Bölümler
-
Hosťami podcastu sú zakladateľka a hlavná kreatívna sila vydavateľstva Slnko Records Jana Shina Lokšenincová, prorektor UK pre vonkajšie vzťahy Radomír Masaryk a predseda Slovenskej akadémie vied Pavol Šajgalík.
Neboli sme pripravení na to, čo máme: pandémia, klimatická zmena, energetická kríza, nehovoriac o vojne, priemysle 4.0, umelej inteligencii.
Ľudia uvideli ako sa veda hýbe často chaoticky. Prichádzali rôzne hypotézy o tom, čo napríklad pomáha na koronavírus. Potom sa zistilo, že je to slepá ulička, že to bola hlúposť a vrátili sa na začiatok. Ľudia naživo videli ako sa robí veda. Nie je to zažiť heuréka moment, je tam strašne veľa vracania sa z polcesty, frustrácie, slepých uličiek.
Ľudia majú množstvo otázok, na ktoré si nevedia odpovedať. Všetky tieto otázky dokáže zodpovedať dobrá, kvalifikovaná veda. Politika nám pomôže až v druhom kroku. Dobrá veda navrhne riešenia, dobrá politika ich podporí.
Pred pár rokmi sme si mysleli, že digitálne technológie sú koniec živého hrania. Dnes človek vidí, ako ľudia chodia na koncerty za autenticitou zážitku. Podobné to môže byť na univerzitách. Aj keď si môžeme prednášku vypočuť online, to že profesor niečo naživo predvedie, niečo mu napadne, niekto sa opýta a on zareaguje, je tak silné, že sa to nahradiť nedá.
Keď sem vtrhla pandémia, objavili sa ľudia, virológovia, imunológovia, ktorí do spoločnosti vnášali kľudný hlas. Som presvedčený, že to výrazne pomohlo. Kvalifikovaná veda s umením - umenie zušľachťuje, veda dáva odpovede. Aby sme mali psychickú pohodu, potrebujeme mať zdravý názor aj kus radosti z umenia.
Podcast moderuje Slavomír Ondoš.
-
Začali sa prejavovať rôzne typy negatívnych postojov, ktoré predtým neboli evidentné. To je zrkadlo, test pre nás, akí sme, ako uvažujeme. Jedna zo zlých vecí je chýbajúci "trust in institutions". Nedôvera k inštitúciám je u nás obrovská. V mnohom sme ako rozpoltení, nedôverujeme, reagujeme istým spôsobom a robí nám to všetkým zle. Vytvára v spoločnosti konflikty.
Stratil sa triezvy, civilný, racionálny pohľad na témy, aby sme hľadali čo najlepšie riešenie namiesto boja jedného proti druhému. Nedôvera k inštitúciám je najmä u ľudí, ktorí nadobudli pocit, že o nich nie je záujem. Krajina, vláda, alebo akokoľvek to nazveme, že sa o nich nezaujíma, akým spôsobom žijú.
Na Slovensku máme príliš krátku tradíciu zodpovednosti za seba, postarať sa o seba. Ľudia vždy očakávajú, že im niekto "zhora" niečo dá, postará sa o nich.
So študentmi sme mali debatu, prečo by chceli podnikať. Objavuje sa – chcem pomáhať druhým, pomáhať spoločnosti. Tu vidím najväčšiu nádej, ktorú prináša ich generácia. Hoc sa o nich hovorí ako o "snehových vločkách", a tak ďalej. Oni sú vo svojej podstate väčšinou dobrí. Chcú konať dobro pre spoločnosť a realizovať sa.
Podcast moderuje Slavomír Ondoš a a jeho hosťami sú fyzička Mária Markošová a ekonóm a regionalista Oto Hudec.
-
Eksik bölüm mü var?
-
Ak by Slovensko hľadalo jednu diagnózu a jeden liek na veľa spoločenských problémov, bolo by treba hľadať odpoveď ako posilniť dôveru medzi ľuďmi. Nejde ani tak o dôveru k inštitúciám, to príde samo, ale ak by sa nám podarilo posunúť dôveru medzi bežnými ľuďmi trošku ďalej, bol by to kľúčový posun pre Slovensko.
Ľudstvo sa stáva čoraz viac špecializovaným. Tým pádom musíme spolupracovať, aby sme niečím v spoločnosti pohli. Svet sa stáva komplexnejší, problémy zložitejšie. Spolupráca je kľúčová a základom je dôvera. Na to, aby sme prekonali výzvy pred nami, klimatické zmeny, ozbrojené konflikty, digitalizáciu, to vyžaduje spoluprácu medzi ľuďmi, ktorá je podmienená dôverou.
Čím viac sa veda tlačila do popredia, o to viac bolo počuť hlas tých, ktorí jej nerozumeli. Ide o známy Dunningov-Krugerov efekt – čím menej rozumiete veciam, tým ste sebavedomejší že máte pravdu. Konšpirácie a veci okolo nich sú spojené procesy. Nepoznáme vedcov, nemáme komu dôverovať, neveríme, že riešenia ktoré poskytujú sú dobré. Nerozumieme vede ako takej.
Informovanosť umožnila pochopiť, že sme rôzni. Potom sa aj jednoduchšie identifikuje kto sme my, priateľská sociálna skupina. Sme podobní, máme podobné záujmy. Ale zároveň to umožňuje vyhraniť sa voči ostatným skupinám. Ak ľudia čelia problémom, hľadajú vinníka za svoje problémy v inej sociálnej skupine. To je typický jav, ktorý zneužívajú politici.
Vojna na Ukrajine a energetická kríza, ktoré v súčasnosti veľmi intenzívne prežívame sú skôr krátkodobé udalosti. Dlhodobý vývoj bude ovplyvňovaný predovšetkým digitálnou, klimatickou a geopolitickou transformáciou. To sú tri veľké dlhodobé transformácie, ktoré navzájom spolu súvisia. Ovplyvňujú sa už dnes navzájom a ovplyvňujú spoločnosť.
Podcast moderuje Slavomír Ondoš a a jeho hosťami sú vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimír Šucha a docent a vedúci Katedry verejnej správy a regionálneho rozvoja na NHF EU v Bratislave Štefan Rehák.
-
Zo skoro najmladšej spoločnosti v Európskej únii sa staneme najstaršou. Na to sa musíme pripraviť. Sú prvé lastovičky, ktoré sa venujú medzigeneračnej komunikácii a ako zmeniť prístup k nej, aby sme najstaršiu generáciu nebrali ako príťaž pre spoločnosť. Neoliberálny ekonomický pohľad na fungovanie spoločnosti je našou najväčšou výzvou.
Myšlienka medzigeneračnej pomoci je silná, ale otázkou je aj to, či dnešnej generácii seniorov má kto pomoc poskytnúť. Ľudia privádzajú svoje deti na svet v neskoršom veku. Tým sú naraz zastihnutí potrebou starostlivosti o dve vekové skupiny naraz. Potrebujú ich deti a súčasne už aj ich rodičia. Tento problém pred tridsiatimi rokmi neexistoval.
V tradičnej spoločnosti sa deti v opatere striedali. Mala aj rôzne formy, nebola tu jediná forma starostlivosti o najstaršiu generáciu. Teraz je detí menej a niekedy ani nežijú v lokalite v dôsledku urbanizácie, sťahovania z vidieka. Očakávať od rodiny, či už nukleárnej alebo rozšírenej, že prevezme celú starostlivosť o najstaršiu populáciu, je iluzórne.
Zatvárame oči pred migráciou ale ide o jednu zo záchran pre krajiny, ktoré starnú. Zmení sa štruktúra, na to sa musíme nachystať. Slovensko nebude jednofarebné, ako by sme ho mnohí radi mali. Bude oveľa farebnejšie.
Podcast moderuje Slavomír Ondoš a jeho hosťami sú demografka a geografka Marcela Káčerová a etnologička Ľubica Voľanská.
Viac informácií o projekte nájdete na www.vedaodpoveda.sk
-
Dlhé stáročia sa s nami vlečie náchylnosť vysvetľovať si náhle zmeny, vysokú úmrtnosť či chorobnosť inými ako racionálnymi spôsobmi. Pomôže iba osveta a kvalita diskusie.
Rozhodnutia do budúcnosti nevieme urobiť bez citlivého barometra – čo sú signály, ktoré vidím? Rozumieť tomu, že budúcnosť tu už je, dostávame o nej signály, ale ktoré z nich sú šum, a ktoré asi trend? Vnímať, že niečo dáva zmysel veľkému počtu ľudí, tým pádom sa to stane normou. Alchýmiou je naučiť sa zachytávať relevantné signály budúcnosti.
Ak si pozrieme svoj dopad na svet, komunitu, rodinu, všetko začína tým kto som a ako fungujem. Aký dopad má čokoľvek, čo robím. Kým nezačnem od seba, meniť svoj mentálny model, čokoľvek urobím, bude len prenášaním frustrácie, prenosom nezdravého modelu na moje aktivity. Najdôležitejší krok je, aby sme si začali uvedomovať, aké mentálne modely používame.
Kým nezmeníme nastavenie mentálnych modelov ľudí o tom, ako fungujeme v tomto svete, tak je jedno, aký proces a politiku zavedieme. Stroskotajú na našom mentálnom modeli. Pyramída o tom ako robiť zmenu, je založená na mentálnom modeli nášho pohľadu na svet.
Podcast moderuje Slavomír Ondoš a jeho hosťami sú Lucia Šicková, spoluzakladateľka Pixel Federation a historik Pavol Maliniak.
Viac informácií o projekte nájdete na www.vedaodpoveda.sk
-
V podmienkach, v ktorých sme, máme dosť šikovných ľudí, ktorí sa naozaj snažia. Či už je to na úrovni mladších, starších, skúsenejších, jednej, druhej alebo tretej inštitúcie, je to úplne irelevantné. Aj tu nám vznikajú kvalitní ľudia, ktorí by sa uplatnili aj v Európe a je škoda, že ťaháme za kratší povraz najmä v akceptácii a prijatí od spoločnosti.
To, čo by sme potrebovali všetci bez odboru, profilu a pracovného zaradenia, je počúvať sa, rešpektovať a začať si dôverovať navzájom.
Všetci chceme, aby naša spoločnosť niekam smerovala. Poďme ďalej a hľadajme dobré riešenia, ktoré vznikli počas covidu a aplikujme ich do praxe.
Podcast moderuje Dominika Fričová a jej hosťami sú lekárka a neurologička Zuzana Košutzká a informatik profesor Maximilián Strémy.
Viac informácií o projekte nájdete na www.vedaodpoveda.sk
-
Najviac čelíme strate hodnôt, hodnoty sú zle nastavené. Človek by si mal byť vedomý, že to čo koná, za to je zodpovedný, za následky aj dôsledky. V pocite slobody v duchu – ja môžem všetko, zabúdame, že sloboda je spojená so zodpovednosťou. Len zodpovedný človek si môže užívať slobodu tak, aby neubližoval druhým.
Mali by sme zmeniť prístup k vzdelávaniu, pracovať s mladými ľuďmi, ukázať čo je dôležité, prestavať rebríček hodnôt. Čo môžeme robiť je byť zodpovedný každý sám. Spoločnosť sa skladá z miliárd jedincov. Ak je každý zodpovedný, potom je všetko v poriadku. Problematiku je ale potrebné systematicky uchopiť, aby boli infraštruktúra a prostredie nastavené tak, že nedovolia robiť všetko. Dôležité je tiež vzdelávať ľudí, aby sa nesprávali zodpovedne a čestne len kvôli kontrole, ale aby to tak cítili: toto je správne, to nás povedie, zachráni, tak to má byť.
Podcast moderuje Dominika Fričová a jej hosťami sú Soňa Ftáčniková- Národný kontaktný bod Horizont Európa pre tému etika a integrita vo výskume a neuroimunológ Norbert Žilka.
Viac informácií o projekte nájdete na www.vedaodpoveda.sk
-
Jednou z najväčších výziev pre svet je porozumieť správnemu využitiu energie, teda hľadanie diverzifikovaných zdrojov energie, ktoré by umožnili nevyužívať energiu nadbytočne. Platí to pre jednotlivca, aj pre usporiadanie spoločnosti. Hľadáme nové usporiadanie spoločnosti, ktoré by energiu využívalo oveľa citlivejšie a efektívnejšie.
Druhou dôležitou výzvou je porozumenie informáciám a schopnosť spracovať ich. Veľa problémov, ktoré teraz máme, si spôsobujeme sami. Súvisí to úzko so spracovaním veľkého množstva informácií. Mať veľa informácií vôbec neznamená veľa vedieť.
Diskusia je nutná, je to začiatok synchronizácie, vytvorenia lepšej koherencie a návratu k lepšiemu využitiu zdrojov. Pandémia ukázala, že možné je prakticky všetko, ak sa to správne vysvetlí a ľudia pochopia, že je to potrebné.
Podcast moderuje Ľubomír Bilský a jeho hosťami sú biofyzička Alžbeta Marček Chorvátová a biofyzik Dušan Chorvát.
Viac informácií o projekte nájdete na www.vedaodpoveda.sk
-
Rôzne pravdy musia súťažiť. Rôzni ľudia musia v súťaži hľadať priestor, konsenzus nad riešením vecných problémov. A to je dialóg. Ale s majiteľmi pravdy je dialóg veľmi obtiažny. Namiesto dialógu v spoločnosti prebiehajú paralelné monológy. Ani vedecké spoločenstvá sa navzájom nepočúvajú.
Mimoriadna zodpovednosť vedcov spočíva v tom, že máloktorý vedia použiť jazyk, ktorý oslovuje laickú verejnosť. Máloktorý vie použiť jazyk, ktorý presvedčí a motivuje politikov. V čase kríz a veľkých spoločenských pohybov majú lídri úlohu, aby nastavovali trendy. Majú nastaviť procesy tak, aby sa dalo podľa nich jasne ísť. Aby im ľudia dôverovali, aby boli čitateľné, jednoznačné.
Podcast moderuje Slavomír Ondoš a jeho hosťami sú sociálna psychologička Barbara Lášticová, sociológ, prognostik Fedor Gál a ekonóm, viceguvernér NBS Ľudovít Ódor.
Viac informácií o projekte nájdete na www.vedaodpoveda.sk
-
Vidíme z histórie, že časť populácie tlačilo niečo vpred, ísť trochu ďalej, posúvať hranice. To bude človek vždy robiť a to spôsobí, že vo vzdialenejšej dobe budeme dlhodobo na Mesiaci a potom možno aj na Marse.
Informačné technológie ovplyvňujú spoločnosť v nepredvídaných smeroch. Jednoduchou myšlienkou bolo používateľom služieb ponúkať obsahy, ktoré sú pre nich zaujímavé. Teraz vidíme, že to môže viesť k dramatickým rozdielom medzi tým, ako udalosť vníma jeden a druhý človek. Momentálne je umelá inteligencia úspešná vďaka obrovskému množstvu dát. Je veľmi dobrá v tom, že rozpozná vzory alebo pravidlá, ktoré sú skryté v dátach.
Podcast moderuje Slavomír Ondoš a jeho hosťami sú informatik Ján Magyar a astronóm Jiří Šilha.
Viac informácií o projekte nájdete na www.vedaodpoveda.sk
-
Zažívame čoraz väčšie rozdiely nielen medzi bohatými a chudobnými, ale tiež medzi vzdelanými a menej vzdelanými ľuďmi. Na jednej strane sa neuveriteľný vedecký pokrok a rozmach technológií stretáva s ľuďmi bez vzdelania, ktorí nie sú schopní pochopiť tieto veci a veria radšej dezinformáciám. Z toho pramenia problémy tejto doby, ako je napríklad popieranie vedy a klimatickej krízy.
Veda sa pritom od počiatku točí okolo 3 základných vecí, ľudia chcú žiť dobre, pohodlne a dlho. Veda je súčasťou nášho každodenného života, silným a pevným pilierom modernej spoločnosti, veda je všade okolo nás.
Podcast moderuje Dominika Fričová a jej hosťami sú biochemik Pavol Čekan a virológ Boris Klempa.
Viac informácií o projekte nájdete na www.vedaodpoveda.sk
-
Prínosom vedy a výskumu okrem iného je, že prinášajú overené informácie, na ktorých treba stavať rozhodovanie nielen v medicíne, ale aj v spoločenskom živote.
Pre zmenu správania ľudí však nestačí, že im budeme poskytovať biologické informácie o chorobách a aspektoch s nimi spojenými. Potrebujeme na to sociológov, psychológov, odborníkov venujúcich sa správaniu ľudí, ktorí nám pomôžu.
Na Slovensku síce nemáme odborníkov na všetko, ale to neznamená že nemáme odborníkov. Zopár máme na skutočne svetovej úrovni a tých by sme mali podporiť tak, aby svetovú vedu mohli robiť doma. Keď príde ďalšia pandémia alebo iný väčší problém, a oni tu sú, budeme mať správne nástroje, správnych ľudí, ktorí to budú manažovať.
Podcast moderuje Dominika Fričová a jej hosťami sú profesorka a epidemiologička Alexandra Bražinová a lekár a molekulárny biológ Peter Celec.
Viac informácií o projekte nájdete na www.vedaodpoveda.sk
-
Uzavretie ľudí do vlastných oklieštených životných perspektív, pohľadov nie je len na Slovensku. Pozorujeme ho naprieč západným svetom. Dôsledkom je radikalizácia myslenia a zraniteľnosť. Vytvára podmienky pre to, aby ľudia podliehali populizmu. A to je niečo, čo sa stupňuje. Ako sa spoločnosť vyvíja, vývoj prebieha v protitlakoch. Vždy sú isté liberálne a konzervatívne prúdy a vzniká medzi nimi pnutie. Jedna strana získa v určitom momente prevahu nad druhou a naopak.
Nevyhnutným prvkom je reflexia, zvyšovanie vzdelanosti, učenie sa otvorenému dialógu. Treba sa vyvarovať krátkozrakým rozhodnutiam. Treba sa veľmi dobre pozrieť na to, či to čo sa mi oplatilo urobiť dnes lebo to stálo menej EUR, či sa to rovnako vyplatí aj zajtra, či to bude výhodné aj o desať rokov, o dvadsať, o päťdesiat rokov.
Podcast moderuje Slavomír Ondoša jeho hosťami sú antropologička a režisérka
Soňa G. Lutherová a profesor a ekológ Pavol Prokop.
Viac informácií o projekte nájdete na www.vedaodpoveda.sk
-
Spoločnosti sa nevedia vysporiadať s veľkými problémami. Expertíza je používaná aktérmi selektívne. Ľudia, ktorí rozhodujú sa ňou v kritických otázkach neriadia. Skôr si vyzobávajú, čo sa im aktuálne hodí. Translácia expertízy do praxe je mizerná aj pri zásadných veciach.
Vážme si to dobré, čo máme. Posledné mesiace ukazujú, že vždy môže byť horšie. Vyberajme to dobré a posúvajme sa lepším smerom, nech sa budúce generácie poučia ako sme to teraz my nespravili. Vzhľadom na obdobie pandémie, by sme mali dôverovať odborníkom na danú problematiku.
Podcast moderuje Dominika Fričová a jej hosťami sú molekulárna biologička Ľubomíra Tóthová a sociálny antropológ Andrej Belák.
Viac informácií o projekte nájdete na www.vedaodpoveda.sk
-
Udržateľnosť demokratickej spoločnosti a zriadenia súvisí s obracaním pravdy, základného parametra fungovania modernej otvorenej spoločnosti. Ten je spochybňovaný. Kľúčovou výzvou sveta je udržanie liberálno-demokratického systému, ktorý zabezpečuje slobodu pre jednotlivcov.
Problémy, ktoré v súčasnosti zažívame nie sú malé. Ruská invázia na Ukrajine sa snaží podkopať súčasné liberálne medzinárodné usporiadanie, svet v ktorom žijeme. To nie sú malé problémy. Napriek tomu si myslím, že svet dokážeme zachrániť. A akokoľvek sa o to musíme snažiť.
Podcast moderuje Daniel Straka a jeho hosťom je profesor a politológ Jozef Bátora.
Viac informácií o projekte nájdete na www.vedaodpoveda.sk
-
Budeme umelcov učiť programovať roboty? Alebo robotikov chápať umenie? Bude mať murár robota ako svoj pracovný nástroj. Zoberú nám roboty prácu? Budúcnosť je postavená na zásadnej zmene vzdelávania založenej na interdisciplinarite.
Multidisciplinarita je ťažká, stojí oveľa viac energie, ale nakoniec dostaneme výrazne lepšie výsledky. Ak nezachytíme vlak teraz, tak sa opäť raz budeme čudovať, že sme krajinou s nízkou pridanou hodnotou.
Podcast moderuje Daniel Straka a jeho hosťami sú profesorka a informatička Mária Bieliková a profesor a robotik František Duchoň.
Viac informácií o projekte nájdete na www.vedaodpoveda.sk
-
Naše dejiny sú pretkané krízami. V podstate takmer každá generácia by mohla povedať, že prežívala krízové obdobie. Aj preto by sme mali analyzovať historické krízy a mali by sme sa pokúsiť z nich poučiť. To čo sa deje v tomto storočí v súvislosti s pandémiou alebo s inými udalosťami vo svete, archeológovia poznajú z dejín. Niektoré udalosti sa replikujú, vieme ich očakávať. Na Slovensku je výzvou znalostná ekonomika, ale aj spoločenská polarizácia. Robí nás to ako spoločnosť veľmi zraniteľnou. Nie je to vina ľudí. Súvisí to so vzdelaním, zapojením, slabou sociálnou kohéziou. Tí, ktorí majú vzdelanie by mali myslieť aj na tých, ktorí ho nemajú a spoločnosť zlepšovať. Musíme sa naučiť pracovať s veľkými dátami ruka v ruke s prírodnými vedami a učiť sa od nich efektívne pracovať, vyhnúť sa lapsusom. Ak sa chcete prehŕňať veľkými dátami, musíte ovládať štatistiku. Bude to veľká zmena, už tu je, len musíme naskočiť na ten vlak.
Podcast moderuje Daniel Straka a jeho hosťami sú mediavelistka Evina Steinová a archeológ Branislav Kovár.
Viac informácií o projekte nájdete na www.vedaodpoveda.sk
-
Ľudia dôverujú vede a vedeckým poznatkom najmä vtedy, keď im hovoria čo chcú počuť. Keď im vyhovujú. Ak sú proti ich názorom, sú viac skeptickí a nabiehajú na protichodné naratívy. Vedci sú ako v slonovinovej veži, pre laikov sú vzdialení a tým sa voči nim dá vymedzovať.
Vo vede sa pritom funguje takým spôsobom, že skoro nikdy nevládne úplná zhoda a to sa veľmi ťažko prenáša do spoločnosti mimo vedeckej komunity. Možno o desať rokov nájdeme nové poznatky, naše teórie sa úplne preformulujú. Treba však brať do úvahy čo vieme dnes a analyzovať poznatky v súčasnosti.
Podcast moderuje Slavomír Ondoš (SOVVA, o.z.) a jeho hosťami sú sociológ Michal Vašečka a psychológ Jakub Šrol.
Viac informácií o projekte nájdete na www.vedaodpoveda.sk
-
Zdá sa, že všetci všetko vedia. Tí, ktorí chcú alebo vytvárajú dezinformácie prevzali vedecký slovník bez toho, aby chápali súvislosti. Najdôležitejšie je pritom vzdelávanie. Nielen v tom zmysle, že nás urobí múdrejšími, ale že nás naučí spolupracovať, chápať jeden druhého. Jedine tak máme ako spoločnosť šancu prežiť. Keď sa naučíme spolupracovať, jeden druhého chápať so všetkými rozdielnosťami, tak prežijeme.
Podcast moderuje Dominika Fričová (Žijem vedu) a jej hosťami sú molekulárna biologička Petra Hamerlik a mikrobiálny genetik Imrich Barák.
Viac informácií o projekte nájdete na www.vedaodpoveda.sk
-
V úvodnej epizóde podcastu Veda odpovedá načneme tému ako sa novým spôsobom prejavila vo svete nedôvera. Nedôvera najmä vo vedecké dáta, a aké je ťažké presviedčať ľudí, že s vecami, ktoré nie sú hmatateľné treba niečo robiť aj keď nevidia ich priamy dôsledok. Máme k dispozícii veľa dát, spoločnosť vieme pozorovať na mikroúrovni. Nevieme však vysvetliť základné veci. Čo je vedomie? Čo je šťastie? Miesto človeka uprostred spoločnosti nie je dobre prebádané.
Podcast moderuje Daniel Straka (SOVVA) a jeho hosťami sú neurobiologička Dominika Fričová a humánny geograf Slavomír Ondoš.
Viac o projekte sa dozviete na www.vedaodpoveda.sk
- Daha fazla göster
