Bölümler
-
V šiestej epizóde podcastovej minisérie Ema má mamu sa dozviete:
Aké je duševné zdravie školákov a prečo dáta ukazujú, že sa zhoršuje. Ako prispela k aktuálnemu stavu pandémia. Prečo sa nemôžeme spoľahnúť, že situáciu vyriešia školskí psychológovia. A ako s duševným zdravím súvisí radikalizácia a prečo potrebujeme prevenciu. Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.Podcast Ema má mamu vám prinášajú Hospodárske noviny, námet a scenár pripravila Romana Hlavanda Gogová, zvukovú réžiu Matej Duman.
Zdroje zvukov: YT/MŠ
***
Ak chcete podporiť našu tvorbu, choďte na https://hnonline.sk/predplatne.
***
WEB: https://hnonline.sk/tv/podcasty/ema-ma-mamu
FB: https://www.facebook.com/hospodarskenoviny
IG: https://www.instagram.com/hospodarske_noviny/
X: https://twitter.com/hnonline
-
V piatej epizóde podcastovej minisérie Ema má mamu sa dozviete:
Prečo je u nás väčší počet detí s poruchami učenia. Ako je možné, že sa časť detí musí vzdelávať doma. Akých odborníkov na školách potrebujeme a čo má byť ich úloha. Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.Podcast Ema má mamu vám prinášajú Hospodárske noviny, námet a scenár pripravila Romana Hlavanda Gogová, zvukovú réžiu Matej Duman.
Zdroje zvukov: STVR, Markíza
***
Ak chcete podporiť našu tvorbu, choďte na https://hnonline.sk/predplatne.
***
WEB: https://hnonline.sk/tv/podcasty/ema-ma-mamu
FB: https://www.facebook.com/hospodarskenoviny
IG: https://www.instagram.com/hospodarske_noviny/
X: https://twitter.com/hnonline
-
Eksik bölüm mü var?
-
V štvrtej epizóde podcastovej minisérie Ema má mamu sa dozviete:
Prečo máme nedostatok pedagógov. A či to súvisí s veľkým počtom neodborne odučených hodín. Či pomôžu regionálne príplatky a aké sú platy učiteľov. Zisťujeme aj to, či vieme, ako budúcich učiteľov vzdeláme. Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.Podcast Ema má mamu vám prinášajú Hospodárske noviny, námet a scenár pripravila Romana Hlavanda Gogová, zvukovú réžiu Matej Duman.
***
Ak chcete podporiť našu tvorbu, choďte na https://hnonline.sk/predplatne.***
Už sme spolu hovorili o podpriemerných výsledkoch vzdelávania, zlepšiť to môžu práve učitelia. Pomôcť znevýhodneným deťom dobehnúť svojich spolužiakov môžu tiež učitelia. Zmeniť prístup a rozbehnúť reformu na našich školách môžu opäť len učitelia. Na jednu profesiu je to akási priveľká záťaž, no vo vzdelávaní sú kľúčoví práve oni.
Bojujú však s viacerými problémami, nízkymi platmi, nedostatočným financovaním školstva a učia aj problematické triedy bez adekvátnej podpory. Byť dnes pedagógom pritom neznamená obdiv a ani úctu okolia.
Aj keď učitelia sú kľúčom ku kvalitnému vzdelávaniu, čelia viacerým problémom. Kedysi atraktívne povolanie je dnes jednou z najžiadanejších pozícií na zamestnaneckých portáloch.
Napríklad v máji hľadali školy rekordný počet učiteľov, chýbalo ich skoro dvetisíc. Riaditelia najviac hľadali matematikárov, informatikov či učiteľov anglického jazyka. Z učiteľov sa tak stalo tretie najžiadanejšie povolanie na pracovnom trhu.
„Keď sa pozrieme na dáta a na regionálne rozdiely, tak vidíme, že špecificky v Bratislave je dopyt omnoho vyšší ako v iných regiónoch. Najvyšší kontrolný úrad vychádzal z dát Edujobs, ktoré zbiera práve tieto inzeráty a zistil, že z tisíc žiadostí je 400 alebo 500 práve v hlavnom meste,“ hovorí analytik Centra vzdelávacích analýz Michal Rehúš.
Nedostatok pedagógov si už pritom vyberá svoju daň vo vzdelávaní. Čoraz viac predmetov je učených neodborne. Národný kontrolný úrad navyše zistil, že počet neodborne odučených predmetov, ktoré školy nahlasujú ministerstvu školstva, nesedí so zisteniami Štátnej školskej inšpekcie.
Najväčšie problémy boli pri informatike. Školy do systému zapísali, že učia odborne takmer 68 percent hodín. Podľa inšpektorov je to však len 42 percent.
„Potom prichádza na scénu to, čo sa deje posledné roky, že rodičia si zabezpečujú doučovanie, platia si učiteľov navyše. Čiže tým, že dlhodobo tá kvalita nie je témou, tak sa rodičia zariadili, že už ani neočakávajú od tých škôl niečo výrazne kvalitné. Medzinárodné merania nám ukazujú, že robte niečo, hľadajte cestu. Ale ten rodič chápe, že je to dlhá trať a on nemôže toľko čakať, takže každý rodič sa začal starať sám o seba a tým pádom zabezpečuje vzdelanie aj doma cez doručovateľov,“ vysvetľuje šéfka Štátnej školskej inšpekcie Alžbeta Štofková Dianovská.
O učiteľoch, ktorí sú kľúčom k lepšiemu vzdelávaniu, je štvrtá podcastovej minisérie Ema má mamu.
***
WEB: https://hnonline.sk/tv/podcasty/ema-ma-mamu
FB: https://www.facebook.com/hospodarskenoviny
IG: https://www.instagram.com/hospodarske_noviny/
X: https://twitter.com/hnonline
-
V bonusovej epizóde podcastu Ema má mamu sa dozviete:
Prečo sa škola v Budimíre zapojila do reformy, aj keď majú dobré výsledky. Ako sa vysporiadali so začlenením detí z Ukrajiny. A prečo sa rozhodli zakázať mobilné telefóny.Podcast Ema má mamu vám prinášajú Hospodárske noviny, námet a scenár pripravila Romana Hlavanda Gogová, zvukovú réžiu Matej Duman.
***
Ak chcete podporiť našu tvorbu, choďte na https://hnonline.sk/predplatne.
***
WEB: https://hnonline.sk/tv/podcasty/ema-ma-mamu
FB: https://www.facebook.com/hospodarskenoviny
IG: https://www.instagram.com/hospodarske_noviny/
X: https://twitter.com/hnonline
-
V tretej epizóde podcastovej minisérie Ema má mamu sa dozviete:
Prečo je na našich školách bežné memorovanie. Aké zmeny zavádza kurikulárna reforma. Prečo s reformou nesúhlasí školský odborový zväz. A aké skúsenosti majú v základnej škole v Budimíre,kde zmena už prebieha.Podcast Ema má mamu vám prinášajú Hospodárske noviny, námet a scenár pripravila Romana Hlavanda Gogová, zvukovú réžiu Matej Duman.
***
Ak chcete podporiť našu tvorbu, choďte na https://hnonline.sk/predplatne.***
Zazvoní, deti si posadajú do lavice, príde učiteľ a začne svoj 45-minútový výklad. Hodina, akú sme bežne zažívali aj my, mávajú aj dnešné deti. Ide o takzvané frontálne vyučovanie. Myslíte si, že takéto vyučovanie stačí? Dáta ukazujú, že tento typ učenia v súčasnosti nestačí.
Prieskum organizácie Živica pritom ukázal, že každý druhý učiteľ vyšších ročníkov na základnej škole najčastejšie využíva presne takýto spôsob výučby, teda výklad „spred tabule“ alebo „spoza stola“.
Navyše každý tretí číta text z učebnice alebo z pripravených poznámok a žiaci si počas toho robia zápisky. Keď si potom spomenieme na testy PISA či iné merania, nie sú podpriemerné výsledky až takým prekvapením. Slovenské školstvo tak akútne potrebuje zmenu a jedna reforma práve prebieha.
„Náš vzdelávací program vychádzal ešte zo 70. rokov. To si treba povedať úplne na rovinu, že základy sú v 70. až 80. rokoch. Preto nedokážu reagovať na súčasné potreby. Vidíme to aj na základe mnohých výsledkov rôznych meraní, že vzdelávacie výsledky slovenských žiakov nie sú uspokojivé, nie sú dobré. Prehlbuje sa nám priepasť medzi počtom excelentných žiakov,“ vysvetľuje riaditeľka odboru podpory formálneho vzdelávania v Národnom inštitúte vzdelávania a mládeže Petra Fridrichová.
Komplexná reforma vzdelávania, ktorá by povedala, čo sa má učiť a akým spôsobom, už niekoľko generácií neprebehla. Bežne sa stalo, že nový minister či ministerka v naplánovaných zmenách nepokračovali. A tak sa návrhy a nápady z ministerských stolov nepreniesli do školských lavíc. Zmena nastala až s kurikulárnou reformou. Prvýkrát sa na nej začalo pracovať za ministra Branislava Gröhlinga, postupne si ju však osvojili aj všetci následní šéfovia rezortu školstva: Ján Horecký, Daniel Bútora a aj súčasný Tomáš Drucker.
„My sme mali už takú jednu reformu v roku 2008 za ministra Mikolaja, ktorý zavádzal dvojúrovňové kurikulum. To znamená, že štát zavádzal nejaké štandardy a školy si mali prispôsobovať obsah ešte na svoje nejaké lokálne podmienky a potreby. Táto reforma bola určite menej pripravená ako tá súčasná a určite menej sa investovalo aj do podpory škôl, aby to dobre zaviedli. Ak by sme to porovnali s touto reformou, tak táto sa snaží vychytať mnohé z problémov, ktoré sa ukázali pri reforme z roku 2008,“ vysvetľuje analytik Centra vzdelávacích analýz a vyštudovaný pedagóg Martin Rehúš.
O kurikulárnej reforme, ktorá je zatiaľ v testovacej fáze, je tretia časť podcastovej minisérie Ema má mamu.
***
WEB: https://hnonline.sk/tv/podcasty/ema-ma-mamu
FB: https://www.facebook.com/hospodarskenoviny
IG: https://www.instagram.com/hospodarske_noviny/
X: https://twitter.com/hnonline
-
V druhej epizóde podcastovej minisérie Ema má mamu sa dozviete:
Prečo u nás vzdelávacie výsledky ovplyvňuje to, z akej rodiny dieťa pochádza. S akými bariérami musia bojovať chudobné deti. A čo musíme urobiť pre to, aby tieto bariéry zmizli. Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.Podcast Ema má mamu vám prinášajú Hospodárske noviny, námet a scenár pripravila Romana Hlavanda Gogová, zvukovú réžiu Matej Duman.
***
Ak chcete podporiť našu tvorbu, choďte na https://hnonline.sk/predplatne.***
Keď sa na Slovensku narodíte do chudobnej rodiny, nemáte rovnaké šance ako vaši rovesníci. Dáta hovoria, že v škole sa vám nebude dariť, ak získate prácu málo platenú a takú, na ktorú nie je potrebná veľká kvalifikácia. Z chudoby sa tak nedostanete a rovnaká budúcnosť čaká aj vaše deti. Hovoríme o generačnej chudobe.
Na tento problém upozornil aj riaditeľ OECD pre vzdelávanie a zručnosti Andreas Schleicher pri prezentácii výsledkov PISA, keď menovite spomenul Slovensko: „Tá sociálna priepasť v Slovenskej republike nemá obdobu. A keď to vidíte, možno si myslíte, že chudoba je osud. Porovnajme si však znevýhodnených študentov vo Švajčiarsku, ich matematické schopnosti sa vyrovnávajú priemernému študentovi v Slovenskej republike. Ak pochádzate z bohatej rodiny, vždy nájdete otvorené dvere v živote, o tom niet pochýb. Ak však pochádzate z chudobnej rodiny, tak nájsť skvelého učiteľa a budovať zručnosť je často jediná šanca, ktorú v živote máte.“
Na problém upozorňuje aj bývalý splnomocnenec vlády pre rómske komunity, ktorý dnes pôsobí ako poradca ministra školstva Tomáša Druckera pre inklúziu Ábel Ravasz: „Takže keď dieťa príde zo zlého alebo z ťažkého sociálneho prostredia do základnej školy, pravdepodobne rozdiel medzi ním a ostatnými spolužiakmi sa počas výučby ešte zvyšuje. Takže kompenzačná funkcia školského systému na Slovensku vôbec nefunguje, práve naopak.“
„Ak by ste sa rozhodli, kde sa máte narodiť, tak určite si nevyberajte Slovensko. Pretože ak sa narodíte do chudobnej rodiny, šanca, že vám vzdelávanie a škola pomôžu k tomu, aby ste sa vymanili z chudoby, je veľmi minimálna,“ rovnako upozorňuje odborník na vzdelávanie Juraj Hipš.
O tom, ako vieme týmto deťom pomôcť, je druhá časť podcastovej minisérie Ema má mamu.
***
WEB: https://hnonline.sk/tv/podcasty/ema-ma-mamu
FB: https://www.facebook.com/hospodarskenoviny
IG: https://www.instagram.com/hospodarske_noviny/
X: https://twitter.com/hnonline
-
V prvej epizóde podcastovej minisérie Ema má mamu sa dozviete:
Aké výsledky dosahujú naši žiaci v medzinárodnom porovnaní. Čo znamená, ak žiaci nemajú rozvinutú čitateľskú gramotnosť. A čo musíme urobiť pre to, aby sa vzdelávanie zlepšilo. Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.Podcast Ema má mamu vám prinášajú Hospodárske noviny, námet a scenár pripravila Romana Hlavanda Gogová, zvukovú réžiu Matej Duman.
***
Ak chcete podporiť našu tvorbu, choďte na https://hnonline.sk/predplatne.***
Ak by ste dali bežný text prečítať 15-ročným tínedžerom, každý tretí by v ňom nevedel nájsť hlavnú myšlienku. Podobne by sa to skončilo aj pri príkladoch z matematiky, ak by zadaná úloha bola zložitejšia. Ako sme sa dostali do bodu, že výsledky našich detí sa neustále zhoršujú?
„Poviem to tak úplne prakticky, aby ste si to vedeli predstaviť. Keď sa povie, že my máme obrovský problém v čitateľskej gramotnosti a každé tretie dieťa vo veku 15 rokov je funkčne čitateľsky negramotné, čo znamená, že to sú ľudia, ktorí neporozumejú textu, ktorý čítajú, oni nerozumejú tej vete. Teraz si predstavme, že ak je tá čitateľská gramotnosť v takomto stave, že každé tretie dieťa je funkčne negramotné čitateľsky, tak vo finále máme vlastne deti, ktoré absolútne nemajú šancu byť úspešné v tomto živote. Lebo ak človek nevie čítať a písať, tak ťažko môže v tej spoločnosti dobre fungovať,“ upozorňuje v podcaste Ema má mamu odborník na vzdelávanie Juraj Hipš.
Zhoršenie nastalo aj v dôsledku pandémie, keď sa školy u nás zatvárali ako prvé a otvárali ako posledné. Učenie sa tak obmedzilo na videohovory z detských izieb a na pracovné listy, ktoré žiaci a študenti samostatne vypĺňali.
„My sme spolu s Českou republikou mali najdlhšie zavreté školy. Bolo to viac ako 170 dní. Napríklad v Rakúsku boli školy zavreté 71 dní, v Estónsku 87 dní, v Nemecku 92 dní, čiže výrazne menej,“ vysvetľuje riaditeľka Národného inštitútu vzdelávania a mládeže Romana Kanovská.
Problém sa však nezačal dištančným vzdelávaním, spočíva skôr v spôsobe výučby na našich školách, kde sa stále preferuje memorovanie.
Predstavte si to takto, učiteľ stojí pred tabuľou a vysvetľuje učivo, žiaci si látku zapisujú a neskôr sa od nich chce, aby ju v odpovedi zopakovali.
O tom, čo sa musí zmeniť, je prvá časť podcastovej minisérie Ema má mamu.
***
WEB: https://hnonline.sk/tv/podcasty/ema-ma-mamu
FB: https://www.facebook.com/hospodarskenoviny
IG: https://www.instagram.com/hospodarske_noviny/
X: https://twitter.com/hnonline
-
Ema má mamu je nová podcastová miniséria Hospodárskych novín. Autorkou je Romana Hlavanda Gogová.
Hovoriť v nej budeme o školstve, ktoré už dostalo aj nálepku národná tragédia. Spolu sa pozrieme na najväčšie problémy aj možné riešenia.
Štartujeme 5. septembra. Minisériu nájdete vo všetkých podcastových aplikáciách, nová epizóda vyjde každý štvrtok.
Napísať nám môžete na emailovú adresu [email protected].
***
WEB: https://hnonline.sk/tv
FB: https://www.facebook.com/hospodarskenoviny
IG: https://www.instagram.com/hospodarske_noviny/
X: https://twitter.com/hnonline
