Bölümler
-
Po štvrtkovom Bruseli a pred utorkovou saudsko-arabskou Džiddou. Po európskom obrannom prebudení a záväzku investovať do obrany 800 miliárd. A pred stretnutím v Džidde v konštalácii Kyjev-Washington, po tom, ako bol rovnako saudsko-arabský Rijád o rokovaniach Washington-Moskva bez Kyjeva a a rovnako po tom, ako prvý muž Kyjeva Volodymyr Zelenskyj pochodil v Bielom dome – kritizovaný za nevďačnosť a prakticky vykázaný, keďže odmietol podpísať dohodu o vzácnych kovoch, v ktorej mu chýbali bezpečnostné záruky.
Čo môže priniesť schôdzka Trumpových a Zelenského ľudí, ktorej predchádza stiahnutie vojenskej pomoci USA Ukrajine, z ktorej ťaží Putin masívnymi útokmi?
A ako k tomu môže prispieť správa, že Rusko, Čína a Irán chystajú spoločné námorné cvičenie?
Nejde o všetko iné, len nie o predohru mierových rokovaní? Alebo akú trvácnosť môže mať mier, či prímerie, ak pôjde v skutočnosti o diktát z pozície sily? Téma pre Mateja Kandríka, experta na bezpečnostné otázky z Adapt Institute.
„Snáď americká administratíva pochopí, že vyvíjať tlak len na jednu stranu konfliktu nie je z dlhodobého hľadisko únosné a ani konštruktívne. Tlak bude potrebné vyvinúť aj na Rusko a Vladimíra Putina“, tvrdí obranný expert Kandrík. „Je to enormne znepokojujúce a vyvoláva to mnohé otázniky“, dopĺňa.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Najvyššia slovenská futbalová liga sa prehupla do nadstavbovej časti, ktorá má za sebou úvodné kolo. Po ňom sa diali veci vo vrchnej i v spodnej šestke. Takisto uvidíme, čo prinesie do Spartaka Trnava ich nový športový riaditeľ Martin Škrtel. Viac sa už dozviete v 29. epizóde podcastu Kam si to kopol?
Zvýšenie náskoku na čele ligy pre úradujúceho majstra súťaže, MŠK Žilina so Spartakom Trnava ostávajú vo výsledkovej „minikríze” a urputný boj o holý život v spodnej šestke, v ktorej sa čoraz viac a temnejšie zmráka najmä nad Urpínom.
Dukla Banská Bystrica stráca totiž na MFK Skalica (na 10. mieste) už 5 bodov. A ako to vyzerá na opačnom konci? Slovan Bratislava sa v ceste za siedmym titulom v rade dostal do ešte výraznejšej pohody, keďže po MŠK Žilina nedokázal vyhrať ani Spartak Trnava.
O všetkom podstatnom z 1. kola nadstavbovej časti Niké ligy sa porozprával futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš s futbalovým odborníkom Martinom Mikuličom v podcaste Kam si to kopol?
-
Eksik bölüm mü var?
-
Ak by náhradník za Rudolfa Huliaka Miroslav Radačovský nemohol zložiť sľub, vláda by nemala väčšinu, parlament by mohol byť zablokovaný a v budúcnosti dokonca rozpustený. Veľmi pravdepodobne sa to však nestane. Zastupujúci predseda parlamentu Peter Žiga mu umožní zložiť sľub – a aj keď to podľa ústavných právnikov nebude urobené správnym spôsobom, je veľmi ťažké to napadnúť. Koalícia tak bude ďalej vládnuť, a aj keby Ústavný súd SR nakoniec dal za pravdu opozícii, Robertovi Ficovi na tom už nemusí záležať.
Opozícia tvrdí, že na to, aby nový poslanec mohol zložiť sľub, je potrebných aspoň 76 poslancov, ktorí najprv zahlasujú za otvorenie schôdze. Koalícia bez migaľovcov však má len 75 hlasov. Sľub sa však už skladal aj na úvod schôdze pred hlasovaním o jej otvorení – teda, že poslanec najprv zloží sľub a až potom sa bude hlasovať. Práve to je cesta, ako si koalícia môže zabezpečiť väčšinu. Viacerí oslovení ústavní právnici s tým majú problém. Avšak Vincent Bujňák z katedry ústavného práva PrafUK v podcaste Aktuality Nahlas vysvetľuje, že Roberta Fica to veľmi trápiť nemusí. Dôvodom je proces pred Ústavným súdom SR. Ten by riešil iba súlad konkrétneho zákona s ústavou, a to by mohlo trvať aj rok.
V dnešnom podcaste budete počuť aj Petra Žigu (Hlas), Branislava Grohlinga (SaS) a Martina Dubéciho (PS).
Moderuje Peter Hanák.
-
Historicky sme niečo podobné nezažili za 75 rokov, hovorí Števo Eisele v špeciálnej epizóde podcastu Autobazar.EU. „Ukazuje sa, že súčasné monoposty sú tak komplexné, že len zmena teploty o 3 až 4 stupne môže znamenať premiešanie síl a rýchlostí jednotlivých top tímov.“
Už o pár dní sa rozkrúti kolotoč F1 Veľkou cenou Austrálie. A potom sa až do decembra môžeme tešiť na 24 Veľkých cien, veľa dobrodružstiev a skvelého motoristického športu. Bude Max Verstappen opäť najlepší, alebo sa po prestupe do Ferrari presadí Lewis Hamilton? Bude im sekundovať len Mercedes a McLaren, alebo sa k silnej štvorke pridá ďalší tím? Tých predsezónnych otázok je veľmi veľa a na niektoré z nich nám dá odpovede aj dnešný hosť, komentátor a odborník na F1 Števo Eisele. Rozhovorom sprevádza Ďuro Sabo.
-
„Netajíme ambíciu byť na konci roka česko-slovenskou jednotkou,” vyslal silný odkaz v januári 2022 promotér bojovej organizácie RFA Boris Marhanský v rozhovore pre ŠPORT.sk. „Nikdy som nepovedal, že do roka. Toto mi vkladajú do úst médiá,” vraví dnes. Prečo RFA stále nie je jednotkou na domácej scéne, kde je jej miesto na trhu, poučila sa už z chýb a aké má plány do budúcna? Nielen o tom hovoril promotér Boris Marhanský v podcaste Staredown.
-
Nepoznám horšiu bolesť ako prežiť smrť vlastného syna, hovorí Waldemar Švábenský, otec transrodového Gabriela, ktorý si pred 7. rokmi siahol na život. "Tá rane je stále veľmi hlboká a je solená udalosťami, ktoré sa tu dejú voči LGBTI komunite. Veľmi ma bolí, keď si uvedomujem, ako im to ubližuje. Nemyslím si, že počet samovrážd transrodových ľudí by sa u nás znižoval. Deje sa to, len o tom nevieme.
"Zámerom festivalu je rozširovať povedomie o trans komunite na Slovensku a vyvolať verejnú diskusiu formou debát, divadelných predstavení, literárnych čítačiek, koncertov, filmových predstavení a výstav. Hlavným motívom je upozorňovať na kritickú situáciu transrodových ľudí a približovať ich životy a problémy väčšinovému publiku." To je úryvok z popisu festivalu transrodovej kultúry Svet podľa Gabriela, ktorého ďalší - tentoraz už siedmy, ročník sa uskutoční v Bratislave už túto sobotu. Festival je venovaný pamiatke transrodového Gabriela Švábenského, ktorý pred siedmymi rokmi z tohto sveta sám dobrovoľne odišiel. Festival organizuje jeho otec, Waldemar Švábenský
"Pokiaľ si môj sused vezme za manžela vezme svojho milovaného muža a adoptujú si dve deti, nikomu v tom činžiaku, kde bývajú a ani v tom štáte, v ktorom žujeme, to nespraví vôbec nič. Nič nebude inak a všetci budú žiť ako predtým. Začnime už konečne týchto ľudí akceptovať a rešpektovať. Nie tolerovať, ale skutočne rešpektovať, hovorí Waldemar Švábenský.
Leitmotívom festivalu je tentoraz univerzálnosť ľudských práv. "Nik nemôže určovať, či niekto bude mať týchto práv viac, niekto menej a niekto vôbec žiadne. O ľudských právach sa totiž nediskutuje ako o nejakom privilégiu, píšu organizátori festivalu.
Aká je situácia transrodových ľudí na dnešnom Slovensku a prečo sa práve z tejto skupiny občanov stal doslova symbol boja voči LGBTI komunite, ktorý im maľuje terče na chrbty? Prečo nepočúvame odborníkov a prečo politici hlas odborníkov nielenže nerešpektujú, ale idú priamo proti ich expertným odporúčaniam?
Prečo toľko ľudí viac trápia fiktívne - a neraz úplne vymyslené, problémy tejto komunity viac než reálne chátrajúce nemocnice, nedostupná onkologická liečba, nedostavané diaľnice či skutočne klesajúca životná úroveň? Ako je možné, že práve v krajine Sochy slobody a hlasitého presadzovania ľudských práv sa pod novou administratívou začal boj práve voči LGBTI komunite a špeciálnym terčom sa stáli transrodoví ľudia? Ako to celé napokon skončí a budeme si musieť zopakovať históriu v tých jej najponurejších hnedých farbách? No a napokon, ako sa dá vyrovnať so stratou vlastného dieťať a ako otec dokáže prežiť smrť svojho syna?
Ráno Nahlas s Waldemarom Švábenským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
V posledných týždňoch sa zdá, že zahraničná politika Spojených štátov amerických mení smer. Prezident Trump preberá rétoriku ruskej dezinformačnej scény a dostáva sa do konfliktov s dlhoročnými americkými spojencami. Čo to znamená pre nový svetový poriadok? A aké to má dôsledky pre Slovensko? O tejto téme diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a vedúcim Katedry politológie Univerzity Komenského, doc. Erikom Lášticom.
Veronika Frankovská poukázala na fenomén tzv. trumpflácie – Trump totiž mnohé svoje nepravdivé tvrdenia opakuje a dokonca ešte pritvrdzuje. „Novinári to pozorujú opakovane,“ uviedla Frankovská.
V podcaste rozobrala aj Trumpov status z 19. februára, v ktorom uviedol množstvo nepresností o vojne na Ukrajine. „Asi najšokujúcejšie na tom je, že ide o vyjadrenie amerického prezidenta, ktorý deklaruje snahu vyjednať mier, a pritom šíri nepravdivé informácie a opakuje ich,“ vysvetlila. Príkladom je podľa nej tvrdenie o pomoci Ukrajine, kde Trump výrazne nadhodnotil objem americkej podpory.
Politológ Erik Láštic poukázal na to, že ráznejší prístup Donalda Trumpa súvisí s meniacou sa štruktúrou ľudí v jeho okolí. „Počas jeho prvého obdobia vo vláde tam bola významná skupina ľudí, ktorí prešli dekádami v republikánskej strane, radili predchádzajúcim republikánskym prezidentom a boli súčasťou politického establishmentu. V konečnom dôsledku zohrávali rolu 'dospelých v miestnosti', ktorí Trumpa usmerňovali. To sa však zmenilo, pretože Donald Trump dokázal výrazne pretvoriť republikánsku stranu,“ vysvetlil Láštic.
Moderuje Veronika Jursová Prachárová.
-
Trojnásobného majstra sveta v cestnej cyklistike Petra Sagana aktuálne možno vidieť tancovať na televíznych obrazovkách, no s tancom sa stretol už v detstve. Porozprával, čo ho zatiaľ tanec naučil, v čom je bolesť po tréningoch odlišná od tej, ktorú zažíval pri cyklistike a aj o športovej kariére.
V Mimóze sa (ne)dozviete:
1:38 – čím vypĺňa svoj voľný čas;
3:00 – prečo pri cyklistike vydržal tak dlho;
6:00 – aké bolo jeho detstvo;
7:20 – ako je na tom s cudzími jazykmi;
10:15 – čo bolo jeho prvé talianske slovo;
12:30 – v čom sa líší bolesť pri tanci a pri cyklistike;
14:40 – či bol spokojný so svojím prvým tanečným výkonom;
17:00 – aké rozdiely vníma pri tanci a cyklistike;
19:30 – o jeho pocitoch pred pretekmi;
24:40 – na akú trápnu udalosť by najradšej zabudol;
27:00 – ako vnímal to, že bol pre Slovákov a Slovenky národným hrdinom;
30:26 – aký má vzťah k divadlu a herectvu;
36:30 – či sa počas kariéry cítil vyčerpaný;
39:30 – aké má hobby;
41:58 – aké posolstvo má pre mladých ľudí.
-
Aké je to prísť 26. decembra na tréning s Rosťom Čadom a aká bola letná príprava, po ktorej vypadneš z vlaku ako cínový vojačik? Peter Sojčík hovoril v suSPEAKu aj o tom, ako mal 15 zmeškaných hovorov, lebo v prvej lige sa cez víkendy nerobí. Vypočujte si nový podcast na ŠPORT.sk s Rastislavom Konečným a Marekom Marušiakom.
UPOZORNENIE: Nasledujúca relácia nie je vhodná pre divákov mladších ako 18 rokov. Obsahuje vulgarizmy a vtipy Mareka Marušiaka, ktoré môžu byť pre niekoho nevhodné alebo pohoršujúce.
-
Bývalý minister obrany a dnes predseda strany Demokrati Jaroslav Naď tvrdí, že naša armáda sa zlepšila, no potrebuje nakúpiť tanky aj drony. Aj tak by však bez spojencov nemala v prípade útoku žiadnu šancu. Aj s pomocou spojencov by sme minimálne dočasne prišli o východné Slovensko. Premiér Fico podľa neho nerozumie pojmu jadrový dáždnik a mier či prímerie je v záujme Ruska. Mali sme v roku 1968 bojovať?
V podcaste s Jaroslavom Naďom sa dozviete:
– od 1. minúty – čo znamená, ak USA opustia Európu;
– po 2:00 – že naša budúca bezpečnosť záleží na tom, ako sa skončí vojna na Ukrajine;
– od 4:00 – ako dlho bude vedieť Európa udržať európsku obranu;
– po 6:00 – že Rusko sa skúsenosťou s vojnou stalo silnejším, no prímerie je predovšetkým ruským záujmom;
– od 10:20 – prečo by sme mali chcieť francúzsky jadrový dáždnik;
– po 12:00 – v čom by sme sa mohli spoľahnúť na Rusko, ak by bolo na našich hraniciach;
– od 13:00 – že Roberta Kaliňáka v obrane zaujíma len biznis;
– od 16:00 – či sa malo Československo v roku 1968 postaviť na vojenský odpor proti invázii;
– po 18:00 – že keby nás Rusi napadli, Fico by utekal do Ruska;
– od 19:00 – prečo by slovenská armáda nemala samostatne žiadnu šancu;
– okolo 20:00 – že v prípade útoku by bolo východné Slovensko okamžite okupované;
– od 25:00 – že armáda musí nakupovať tanky a drony;
– po 29:00 – ako Fico dosiahol, že európski lídri sa rozprávajú o našej obrane bez našej účasti;
– od 34:00 – že Európa diskutuje s Orbánom, ale nie s Ficom;
– po 39:00 – že táto vláda je už rozbitý džbán a už teraz sa dá staviť na jej pád;
– okolo 42:00 – s kým by sa Demokrati chceli spájať pred ďalšími voľbami;
– o 49:00 – že s Hlasom by nikdy nespolupracovali.
-
Zadržania, odsúdenia a politické intrigy. Čo sa skrýva za najnovšími kauzami v bezpečnostných zložkách?
Slovensko zažíva ďalšiu kapitolu vojny v bezpečnostných zložkách, ktorá sa tiahne už niekoľko rokov. Najnovšie zadržanie bývalých vyšetrovateľov NAKA, Branislava Dunčka, Roberta Magulu a Romana Staša, takzvaných čurillovcov, a tohto týždňové odsúdenie bývalého policajta Jána Kaľavského opäť otvárajú otázky o tom, kto v skutočnosti bojoval proti organizovanému zločinu a kto s ním spolupracoval.
Dnes sa pozrieme na to, čo vieme o aktuálnom vývoji oboch prípadov, aké súvislosti siahajú až do politických kuloárov a čo tieto kauzy znamenajú pre stav právneho štátu na Slovensku.
V podcaste budete počuť investigatívnu novinárku Lauru Kellö Kalinskú.
Moderuje Zorislav Poljak.
-
Branislav Balasko je šéfom slovenského fanklubu Liverpool FC a jednou z najvýraznejších postáv fanúšikovskej scény na Slovensku. V najnovšej epizóde podcastu Striedame! rozprával o histórii fanklubu, jeho fungovaní aj o rozdieloch medzi fanúšikmi v Európe a na Slovensku.
Cesta k oficiálnemu fanklubu sa začala niekoľkými telefonátmi, ktoré spustili celý proces. Odvtedy sa zoskupenie postupne formovalo, prešlo viacerými zmenami a dnes má širokú základňu fanúšikov nielen na Slovensku. Branislav Balasko sa dostal do kontaktu s viacerými podobnými fanúšikovskými skupinami v Európe a má prehľad o tom, ako sa fanúšikovská scéna vyvíja aj mimo našich hraníc, no na Slovensku nefandí žiadnemu klubu.
V rozhovore sa okrem iného venoval aj téme fanúšikovskej kultúry na Slovensku. Kritizoval nedostatočnú prácu s priaznivcami, chýbajúce aktivity pred zápasmi reprezentácie či absenciu oficiálneho fanshopu a Siene slávy.
„Zväz by mal urobiť kroky, aby zatraktívnil reprezentačné zápasy. Teraz príde Slovinsko, menej atraktívny súper, a ľudia nejdú. Nie je to o súperovi, ale o tom, že chýba aura okolo zápasu,” vysvetlil Branislav Balasko v najnovšej epizóde podcastu Striedame!
-
Udalosti nabrali neuveriteľný spád.
Čo tára Robert Fico a čo Donald Trump, zhrnul Ťažký týždeň.
-
Nikto by sa nedivil, ak by obraz Donalda Trumpa visel v ruskej tajnej rozviedke ako zamestnanec mesiaca.
To, čo sa udialo v Oválnej pracovni bolo bezprecedentné, ale je to nová svetová politika Donalda Trumpa a J.D. Vancea. Rovnako tak neoficiálne rozhovory priamo pred kamerami alebo republikánske stretnutie, ktorého súčasťou bol aj Robert Fico, skôr pripomínala neofašistický míting.
-
„Vláda Roberta Fica to so Slovenskom vzdala, chce byť súčasťou ruského sveta. No my Slováci cítime, že svoju krajinu si nedáme, nenecháme ju len tak v okupácii“, rozpráva Marián Kulich z občianskeho združenia Mier Ukrajine, ktoré stojí za zbierkou na muníciu pre Ukrajinu. „Podporou ukrajinských vojakov držíme frontovú líniu čo najďalej od nás“, dodáva.
Občianska zbierka na pomoc Ukrajine prekročila hranicu piatich miliónov. V čase, keď premiér tej istej krajiny vyhlasuje, že„Slovenská republika nebude podporovať Ukrajinu ani finančne ani vojensky“. A v Bruseli si kladie podmienky a hrozí vetom masívnej európskej pomoci pre napadnutý suverénny štát. A hoci päť miliónov nie je ani len kvapkou v mori zastavenej americkej pomoci vo výške desiatok miliárd, vďačnosť jej konkrétnych adresátov jej dáva viac ako zmysel. Napríklad vďaka odmínovacej Božene môžu bezpečne vstupovať na polia a obrábať zem, či pozornosť vyjadrená vo finančnom dare dáva silu ísť ďalej, ako to pred časom v tomto podcaste povedala Ukrajinka Anna-Mária Romančuk.
Čo a kto a aký príbeh sa skrýva už za piatimi miliónmi „občianskych“ eur, ktoré pomáhajú napadnutým Ukrajincom? Pozrieme sa na to s Mariánom Kulichom z občianskeho združenia MierUkrajine, ktoré stojí za zbierkou.
„Spúšťačom bolo víťazstvo Smeru vo voľbách vďaka masívnej podpore ruskej dezinformačnej scény. Začali vládnuť a vyhlásili, že sa napadnutej Ukrajine nepomôžu brániť. Začali sme premýšľať, ako vieme my občania vyslať jasný signál, že budeme pri Ukrajine do jej víťazstva“, spomína Marián Kulich.
Ruský mier je podľa neho pre Ukrajinu okupáciou a naša vláda len opakuje ruský naratív. To „Rus raz odíde“, čo sme počuli od ministra obrany Roberta Kaliňáka, je podľa Kulicha vo veľkom kontraste s tým, čo sa dá vidieť na Ukrajine. „Ruská okupácia je pre Ukrajincov genocída“, vysvetľuje.
Dva dni cesty autom od nás je podľa Mariána Kulicha reálna vojna. „Sme veľmi blízko toho, kde Rusko ničí ten náš svet, v ktorom žijeme a poznáme ho. Ničí našu bezpečnosť a pocit slobody“, ilustruje situáciu.
Zbierka na muníciu pre Ukrajinu je podľa Kulicha prejavom nielen našej pomoci, ale aj postoja, že sme po boku našich partnerov. „Lebo to, čo robí premiér Fico, akým spôsobom komunikuje, je vytrhnávaním Slovenska z nášho hodnotového ukotvenia. (Zbierkou) dávame signál partnerom v EÚ, v susednom Česku, že budeme stáť pri Ukrajine. Napriek tomu, že naša vláda hľadá spoluprácu iba s Ruskom.“
V podcaste si môžete vypočuť aj Kulichovu virtuálnu konfrontáciu s Robertom Ficom a jeho názormi.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Mimoriadny samit Európskej únie zrejme skončí polovičným úspechom. Lídri sa pravdepodobne posunú v otázke navyšovania výdavkov na obranu. Avšak ďalšiu podporu Ukrajiny pravdepodobne zablokuje Robert Fico a Viktor Orbán.
V dnešnom podcaste budete môcť počuť Anetu Zachovú, šéfredaktorku portálu euractiv.cz.
Nahrával Vladimír Amrich.
-
V domácnostiach i firmách máme čoraz viac zariadení, o ktorých si ani nemusíme uvedomovať, že sa pripájajú na internet. Práve preto môžu predstavovať bránu pre potenciálnych útočníkov. Súhrnne sa týmto zariadeniam hovorí aj internet vecí či skrátene IoT.
Prečo práve tento segment môže predstavovať obzvlášť nebezpečnú zraniteľnosť? Sú vôbec spôsoby, ako sa efektívne brániť, alebo jednoducho treba počítať s tým, že nejaké slabšie ohnivko sa vždy nakoniec nájde? A ako sa pripraviť na budúcnosť, v ktorej bude na internet pripojené prakticky všetko?
Na tieto a ďalšie otázky odpovedajú v najnovšom špeciálnom podcaste SHARE o kybernetickej bezpečnosti vedúci bezpečnostný inžinier Check Point Technologies Tomáš Vobruba a konzultant pre kyberbezpečnosť kritickej infraštruktúry Accura Martin Fábry.
V podcaste hovoríme o týchto témach:
Prečo sa o IoT hovorí ako o samostatnej kategórií zariadení.Ktoré takéto zariadenia najčastejšie bývajú terčom útokov.Ako v USA hackli robotické vysávače.Či vie útočník na diaľku vypnúť moderné auto.Ako sa pripraviť na budúcnosť, kde budú IoT aj humanoidné roboty a niekto ich hackne.Podcast vznikol v spolupráci so spoločnosťou Check Point Software Technologies.
Viac na - https://zive.aktuality.sk/clanok/RaQz4it/na-dialku-im-dokazali-vypnut-auto-ci-ovladat-vysavac-internet-veci-robi-aj-z-beznych-veci-terce-podcast/
-
V Európe ohľadom Trumpa prevládala politika čakania a dúfania, že to nebude také zlé. Nejednotnosť Európy a NATO je ako darček pre Putina, hovorí Peter Bátor, bývalý veľvyslanec SR pri NATO a dnes politik Progresívneho Slovenska. Rusi postupujú aj na koňoch a somároch, no letectvo majú takmer nedotknuté.
V podcaste s Petrom Bátorom sa dozviete:
– od 1. minúty – aký minister športu bude Rudolf Huliak;
– po 2:30 – ako americký prezident vydiera napadnutú krajinu;
– od 4:00 – že Trump aktuálne pomáha Rusku zabiť viac Ukrajincov;
– po 6:00 – ako sa USA pozerá na Európu ako na mladšieho brata;
– od 8:30 – či sa stále môžeme spoľahnúť na NATO, alebo hrozí jeho rozpad;
– po 10:30 – že Putin si najviac želá rozdelenie EÚ a NATO a dnešná situácia je darom pre neho;
– od 14:00 – že ak by sme boli pri stole spoločnej európskej obrany, ťažil by z toho náš zbrojársky priemysel;
– po 16:00 – že aktuálne sa rozhoduje o najdôležitejších otázkach európskej bezpečnosti od 2. svetovej vojny;
– po 17:30 – že Slovensko v NATO sedí, no nie je tam;
– od 18:00 – kde je štvrť miliardy z Kaliňákovho rozpočtu na obranu;
– po 20:00 – kde je problém investovať do vojenskej nemocnice;
– od 22:00 – či by mala byť na stole povinná vojenská služba;
– po 24:00 – že Slovensko klame o tom, ako míňame peniaze na obranu;
– od 26:00 – v akom stave je slovenská armáda a koľko dní by sme sa vydržali samostatne brániť;
– po 27:30 – či by nás naozaj bránili štáty NATO a či by sme my bojovali za Estónsko na fronte;
– od 29:00 – či sme spolu s Maďarskom najzraniteľnejšia časť NATO;
– od 31:50 – či môžeme ďakovať Zelenskému za to, že vojna nie je u nás;
– po 32:30 – prečo sa bojíme ruskej armády, keď jej chýba technika a jazdí na koňoch a somároch;
– od 35:00 – prečo nám francúzske a britské jadrové zbrane nestačia na odstrašenie Ruska od útoku na NATO;
– po 35:40 – že na konci vojny by NATO vyhralo, ale možno za cenu zničeného Slovenska;
– od 36:30 – či bude Rusko pripravené na voju proti NATO v roku 2029;
– po 38:30 – aká absurdná je požiadavka Ruska vrátiť Európu do roku 1997, ale seba nie;
– po 39:00 – že ruské plány z nás vytvárajú štáty druhej kategórie, lebo nechcú, aby sme sa vedeli brániť;
– od 41:00 – že Donald Trump je už iný ako v minulosti a prvý polrok s ním prinesie veľa škody;
– po 42:20 – že Európa má taktiku čakať a dúfať, že to s clami nebude také zlé;
– od 43:00 – ako Trump neprijal Fica a náš premiér tak v USA nič nevybavil.
-
„Čím neskôr začneme prijímať ťažké, no dôležité rozhodnutia, dostaneme sa do stále nevýhodnejšej situácie. Európa mala myslieť na zbrojenie už pred rokmi“, hovorí Tomáš A. Nagy, obranný expert Globsecu.
„Čo potrebujeme na konci dňa je zvyšovať bojaschopnosť ozbrojených síl, nie investície do nemocnice či na opravy mostov a vojenských škôl“, dodáva. Priority, o ktorých hovorí premiér Fico, nie sú prioritami na európskej či aliančnej úrovni a vláda si to podľa experta Nagya bude mať problém obhájiť.
V piatok bezprecedentná roztržka prezidentov Spojených štátov a Ukrajiny, nedeľa londýnsky samit „ochotných“, pondelok avizovaný 800 miliardový plán na prezbrojenie Európy, utorok ohlásené zastavenie americkej vojenskej pomoci Ukrajine. V ten istý utorok Zelenského diplomatická otočka a status o „pripravenosti pracovať pod silným vedením prezidenta Spojených štátov na dosiahnutí udržateľného mieru“.
To všetko pred štvrtkovou schôdzkou Európskej únie, na ktorej chce slovenský premiér klásť nohu do dverí podmienkou Ukrajine: Buď voľný prietok pre ruský plyn, inak jeho veto európskej masívnej pomoci Kyjevu.
Dynamika posledných dní a hodín, ktoré sa točia okolo chýbajúcich bezpečnostných záruk pre Ukrajinu.
Ak si od nich umýva ruky Donald Trump, bude ich schopná poskytnúť Európa? S Francúzskom, ktoré ponúka svoj jadrový dáždnik? A poučí sa z memoranda z Budapešti, ktoré bezpečnostné záruky Ukrajine už raz sľubovalo, no signatári sľuby Kyjevu nenaplnili. Garantom vtedy nebol nik iný ako Spojené štáty, Rusko a Veľká Británia?
Téma pre Tomáša Nagya, bezpečnostného analytika a experta na jadrové doktríny.
„Čo potrebujeme na konci dňa je zvyšovať bojaschopnosť ozbrojených síl, nie investície do nemocnice či na opravy mostov a vojenských škôl“, tvrdí obranný expert Tomáš Nagy.
Priority, o ktorých hovorí premiér Fico, nie sú podľa neho prioritami na európskej či aliančnej úrovni. „Vláda bude mať ťažkú robotu si to obhájiť. Nie pred bruselskými úradníkmi, ale pred spojencami. Oni majú očakávania, že budeme navyšovať obranné výdavky a reálne kupovať veci, ktoré prispejú k odbremeneniu Spojených štátov od povinnosti brániť Európu“, dodáva.
„Najlepšou bezpečnostnou garanciou pre každú krajinu stále zostáva potenciál brániť sa“, uzatvára Nagy. „Obrana (výdavky na ňu) bude musieť byť prioritizovaná vo väčšej miere, ako to bolo za posledných dvadsať rokov“.
Podľa Nagya si to aj na Slovensku vyžaduje zodpovedný prístup k otázkam vlastnej obrany. „Participovať na procesoch, ktoré dnes vidíme v Európe a ktoré súvisia s budovaním bojaschopnosti ozbrojených síl. A rovnako v budovaní odolnosti obyvateľstva. Náznaky toho, že ľudia by pred hrozbou konfliktu chceli rovno utekať, nie je prejavom potrebného sebavedomia“, hovorí expert.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
- Daha fazla göster
