Episódios
-
Uplynulé leto sledovali vedci a hygienici na Slovensku v telách tunajších komárov výskyt exotických vírusov, ako západonílsku horúčku a vírus Usutu. Nakoniec ich aj na potvrdili. Najhoršia situácia bola v okolí, Bratislavy, Košíc, Svidníka, Nových Zámkov a Nitry, kde zaznamenali aj závažné priebehy ochorenia. Sme na takéto vírusy v nemocniciach pripravení a dokážeme ohniská komárov efektívne likvidovať pre budúcoročným letom?
-
Nie je to tak dávno, čo Slovensko a okolité krajiny zasiahli po výdatných dažďoch silné povodne. Spôsobili škody na majetku aj zdraví. Ako voda mení našu krajinu? Máme jej dostatok, alebo naopak suchých období pribúda. Ako vznikajú klimatické modely a kde má krajina svoje limity pri silných lejakoch? Odpovedia odborníci z Ústavu hydrológie Slovenskej akadémie vied.
-
Estão a faltar episódios?
-
Prvýkrát sa na Slovensku objavila v roku 2016. Odvtedy sa vracia každý rok na jar a v zime, najmä v čase migrovania vtáctva. Vtáčia chrípka a jej vysoko patogénny druh H5N1 robí vrásky nejednému farmárovi, ornitológom, chovateľom, ale aj obyvateľom. Aké je riziko prenosu na človeka a aké opatrenia sú nevyhnutné v nadchádzajúcej zimnej sezóne? Odpovie hlavný veterinárny lekár a ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky, Martin Chudý.
-
Úroveň čitateľskej gramotnosti medzi slovenskými deťmi je znepokojujúco nízka. V posledných výsledkoch medzinárodného testovania PISA z roku 2022 dosiahli naši 15-roční žiaci výrazne podpriemerné skóre, čo naznačuje pokles gramotnosti oproti minulým rokom. Slovenská veda aktívne skúma príčiny nízkej úrovne čitateľskej gramotnosti a usiluje sa nájsť efektívne stratégie na jej zlepšenie.
-
Diskusia s ocenenými vedcami Eset Science Award za rok 2024. Predstavíme informatičku Máriu Bielikovú, ktorej hlavnou doménou je umelá inteligencia a strojové učenie. Rozprávať sa budeme aj s onkológom Michalom Megom, ktorý získal najviac diváckych hlasov.
-
Sucho, intenzívne zrážky, rekordné teploty v lete a výrazné snehové nádielky na horách počas zimy . Aj to bolo Slovensko za posledných 12 mesiacov. Je hlavnou príčinou týchto extrémov v počasí klimatická zmena? Aký vplyv má na tvorbu búrok a jej sprievodných javov? A vieme kedy, kde a v akej intenzite nás zasiahnu? Odpovedia odborníci zo SHMÚ.
-
Prvá cesta s posádkou vesmírnej lode Starliner od Boeingu skončila fiaskom. Astronauti ostali na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice a vrátia sa domov až vo februári. Pre technické problémy sa vesmírna kapsula vrátila na Zem bez nich. V istom čase tak bolo na ISS až 12 astronautov.
-
Hovorí sa, že po vymretí poslednej včely vyhynie aj ľudstvo. Nie je to však iba o včelách, ale aj o iných opeľovačoch z rodiny blanokrídlového hmyzu. Čo ich ohrozuje, akým problémom sú invazívne druhy sršňov či včiel a do akej miery vie byť pre nás tento bodavý hmyz nebezpečný?
-
Obezitu môžeme nazývať aj pandémiou 21. storočia. Len na Slovensku ňou trpí štvrtina dospelých a asi 20 percent detí. Slovenská akadémia vied preto vydala brožúru, ktorá má poukázať na závažnosť chronických ochorení vyvolaných práve obezitou. A zistíme aj to, ako sa slovenským vedcom podarilo objaviť niekoľko nových typov béžových tukových buniek, ktoré môžu pomôcť pri liečbe obezity.
-
Na Slovensku žije viac ako 1000 druhov pavúkov, všetky sú jedovaté, ale len štvrtina z nich dokáže prehryznúť ľudskú kožu. Pribúdajú nové druhy z juhu Európy, čo potvrdili aj vedci zo Slovenskej akadémie vied. Sú hrozbou pre pôvodné druhy a môžu byť nebezpečné pre obyvateľov? Reč bude aj o šťúrikoch, ktoré sa používajú ako biologická zbraň.
-
Relácia s držiteľmi Nobelovej ceny Michelom Mayorom o exoplanétach a Edvardom Moserom o objave buniek zodpovedných za našu schopnosť orientovať sa v priestore. Diskusia o význame Nobelovej ceny v kariére vedca. Prečo sa niektorí ľudia strácajú zmysel pre priestorovú orientáciu? Podobajú sa niektoré exoplanéty na Zem, našli sa na nich stopy po možnom živote a aké sú ingrediencie života vo vesmíre?
-
Objavovanie vesmíru nás láka podobne, ako kedysi moreplavcov lákalo objavovať nové svety na opačnej strane oceánov. O tom, aké je zúčastniť sa vesmírnej misie a ako vidia budúcnosť objavovania vesmíru sa budeme rozprávať s fyzičkou a bývalou astronautkou NASA, Kathryn Thorntonovou a účastníkom misie Apollo 16, ktorý kráčal po Mesiaci, Charliem Dukeom.
-
Michaela Musilová odmalička snívala o tom, že bude astronautkou. Dnes patrí medzi najznámejšie slovenské vedkyne. Pracuje ako astrobiologička a marsonautka. Viedla simulované misie na Mars a Mesiac, pracovala pre NASA a spolupracovala s Európskou vesmírnou agentúrou. V tomto roku plánuje vystúpiť na najvyššiu horu Antarktídy v spolupráci s NASA.
-
Ako reaguje krehká ľudská psychika na negatívne správy o klimatickej kríze? Čo je klimatická úzkosť a ako pomôcť ľuďom, ktorí takto trpia? V Experimente bude reč aj o opatreniach na boj s klimatickou zmenou.
-
Vybrali by ste si radšej život vo veľkomeste, alebo v jeho satelite s tým, že by ste museli denne dochádzať za prácou? Od roku 2000 sa do okolia Bratislavy prisťahovalo odhadom až 150-tisíc ľudí. Témou budú populačný vývoji v slovenských mestách, túžbach po živote na dedine, či dochádzanie za prácou do hlavného mesta a jeho vplyve na okolie.
-
Ochorenia prenášané zo zvierat na ľudí, známe ako zoonózy, predstavujú infekcie, s ktorými sa dnes bežne stretávame. K ich zvýšenému výskytu prispieva aj strata biodiverzity v dôsledku zásahov človeka do ekosystémov. Aký veľký je však vplyv zmien vo využívaní pôdy a úbytku biodiverzity na prenos patogénov medzi zvieratami a ľuďmi?
- Mostrar mais
