Episódios
-
Lifbee Academy je jedinečný vzdelávací program, ktorý spája vedcov, marketérov a podnikateľov, aby spolu hľadali riešenia v oblasti biotechnológií a envirotechnológií. Je to priestor, kde sa nápady menia na reálne produkty a inovácie. V podcaste sa dozviete, ako funguje Lifbee Academy, čo účastníkov motivuje a aké úspešné projekty už vznikli. Hovoriť budeme aj o EnviroTech Labe, ktorý sa zameriava na udržateľnosť a znižovanie odpadu pomocou technologických inovácií, a tiež o výzvach, ktoré Lifbee Academy ešte len čakajú.
-
Kvety nás sprevádzajú v každom ročnom období a prinášajú radosť do našich domovov. No zamysleli ste sa niekedy nad tým, odkiaľ pochádzajú? Dovážané kvety precestujú tisíce kilometrov, čo má výrazný dopad na životné prostredie. Alternatívou sú lokálne pestované kvety, ktoré sú nielen čerstvejšie, ale aj udržateľnejšie. Práve otejto téme sme sa rozprávali s Nikou Krechnyákovou, ktorá na svojej kvetinovej farme Poľný kvet pestuje tisícky kvetov. V rozhovore nám prezradila aj to, či cukor vo vode pomáha, či aj kvety podliehajú módnym trendom, a ako sa správne starať o rezané kvety, aby zostali krásne čo najdlhšie.
-
Estão a faltar episódios?
-
Andrea Zahurancová, cestovateľka a digitálna nomádka, každoročne trávi Vianoce so svojimi rodičmi a bratom mimo Slovenska. Vždy si vyberú nové miesto, na ktorom ešte neboli, a na ktorom strávia spolu intentívne 2-3 týždne. Dôležitejší ako darčeky je pre nich kvalitne strávený spoločný čas. Ako a kde strávia tohtoročné Vianoce? Aj to sa dozviete z dnešného podcastu.
-
Ako vplýva to, čo jeme na životné prostredie? Je ekologickejšie prestať jesť mäso a stať sa vegetariánmi? Odpoveď nie je taká jednoznačná. Dôležité je predovšetkým vyberať si lokálne, kvalitné a sezónne potraviny v ich najjednoduchšej podobe a nájsť si čas na jedlo. Anetta Vaculíková, zakladateľka programu Skutočne zdravá škola, nám prezradila, ako si môžeme upraviť stravovacie návyky tak, aby sme jedli nielen zdravšie, ale aj ekologickejšie.
-
Sklo je supermateriál, ktorý je stopercentne recyklovateľný a dá sa recyklovať donekonečna bez zmeny kvality. Sklo vyrobené z recyklátu je zároveň ľahšie vyrobiteľné, jeho výroba je úspornejšia, šetrí nielen suroviny, ale aj energie a znižuje uhlíkovú stopu. Na Slovensku sa recyklácii skla venuje skláreň Vetropack Nemšová, kde vyrábajú obalové sklo. S ich výrobkami sa stretávame bežne v potravinách - sú to obaly od nápojov, zaváraninové poháre či fľaše od kečupu. Juraj Golej, environmentálny inžinier Vetropacku nám v rozhovore prezradil aj to, koľko skla dokážu ročne zrecyklovať, aj aká je cesta skla z kontajnera až po hotový výrobok.
-
Na Slovensku prevláda automobilová doprava. Zatiaľ čo v roku 2002 tu bolo približne 200 áut na 1000 obyvateľov, dnes je to už 500 - 600 áut. Potenciál pre cyklistickú dopravu tu je , chýby však infraštruktúra. Michal Ďurta, ktorý sa aktívne podieľa na zavádzaní udržateľných dopravných riešení v Trnave, sa s nami podelil o svoje skúsenosti s udržateľnou mobilitou doma aj v zahraničí, ale aj výzvami a víziami do budúcnosti.
-
Upracme Slovensko začínalo v roku 2018 s 500 dobrovoľníkmi, dnes sa k nim pripája v priebehu roka až 100 000 ľudí. Počas upratovania našli v prírode už všeličo - oblečenie, práčky, zavárané fľaše zakopané v zemi aj maľované hrnčeky. S Líviou Gočovou sme sa porozprávali o tom, ako môžeme zapojením sa do upratovcích akcií prispieť k čistejšiemu Slovensku, v ktorých regiónoch sú dobrovoľníci najaktívnejší, a prečo niektorí ľudia ešte aj dnes odhadujú odpadky na zem.
-
Ľudia dnes pri zelených strechách zohľadňujú nielen estetiku, ale aj ich funkčnosť - v prvom rade slúžia na chladenie interiéru, ale aj okolitého priestoru. S Branislavom Siklienkom zo spoločnosti Rufusen sme sa rozprávali o výhodách a prínosoch zelených striech, ale aj o tom, aké typy zelených striech poznáme, kde všade sa môžu inštalovať, a prečo by mali byť súčasťou modernej architektúry.
-
Veronika Cyprichová založila hubové laboratórium Drž hubu!, v ktorom experimentuje s hubami. Zameriava sa na drevokazné huby, ktoré rozkladajú celulózu a rastú na dreve. Pestuje aj niektoré druhy hlív a reishi, ktoré rastú v okolí Bratislavy, a má aj exotické huby pochádzajúce z Ázie. Jej snom je jedného dňa zmapovať všetky huby v Bratislave, ktoré sú jedlé a rastú v našej blízkosti. Spolu sme sa rozprávali nielen o vlastnostiach húb, ale aj o tom, ako sa im darí v laboratórnych podmienkach, a aké je ich ďalšie využitie.
-
Symbolom udržateľnosti tohtoročných olympijských hier je plavecké centrum, pri ktorého výstavbe sa zohľadnili viaceré inovatívne technologické prvky, použili sa recyklované materiály, znížilo sa množstvo stavebného materiálu aj množstvo vody. Veľmi obľúbeným zeleným opatrením sú medzi športovcami kartónové postele, ktoré sa prvýkrát použili na olympijských hrách v Tokiu, a ktoré budú po skončení parížskej olympiády venované ľuďom bez domova. O dopade športov na zmenu klímy, ale aj o možnostiach riešenia tohto problému sa s nami rozprával Igor Kováč zo Slovenského olympijského a športového výboru.
-
Za jeden let vyprodukuje jeden cestujúci v priemere 1,4 kg odpadu. Na kratších letoch sa ho, logicky, vytvorí menej. Letecké spoločnosti si tento problém uvedomujú, ale za ostatných desať rokov sa toho zmenilo len veľmi málo. Najznámejší travel bloger Milan Bez Mapy sa tentokrát s nami nerozprával o cestovaní, ale o odpade, ktorý na palube lietadla vzniká počas letov.
-
O čistotu na Pohode sa stará približne 130 upratovačov a ďalších 70 dobrovoľníkov pomáha pri triedení odpadu v separačných miestach. V kempoch dobrovoľníci rozdávajú ľuďom vrecká na odpad, aby udržiavali čistotu okolo svojich stanov. Manažér produkcie festivalu Pohoda Ondrej Poláček sa s nami rozprával nielen o odpadoch a triedení, ale aj o ďalších zelených riešeniach, ktoré Pohoda podporuje.
-
Produkcia komunálneho odpadu klesla v ostatnom medziročnom porovnaní o 20 kíl na osobu. Takisto kontinuálne klesá množstvo odpadu, ktoré končí na skládkach. Generálna riaditeľka OZV ENVI - PAK Hana Nováková sa s nami rozprávala o situácii s triedením odpadu na Slovensku, o tom akým smerom sa triedenie vyvíja a aj o tom, aké novinky a zmeny nás v najbližšom období čakajú.
-
Po slovenských cestách jazdí už viac ako 10 tisíc elektromobilov, len minulý rok sa ich na Slovensku predalo viac ako 2 300. Dojazd na jedno nabitie je približne 400 – 500 km. Elektromobily však stále nie sú pre každého. Niektorí ho berú ako spoločenskú zodpovednosť, iní ako komfortnejšiu voľbu. Samuel Kováčik, zakladateľ Vedátora, nám vysvetlil, ako elektromobil funguje, aké typy batérií sa v elektromobiloch využívajú, aj kedy sa jazdenie na elektrinu oplatí a či sú elektromobily skutočne ekologické.
-
Za viac ako dva roky fungovania zálohového systému sme na Slovensku vyzbierali viac ako dve miliardy vratných obalov - PET fliaš a plechoviek. Odberná sieť je pomerne dobre rozmiestnená, máme až 3 300 odberných miest. Do zálohomatov nepatria obaly zakúpené v zahraničí, ale tiež obaly od mlieka, sirupov, octu, oleja či nápoje s obsahom alkoholu viac ako 15 percent. Monika Farka zo spoločnosti Správca zálohového systému nám porozprávala nielen o tom, čo všetko sa v zálohovaní od jeho spustenia zmenilo, ale aj o ďalších plánoch a tiež častých otázkach, ktoré v súvislosti so zálohovaním trápia spotrebiteľov.
-
Vďaka Knihovrátku dávajú knihám druhý život. Vykupujú čítané knihy, a tie potom spravia radosť aj ďalším čitateľom. Juraj Šlesar zo spoločnosti Martinus hovorí aj o tom, že by chceli vymyslieť edíciu kníh vydaných na zrecyklovanom papieri, ktorý pochádza zo starých nepredajných kníh. V dnešnom podcaste sa okrem iného dozviete aj to, aká je situácia na slovenskom knižnom trhu, aké typy kníh čítame, aj čo s knihami, ktoré z rôznych dôvodov doma už viac nemôžeme mať.
-
Na Slovensku už niekoľko rokov funguje digitálne odpadové trhovisko, na ktorom sa obchoduje s odpadom. Prepájajú sa tu firmy, ktoré odpad majú, s tými, ktoré ho chcú ďalej využívať. Denis Bede zo spoločnosti CYRKL hovorí, že digitálne odpadové trhovisko je ako zoznamka, kde si používatelia hľadajú partnera, ktorý im bude dodávať odpad pravidelne v nejakom množstve a kvalite. V podcaste sa tiež dozviete, aká je situácia s priemyselným odpadom na Slovensku, ako digitálne trhovisko funguje, aj aké typy odpadu na ňom nájdete.
-
Ľudia kedysi žili oveľa bližšie k odpadu ako my dnes. Silné arómy a pachy boli súčasťou ich každodenného života. Najdramatickejšia zmena v tvorbe odpadu prišla až s priemyselnou revolúciou - začali sa používať nové materiály, pribúdal balený tovar aj jednorazové výrobky, ktoré sa stali obrovskou envirozáťažou a problémom. Od tohto bodu výroba na masovej báze rástla. Sandra Sviteková z Dejepis Inak nám porozprávala o tom, ako to bolo s odpadom v minulosti, kedy si ľudia začali uvedomovať problém s odpadmi, aj ako tento problém riešili.
-
Pôda vzniká z minerálov, ale trvá to storočia až tisícročia. V dnešnej dobe je pôda degradovaná. Spoločnosť Ekolive replikuje proces tvorby pôdy zvetrávaním mikroorganizmami a pôdu dokáže obnoviť v priebehu niekoľkých dní. O obnove pôdy, čistení nerastných surovín, odstraňovaní envirohazardov aj výrobe organického biohnojiva pomocou mikroorganizmov sme sa rozprávali s jej zakladateľkou Darinou Štyriakovou.
-
Viaceré štúdie hovoria o tom, že klesá podiel ľudí, ktorí popierajú klimatickú zmenu. Na druhej strane narastá množstvo tých, ktorí tvrdia, že veda sa mýli a s klimatickou zmenou to nie je až také hrozné. Aktivista a výkonný riaditeľ iniciatívy Jakub Hrbáň sa s nami rozprával o tom, aké opatrenia na ochranu klímy budeme musieť prijať, čo môže každý jeden z nás urobiť pre záchranu planéty, aj prečo mladí ľudia pociťujú klimatickú úzkosť.
- Mostrar mais
