Bölümler
-
S akými problémami sa stretávajú deti pri vyjadrovaní svojich obáv, starostí a prežívania v oblasti duševného zdravia? Akú úlohu zohrávajú pri podpore duševne zdravého životného štýlu detí ich rodičia? Ako môže škola vytvoriť bezpečné a prijímajúce prostredie a pomôcť tak duševnému zdraviu detí a učiteľov? Ako docieliť, aby boli školy miestom, kde sa podpora dostáva každému človeku?
V diskusii som privítala psychológa a špeciálneho pedagóga Viktora Križa, školskú psychologičku Kornéliu Ďuríkovú a Dianu Klepoch Majdákovú, projektovú manažérku Koalície škôl z Ligy za duševné zdravie.
-
Vypočujte si záznam zaujímavej a vysoko aktuálnej diskusie s názvom Ako spájať rozdelenú spoločnosť?, ktorú v spolupráci s Ligou za duševné zdravie pripravila spoločnosť UNIQA. Mojimi hosťami boli sociologička Zora Bútorová, ktorá sa dlhodobo venuje výskumom verejnej mienky, sociálny antropológ Juraj Buzalka a Wanda Adamik Hrycová, filmová producentka a žena so zažitou skúsenosťou úzkostnej poruchy, ktorá po snahe o destigmatizáciu týchto problémov čelila posmechu a mnohým urážkam.
V diskusii sme hovorili o tom, ako vplýva rozdelená spoločnosť na duševné zdravie ľudí a o tom, čo sa v tejto oblasti zmenilo v priebehu posledných rokov. Rozoberali sme, akú úlohu zohrávajú technológie a sociálne médiá pri udržiavaní a posilňovaní našich pocitov hnevu a strachu. Moji hostia tiež ponúkli názory na možné pozitívne zmeny a riešenia.
-
Eksik bölüm mü var?
-
Profesorka Ružena Bajcsy je americká vedkyňa v oblasti robotiky a umelej inteligencie. Narodila sa na Slovensku, v roku 1933, do židovskej rodiny. Jej šťastné detstvo skončilo s príchodom fašizmu. Slovenský štát jej otcovi, stavebnému inžinierovi Felixovi Kučerovi, síce udelil Tisovu prezidentskú výnimku – aby ho jeho vlastná krajina neposlala na smrť do koncentračného tábora – no po vypuknutí Slovenského národného povstania výnimky platiť prestali. Jej rodičov odviedla a zavraždila tajná polícia a jedenásťročná Ružena so štvorročnou sestrou sa museli o seba postarať samy.
Ružena po vojne vyštudovala na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, kde získala inžiniersky titul aj prvý doktorát. Vydala sa a porodila dcéru a syna. V roku 1967 sa dostala do Spojených štátov na Univerzitu v Stanforde. Po vpáde spojeneckých sovietskych vojsk v auguste 1968 sa rozhodla v krajine zostať. So svojimi deťmi, ktoré zostali v komunistickom Československu, a ktoré režim odmietol za matkou pustiť, sa videla až po dlhých pätnástich rokoch.
Náš rozhovor sme nahrali pri príležitosti jej návštevy Slovenska v októbri 2023 v role ambasádorky ESET Science Award.
-
Spokojnosť s vlastným životom, pocit zmysluplnosti a užitočnosti úzko súvisia s tým, čo robíme - nie však pre seba, ale pre iných. Robenie spoločenského dobra, teda čohokoľvek užitočného pre komunitu v ktorej žijeme, má veľký vplyv na naše duševné zdravie. Pri pomoci komunite sa človek často zapája do pozitívnych interakcií s inými ľuďmi, čo zlepšuje jeho sociálne zručnosti a posilňuje medziľudské vzťahy. Nové záujmy a znalosti, ktoré si robením komunitného dobra rozvíjame, nezriedka vedú k budovaniu sebaúcty a väčšej sebaistote.
V diskusii o tom, ako dobrovoľná a nezištná práca pre dobro celku vplýva na duševné zdravie jednotlivcov, komunít a celej spoločnosti som hovorila s Martinou Kolesárovou, výkonnou riaditeľkou Nadácie Pontis, Andrejom Vršanským, výkonným riaditeľom Ligy za duševné zdravie, s medzinárodne certifikovanou koučkou a mediátorkouZorou Grohoľovou a s Luciou Paškovou, známou podnikateľkou, filantropkou a aktivistkou v občianskom sektore na Slovensku.
-
Kedy si poviete, že ste na niečo starí? Sociologička Zora Bútorová, psychiatrička Elena Žigová a psychologička Elena Ondrušková v rozhovore na tému búrania predsudkov voči seniorom hovoria aj o tom, ako je u nás vnímaná hodnota života a spoločenský prínos staršieho človeka a kedy vlastne starších ľudí prestávame okolo nás vnímať. Zamýšľame sa nad tým, aké sú najčastejšie stereotypy o produktivite a kompetenciách starších ľudí a akým problémom čelia seniori na pracovisku a v spoločnosti.
Osobné výpovede mojich troch hostiek sú inšpiráciou, povzbudením aj faktami na zamyslenie v procese uvažovania o našom vlastnom starnutí. Diskusia vznikla pod odbornou garanciou Ligy za duševné zdravie. -
Aké sú najčastejšie mýty, záhady a kultúrne stereotypy súvisiace so ženským telom? Aký je ich vplyv na osobný, partnerský a sexuálny život žien? Je ženská krása a mladosť to jediné, čo má na žene cenu? Ako sa spoločnosť pozerá na starnúce ženy? A ako spoločenské očakávania deformujú sebavnímanie dievčat a žien? Dá sa naučiť zdravému vzťahu k svojmu telu a nebáť sa prejaviť svoju ženskú sexualitu?
Na tieto a ďalšie otázky odpovedali psychiatrička a sexuologička Dana Šedivá, herečka a režisérka Zita Furková a gynekologička Radmila Sládičeková. -
Ako sa prejavuje zneužívanie moci a postavenia, ktoré psychicky ubližuje inému človeku? Ako rozoznať a priznať (si), že vám niekto psychicky na pracovisku alebo v škole ubližuje? Ako sa brániť v situáciách, kedy dochádza k šikanovaniu, mobbingu alebo bossingu? K čomu vedie kultúra tolerancie psychického násilia a zneužívania? Ako takúto zažitú skúsenosť spracovať tak, aby nás dlhodobo neparalyzovala?
Počúvajte odpovede aj na mnohé iné otázky. Mojimi hosťami boli Ivana Šáteková, výtvarníčka so zažitou skúsenosťou šikany počas univerzitného štúdia, Gabriel Hrustič, klinický psychológ a psychoterapeut a Marián Mesároš, právnik zo Slovenského národného strediska pre ľudské práva.
Diskusia vznikla pod odbornými krídlami Ligy za duševné zdravie. -
Odmalička sa o sebe učíme premýšľať a rozprávať tak, ako nám hovoria naši rodičia a blízke okolie - v kontexte pohlavia, s ktorým sme sa narodili. Náš rod, meno a identita, ktoré si podľa toho prisudzujeme, bývajú - aspoň na čas - zdanlivo jasné. Čo sa ale stane, ak sa so svojím obrazom prestaneme stotožňovať? Ak pre nás zrazu veci nie sú také jasné, aké sa navonok javia? Vieme empatizovať s človekom, ktorý hovorí, že v skutočnosti je niekým iným, ako vyzerá? Aké sú naše predstavy a aká je realita? Ako žijú a s čím sa musia vysporiadať transrodoví ľudia? Prečo hovoria, že sú niekým iným? O čo im ide? O čo vlastne ide?
Na tieto a ďalšie otázky v diskusii V ženskom rode naživo odpovedali Liberty Blake Simon, modelka a transrodová žena, Claude Johann Čierny, transrodový muž, psychiatrička Mária Matisová a Viera Hincová, psychologička a mama transrodovej dcéry.
-
Hovorí sa, že životné krízy človeku ponúkajú tú najväčšiu možnosť vnútorne rásť. Avšak v období, keď sa cítime na dne, sa zvykneme uzavrieť do seba. Premýšľať o pozitívnej budúcnosti a osobnostnom raste sa nám nechce a nedá. Neraz máme pocit, že celý svet striehne iba na to, kedy sa celkom zosypeme. Sme presvedčení, že všetci vidia, ako sme zlyhali.
Ako sa vtedy znovu postaviť na nohy? Ako nájsť odvahu vyhľadať odbornú pomoc a nebáť sa medikamentóznej liečby? Ako opäť nájsť zmysel života? Ako sa poučiť z toho, čím sme si prešli? Ako sa začať preventívne starať o svoje duševné zdravie?
O svojich skúsenostiach a spôsoboch, ako sa s krízovými situáciami vyrovnali otvorene rozprávajú speváčka Celeste Buckingham so skúsenosťou vyhorenia a Valentína Sedileková, zakladateľka projektu Chuť žiť, ktorá má skúsenosť porúch príjmu potravy. -
Aký obraz duševnému zdraviu na Slovensku vytvárajú médiá? Dokážu médiá pomáhať pri destigmatizácii duševných ťažkostí a chorôb a prispievať k osvete v tejto oblasti? Akú rolu hrajú uvedomelé novinárky a novinári vo verejnom diskurze o duševnom zdraví?
V diskusii organizovanej v spolupráci s Ligou za duševné zdravie boli mojimi hostkami/hosťami Vitalia Bella, zástupkyňa šéfredaktora a editorka Denníka N, MUDr. Vanda Valkučáková, psychiatrička a členka výboru Slovenskej psychiatrickej spoločnosti a Henrich Krejča, riaditeľ centra spravodajstva a publicistiky TV Markíza. -
Čo môžeme pre seba urobiť vo chvíli, keď sa necítime psychicky dobre?
Kedy a ako je dobré obrátiť sa na niekoho blízkeho a kedy by sme mali vyhľadať odbornú pomoc? Ako sa vieme čo najlepšie pripraviť na vypočutie si našich blízkych, ktorí prežívajú krízu? Ako máme reagovať? Môžeme vôbec ľuďom s duševnými problémami radiť?
Na tieto a ďalšie otázky odpovedali vo verejnej diskusii hudobníčka a ilustrátorka Zuzana Smatanová,psychiatrička Mária Matisová a psychológ Michal Bača. -
Akým očakávaniam spoločnosti čelia ženy od svojej mladosti? Kto, čo a ako formuje našu predstavu o sebe? Ako sa zažité stereotypy podpisujú na tom, ako sa dievčatá a mladé ženy učia premýšľať o svojej budúcnosti a ambíciách? Čo ženám pomáha nabrať odvahu prestať sa riadiť očakávaniami iných a žiť svoj život slobodne(jšie)?
Hostkami mojej záverečnej diskusie v rámci Bratislavského kultúrneho leta boli režisérka a spisovateľka Eva Borušovičová, výtvarníčka Ivana Šáteková a dokumentaristka Diana Fabiánová. -
Umeniu a literatúre po stáročia dominovali muži. Kde boli v čase vzniku slávnych umeleckých a literárnych diel ženy? Koľké z nich boli mužom múzou a objektom ich tvorby a koľké z nich samy tvorili?
V diskusii o ženách v umení sme hľadali odpovede aj na otázky, či je so ženami - autorkami zaobchádzané férovo, aká je dnes cena umenia, ktoré tvoria ženy, aké prekážky v tvorbe majú umelkyne, ktoré sa stanú matkami, alebo aké nové témy prinášajú do umenia práve ženy.
Diskutovali kostýmová výtvarníčka Katarína Štrbová Bieliková, historička umenia a rektorka Vysokej školy výtvarných umení Bohunka Koklesová, divadelná a filmová herečka Marta Maťová a maliarka
Katarína Janečková Walshe.
Diskusia vznikla v spolupráci s BKIS. -
Sophie Hyde je austrálska režisérka, producentka, scenáristka a zakladajúca členka Closer Productions. Jej najnovší film Good Luck to You Leo Grande, ktorého scenár napísala Katy Brand, s Emmou Thompson a Darylom McCormackom v hlavných úlohách, rozpráva príbeh mladého sexuálneho pracovníka Lea Grandeho a ovdovenej učiteľky na dôchodku, upätej päťdesiatničky Nancy Stokes.
Film som videla trikrát a zakaždým som s hlbokým úžasom sledovala premenu oboch postáv, ich zraniteľnosť a krehké, no krásne ľudské spojenie, ktoré dokázal sprostredkovať. Osobne by som povedala, že je to film o láskavosti, neodsudzovaní a o sile prijatia, ktorú by sme si mali - hlavne my ženy - ponúknuť, aby sme dokázali žiť život bez sebakontroly a neustáleho trápenia sa v snahe naplniť očakávania druhých.
POZNÁMKA: Tento diel je v anglickom jazyku. Jeho slovenskú verziu si môžete prečítať na webe Denníka N. -
Ako sa za posledné storočie zmenil náš postoj k svadbe a manželstvu? Do akej miery bola a je svadba vnímaná ako nevyhnutnosť v rámci spoločenských zvyklostí a pravidiel?
Ako kedysi súvisela s majetkami a dobrým menom rodiny? Mohla sa žena kedysi vydávať "z lásky"? Ako sa dnes spoločnosť pozerá na slobodné ženy a ženy, ktoré sa vydávať nechcú? A závisí vôbec vyrovnanosť, pokoj a porozumenie vo vzťahu od toho, či sú partneri zosobášení?
Mojimi hostkami dnes sú profesorka etnológie Marta Botiková, sociologička a odborníčka na rodovú problematiku Silvia Porubänová a párová terapeutka Jolana Kusá.
Poznámka: Ospravedlňte prosím technické zvukové problémy v závere, kedy mikrofóny miestami bohužiaľ rušil neznámy signál, ktorý sme nevedeli ovplyvniť. Verím, že napriek tomu si nás vypočujete so záujmom. -
Ako sa obliekali slovenské ženy pred 100 rokmi, aké boli bežné odevné súčasti v meste a na vidieku a ako ovplyvňoval slovenský ľudový odev mestskú módu žien? Ako sa žena "oslobodzovala" resp. emancipovala v obliekaní a prečo? Do akej miery spoločnosť tlačila a aj dnes tlačí ženy a dievčatá do istých spôsobov obliekania? Sú ženy slobodné v tom, ako sa môžu obliekať?
V diskusii Šaty ako kľúč sa rozprávame o tom, ako zmeny v ženskom obliekaní odzrkadľujú zmeny v spoločenskom a sociálnom postavení žien.
Mojimi hosťami sú Boris Hanečka, módny návrhár a dizajnér, Zuzana Šidlíková, historička módy, kurátorka Múzea ľudovej umeleckej výrobyEva Hasalová a historička módy, kurátorka Slovenského národného múzea. Podujatie vzniklo v sérii štyroch diskusií ako súčasť mestského festivalu Bratislavské kultúrne leto 2022. -
S hostkami Ľubou Pavelovou (Budúcnosť n.o.), Elenou Ondruškovou (Liga za duševné zdravie SR) a Dašou Malíkovou (ALEJ poradenské centrum) sa v diskusii venujeme tomu, ako fungujú a aké stratégie volia ženy, ktoré zažívajú násilie v párových vzťahoch.
Hovoríme predovšetkým o rôznych našich predsudkoch a pretrvávajúcich stereotypných predstavách - napríklad, že existujú ženy, ktoré majú "predispozíciu" byť obeťou párového násilia, prípadne, že "skutočné" násilie je len to fyzické, pri ktorom padajú údery. Nie je to pravda.
Násilie má mnoho podôb. Zažívajú ho ľudia - ženy, aj muži - rôzneho veku, vzdelania a sociálneho statusu. Psychické alebo ekonomické násilie, ktoré na tele človeka nezanechávajú viditeľné stopy, sú rovnako kruté. Mali by byť rovnako absolútne neprijateľné.
Mentalita signifikantnej časti slovenskej spoločnosti má pritom stále veľkú toleranciu násilia, vrátane násilia páchaného na ženách. Tieto zastarané kultúrne vzorce ženu stále podvedome stavajú do podriadenej pozície. Nútia ju prijať kontrolu a ovládanie mužom, prípadne patriarchálnou spoločnosťou v opakovaných snahách obmedziť jej právo na telesnú integritu. Tento mentálny prežitok by sme mali konečne definitívne opustiť. Mali by sme tiež prestať bagatelizovať a spochybňovať slová tých, ktorí násilie zažili alebo zažívajú a s touto skúsenosťou sa nám zdôveria. Dôsledok nami vyjadrených pochybností môže byť iba negatívny. -
Dominujú v našej spoločnosti stále rodové stereotypy? Formujú nás normy a predsudky spojené s rodovou deľbou práce? Ako vníma spoločnosť úspešné ženy v riadiacich funkciách? Dá sa kariéra ženy skĺbiť s fungujúcou rodinou? Čo ak sa ocitne žena, prípadne aj matka za hranicou svojich možností, bez práce, domova či na úteku? Ako pomáha spoločnosť takýmto ženám? Existuje mýtus ženskej krásy? Môžu nám pri nastoľovaní pomerného zastúpenia žien pomôcť kvóty?
Diskusiu Nadácie otvorenej spoločnosti, ktorá sa uskutočnila 21.10.2021 v Bratislave moderovala Katarína Strýčková, hostkami boli:Barbora Paulovič-Deckerová - riaditeľka Divízie partnerského predaja pre región CEE v IBMTimea Keresztényiová - šéfka publicistiky ženských magazínov Eva a Madam EvaDaniela Gáliková - riaditeľka krízového centra Brána do životaOlívia Hurbanová - autorka konceptu Future Skills™, revolučného vzdelávania. -
"All European countries were working on the digital education agenda before the pandemic, but not all have made the same progress. The differences we see today are striking," says Anna Diamantopoulou, former Greek Minister of Education and one of four candidates left in the race to become the next Sec-Gen of OECD. According to Diamantopoulou, inequalities in children's access to education through technology can be seen everywhere. However, as she points out, according to the United Nations (UN), eleven million of girls in poor countries will quit school, having no educational alternatives during the pandemic. For them, dropping out of school subsequently means forced marriage, sexual violence, exploitation, or being victim of human trafficking. "The current pandemic will have a huge negative impact on the generation of children in poor countries. And this is a real disaster for all of us," adds Diamantopoulou.
POZNÁMKA: Nahrávka je v anglickom jazyku. Rozhovor v slovenčine si môžete prečítať na webe Denníka N. -
Dnešný mimoriadny diel som nahrala netradične s dvomi hosťkami: s Júliou Marcinovou a Kajou Kováčovou, s ktorými som kedysi tancovala a spievala vo folklórnom súbore Rozsutec v Žiline. Stretli sme sa v štúdiu Žilinskej univerzity pri príležitosti nahratého stého dielu V ženskom rode. Rozprávali sme o tom, čo nás spája a čo všetky tri opatrujeme hlboko v sebe - o láske o folklóru, o priateľstve, radosti a vzájomnom prijatí.
Ďakujem vám všetkým nielen za vašu priazeň a podporu, ale najmä za vašu otvorenosť myšlienkam a príbehom žien, ktoré medzi nami žijú. Ochota počúvať a otvárať sa iným názorom je podľa mňa základom zdravej spoločnosti. Práve na nej stojí naša vzájomná dôvera, úcta a pocit spolupatričnosti.
- Daha fazla göster
