Jednou z nich je aj mladá pani učiteľka Michaela Babejová, ktorá učí na základnej škole v Budimíre a získala ocenenie Učiteľská osobnosť Slovenska 2023. Vypočujte si jej inšpiratívny príbeh v podcaste Ženy ako my, rozprávala sa s ňou Miroslava Zahatlanová.

    Michaela Babejová si vo svojej práci uvedomuje, že každý žiak je jedinečný a má odlišné potreby a talenty, preto kladie veľký dôraz na individuálny prístup. Snaží sa spoznať každého žiaka osobne a prispôsobiť svoje metódy tak, aby čo najlepšie podporovala jeho rozvoj i jedinečnosť. Tento prístup umožňuje deťom cítiť sa v škole bezpečne a akceptovane, čo je nevyhnutné pre ich akademický a osobnostný rast. A patrí Miška k ženám, ktoré vždy túžili po tom, stať sa pani učiteľkou a robí tak svoje vysnívané povolanie?

    “Ja odkedy si pamätám, že som dostávala otázky, čím chcem byť keď budem veľká - moja odpoveď bola vždy jednoznačná - chcem byť pani učiteľkou. Moji rodičia vždy o učiteľoch hovorili s veľkou úctou a rešpektom, u nás doma sme tak celkovo k učiteľskému povolaniu vzhliadli. Aj ja som som mala vždy veľké šťastie na dobrých učiteľov,” hovorí na úvod Michaela Babejová, ktoráne dávno získala ocenenie Učiteľská osobnosť Slovenska 2023.

    U detí podporuje jedinečnosť aj kreativitu

    V súčasnom svete je dôležité, aby deti rozvíjali kritické myslenie a kreativitu. Michaela Babejová preto do svojich hodín začleňuje aktivity, ktoré vo veľkom podporujú tieto zručnosti. Prostredníctvom rôznych projektov, diskusií a tvorivých úloh motivuje žiakov premýšľať mimo zaužívaných príncípov a snaží sa hľadať inovatívne riešenia aj aktivity.

    Ocenenie Michaely Babejovej je nielen uznaním jej práce, ale aj inšpiráciou pre ďalších učiteľov, ktorí sa snažia deti učiť aj inovatívnejšie. Je totiž príkladom toho, ako môže byť vzdelávanie dynamické, kreatívne a prispôsobené potrebám žiakov. Svojou prácou ukazuje, že aj v tradičnom školskom prostredí je možné zavádzať moderné metódy, ktoré pripravujú deti na výzvy súčasného sveta. Michaela Babejová je skutočnou učiteľskou osobnosťou, ktorá mení životy svojich žiakov k lepšiemu. Viac si môžete vypočuť v podcaste.

    V podcaste Ženy ako my sa ešte dozviete:

    -ako Michaela vníma svoje povolanie

    - čo pre ňu znamená ocenenie Učiteľská osobnosť Slovenska

    -aké inovatívne metódy používa pri výučbe

    -aké vlastnossti by mal mať podľa nej dobrý učiteľ

  • Aj vy ste si už niekedy vypočuli, že sa správaním podobáte svojej mame? Možno si to ani neuvedomujeme, ale tak, ako nám to dokazuje história, dokazujú to aj najnovšie výskumy. V čom všetkom sme si s mamami podobné a v čom nás dokážu ovplyvniť? Práve dnes na Deň matiek, by sme na to nemali zabúdať.

    Ako deti svoje mamy milujeme a vzhliadame k nim, čím sme však staršie, tým je tento vzťah náročnejší. Kým niekto má so svojou mamou priam idylický vzťah, niekto má práve naopak, so svojou mamou vzťah komplikovaný. Nech je to ale tak či onak, mnohé ženy si vypočujú, že sa na svoju mamu v mnohom podobajú.

    Najnovšie štúdie a výskumy ukazujú, že mamy dokážu svoje dcéry ovplyvniť v mnohých oblastiach. Sú to totiž práve mamy, ktoré ovplyvňujú správanie dcér v blízkych vzťahoch s ostatnými, zohrávajú významnú úlohu pri názore na svoje vlastné telo, mamy dokonca dokážu ovplyvniť budúce kariéry a výber povolania svojich dcér. Dokonca existujú dôkazy, že poruchy nálady sa geneticky prenášajú z matky na dcéru. Zdá sa vám to povedomé?

    Ak ale máte pocit, že je tomu tak len dnes, ste na omyle. Vzťah matky a dcéry bol veľmi dôležitý už v minulosti a boli to práve mamy, ktoré si boli svojim dcéram tými najbližšími. Kým chlapci prirodzene vzhliadali k otcom, pre dievčatá bola mama tou najdôležitejšou osobou. Dievča sa okolo 5-6 rokov dostalo pod kuratelu mamy, ktorá ho postupne zaúčala do domácich prác a pripravovala ju na život manželky, matky a gazdinej, učila ju krôčik po krôčiku všetky domáce práce, ktoré raz bude potrebovať. Niet sa preto čo čudovať, že mama a dcéra mali k sebe veľmi blízko. Vypočujte si podcast o tom, ako to bolo v minulosti.

    V podcaste sa ešte okrem iného dozviete

    -ako boli v spoločnosti vnímané mamy, aký bol ich vzťah s deťmi

    -či bola v minulosti napríklad mama pre dcéru aj kamarátka?

    -či sa zdôverovali ženy s nejakými problémami alebo aj napríklad láskami svojim matkám

    -čo všetko museli mamy naučiť svoje dcéry do života

  • Každá z nás si počas roka kladie otázku, ako sa dostať do formy, mnohé ženy však robia veľa chýb a o chudnutí kolujú aj rôzne mýty.

    Ako sa z úspešnej manažérky stane zanietená športovkyňa? Hoci by sa mohlo zdať, že vášen k športu a pohybu nájdu len ľudia, ktorí sa tomu vo veľkom venujú od útlehu veku, nemusí to byť vždy tak. Svedčí o tom aj príbeh Janky Šimkovičovej, ktorá sa po ukončení práce v korporáte začala venovať tomu, čo ju najviac baví. Dnes je zakladateľku fitnes platformy Supershape, kde sa venuje spolu s ďalšími odborníkmi klientom a pomáha im k životným zmenám v oblasti zdravého životného štýlu. Ako sama hovorí, nemusí to byť vždy len o makaní v posilke, hýbať sa môžeme aj prirodzene. S Jankou sa rozprávala Miroslava Zahatlanová.

    Od vyhorenia k podnikaniu

    Aj vy máte pocit, že nie ste športový typ a k pohybu nemáte špeciálny vzťah? “Aj ja som bola bežná žena a bežné dieťa, bývali sme veľa vonku, takže pohyb tam vždy bol ale nebolo to nejako vrcholovo, takže aj človek, ktorý sa nevenuje športovaniu nejako vo veľkom, si vie nájsť k pohybu cestu,” hovorí na úvod Janka Šimkovičová.

    Ako mladá, tesne po škole začala pracovať v korporáte, kde však veľmi rýchlo prišla na to, že táto cesta pre ňu nie je správna. Rovnako, ako dnes mnohí mladí vyhorela a povedala si, že svoj život jednoducho zmení. Nakoniec v sebe našla svoju vášeň k športu, pohybu a zdravému životnému štýlu.

    Janka však priznáva, že o chudnutí ešte stále koluje množstvo rôznym mýtov, ktorým veríme.

    “Hýbať sa musí každý z nás, v tom som nekompromisná, sme na to evolučne nastavení. Keď sa človek začne vedome vnímať, a príde na to, koľko počas dňa sedí, príde na to že presedí aj polovicu života. Jednoducho, to cvičenie a pohyb je pre telo dôležité, najmä v tom, aby telo fungovalo tak ako má. Bez obyčajného pohybu - to znamená nejaké aj prechádzky v prírode, nebude naše telo fungovať,” pripomína Janka Šimkovič.

    “Mnohé ženy sú motivované a chcú niečo zmeniť, ale idú na cvičenie veľmi zhurta, žiaden extrém nie je dobrý a nikto pri tom potom dlho nevydrží. To znamená, že ak začínam cvičiť, dávam si toho menej, aj keby to mali byť dva tréningy týždenne, aj kratší čas. Aj u mňa nastal veľký zlom vtedy, keď som pochopila, že pohyb mi neskutočne pomáha aj mentálne, zrazu som začala pravidelne cvičiť nie kvôli schudnutiu,” hovorí Janka Šimkovičová.

    V podcaste Ženy ako my sa ešte dozviete:

    -ako sa Janka dostala k vlastnému podnikaniu

    - čo je pre ňu pri cvičení najdôležitejšie

    -najčastejšie mýty a chyby, ktoré robíme pri cvičení aj stravovaní

    -či musíme striktne dodržiavať zásady zdravej stravy a jedálnička

    -ako často by sme mali cvičiť

  • Prinášame vám ďalšiu časť obľúbenej relácie, tentokrát na aktuálnu tému blížiacich sa sviatkov jari, ktoré sa nesú v znamení zrodu nového života. Počúvajte s nami. 

    Blíži sa Veľká noc, ktorá sa odjakživa spájala s plodnosťou a novým životom. Aj preto budeme diskutovať o tom, ako prebiehali pôrody v minulosti a ako prichádzajú deti na svet dnes. Zvykov a tradícií, ktoré sa spájali s narodením dieťaťa, máme naozaj neúrekom. Začnime hneď pri svadobnom dni, počas ktorého sa robievali rôzne obradné úkony, ktoré mali ovplyvniť budúce pohlavie dieťaťa.

    A predstavte si svet bez ultrazvuku, monitorovania plodu, poriadnej lekárskej starostlivosti alebo epidurálky. Pôrody sa diali doma, v kruhu rodiny a s pomocou pôrodnej babice. Spoznajte zvyky našich predkov z histórie aj pohľad a názor odborníčky na to všetko dnes, dozviete sa aj to, kedy sme u nás mali vôbec prvú pôrodnicu, ako vyzerali vyšetrenia žien a čím si prechádzali v šestonedelí.

    Zvládli by sme niečo také? Do fascinujúceho vývoja pôrodníctva sa dnes v relácii Pre mamy s Babsy ponoríme s hostkami, etnologičkou Katarínou Nádaskou a gynekologičkou Zuzanou Brieškovou, počúvajte s nami diskusiu v podcaste s moderátorkou Babsy Jagušák.

  • Hovorí sa, že pohovorom pre Emirates Airlines prejde približne len 5 percent uchádzačov, ona bola medzi nimi. Janka Hajtová si splnila sen o práci letušky. Čo všetko obnáša táto práca?

    Má za sebou prácu snov, po ktorej túžia mnohé mladé dievčatá, tisíce nalietaných kilometrov a zážitky, o ktorých sa niektorým môže iba zdať. 10 rokov pracovala pre jednu z najprestížnejších leteckých spoločností, prešla takmer celý svet, no aj napriek tomu sa rozhodla prácu snov opustiť a začala podnikať. Ako prebieha výber letušiek a aká je práca v jednej z najlepších leteckých spoločností sveta? Viac hovorí letuška Janka Hajtová, rozprávala sa s ňou Miroslava Zahatlanová.

    Úvodný pohovor trvá tri dni, prejdú len tí najlepší

    Ak by ste si mysleli, že stať sa letuškou pre najlepšiu leteckú spoločnosť zvládne takmer každý, nie je to úplne pravda. Zaujať totiž musíte už na prvý pohľad. Čo všetko je kľúčové? “Na začiatku je taký úvod, kedy sa ukážeš, oni sa pozrú, či máš také to príjemné vystupovanie a či spĺňaš také tie fyzické kritériá, ako je výška, nejaké BMI, pekný úsmev, ten je v tejto spoločnosti naozaj dôležitý a také celkové príjemné vystupovanie,” hovorí na úvod Janka o veciach, ktoré sú na pohovore kľúčové. 

    Pohovor trvá tri dni a okrem spomínaných vecí musí uchádzať ukázať napríklad aj svoje jazykové zručnosti. Janke sa teda aj vďaka úspešnému pohovoru splnil sen, uspela a stala sa letuškou pre Emirates Airlines. Tým ale tvrdá práca nekončí. Ako to ale prebieha ďalej? “Po príchode do Dubaja nás privítali ľudia z Emirates, ale tu úspešnosť z pohovoru ešte nekončí. Letuška sa musí ďalej vzdelávať a má pred sebou kus práce. Po príchode do Dubaja začína kurz, ktorý trvá 7 týždňov, a ktorý je ďalším sitom. Je bežné, že ľudia sú aj poslaní domov," opisuje Janka. 

    Dnes je z nej podnikateľka 

    “Ja som bola v tom, že za prácou do Dubaja odchádzam na rok, nakoniec sa z toho stalo 10 rokov práce letušky,” hovorí. Janka však na Slovensku stretla lásku a dnes je z nej mama malého synčeka. Milovaný Dubaj však neipustila úplne, rozhodla sa túto lásku pretaviť aj do podnikania. Rozhodla sa totiž pre prácu s hodvábom, ktorá jej prirástla k srdcu ešte v Dubaji, dnes si jej výrobky môžete kúpiť aj na Slovensku a odporúča ich vyskúšať každej jednej žene.

    -v čom je práca letušky najnáročnejšia 

    -aký je život v exotickom Dubaji

    - ktoré krajiny Janka navštívila a ktorá jej prirástla k srdcu 

    -či je medzi letuškami aj nejaká rivalita 

    -prečo sa rozhodla pre podnikanie a ako to vníma 

    -aké je to podnikať na Slovensku v porovnaní so zahraničným čo je zatiaľ na podnikaní najťažšie

  • Za každým na prvý pohľad dokonalým vzťahom je množstvo práce a ako sa hovorí, nič nie je zadarmo. Aké je tajomstvo úspešného vzťahu Diany Hágerovej a Romana Juraška? O tom všetkom nám porozprávala samotná Diana, počúvajte spolu s nami.

    V čase, keď bola na vrchole kariéry, sa stiahla z verejného života, aby sa venovala rodine. So svojim dlhoročný partnerom Romanom Juraškom dokazujú, že aj v šoubiznise vedia stáť vzťahy na pevných základoch. Aký je ich recept na lásku? V podcaste Ženy ako my hovorí Diana Hágerová úprimne a otvorene o láske, rodine, svadbe aj estetických zákrokoch, rozprávala sa s ňou Miroslava Zahatlanová.

    Aké boli začiatky vzťahu Diany a Romana? 

    Bola to láska na prvý pohľad? “Zoznámili sme sa v práci a najskôr sme mali úplne normálny pracovný vzťah, ale postupom času sme spolu pracovali viac a viac. Musím povedať, že z môjho pohľadu mi bol Roman vždy sympatický. No a naše pracovné telefonáty a debaty sa zrazu preklopili do nie úplne pracovných a telefonovali sme spolu aj tri hodiny, jednoducho tam už bol ten pocit, že je nám spolu fajn. Potom som sa presťahovala do Bratislavy, začali sme spolu bývať a bolo to celé také veľmi postupné," prezradila Diana. 

    “S Romanom sme vo vzťahu tak nastavení, že aj keď sa nám niečo nedarí, tak to chceme riešiť, pretože dnes aj doba v ľuďoch podporuje to, že ak vo vzťahu niečo nefunguje, tak sa rozídeme, rozveďme, veď nevadí. Som, rada že my takto naše problémy neriešime,” hovorí Diana Hágerová. 

    A vníma dvojnásobná mama aj 10-ročný vekový rozdiel v partnerstve? “Roman ma vo veľa veciach potiahol, teraz keď som už v tomto veku to nevnímam, ale keď som mala ja 23 tak som videla, že je vyspelejší, že si niektoré veci už jednoducho zažil,” hovorí. 

    Ako to už ale v živote býva, ani ich život a vzťah nie je len rozprávkový a aj u nich sa stáva, že sa pohádajú. “Roman ma do života naučil jednu krásnu vec a za to mu budem navždy vďačná, a to že ma naučil veľmi kultivovane sa hádať. Ja som bola z predchádzajúcich vzťahov skôr zvyknutá na také talianske hádky a až pri ňom som spoznala, že sa to dá aj inak. Teraz sa dokážeme pohádať tak, že ani jeden z nás nevyjde ako víťaz, ale je tam ten kompromis,” prezradila sympatická moderátorka. 

    Diana patrí už aj medzi známe influencerky a čo si myslí o sociálnych sieťach, úpravách a rôznych filtroch? “Nečudujem sa, že dnes má toľko mladých ľudí psychické problémy, čím je nová generácia mladých dievčat ovplyvnená. Nebudem sa teraz tváriť, že buďte všetky prirodzené, ale skôr poviem - buďte so sebou spokojné, bohužiaľ doba je naozaj taká, že ideme žiaľ do veľkých extrémov,” hovorí. 

    V podcaste sa ešte dozviete: 

    -aký je jej recept na šťastný vzťah a aké boli začiatky jej lásky s Romanom 

    -čo považuje vo vzťahu za najdôležitejšie kedy a či chystajú svadbu 

    -čo si Diana rada dopraje v rámci skrášlovacích procedúr a prečo si pred časom radikálne skrátila vlasy 

    -čo si myslí o sociálnych sieťach, filtroch ale aj estetický zákrokoch 

    -prečo sa rozhodla študovať na vysokej škole a omnoho viac

    Mentioned in this episode:

    NAJMAMA_CSOB

  • Aká je cesta za tým, stať sa profesionálnou baletkou? Hoci je balet prekrásnym tancom a umeleckých zážitkom, baletky podávajú často rovnaký výkon, ako vrcholoví športovci. Aký je teda život baletky, čo všetko sa za vysnívaným povolaním skrýva? Balet je povolanie, o ktorom snívajú mnohé malé dievčatká a v prípade Niny Polákovej sa veľký sen stal realitou. V podcaste Ženy ako my sa s ňou rozprávala Miroslava Zahatlanová.

    “Ako malé dieťa som si nevedela predstaviť, že by som mohla byť balerína, profesionálne sa tomu venovať a živiť sa tým, môj sen skôr bol byť klavírna virtuózka alebo dokonca lekárka, v tom čase bol pre mňa balet niečo veľmi vzdialené. Ja som dovtedy videla balet iba v televízii, čiže som si nevedela predstaviť, že toto môže niekoho živiť, ale život prináša samé prekvapenia,” hovorí o svojich začiatkoch Nina Poláková, ktorá je dnes riaditeľkou baletu Slovenského národného divadla a má za sebou mnohé úspechy. 

    Nina Poláková absolvovala Tanečné konzervatórium Evy Jaczovej v Bratislave, ešte počas štúdia sa stala sólistkou Baletu SND. Od roku 2005 pôsobila v Štátnom balete vo Viedni, od roku 2011 na poste vedúcej sólistky. Bola jednou z mála slovenských tanečníc, ktoré získali ocenenie na medzinárodných baletných súťažiach. Vo februári 2021 sa stala umeleckou riaditeľkou Baletu SND a od februára 2022 pôsobíš na pozícii riaditeľky Baletu SND.

    “Prototyp baleríny ako si každý predstavuje, aby vzbudzovala u diváka dojem, že sa vznáša na javisku, aby mohla behať, cupitať po špičkách, aby ju partneri mohli vysoko dvíhať nad hlavy, tam musia byť aj fyzické predispozície, už keď malé dieťa musí držať nejaké diéty, tak si myslím, že by nebolo veľmi šťastné, keby sa vybralo na takúto cestu,” hovorí Nina Poláková. 

    “Hovorí sa, že sú dva typy tanečníc - tá ktorá má fyzické predispozície, ale nemá sebadisciplínu a naopak sú tanečnice, ktoré veľmi chcú, majú sebadisciplínu, ale nemajú talent a napokon ale vyhráva tá tretia skupina - teda tie, ktoré majú aj sebadisciplínu aj psychické predpoklady na to, aby išli za svojim snom, napriek únave, napriek bolestiam,” prezrádza.

    V podcaste sa okrem iného ešte dozviete:

    -aké boli začiatky Niny Polákovej v tanci;

    -kde všade tancovala a aké kariérne úspechy má za sebou; 

    -ako sa dostala k pozícii riaditeľky baletu SND;

    -či existuje aj vo svete baletu nejaký štandard krásy; 

    -ktoré mýty najčastejšie kolujú o baletkách;

    -ako vyzerá bežný deň baleríny a čo robí vo voľnom čase.

    Mentioned in this episode:

    NAJMAMA_CSOB

  • Obe si vybudovala napriek počiatočnej kritike okolia, aj keď o tom mnohí doteraz netušili. Medzitým porodila tri deti, svoju lásku si vzala za manžela a stala sa z nej napokon aj úspešná speváčka. Ako si spomína na svoje začiatky a ako to všetko vidí dnes s dostupom času?

    Mária Čírová sa dostala do povedomia pomerne v mladom veku, keď vyhrala talentovú súťaž Coca-Cola Popstar. Na začiatku možno nesmelé dievča, dnes sebavedomá žena, ktorá presne vie, čo v živote chce, sa však veľa vecí musela naučiť. Dnes už ale vie, že to najdôležitejšie je vedieť, čo v živote chceme a nebáť sa ísť si za tým. V podcaste Ženy ako my nám prezradila viac o svojom živote, láske, o krásnych, ale aj náročných chvíľach, ktoré každý z nás občas prežíva, rozprávala sa s ňou Miroslava Zahatlanová.

    Nebojte sa ísť si za svojím snom, ani ja som sa ho nevzdala

    Mária Čírová je dnes trojnásobná mama, ktorá svojim deťom venuje všetok svoj voľný čas, zároveň však stíha aj svoju kariéru a najnovšie sa pripravuje aj na každoročné vianočné turné po celom Slovensku a dokonca aj v Prahe.

    “Verím, že ak sa každý z nás ponorí do toho čo miluje a robí všetko naplno, že príde náš čas, príde tá odmena, treba len veriť sebe a tomu, čo robíme. Aj ja som len jednoduché dievča z malej dedinky, ktoré malo svoje sny a nebálo sa tých výziev, ktorých bolo v živote neúrekom a tie výzvy aj stále sú. Dnes ale viem, že všetko sú to len výzvy, všetko je to len nejaké obdobie a vtedy, keď mi je niekedy ťažšie viem, že za tými mrakmi je vždy slnko. Aj vďaka ťažkým chvíľam, ktoré si v živote prežijeme môžeme byť tými silnými ženami, ktorými sme, bez výziev by som sa ani ja v živote nikam nepohla” hovorí na úvod Mária Čírová, ktorá verí v to, že každý z nás je unikátny a nemali by sme sa báť robiť to, čo skutočne milujeme a čo nás napĺňa.

    “Rodina bola pre mňa vždy viac ako kariéra, v tom som mala jasno už od svojich 13 rokov. To, že som sa stala mamou v mladom veku beriem v živote ako obrovskú výhodu, že som išla za svojím vnútorným hlasom, že som sa nebála. Vedela som, že ak má prísť nejaký úspech alebo kariéra tak to príde, ale tú rodinu si ujsť nenechám.” 

    Stále ísť vpred, samé za seba

    Pre mnohé ženy je Mária inšpiráciou najmä v tom, že sa nebála rozhodnúť sa pre rodinu v mladom veku. “V čase, keď som čakala svojho prvého syna Huga, ak poviem, že netešil sa so mnou nikto, viem, že to znie zvláštne, možno až tak hrozivo, ale tak tešil sa so mnou môj manžel, ale mnoho ľudí z môjho okolia, moja rodina, bolo sklamaných. Veľmi ťažko to niesli, že som urobila takéto rozhodnutie, ktoré možno raz budem, a podľa nich určite, ľutovať. Tým, že neboli ľudia v mojom okolí naladení na rovnakú nôtu, na ktorú som ja brnkla, tým pádom som sa veľmi musela zastať samej seba, pochopiť sa, ľúbiť sa, lebo som nemala v tom čase vo svojom okolí nikoho, kto by pri mne stál, nikto nevedel, čo bude o pár rokov. A dnes, keď ma na mojom koncerte ide sprevádzať na klavíri môj syn Hugo, tak ľuďom tečú slzy,” hovorí o období, keď začínala svoju kariéru. 

    V rozhovore s Máriou Čírovou sa okrem iného dozviete:

    ako zvláda skĺbiť prácu speváčky a tri deti aký je jej recept na šťastné manželstov a vzťah aj po 15 rokoch ako vníma sociálne siete a či si občas vypočuje aj kritiku kde všade sa môžeme tešiť na jej vianočné turné a čím je výnimočné jej úprimný odkaz všetkým ženám
  • Poznáme ju z mnohých seriálov, ale aj ako speváčku. Čo všetko sa skrýva za jej úspechom a ako sa držať prirodzenosti aj v čase, keď naokolo vládne najmä ilúzia o dokonalosti?

    “Vždy som chcela byť herečka a vždy som sa chcela uberať týmto smerom, ako dieťa som bola obrovský introvert a na dramatickej výchove som prišla na to, že pri hraní môžem byť kýmkoľvek a pustiť von svoje emócie. A vtedy som zistila, že toto je moja cesta. Za svoj najväčší úspech považujem to, že som si mohla vybrať čo robím. Tvoriť pre deti nie je ľahké, je to veľká zodpovednosť, pretože vychovávame budúce generácie, otvára svoj príbeh herečka a speváčka Adriana Pešinová, ktorú poznáme aj ako speváčku skupiny Paci Pac. Rozprávala sa s ňou Miroslava Zahatlanová.

    Aká bola jej cesta k práci, ktorú miluje? “

    Vždy som svojim učiteľkám hovorila, že chcem byť herečka, ale nechcem byť známa, ja mám rada svoje súkromie, nikdy ma nehnal úspech, ale vždy som vedela, že si chcem zarábať tým, čo ma baví. Stačí robiť to, čo nás baví a úspech či peniaze prídu samé, tiež mám za sebou dlhú a ťažkú cestu, hovorí v podcaste Ženy ako my. A ako sa dostala k spievaniu v Paci Pac? Zaujímavé je, že najskôr spievať vôbec netúžila, najskôr sa hanbila spievať pred publikom, keď však prišla ponuka byť speváčkou v Paci Pac, neváhala. “Začala som chodiť na hodiny spevu, zistila som, že spev mám rada, no a keď prišiel kontakt s deťmi, to ma úplne zlomilo, dovtedy som netušila, aký mám ku nim vzťah. To som zistila, až keď som začala koncertovať. Zistila som, že sama som ako dieťa, a že ich svet je aj môj svet. Ak deti cítia, že pre ne robíte niečo zo srdca a úprimne, tak to ocenia," hovorí Adriana Pešinová.

    V rozhovore sa okrem iného dozviete: 

    -ako sa Adriana dostala k herectvu 

    -čo najviac miluje na svojej práci a čo je na neja najťažšie 

    -či je ťažšie tvoriť pre dospelých alebo pre deti 

    -čo ju naučila práca a vystúpenia s deťmi 

    -aký vzťah má k móde a kráse

  • Krásna tvár, sexy postava, bronzová pokožka, plné pery... Tak nejako chce a túži dnes vyzerať nejedna žena. Ideály krásy tu podľa etnologičky však boli vždy. Ako sa líšili vtedy a dnes a kto ich určoval a šíril ďalej? Mnohé z našej histórie odráža napríklad aj postava Anči zmije z Ťapákovcov, príbeh Maca Mlieča, ale aj skutočná cisárovná Sissi, Vypovedajú o tom, ako ľudia v spoločnosti vnímali svoj vzhľad, telo a štandardy krásy. Počúvajte s nami podcast Ženy ako my.

    S etnologičkou Katarínou Nádaskou sme sa rozprávali o štandardoch a ideáloch krásy, ale aj o vzťahoch a o tom, ako boli vzhľadom ľudí kedysi ovplyvnené a rozobrali sme napríklad aj formu bodyshamingu v histórii. Jej slová zazneli ako dôležitý pohľad aj v našej podcastovej sérii TELO, ktorú vám spolu so skutočnými príbehmi Slovákov a s názormi odborníkov prinášame len v Aktuality Navyše >> 

    Ideály krásy sa líšili aj podľa šľachty, iné boli na slovenskom vidieku. A celkom iné sú dodnes, ak ide o rozličné kultúry. Vypočujte si celý rozhovor na tému ideálov krásy v histórii. Etnologička Katarína Nádaská nám v ňom priblížila: 

    - ako ľudia v minulosti vnímali vzhľad a vizáž, a či to bolo až tak veľmi, ako ho riešime v dnešnej spoločnosti - rituály, ktoré sa kvôli ideálom krásy robili novorodencom hneď po narodení. Iné boli u dievčat a iné u chlapcov... 

    - aká žena sa považovala za krásnu kedysi v rôznych obdobiach, a že sa líšili aj podľa toho, či šlo o šľachtu alebo slovenský vidiek - ak sa dnes prenášajú ideály krásy médiámi, ako to bolo kedysi? Z generáciu na generáciu? 

    - prečo z jej pohľadu ešte aj dnes rozhodujú a nastoľujú štandardy krásy najmä muži, hoci jedným dychom pripomína, že už tu našťastie máme aj dostatok žien a dievčat, ktoré sa nimi nechcú riadiť 

    - magické rituály, ktoré sa kedysi robili, aby pekné dievča oškaredelo - ideály krásy a rozdiely v kultúre dnes aj kedysi a aj to, ako to ovplyvňovali medziľudské vzťahy - aj príbehy z našej histórie zachytené v slovenskej literatúre, napríklad v poviedke Ťapákovci, kde bola postava Anči zmije. Mladá krásna žena, ktorá sa však narodila s hendikepom odráža postoj vtedajšej spoločnosti, rovnako tak o tom vypovedá aj kniha a postava Maca Mlieča 

    - hovorili sme i o tom, že aj v minulosti držali ženy diéty, a že typickým, až extrémnym príkladom bola cisárovná Sissi, ktorá bola v jej dobe ideálom krásy, a aby si udržiavala super dievčenskú postavu aj vo veku, kedy už bola matkou, tak mala prísnu stravu až na gramy rozpočítanú, to všetko a ešte oveľa viac si môžete vypočuť v dnešnej časti podcastu Ženy ako my ako vyššie, s etnologičkou sa rozpráva Martina Smatanová. 

  • Je smutné, aký obraz diktujú ženám sociálne siete! Hoci na sebe makám dlhé roky, i ja si vypočuj alebo o sebe prečítam niečo nepekné. Aký je život modelky a čo je na tejto práci najťažšie? Začiatky v modelingu boli ťažké, aj som si poplakala. Hovorili mi, že musím schudnúť, pre psychiku mladého dievčaťa je to veľmi náročné, priznáva v podcaste Ženy ako my modelka a herečka Diana Klamová. 

    Je úspech zadarmo, alebo na ňom treba tvrdo pracovať? A je práca pod drobnohľadom verejnosti, kamier a objektívov vždy iba prechádzka ružovou záhradou? O tom, že modeling a herectvo sú často veľmi náročné a aj o vplyve sociálnych sietí rozpráva v podcaste Ženy ako my charizmatická herečka a inšpiratívna mladá žena Diana Klámová. Rozprávala sa s ňou Miroslava Zahatlanová. 

    Ako vyzerá život modelky? 

    “Začiatky v modelingu boli ťažké, mala som 15 rokov aj som si poplakala. V modelingovej agentúre mi hovorili, že musím schudnúť, pre psychiku mladého dievčaťa je to veľmi náročné. Zahralo sa to s mojím sebavedomím, cítila som sa škaredá, chcela som s modelingom prestať, potom som sa naštvala, odišla som z tej agentúry a začala som na sebe makať a dostala som prehliadku pre Georgia Armaniho,” hovorí Diana.

    A ako vníma prácu modelky dnes? “Život modelky nie je úplne ľahký, práve naopak. Áno, priznávam, že je to super a som vďačná, mám úžasné zážitky a stretla som úžasných ľudí a naozaj mám pocit že som prežila už päť životov, ale bolo to aj veľmi ťažké,” prezradila.

    Momentálne hviezdi ako televízna lekárka 

    “K herectvu som sa dostala náhodou cez moju modelingovú agentúru a chcela som to vyskúšať, dnes som sa v tom našla. Modeling mi pomohol v tom, že sa nebojím kamier, v herectve bolo pre mňa ťažké naučiť sa správne rozprávať,” hovorí Diana Klámová o úlohe v televíznom seriáli Nemocnica.

    “Hrať jednu z hlavných úloh a ešte aj lekárku bola pre mňa veľká výzva, bolo to pre mňa niečo nové, nikdy som dokonca nebola ani v nemocnici, takže mi toto prostredie bolo úplne cudzie, ale veľmi mi pomohli kolegovia, režisér aj ďalší herci, ktorí mi dávali veľa rád, dnes už po tom roku som sa do toho celkom dostala. 

    “Uvedomujem si silu sociálnych sietí, ale zatiaľ to tak necítim a neberiem rôzne spolupráce len kvôli peniazom. Je jednoduchšie zaplatiť niekomu, kto len povie, že je spokojný, ja budem odporúčať len to, s čím som naozaj spokojná.”

    Veľmi ma hnevá aký obraz diktujú sociálne siete o ženách, aj ja sama som mala z toho niekedy zlý pocit, že vyzerám zle, pretože tam je všetko vyretušované, upravené, baby a chalani sú v póze, ktorá vyzerá dobre. To zlé nikto nechce dať von, nikto to nechce ani vidieť, a myslím si že je veľmi dôležité si uvedomiť, že Instagam nie je realita, hovorí celkom otvorene o tom, ako vníma sociálne siete.

    V dnešnom podcaste sa okrem iného dozviete:

    - Prečo sa Diana rozhodla pre kariéru modelky;

    - čo bolo na tejto práci najťažšie a je pravda, že si robia modelky navzájom zle;

    -či si musela aj ona vypočuť kritiku na svoj výzor;

    - ako sa dostala k herectvu ;

    -čo je najťažšie na úlohe lekárky a či ju spája so seriálovou postavou ;

    - ako vníma sociálne siete a nevhodné komentáre na nich;

    - aký jej vzťah k móde, kráse či estetickým zákrokom.

  • Viac ako tritisíc. To je číslo, ktoré na Slovenku pribudne každý rok. Ženy z onkologických ochorení najviac ohrozuje rakovina prsníka. Až jedna z ôsmich žien sa s týmto ochorením stretne a aj napriek tejto štatistike sa na Slovensku skríningu zúčastňuje stále veľmi malé percento žien.

    „Presvedčiť ľudí, aby nepodceňovali svoje zdravie je to najťažšie. Tie čísla sú veľmi zahanbujúce. Iba 20% ľudí chodí na akékoľvek preventívne prehliadky. Zatiaľ čo v Škandinávii je to vyše 80%. My sa tak nemáme radi, že nie sme ochotní venovať čas vlastnému zdraviu,“ hovorí Eva Bacigalová v podcaste Ženy ako my.

    Včasné diagnostikovanie rakoviny prsníka je kľúčové a aj vďaka tomu sa až 70% diagnostikovaných pacientiek z ochorenia vylieči. Pomoc a podporu ženám, ktorým bolo diagnostikované toto ochorenie poskytuje občianske združenie Amazonky, ktoré na Slovensku funguje už 10 rokov. Členkou predsedníctva je Eva Bacigalová, ktorá má s týmto ochorením aj osobnú skúsenosť. 

    Dôležitá je včasná diagnostika

    „Aj onkológovia nám potvrdilli, že choroba sa čoraz výraznejšie týka žien, ktoré sú v produktívnom veku, vzdelané, mestské, bonitné... Z toho všetko však vyplýva, že sú pod dosť veľkým celoživotným stresom a stres patrí medzi tie civilizačné okolnosti, ktoré napríklad vedú aj k onkologickým ochoreniam.“

    Dôležitými krokmi v časnej diagnostike rakoviny prsníkov je pravidelné samovyšetrenie prsníkov, sonografia v období od 20 do 40 rokov, vo veku medzi 40 až 60 rokov mamografia každé dva roky a účasť na skríningu. 

    Občianske združenie Amazonky, ich aktivity a podporné kroky môžete sledovať na ich webe ozamazonky.sk a rovnako aj na sociálnych sieťach facebook a instagram. 

    Viac o téme rakoviny prsníka si vypočujte v najnovšej epizóde podcastu Ženy ako my, v ktorom sa s Evou Bacigalovou rozprávame aj o : 

    -aká bola motivácia založiť občianske združenie Amazonky 

    -aké sú hlavné ciele OZ Amazonky

    -ako a o čom sa rozprávať so ženou, ktorej bola diagnostikovaná rakovina prsníka

    -prečo a ako dôležité sú preventívne prehliadky

    -mýty, ktoré sú spájané s rakovinou prsníka 

    -čo je pre ženu, ktorej diagnostikujú rakovinu prsníka najťažšie

  • Ešte ako mladé dievča zažila zneužitie, dnes celkom otvorene otvára témy, o ktorých mnohí mlčia. Nie každý pri sexuálnom zneužití volá o pomoc. Čo zažíva žena, ktorá si prešla niečim podobným opisuje v podcaste Ženy ako my mladá Slovenka Petra Dzvoníková, známa ako Petush Nasklee.   Nedávne štatistiky hovoria o tom, že so sexuálnym zneužívaním sa stretla viac ako polovica slovenskej populácie a viac ako dve tretiny žien. Niektoré si svoju traumu len tíško nesú so sebou, iné sa skôr alebo neskôr ozvú a rozpovedajú svoj príbeh. Ako spoločnosť by sme nemali túto tému bagatelizovať a rozhodne sa nebáť o akomkoľvek obťažovaní či zneužívaní hovoriť. V dnešnom podcaste Ženy ako my o tom, čo prežila hovorí mladá Slovenka Petra Dzvoníková, známa ako Petush Nasklee, rozprávala sa s ňou Miroslava Zahatlanová.   “Verím, že pre mnohých ľudí je lepšie a možno bezpečnejšie ukazovať na Instagrame len dokonalé životy, ale to nie som ja, ale sama viem, že podeliť sa aj o ťažšie momenty nie je vôbec ľahké," priznáva celkom otvorene.    Prečo sa ženy boja hovoriť o tom, čo prežili?    Mnohé ženy, ktoré si prešli podobnou traumou sa boja o tejto téme hovoriť rovnako ako Petra, ktorá svoje pocity dlho potláčala. Trvalo jej roky, kým to sama v sebe dokázala spracovať a priznať si, že bola sexuálne zneužitá a hovorí aj o tom, prečo v tom čase nevolala o pomoc ani sa nepokúšala brániť.    "Prišiel moment, ked som si uvedomila že to moje nie tam nemá úplne miesto, prišiel moment, kedy mi ako keby úplne zmrzlo telo, zasekla som sa, už som iba dúfala, že to čím skôr skončí. Verila som totiž, že by to nespravil a keď sa to dialo, bol to šok aj pre moje telo a organizmus," prezrádza.    V dnešnom podcaste sa okrem iného dozviete:  -čo zažíva mladé dievča pri sexuálnom zneužití  -prečo nie každá žena kričí o pomoc, keď sa jej niečo takéto deje  -ako ovplyvnilo, to čo Petra zažila jej ďalšie vzťahy s mužmi ako jej pomohla terapia  -ako sa dokáže vysporiadať aj s negatívnymi komentármi na sociálnych sieťach -čo by dnes odkázala iným ženám, ktoré si prešli sexuálnym zneužitím a boja sa o tom hovoriť

  • Natália Mayerová je spolumajiteľkou najväčšej svadobnej agentúry na Slovensku. V svadobnom biznise pracuje už viac ako 12 rokov, počas ktorých si vybudovala dokonale fungujúci tím a zorganizovala nejednu svadbu. V portfóliu má okrem iného aj svadbu tenistky Dominiky Cibulkovej, futbalistu Mareka Hamšíka či Martina Škrteľa. V dnešnom podcaste Ženy ako my hovorí o tom, ako zorganizovať dokonalú svadbu. Aké sú aktuálne svadobné trendy? Počas dlhoročnej práce sa stretla so stíhačkami, ktoré v presne dohodnutej minúte a sekunde preleteli nad hlavami novomanželov alebo sovou, ktorá mala neveste a ženíchovi priniesť diamantové prstene. „Máme radi výzvy a nedokáže nás už nič prekvapiť“ „Aj tie mamy chcú byť nejako zapojené a preto radíme našim klientom, aby ich nejako do svadobného procesu zakomponovali. Napríklad výberom koláčov, torty...Je to taký psychologický moment, aby nemali pocit, že sú z toho celého vylúčené.“ Svadby v lete sú aj naďalej v prevahe aj napriek tomu, že v zimnom období sú svadobní dodávatelia voľnejší. Tradície však hlásia návrat. „Unášanie neviest je na ústupe a aj od toho odhovárame ale tešíme sa, že tradície sa na svadby vracajú. Dokonca ak je kombinovaná svadba a sú tam zahraniční hostia čepčenie ma obrovský úspech.“ Viac zo sveta svadieb a svadobnej agentúry si vypočujte v najnovšej epizóde podcastu Ženy ako my, v ktorom sa rozprávame aj o tom: -Čo všetko zahŕňa práca svadobnej organizátorky -Bizarné svadobné požiadavky, s ktorými sa museli popasovať -Ako je to so slovenskými tradíciami na svadbách -Ako vyzerala najdrahšia svadba za 250 000 eur -Prečo je dobré zakomponovať do svadobnej prípravy svadobné mamy -Aké sú najčastejšie mylné predstavy o práci svadobnej organizátorky - Koľko krokov dokáže urobiť svadobná organizátorka v deň svadby

  • Začiatky neboli jednoduché, sama priznáva, že výhru v Coca-Cola Popstar najskôr odmietla. Zuzana Smatanová sa však veľmi rýchlo prepracovala medzi špičku slovenskej hudby a dnes oslavuje 20 rokov na hudobnej scéne. Aká bola jej cesta za slávou, a prečo dnes neváha verejne hovoriť nielen o svojich vzostupoch, ale i pádoch?

    To, čo sa môže javiť na prvý pohľad ako vysnívaný a rozprávkový život, nemusí byť vždy prechádzka ružovou záhradou. Hoci by sme si mohli myslieť, že sláva nás vie urobiť šťastnými, mnohí umelci, vedia, že v konečnom dôsledku nič viac ako my a naše hodnoty neexistuje. Zuzana Smatanová patrí medzi naše obľúbené speváčky a v dnešnom podcaste Ženy ako my povedela viac o začiatkoch svojej kariéry ale i o tom, ako si jej rýchle tempo vyžiadalo svoju daň, rozprávala sa s ňou Miroslava Zahatlanová.

    "Ako umelci máme na seba obrovský tlak na výkon, ja sama som na to doplatila a chcem pomôcť ľuďom práve tak, že budem o tejto téme rozprávať aj verejne," priznáva obľúbená speváčka.

    "Po záujme médií a sláve som nikdy netúžila, nikdy som nebola zvyknutá byť v centre pozornosti, vždy som bola skôr introvert, tie začiatky boli pre mňa spojené s veľkým stresom." Zuzka otvorene priznáva, že v minulosti bola veľký perfekcionista a chcela robiť veci sama, neskôr na to doplatila. “Akonáhle sa niečo nedarilo podľa mojich predstáv, tak som z toho bola v strese, ja som ako keby neakceptovala 100 percent, ja som akceptovala 120 percent,” priznáva.

    Aj ona sa za roky v šoubiznise stretla s tým, že mali iní predstavu o tom, ako by mala vyzerať. “Ja som sa snažila držať si svoj imidž a snažila sa držať svojho, nosila som to, čo ma vtedy nejako definovalo a čo mi bolo príjemné, a vôbec to neľutujem, nechcela som sa štylizovať do niečoho iného."

    Okrem iného sa v rozhovore dozviete:

    aká bola cesta Zuzany Smatanovej ku sláve kedy si začala všímať, že sa s ňou niečo deje ako sa jej podarilo zabojovať so syndrómom vyhorenia prečo sa rozhodla verejne otvoriť tému terapie a ako jej to pomohlo ako vnímala a vníma záujem médií aký je jej osobný vzťah k móde aká je jej nová pieseň a čo chystá najbližšie mesiace
  • Hoci boli slovenské ženy odkázané na mužov, tá najdôležitejšia žena bola aj tak vždy mama a vzťahy s ňou. Pri príležitosti Dňa matiek nám etnologička Katarína Nádaská vysvetlila, ako fungovali vzťahy v minulosti, či si chodili mladé dievčatá k mamám pre rady, aký bol ich vzťah so synmi a aj to, či už vtedy existovali mamičkini maznáčikovia. Počúvate podcast Ženy ako my, ktorý vám prináša magazín Diva.sk. V minulosti bolo úplne prirodzené, že spolu žili v jednom dome viaceré generácie, kedy si ženích privádzal do rodičovského domu svoju mladú nevestu. A tu niekde začínajú rôzne vtipy o svokrách, pretože ani v minulosti neboli vzťahy v rodinách úplne ideálne. Aký bol celkovo rodinný život v minulosti, ako sa žilo vo viacgeneračných domoch a ako sa postupne menili vzťahy i postavenie žien v spoločnosti? Viac sme sa o tejto téme zhovárali s etnologičkou Katarínou Nádaskou, rozprávala sa s ňou redaktorka Miroslava Zahatlanová. "Dcéra sa už okolo 5-6 rokov dostalo pod kuratelu mamy, ktorá ju postupne zaúčala do domácich prác a pripravovala ju na život manželky, matky a gazdinej, učila ju krôčik po krôčiku všetky domáce práce, ktoré raz bude potrebovať. Potom to tak bolo automaticky aj so zdôverovaním v dospievaní, že pre chlapca bol vzorom otec a samozrejme pre dcéru mama. Čo ale treba spomenúť, či už išlo o mamu ale otca, úplne prirodzená bola obrovská úcta k starším a špeciálne najmä k mame. Nie je to predsa tak dávno, čo sa rodičom buď vykalo alebo dokonca onikalo, to bol veľký prejav úcty, opisuje etnologička Katarína Nádaská vzťahy v minulosti. Okrem iného sa dozviete: -ako boli v spoločnosti vnímané mamy, aký bol ich vzťah s deťmi -kedy prišla myšlienka oslavy Dňa matiek vo svete a na Slovensku a aká je jeho história -ako sa žilo vo viacgeneračných domoch, aké boli tie vzťahy -či bola v minulosti napríklad mama pre dcéru aj kamarátka -či sa zdôverovali ženy s nejakými problémami alebo aj napríklad láskami svojim matkám - ako rozmaznávali matky svojich synov -ako na tom boli v minulosti slobodné mamy a ako sa žilo týmto ženám

  • Navonok to môže vyzerať ako vystrihnutá scéna z romantického amerického filmu, no v skutočnosti to môže byť horor, z ktorého sa nie vždy dá tak ľahko dostať. Za darčekmi, desiatkami smsiek a e-mailov denne alebo „náhodným“ stretávaním sa na miestach sa môže skrývať dobre premyslená aktivita stalkera. O téme stalkingu sme sa rozprávali s Máriou Vitekovou. Počúvate podcast Ženy ako my magazínu Diva.sk.   „Práve romantizovanie, ktoré vidíme vo filmoch a v médiách sa môže zdať, že ide o niečo veľmi chcené - smsky, darčeky... Z mnohých telefonátov a skúseností, ktoré máme, to pre prenasledované ženy nie je v žiadnom prípade príjemné. Ide o opakované, nežiaduce správanie jednej osoby voči druhej. Je tam veľká motivácia a fixácia na tú druhú osobu. Prenasledovanej osobe to spôsobuje strach, úzkosť a aj samotný strach z násilia. Takmer 80% prenasledovaných žien pozná svojho stalkera. Najčastejšie sú to práve partneri a bývalí partneri,“ hovorí Mária Viteková.   O téme stalkingu sme sa rozprávali s Máriou Vitekovou, ktorá vyštudovala sociálne služby a poradenstvo. Pracovala ako poradkyňa na Národnej linke pre ženy zažívajúce násilie a v súčasnosti pracuje ako poradkyňa v organizácií pre ženy zažívajúce násilie Alej, ktorá ženám poskytuje podporu a poradenstvo v oblasti násilia páchaného na ženách a ich deťoch a partnerského násilia.   Viac o téme stalkingu si vypočujte v najnovšej epizóde podcastu Ženy ako my, v ktorom sa s Máriou Vitekovou rozprávame aj o:  -či je možné stalkera včas odhaliť  -aké sú najčastejšie kroky stalkerov  -ako vie nezainteresovaná osoba pomôcť obeti stalkingu  -či sa stretávajú so stalkingom aj muži  -či je možné nanovo získať úplnú kontrolu nad životom po skúsenosti so stalkerom -prečo je dôležité uchovávať si dôkazy po stalkerovi

  • Ako sa mať skutočné rada a veriť si? Čo by nikdy neurobila sebavedomá žena? Prečo máme zo seba väčšie komplexy, ako muži? Sebaláska je téma, o ktorej sa dnes veľa hovorí a dá sa povedať, že skutočne hýbe svetom. No len malé percento žien sa dokáže hrdo pozrieť do zrkadla bez zbytočnej kritiky, či výčitiek. To nám dnes priblíži Veronika Zelinka Macková, známa aj ako Lady Vivian, ktorá učí ženy, ako sa prijať. Rozpráva sa s ňou redaktorka Miroslava Zahatlanová, počúvate podcast magazínu Diva.sk Ženy ako my. Veronika bude aj jednou z prednášajúcich na konferencii Umenie byť ženou, ktoré sa uskutoční už nasledujúcu sobotu 22. apríla 2023 v Bratislave a my sme ju exkluzívne vyspovedali

    Kto je Veronika Zelinka Macková?

    Vyštudovala slovenský jazyk a kulturológiu na Univerzite Komenského v Bratislave a diplomaciu na Pražskej univerzite. Ako burlesque tanečnica a herečka zožala okrem domácej pôdy, úspechy v Rakúsku, Londýne, Edinburgu, Taliansku, Nórsku či Nemecku.

    Lady Vivian, vlastným menom Veronika Zelinka Macková, je jedna z prvých burlesque tanečníc na Slovensku. Vďaka tomuto ženskému divadelno-tanečnému umeniu precestovala skoro celú Európu. Burlesque vyučuje aktívne v Bratislave, kde ju môžete aj často vidieť aj na javisku v rôznych postavách. Okrem toho je skvelá moderátorka, má vlastnú talk show Povedz mi a cabaretná herečka. Každým svojim príchodom na dosky, čo znamenajú svet, obhajuje naturálnu, prirodzenú ženskú krásu. Je hrdou ambasádorkou projektu Body Positive Slovakia.

    “Nikdy som sa netrápila tým, ako vyzerám, pretože môj zdravotný stav bol dôležitejší, ako čokoľvek iné. To, či mám o dve kilá naviac, alebo o 10 kíl menej nie je také podstatné, ako to, aby moje telo fungovalo a aby som mohla žiť, milovať a baviť sa,” hovorí celkom otvorene energická Veronika, ktorá môže byť pre mnohé z nás skutočne veľkou inšpiráciou. Sama učí ženy, ako sa prijať a jedným dychom však dodáva, že sebaláska nie je o tom milovať sa a mať sa rád 24 hodín denne 7 dní v týždni, dôležité je však uvedomovať si svoju vlastnú hodnotu.

    V podcaste sa okrem iného dozviete:

    -aká bola cesta Veroniky k sebaláske a sebaprijatiu

    -čo by podľa nej nikdy nerobila sebavedomá žena

    -kde sú hranice, čo by sme niekomu mali hovoriť a čo nie

    -o čom je burlesque a čo ju toto umenie naučilo

    -prečo sa rozhodla založiť Body Positive Slovensko a s akými problémami bojujú ženy najčastejšie

    -či si aj ona vo svojom života zažila nejaký bodyshaming

    -akú úlohu hrajú v našom sebaprijatí muži

    -či sú podľa nej sociálne siete toxické miesto

    Vypočujte si najnovšiu epizódu podcastu Ženy ako my.