Bölümler
-
Podpora kvalitnej žurnalistiky je cestou, ako vytlačiť dezinfoscénu a jej tvorcov na perifériu, tvrdí Pavol Szalai z parížskej centrály Reportérov bez hraníc. „Ukazuje, že súčasná regulácia sociálnych sietí je iba akousi náplasťou na gangrénu dezinformácií. Musíme ísť oveľa ďalej v boji proti dezinformáciám na online platformách“, hovorí.
Dodáva, že nepôjdeme cestou zákazov zlého, ale podporou dobrého. A teda nie rušením dezinformátorov, ale podporou žurnalistiky, ktorá postupuje podľa najprísnejších štandardov tejto profesie.
Právo na spoľahlivé informácie ako protiváha na deštruktívne schopnosti dezinformácií. Právo môcť sa spoľahnúť na to, že ponúkané informačné toky nezavádzajú, je len ďalší krok k dôvere, ktorá je nevyhnutá na pokojné a spokojné spolužitie spoločenstiev a spoločností v štátoch. A štátov medzi sebou.
Toto právo na spoľahlivé informácie je už vyše týždňa v platnosti v legislatíve Európskej únie. A Únia ho teraz žiada pretaviť do právnych rámcov členských štátov.
Jedným z dôsledkov by tak malo byť nielen rozšírenie štandardov klasickej žurnalistiky s povinnosťou overovania informácií či ochrany redakčnej nezávislosti, ale aj istota, aby takúto produkciu mali občania Únie zabezpečenú bez ohľadu na typ média. Ak úprava hovorí o veľkých digitálnych platformách, zasiahne vyžadovaná prax novinárskych štandardov aj dezinfoscénu? Alebo inak – postihnú požiadavky práva na spoľahlivé informácie všetkých tvorcov? Budú koncom dezinfoscény? Téma pre Pavla Szalaia z Reportérov bez hraníc, organizácie, ktorá za iniciatívou stojí.
„Sme za tvrdšie opatrenia proti dezinformáciám a dezinformátorom, to ale neznamená, že chceme niekoho zakazovať. Len nechceme, aby jeho hlas bol tým rozhodujúcim“, hovorí Szalai.
„Je to proste boj aj na Slovensku. Povedal by som, že Slovensko sa orbanizuje, ale aj organizuje. Takže vôbec nie je ešte prehratý“, uzatvára Pavol Szalai z medzinárodnej organizácie Reportéri bez hraníc.
Pripravil Jaroslav Barborák
-
Slovenskí futbalisti v kľúčovom zápase o priamy postup do B-divízie Ligy národov prehrali vo Švédsku 1:2 a o postup zabojujú v baráži. „Mohli sme dosiahnuť viac, ale zároveň je to aj reálny obraz o slovenskej reprezentácii,“ vraví v podcaste ŠPORT.sk Okom odborníka futbalový expert a bývalý prezident Únie futbalových trénerov Slovenska Ladislav Borbély.
Čo sa dozviete v rozhovore?V čom nesúhlasí s Calzonovým hodnotením po Švédsku?Ktorý ofenzívny hráč bol „úplne stratený“?Mal by Calzona posadiť Škriniara?Potrebuje odísť z PSG a hodí sa do Juventusu?Zaslúži si Gyömbér viac rešpektu?Premrháva Bénes príležitosť, na ktorú dlho čakal?Čo musí Calzona zmeniť do kvalifikácie na MS 2026?
-
Eksik bölüm mü var?
-
Povolenie amerických rakiet dlhého doletu na ciele v Rusku môže sťažiť ruské ofenzívne operácie. A mohlo by to viesť k zastaveniu aktuálneho ruského postupu. Pokiaľ by boli zasahované cenné ciele typu sklady munície, veliteľské stanovišťa, tak pochopiteľne to ruskú stranu veľmi ovplyvní, hovorí v podcaste český vojenský analytik.
Joe Biden povolil Ukrajine použitie amerických rakiet dlhého doletu na ciele v Rusku. Prečo americký prezident pristúpil k takému rozhodnutiu a ako to zmení dynamiku vojny? Téme v podcaste rozoberáme s vojenským analytikom Richardom Stojarom z Centra bezpečnostných a vojensko-strategických štúdii Univerzity obrany v Brne.
Podľa analytika si Rusko momentálne udržuje iniciatívu, no nedávne rozhodnutie amerického prezidenta by situáciu mohlo stabilizovať.
„Rusko si v tejto chvíli udržuje svoju iniciatívu. A možno práve povolenie nových prostriedkov pomôže situáciu zvrátiť a stabilizovať. Aby nehrozilo, že dôjde k výraznejšej erózii frontovej línie v ukrajinský neprospech," hovorí v podcaste.
Odborník tiež v podcaste vysvetľuje, prečo si nemyslí, že by to malo viesť k tretej svetovej vojne, tak ako tým straší Rusko.
Moderuje Denisa Hopková.
-
Ten režim si zaslúžil aby ho vyhnala ulica. Nedokázal reflektovať nálady v spoločnosti, ani o tom diskutovať. Bola v tom mocenská spupnosť a hlúposť vtedajšej „červenej šľachty,“ hovorí jeden z tých, čo boli v Novembri 89 priamo pri tom. Nebolo to však v drese VPN, on vtedy zastupoval tábor Komunistov. Peter Weiss. Ako sa z totalitnej KSS stala demokratická SDĽ a kto sa stal víťazom ponovembrovej transformácie?
Veľká časť spoločnosti má pocit, že ponovembrovou transformáciou nezískala. I to je jeden z dôvodov nostalgie po bývalom režime. A došlo i k tomu, že víťazom tej transformácie sa za vlády SMERu, stala oligarchia, ktorá vyšla z ponovembrového majetkového prevratu, hovorí v Ráno Nahlas Peter Weiss.
Je 17. november 1989, v Sovietskom zväze, matke boľševického teroru Lenina, Stalina i Brežneva, vládne reformátor Michail Gorbačov. Na severe od nás – v susednom Poľsku, si odborárske hnutie Solidarita, po rokoch tvrdých zápasov, vydobilo poloslobodné voľby, na juh od nás – v Maďarsku, zasa nestíhajú na hraniciach odbavovať prúdy utečencov z komunistického Nemecka no a napokon padá i symbol „Studenej vojny,“ Berlínsky múr. A čo tu, u nás, v husákovskom Československu?
Miloš Jakeš kdesi v Červenom hrádku kádruje platy celebrít, symbol okupácie na prezidentskom hrade chátra, ale rameno moci, všemocná ŠTB, má stále dosť sily cenzurovať, prenasledovať za názory i vieru, no najmä, má silu zatýkať a biť na koho si len pomyslí. Moc pritom sedí na bajonetoch 100 tisícovej okupačnej armády Sovietov.
Do šedivosti moci reprezentovanej „kolom v plote“ ale prichádza 17. November. Brutálny zásah štátnej moci voči bezbranným študentom pretne už i tak mimoriadne krehkú dohodu medzi chátrajúcou mocou a občanmi, ktorí ju živia. Kto z koho. Je tu November 1989. čas kedy si spoločnosť po vyše 40. rokoch útlaku a zvôle konečne povie: Dosť, už stačilo!
Vláda permanentnej lži, štátom posväteného násilia a predovšetkým neslobody padá.
Tesne pred Novembrom 89 bolo na Slovensku takmer pol milióna členov Komunistickej strany. Táto sila však prestala mať ochotu bojovať za udržanie vtedajšieho režimu pretože pohŕdali svojimi vlastnými straníckymi predstaviteľmi a nedôverovali im. Strana sa vlastne zrútila dovnútra a prestali byť ambície udržiavať moc, hovorí bývalý prvý ponovembrový predseda KSS a potom dlhé roky šéf SDĽ Peter Weiss. Ako však dodáva, ešte v povestnom štúdiu Dialóg mal strach, pretože moc podľa neho zvažovala aj násilné riešenia.
November 89 nebola prokapitalistická revolúcia, ale antikomunistická revolúcia voči vláde vtedajšej „červenej šľachty“ a spôsobom, akým vládla. Navyše, Československo zaostávalo a napriek všetkým politickým proklamáciám nebolo schopné urobiť pokrok, tvrdí Weiss, ktorý v čase 17. Novembra pôsobil na Ústave marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska.
Príbehy ľudí bezmoci, ktorí režim v Novembri 89 napokon povalili poznáme už celkom dobre, aké však boli príbehy tých, ktorí stáli na tej pomyselnej „druhej strane revolučnej barikády?“ Ako novembrovú revolúciu vnímali ľudia priamo z prostredia komunistickej moci?
Počúvate Ráno Nahlas, dnes s Petrom Weissom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
V niektorých oblastiach politika súčasnej vlády zachádza nielen späť do rokov Mečiarizmu, ale ide až pred November 89. Na Slovensku tak máme ako pronovembrové, tak i protinovembrové politické strany no a Smer nikdy nebol stelesnením hodnôt Novembra, tvrdí politológ Grigorij Mesežnikov. Prečo už oslavy Novembra 89 nevyvolávajú široké nadšenie a nakoľko sa vládna moc hlási k jeho hodnotám?
Tento víkend sme si opäť pripomenuli jednu z najkľúčovejších udalostí našich moderných dejín, November 1989. Jeho pripomienka je však čoraz viac plná rozpakov, ale i akéhosi masového zabúdania. Vládnej moci tento dejinný zlom dokonca nestál ani len za akúkoľvek oficiálnu oslavu no najmocnejšia strana celú udalosť dejinného významu opätovne prekryla vlastnými straniíckymi oslavami. Kritici pritom čoraz častejšie hovoria o paralelách aktuálnej moci s praktikami prednovembrovej Normalizácie no a v spoločnosti zasa narastá sentiment za týmito časmi a sklamanie z ponovembrového vývoja. Téma pre politológa Grigorija Mesežnikova.
Počúvate Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Splnomocnenec vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie Covid-19 MUDr. Peter Kotlár prehlásil, že mRNA vakcíny nie sú bezpečné. Argumentoval vlastným testom, ktorý urobil sám na sebe.
Ako tento test prebiehal, ako sa vakcíny testujú v skutočnosti a predovšetkým, ako teda mRNA technológia funguje a čo dokáže v podcaste SHARE ozrejmil lekár Ján Slopovský z Národného onkologického ústavu. Rozprával sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.
V podcaste hovoríme o týchto témach:
Prečo mRNA technológia tak veľmi zaujala verejnosť.Ako presne funguje a čo naopak nedokáže.Či nebola chyba, že sa prvýkrát nasadila počas pandémie COVID-19.Ako je to s vedľajšími účinkami mRNA vakcín.Čo táto technológia umožní v budúcnosti.Téme sa venujeme aj tu:
Podľa vedcov je to revolúcia v prevencii a liečbe: Čo dokážu mRNA vakcíny?Pravda o schopnostiach mRNA vakcín: Čo naozaj dokážu a aká je ich budúcnosť? (otázky a odpovede)Medicínske šarlatánstvo ako z učebnice? Takto Kotlár klame o vakcínachKaždý ôsmy zaočkovaný proti covidu pochybuje, či urobil správne. Výsledky veľkej ankety o vakcináciiAko fungujú mRNA vakcíny a prečo nie sú hrozbou? Rýchle fakty v krátkom videuPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Spotify, Deezer a YouTube.
NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na [email protected]. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.
Tento článok vznikol s podporou medzinárodnej siete Science+, ktorá podporuje medicínsku a vedeckú žurnalistiku bez dezinformácií v strednej a východnej Európe.
-
Učiteľka roka: Ekonomika sa nebude posúvať bez šikovných mladých ľudí , štát ich musí motivovať k návratu zo zahraničia (podcast)
„Je smutné, že motivácia zo strany štátu pri ohodnotení učiteľov nie je lepšia. Mladý začínajúci učiteľ z pohľadu ohodnotenie namá dôvod prísť do školstva, čo je smutné“, hovorí Martina Gánovská, učiteľka roka, ocenená nadáciou Dioníza Ilkoviča.
Keď vyučovanie nekončí na vyučovaní, či v triede. Keď učiteľ nielen učí, ale aj inšpiruje a motivuje. K tomu v predmetoch, ktoré nie sú „na prvú“ pre študentov z radu „šik“. Naviac, ak o ňom môžete povedať, že spolupracuje s NASA – a teda Americkou vesmírnou a leteckou agentúrou! A to všetko v jednom ani nie okresnom mestečku pod Tatrami vo Svite.
To všetko sa spája v osobe pôvodom ochranárky a už dve dekády učiteľky chémie, ktorá je čerstvou nositeľkou ceny Dioníza Ilkoviča. Hosťom dnešného RánaNahlas je Martina Gánovská.
Ako byť motivátorom mladých, ako z nich vydolovať to najlepšie? Lebo, keby som ju mal parafrázovať - „učiteľ ak mladým načúva, príde na to, že sú studnicou dobrých nápadov“.
Ako sa dostať cez škrupinu jedného študenta? Ako sa mu dostať pod kožu, ako ho zaujať?
Ja si myslím, že vždy spájať učivo s bežným životom, nie oddelene reagovať na to, že toto sú témy, ktoré musíme prebrať a ja musím teda o tom hovoriť, ale ako to vidím v realite. Čo za tým javom je, hľadať jeho skryté významy.
No a potom samozrejme je veľmi dôležité ho oceniť. Pozitívna spätná väzba je podľa mňa to, čo žiaka otvorí a čo prinesie vzájomnú dôveru medzi ním a mnou.
(...)
Štatistky ukázali, že tesne pred začiatkom školského roka chybalo vyše 1400 učiteľov, nejakých dvanásť riaditeľov. A keď hovoríme, že za všetkým sú peniaze, keby to finančné ohodnotenie bolo iné, bol by aj iný prístup študentov, že za svoje prvé zamestnanie si zvolia učiteľstvo, pedagogický smer?
Myslím si, že áno. Bolo by to lepšie. Určite by ich to motivovalo k tomu, že áno, chcem byť učiteľom. A druhá vec, ktorá je v školstve zložitejšia, je neexistujúci kariérny postup. Akonáhle mladí učitelia nastúpia, tak sú učiteľmi až do konca svojho života. Čiže neexistuje tam kariérny postup ako v iných povolaniach.
Vedeli by si predstaviť aj v školstve predstaviť takýto model?
Určite, aj v dnešnej dobe existuje nejaký predseda alebo člen predmetovej komisie, čiže na základe toho by mohli postupovať učitelia, že tí, ktorí sú naozaj skvelí, vedia pracovať s deťmi, by sa mohli stať tými predsedami predmetových komisí, mohli by sa stať nejakými poradnými orgánmi vedenia školy. Na mnohých školách sa to už deje, školstvo ide týmto smerom dopredu. A verím, že to bude lepšie.
Nedostatok učiteľov na Slovensku sa aj lokalizuje. Pociťujú ho hlavne v tých najväčších mestách ako Bratislava, Košice a tiež Bansko-Bistrický kraj. Je to spojené s tým, že tam sú iné pracovné možnosti a iné finančné ohodnotenia tých iných smerov. Z tohto pohľadu je postavenie a status učiteľa v menších mestách a obciach iný ako vo veľkých mestách.
Určite áno, je to lepšie. V tých menších mestách a na východe sa skôr trápime s marginalizovanými skupinami obyvateľov.
V akom zmysle?
V tom, že deti z týchto komunít sú nemotivované. Nie sú vôbec motivované, aby študovali ďalej. Nevidia svoje budúce povolanie niekde v tom, aby pracovali.
Hovoríme o rómskej komunite. Máte ich aj medzi svojimi žiakmi. V čom vidíte tú ich nemotivovanosť?
Majú pocit, že si tak, či tak nenájdu zamestnanie v obore, ktorý študovali a pre ktoré sa rozhodli. Väčšina na nich pozera ešte stále cez zvláštne okuliare, že veď nepracuje, nebude...
-
Marta Neužilová prežila detstvo v Bohušoviciach nad Ohří, v obci, ktorá je spätá s tragickými osudmi (nielen) českých Židov. Práve tu vystupovali v rokoch 1941-1943 deportovaní Židia z vlakov a pod dozorom žandárov sa vydávali pešo na cestu do neďalekého geta v Terezíne. Táto okolnosť dramaticky zasiahla do života Marty i celej jej rodiny.
-
Sme generáciu botoxu? Kde sa vzal trend obrovských pier, a prečo sa dnes už aj mladé dievčatá boja vrások a starnutia viac, než čohokoľvek iného? Na všetky tieto otázky odpovedá v podcaste Ženy ako my dermatovenerologička MUDr. Zuzana Bukovinská.
Estetická medicína zažíva v poslednom období dramatický boom a jej vplyv na spoločnosť je zrejme neprehliadnuteľný. Žien, ktoré túžia vyzerať stále lepšie, je čoraz viac, no hranica medzi prirodzenosťou a veľkými, badateľnými zákromi, je u mnohých žien čoraz tenšia. Dá sa chodiť na estetické zákroky a stále vyzerať prirodzene?
Akými trendami sa nechávajú unášať dnešné mladé ženy aj dievčatá? A môže robiť estetické zákroky aj obyčajná kozmetička? A ktoré celebrity majú toho na tvári urobeného viac, než by ste tipovali? Na všetky tieto otázky odpovedá v podcaste Ženy ako my MUDr. Zuzana Bukovinská, rozprávala sa s ňou Miroslava Zahatlanová.
Sme generáciou botoxu? Čo hovorí lekárka“Povedala by som, že dnešná generácia je najmä generáciou možností. Na jednej strane je fajn, pokiaľ to vieme používať, nie nadužívať alebo zneužívať. A toto je presne tá citlivá generácia dievčat, ktoré naozaj možno ešte nemajú úplne potvrdenú svoju identitu, alebo si ju ešte len budujú,” hovorí na úvod Zuzana Bukovinská o tom, či si myslí, prečo dnešné mladé dievčatá neváhajú aj v mladom veku siahať po botoxe a výplniach.
“Keď príde 20-tnička s tým, že chce botox za účelom zmiernenia vrások, tak sa to s ňou snažím ešte nejako odkonzultovať, nastavím jej hlavne správne kozmetickú rutinu, prípadne prístrojové či laserové ošetrenia, ktoré fungujú výborne ako prevencia” hovorí.
“Naozaj ja ako lekár mám právo, môžem a často aj odmietnem nejaký typ výkonu, pokiaľ ja s ním nie som stotožnená, alebo nechcem, aby sa toto prezentovalo ako moja práca,” hovorí doktorka Bukovinská o tom, či je lekár povinný urobiť niekomu estetický zákrok len preto, že si ho vyžiada.
Aká tenká je hranica medzi prirodzenosťou a “preplácanosťou”Možno aj vy stretávate čoraz častejšie ženy, ale už aj mužov, ktoré to so zákrokmi jednoducho začali preháňť. Ako je to s aplikovaním kyseliny, môžu tieto zákroky spôsobiť nejaké problémy, majú vedľajšie účinky, prípadne sa môžu aplikovať častejšie, než je odporúčané? Mnoho žien totiž vídať s tvárou, ktorá sa na seba buď už vôbec nepodobá, prípadne je značne vidieť, že sa jej tvár už takmer vôbec nehýbe. Ako je to teda možné?
“Pokiaľ sú tieto zákroky vykonávané pod dohľadom lekára, ideálne len jedného, ktorý tú klientku pozná, má záznamy, vedie si o nej nejakú tú históriu, že čo jej bolo a kedy jej bolo aplikované, tak by sa toto naozaj nemalo diať. Lebo my sme nejaké tie pauzy alebo tie také predpísané rozostupy naozaj povinní dodržiavať,” opisuje lekárka.
Doktorka Bukovinská prezrádza v podcaste aj to, že sa rozostupy sa ale často nedodržia a výplní je veľa.
“Príkladom je tzv. overfilled syndrome. Čiže to je veľmi časté, že naozaj práve tou prehnanou aj častou aplikácou, kedy je aj frekvencia vysoká - ale aj objemami, že to množstvo je veľké, môže naozaj vzniknúť, je to typické napríklad pri lícnych kostiach, alebo pri perách. To sú také oblasti, kde to vie naozaj vzniknúť veľmi rýchlo. Tá tvár vyzerá nafúknuto, preplneno. Volá sa to aj alienifikácia, alebo laicky taký - výzor mimozemšťana,” hovorí dermatovenerologička o tom, čo sa stane, ak sa to výplňami dlhodobo preháňa.
V podcaste sa ešte dozviete:
aký je rozdiel medzi botoxom a kyselinou hyalurónovou kde vznikol trend obrovských pier či môže robiť pery či pichať botox aj obyčajná kozmetička prečo a v čom má kožný lekár občas pocit, že je aj psychológ či je pravda, že si ženy nechávajú robiť zákroky len kvôli tomu, že partner zhadzuje ich výzor ktoré celebrity majú zákroky a... -
Herečka Anna Jakab Rakovská v Mimóze prezradila, ako sa pracuje s režisérkou Julkou Rázusovou, čo ju trápi na klimatickej kríze a prečo je podľa nej ťažké byť apolitický. Ale aj o novej divadelnej inscenácii Outkast a o tom, ako skĺbiť herectvo s materstvom.
V Mimóze sa (ne)dozviete:
02:00 – aké je jej vnútorné zviera;
06:30 – o novej inscenácii Outkast na motívy diela Stefana Zweiga;
09:30 – o práci s režisérkou Julkou Rázusovou;
12:00 – čo ju spája s Emilom Horváthom;
15:00 – prečo ju fascinujú rodokmene;
17:30 – ako prežívala tanečnú súťaž;
21:00 – prečo sú priateľstvá dôležité pre zdravie;
28:00 – ako prežila tanečnú súťaž;
32:00 – prečo sú pre spoločnosť dôležité matky a mladí ľudia;
35:30 – či sa dá byť apolitický v dnešnej dobe a iné.
-
Hlavnou stratégiou Ruska v jeho vplyvových operáciách v štátoch NATO a EÚ je kultúrna premena informačného a rozhodovacieho priestoru. Do tej zapadajú tisíce aktivít ako je výmena médií za alternatívne kanály, potlačenie úlohy mainstreamových médií či potlačenie slobodného rozhodovania sa riaditeľov verejnoprávnych inštitúcií. Cieľom informačného ovplyvňovania je, aby sa ľudia báli, aby sa cítili zmätení a ohrození a aby sa utiekali k novému rámcu hodnôt.
Prečo sa Rusko usiluje o získanie prevahy v informačnom prostredí? Ako by sme mali vnímať termín “naratív” a ako sú naratívy prepojené na hodnoty? Prečo dnes môže dezinformačnú kampaň robiť prakticky hocikto? Ako fungujú psychologické operácie ako je napríklad QAnon? Prečo pracuje ruská propaganda s témou boja dobra proti zlu a ako to vychádza zo západnej kultúry?
Nakoľko Rusko posilňuje svoj vplyv na Západe vďaka prepojeniam na osoby s rozhodovacím potenciálom? Do akej miery sa to týka ľudí s politickým alebo vojenským pozadím v štátoch NATO a ako sa im Rusko revanšuje? Nakoľko dochádza k šíreniu protichodných tvrdení v ruskej propagande a čo je cieľom tejto taktiky? Ako ju Rusko testovalo v minulosti a nakoľko ju uplatnilo počas pandémie Covid-19?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s novinárkou a expertkou na politickú komunikáciu a online propagandu Alexandrou Alvarovou.
Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar srdečne ďakujeme.
-
V októbri tohto roka získala len v 18 rokoch bronzovú medailu na majstrovstvách Európy do 22 rokov. Teraz už 19-ročná Bibiana Lovašová prijala pozvanie do nášho Olympijského videocastu. Netají sa svojimi vysokými ambíciami a cieľmi. V rozhovore prezradila, aké má ciele, ako pracuje po mentálnej stránke a ako vníma stres a aj napríklad to, ako dokáže skĺbiť tréningy s maturitami, ktoré ju čakajú na budúci rok.
Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.
Čo sa v rozhovore dozviete?aký rozdiel bol pre ňu to, kde boxovalaako jej vie pomôcť tancovanie pri boxeako získala bronz na ME do 22 rokovprečo je stres jej kamarátako jej pomohol mentálny koučako vníma rozhodovanie v boxeaké má dlhodobé a krátkodobé cieleako dokáže skĺbiť tréningy a maturitu z matematiky, ekonomiky a biológieči by išla skúsiť MMAakú nástupovú pesničku by si vybrala
-
Donald Trump môže mená členov budúcej vlády vyberať s cieľom provokovať alebo testovať lojalitu trumpistického tábora v americkom kongrese, myslí si odborník na USA Branislav Ondrášik.
„Niektoré mená veľmi ťažko prejdú americkým senátom a repubilkánmi. Viem si predstaviť, že niektorými nomináciami chce Trump dosiahnuť, aby sa ukázali ľudia, ktorí sú absolútne lojálni za každú cenu. A ľudia, ktorí sú ochotní ísť s nim do súboja," hovorí v podcaste.
V podcaste približuje, prečo konkrétne niektoré mená vyvolávajú také kontroverzie. To podľa neho ale neplatí pre budúceho ministra zahraničia. „O kompetenciach Marca Rubia nikto nemôže mať žiadne pochybnosti. Na rozdiel od iných nominantov a nominantiek, kde sú pochybnosti veľmi výrazné, a to v zmysle, či vôbec dokážu funkciu zastávať. Dokonca aj funkciu o niekoľko stupňov nižšiu."
Ondrášik označuje za kontroverznú nomináciu ministra obrany - má sa ním stať moderátor Fox News Pete Hegseth. „Keď sa pozrieme na jeho CV, nemá kvalifikáciu na to byť ministrom obrany. Nemá žiadnu skúsenosť so žiadnou vládnou funkciou a manažovaním.Treba síce povedať, že bol lídrom na bojisku a to s vyznamenaným, no niektoré jeho názory sú vyslovene kontroverzné. Napríklad sa vyjadril, že ženy by nemali byť v dôstojníckych a bojových rolách v armáde. To by bol docela veľký zásah do armády," približuje.
Prekvapenie vyvolala aj možná nová šéfka amerických tajných služieb Tulsi Gabbard. „Myslím, že v prípade Gabbarovej je kontroverznosť nielen v tom, že má názory, ktoré môžu ísť povedzme po ruke Ruskej federácii, ale aj do očí bijúca nekompetentnosť."
V podcaste tiež rozoberáme blízkosť Donalda Trumpa a Elona Muska a jeho pozíciu v kabinete. Podľa Ondrášika je Muska vidieť viac ako viceprezidenta J.D.Vancea.
Moderuje Denisa Hopková.
-
Smernica Európskej únie o tom, ako majú vyzerať do budúcna záručné lehoty, na čo sa budú po novom vzťahovať a že aj výrobcovia by sa mali snažiť, aby ich produkty boli ľahšie opraviteľné, je hotová.
O tom, čo presne obsahuje, odkedy by mala platiť a aké ďalšie európske dokumenty formujú to, ako budú do budúcna vyzerať u nás predávané produkty, sa rozprávajú redaktori Živé.sk Lukáš Koškár a Maroš Žofčin.
V podcaste hovoríme o týchto témach:
Čo obsahuje schválená smernica EÚ.Kedy si budeme môcť predĺžiť záruku o ďalších 12 mesiacov.Či sa predĺži záruka na televízor, aj keď sa mi pokazí diaľkový ovládač.Ako to bude s výmenou batérií.Kedy by sme mohli vidieť na pultoch produkty vyhovujúce novým pravidlám.Téme sa venujeme aj tu:
Slováci si budú môcť predĺžiť dvojročnú záruku o ďalších 12 mesiacov. Batérie budú vymeniteľné (rozhovor)Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.
-
Veľká jazda do pekiel sa môže začať.
Ochrániť ľudí pred ich vlastnou hlúposťou nedokážu ani tie najmúdrejšie osobnosti. A tak si Američania na vlastnej koži vyskúšajú, čo to znamená, keď si druhýkrát zvolili za prezidenta klamára a odsúdeného podvodníka. Podrobnejšie sa téme venuje Ťažký týždeň.
-
Zákon o kybernetickej bezpečnosti z roku 2018 bol pre mnohé spoločnosti a inštitúcie impulzom k investíciám do kybernetickej bezpečnosti. Ako sa však ukázalo, investície samy o sebe ešte nemusia zabezpečiť, že spoločnosť aj skutočne bezpečnejšia je.
Kde sa v posledných rokoch najčastejšie robili chyby a na ktoré nové smernice si dať pozor v nadchádzajúcom období, nám v novom diele podcastu SHARE porozprával člen predstavenstva a riaditeľ stratégie a obchodu spoločnosti IstroSec Roman Čupka.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
K čomu viedol zákon o kybernetickej bezpečnosti v roku 2018.Kedy investovanie peňazí ešte nemusí automaticky znamenať viac bezpečnosti.Ako otestovať, či zabezpečenie skutočne funguje.Že ani audit to nemusí preveriť dostatočne.Čo prinesie Nariadenie o digitálnej prevádzkovej odolnosti a Akt o kybernetickej odolnosti.Podcast vznikol v spolupráci so spoločnosťou IstroSec.
IstroSec je skupina niekoľko desiatok vysoko kvalifikovaných profesionálov poskytujúca dodávateľom IT služieb, firmám a vládnym organizáciám špeciálne poradenské služby v oblasti obranných operácií, cielených útočných testovacích techník a komplexných aktivít spojených s riešením kybernetických bezpečnostných incidentov v krajinách Európskej únie a Spojených štátoch amerických.
Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.
-
Vo februári 2022, keď svet šokovala ruská invázia na Ukrajinu, sa mnohí Slováci postavili na stranu solidarity a pomoci. Medzi pomáhajucích občanov patria aj traja kamaráti – fotograf Matej Kautman, záchranár Boris Lacíka lekár Ondrej Stanek, kotrý založili o.z. Malá Veľká Dopomaha, ktorá sa zameriava na vývoz humanitárnej pomoci na Ukrajinu. Za necelé tri roky uskutočnili deväť ciest, pričom celková hodnota pomoci už presiahla 100 000 eur.
Matej Kautman v rozhovore spomína na prebudenie z 24. februára 2022, keď si po desiatkach vibrujúcich notifikácií uvedomil, že Ukrajinu zasiahla vojna: „Aj keď to už niekoľko dní predtým bolo avizované... do poslednej chvíle som tomu neveril,“ priznáva.
Založenie organizácie prišlo ako prirodzený krok, poháňaný túžbou urobiť niečo viac než len sledovať udalosti spoza hraníc. Matej Kautman zdôrazňuje, že ich prvé cesty viedli do relatívne bezpečného Ivano-Frankivska, no postupne začali pomáhať aj v oblastiach na východe, vrátane vojnou skúšaného Chersonu.
„Cherson je mesto duchov,“ opisuje Kautman, ktorého najviac znepokojovala zvuková kulisa neustálych výbuchov. Napriek rizikám je pre neho dôležité tráviť čas s ľuďmi, ktorým pomoc prinášajú: „Je to pre nich príjemné odstrihnutie sa od hroznej reality.“
Snahy občianskeho združenia však bojujú aj s výzvami pri získavaní pomoci. „Najväčší problém je získavať humanitárnu pomoc a čím ďalej, tým je to väčší problém,“ pripúšťa Kautman. Aj napriek tomu si však stanovil cieľ pokračovať v pomoci, až kým to bude potrebné: „Veľká časť krajiny je zničená a humanitárna pomoc bude potrebná aj po skončení vojny.“
O vývoze humanitárnej pomoci, emocionálnych výzvach, ktoré to prináša a akí sme v skutočnosti my Slováci sme sa rozprávali s fotografom a zakladateľom občianskeho združenia Malá Veľká Dopomoha Matejom Kautmanom.
Moderuje Zorislav Poljak.
-
Futbalista Ivan Schranz je po zranení opäť pripravený strieľať góly aj v drese slovenskej reprezentácie. Držiteľ Zlatej kopačky pre najlepšieho strelca EURO 2024 v Nemecku pauzoval v uplynulých zápasoch v národnom tíme, no nejaký čas sa už dáva dokopy aj kondične. Naša, tentoraz netradičná moderátorská úderka Muťo a Majo ho tak pozvala do najnovšej epizódy podcastu Striedame!
V sobotňajšom stretnutí Ligy národov vo Švédsku je Ivan Schranz pripravený odohrať celých 90 minút. V debate si zaspomínal nielen na úspešné letné mesiace, ale vrátil sa aj k nešťastnému vypadnutiu Slavie Praha z Ligy majstrov, prehovoril o nálade v klube i národnom mužstve, okrem iného ponúkol aj svoj pohľad na najbližších súperov Slovenska v Lige národov a nevynechal ani nezrealizovaný životný prestup, ktorý mu po európskom šampionáte predpovedali viacerí odborníci.
„Počítal som aj s touto možnosťou a beriem to úplne v pohode. Všetko je tak, ako má byť, a uvidíme, čo bude v budúcnosti,“ vysvetlil Ivan Schranz v najnovšej epizóde podcastu Striedame!
-
"Často hovorievali, že keď sa deje v spoločnosti niečo zlé, tak sa treba ozvať už hneď na začiatku, pretože keď sa to zlo rozvinie, tak už môže byť neskoro," hovorí o hrdinoch svojej knihy "Nenechali sa zlomiť" publicistka Soňa Gyarfášová. Kniha mapuje osudy ľudí, ktorí sa postavili komunistickej moci a odhaľuje pravú tvár prednovembrového režimu. Jeho pád si pripomenieme už tento víkend.
November 1989, jeho vtedajšie ideály, ale aj záväzky verzus november 2024 a naša aktuálne žitá politická i spoločenská realita. Ak ale chceme pravdivo porovnávať či bilancovať, musíme poznať skutočnú realitu. Vieme však aká bola pravá tvár režimu, ktorý sme v novembri 1989 poslali na smetisko dejín? Režim, ktorý bol postavený na totalitných manieroch, permanentnej lži, štátom páchanom násilí a najmä, neslobode. Zrkadlo tejto jeho podobe nastavuje aj kniha "Nenechali sa zlomiť" mapujúca osudy 21 hrdinov protikomunistického odboja s príbehmi kňaza Antona Srholca, hokejistu Augustína Bubníka či syna popraveného generála Heliodora Píku.
"Pre mňa sú títo ľudia, ktorí boli v 50. rokoch v komunistických väzeniach, takou generácia stratených elít, hovorí o svojich hrdinoch autorka Soňa Gyarfášová.
Do spoločnosti sa pritom čoraz viac vkráda nostalgia za bývalým režimom ako i relativizovanie jeho hrôz. Navyše, aktuálna vláda tento resentiment výdatne priživuje a oprašuje dokonca i niektoré normalizačné ikony. O čo ide vládnej moci, prečo sa utieka k ikonám socializmu a o čom vypovedá rastúci sentiment za prednovembrovým socializmom? Odpovie ponovembrový predseda KSS a človek, ktorý transformoval túto totalitnú stranu na demokratickú SDĽ Peter Weiss.
Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Pred pár dňami bol v prezidentských voľbách v Spojených štátoch amerických opäť zvolený Donald Trump. Vo svojom prvom prejave hovoril o „zlatej ére Ameriky,“ ale aj o uzatvorení hraníc. Vo videu zverejnenom pred niekoľkými dňami zas ohlásil podporu absolútnej slobody prejavu bez fact-checkingu. Čo nám jeho nové pôsobenie môže priniesť? Aj o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová v podcaste so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a vedúcim Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Erikom Lášticom.
Frankovská upozornila, že Trump má v pláne zaviesť veľmi konkrétne opatrenia proti údajnej cenzúre: „Fact-checking v prvom rade nie je cenzúra v zmysle obmedzovania informácií, ktoré môžu alebo nemôžu byť vo verejnom priestore. Ak sa objavia nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, považujeme za dôležité ich doplniť a upozorniť, že ide o nepravdivé údaje, a uviesť zdroje, ktoré nás presviedčajú o opaku.“
Frankovská zvýraznila, že Trumpov prejav o slobode prejavu pôsobil, akoby súvisel s jeho dobrým vzťahom s Elonom Muskom. Idey a názory, ktoré budúci americký prezident prezentoval, totiž veľmi rezonovali s Muskovými víziami o tom, ako má jeho sieť X vyzerať. Musk navyše Trumpa významne podporil počas kampane.
Politológ Erik Láštic v druhej časti podcastu upozornil, že jedným zo silných motívov Trumpovho návratu je pomsta: „Časť jeho návrhov a prvých aktivít, ktorým sa chce venovať, súvisí vyslovene so snahou vyrovnať sa s pocitom, že Bidenova administratíva zneužila Ministerstvo spravodlivosti na jeho stíhanie.“
Podľa Láštica spočíva najväčšie riziko Trumpovho pôsobenia v Bielom dome v jeho nepredvídateľnosti: „Ak by išlo o tradičného politika alebo političku, ktorý sa riadi určitými konvenciami a ideológiou, vedeli by sme aspoň približne predvídať jeho kroky, nielen na úrovni komunikácie, ale aj rozhodnutí.“
Láštic uviedol, že jedným z možných vysvetlení Trumpovho víťazstva je jeho schopnosť znížiť mieru polarizácie medzi etnickými skupinami, ktoré ho podporili: „Získal pomerne silnú podporu medzi hispánskymi a afroamerickými voličmi, čo naznačuje, že politika sa láme na iných otázkach než na etnickom princípe.“
Podľa Láštica sa Američania vo voľbách zamerali najmä na ekonomickú situáciu a vysokú infláciu, „čo prehlušovalo všetko ostatné.“ Ak teda existuje jeden veľký problém, ktorý voličov trápi najviac, sú ochotní prehliadnuť iné otázky: „Naratív o tom, že Trump je hrozbou pre demokraciu, drvivú väčšinu Američanov v konečnom dôsledku nezaujímal. Súviselo to aj s jeho slovníkom a spôsobom komunikácie.“
Moderuje Veronika Jursová Prachárová
- Daha fazla göster
