Episódios

  • O tom, aké výhody, ale aj riziká prináša so sebou liečba roztrúsenej sklerózy a čo všetko je potrebné zvážiť pred jej začiatkom alebo zmenou, nám porozpráva MUDr. Marek Tarčák, neurológ centra pre liečbu sclerosis multiplex z Univerzitnej nemocnice Martin.

    Kompletný prepis podcastu nájdete v tomto linku pod záložkou transkript podcastu: https://www.podcastzdravie.sk/podcast/8/epizoda/1590

  • Rozhovor s urológom MUDr. Romanom Tomaškinom, PhD. o prvej návšteve pacietky so sclerosis multiplex v urologickej ambulancii.

    Kompletný prepis podcastu nájdete v tomto linku pod záložkou transkript podcastu: https://www.podcastzdravie.sk/podcast/8/epizoda/1530

  • Estão a faltar episódios?

    Clique aqui para atualizar o feed.

  • Pandémia spôsobená koronavírusom nepríjemne ovplyvňuje naše životy už takmer dva roky. Výrazne sa dotýka aj pacientov s roztrúsenou sklerózou, ktorí sú zaťažení nielen samotným ochorením, ale aj liečbou, ktorá ovplyvňuje imunitný systém. Infekcia COVID-19 od začiatku vyvoláva mnoho zmätočných názorov a polemík, pretože u časti populácie sa prejavuje bez, alebo len s miernymi príznakmi, avšak niektorí jedinci vďaka nej zvádzajú boj o život, ktorý sa v najhoršom prípade končí neúspešne.

    Nevyspytateľnosť vírusu SARS-Cov-2 podčiarkuje fakt, že aj mladí a zdraví ľudia, u ktorých by sme ťažký priebeh infekcie vôbec nepredpokladali, skončia na umelej pľúcnej ventilácii alebo po prekonaní trpia poškodením zdravia, ktoré pretrváva aj niekoľko mesiacov. K tomuto zmätku prispievajú navyše protichodné názory na očkovanie, prichádzajúce zo sociálnych sietí, rôznych médií, od politikov či dokonca niektorých lekárov.

    Svetoví aj slovenskí špecialisti na roztrúsenú sklerózu sa však zhodujú v tom, že očkovanie proti COVID-19 prináša ľuďom s touto diagnózou výrazný benefit, v poronaní so zdraviu poškodzujúcimi účinkami samotného koronavírusu.

    Na akom princípe, na Slovensku dostupné vakcíny vlastne fungujú, sme sa opýtali prof. MUDr. Miloš Jeseňáka, PhD., primára Oddelenia klinickej imunológie a alergológie Univerzitnej nemocnice v Martine.

    Kompletný prepis podcastu nájdete v tomto linku pod záložkou transkript podcastu: https://www.podcastzdravie.sk/podcast/8/epizoda/1368

  • Počúvate podcast venovaný všetkým pacientom so sklerózu multiplex a ich rodinným príslušníkom. Dnešný diel podcastu je venovaný téme „Stala som sa mamou... a ako zvládnuť materstvo keď mám SM". Podcast pre Vás spracovala klinická psychologička, Alena Bednárová.

    Kompletný prepis podcastu nájdete v tomto linku pod záložkou transkript podcastu: https://www.podcastzdravie.sk/podcast/8/epizoda/1264

    Dnešnú tému podporila spoločnosť MERCK.
    SK-NONNI-00004

  • Dobrý deň, počúvate podcast venovaný všetkým pacientom so sklerózu multiplex a ich rodinným príslušníkom. Dnešný diel podcastu je venovaný téme „V krajine bábätiek – Tehotenstvo žien s SM ". Podcast pre Vás spracovala klinická psychologička, Alena Bednárová.

    Kompletný prepis podcastu nájdete v tomto linku pod záložkou transkript podcastu: https://www.podcastzdravie.sk/podcast/8/epizoda/1259

    Dnešnú tému podporila spoločnosť MERCK.

    SK-NONNI-00005

  • Pri plánovaní tehotenstva u pacientov so SM je najčastejšou otázkou, či tehotenstvo neovplyvní priebeh ochorenia. V dnešnom podcaste nám preto pani MUDr. Viera Hančinová z Centra pre liečbu sclerosis multiplex Univerzitnej nemocnice Bratislava Ružinov poskytne odpovede na otázky týkajúce sa plodnosti, dedičnosti a liečby, ktoré môžu byť užitočnou podporou pri plánovaní rodičovstva, počas tehotenstva a po pôrode pacientok so sclerosis mutiplex.

    Kompletný prepis podcastu nájdete v tomto linku pod záložkou transkript podcastu: https://www.podcastzdravie.sk/podcast/8/epizoda/1258

    Dnešnú tému podporila spoločnosť MERCK.

    SK-NONNI-00003

  • V dnešnom podcaste sa rozprávame s MUDr. Romanom Tomaškinom, PhD., z urologickej kliniky, Jesseniovej lekárskej fakulty, Univerzitnej nemocnice v Martine na tému "Manažment urologických príznakov sclerosis multiplex". Sclerosis multiplex (SM) je neurologické ochorenie, ktoré má široké spektrum príznakov a prejavov, ktoré závisia od konkrétnej lokalizácie SM lézií/plakov v mozgu resp. mieche. Poruchy funkcie dolných močových ciest sa závažným spôsobom podieľajú na zhoršení kvality života pacientov s SM, ovplyvňujú ich socializáciu (spoločenský aj pracovný život) a tiež sexuálne funkcie. Preto je dôležité tieto príznaky včas rozpoznať a v rámci dostupných možností ich pozitívne ovplyvniť. U 3-10% pacientov sú urologické príznaky prvým prejavom ochorenia. Do 10 rokov od diagnostikovania SM sa objavia u 90% pacientov. Častá je aj sexuálna dysfunkcia rôzneho typu.

    Kompletný prepis podcastu nájdete v tomto linku pod záložkou transkript podcastu: https://www.podcastzdravie.sk/podcast/8/epizoda/1159

    Dnešnú tému podporila spoločnosť MERCK.

    SK-MAV-00027

  • Pri cievnej mozgovej príhode je rozhodujúcim faktorom čas! Preto je veľmi dôležité v predstihu rozpoznať jej varovné príznaky. Ako rozpoznať cievnu mozgovú príhodu, aké typy cievnej mozgovej príhody poznáme, ako ju liečime a predchádzame jej? Počúvajte nás ďalej a dozviete sa odpovede na tieto otázky v podcaste, ktorý pre Vás pripravil MUDr. Ján Mihalov, číta Vladimír Kobielsky.

    Kompletný textový prepis podcastu nájdete pod záložkou transkript v nasledujúcom linku: https://bit.ly/2JsxXtC

    PP-ELI-SVK-0172

  • Môžem mať závrat aj keď sa mi netočí svet? Môže závrat znamenať, že strácam pri chôdzi stabilitu? Môže sa mi po závrate zhoršiť zrak? Môže byť, že mám závrat pri nakupovaní v supermarketoch? Môže byť, že v dôsledku závratu trpím úzkosťou? Prečo sa zhoršuje stabilita vekom? Tieto aj ďalšie dôležité témy rozoberieme s MUDr. Ivetou Csekesovou, ktorá vedie Centrum pre poruchy rovnováhy v Komárne a je súčasne predsedkyňou otoneurologickej spoločnosti pri Slovenskej spoločnosti pre otorinolaryngológiu a chirurgiu hlavy a krku.

    Kompletný prepis podcastu nájdete pod záložkou transkript v nasledujúcom linku: https://webakademia.sk/laicka-verejnost/podcast/8/epizoda/994

    Podcast vznikol za podpory spoločnosti MYLAN.

    MENI/09/005/2020/MP

  • V predchádzajúcich dvoch podcastoch venovaných problematike vertiga sme si priblížili čo je to závrat, ako vzniká, kedy vyhľadať pomoc a v neposlednej rade to, čo robiť keď dostaneme tzv. akútne vertigo. Dnešný podcast je venovaný najčastejšie sa vyskytujúcim ochoreniam spôsobujúcim chronické alebo opakované ťažkosti v zmysle závratov - Menierovej chorobe, Benígnemu polohovému paroxyzmálnemu vertigu, skrátene BPPV a Vestibulárnej neuronitíde. Rozoberieme príčinu ich vzniku a priblížime našim poslucháčom možnosti liečby. V štúdiu vítam pani MUDr. Iveta Csekesová, ktorá vedie Centrum pre poruchy rovnováhy v Komárne a je súčasne predsedkyňou otoneurologickej spoločnosti pri Slovenskej spoločnosti pre otorinolaryngológiu a chirurgiu hlavy a krku.

    Kompletný prepis podcastu nájdete pod záložkou transkript v nasledujúcom linku: https://www.webakademia.sk/laicka-verejnost/podcast/8/epizoda/971

    Podcast vznikol za podpory spoločnosti MYLAN.

    MENI/03/08/2020/MP

  • Aký je rozdiel medzi závratmi a vertigom? Existujú nejaké rizikové faktory, alebo riziková skupina ľudí? Môže byť vertigo príznakom život ohrozujúceho ochorenia? Dobrý deň, počúvate podcast Neurológia, ktorý je súčasťou podcastov Zdravie. Druhý zo série podcastov, teda rozhovorov na tému vertiga pre Vás pripravila MUDr. Iveta Csekesová z centra pre liečbu porúch rovnováhy, predsedkyňa otoneurologickej spoločnosti pri Slovenskej spoločnosti pre otorinolaryngológiu a chirurgiu hlavy a krku. Dobrý deň pani doktorka, vítam Vás opäť v štúdiu.

    Kompletný prepis podcastu nájdete pod záložkou transkript v nasledujúcom linku: https://www.webakademia.sk/laicka-verejnost/podcast/8/epizoda/940

    Podcast vznikol za podpory spoločnosti MYLAN.

    Meni/002/MP/7/20

  • Poruchy rovnováhy, závraty a vertigo sú problémy, na ktoré sa ľudia vo vyššom veku často sťažujú. Viac sa o tejto dôležitej téme dozviete v dnešnom rozhovore s MUDr. Ivetou Csekesovou z Centra pre poruchy rovnováhy v Komárne, ktorá je súčasne predsedkyňou otoneurologickej spoločnosti pri Slovenskej spoločnosti pre otorinolaryngológiu a chirurgiu hlavy a krku. Moderuje Marián Mitaš.

    Kompletný prepis podcastu nájdete pod záložkou transkript v nasledujúcom linku: https://webakademia.sk/laicka-verejnost/podcast/8/epizoda/910

    Podcast vznikol za podpory spoločnosti MYLAN.

    Meni/001/MP/6/20

  • Dobrý deň, počúvate podcast venovaný všetkým pacientom so sclerosis multiplex a ich rodinným príslušníkom. Dnešný diel podcastu je venovaný téme „Relaxačné techniky“. Podcast pre Vás spracovala klinická psychologička, Alena Bednárová.

    Dobrý deň, prajem všetkým poslucháčom pekný deň, moje meno je Alena Bednárová, pracujem ako klinická psychologička a v dnešnom podcaste budeme pokračovať v téme relaxácia, úľava od stresu a sústredíme sa na hlbšiu a dlhšiu formu relaxačných techník.

    Ako prvé Vám predstavím relaxačné dýchanie. Máte ho vždy poruke, dych je našou súčasťou a dokonalým pomocníkom. Hlboké bráničné dýchanie je veľmi účinný protistresový liek. V jeho dôsledku sa upokojí srdcový rytmus, poklesne krvný tlak, relaxujú svaly, zlepšuje sa trávenie, dochádza k zmierneniu úzkostných stavov, depresií, k zlepšeniu spánku a spánkových cyklov.

    Pri správnom relaxačnom dýchaní sa nadychujeme skôr pohybom bránice a brušných svalov, ako pohybom hrudníka. Môžeme to vyskúšať. Pohodlne sa posaďte na stoličku alebo do kresla a obe chodidlá nechajte na podlahe. Ruky nechajte voľne v lone, alebo tak, ako vám je to pohodlné. Krátko skontrolujte, či necítite žiadne nepohodlie. Vyberte si miesto na stene a sústreďte sa pohľadom na vybraný bod. Zhlboka sa nadýchnite do brucha. Dýchajte hlboko a pomaly: Vnímajte, ako sa vaše brucho ako balón nadvihuje a klesá. Pri výdychu si predstavujete, ako z vášho tela odchádza akákoľvek tiaž a napätie a rozpúšťa sa vo vzduchu. Pokiaľ sa vaša pozornosť odpúta od vybraného bodu na stene, jemne ju znovu priveďte tam, kde má byť.

    Pokiaľ by sa vám začala točiť hlava alebo by ste pocítili závrat, prerušte hlboké dýchanie a vráťte sa k vášmu obvyklému spôsobu dýchania. Pokiaľ ťažkosti nemáte, dýchajte zhlboka niekoľko minút. Pokiaľ si nie ste istý, že dýchate správne, skúste tento postup. Bránica je našim najväčším dýchacím svalom v tele, nachádza sa na spodnej časti hrudníka presne na mieste, kde sa rebrá stretávajú s bruchom. Pri nádychu sa bránica pohybuje smerom dolu a brucho sa rozširuje von, aby jej urobilo miesto. Hlboké dýchanie si uľahčíte predstavou, že do vašich pľúc prúdi svieži studený vzduch a pľúca sa rozširujú dolu do brucha. Môžete to vyskúšať aj tak, že si ľahnete na chrbát. Ruky si položte na brucho, nadýchnite sa a vydýchnite. Všimnite si, ako sa brucho s každým nádychom zdvihne a s každým výdychom klesne. Pokiaľ vám to robí ťažkosti, pritlačte pri výdychu ruku na brucho. Pri nádychu sa ruka na bruchu zdvihne.

    Potom položte jednu ruku na brucho a druhú na hornú časť hrudníka. Zhlboka sa nadýchnite a pomaly vydýchnite. Pri správnom bránicovom dýchaní by sa ruka položená na bruchu mala pohybovať, ale ruka na hrudníku by mala zostať takmer bez pohybu. Sústreďte sa na to, ako sa vaše brucho pohybuje horu a dolu a ako vzduch prúdi dovnútra a von. Presne tento spôsob dýchania sa potrebujete naučiť, pretože je súčasťou mnohých iných cvičení alebo je účinný aj sám osobe.

    Pokročilé bránicové dýchanie môžete využiť vtedy, ak Vám už nerobí ťažkosti dýchať do brucho tak, ako sme si povedali. Zatvorte oči alebo sa za dívajte na podlahu. Nadýchnite sa a pri výdychu povedzte slovo 10. Druhý nádych by mal byť hlbší a pomalší, pri výdychu poviete slovo 9. Upozorňujem, že nádych sa má naozaj spomaliť. S každým ďalším výdychom odpočítavate až do nuly. Sústreďte sa na to, ako sa vaše telo s každým výdychom uvoľňuje. Opakujte toto cvičenie tak dlho, pokiaľ nevyprší čas určený na vašu relaxáciu. Ja osobne neodporúčam pozeranie hodiny, človeka to ruší a možno aj naháňa, lepšie je nastaviť si čas na mobile, ktorý venujem relaxácii alebo, ak na to máme priestor, riadiť sa intuíciou a vlastným pocitom, pretože telo nám samo napovie.

    Autogénny tréning je metódou, ktorá pracuje s pocitmi tepla, tiaže, dychu, srdcového rytmu pomocou autosugescií. Autogénny tréning je systematicky nácvik, zameraný na rozvoj schopnosti navodiť pomocou sústredenia pozornosti stav príjemného, hlbokého pokoja a uvoľnenia, ktorý má zotavný, regeneračný účinok na celý organizmus. Pôsobí proti nadmernému stresu a zvyšuje odolnosť voči vonkajšími záťažovým situáciám. Človek, ktorý si dobre osvojí autogénny tréning, sa stáva odolnejším voči rôznym formám duševnej a telesnej záťaže, jeho rovnováha je stabilnejšia a radosť zo života plnšia.

    Na internete alebo Youtube sú dostupné nahrávky alebo videá AT rôznej kvality, ale na správne osvojenie je vhodnejšie vedenie a sprevádzanie skúseným terapeutom, ktorý je dobre oboznámený s touto metódou. Vyhnete sa tak problémom s nácvikom, pretože často je potrebná rada alebo technické usmernenie. Pri autogénnom tréningu myšlienky prijímame s pasívnu ľahostajnosťou, nebojujeme s nimi, nechávame svoje vedomie plynúť, pozorujeme to, čo je v prítomnosti a vnímame svoje telesné pocity.

    Tak, ako si možno pri autogénnom tréningu navodiť tiaž a teplo, pocit pokoja a stabilizácie, čo je spojené so skutočným uvoľnením svalstva a zvýšením prekrvenia rúk a nôh, tak je množné priaznivo liečebne ovplyvniť aj rôzne iné telesné funkcie a orgány. Telesné ťažkosti a symptómy totiž často súvisia so zmenami v regulácii vegetatívneho autonómneho nervstva, tieto zmeny sú spôsobené našim emočným životom so všetkými jeho zložitosťami, a známe niekedy aj pod pojmom somatoformná autonómna porucha.

    Autogénny tréning je treba cvičiť pravidelne. Ak nie ste zrovna systematický typ, môžete sa riadiť odporúčaným heslom: mám právo, chcem a môžem si dopriať denne niekoľko minút oddychu. Ľudia, ktorí pravidelne cvičia, popisujú, že sú kľudnejší, nevyvedú ich rovnováhy veci, ktoré im doposiaľ vadili. Takisto popisujú zvýšenie sebadôvery, osobnej pohody, zníženie pocitov bezmoci. Autogénny tréning totiž znižuje nadbytočnú aktiváciu centrálneho a vegetatívneho nervstva, vedie k rozpusteniu emočného napätia, podporuje pozitívne emočné naladenie a napomáha rozumnému nadhľadu a racionálnej odpovedi. Jeho pozitívne účinky potvrdzuje aj analýza 64 vedeckých štúdií o liečebnej účinnosti.

    Jakobsonová progresívna svalová relaxácia je trochu iná, využíva namiesto tiaže kontrast medzi svalovým napätím a uvoľnením. Je vhodnejšia pre dynamickejší typ ľudí, pre začiatočníkov, a pre tých, ktorí majú problém byť chvíľku v kľude. Na začiatku sa vždy napnú určité svaly, napätie sa drží nejaký čas, a následne prichádza uvoľnenie. Pozitívny účinok na duševné zdravie sa prejavuje jednak odpútaním pozornosti od bežnej reality, tým, že sa sústredite na telesné pocity a ďalej uvoľnením svalov, ktoré bývajú v dôsledku stresu napnuté, bez toho, aby sme si toho boli vedomí.

    Každý cvik sa teda skladá z týchto časti: napnutie svalov s vyvolaním čo najväčšieho napätia, držanie tohto napätia, uvoľnenie. Napínanie a uvoľňovanie svalov vás zamestná a nemáte pocit, že ten čas ste len tak preležali a nič nerobili. Tento relaxačný postup je tiež vhodné naučiť sa pod vedením niekoho, kto dobre pozná techniku, a prevedie vás kompletnou relaxáciou. Pomôže vám to lepšie si ju zapamätať, a pokiaľ si nebudete niečím istý, váš sprievodca vám to objasní.

    Autogénny tréning aj Jakobsonová progresívna svalová relaxácia nie sú náročné, a pri troche cviku si ich každý rýchlo a ľahko osvojí. Zaberú približne 15 až 30 min. času, čím častejšie a pravidelnejšie ich budete vykonávať, tým rýchlejšie budete profitovať z ich účinkov.

    Sústredenie sa na prítomnosť je ďalšou vhodnou technikou uvoľnenia.

    Veľký podiel nášho stresu pochádza z úvah o tom, čo sa prihodilo a čo sa stane. Pokiaľ sa v duchu začnete zaoberať záležitosťami, ktoré vám robia starosti, ktoré vás znepokojujú, zmocnia sa vás obavy alebo úzkosť. Pokiaľ si osvojíte zručnosť zámerne odvrátiť myseľ od týchto úvah, dokážete zotrvať v uvoľnenom stave. Princípom je sústredenie sa na prítomný okamih. Pomocou meditácie vytlačíte z vášho vedomia obavy, strach, a iné stresujúce emócie a myšlienky, a vďaka tomu dosiahnete hlboké uvoľnie. Predstavte si horiacu sviečku, ružu, alebo iný príjemný predmet. Sústreďte sa na obraz plameňa sviečky po dobu jednej alebo 2 min. a nenechajte sa ničím rozptýliť. Vnútorným zrakom pozorujte každý detail. Môžete sa sústrediť aj na jednoduché slovo, napríklad jedna, pokoj, alebo chlieb. Je úplne normálne, ak sa vaše myšlienky rozutekajú, začnete myslieť na veci, ktoré vás trápia alebo na ktoré sa tešíte, možno si spomeniete na niečo, čo je potrebné urobiť. Ak sa to stane, všimnite si len, že sa vaša myseľ zatúlala, pasívne ignorujte rušivé myšlienky a vráťte sa k tomu, načo ste sa sústredili. Precvičujete sústredenie na rôzne objekty a potom sa skúste sústrediť 5 min. na jeden objekt. Nastavte si vopred časovač tak, aby vám odrátaval určený čas.

    V predchádzajúcich epizódach ste sa dozvedeli, že jedným z hlavných faktorov, ovplyvňujúcich naše telesné pocity je pozornosť, ktorú im venujeme. Intenzita symptómov, ktoré môžu nepríjemne súvisieť s vaším ochorením, sa od odvíja od množstva našej pozornosti, ktorú im dáme. Na týchto praktických relaxačných cvičeniach ste si overili, že ak pozornosť špecificky zameriate inam, zníži sa aj sústredenie na nepríjemné telesné vnemy. Vyskúšajte si rôzne relaxačné a rozptyľujúce techniky, ktoré bojujú proti prirodzenému ľudskému sklonu sústrediť sa na bolesť a nepohodlie, a máte vďaka nim v rukách dobrý nástroj, ako ich lepšie zvládnuť. S vhodným výberom relaxácie si pomôžete sami, vždy s ohľadom na svoj zdravotný stav, a ak by ste mali v tomto smere nejaké pochybnosti, spýtajte sa lekára.

    Prajem Vám, aby ste si užili príjemné a pohodové chvíle v kontakte samých so sebou a teším sa na Vás pri počúvaní ďalšej časti podcastu Zdravie.

    Viac podcastov z oblasti neurológie nájdete na webstránke www.webakademia.sk v časti laická verejnosť pod podcastom Neurológia.

    Dnešnú tému podporila spoločnosť MERCK.

    SK/NONNI/1119/0006

  • Dobrý deň, počúvate podcast venovaný všetkým pacientom so sclerosis multiplex a ich rodinným príslušníkom. Dnešný diel podcastu je venovaný téme „Úľava od stresu, relaxácia a duševná pohoda“. Podcast pre Vás spracovala klinická psychologička, Alena Bednárová.

    Dobrý deň, Prajem všetkým poslucháčom krásny deň, moje meno je Alena Bednárová, pracujem ako klinická psychologička a dnešok venujeme pravému požieraču duševnej pohody, a tým je stres. Stres náš každodenný...

    Všetko, čo narúša rovnováhu človeka a jeho schopnosť adaptovať sa podmienkam života, hodnotíme ako stresor. Naša doba je charakteristická značnou dávkou dynamiky, záplavou podnetov a informácií, orientáciou na výkon, a každá z týchto oblastí na nás vplýva a žiada si svoju daň. Situácie, ktoré majú charakter stresoru, poznáme podľa toho, že vyvolávajú intenzívne a výrazné emočné reakcie. Emočne irelevantné podnety nemôžu byť stresormi.

    Dnes si povieme niečo o zvládaní akútneho aj chronického stresu a obrane proti obom formám. Táto obrana sa premieta do ovplyvňovania oblasti: jednak telesných prejavov a jednak psychiky. Pri ovplyvňovaní telesných prejavov v ich akútnej fáze nám môžu pomôcť úplne jednoduché veci, a je dobré si ich zapamätať. Ak teda cítim, že ma zaplavuje vlna úzkosti, paniky, alebo rozrušenia, ako prvé odporúčame:
    -Spomaliť tempo, zvoľniť krok, gestá, pohyby
    -Vzpriamiť postoj, vystrieť chrbát, neskláňať hlavu, nehrbiť plecia, pretože náš telesný postoj má veľký vplyv na naše cítenie a správanie
    -Uvoľniť ramená, nechať ich mierne poklesnúť
    -Uvoľniť ruky ako handrová bábika
    -Uvedomiť si postupne celé svoje telo s jeho napätím a uvoľniť ho od hlavy k špičkám postupným skenovaním zhora dolu a naopak
    -Začať správne dýchať pomocou pomalého, hlbokého, bránicového dýchania.
    A rovnako ako ovplyvňujeme telesnú úroveň, dokážeme ovplyvniť aj oblasť psychiky a to nasledovne:
    -Hovoriť pozvoľna, hlbším hlasom, pretože naopak zvýšenie hlasu svedčí o vnútornom napätí
    -Odvrátiť pozornosť od stresových okolností, sústredenie pozornosť na niečo iné, na vnímanie svojho dychu, spôsob akým sedím, nejaký predmet
    -Hovoriť si povzbudzujúce autosugescie spolu s predstavou pokojnej situácie, napríklad: som pokojný, všetko je v poriadku, všetko sa dá zvládnuť
    -Uvedomiť si hodnotu stresoru, dať mu známku napríklad od 1-10, a zhodnotiť, či stojí 2 za moje trápenie.

    Uvoľniť myseľ a zbaviť sa duševného napätia nie je pod vplyvom nadmerného stresu úplne jednoduché. Ako sme si načrtli naposledy, naša duša býva v tele, a ovplyvniť telesné napätie je oveľa jednoduchšie. A práve z toho vychádza množstvo relaxačných techník. Ich účinky boli mnohokrát popísané, človek sa vďaka nim cíti v lepšej psychickej pohode, v náročných situáciách zostáva pokojnejší a vie, ako sám sebe pomôcť. Naviac je schopný oveľa dôkladnejšie vnímať signály svojho tela, lepšie sa pozná, lepšie si uvedomuje svoje telo a pocity, lepšie sa sústreďuje.

    Zhrnuté a podčiarknuté, vo výsledku nám tak relaxácia prináša telesné aj duševné uvoľnenie, upokojuje nervový systém, zmierňuje úzkosť, zlepšuje spánok, podporuje imunitu, liečenie a hojenie. Slúži ako dobrá prevencia stresu, civilizačných chorôb, a nielen to, pozitívne ovplyvňuje rozvoj osobnosti, vyrovnanosti, sebadôvery, a napokon je aj veľmi príjemná. Zmyslom relaxácie je vždy uvoľnenie. Uvoľnením tela sa prenáša uvoľnenie aj do oblasti psychiky, myšlienky sa spomaľujú, psychika sa upokojuje. Veľa samozrejme záleží na našom osobnom naladení. Dynamický, aktívny človek bude skôr siahať po aktívnejších formách obnovy síl, pokojnejší zase viac ocení pomalšie, hĺbavejšie techniky.

    Pre Vašu prvú relaxáciu si vyhraďte 20 min. v tichej a kľudnej miestnosti. Relaxáciu sa naučíte rýchlejšie, pokiaľ sa jej budete venovať zakaždým na rovnakom mieste, skúste si preto vyhradiť pre svoje relaxačné a meditačné cvičenia jedno miesto, po čase zistíte, že sa uvoľnite už len tým, že do miestnosti vstúpite a posadíte sa. Zabezpečte si, aby vás niekto nerušil, vypnite si telefón, a podľa možnosti nevykonávajte relaxáciu tesne po jedle ale ani veľmi hladní. Vyberte si pohodlný odev, v ktorom sa budete cítiť dobre a pokiaľ je vám to príjemné, zatvorte oči, pokiaľ nie, koncentrujte svoj pohľad na nejaký predmet pred vami alebo na určitý bod.

    A teraz sa poďme bližšie pozrieť na techniky, ktoré k relaxácii patria. V dnešnej epizóde sa budeme venovať tým cvičeniam, ktoré nie sú časovo náročné, a využívajú len dielčie prvky relaxácie. Umožnia Vám začleniť do života relaxáciu postupne, s objavovaním jej prínosov takpovediac na vlastnej koži, vlastným tempom, v situácií, ktorá ma tzv. akútny charakter.

    1. Pokiaľ cítite napätie v nejakej časti tela, môžete využiť princíp napätia a uvoľnenia svalov. Na niekoľko sekúnd napnite svaly na rukách alebo nohách alebo inú veľkú svalovú skupinu (napr. brucho) a následne ju uvoľnite. Všímajte si pritom rozdiel medzi napätím a uvoľnením. Môžete si duchu povedať aj formulku: uvoľňujem sa. Sústreďte sa na svaly, ktoré sú strnulé alebo napäté.

    2. Pri napätí, ktoré cítite v tele, môžete použiť aj natiahnutie a následné uvoľnenie. Natiahnite určitú časť tela čo najviac, a následne ju uvoľnite. Uvoľňujte pomaly a precíťte uvoľnenie. Môžete napríklad natiahnuť ruky, ako by ste chceli trhať jablká zo stromu a museli sa po ne poriadne ponaťahovať. Možno cítite, že by vám lepšie padlo na tiahnutie iným smerom, trebárs naťahovať napríklad ruky pred seba alebo ich ťahať dolu smerom k podlahe, nechajte sa vždy viesť svojím telom, ktoré vám napovie.

    3. Fyzické napätie zo seba môžete aj striasť. Pretrepte jednotlivými časťami tela a napätie zo seba jednoducho straste. Predstavte si, že ho striasate z tela na podlahu.

    4. Pri nádychu pokojne počítajte od jedna do 4, pri výdychu zase počítate naspäť od 4 jednej. Niekoľkokrát zopakujte.

    5. Pri nádychu si môžete v duchu predstaviť slovo mier. Nemyslite na nič iné, než na vzduch prúdiaci do vášho tela a von, pri výdychu povedzte slovo pokoj.

    6. Pokiaľ sa cítite unavení alebo stuhnutí, môžete si dopriať dodanie energie poklepovou masážou. Dlaňami si preklepkávajte celé telo zhora dolu vrátane hlavy a najväčšiu pozornosť venujte časti, kde cítite napätie, stuhnutosť alebo únavu. Použite pritom aj moc slov a uvoľnenie podporte tým, že si poviete: uvoľňujem sa, som uvoľnená, kľudná a akékoľvek napätie zo mňa odchádza.

    7. Veľmi príjemné sú vizualizácie. Napríklad v období stresu alebo preťaženosti vám môže pomôcť dobiť baterky takzvaná technika rýchlej dovolenky. Sadnite si alebo ľahnite na podlahu alebo rovnú podložku, zatvorte oči, uvoľnite telo a predstavujete si niečo príjemné, pri čom sa cítite dobre. Pokiaľ napríklad máte radi more, preneste sa v duchu k nemu a užívajte si pláž, teplý piesok, chladivé vlny a zvuky mora.

    8. Koncentrácia na zvuky. Ľahnite si na chrbát, a ruky nechajte ležať voľne pozdĺž tela. Všímajte si okolité zvuky, ktoré k vám prenikajú, prechádzajúce autá, vŕzganie v dome, hukot lietadla, vietor alebo šumenie dažďa. Počúvajte zvuky bez toho, aby ste ich pomenovávali. Namiesto toho sa sústreďte len na prenikavosť a výšku každého zvuku. Prechádzajúce auto začne brzdiť, a vy počujete vysoký škrípavý zvuk. Uvedomiť si zvuky tohto prechádzajúceho auta bez toho, aby vaše myšlienky okamžite skočili k otravnej doprave, alebo účtom za servis, je užitočná a uvoľňujúca schopnosť. Po počiatočnom hlbokom dýchaní a svalovom uvoľnení sa chvíľku venujte tomuto cvičeniu vnímania zvukov. Cieľom je pozorovať zmyslové vnemy a pocity neutrálnym a nezaujatým spôsobom. Chcete sa stať len nezaujatým pozorovateľom toho, čo počujete, čo cítite a čo vidíte.

    Ak chcete brať relaxáciu naozaj vážne, prvé 3 alebo 4 týždne je vhodné cvičiť naozaj poctivo aj päťkrát týždenne. Relaxáciu niekedy sprevádzajú rôzne vnemy, niektoré sa vám spočiatku môžu zdať zvláštne. S postupujúcim uvoľnením si možno všimnete zmeny telesnej teploty, vaše telo sa ochladí alebo naopak zahreje. Možno vám bude pripadať, že vaše nohy a paže sú ťažké alebo naopak veľmi ľahké. Možno pocítite svalové zášklby, aké sa niekedy objavujú pri zaspávaní. Sú to bežné prejavy pri prechode z napätého do uvoľneného stavu. Všetky tieto vnemy sú kladnými signálmi, ktoré svedčia o tom, že váš nácvik relaxácie postupuje dobre. Hlavne spočiatku má veľa ľudí pocit, že ich myseľ je ešte aktívnejšia a preplnenejšia ako zvyčajne. Je to úplne normálny pocit, ktorý sa časom vytratí, pretože vaša myseľ sa čoskoro naučí prepnúť do relaxačného, meditačného režimu.

    Nabudúce si priblížime ďalšie techniky, ktoré nášmu telu a duši prospievajú zase z dlhodobého hľadiska. Sústredíme sa na nácvik správneho dýchania a povieme si niečo o Autogénnom tréningu a Progresívnej svalovej relaxácii. Teším sa na Vás!

    Viac podcastov z oblasti neurológie nájdete na webstránke www.webakademia.sk v časti laická verejnosť pod podcastom Neurológia.

    Dnešnú tému podporila spoločnosť MERCK.

    SK/NONNI/1119/0005

  • Dobrý deň, počúvate podcast venovaný všetkým pacientom so sclerosis multiplex a ich rodinným príslušníkom. Dnešný diel podcastu je venovaný téme „Keď emócie útočia. Podcast pre Vás spracovala klinická psychologička, Alena Bednárová.

    Dobrý deň, prajem všetkým poslucháčom príjemný deň, volám sa Alena Bednárová, pracujem ako klinická psychologička, a dnes Vám priblížim tému, ktorá sa nevyhýba nikomu z nás, ktorá nás často pohlcuje a radi by sme nad ňou mali viac kontroly. Ide o emócie.

    Gustáv JUNG, zakladateľ analytickej psychológie, opisuje emócie takto: „Emócia je tá vec, ktorá nás unáša a je nákazlivá.“ Každý človek sa naučil zvládať len tie situácie, s ktorými sa už stretol, ktoré sa zmestia do repertoáru jeho skúsenosti v kontakte s okolím aj so sebou samým. To že nestačí určitú situáciu len „nejako“ zvládnuť, je nám všetkým jasné. Dôležitá je aj forma zvládnutia, ktorá zodpovedá našej sebapredstave, nášmu sebavnímaniu, tomu, za čím si stojíme a začo sme ochotní niesť zodpovednosť.

    Začnime pri pátraní po otázke, ako čo najlepšie zvládnuť naše každodenné emócie od samého počiatku. Ak sa dieťa nenaučí odporovať, vystaviť sa konfliktu, postaviť vlastný pocit a názor proti názoru rodičov, presadzovať v diskusii alebo hádke tento názorový stret, niekedy ho vyhrať a inokedy prehrať, tak toto dieťa buď úplne potlačí pocity frustrácie, odporu, zlosti, sklamania, alebo ich ani nevyvinie a nediferencuje. Problémom je, že my už nie sme deti, a musíme chtiac či nechtiac zvládať a riešiť každodenné ťažkosti života a naučiť sa pracovať aj s konfliktom, či vonkajším, alebo vnútorným, pretože sa zdá, že tá detská stratégia potlačenia alebo chýbanie, resp. ignorácie emócií sa nejaví ako dlhodobo výhodná pre náš organizmus.

    V ambulancii mám denne ľudí, ktorí majú výrazné ťažkosti emócie vôbec pomenovať, alebo ich nejako hlbšie popísať. Poďme si teda posvietiť na to, prečo je s nimi toľko starostí.
    Pocity – napríklad zloba, agresia, chuť sa pomstiť, závisť, žiarlivosť - to všetko sú emócie s normálnou signálnou funkciou, a samy osebe nie sú patologické. Práve naopak, ich absencia alebo potlačenie môžu byť nebezpečné, rovnako ako keby sme nevnímali strach alebo bolesť a nedokázali tak reagovať na hroziace nebezpečenstvo.

    Čo sa však deje s nami, ako reagujeme na emočne vypäté situácie, resp. na vnútorný psychický konflikt? Kedy je lepšie spoľahnúť sa na racio, nechať prevážiť rozum, a kedy je vhodné dať emóciám priestor? Ktoré reakcie sú primerané a ktoré už hraničia s neurózou alebo inou dysreguláciou? ...Či zdravý, alebo chorý človek, sme tvorení Jednotou tela a mysle, čiže akékoľvek rozdelenie na telesnú a duševnú zložku a ďalej na rozum a cit sú umelé, pretože vo všetkých situáciách a v každej molekule nášho ja sme jedným organizmom, 1 celistvým organizmom. Aj v zdraví aj v ochorení máme nejakú náladu, nejakú životnú, pracovnú, sociálnu situáciu a nejaký telesný a emočný stav.

    Telo reaguje na rôzne záťažové situácie ešte skôr a rýchlejšie, spontánnejšie ako duša, reaguje práve napätím a uvoľnením, odpovedá, nesie známky preťaženia, utrpenia, krváca, plače, volá o pomoc alebo rezignuje, ale jedným slovom – komunikuje. A my mu musíme načúvať. Ak by bolo naše prežívanie len výrazne citové, emočné, bez dostatočného racionálneho filtra, oveľa intenzívnejšie by sme vnímali všetky impulzy, ktoré by sa nám diali, spolucítili by sme s každým všetky záchvevy jeho emócií, rúcali sa pod nimi, prežívali rôzne drámy a ťažko ohraničovali štruktúru poriadku a hierarchie u nás samých aj okolo nás, čo by viedlo k chaosu a totálnemu zmätku.

    Na druhej strane náš rozum nás upozorňuje, že je potrebné na situáciu reagovať správaním, v ktorom sa musíme naučiť monitorovať, čo sa v nás deje: telesne, emočne aj myšlienkovo a všetky tieto vnemy integrovať, vnútorne prežiť, spracovať a kognitívne aj intuitívne čo najvhodnejšie reagovať.

    Každé telesné prežívanie vedie k citovej reakcií a každá citová reakcia je spojená s telesnou. Ani jedny ani druhé, čiže ani emócie ani racio nie sú pod našou stopercentnou kontrolou, a nám o to často ide, totiž aby všetko perfektne fungovalo. Silná kontrola však niekedy ide na úkor spontánnosti a uvoľnenia, či vo vzťahu k druhým, alebo k nášmu vlastnému citovému životu. Ako šťastná sa nejaví ani úplná reštrikcia pocitov, ich potláčanie, ale ani neregulovaná ventilácia. Byť desivo úprimným a vyjadriť v medziľudských vzťahoch bez cenzúry všetko, čo cítim a na čo myslím, by asi nebolo zárukou dlhotrvajúcich vzťahov. Rovnako opačný pól úplného potlačenia by sa skôr či neskôr hlásil o slovo v inej forme, či skôr deformácii. A psychosomatickí pacienti sa často pohybujú medzi týmito dvoma extrémami.

    Poďme sa teda pozrieť na to, či existuje nejaká rozumná zlatá stredná cesta. Som presvedčená o tom, že človek nemôže za to, aké mal detstvo, akých mal rodičov, ako bol vychovávaný, či bol emočne traumatizovaný, či bol alebo nebol vedený k riešeniu a prekonávaniu problémov a nepríjemností. Napriek tomu, by sa zrelý dospelý človek mal byť schopný nad svojimi životným štýlom a zaužívaným spôsobom reagovania zamyslieť, a uvedomiť si, že je koniec koncov predsa len tvorcom svojho šťastia či nešťastia.

    Prečo je také dôležité vnímať svoje emócie? Veľmi skratkovite môžeme povedať, že keď z nejakých dôvodov nie je psychická reakcia možná, organizmus sa dostáva do stavu núdze a použije práve telo, aby riešilo nejaký konflikt alebo problém zaňho. To potom znamená, že psychosomaticky ladené ochorenie, ktorým SM zaručene je, nás na niečo upozorňuje, a to často na situácie, ktorým sa:
    1.buď nevedomky vyhýbame,
    2.alebo si nejakú záťaž ani neuvedomujeme či nepripúšťame,
    3.alebo nezáujmom o naše telesné či duševné prežívanie pripravujeme telo o dostatočný oddych, dočerpávanie síl a celkovo záujem o seba samého.

    Ako teda vhodne narábať s emóciami tak, aby nám boli dobrým sluhom a nie zlým pánom?

    1. Prvé pravidlo je: Nečakajme, až nás emócie zaplavia. Psychohygiena slúži ako dobrá prevencia proti negatívnym emóciám a ako podpora pri zvládaní emočne vypätých situácii. Starajte sa o svoju psychickú rovnováhu vedome a každý deň. Jednoduché techniky psychohygieny sú: môžete si napríklad každý deň na lístoček napísať vec, za ktorú ste vďační a hodiť tento lístok do 5 l pohára. Môžete si zaviesť slovníček, do ktorého si vždy večer napíšete, čo Vás potešilo. Tento zošitok šťastia Vám bude dobrým pomocníkom, ak dni zošednú a Vy budete naladení melancholicky. Môžete sí písať denník. Môžete si vyhradiť železne pravidelný čas na relaxáciu. Pestovať koníčky. Dýchať. Hospodárne narábať s časom. Vyberte si jednu z týchto možností a robte ju. Každý deň 3O dní po sebe, kým sa nestane rutinou. Je to skvelá ventilácia emócií a fokusovanie sa skôr na ich pozitívne aspekty.

    2. Po druhé: Nesnažte sa emócie potlačiť, čím väčší tlak, tým väčší odpor. Prijmite emóciu a pozorujte ju s odstupom, ako by ste ju natáčali na video, pamätajte, že emócia je cenným signálom. S emóciou sa nemusíte stotožniť. Zaregistrujte ju, pomenujte, nechajte ju ale prísť a odísť. Emócie zvyčajne nemajú dlhé trvanie a ich intenzita sa rýchlo mení. Napríklad cítim hnev, som zaplavená hnevom. Emócie, ako sme si vysvetlili, prežívame vo veľmi úzkom spojení s telom. Môžeme cítiť, ako podvedome zatíname zuby alebo päste, ako nám stuhnú svaly, cítime tlak vhlave, pulzujúce spánky. Emócie sú navyše niekedy klamlivé, spomínaný hnev, keď tento pocit pozorujeme dôkladnejšie, zistíme, že je to maskovaný strach alebo bezmoc. Čím viac si budete uvedomovať jednotlivé vrstvy svojich emócií, tým výraznejší bude váš pocit moci a kontroly nad nimi.

    3. Poznajte spúšťače, situácie, ľudí, reakcie, ktoré štartujú so stopercentnou spoľahlivosťou vašu ne-náladu. V momente, kedy ich máte uchopené, darí sa vám lepšie sledovať emóciu od úplného začiatku, a dlhšie si tak uchováte racionálne myslenie. Ešte lepšie varianta je spúšťačom predchádzať. (Takže ísť do práce radšej o 20 min. skôr, aby som sa vyhla dopravnej špičke, ktorá ma vie rozhodiť, pretože ma dostane pod nenávidený časový tlak)

    4. Pomôžte si vizualizáciou. Symbolom pre emócie býva v mnohých kultúrach napríklad voda. Predstavte si umývadlo alebo vaňu plnú vody, vyberte zátku – to je ten pomyselný spúšťač, a voda, čiže vaša emócia, môže odtekať, ale urobí sa pritom vír. Je dôležité nenechať sa vírom spláchnuť, čiže emočne uniesť, ale zostať na okraji víru, (ktorý môže mať svoju silu), a počkať, kým voda odtečie.

    5. Stop technika. Občas sa nám myšlienky na určitú situáciu neústupčivo vracajú a vždy nanovo v nás vybuchujú pocity krivdy, ľútosti, hnevu a podobne. Lenže my sme napríklad v práci, a riešiť rannú hádku s partnerom skrz jej neustále analyzovanie, premieľanie zvyčajne k ničomu nevedie, leda sa rozrušíme ešte viac. Tu pomôže hlasná (alebo tichá, ale rázna) veta: Stop, budem sa tomu venovať neskôr. Môžete, ale nemusíte, si vyhradiť presný čas, kedy neskôr. Ak bude intenzita emócie ešte aj v tomto čase silná, venujte sa jej. Ak nie, nechajte ju odplynúť a už sa ňou nezaoberajte.

    V ďalšom dieli budeme na našej ceste za hľadaním duševnej pohody a stability pokračovať, a sústredíme sa na techniky, ktoré nielen regulujú a balansujú naše emócie, ale z dlhodobého hľadiska sa významne podieľajú na znižovaní stresu a zvyšovaní frustračnej tolerancie...

    Kompletný prepis podcastu nájdete na webstránke www.webakademia.sk v časti laická verejnosť pod podcastom Neurológia.

    Dnešnú tému podporila spoločnosť MERCK.

    SK/NONNI/1119/0004

  • Dobrý deň, počúvate podcast venovaný všetkým pacientom so sclerosis multiplex a ich rodinným príslušníkom. Dnešný diel podcastu je venovaný téme „Ako sa popasovať s nevítanou zmenou ". Podcast pre Vás spracovala klinická psychologička, Alena Bednárová.

    Dobrý deň, prajem všetkým poslucháčom pekný deň, moje meno je Alena Bednárová, pracujem ako klinická psychologička a dnes som pre Vás pripravila podcast o tom, ako naložiť so zmenou, ktorá nie je v našom živote vítaná.

    Život je plný prekvapení. Niekedy nám prinesie vytúženú a očakávanú zmenu, inokedy nás zaskočí a donúti urobiť zmeny, nad ktorými by sme inak ani neuvažovali. Obdobie, ktoré prežívate po prvej fáze po oznámení diagnózy, sa nesie práve v znamení takýchto životných zmien. Poďme sa teda spolu pozrieť, čo nám túto cestu bude uľahčovať, a čo nám ju naopak skomplikuje.

    Je úplne prirodzené, ak v tomto období siahate po informáciách. V dnešnej dobe o ne nie je žiadna núdza, a byť dobre poučeným pacientom, sledovať svoj zdravotný stav, rozumieť nastavenej liečbe, a vedieť, kedy sa už treba poradiť s lekárom, je určite prospešné.

    Dostupné informácie prijímame v dobrej viere, že sa budeme cítiť lepšie a bezpečnejšie, aj keď zdôrazňujem, že netreba podceňovať selektívny výber informácií, a hneď vysvetlím prečo. Snaha dozvedieť sa čo najviac je prirodzená a prezieravá, dáva nám pocit moci, ktorý preferujeme pred pocitom bezmoci. Je tu však prítomné riziko, že ak sa do hľadania ponoríme až príliš, že sa necháme zaplaviť podnetmi bez ich selekcie a začneme sa strácať v tom, čo je vlastne pre naše zdravie dobré a prospešné. Informácií je skrátka priveľa, a to, čo všetko by sme mali robiť pre svoje zdravie, je až nerealizovateľné, toľko možností tu je. No najpodstatnejším rizikom tejto honby za informáciami je to, že takmer všetok voľný čas obetujeme chorobe, venujeme sa tomu tak intenzívne, až sa to môže prejaviť posilnením príznakov, ich dramatickejším prežívaním, a stratí sa pocit spokojnosti a primeranej kontroly.

    Ako teda zbadáte, že svoje správanie v tomto smere preháňate? Ak je Vaše hľadanie tak intenzívne a zaplavujúce, že Vám už informácie nepomáhajú, ale zvyšujú vaše trápenie. Vtedy je dobré zaklapnúť počítač, prestať čítať a pátrať a skúsiť zamerať svoju pozornosť na pevné oporné body, ktoré máte v základnej liečbe. Neobetujte stále viac času tomu, aby ste sa cítili chorí. Je naozaj dôležité nájsť rovnováhu medzi informovanosťou a aktívnou snahou starať sa o svoje zdravie a prehnanou, ochromujúcou snahou robiť všetko, vedieť všetko a mať pod kontrolou úplne všetko.

    Stretla som slečnu s nápisom na tričku, ktorý ma donútil sa pozastaviť. Stálo na ňom: Dream. Plan. Do. Snívaj, plánuj, konaj. Jedno slovko bez druhého by nedávalo zmysel...a inšpirovalo ma to ponúknuť podobne upravenú stratégiu aj Vám. Vytrvať v práci na zmene, ktorú si žiada moje ochorenie, trpezlivo čakať na výsledok, to chce určitý systém, plán a sústredenie na cieľ, na bod, v ktorom vidím sám seba za niekoľko mesiacov či rokov. Ak hovoríme o pláne, kde je cieľom a hodnotou zdravie a kvalita života, budeme potrebovať dlhodobú štruktúru, aby sa zmena stala rutinou a nezvyčajné zaužívaným zvykom. Pôjde o vnútorný typ zmeny, ktorá presiahne celú Vašu osobnosť, a v centre ktorej budú tri P: Priority, Pravidelnosť a Postupnosť.

    Ako teda zameniť neproduktívne správanie za prospešnejšie? A kedy je vlastne neproduktívne? Je to napríklad vtedy, ako sa vyhýbame svojim obvyklým alebo obľúbeným činnostiam a zbytočne sa ľutujeme a hýčkame. Ak používame ochorenie ako nástroj, ktorým sa snažíme niečo povedať ostatným. Ak vyhľadávame ďalšie a ďalšie vyšetrenia alebo študujeme všetky dostupné informácie, aby sme mali situáciu totálne pod kontrolou, a vyžadujeme od ostatných, aby na nás brali ohľad alebo strpeli všetky naše nálady. Toto sú oblasti, kedy je potrebná zmena, a možno Vy sami viete alebo cítite, ktoré sú tie ďalšie.

    Mnoho z nás vníma ochorenie, ale pokojne si doplnte aj niečo iné - nadváhu, sociálnu plachosť, nešťastnú lásku.... ako problém, ťarchu, ťažkosti, poruchu. Považujeme to za problém, a keby ho nebolo, žilo by sa nám ľahšie. Inými slovami, tieto problémy chceme najskôr vyriešiť, vyliečiť, opraviť, zbaviť sa ich, a až potom to príde, potom môžeme začať žiť.

    Jedna moja klientka s nadváhou pripisovala väčšinu svojich ťažkosti práve tomu číslu, ktoré jej ráno ukazovala váha. Keby nebola tučná, viac by sa jej darilo vo vzťahoch. Keby nebola tučná, ľahšie by sa jej chodilo do školy, do spoločnosti, dokonca aj do telocvične. Keby nebola tučná, mohla by byť šťastnejšia. Ale to je mylný predpoklad. Jedine dnes žijem svoj život vo svojom tele, ktoré nemá ideálne proporcie ani váhu, ktoré má dnes bolí alebo inak neposlúcha. Dnes mám migrénu, nevládzem vstať z postele, ale tento dnešok je mojím dňom v mojom živote. A čakaním na to, že ma prestane bolieť hlava, že mi bude lepšie, že schudnem, týmto čakaním sa ukracujem o svoj deň. Namiesto zamerania sa na problém, môžem svoju energiu presunúť na ochotu žiť svoj obtiažny, bolestivý a problémový život. Čím viac by sme to odmietali ako niečo, s čím sme nespokojní, a čo je treba najskôr vyriešiť, tým nižšia je pravdepodobnosť, že sa nám to podarí. Ochota začať skutočne žiť a niečo preto urobiť, je podstatou zmeny. Toto je veľmi racionálne rozhodnutie a nemá nič spoločné s emóciami, ktoré by nás miatli a viedli k nejakej pohodlnejšej odpovedi (rozumej často výhovorke).

    Toto je váš život, vaša osobnosť a vaša skúsenosť v ňom. Rozhodnutie zamerať sa na prítomný okamih, na to, čo viem a ako viem a môžem urobiť dnes. Nie na neustále premýšľanie o budúcnosti, ktoré je často nekonštruktívne a vedie iba k pochybnostiam a ne-nálade.

    Ako sme už spomenuli v prvej časti nášho rozprávania, oznámenie diagnózy v nás prebudí totálne odhodlanie a chuť bojovať s ochorením, snažíte sa robiť všetko, čo je možné a dostupné. Znova idete na plný plyn, tak, ako je to v súlade s nastavením Vašej osobnosti, ktorá je pravdepodobne vtedy spokojná, ak podáva vždy plný výkon a pokiaľ možno, perfektný výkon.

    Ja by som však rada upriamila vašu pozornosť práve na túto časť zmeny, ktorá sa týka ochoty zostať v prítomnosti. Cieľom tejto zmeny je nebyť otrokom strachov a nespracovaných emócií. Často je pre nás ťažké ukončiť veci, ktoré nám neprospievajú... a začať tie, z ktorých máme strach alebo na ktoré nemáme chuť.

    Aby sme len neteoretizovali, ako sa toto dá urobiť? Robiť veci, o ktorých viem, že sú dobré a zdravé, ale akosi...sa mi nechce, nevládzem, sú pre mňa nezvyklé, nepohodlné? Tak, že to začneme robiť. Robením. Napriek nechuti, pocitu, že mám strach, že sa mi nechce, že mám X dôvodov na to, prečo nie teraz a prečo nie takto. A to, čo dnes, s dnešnými možnosťami môjho tela a mojej duše dokážem, sa snažiť urobiť najlepšie, ako dokážem.

    A na tomto mieste znovu pripomeniem tri P: priority, pravidelnosť a postupnosť. Prečo priority? Pretože vo chvíli, keď najhoršie príznaky ustúpia a my sa cítime lepšie, máme tendenciu špekulovať, vymýšľať, obchádzať pravidlá a hľadať spôsoby, ako si život uľahčiť. Z krátkodobého pohľadu lákavé, z dlhodobého...rizikové. Prečo pravidelnosť? Pretože v januári sú plné fitká nadšencov, plné učebne angličtinárov...ale hodnotou o ktorej hovoríme my, nie je jazykové vzdelanie alebo ideálna postava, ale zdravie, skrz ktoré máme šancu prežívať všetky ostatné aspekty života. A napokon, prečo postupnosť? Pretože rozumným rozložením síl dokážeme namiesto bezmoci prežívať aspoň čiastočnú, roumnú mieru kontroly nad svojim zdravotným stavom.

    A jedným z nástrojov tejto rozumnej kontroly môže byť aj vedomé zameranie pozornosti. Ak chcem poodstúpiť, prehodiť pozornosť zo seba a svojich ťažkosti, pomôže, ak sa plne sústredím na prácu, ktorú robím, na človeka, s ktorým sedím a rozprávam, na chvíľu, ktorú prežívam...a ak do tohto prítomného momentu dokážem vniesť čo najväčšiu kvalitu.

    Je naozaj dobré pri všetkých mojich snahách zlepšiť si kvalitu života siahnuť po prioritách... Ćo je naozaj, skutočne zásadné pri mojej snahe zvládnuť moje ochorenie? Bez čoho by som bol /bola zdravotne na tom veľmi zle? Čo napríklad v stravovaní alebo cvičení môžem zmeniť tak, aby som to dokáza/la dlhodobo udržať?

    Je možno dobré zvážiť, čo bude môj každodenný bazál, môj rituál, ktorý bude o mne, nie o mojej chorobe. Choroba nemôže byť ústredným bodom môjho života, ktorý podmieňuje všetko a okolo ktorého sa točí všetko. Choroba mi ukázala, aké veci v mojom živote potrebujem zmeniť, a robím to pre seba, nie pre chorobu. Moja sebadisciplína nemá byť mojou prirodzenosťou preto, že mám SM, ale preto, že je pre mňa dobrá, prináša do môjho života potrebnú štruktúru, zastavenie a spomalenie, posúva ma vpred. Ak napríklad dokážem chodiť pravidelne na nechty(manikúru?), alebo na pivo, rovnako tak môžem pravidelne chodiť na masáž, na jogu - závisí, čomu pripíšem akú hodnotu v mojich prioritách, aby ma znovu nepohltila hektika, ktorá mi škodí.

    V psychoterapii často riešime, ako budovať kvalitné vzťahy, schopnosti, životné voľby, ako zlepšiť svoje osobnostné vlastnosti, charakter. Vždy sa nejakou okľukou dostaneme k tomu, že sa to deje cez naše vnútorné rozhodovanie, cez naše denno – denné voľby... čo a ako budem robiť. Dlhodobé ciele sa napĺňajú každodenným žitím. Áno, aj pádmi a aj neúspechmi, často práve nimi. Sklamanie a frustrácia nás aj otužuje, zoceľuje. Keď zistím, že z môjho prvotného nasadenia a odhodlania sú len trosky, ze permanentka na cvičenie je stratená na dne kabelky, stravovací plán padá s každým prehreškom po ceste z práce zastavením sa v cukrárni, a moje vzťahy sú jednou katastrofou, to je presne život...

    Kompletný prepis podcastu nájdete na webstránke www.webakademia.sk v časti laická verejnosť pod podcastom Neurológia.

    Dnešnú tému podporila spoločnosť MERCK.

    SK/NONNI/1119/0003

  • Dobrý deň, počúvate podcast venovaný všetkým pacientom so sclerosis multiplex a ich rodinným príslušníkom. Dnešný diel podcastu je venovaný téme „Život po oznámení diagnózy“. Podcast pre Vás spracovala klinická psychologička, Alena Bednárová.

    Dobrý deň, Prajem všetkým poslucháčom dobrý deň, volám sa Alena Bednárová, pracujem ako klinická psychologička a pripravila som pre Vás pár postrehov, čo robiť, ak do Vášho života vstúpi ochorenie, ktoré so sebou prináša nutnosť prispôsobiť doterajší zabehnutý spôsob fungovania a adaptovať sa na novú situáciu.

    Situácia, ktorú zažije človek pri oznámení diagnózy SM, máva charakter zemetrasenia, nabúra a rozruší celý náš doterajší predpokladaný svet. Náš životný rytmus, zabehnutá rutina, naše plány, priania, predstavy a sny sú zrazu v ohrození. Kríza, ktorú vnímame subjektívne ako ohrozujúcu, však obsahuje veľký dynamický náboj s potenciálom zmeny. Hodnoty sú tým slovom, ktoré v tejto situácii budeme skloňovať najčastejšie. Zdravie a postoj k životu prejdú v hodnotovom rebríčku riadnym sitom, a pravdepodobne ich budeme naliehavejšie vnímať ako prvoradé.
    Napriek všetkým na prvý pohľad jasným negatívam, ktoré so sebou takéto zemetrasenie prináša, je to zároveň aj bod, od ktorého sa nevyhnutne musíme odraziť a začať hľadať jeho zmysel, aby sme boli schopní si uvedomiť jednak straty, ako aj prínosy tejto životnej situácie a dokázali naštartovať svoj nový životný štýl a osobný rozvoj.

    Konfrontácia s diagnózou sklerózy multiplex je v prvom rade šokom, táto informácia môže vyvolať silnú emočnú reakciu, a viesť niekedy k nepredvídateľnému správaniu. Všetko závisí od toho, akým človekom som bol pred ochorením, aké adaptačné, zvládacie, copingové stratégie som používal. Reakcia na oznámenie vážnej zdravotnej diagnózy a prijatie tejto informácie sú rovnako jedinečné, ako sme jedinečný každý z nás. Máme právo vyjadriť svoje emócie, smútiť, plakať, prejaviť hnev, pocit krivdy, nespravodlivosti...preto sa netrápte, ak sa v tejto situácii tzv.nespoznávate, alebo ak sú Vaši blízki zarazení Vašou emočnou reakciou.

    Mala som v starostlivosti pacientku, ktorá túto informáciu prijala s ľadovým pokojom, zdanlivo bezemočne, veľmi racionálne, možno aj preto, že vyšetrenia a diagnostické úvahy prebiehali už nejaký čas, a podozrenie na toto ochorenie sa javilo od začiatku ako reálne, - ale aj pacientku, kde plakali spolu lekárka, aj tehotná pacientka. Napriek nemožnosti zjednodušovať alebo zaškatuľkovať spracovanie tejto prvej informácie, predsa sa len v literatúre aj v praxi stretávame s určitými charakteristickými obdobiami, ktoré Vaše ochorenie môžu sprevádzať a počas ktorých Vám môžeme byť nablízku aj prostredníctvom tohto podcastu.

    Ako už asi tušíte, dnešok venujeme práve tej prvej fáze, obdobiu života bezprostredne po oznámení diagnózy SM. Možno toto obdobie už máte za sebou, alebo ho práve prežívate. Iste so mnou budete súhlasiť, že v čase vyslovenia definitívnej správy o Vašom zdraví sa človek dostáva do stavu subjektívne vnímaného ohrozenia. Kríza nastáva vo chvíli, keď si uvedomujeme, že niečo nie je v poriadku, a zároveň prežívame neschopnosť urobiť nejaký skutočné konštruktívny krok. Počas krízy sa človek správa ako v tuneli, nastupuje aj tzv. tunelovité vnímanie, kedy nie sme schopní vnímať viac ako momentálnu stresujúcu situáciu.

    Aj keď je vnímanie miery záťaže subjektívne, o určité zovšeobecnenie sa pokúsili už v 60. rokoch psychológovia Holmes a Rahe. Pri skúmaní rôznych ochorení a úmrtí každej stresujúcej situácii pridelili prislúchajúci počet bodov. Na hraničnú hodnotu 250 bodov sa dostávate vo chvíli, ak Váš doterajší život v uplynulom roku vyzeral asi takto: oženili ste sa alebo vydali, zmenili ste prácu, vzali si hypotéku, pochovali milovanú babičku, dostali ste pokutu za telefonovanie počas jazdy a teraz Vám navyše diagnostikovali toto ochorenie. V tomto bode sa Váš organizmus ocitá na pokraji vlastných rezerv.

    Na šok môže reagovať prudkým poprením. V tejto prvej fáze môže mať napr. človek fantáziu, že mohlo dôjsť k omylu, k zámene výsledkov vyšetrení, skrátka je odmietnutý fakt, že toto by sa skutočne mohlo diať mne. Toto popieranie je dočasným obranným mechanizmom, ktorý nás na určitú chvíľu ,,drží pokope“. Na fyzickej rovine môžete mať pocit, že svet okolo sa zastavil, alebo že to je nejaký zlý sen, že sa Vám zastavilo srdce, cítite sa paralyzovaný, nedokážete sa nadýchnuť alebo naopak sa môžete začať triasť. Akýkoľvek prejav alebo reakcia, pokiaľ samozrejme neohrozuje vašu bezpečnosť a život, je prijateľná a v poriadku, a mala by byť akceptovaná ako normálna a zrozumiteľná. Môže síce trvať rôzne dlho, ale nebude trvať večne.

    Ako som už spomínala, kríza má určité vývojové fázy a počas nich človek opakovane hľadá mechanizmy, ktoré by mu pomohli sa so situáciou vyrovnať. Budeme sa nimi podrobne zaoberať, a to preto, že pokiaľ v krízovom stave neurobíte či už svojpomocne alebo s pomocou zvonka potrebné opatrenia, organizmus vyrukuje s ďalšími krokmi. To znamená, že sa viac reálnou stáva možnosť prepadu do beznádeje, depresie, úzkosti, až sa nespracovaná kríza môže tzv. zapuzdriť a objaviť v inej, pozmenenej podobe, niekedy aj v podobe ďalšieho ataku choroby.

    Aby sme tomu predišli, budeme sa na tomto mieste rozprávať o tom, že rovnako ako život sám prináša rôzne prekvapenia a nie je nemenný, aj v priebehu ochorenia človek prechádza rôznymi obdobiami. A to, čo sa zdá dnes nereálne, beznádejné a nemenné, sa môže v plynutí času zmeniť. Je dobré myslieť na to, že prostriedok k cieľu sa zvyčajne dá nájsť, aj keď možno budete musieť pristúpiť na určitý kompromis. Doprajte si vždy čas, aby ste si ujasnili, čo naozaj chcete a potrebujete.

    Čo môže byť v tomto období aj Vašou realitou, je, že sa pristihnete pri vyhľadávaní informácií na internete, na rôznych fórach, u Dr. Googla, pretože našu neistotu vždy znižuje prísun informácií. Otázne je, ako relevantné tieto informácie sú. Z každej strany sa na Vás môžu valiť možnosti a ponuky, či na rôzne osvedčené preparáty, vysokodávkovaný vitamín C, fytoterapiu, čaje, tinktúry, byliny, MSM, biorezonanciu, čínsku tradičnú medicínu, ayurvédu....pričom žiadna z týchto alternatívnych foriem nie je proti Vášmu najvyššiemu cieľu – upevniť si zdravie. Ťažkosť nastáva až vtedy, ak robíme všetko naraz, rýchlo, a nedôsledne. To znamená, že v návale chuti bojovať s ochorením sa vrhneme na všetky možnosti, ale po čase, kedy mimochodom môže nastúpiť aj plný efekt medikamentóznej liečby, postupne od všetkého upustíme...možno až natoľko, že prichádza aj k ťažkostiam ustáť a dodržať samotnú liečbu. Prečo? Cítime sa dobre....liečba zabrala...a do popredia sa znova tlačia hodnoty, ktoré po zdraví a živote klesli na nižšie priečky... .

    Čo nám však bude pomáhať vytrvať na ceste za lepšou kvalitou života, za stabilnejšou životnou zmenou? Možno Vám to bude znieť veľmi náročne, ale úplne v prvom rade to budete Vy sami. Áno, verím, že každý z Vás má svoju podpornú sociálnu sieť, svojich blízkych, rodinu a priateľov. Sú to ľudia, ktorí s Vami prežívali a aj naďalej budú prežívať Váš každodenný život s jeho radosťami a starosťami. A budú s Vami, či viac, alebo menej aj pri tejto kríze. Ale žiaľ nemôžu, aj keby veľmi chceli, prežiť Vaše emócie a Vaše rozhodnutia za Vás. Nemôžu zostať sami s Vašimi myšlienkami tak, ako s nimi zostanete Vy. A preto to budete Vy, kto musí zmobilizovať svoje zdroje, siahnuť na rezervy a snáď nájsť aj neuvedomovanú silu na to, aby ste dokázali prijať fakt, že ochorenie je naozaj tu a týka sa konkrétne Vás.

    Prišlo ako nevítaný hosť, ktorý vošiel do Vášho domu a rozložil si svoje kufre v každej miestnosti. Podstatné je, akú tomuto nevítanému hosťovi budete venovať pozornosť. Skúste si to predstaviť a sami veľmi rýchlo zistíte, že tento hosť by časom mohol byť viac a viac náročný, rozťahoval by sa vo Vašom dome a zanedlho by ste, obrazne povedané, bývali Vy uňho. Podobné je to aj s našou ľudskou tendenciou pripisovať význam, či už SM alebo inému ochoreniu. Sebapozorovanie a nadmierne sústredenie sa na symptómy by pravdepodobne viedlo k ich posilňovaniu. Vedomé odpútavanie sa naopak javí užitočnejšie, pretože dáva väčšiu šancu nášmu mysleniu a kognitívnemu spracovaniu.

    Rozptýlenie pozornosti rôznymi technikami, o ktorých ešte bude reč, Vám pomôže napr. zaspať alebo uvoľniť sa vtedy, ak Váš kolotoč myšlienok nevedie ku konštruktívnemu riešeniu, ale naopak vedie k pocitom smútku a beznádeje. Ako sme si už povedali na začiatku, každý človek má svoj inventár copingových, vyrovnávajúcich stratégií. Tieto „stratégie prežitia“ sú vývojovo staré, môžu vyzerať ako reakcie typu útok/útek, útlm, stuhnutie, zamrznutie, panika. Dochádza k nim preto, že náš limbický systém, a najmä amygdala, vyhlasuje poplach, a úplne vyblokuje našu racionálnu časť mozgu, teda myslenie. S troškou nadsázky môžeme povedať, že naše IQ ide o 50 bodov dolu a čím silnejšie je ohrozenie základnej životnej potreby, tým je poplach silnejší a emočná reakcia prudšia.

    Ako najjednoduchší a všade dostupný spôsob pomoci sa javí zameranie vedomej pozornosti na svoj dych. Dýchanie, ktoré bude sústredené, hlboké, pomalé, pri ktorom stačí krátka predstava studeného sviežeho vzduchu pri nádychu, a teplého, pokojného pri výdychu, už pár takýchto koncentrovaných dychov pomôže emočnú reakciu ukľudniť, môžeme získať čas na to, aby sme sami sebe dali priestor a z pozície tzv. mŕtveho chrobáka vyšli a situáciu konštruktívnejšie spracovali. To je možné aj v prípade, že sedíte u svojho lekára a práve vám oznámil diagnózu, ktorá ovplyvní a zmení spôsob, ako žijete svoj život. V tejto chvíli nemáte v rukách možnosť racionálne obsiahnuť celú podstatu tejto správy. Máte však možnosť danú situáciu prežiť tu a teraz, a doprajete si čas na jej postupné spracovávanie...

    Kompletný prepis podcastu nájdete na webstránke www.webakademia.sk v časti laická verejnosť pod podcastom Neurológia.

    Dnešnú tému podporila spoločnosť MERCK.

    SK/NPR/1119/0002