Bölümler
-
„Slovensko je úžasná krajina, len Slovákom sa tak-nejak stala. Nevedia na čo, nevedia prečo,“ hovorí v ďalšej epizóde podcastu Svet medzi riadkami sociálny antropológ Juraj Buzalka a dodáva, že dodnes sme sa nezamysleli, kam chceme ako krajina smerovať.
„Vládne nám nihilistická moc bez vízie do budúcnosti,“ opisuje súčasnú politickú scénu autor knihy Postsedliaci. Zahraničnú politiku na štyri svetové strany považuje na smiech a o Slovensku hovorí ako o svetovej bezmoci.
Elity podľa neho zlyhali v základnej úlohe - presvedčiť ľudí, „že sa dá byť súčasťou globálneho sveta bez toho, aby sme opustili rodné okršleky. Že sa dá byť napríklad kozmopolitným dedinčanom, liberálnym katolíkom alebo dúhovým kresťanom.“
Tento podcast je súčasťou novinárskej série Slovensko nie je krajina pre slabších. V nej sa podrobne venujeme jednotlivým skupinám ľudí, ktoré u nás ťahajú za kratší povraz. A odkrývame dôvody, prečo ich náš systém namiesto pomoci ďalej znevýhodňuje.
-
Na Slovensku máme 950-tisíc ľudí ohrozených chudobou. A to je len oficiálny údaj, ktorý nepočíta s tými, čo sú tesne nad hranicou chudoby. Ako sme sa dostali do bodu, keď rodiny, ktorým chýbajú základné prostriedky, musia namiesto pomoci od štátu žiadať o príspevky na webe?
„Zrazu vidíte ľudí, ktorí na sociálnych sieťach zverejňujú svoje príbehy a prosia o peniaze na operácie, lieky či základné potreby. Je to nesmierne ponižujúce a nedôstojné,“ hovorí Peťo Ivanič z iniciatívy Svet medzi riadkami. Namiesto fungujúcej štátnej pomoci sa títo ľudia musia spoliehať na verejné zbierky, ktoré však nedokážu nahradiť systémové riešenia.
Tento podcast je súčasťou novinárskej série Slovensko nie je krajina pre slabších. V nej sa podrobne venujeme jednotlivým skupinám ľudí, ktoré u nás ťahajú za kratší povraz. A odkrývame dôvody, prečo ich náš systém namiesto pomoci ďalej znevýhodňuje.
-
Eksik bölüm mü var?
-
Michela Mihoková je nevidiaca Rómka. V živote sa tak stretáva s dvojnásobnou diskrimináciou. Ako nevidiacu ju ľudia neraz berú ako nesvojprávnu. Napríklad, keď príde k doktorovi so sprievodom, lekár alebo sestrička sa s ňou nerozprávajú, automaticky sa obrátia na sprievod.
“Ako keby som tam ani nebola. Ako keby ma môj zrakový hendikep predurčoval k tomu, že neviem povedať, čo mi je,” hovorí v podcaste Svet medzi riadkami.
Ešte ťažšie sa jej žije s útokmi a neprávosťou, ktoré pramenia z toho, že je Rómka. “Rasová diskriminácia je niečo, čo je neprípustné. Zatiaľ čo zrakový hendikep vedie len k podceňovaniu, rasová diskriminácia dokáže ľudí viesť k obrovskej agresivite,” hovorí Mihoková.
-
Keď sa povie Blízky východ, mnohí z nás si predstavia exotiku, Aladina, bradatých snedých ľudí so zbraňami v ruke jazdiacich na ťavách. Na svet okolo seba nazeráme stereotypne.
Tým, ako si predstavujeme a interpretujeme iné krajiny, sa zaoberá koncept orientalizmu. Nemusí ísť pritom len o Blízky východ. “Je to niečo, čo je v našej fantázii. Mimo hranice nášho kultúrneho okruhu, Orientom môže byť aj východné Slovensko,” hovorí islamológ a religionista Attila Kovács v podcaste Svet medzi riadkami.
Podobne ako my hľadíme na tých druhých, pozerajú sa s predsudkami aj “tí druhí” na nás. Pre ľudí zo Západu patria medzi exotické, “orientálne” aj krajiny strednej a východnej Európy. To sú pre nich tie štáty, kde je vodka a porno. “Napríkad aj Česi orientalizujú Slovensko. Slovenčina je taký zvláštny jazyko, ale slovenské dievčatá sú aké krásne. Je to veľmi typická stereotypizácia,” pokračuje Kovács.
Na Blízkom východe sa zas na Európu pozerajú ako na kontinent, kde muži chodia stále opití a ženy sa na uliciach premávajú polonahé.
-
Jazykovo máme síce veľmi blízko k Čechom, no mentalitou skôr k našim južným susedom. “Maďari sú naše tisícročné zrkadlo, sú tak podobní nám, že sa chceme od nich odlíšiť,” hovorí v podcaste Svet medzi riadkami etnologička Marta Botíková. Máme za sebou storočia nesmierne podobného života – roľníckeho typu. Vďaka tomu vznikla kultúra, torá nám je blízka a ktorou sa hrdíme, pokračuje etnologička.
-
“Oslovovanie je pre kvír ľudí úzko späté s bytím a tým, kým sme,” hovorí nebinárne Victory Vargicovie. Viky používa stredný rod a zámená ono/ich, čo sa mnohým môže zdať v slovenčine nezvyčajné – používa napríklad označenie autorstvo.
V podcaste Svet medzi riadkami sme sa venovali nebinárnosti, aktivizmu, lingvistike a aj tomu, či sa dnes stala zmena zámen trendom. “Keď sa niečo odtabuizuje a dekriminalizuje, tak prirodzene vidíme nárast ľudí, ktorí sa s tým verejne stotožnia,” vysvetľuje Viky a rozpráva, ako sa postupne dopracovalo ku používaniu stredného rodu a aké boli dôvody vzniku Nebinárnej príručky, ktorú neskôr napísalo.
-
Mnohé tradičné sviatky na Slovensku postupne strácajú svoj pôvodný obsah. Aj keď čoraz menej ľudí vie, čo znamenajú, sú pre nás mimoriadne dôležité - nútia nás spomaliť. Vplýva na sviatky moderná doba a globálne témy ako klimatická kríza? Obohacujú naše sviatky aj menšiny? A ktoré sviatky sa využívajú na občiansky aktivizmus? Pýtali sme sa Kataríny Popelkovej z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied.
-
I keď ešte nežijeme v rodovo vyrovnanej spoločnosti, postupne sa hranice medzi mužskými a ženskými rolami zmazávajú. Zatiaľ čo časť mužov je so situáciou vyrovnaná, v spoločnosti je aj skupina, ktorá “vzdoruje voči svetu” sledovaním mizogýnov. Zažívame krízu mužskej identity? Vedia sa ešte ženy a muži rozprávať? A ako to ovplyvňuje randenie? Pýtali sme sa Radomíra Masaryka z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského.
-
Večer si po dlhom dni zapnete televíziu, kde práve beží akčný film, ktorého identický dej ste už videli v sto ďalších verziách. Svalnatý, stoický a nebezpečný muž musí splniť ťažkú úlohu, pomstiť sa a ideálne pri tom zachrániť krásnu ženu.
Odkiaľ vychádza tento stereotyp a prečo má u divákov úspech? Odpoveď možno nájdeme aj vo fenoméne ´mužského pohľadu´ alebo male gaze, ktorý je vo filmovej tvorbe prítomný prakticky už od jej začiatkov v 20. storočí.
V podcaste Svet medzi riadkami sme sa rozprávali s dramaturgičkou Kina inak A4, Barborou Nemčekovou, aj o tom, ako mužský pohľad narába so ženskými postavami.
“Typický je záber, ktorý začína pri nohách herečky a následne kĺže po celom tele. Žena nevystupuje ako komplexná bytosť s tvárou a názorom, ale je redukovaná iba na časti jej tela,” vysvetľuje Nemčeková, ktorá je zároveň redaktorkou vo Film.sk a vedúcou filmovej sekcie v kultúrnom mesačníku Kapitál.
-
Namiesto toho, aby niektorí politici vládnej koalície súťažili argumentmi, sa snažia spochybniť médiá. Cieľom je, aby ľudia už ničomu nedôverovali.
“Je to ich politická stratégia. Veľa ľudí môže mať pocit, že ten, kto vyhral voľby, má pravdu. Žijeme však v demokracii, kde nie je len vláda väčšiny, ale sú aj zaručené práva a slobody. Jednou z nich je sloboda médií,” hovorí Pavol Szalai z organizácie Reportéri bez hraníc v podcaste Svet medzi riadkami.
Ak premiér otvorene odmieta komunikovať s vybranými médiami, porušuje tým právo na informácie. “Úrad vlády je ústredný orgán verejnej moci. Jednou z jeho zákonných povinností je poskytovať médiám informácie. Otvorene tak hovorí, že bude porušovať zákon,” dodáva Szalai.
-
V 90. rokoch bolo medzi väčšinovou spoločnosťou a maďarskou menšinou dusno. Aktivisti lepili vlastnoručne vyrobené tabuľky s maďarskými názvami na začiatky či konce obcí a Slováci ich chodili v noci premaľovať. Neskôr sa prijal takzvaný tabuľový zákon a dnes sa nad tým už nikto ani nepozastaví. Ako sa žije maďarskej menšine na Slovensku dnes? A ako to, že politici prestali vyťahovať takzvanú “maďarskú kartu”? Pýtali sme sa Kálmána Petőcza, odborníka na ľudské práva a maďarsko-slovenské vzťahy.
-
Mnohé komunity na Slovensku majú pocit, ako by sem ani nepatrili. Prejavuje sa to aj v Ústave, ktorej preambula sa začína slovami “My, národ slovenský…”
O tom, ako naša legislatíva (ne)vychádza v ústrety menšinám, sme sa rozprávali s Jánosom Fialom Bútorom, výskumníkom pracujúcim v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra a právnikom, ktorý pred súdmi zastupuje príslušníkov menšín.
Porušovania práv maďarskej komunity sa prejavuje napríklad v zdravotnej starostlivosti. Objavujú sa prípady, keď lekári odmietajú ošetrovať pacientov, ak nehovoria dobre po slovensky, alebo hovoria s prízvukom.
-
Poznáte ľudí, ktorí nechodia domov, pretože sa s rodičmi nezhodnú v politických témach a ich debaty končia hádkou? Politické strany nás rozdeľujú a v predvolebnom období môže k podobným hádkam prichádzať čoraz častejšie. Aj preto potrebujeme vedieť, ako sa rozprávať s niekým, kto má iný názor.
“Keď robím kurzy, alebo mám nejakú prednášku, veľmi často vyskočí otázka toho, ako hovoriť so svojimi blízkymi, keď si myslíme, že majú absurdné názory. Je to veľmi bolestivá vec,” hovorí Ján Markoš, šachový veľmajster, autor viacerých kníh a lektor z Akadémie kritického myslenia.
Kritické myslenie je podľa neho nadužívaný pojem - vo verejnom priestore sa neustále hovorí o potrebe budovaní kritického myslenia. S cibrením mozgu pritom môžeme začať už v pri sledovaní politických debát, kde sa používajú argumentačné fauly - neférové argumenty, ktoré majú prilákať voličov a voličky. Ján Markoš v podcaste Svet medzi riadkami pomenúva viaceré zaužívané praktiky a hovorí, ako si ich všímať. “Treba si uvedomiť, že v politických debatách nehovoria politici k sebe navzájom, hovoria na svojich voličov,” dodáva.
-
Pre high society sú pravidlá fungovania ľudí zo strednej triedy nepochopiteľné. Keď používame sporiace účty, sme pre nich ekonomickí nímandi. Podobnú optiku treba aplikovať aj pri pohľade na ľudí, ktorí sa ocitli na okraji - na spodných priečkach socio-ekonomického rebríka. Ľuďom z nižšej vrstvy nerozumieme preto, lebo nepoznáme pravidlá ich fungovania. Tie sú však funkčné a racionálne. Kultúrny antropológ a romista Alexander Mušinka strávil v rómskej osade päť rokov, niektoré súvislosti pochopil až po rokoch. V najnovšej epizóde podcastu Svet medzi riadakmi vysvetľuje, že ak by sme prišli žiť do osady, začali by sme sa správať rovnako ako miestni.
-
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo veľa mužov nechce byť vo vzťahu s vyššou ženou? Alebo nad tým, prečo sa niektorí ľudia stále odvolávajú na dodržiavanie tradícií, ktoré už modernom kontexte nemusia fungovať? Odpovede na tieto otázky môžeme hľadať aj v toxickej maskulinite. Nároky, ktoré kladieme na mužov vedú k utrpeniu ich samých a aj ich okolia. Často si neuvedomujeme, ako nás vychovávajú stoickí filmoví hrdinovia a aj kričiaci politici. Aj o tom sme sa rozprávali v pocaste Svet medzi riadkami s politológom Pavlom Hardošom.
-
Chudobní si za to môžu sami. Mali sa viac snažiť. Ak je niekto bez práce, je buď neschopný alebo lenivý. Keď rozmýšľame nad chudobou, mnohí z nás majú tieto nálepky v hlave. “Ľudia sa pozerajú na chudobných cez prsty. Do veľkej miery za to môže latentný rasizmus,” hovorí v najnovšej epizóde podcastu Svet medzi riadkami Daniel Gerbery z katedry sociológie Filozofickej katedry Univerzity Komenského.
-
Už ste sa niekedy zamysleli nad tým, ako na našu psychiku vplýva klimatická zmena? Čo napríklad prežíva človek, ktorému zaplavilo dom? Prečo nevieme pracovať s negatívnymi emóciami a skutočne musíme zažiť traumu, ktorá nás prinúti k zmene? Na tieto a iné otázky nám odpovedala psychologička, členka iniciatívy Znepokojené matky a zakladateľka iniciatívy Psycho za klímu Miroslava Šudila Žilinská, ktorá zároveň pôsobí na Ústave výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied.
-
Slovensko patrí medzi ekonomickú elitu, sme medzi top 35 hospodárstvami na planéte. Je preto správne, keď sa o časť bohatstva podelíme, hovorí v podcaste Svet medzi riadkami šéf Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu Tomáš Bokor.
V rozhovore spomína niekoľko obľúbených projektov, ktorými našinci pomáhajú v zahraničí. Napríklad testujú tablet, ktorý by mal robiť diagnostiku na diaľku. Zíde sa v oblastiach, kde je ťažší prístup k všeobecným lekárom. Súčasťou rozvojovej spolupráce bola aj návšteva kenských hasičov na Slovensku. “Mali záujem pozrieť si ako Slovenský hasičský a záchranný zbor manažuje požiarne stanice, boli na stanici v Petrželky a v tréningovom centre na Lešti,” povedal Bokor.
-
Slovensko sa potýka s krízou dôvery, ktorá sa prejavuje v rastúcej popularite konšpiračných teórií. Táto tendencia je najvýraznejšia v časoch neistoty a stresu, ako sú napríklad pandémia koronavírusu či vojnové konflikty, ako ten prebiehajúci na Ukrajine.
Ľudia sa vtedy obracajú k jednoduchým vysvetleniam zložitých svetových udalostí, ktoré ponúkajú konšpiračné teórie. “Keď máme veľký pocit ohrozenia, hľadáme zmysel v konšpiráciách, sú jednoduché, získavame vďaka nim pocit, že už vieme nájsť vinníka, alebo skupinu ľudí, ktorí sú za problém zodpovední,” vysvetľuje Magdalena Adamus z Ústavu experimentálnej psychológie Slovenskej akadémie vied v podcaste Svet medzi riadkami.
-
Zelené strechy, parky či solárne panely. Kedy je budova naozaj ekologická a kedy na nás vplýva dobre premyslený greenwashing? Architekt Peter Dostál hovorí, že by sme mali vnímať aj “neviditeľné” veci - koľko emisií sa spotrebuje alebo akou dlhou cestou prechádza materiál. Neudržateľnosť sa pritom tiahne aj produktovým dizajnom. Vázy, dekorácie, ale aj stoličky kupujeme rovnako bezhlavo ako oblečenie. Na čo sa sústrediť keď chceme ekologickú architekturu? Aj na to sme sa pýtali architekta Petra Dostála.
- Daha fazla göster
