Эпизоды
-
*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.
Dejiny československej vlády v exile počas druhej svetovej vojny sú téma, ktorá sa objavuje vo verejnom diskurze skôr sporadicky, pričom neraz ide len o strohé informácie – v skratke to, čo sa väčšine z nás vybaví ako prvé, je pár určujúcich postáv: prezident Edvard Beneš či Ján Masaryk – vieme o ich angažovaní v rokovaniach s veľmocami – v prípade Beneša, samozrejme, s predstaviteľmi Sovietskeho zväzu. Ich dennodenný program a pôsobenie v Londýne však zostáva viac-menej obskúrne.
Aké boli okolnosti vzniku exilovej československej vlády v Londýne? Ako exilová vláda fungovala? Aká bola jej agenda a jej vzťahy s ostatnými exilovými vládami? Akú úlohu zohral Edvard Beneš či Ján Masaryk? A napokon aké lekcie pre súčasnosť nám poskytujú dejiny exilu?
Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Pavol Jakubcom, historikom diplomacie a medzinárodných vzťahov. Dr. Jakubec je absolventom dejín na univerzitách v Prahe a Osle, momentálne pôsobí na univerzite v Göteborgu. Je tiež členom New Diplomatic History Network, interdisciplinárneho tímu zameraného na komplexné porozumenie diplomatickým aktérom a praktikám v dejinách. Pavol Jakubec je autorom štúdií vo viacerých jazykoch.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.
Kráľ Madagaskaru – aj takto sa o Móricovi Beňovskom zvyčajne vyjadrujeme. Azda je to i prvé slovné spojenie, ktoré nám pri tomto uhorskom dobrodruhovi vystane na mysli. A s ním aj otázka - ako sa na tento africký ostrov vlastne dostal?
Móric Beňovský sa na čele kolonizačnej misie objavil na Madagaskare pred 250 rokmi, aby tu presadzoval predovšetkým záujmy francúzskeho kráľovského dvora. Počas svojho niekoľkoročného pôsobenia si však získal dôveru miestnych obyvateľov, a to až do tej miery, že vraj bol na slávnostnom kabare, teda stretnutí zástupcov jednotlivých etník, vyhlásený za „kráľa kráľov“. Sú však tieto tvrdenia z Beňovského memoárov pravdivé alebo sú skôr fikciou, ktorú rád o sebe šíril? A akým miestom bol vlastne Madagaskar na konci 18. storočia? S čím všetkým sa Móric Beňovský v tomto odľahlom kúte sveta stretol?
Počúvate Dejiny, pravidelný podcast denníka SME. Moje meno je Jaro Valent, som šéfredaktor časopisu Historická revue a o Móricovi Beňovskom sa porozprávam s historikom Patrikom Kunecom z UMB v BB.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Пропущенные эпизоды?
-
*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.
Slovensko má vo svojich starších dejinách len málo osobností, ktoré by poznala široká európska verejnosť alebo sa celosvetovo preslávili. Vďaka cestopisno-memoárovému dielu sa to podarilo azda iba grófovi Móricovi Beňovskému, rodákovi z mestečka Vrbového.
Jeho dobrodružný život a cesty po svete priam vyrážajú dych. Koncom 18. storočia navštívil štyri kontinenty, na saniach prechádzal cez sibírsku tajgu a plavil sa po Tichom, Indickom i Atlantickom oceáne, učil sa jesť paličkami v Japonsku, v prístave Macao na pobreží Číny vysvetľoval, kde je Uhorsko i jeho rodné Vrbové a hľadal priateľov medzi domorodcami na Madagaskare.
Život Mórica Beňovského a jeho spomienky, ktoré zaznamenal pre svojich súčasníkov i pre nás, nám tak ponúkajú nevšedný obraz sveta, v ktorom ešte nešlo prekonávať veľké vzdialenosti lietadlom za pár hodín, kde informácie o ďalekých krajoch mali cenu zlata, a kde cestovanie bolo neraz zápasom o prežitie. Poďte s nami práve na takúto cestu.
Počúvate Dejiny, pravidelný podcast denníka SME. Moje meno je Jaro Valent, som šéfredaktor časopisu Historická revue a o Móricovi Beňovskom sa porozprávam s historikom Patrikom Kunecom z UMB v BB.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.
„Do polorozpadnutej Bratislavy, kde sa postupne podarilo horlivým staviteľom šťastných zajtrajškov zdemolovať takmer celé historické jadro, prišiel zahraničný turista. S veľkým záujmom si prezrel niekdajšie korunovačné mesto kráľovnej Márie Terézie a uznanlivo poznamenal: Aké to tu muselo byť všetko krásne pred zemetrasením!“
Toto nie je sci-fi – ale sarkastická kritika stavu životného prostredia v Bratislave na konci 80. rokov minulého storočia. Zhruba v tomto čase pred 37 rokmi, teda v októbri 1987, koluje po Bratislave 64-stranová brožúrka, ktorá sa stane jedným zo zdrojov odporu proti praktikám komunistického režimu. Hoci je Bratislava Nahlas dnes známa najmä ako ekologická iniciatíva - autori kritizujú mnohé neduhy od čistoty ovzdušia až po osudy marginalizovaných skupín. Tento podcast nebude len o Bratislave či Bratislave Nahlas.
Do akého kontextu prichádza, v akom kontexte vzniká Bratislava Nahlas? Kto sú autori tohto textu? A aký je ich reálny dosah? Ako reaguje režim?
Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Júliou Čížovou z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Dr. Čížová pred pár mesiacmi úspešne obhájila doktorát na tému: Ochrancovia prírody: environmentálne hnutie na Slovensku v období socializmu a presne na túto tému sa zameriava aj jej dlhodobý výskum.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.
Amsterdam, Windproof či Dawes – to sú názvy výsadkových a spravodajských operácií z obdobia druhej svetovej vojny, ktoré väčšine ľudí na Slovensku zrejme nič nehovoria. Už azda viac napovie zaujímavý životný príbeh Chavivy Reikovej, ktorej osud mala možnosť spoznať aj širšia verejnosť v dokumente Návrat do horiaceho domu. Tak či onak, spoločným menovateľom, ktorý spája konkrétnych ľudí s rozsiahlejšími spravodajskými operáciami, bola angažovanosť britských a amerických spojencov počas Slovenského národného povstania a nezištná snaha pomôcť.
Hoci pôvodným operačným cieľom bolo dostať zostrelených britských a amerických letcov do bezpečia, ako to už vo vojnových podmienkach býva, na konkrétnom mieste a v konkrétnej situácii sa objavovali nové a náročnejšie výzvy.
Ako sa teda britskí a americkí agenti dostávali na povstalecké územie? A ako sa v neľahkých a rýchlo sa meniacich podmienkach snažili jednoducho splniť svoju povinnosť? A kto vlastne boli muži a ženy, ktorí sa priamo či nepriamo na týchto operáciách podieľali?
Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s historikom Martinom Poschom.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.
Za posledné roky môžeme v našom regióne sledovať trend vzostupu iliberálnych režimov. Tento trend sa pred pár mesiacmi začal veľmi hmatateľne prejavovať aj u nás. Hoci sa objavujú argumenty o akomsi historickom predurčení Slovenska a Slovákov pre náchylnosť k nedemokratickým režimom- nemožno si nevšimnúť, že vzostup strán spochybňujúcich liberálnu demokraciu sa celkom evidentne týka aj krajín na západ od nás. V podcaste Dejiny sa preto budeme v nasledujúcich mesiacoch s pravidelnosťou venovať dejinám nášho vzťahu k demokratickým ale tiež nedemokratickým režimom. O týchto fenoménoch budeme diskutovať nielen v rámci nášho lokálneho priestoru, ale zasadíme ich do širšieho medzinárodného a globálneho kontextu.
V týchto dňoch vychádza v českom preklade kniha kanadského antropológa Ivana Kalmara- v orginále White but not quite, Central Europe´s Illiberal Revolt- v preklade, Bieli, ale nie tak celkom: Iliberálna vzbura v strednej Európe. Spolu s autorom knihy sa v tejto epizóde budeme pýtať:
Kde môžeme nájsť korene iliberalizmu v súčasnej strednej a východnej Európe? A ako súvisí vzostup Orbána či Fica so vzťahom medzi Východom a Západom? Ako sa na východnú Európu pozerali a pozerajú na Západe v posledných desaťročiach? Ako toto vnímanie ovplyvnilo transformáciu po roku 1989?
Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s kanadským antropológom Ivanom Kalmarom. Ivan Kalmar je profesorom na Katedre antropológie na Munk School of Global Affairs and Public Policy na Univerzite v Toronte. Vo svojom výskume sa dlhodobo venujete témam rasy, náboženstva a politike, a to aj v strednej Európe.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.
V podcaste Dejiny sa stalo naším dobrým zvykom venovať sa aktérom a témam, ktoré nie sú viditeľné vo verejnom diskurze o dejinách. S prichádzajúcim novembrom sme si pre Vás prípravili sériu podcastov o téme smútku, vyrovnávania sa so stratou a so smrťou v dejinách. V týchto dňoch vychádza v produkcii Historického ústavu Slovenskej akadémie vied kniha Smrť v stredoveku. Dnes sa pozrieme na jednu z tém tejto knihy - na tému, ktorú naša dnešná hostka poeticky nazýva „smutnou nádherou.“ Budeme hovoriť o smútočných a pohrebných rituáloch a o odievaní, ktoré bolo dôležitou súčasťou zvykov spojených s koncom pozemského života v ranom novoveku.
Ako sa menia rituály pochovávania v 16. storočí na území Uhorska? Z akých prameňov čerpá výskum smrti v novoveku? V čom sa líšili pohrebné zvyky šľachty od pohrebov bežných ľudí? Aké boli rozdiely v odievaní zosnulých detí, mladistvých a dospelých? Akú úlohu zohrával odev vo vyjadrovaní smútku pozostalých? A ktoré dnešné zvyky majú pôvod v ranom novoveku?
Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Dr. Lenkou Pajer, historičkou kultúrnych dejín a dejín každodennosti v ranonovovekom Uhorsku. Vo svojom výskume sa venuje najmä odevu a jeho zmenám počas života uhorskej šľachty 16. a 17. storočia. Popri výskume sa tiež venuje rekonštrukcii dobových odevov podľa krajčírskych kníh z uhorského prostredia a popularizácii histórie.
Aktuálne spolupracuje na výstavách odevov s viacerými múzeami, napríklad s Považským a Dubnickým múzeom, či Múzeom v Pezinku. Dvakrát ročne organizuje krajčírske workshopy pre nadšencov reenacmentu na Slovensku. Popri tom všetkom pripravuje publikáciu o uhorskom odeve v období raného novoveku a je tiež spoluautorkou knižnej novinky Smrť v stredoveku.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.
Mladý švihácky muž vo francúzskej uniforme s typickou generálskou čiapkou – to je azda prvý obraz, ktorý sa nám vyjaví pri mene Milan Rastislav Štefánik. A všetko ďalšie automaticky nasleduje – letec, astronóm, cestovateľ, diplomat a politik. Skrátka, slovenský národný hrdina.
Ako sa však pri takýchto symboloch stáva, zabúdame do veľkej miery i na jeho obyčajnú ľudskú stránku. Mnohé rodinné súvislosti, skúsenosti z mladosti a prežité roky v domácom uhorskom prostredí sú akoby obostreté aurou národného martýra, ktorého tragická smrť vrhá dlhý tieň alebo skôr oslnivý lesk na všetko čím bol, čo povedal a čo prežil.
Všetci asi tušíme, že takýto Štefánik je skôr ikonou, než živým človekom a radi by sme spoznali toho pravého, skutočného Milana. A možno rovnako budete so mnou súhlasiť, že nič tak človeka neformuje tak ako jeho detstvo a mladosť. Skúsme preto dať šancu mladému chalanovi, ktorý nám spoza obrazu veľkého Štefánika porozpráva trochu iný a azda i obyčajnejší príbeh. A práve takýto príbeh ponúka nová kniha s titulom Mladý Štefánik, ktorá sa zameriava na prvých 18 rokov jeho života.
Počúvate Dejiny, pravidelný podcast denníka SME. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s autorom spomínanej knihy Jószefom Demmelom. Keďže náš hosť k nám prichádza z Maďarska, prosíme o zhovievavosť pri porozumení reči. Veríme, že to podstatné sa z nášho rozhovoru dozviete.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.
Várdomb – starý vodojem v Bernolákove, kaštieľ vo Voderadoch, organ v Kostole sv. Michala Archanjela vo Vaďovciach, park kaštieľa v Lednických Rovniach – to sú tohtoročne ocenené objekty už 17. ročníka súťaže Fénix – Kultúrna pamiatka roka. Alebo, aby sme boli presnejší, ocenení sú vlastníci a odborné tímy ľudí, ktoré sa podieľali na obnove týchto pamiatok.
Treba azda dodať, že takéto úsilie neraz stojí omnoho viac, než si je človek na začiatku schopný pripustiť. Záchrana kultúrneho objektu si vyžaduje obrovské množstvo námahy, času i peňazí, pričom návratnosť takto vynaložených prostriedkov býva často v nedohľadne. Napriek tomu i na Slovensku máme veľa príkladov, ktoré nás azda oprávňujú na optimistické očakávanie, že sa podarí rôznorodé a mimoriadne pestré kultúrne dedičstvo zachovať aj do budúcnosti.
Počúvate Dejiny, pravidelný podcast denníka SME. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom umenia PETROM KRESÁNKOM, predsedom odbornej poroty súťaže Fénix – Kultúrna pamiatka roka.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.
Vo štvrtok 29. augusta si pripomenieme 80. výročie začiatku Slovenského národného povstania. V Dejinách sme pre vás pripravili sériu podcastov o histórii Povstania, o tom, ako sa naprieč rôznymi politickými režimami táto história ohýbala a napokon aké miesto má Povstanie v našej kolektívnej a individuálnej pamäti. V prvom diele tejto série sme sa na Povstanie pozreli zdola, z pohľadu účastníčok Povstania. Už v tomto diele sme hovorili o tom, ako mnohé príbehy žien zanikli či presnejšie boli vymazané v rámci komunistickej interpretácie povstania, ktorá dominovala nasledujúcich 40 rokov po Povstaní. A dnes sa pozrieme práve na to, ako vznikla a ako sa vyvíjala interpretácia Povstania v rukách politikov, ako aj historikov počas komunizmu. V skratke o politizácii povstania. Ale tiež o tých, ktorí sa tejto interpretácii vzopreli. V týchto dňoch totiž vychádza vo vydavateľstve Denníka N reedícia prelomovej knihy historika Jozefa Jablonického Postanie bez legiend.
Ako vznikala komunistická legenda o povstaní? A čo sa s ňou dialo počas stalinizmu? Do akej miery umožnilo uvoľnenie v šesťdesiatych rokoch nápravu komunistických škôd na Povstaní? Čo sa deje s interpretáciou Povstania počas normalizácie a vlády samozvane najdôležitejšieho účastníka Povstania Gustáva Husáka? Aké možnosti mali kritici Husákovej interpretácie Povstania? A napokon je možné odkaz povstania po desaťročiach účelného politizovania odpolitizovať?
Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom Adamom Hudekom z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Adam Hudek sa dlhodobo venuje výskumu historiografie, výskumu písania o dejinách, dejinám národného komunizmu. Na tieto témy napísal a publikoval niekoľko odborných článkov a monografiu.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.
29. augusta si pripomenieme 80. výročie začiatku Slovenského národného povstania. V Dejinách sme pre vás pripravili sériu podcastov o histórii Povstania, o tom, ako sa naprieč rôznymi politickými režimami táto história ohýbala a napokon, aké miesto má Povstanie v našej kolektívnej a individuálnej pamäti. Ako to už býva v našich podcastoch zvykom - začneme zdola - začneme tými, ktorí boli v dejinách a pamäti Povstania dlhodobo neviditeľní. Alebo presnejšie, neviditeľné— budeme hovoriť o ženách v SNP.
Prečo dnes o ženách v Povstaní vieme tak málo? Aké pozície a úlohy zastávali? Akým ťažkostiam čelili? A aké stratégie prežitia si vytvorili? Aký bol ich príbeh po Povstaní? A ako si môžeme ich príbehy pripomínať dnes, aj prostredníctvom umenia?
Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s umelkyňou a výskumníčkou Erikou Mészarosovou, ktorá aktuálne pracuje na doktoráte na Fakulte výtvarných umení Vysokého učenia technického v Brne, kde sa venuje umelecko-historickému výskumu pod titulom „Ženy v Slovenskom národnom povstaní“. Vo svojom projekte vzdáva hold ženám, ktoré sa zapojili do Povstania. Ako však spresňuje, nezameriava sa na partizánky na stráži pod Rozsutcom so zbraňou v ruke, ako ich zobrazuje známy Mudrochov obraz, ale na ženy, ktoré prispeli svojou zdanlivo neviditeľnou prácou k priebehu Povstania. Prostredníctvom efemérnych pamätníkov venovaných jednotlivým ženám z jej orálneho výskumu, im vzdáva hold. Svoj výskum prezentovala tiež v médiách a nedávno tiež na TEDex Bratislava.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.
22. júla 1941 sa na východnom fronte odohrala bitky o Lypovec- najťažšia a najkrvavejšia bitka Slovenskej armády bojujúcej po boku nacistického Nemecka s vojskami Červenej armády, armády Sovietskeho zväzu. Táto bitka je však len najviditeľnejšou súčasťou dejín ťaženia slovenskej armády na ukrajinskom území. V čase jej výročia si preto zopakujeme podcast, v ktorom sme si približili pôsobenie slovenských vojakov na tomto, slovami historika Timothyho Snydera, známom krvavom území. Úlohou slovenskej armády bolo najmä zabezpečovanie dobytého územia na Ukrajine. Slovenská armáda operovala v oblasti Kyjeva či Mariupoľa, pričom takzvaná Rýchla divízia postupovala v línii Ľvov – Dnipro (pôvodne Dnepropetrovsk) – Záporožie – Mariupoľ– až po ruský Rostov. Slovenská armáda tiež okupovala územia južnej časti Donecka a Luhanska.
Pôsobenie Slovenskej armády na Východnom fronte je ešte stále málo známa kapitola slovenských dejín. V aktuálnej epizóde podcastu si túto časť našej histórie priblížime prostredníctvom fotografií zachytávajúcich ťaženie slovenskej armády na východnom fronte. Príbeh týchto fotografií je mikrohistóriou propagandy Slovenského štátu, jej tvorby a jej recepcie bežnými Slovákmi.
Akú realitu videli vojnoví reportéri na Ukrajine? Za akých okolností vznikali ich fotografie? Ako a s akým zámerom sú na fotografiách zobrazovaní Ukrajinci a Ukrajinky? Vieme zistiť, ako Ukrajinci vnímali slovenskú armádu?
A keď sa pozrieme domov na Slovensko: ktoré fotografie sa dostávajú do novín a časopisov a aký obraz o vojne vytvárajú? A napokon, ako tieto fotografie vnímajú obyvatelia Slovenska? A ako ich vnímame dnes?
Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Bohunkou Koklesovou, rektorkou Vysokej školy výtvarných umení. Bohunka Koklesová sa vo svojom výskume, kurátorskej a pedagogickej činnosti venuje aj vzťahu umenia a politiky. Je autorkou kníh V tieni tretej ríše (Oficiálne fotografie slovenského štátu) a knihy Súmrak doby, ktorá sa zameriava na fotografie z rokov bezprostredne pred nástupom komunistického režimu. Je tiež autorkou štúdií vo viacerých jazykoch. V roku 2016 spolupracovala s kurátorkami Slovenskej národnej galérie, Katarínou Bajcurovou a Petrou Hanákovou, na výstave Sen x Skutočnosť/Umenie a propaganda 1939 – 1945, ktorá sa stala najnavštevovanejšou výstavou roka a získala viacero ocenení. Bohunka Koklesová v rámci svojho výskumu analyzovala tisícky fotografií vojnových reportérov dokumentujúcich ťaženie armády Slovenského štátu po boku nemeckého Wehrmachtu na ukrajinských územiach Sovietskeho zväzu. A práve o týchto fotografiách bude dnes reč.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.
Olympizmus je životnou filozofiou, oslavujúcou a vyvážene spájajúcou telesnú zdatnosť, vôľu, ducha. Spojením športu s kultúrou a výchovou sa olympizmus usiluje o utvorenie takého životného štýlu, ktorý je založený na radosti z naloženého úsilia, na výchovnej hodnote dobrého príkladu a rešpektovaní základných univerzálnych etických princípov.
To je text olympijskej charty, ktorý nás stále odkazuje hneď k dvom predstavám. Na jednej strane je to antický ideál kalokagatie – teda predstava o harmonickom vzťahu duševnej i fyzickej stránky človeka a potom je to ekecheiria, teda posvätné prímerie. Vzhľadom ma uplynulé storočie i na dnešnú mieru konfliktnosti vo svete sa nám najmä druhý ideál môže javiť ako naivný. Avšak práve dôraz na antický odkaz nás posúva k postave baróna Pierra de Coubertina, ktorý práve obnove olympijských hier venoval svoj život.
Návrat hier po storočí do Paríža je tak príležitosťou bližšie sa pozrieť na tohto šľachtica i na hnutie, ktoré stálo na začiatku modernej tradície olympijských hier.
Jaro Valent z časopisu Historická revue sa porozprával s Barborou Mlynekovou z Historického ústavu SAV.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.
Za iný stredovek – to je titul len jednej s veľkého množstva kníh významného francúzskeho medievistu Jacqua Le Goffa. A skutočne, pre iný stredovek tento historik aj celý život pracoval. Jeho pohľad do vzdialenej minulosti nie je len výpočtom dôležitých historických udalostí zasadených do príbehu politických dejín, ale je omnoho hlbším ponorom do sveta, mentality a imaginácie stredovekého človeka.
Jacque Le Goff sa nedržal len tradičných prístupov historiografie, ale vo svojom výskume kombinoval a čerpal z viacerých spoločenských a humanitných vedných disciplín – antropológie, etnológie, komparatívnej religionistiky či filozofie. Približuje nám tak človeka spred mnohých storočí vo svojej komplexnosti, s jeho dušou, zvykmi, prežívaním, strachom pred zatratením, ale i s nádejou v posmrtný život. Ako takýto človek žil, čo cítil a čo si predstavoval? Zdá sa, že pre nás – ľudí modernity či postmodernity – je to už vzdialená a skrytá komnata, ktorú sotva dokážeme pootvoriť, o to menej do nej i nahliadnuť. Jacque Le Goff sa však práve o to usiloval po celý svoj život.
Nedávno sme si pripomínali sto rokov od narodenia tohto premýšľavého muža, ktorý s charakteristickou fajkou v ruke medzi hromadami kníh zmenil náš pohľad na stredovek. Pre vás, našich poslucháčov, sa s mojím dnešným hosťom pokúsime tak trochu o niečo podobné.
Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Dušanom Zupkom z Katedry všeobecných dejín FiF UK v Bratislave.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.
Keď 20. júla 1944 mladý nemecký dôstojník Claus von Stauffenberg vstupoval cez tri kontrolné stanovištia do Wolfsschanze, hlavného vojenského štábu Adolfa Hitlera vo východnom Prusku ukrytého v hlbokých lesoch, bol nadmieru nervózny. V kufríku mal plastickú trhavinu.
O atentát na vodcu tretej ríše sa už so svojimi spoločníkmi pokúšali niekoľkokrát. Žiaľ, zakaždým zišlo z pôvodných plánov a museli napokon rezignovať aj z predstavy, že by sa podarilo naraz zabiť okrem Hitlera, aj jeho zástupcu Hermanna Göringa či ríšskeho ministra vnútra a šéfa SS Heinricha Himmlera. Pre realizáciu operácie Valkýra musel stačiť len jeden, hoci ten najdôležitejší cieľ.
Keď sa z konferenčnej miestnosti, v ktorej sa Hitler nachádzal spolu s ďalšími 23 ľuďmi, ozval približne o tri štvrte na jednu výbuch, Stauffenberg bol už na ceste preč a nadobudol presvedčenie, že sa všetko konečne podarilo a Nemecko bude možno uchránené od najhoršieho. No už o niekoľko hodín, krátko po polnoci bol spolu s ďalšími sprisahancami zastrelení.
O čo vlastne Stauffenbergovi a ďalším sprisahancom išlo? Malo vôbec nacistické Nemecko v lete roku 1944 ešte nejaké alternatívy, okrem definitívnej a úplnej porážky? A prečo sa napokon atentát na Hitlera nepodaril? Aká náhoda, okolnosť, či ako hovoril sám Hitler, „prozreteľnosť“ rozhodla?
Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s historikom Jakubom Drábikom.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.
Dnes 14. júla si celé Francúzsko ako každý rok pripomína svoj najvýznamnejší štátny sviatok – Deň dobytia Bastily. Práve táto udalosť presne pred 235 rokmi odštartovala celý rad politických, ale aj spoločenských a sociálnych zmien, ktoré zvykneme označovať termínom Francúzska revolúcia. Tá mala pre ďalší politický vývoj Európy kľúčový význam a asi nepreháňajú tí historici, ktorí hovoria o globálnom dosahu udalostí vo Francúzsku v lete roku 1789.
Revolúciu dodnes pripomína jej stále živá symbolika – slávna trikolóra, Marseillaisa ako francúzska štátna hymna či slová rovnosť-bratstvo-sloboda. Ako sa v pôvodne absolutistickom Francúzsku kráľa Ľudovíta XVI. rodila revolúcia a na čom vlastne stroskotal starý režim? Kto revolúciu v prvej fáze reprezentoval? Bol to pokus o reformu alebo už prvé výstrely dávali tušiť, že sa spoločenský a politický vývoj pohne v ďalších rokoch k omnoho radikálnejším a násilnejším premenám?
Pripomeňte si francúzsky štátny sviatok našou staršou epizódou. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Oliverom Zajacom.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.
Stáli pri zrode americkej nezávislosti a rovnako aj pri zrode ústavy Spojených štátov. Už tradične ich označujeme za otcov zakladateľov a tento prídomok si aj po súčte všetkých pre a proti bezpochyby zaslúžia.
George Washington, John Adams, Thomas Jefferson či James Madison – to sú veľké mená, ktoré nájdeme na veľkom množstve pamätníkov, no zároveň sú to prvé štyri položky na zozname amerických prezidentov.
Keďže si Spojené štáty nedávno znova pripomenuli svoj deň nezávislosti, pozrime sa aspoň na dve z týchto osobností – tak ako ich zobrazuje ikonický Mount Rushmore. Kým George Washington si získal všeobecnú autoritu predovšetkým ako najvyšší veliteľ amerických vojsk počas vojny za nezávislosť, Thomas Jefferson sa presadil na najvyšší úrad aj vďaka svojmu renomé učenca a tvorcu kľúčových dokumentov.
Čo teda vieme o mužoch, ktorí vložili do rodiacej sa novej Ameriky svoju generačnú pečať? Vráťme sa preto k staršej epizóde podcastu Dejiny. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Patrikom Kunecom.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.
V najnovšom podcaste Dejiny budeme hovoriť o neviditeľných dejinách, o umelecky a historicky vzácnych stredovekých kostoloch, ktoré pôvodne stáli na našom území, no v dôsledku pohnutých dejín 20. storočia zanikli alebo z nich dnes nájdeme už len ruiny. Cez príbehy ich vzniku, ale tiež príbehy ich zániku môžeme nahliadnuť do miestnych, regionálnych, ale aj národných či európskych dejín, dejín ktoré neraz, podobne ako kostoly samotné, zostávajú neviditeľné.
Hovoriť budeme o kostole ktorý bol pravdepodobne prvým postaveným kostolom na Liptove a ktorý padol za obeť výstavbe Liptovskej Mary (Kostol Panny Márie), o chráme (Kalinkovo) ktorý musel ustúpiť riečnej regulácii a ktorého zvyšky sa nachádzajú pod Dunajskou hrádzou, či kostoloch, ktoré boli poškodené v dôsledku rozvoja baníctva. Vznik a zánik chrámov však nebol len o postavení a zbúraní- ich vznik a zánik úzko súvisel so životom miestnych obyvateľov- za zánikom kostolov bol neraz odchod alebo lepšie povedané nútená konverzia či priamo deportácia pôvodných veriacich. Aj o tom budeme hovoriť z dnešným hosťom, ktorý sa už desaťročia venuje skúmaniu stredovekých chrámov na území Slovenska.
Aké boli dôvody zániku kostolov a kto boli hlavný aktéri? Platí, že za zánikom kostolov 20. storočí bol najmä komunistický režim? Čo slovenský štát, ktorý sa oficiálne hlásil ku kresťanstvu? A akú úlohu v zániku alebo naopak v pokusoch o záchranu zohrávalo miestne obyvateľstvo?
Historička Agáta Šústová Drelová z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied sa rozprávala s popularizátorom románskej a gotickej sakrálnej architektúry na území Slovenska Štefanom Podolinským. Štefan Podolinský vyštudoval históriu a politológiu a od roku 2008 prevádzkuje spolu s manželkou Alexandrou Podolinskou webstránku o stredovekých kostoloch na Slovensku (www.apsida.sk). Stál pri zrode dejepisnej olympiády a stále je členom autorského kolektívu pre základné školy. Je autorom troch vedecko-popularizačných kníh o románskych a gotických kostoloch na Slovensku, ktoré boli preložené aj do angličtiny. Spolu s manželkou pred dvomi rokmi vydal svoju zatiaľ najnovšiu knihu: Kostoly a ich pohnuté osudy (Dajama 2022).
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.
Hod diskom či oštepom, bežecké preteky či zápasenie mužov – to je len niekoľko športových disciplín, ktoré nás už akosi inštinktívne odkazujú k starovekému Grécku. Keď však spomenieme olympijské hry, toto spojenie je ešte výraznejšie a zvykneme ich automaticky považovať za dedičstvo či odkaz antického sveta.
Hoci našu pozornosť pútajú už viac než storočie novodobé olympijské hry, neprestáva nás fascinovať ich pôvodný predobraz. A azda ešte zaujímavejšou je otázka, ako sa vôbec zrodil šport a fenomén športového zápolenia v antickom Grécku? Prečo to bolo práve tam? A ako to súvisí s politickým životom starých Grékov?
Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Adamom Radom.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny a v súťaži Podcast roka 2024 na podcastroka.sk.
„Nikde nebolo ľahšie byť Európanom,“ píše o Viedni na prelome storočí vo svojich slávnych memoároch Svet zajtrajška spisovateľ Štefan Zweig. Hlavné mesto monarchie podľa Zweiga, v tom čase jedného z najznámejších európskych spisovateľov, „harmonizovalo, všetky národné a jazykové protiklady a jej kultúra bola syntézou všetkých západných kultúr“.
V aktuálnom podcaste sa na kultúrny život Viedne pozrieme trochu netradične: cez príbeh Hotela Sacher, hotela, ktorý bol jedným z centier spoločenského života mesta. Stretávali sa tu maliari Gustav Klimt, Egon Schiele či Oskar Kokoschka, spisovatelia Hugo von Hofmannsthal a Felix Salten či skladatelia Gustav Mahler a Arnold Schönberg. Ale takisto významní politici a štátnici.
Možno príbeh Hotela Sacher a rodiny Sacherovcov vnímať ako mikrohistóriu Viedne a monarchie v turbulentných časoch na prelome storočí, v časoch prvej svetovej vojny a v predvečer tej druhej? Ako sa Hotel Sacher stal kultúrnym centrom Viedne? Čím žili kultúrne a ekonomické elity hlavného mesta? A akú úlohu v tom celom zohráva rodina Sacherovcov a ich slávna sacherka? Aj na tieto otázky budeme hľadať odpoveď v nasledujúcich minútach.
Historička Agáta Šústová Drelová (Historický ústav SAV) sa zhovárala s Annou Fundárkovou, ktorá sa v Historickou ústave venuje výskumu aristokracie v ranom novoveku. Aktuálne sa venuje výskumu kráľovských metres, prostitúcie a šľachtických duelov v novovekom Uhorsku a spolu s Ingrid Halászovou a Martinou Viskupovou pripravuje knihu Zlatý vek Pállfyovcov v 18. storočí.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
- Показать больше
