Episodes
-
V najnovšej časti nášho historického podcastu si priblížime osud ďalšieho neznámeho hrdinu Slovenského národného povstania. Filip Tretiník – rodák z obce Udiča pri Považskej Bystrici – mal vskutku dobrodružný život. Neostal murárom, za ktorého sa vyučili, ale v dôsledku historických prelomových udalostí sa dostal na front prvej svetovej vojny. Bojoval na ruskom fronte, kde ho dvakrát poranili. Potom, ako padol do ruského zajatia, prestúpil do vznikajúcich československých légií. Spolu s nimi absolvoval legionársku cestu od Kyjeva cez Irkutsk až do Vladivostoku a odtiaľ do vlasti. Jeho silná povaha a charakterové vlastnosti sa mu zišli aj počas bojov Povstania. Miroslav Debnár hovoril s historikom Marianom Uhrinom z Múzea SNP o jednej z bojových operácií, v ktorej sa Filip Tretiník vyznamenal.
-
Na prelome februára a marca pred osemdesiatimi rokmi už málokto pochyboval o porážke nacistického režimu. Nad Hitlerom sa sťahovala slučka od juhu, západu i východu a začali sa preteky o to, kto bude skôr v Berlíne. V tomto čase naším územím stále prechádzal vojnový front. Kým východ republiky si užíval vytúženú slobodu, vo veľkej časti vtedajšieho obnoveného Československa stále rinčali zbrane. Na pamiatku vojakov oslobodeneckej Červenej armády sa u nás roky nemohlo ani len takpovediac „pozrieť krivým okom“. Objektivizovaná história a nezávislý výskum dnes už môže hovoriť aj o politicko-ideologickom rozmere oslobodzovania nášho územia. Miroslav Debnár hovoril s historikom Jurajom Lepišom z Múzea SNP.
-
Missing episodes?
-
V dejinách ľudstva sa z času na čas objavia spasiteľné teórie a jednotlivci, ktorí deklarujú, že poznajú recept na šťastie a prosperitu národov a spoločenstiev. Ušľachtilé ciele pre jednu komunitu sa však nemusia pozdávať inej, najmä ak sú na jej úkor. Za ideologické ciele padli v rôznych bojoch a vojnách už milióny ľudí. A zomierajú stále ďalší a ďalší. A rovnako z popola dejín vyrastajú noví a noví spasitelia ako bájny vták Fénix. Pred viac ako osemdesiatimi rokmi sa takto nechala oklamať nemecká spoločnosť národným socializmom a na území Ruska sa etablovala boľševická ideológia. S obidvoma máme na Slovensku svoje smutné a bohaté skúsenosti. Miroslav Debnár o nich hovoril s historikom Jurajom Lepišom z Múzea SNP.
-
Od januára do konca februára 1945 prebiehala na našom území Západokarpatská operácia. Vojská Červenej armády, Československého armádneho zboru a rumunskej armády počas nej oslobodili veľkú časť stredného Slovenska a postupovali smerom na západ. Ale kým došlo k oslobodeniu Bratislavy na začiatku apríla, pretieklo ešte veľa krvi. Rinčanie zbraní a vojnové hrôzy z veľkých vojnových operácií sa presunuli aj k nám a dopady vojny pocítili všetci. Ako sa však veľké historické míľniky počas vojny odzrkadlili na živote jedného malého stredoslovenského mesta? Pútavým čítaním je v tejto súvislosti vojnová kronika Banskej Bystrice. Listoval v nej Miroslav Debnár spolu s historikom Múzea SNP Lukášom Volentierom, ktorý kroniku mesta pred časom pripravil pre knižné vydanie.
-
Pred 80 rokmi už veľká časť Slovenska v tomto období poznala hrôzy vojny a prechádzajúceho frontu. Na propagandistické reči o usmievavom Slovensku či o hospodárskom zázraku pod Tatrami sa už zabudlo. Cesty a mosty ustupujúca nemecká armáda likvidovala, zásobovanie obyvateľstva viazlo, chýbali základné potraviny, prekvital čierny trh. Hmotnými spomienkami na toto obdobie našich dejín sú aj bankovky a mince, ktoré vydával Slovenský štát. Mnohé z nich si môžete pozrieť v expozícii Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici. Ich pútavé príbehy priblížil Miroslavovi Debnárovi historik Lukáš Volentier.
-
Často máme tendenciu vnímať historické udalosti domácou optikou. Zabúdame, že aj v minulosti bolo územie Slovenska súčasťou širších dejinných súvislostí a ich poznanie nám pomáha lepšie porozumieť vlastným víťazstvách i prehrám. Inak tomu nebolo ani v prípade oslobodzovania nášho územia spod nacizmu pred 80 rokmi. Ešte predtým, ako k nám na začiatku roka 1945 vstúpili jednotky Červenej a rumunskej armády, došlo v lete 1944 k vypuknutiu SNP. Pomoc zo zahraničia sa stala od 29. augusta ešte naliehavejšou. Lenže sovietske velenie malo dosť starostí aj bez toho... Na vypuknutie Povstania a oslobodenie Slovenska v medzinárodnom vojnovom kontexte sa Miroslav Debnár pýtal historika Juraja Lepiša.
-
V týchto dňoch si pripomíname smutné 80. výročie od vraždenia a vypálenia Ostrého Grúňa a Kľaku. Po potlačení Povstania a prechode na partizánsky spôsob boja sa aj v týchto podhorských obciach našli ľudia, ktorí pomáhali vojakom a prenasledovaným občanom. Pohorie Vtáčnik im poskytovalo aké-také bezpečné miesto na úkryt či na vedenie bojových operácií. To sa však na konci januára 1945 malo zmeniť. Obyvatelia obcí za pomoc Povstalcom zaplatili krutú daň. Udalosti spred 80 rokov priblížil Miroslavovi Debnárovi historik Juraj Lepiš z Múzea SNP.
-
Ozbrojený odpor Slovákov v Povstaní proti nacistom a ľudákom máme v historickej pamäti. Hrdinstvá a obety bojovníkov, veliteľov, ale aj civilného obyvateľstva zapĺňali stránky tlače predovšetkým vo vlaňajšom jubilejnom roku. Už menej sa však hovorilo a hovorí o tom, ako sa na Povstanie na Slovensku pozerali Nemci. Ako vnímali, že v malej krajine, ktorej garantovali samostatnosť a existenciu, vypuklo proti nim povstanie? Podľa historikov, slovenskú rezistenciu najskôr bagatelizovali. Nemecký veliteľ Gottlob Berger dokonca do Berlína hlásil, že potlačenie Povstania bude „veselou vojnou“. Zmýlil sa...
Hosť:
Juraj Lepiš (historik Múzea SNP)
Moderuje:
Miroslav Debnár -
Prvého januára sme vkročili do roku, v ktorom si pripomenieme osemdesiate výročie od konca druhej svetovej vojny. Kým však prišlo májové víťazstvo nad fašizmom, ešte veľa krvi pretieklo v celej Európe a aj na Slovensku na prelome rokov 1944/45. Vo viacerých okupovaných krajinách sa Nemci stretli okrem partizánskeho a občianskeho odporu aj s kolaborantmi a podporou. Vo vichystickom Francúzsku, ustašovskom Chorvátsku, ale aj u nás na Slovensku. Ešte predtým, ako si pripomenieme 80 rokov od porážky fašizmu, by sme si mali pripomenúť aj smutné a krvavé jubileum jeho domácej podpory s tragickými následkami na mnohých miestach našej krajiny. Práve v týchto mesiacoch si pripomíname 80 rokov od najtragickejších vojnových udalostí s dosahom na civilné obyvateľstvo: Kremnička, Nemecká, Ostrý Grúň, Kľak a ďalšie. Perzekúciám na Slovensku po potlačení Povstania sa budeme venovať v najnovšej časti podcastu Mor ho – slobodný slovenský vysielač. Miroslav Debnár sa rozprával s historikom Jurajom Lepišom z Múzea SNP.
-
Aj v súčasnosti zvykneme hovoriť o Slovenskom národnom povstaní ako o najdôležitejšom počine našich predchodcov v moderných dejinách. Najzásadnejšie informácie o Povstaní sa učia už deti na školách. Aj širšia verejnosť vie o Povstaní čo-to základné povedať. Možno i vďaka nášmu vysielaniu. Dnes budeme hovoriť o tom, aké ďalšie prívlastky dostávalo Povstanie v minulosti. Bližšie si povieme o tom či bolo naozaj a len slovenské a či národné a ešte aké iné. S historikom Marekom Syrným sa o prívlastkoch Povstania zhováral Miroslav Debnár.
-
Avízo na podcast Mor ho! Slobodný slovenský vysielač
-
Milan, Miloš a Mirko Veselovci... Súrodenecké trio, ktorého osud a pôsobenie počas Povstania sú ideálnym námetom na celovečerný film. Ak majú Američania hollywoodsky film Zachráňte vojaka Ryana, naša kinematografia azda raz divákom priblíži unikátny a atraktívny príbeh troch bratov - povstaleckých lídrov z jednej rodiny. A keďže mafiánov z deväťdesiatych rokov sme už v kine videli, azda dozrel čas na filmové spracovanie skutočných hrdinov.. Irónia bokom - historika Mariana Uhrina z Múzea SNP v Banskej Bystrici sa na Veselovcov pýtal Miroslav Debnár.
-
Nejeden mladý chlapec mal svojho hrdinu z dobrodružných románov či akčných filmov. Pohľadný silák, ktorý chránil slabších a bojovali vždy na tej správnej strane. Dnešní chlapci majú takýchto hrdinov možno skôr z počítačových hier alebo z internetového streamu. Svojich inšpiratívnych románových nebojácnych bojovníkov mal dozaista aj rodák z Priekopy pri Martine Ján Alexander Sitár. Vo víre druhej svetovej vojny sa napokon hrdinom stal on sám. Predovšetkým pre svoju chrabrosť a odvahu. Miroslav Debnár sa o ňom zhováral s historikom Marianom Uhrinom z Múzea SNP v Banskej Bystrici.
-
História je často ako dobrý román. S hrdinami i zápornými postavami. No keďže život je zložitejší a určite nie čierno-biely, platí to aj o spletitých dejinách ľudstva. Dnes už vieme, že účastníci Povstania - mnohí známi i neznámi – sú pre nás hrdinami, alebo ak chcete, pozitívnymi postavami. Záporných postáv, ktoré sa viažu k tomuto obdobiu, tiež nájdeme neúrekom. Okrem Jozefa Tisa sa často spomína predovšetkým minister vnútra a šéf vtedajšej štátnej bezpečnosti Alexander Mach. S historikom Antonom Hruboňom z Univerzity Mateja Bela sa o ňom zhováral Miroslav Debnár. Rozporuplný osud Alexandra Macha, jeho škandalózne pôsobenie počas Slovenského štátu, názory na Povstanie i jeho povojnová epizóda v komunistickom väzení budú témou najnovšej časti podcastu Mor ho – slobodný slovenský vysielač.
-
V súčasnosti zvykneme pri veľmi neformálnych, odvážnych a trochu uletených činoch hovoriť ako o pankáčine. Alebo sa zvykne slangovo povedať „dali to na pankáča“. Keď prekračujete zaužívané, formálne hranice... keď idete možno aj do vopred prehratého boja... keď máte viac odvahy ako rozumu.... Možno aj o Povstalcoch by sa dalo s trochou fantázie hovoriť ako o pankáčoch, a to bez ich dehonestovania. Veď v princípe postupovali podľa práve opísaného kľúča s tým rozdielom, že im nešlo o módny výstrelok, ale o riskovanie životov pre dobro celku a budúcnosť národa. Mnohé jednotlivé bojové akcie a ich protagonisti by určite veľmi dobre zapadli aj do spomínanej charakteristiky. Napríklad pôsobenie delostreleckej batérie Fedora Duchoňa, o ktorej viac povie historik Marian Uhrin z Múzea SNP.
Moderuje:
Miroslav Debnár -
Muži v uniformách či v oblekoch... Letci, delostrelci, pechota.... Po potlačení Povstania partizáni zahalení do oblečenia, ktoré ich len chatrne chráni od následkov zimy v roku 1944/45. Väčšinou takéto obrázky sa nám vynárajú, keď sa hovorí o Slovenskom národnom povstaní. V najnovšej časti nášho podcastu by sme aspoň sčasti chceli napraviť historickú krivdu a pohovoriť viac o ženských povstaleckých hrdinkách. Miroslav Debnár sa na ne pýtal historičky Lucie Sotákovej z Múzea SNP v Banskej Bystrici. V najnovšej časti podcastu Mor ho! Slobodný slovenský vysielač povieme viac o statočných ženách, bez ktorých je príbeh Povstania nekompletný a historicky nepresný.
-
Pravidelní poslucháči nášho podcastu vedia, že Slovenské národné povstanie bolo akciou odhodlaných ľudí. Za 60-timi dňami, čo trvalo, treba vidieť množstvo individuálnych činov, hrdinstiev i zlyhaní. Okrem vojakov, partizánov a politikov, sa do Povstania zapájala aj nespokojná občianska verejnosť, ktorej v ľudáckom totalitnom štáte chýbal demokratický étos predvojnového Československa. Najvážnejšou skupinou, ktorá bojovala proti bábkovému režimu, bola odbojová skupina Flóra, vedená Kvetoslavou Viestovou. Jedna z jej akcií je ako zo špionážneho románu. Historik Marek Syrný z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici o nej povedal Miroslavovi Debnárovi v najnovšej časti podcastu Mor ho! – slobodný slovenský vysielač.
-
Dnes už vieme, že Slovenské národné povstanie vypuklo predčasne – v neplánovanom termíne. Jeho zosnovatelia však nemali veľmi na výber, pretože Slovensko začali na konci augusta 1944 obsadzovať nemecké okupačné vojská. Aj prezident Slovenského štátu Jozef Tiso tušil, že sa chystá horúca politická jeseň, no rozsah vojenskej rezistencie vlastnej armády neodhadol a ostal v šoku. S historikom Antonom Hruboňom z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici sa zhováral Miroslav Debnár. V najnovšej časti podcastu Mor ho – slobodný slovenský vysielač povie viac o tom, čo Povstanie spôsobilo v radoch ľudáckej vlády a jej prívržencov. Ako sa doslova zo dňa na deň rozpadla na veľkej časti nášho územia oficiálna moc, čo malo ďalekosiahle dôsledky.
-
Bez vánku sa ani lístok nepohne. Platí to aj o historických udalostiach, ktoré nevznikali izolovane či spontánne. K ich vzniku prispel sled udalostí a činov v dobovom kontexte. A naň nemal vplyv len domáci vývoj, ale aj to, čo sa dialo za hranicami. Všetko spomenuté platí aj o Slovenskom národnom povstaní. Nevzniklo zo dňa na deň, a jeho spúšťačom nebola jedna udalosť. Historika Antona Hruboňa z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici sa viac pýtal Miroslav Debnár.
-
V minulej časti podcastu Mor ho! - Slobodný slovenský vysielač sme si povedali, že lídrom Povstania bol predovšetkým podplukovník a neskôr generál Ján Golian. Do okruhu Golianových kľúčových spolupracovníkov a zosnovateľov Povstania patril okrem bratov Veselovcov napríklad aj generál Július Nosko. S historikom Marianom Uhrinom z Múzea SNP v Banskej Bystrici sa o ňom rozprával Miroslav Debnár.
- Show more
