Episodios
-
Raketa Falcon 9 spoločnosti SpaceX vyniesla misiu Polaris Dawn na nízku obežnú dráhu Zeme 10. septembra 2024 o 5:23 ET.
Päťdňová misia priniesla prvý komerčný „výstup”, alebo skôr nakuknutie do otvoreného vesmíru, testovala laserovú komunikáciu Starlinkov vo vesmíre a skúmala tiež vplyv vesmírneho žiarenia na ľudský organizmus.
V 79. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete:
koľko experimentov stihli vykonať na palube Crew Dragon,aké úskalia so sebou prináša hra na husliach v mikrogravitácii,ako prebiehal pohľad do otvoreného vesmíru,a ako môžete podporiť charitatívnu stránku tohto projektu.O misii Polaris Dawn sa v 79. epizóde Slnečnej zostavy rozprávajú Matúš Toderiška a Marián Psár.
Máte otázku, žiadosť o doplnenie či len chuť na ponosovanie? Vaše postrehy píšte na na [email protected]. Čítame a odpisujeme!
-
„Ako človeka slova ma hlboko poburuje, že nám tu vládnu bludári, konšpirátori, zákerní ľudia, tí, čo sa živia šírením lží a propagandy. Verejný diskurz do veľkej miery ovládli ľudia, ktorí idú proti elementárnym vedeckým faktom. Aj preto chodím na námestia opäť ako na klavír“, hovorí spisovateľ a publicista Michal Hvorecký.
Doména bohatých – knihy najnovšou optikou strážcu štátnej kasy ministra Kamenického. Poslúžila mu pri argumentácii zásadného zvýšenia DPH pri nich – zo súčasných 10 percent na nových 23. V Európskej únii by tak bola druhá najvyššia – po Dánsku. Vo zvyšku Únie je nižšia – najčastejšie okolo piatich percent. Íri a Česi ju majú dokonca nulovú.
A ak minister financií hovorí pri knihe o doméne bohatých, zo Združenia vydavateľov a kníhkupcov prichádza iná skúsenosť. Podľa Juraja Hegera je ten rozdiel v kupovaní u bohatých a chudobnejších minimálny: 7,4 versus 6,9 kúpených kníh za rok v prospech solventnejších.
Čím je kniha pre človeka? A čím pre jedno spoločenstvo, či rovno národ? A ak sa má stať cestou k štátnym úsporám, nezaplatí tým štát oveľa viac na následkoch činov ľudí, ktorí na knihách radšej šetria?
Do týchto vôd sa vydáme s človekom, ktorému sa knihy rodia rovno v hlave, či pod prstami. Dokonca ich môžu čítať v prekladoch aj za hranicami Slovenska, či počúvať jeho čítanie dospelí i deti. Život s knihou označuje za inšpiratívny a radostný. Dokonca hovorí, že ho „naučil pokore“. Spisovateľ a publicista Michal Hvorecký.
„Považujem to za mimoriadne nevydarený, zbabraný a jeden veľmi zle pripravený návrh zákona. Je slepou uličkou. Presne proti tomuto trendu ide zvyšok sveta. Svetová únia vydavateľstiev radí všade zavádzať čo najnižšiu DPH, resp. odporúča ju rovno nulovú. Je to v prospech toho, aby knihy boli ako médium prístupné všetkým bez rozdielu“, reaguje Michal Hvorecký.
„Keď Slovensko pôjde cestou druhej najvyššej DPH v Európe, bude to pre nás znamenať najmä ochudobnenie širokých vrstiev. Kníh bude vďaka tomu vychádzať reálne menej a budú výrazne drahšie“, dopĺňa.
Michal Hvorecký pripomína, že plánované štátne šetrenie na knihách sa deje v okamihu, keď je kultúrna scéna „pod ťažkým atakom financovania z verejných zdrojov“.
Príkladom má byť prekladová literatúra, ktorej „výraznému rozbehu“ pomohol v minulých rokoch Fond na podporu umenia.
Pri vládnych úvahách o výraznom zvyšovaní DPH na knihy Michal Hvorecký pripomína aj výskumy o tom, že pochopenie a interpretácia prečítaného textu mladým otvára cestu k úspechu.
„Nech budú v budúcnosti robiť čokoľvek, či už budú pracovať v bankovníctve, alebo budú učiteľmi, alebo budú pracovať v službách, im to výrazne môže pomôcť v tom, aby boli v živote úspešnejší, viac zarábali a dokázali sa lepšie presadiť na trhu práce“, tvrdí.
V podcaste sa tiež pozrieme na jeho príbeh s knihou, na knihu ako „nositeľa príbehov“, na to, kde chodí za svojimi príbehmi či prečo svojim deťom číta nahlas.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
¿Faltan episodios?
-
Mnohí si myslia, že krásne ženy to majú v živote automaticky úplne jednoduché a oveľa ľahšie dosiahnu všetko, na čo si len myslia. Čo si však o tom myslí víťazka súťaže krásy? Počúvajte spolu s nami...
Každý z nás prežíva rôzne etapy života, prežívame vzostupy, ale aj pády na dno. A je len na nás, ako sa k ťažkým momentom postavíme a či dokážeme ísť za svojimi snami. Dokonalým príkladom je aj mladá, krásna a talentovaná ešte stále úradujúca MISS Slovensko Daniela Vojtasová.
Na prvý pohľad je krásna a charizmatická, ale po krátkom rozhovore si uvedomíte, že jej najväčšími prednosťami sú vnútorná sila, cieľavedomosť a pokora. Daniela Vojtasová, aktuálna držiteľka titulu MISS Slovensko, s nami otvorene hovorila nielen o svojej ceste za korunkou, ale aj o výzvach, ktorým musela čeliť už od detstva, o hodnote sebalásky a o tom, čo pre ňu skutočne znamená byť MISS.Rozprávala sa s ňou Miroslava Zahatlanová.
Aká bola cesta Daniely až ku korunke?Cesta Daniely k titulu nebola ľahká, v podcaste Ženy ako my sa podelila o svoje začiatky aj o to, čím všetkým si prešla. Ako dievča z malého mesta prišla vo veľmi mladom veku do Bratislavy, kde si pomaly a postupne začala plniť svoj sen.
“Bolo to veľmi náročné, musím povedať, že to bolo jedno z najnáročnejších, ale najlepších rozhodnutí, aké som v živote mohla spraviť. Lebo som bola toho názoru, že čím skôr človek začnem, tým je to pre mňa lepšie. Na čo mám čakať do osemnástich, keď už teraz si môžem začať budovať možno nejaké kontakty v Bratislave, spoznať to mesto, spoznať ľudí a posúvať sa nejak. A to bolo podľa mňa veľmi zásadné rozhodnutie v mojom živote, ktoré ma ovplyvnilo vo všetkom. Takže bolo to náročné, ale bolo to super,” hovorí na úvod Daniela o svojom rozhodnutí presťahovať sa.
Aj napriek tomu, že vyhrala súťaž krásy aj ona sa stretáva na sociálnych sieťach s kritikou.
“Ja mám pocit, že keď človek nejakým spôsobom vystupuje z toho priemeru, tak bohužiaľ dostáva nejakú formu shamingu. Či je buď veľmi vysoký, nízky, pribratý, či vychudnutý, vždy je za niečo kritizovaný,” hovorí Daniela.
V podcaste sa okrem iného ešte dozviete:
čo si o stereotypoch týkajúcich sa krásy myslí aktuálna Miss Slovensko, Daniela Vojtasováaké výzvy musela Daniela prekonávať od detstva a počas svojej kariéryprečo sa rozhodla presťahovať do Bratislavy a aký to malo vplyv na jej životako sa Daniela vyrovnáva s kritikou na sociálnych sieťach a prečo verí, že krása môže byť dvojsečnou zbraňou.jej názory na hodnotu sebalásky a dôležitosť vnútorných kvalít a vzdelania
-
Bývalá opora slovenskej hokejovej reprezentácie Dominik Graňák v Mimóze prezradil ako sa mu zmenil život v hokejovom dôchodku, ako vyzerali jeho športové začiatky a v čom je špeciálny Trenčín, čo sa výchovy super-hviezd týka.
V Mimóze sa (ne)dozviete:
00:20 – ktorá rodinná väzba ho spája s Jankou;
02:15 – čo sa v jeho živote radikálne zmenilo;
05:00 – ako si usporiadúva priority;
11:00 – ako vyzerali hokejové začiatky;
13:50 – ktoré hviezdy chodili do jeho školy;
18:30 – prečo mu bolo ľúto krasokorčuliarov;
20:15 – s čím momentálne bojuje a iné.
-
V informačnom priestore rastú útoky na progresivizmus a liberalizmus, ktoré sa stali efektívnymi prostriedkami na nálepkovanie, resp. na vytváranie mentálnych skratiek. Tieto útoky vyvrcholili prejavom Roberta Fica na oslavách na Devíne, kedy volal po budovaní hrádze proti týmto ideológiám, ktoré sa podľa neho šíria ako rakovina. Objavujú sa aj naratívy o tom, že opozícia a médiá majú pracovať na radikalizácii spoločnosti a šírení nenávisti, ktoré môžu skončiť ďalším atentátom.
Prečo sú terčom dezinformátorov opozičné protesty a aké naratívy sa o nich šíria? Akými naratívmi sú opozícia, médiá a mimovládne organizácie démonizované a čo chcú vláda a dezinformátori touto rétorikou docieliť? Aké argumenty použila koalícia pri odvolávaní Michala Šimečku a do akej miery išlo o relevantné obvinenia?
Prečo boli naratívy o údajných finančných machináciách pri čerpaní štátnych dotácií členmi Šimečkovej rodiny manipulatívne? Čo skutočne vyplynulo z auditu ministerstva spravodlivosti? Ako bolo dehonestované novozaložené médium 360 a prečo naň dezinformátori cielili? Prečo sú tradičné médiá naďalej mylne označované za nepriateľov spoločnosti či agentov cudzích záujmov?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytikom Infosecurity.sk a politológom Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Petrom Dubóczim.
-
Vláda prichádza s konsolidačnými opatreniami, ktoré napríklad zvyšujú základnu sadzbu DPH na 23%, zároveň sa by však mala znižiť sadzba pri potravinách a liekov. Vo verejnosti však najviac rezonovalo práve vyjadrenie Ladislava Kamenického, ktorým vysvetlil zvýšenie DPH na knihy. V podcaste rozoberáme, či idú pri verejnej debate o zvyšovaní DPH na knihy do úzadia opatrenia, ktoré zasiahnu mnohé skupiny o mnoho výraznejšie.
„Pozreli sme sa však aj na to, ako je to s analýzou, s ktorou prišiel šéf rezoru financií. Obrátili sme sa na IFP, či nám vedia poskytnúť analýzu, nech vieme z akých dát minister vychádzal. A ukázalo sa, že neexistuje jedna ucelená analýza, ktorá by vyšla pod hlavičkou IFP," približuje novinárka Braxatorová.
V podcaste približujeme aj iné dáta, ktoré naopak hovoria, že zvýšenie DPH na knihy zasiahne rovnako chudobných, ako aj bohatých. „Rozdiel môže byť o 1,40," konštatuje reportérka.
Moderuje Denisa Hopková.
-
Má za sebou prvú olympiádu. Bežkyňa Viktória Forster sa v Paríži predstavila v disciplínach na 100 metrov aj 100 metrov prekážky, v oboch je i držiteľkou slovenského rekordu. Forster prijala pozvanie do nášho Olympijského videocastu, kde hovorila na viacero tém a prehovorila aj o tom, ako vníma, keď jej niekto hovorí Forsterová.
Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.
Čo sa v rozhovore dozviete?ako spätne hodnotí olympiáduprečo má málokedy dobrú rozcvičkuaké prekvapenie mala priamo v Parížiako prehrala svoje olympijské čísloako bola skoro biatlonistka a prečo prešla na atletikuako vníma, keď ju nevolajú Forster, ale Forsterováčo od nej odpozorovali mladšie a prečo si musela vymyslieť niečo inébez čoho neodíde z izbyako vníma svoje emóciekvôli čomu sa nemôže až tak opustiťprečo nemá rituályaký sen si splnila
-
Voliči Smeru či Hlasu už predstaviteľom koalície odpustili prepúšťanie odsúdených páchateľov či skokové zvýšenie platov „vyvolených“. Znesú aj priamy útok na vlastné peňaženky?
Čo Robert Fico rozprával pred pár mesiacmi a čo odrazu hovorí v súčasnosti, prečo sa za jeho vlád „odklepávali“ dotácie, za ktoré dal odvolať opozičného podpredsedu parlamentu Michala Šimečku, sa zamýšľa najnovší Ťažký týždeň.
-
Martina Holečková bola výraznou tvárou KDH, no tento týždeň ho opustila. Tvrdí, že hnutie sa po marcovom sneme zmenilo, prestalo byť jednoznačnou opozíciou a nie je si istá tým, koho by si KDH vybralo do vlády. Pre niektorých členov je problémom rozhodnutie nespolupracovať so Smerom a robia nepriateľov skôr z liberálov. Prevládajú v strane umiernení alebo tvrdí kresťania? Poslankyňa sa rozpráva o možnej spolupráci s viacerými stranami.
V podcaste s Martinou Holečkovou sa dozviete:
– od 1. minúty – ako stúpala jej hviezda v KDH;
– po 2:00 – či jej pomohlo, že je žena;
– od 3:00 – kde sa to zlomilo;
– po 4:30 – prečo si myslí, že KDH nie je jasná opozícia;
– od 7:00 – že sa nestotožnila s listom KDH do Bruselu;
– po 8:00 – že si nevedela predstaviť hlasovať za ústavné zmeny spolu so Smerom;
– okolo 10:00 – koľko poslancov KDH je proti zmene volebného systému;
– od 11:00 – či KDH naozaj chce presadiť zmenu volebného systému, alebo ide len o politickú hru;
– po 13:30 – že pre niektorých členov KDH bolo bolestivé rozhodnutie nespolupracovať so Smerom;
– od 17:00 – či KDH reprezentuje umiernené kresťanstvo alebo tzv. tvrdých kresťanov;
– po 23:00 – či to majú ženy v KDH ťažké a či jej v strane naznačovali, že by sa mala viac starať o rodinu;
– od 24:00 – s ktorými stranami rokuje o spolupráci a či by išla aj do PS alebo SaS;
– po 28:30 – že v KDH jej prekážalo, keď niekto robil z liberálov nepriateľov;
– od 34:00 – ako by konsolidovala verejné financie;
– po 36:00 – že dôchodcovia aj tak prídu o peniaze, ktoré im vláda pošle na trinástych dôchodkoch.
-
Slovensko sa musí pripraviť na masívne a celoplošné uťahovanie opaskov. V mene ozdravenia verejných financií, vláda ohlásila konsolidačný balíček za vyše dva a pol miliardy eur. V rozpore s vlastnými a dlhodobo opakovanými sľubmi, ako i v zásadnom protiklade so sociálno-demokratickou politikou, vláda Roberta Fica ohlasuje masívne zvyšovanie sadzby DPH, ale na rade bude aj výrazné okresanie rodičovských dôchodkov či redukcia daňových bonusov na deti.
V mene lepších verejných financií sa zavádza aj daň z finančných transakcií, ale budeme musieť počítať i s vyššou cenou za diaľničné známky či vyššími stropmi pri odvodoch do Sociálnej poisťovne. Deklarácie premiéra, že konsolidácia sa nedotkne životnej úrovne bežných ľudí a nebude mať dopad ani na dosiahnuté sociálne štandardy sa tak nenávratne rozplývajú.
„Toto nepovažujem za ozdravovanie verejných financií, pretože nielenže nebudeme mať lepšiu výdavkovú časť rozpočtu, ale zároveň spomalíme aj náš ekonomický rast. Nazývať toto ozdravovaním verejných financií je preto veľmi zavádzajúce,“ hodnotí vládny konsolidačný balíček ekonóm INESSu Radovan Ďurana. „Potreba ozdraviť verejné financie je samozrejme nevyhnutná, ale spôsob akým to vládna koalícia robí je babrácky,“ dodáva ekonomický expert a poslanec PS Štefan Kišš.
Kto a ako konkrétne pocíti vládny konsolidačný bič na svojej životnej úrovni? Aký dosah budú mať vládou deklarované ozdravné opatrenia na našu už i tak chradnúcu ekonomiku? Je vôbec nejaká iná a lepšia alternatíva ako ozdraviť naše rozvrátené verejné financie a prečo od vlády nepočuť konkrétne predstavy ako chce šetriť sama na sebe?
No a napokon, prečo sa pôvodne ohlasovaný konsolidačný balíček odrazu nafúkol o viac ako jednu miliardu a prečo sme, ako verejnosť, o takto zásadnej téme, nemali prakticky vôbec žiadnu šancu dlhšie diskutovať?
„Kľúčová správa je, že to zaplatíme všetci. Na základe našich prepočtov bude stáť vládna konsolidácia priemernú slovenskú domácnosť tisíc eur ročne,“ tvrdí Štefan Kišš. „Keby bol skutočný záujem ozdravovať verejné financie, tak toto zvyšovanie daní by mohlo byť až o dve tretiny menšie ako to, čo vláda aktuálne predstavila,“ dopĺňa ho ekonóm Ďurana.
Témy a otázky dnešného ranného podcastu s ekonómom Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS Radovanom Ďuranom ako i s ekonomickým expertom a poslancom Progresívneho Slovenska Štefanom Kiššom.
Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.
-
Slovensko sa musí pripraviť na masívne a celoplošné uťahovanie opaskov. V mene ozdravenia verejných financií, vláda ohlásila konsolidačný balíček za vyše dva a pol miliardy eur. V rozpore s vlastnými a dlhodobo opakovanými sľubmi, ako i v zásadnom protiklade so sociálno-demokratickou politikou, vláda Roberta Fica ohlasuje masívne zvyšovanie sadzby DPH, ale na rade bude aj výrazné okresanie rodičovských dôchodkov či redukcia daňových bonusov na deti.
V mene lepších verejných financií sa zavádza aj daň z finančných transakcií, ale budeme musieť počítať i s vyššou cenou za diaľničné známky či vyššími stropmi pri odvodoch do Sociálnej poisťovne. Deklarácie premiéra, že konsolidácia sa nedotkne životnej úrovne bežných ľudí a nebude mať dopad ani na dosiahnuté sociálne štandardy sa tak nenávratne rozplývajú.
„Toto nepovažujem za ozdravovanie verejných financií, pretože nielenže nebudeme mať lepšiu výdavkovú časť rozpočtu, ale zároveň spomalíme aj náš ekonomický rast. Nazývať toto ozdravovaním verejných financií je preto veľmi zavádzajúce,“ hodnotí vládny konsolidačný balíček ekonóm INESSu Radovan Ďurana. „Potreba ozdraviť verejné financie je samozrejme nevyhnutná, ale spôsob akým to vládna koalícia robí je babrácky,“ dodáva ekonomický expert a poslanec PS Štefan Kišš.
Kto a ako konkrétne pocíti vládny konsolidačný bič na svojej životnej úrovni? Aký dosah budú mať vládou deklarované ozdravné opatrenia na našu už i tak chradnúcu ekonomiku? Je vôbec nejaká iná a lepšia alternatíva ako ozdraviť naše rozvrátené verejné financie a prečo od vlády nepočuť konkrétne predstavy ako chce šetriť sama na sebe?
No a napokon, prečo sa pôvodne ohlasovaný konsolidačný balíček odrazu nafúkol o viac ako jednu miliardu a prečo sme, ako verejnosť, o takto zásadnej téme, nemali prakticky vôbec žiadnu šancu dlhšie diskutovať?
„Kľúčová správa je, že to zaplatíme všetci. Na základe našich prepočtov bude stáť vládna konsolidácia priemernú slovenskú domácnosť tisíc eur ročne,“ tvrdí Štefan Kišš. „Keby bol skutočný záujem ozdravovať verejné financie, tak toto zvyšovanie daní by mohlo byť až o dve tretiny menšie ako to, čo vláda aktuálne predstavila,“ dopĺňa ho ekonóm Ďurana.
Témy a otázky dnešného ranného podcastu s ekonómom Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS Radovanom Ďuranom ako i s ekonomickým expertom a poslancom Progresívneho Slovenska Štefanom Kiššom.
Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.
-
HK Nitra sa postaral v uplynulom ročníku hokejovej Tipos extraligy o pomerne veľké prekvapenie. Ako tím, ktorý sa v základnej časti umiestnil na 8. mieste a o postup do play-off musel bojovať v predkole, napokon zodvihol nad hlavu Pohár Vladimíra Dzurillu ako víťaz finálovej série.
Krátko pred štartom novej sezóny si naša hokejková úderka Tomáš Prokop a Marek Marušiak zavolala do ďalšej epizódy podcastu Góly z bufetu generálneho manažéra úradujúceho majstra Slovenska Tomáša Chrenka, s ktorým to napokon bola poriadne zaujímavá debata.
Jeden z čelných funkcionárov Nitranov sa okrem iného rozhovoril aj o novom štadióne, ku ktorému je klub spod Zobora čoraz bližšie. Vysvetlil, prečo to majú u nich brankári ťažšie ako v iných tímoch; porozprával aj o tom, aké platy si pýtajú niektorí slovenskí hokejisti; priznal, že mladí hráči sa sami hlásia, že by chceli ísť hrať do Nitry; zamyslel sa nad tým, prečo sa Samuelovi Bučekovi najviac darí najmä v Nitre a neobišiel ani tému absencie slovenského klubu v hokejovej Lige majstrov.
„Samo Buček si vyžaduje špeciálny prístup a ten u nás má. Boli by sme radi, ak by sa v budúcnosti ešte dostal do lepšej súťaže, ale chceme mu pomôcť nájsť tím, aby v novom prostredí s ním vedeli pracovať. Som presvedčený, že klub, ktorý sa ho rozhodne angažovať, nebude banovať,“ uviedol v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu šéf HK Nitra Tomáš Chrenko.
-
Na námestia slovenských miest sa vracajú protesty. Stojí za nimi občianska platforma Otvorená kultúra a pozýva k „masovej solidárnej akcii“ Kultúrneho štrajku. Hovorí o deštrukcii, personálnych čistkách, blokovaní obnovy pamiatok či útokoch na ľudí v kultúre, za čím má stáť rezort kultúry vedený ministerkou Šimkovičovou.
Otvorená kultúra žiada zabezpečenie odborného a kompetentného riadenia rezortu a zastavenie deštruktívnych zmien v rezorte. Protesty podporuje aj spisovateľ a publicista Michal Hvorecký.
„Žiadame, aby ministerka Šimkovičová a šéf jej služobného úradu Lukáš Machala odišli zo svojich funkcií“, hovorí spisovateľ Hvorecký.
Hovorí však aj o priamej zodpovednosti premiéra Roberta Fica za „mizerný stav kultúry“ už tým, že ministerku kultúry podporuje. „Je potrebné mu to stále pripomínať, lebo on tvrdí, že stojí za víziou ministerky Šimkovičovej. Okrem neho však túto víziu nikto nevidel“, uvádza. „Nikto ju nepozná a podľa mňa taká vízia ani neexistuje a premiér klame“, dodáva.
Premiérova podpora ministerky Šimkovičovej podľa Hvoreckého stavia premiéra proti tisíckam tých, ktorí sa schádzajú na námestiach, či už v dvoch petíciách žiadali o jej odstúpenie. „Obidve mali pritom podporu na úrovni po 190 tisíc signatárov. Do výstražného štrajku sa zapojilo vyše tri tisíc ľudí. Je tak evidentné, že premiér nechce vidieť realitu, že ministerka Šimkovičová nemá širokú podporu kultúrnej obce“.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Líder opozície prišiel o funkciu podpredsedu parlamentu. Vníma to ako pomstu a prekrývanie zdražovania a upozorňuje, že dotácie poberajú aj vládni politici. V blízkej budúcnosti môžu do PS vstúpiť ľudia, ktorí predtým pôsobili v iných stranách, pretože progresívci sa chcú posilňovať. Rokoval by znova s Hlasom? Budú ešte protesty? A zvyšovala by DPH aj vláda s PS?
V podcaste s Michalom Šimečkom sa dozviete:
– od 1. minúty – čo pre neho znamená odvolanie z funkcie podpredsedu NRSR;
– po 3:00 – či organizácie jeho príbuzných dostávali dotácie zaslúžene a bez konfliktu záujmov;
– od 5:00 – že množstvo dotácií dostali aj koaliční poslanci a rodina Roberta Fica;
– po 8:00 – či sa bojí trestného stíhania svojej rodiny;
– po 10:00 – že Slovensko je jediná krajina východného bloku, ktorá chudobnie;
– od 13:00 – či by vymenil pozíciu podpredsedu NRSR pre PS za to, aby sa predsedom parlamentu stal František Mikloško;
– po 16:00 – na čom všetkom sa PS zhoduje s KDH a ako sa pozerá na ich obrat a odchod poslankyne Holečkovej;
– od 18:10 – že do PS zrejme vstúpia politici z iných strán;
– po 19:00 – či je v PS priestor aj pre konzervatívcov a v akom stave sú rokovania s Ivanom Korčokom;
– od 23:00 – či by chcel do strany župana Ondreja Luntera;
– po 25:00 – že PS je už teraz väčšia strana ako bola kedysi SDKÚ;
– od 27:00 – či bude mať PS s kým vládnuť, ak vezme voličov SaS, Demokratom a KDH;
– po 28:00 – či by ešte rokoval s Hlasom o koalícii, a či to nebola chyba v roku 2023;
– od 32:00 – či ešte budú ďalšie protesty;
– po 36:30 – či by aj vláda s PS musela zvýšiť DPH;
– od 37:00 – že PS by nezvyšovalo dôchodky;
– po 39:00 – komu by PS zvyšovalo dane.
-
„STVR v takomto stave musí zaniknúť a vrátiť sa v nejakom móde ako nové silné verejnoprávne médium“, hovorí reportér Ivan Brada zo štrajkového výboru verejnoprávneho média.
Spraviť capa záhradníkom! Odborne frazéma pre "pomýliť sa“, „urobiť niečo neprimerané“, či „poveriť niekoho neprimeranou funkciou".
Ako inak nazvať situáciu, do ktorej sa dostáva STVR. Po tom, ako zmenila názov, aby mohla zmeniť riaditeľa, aktuálne pracuje na tom, aby v jej kontrolných orgánoch boli tí, čo premenu z verejnoprávnej RTVS na štátnu STVR rovno nadizajnovali.
Štrajkový výbor zamestnancov a spolupracovníkov verejnoprávneho média upozornil na možný konflikt záujmov či nepotizmus.
V dozornom orgáne novej STVR má byť po menovaní ministerkou Šimkovičovou rovno generálny tajomníka služobného úradu ministerstva a jej pravá ruka Lukáš Machala. A hovoria o ďalších menách a ceste, ako sa k ministerskému vymenovaniu dostali.
Štrajkový výbor preto vyzýva poslancov parlamentu, aby „pozastavili“ voľbu ďalších členov dozornej rady verejnoprávneho média a prehodnotenie aktuálnych ministerských nominácií. Dôvodom je ich právna napadnuteľnosť a reštrikcie Bruselu.
Čo sa to deje vo verejnoprávnych vodách? Pozrieme sa na to s investigatívcom verejnoprávnej televízie Ivanom Bradom, ktorý je členom štrajkového výboru.
„STVR v takomto stave musí zaniknúť a vrátiť sa v nejakom móde ako nové silné verejnoprávne médium“, hovorí reportér Brada.
Spoločnosť a verejnoprávne médium ako jej obraz podľa neho dosiahli za tejto vládnej garnitúry dno. „Naozaj nám budú rozprávať ministri, že knihy sú len pre bohatých? Nech radšej urobia niečo, aby zlacneli. Ak budem šetriť, znamená to, že prídem do obchodu a vypýtam si 10 dekagramov Mirky Ábelovej (poetka), či pol litra Tekutej modernity (kniha poľsko-britského sociológa Zygmunda Baumana). Na knihách sa predsa nedá ušetriť. Buď si ju kúpim, alebo nie“, ilustruje Brada.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Niečo ušetria, ale keď sa pozrieme celkovo na rodinný rozpočet, tak v konečnom dôsledku zaplatia viac
Zaplatíme si viac napríklad za benzín či naftu, nákup drogérie, ale aj bankám či mobilným operátorom? V podcaste s ekonomickým redaktorom Martinom Odkladalom zhrname konsolidačné opatrenia vlády, ktoré predstavil premiér Robert Fico spolu s ministrami.
„Banky môžu o niečo zdvihnúť poplatky. Slovnaft môže mať o nejaký cent drahší benzín a naftu, v prípade mobilných operátorov si tiež možno priplatíme za nejaký paušál o pár centov navyše. No v tejto chvíli nikto nedokáže povedať, ako presne to bude vyzerať. No firmy sú súčasťou spoločnosti a tie cestičky si nakoniec nájdu ku konečnému spotrebiteľovi, ľuďom," vysvetľuje v podcaste.
V rozhovore hovoríme aj o tom, či bude skutočne zníženie DPH na niektoré potraviny a lieky kompenzovať najslabším príjmovým skupinám zvýšenie DPH z 20 na 23%, tak ako to tvrdí premiér. „Pôjde o čiastočnú kompenzáciu. Niečo ušetria, ale keď sa pozrieme celkovo na rodinný rozpočet, tak v konečnom dôsledku zaplatia viac," približuje ekonomický novinár.
No a rozoberieme si, ako je to so slovami Roberta Fica, ktorý ešte pred niekoľkymi mesiacmi odmietal zvýšenie DPH. „Podľa mojich kuloárnych informácií, sa Robert Fico dlho bránil zvýšeniu DPH. Aj preto sa prestavenie konsolidačných opatrení naťahovalo. A podľa mojich ifnormácií nakoniec pod tlakom aj ministra Kamenického a ďalších nakoniec ustúpil."
V rozhovore tiež rozoberáme, že štát bude na sebe minimálne šetriť.
Podcast nahrala Denisa Hopková.
-
Aké je to používať internet, notebook či smartfón pre človeka, ktorý je nevidiaci? A ktoré appky či služby im najviac pomáhajú? V technologickom podcaste SHARE o tom rozpráva hlavný koordinátor slovenskej autority pre Braillovo písmo Michal Tkáčik. Rozpráva sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.
V podcaste hovorí aj o týchto témach:
Prístupnosť webových stránok a aplikácií pre nevidiacich.Rozdiely medzi dobrými a zlými prístupnými riešeniami.Porovnanie zariadení Apple a Android z hľadiska prístupnosti.Vývoj zariadení ako sú okuliare pre zrakovo postihnutých.Ako môže AI pomôcť zlepšiť život nevidiacich, no aj limity, ktoré s tým súvisia.Appka Be My Eyes a jej význam pri navigácii v bežnom živote.Potenciál technológií ako Neuralink.Úsilie Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.
-
Z ministerstva kultúry sa na Slovensku, žiaľ, stala trafika pre politických nominantov. SNS to dotiahla do úplne nového rozmeru a kultúru riadia päťkári. Ako ďalej? Je naša kultúra naozaj iba o folklóre a čo môže urobiť naša kultúrna obec? V diskusii sa o týchto témach rozprával šéfredaktor Peter Bárdy s llonou Németh, Alexandrou Kusou a Nikitom Slovákom.
-
„Je veľmi dôležité, aby deti zažili dotyk inštitúcie v čo najrannejšom veku. Odborné štúdie už dávno hovoria o tom, že deti, bez ohľadu na to z akého sociálneho prostredia pochádzajú, tak čím skôr sa zaradia do kolektívu a inštitúcie, tým lepšie prospievajú,“ hovorí riaditeľka materskej školy v Bratislave Dagmar Luknárová.
„Nástup dieťaťa do materskej školy je asi najzlomovejším okamihom v živote človeka. Je to deň, kedy vstupujeme do inštitúcie, a teda do inštitucionálnych procesov. Musíme sa naučiť prispôsobiť, deliť sa o pozornosť dospelého s mnohými ďalšími deťmi a preto záleží mimoriadne významne na tom, ako dobre sú deti na zaškolenie zrelé. Deti totiž na rozdiel od dospelých podstatne menej premýšľajú a „špekulujú“. Deti predovšetkým prežívajú a veľmi podceňujeme, že o svojich pochybnostiach a pocitoch nedokážu hovoriť, ale drámy, ktoré sa v nich dejú, sú obrovské. Tvrdí špeciálny pedagóg a rodinný terapeut so špecializáciou na deti predškolského veku Jiří Halda.
Materské školy, presnejšie predprimárne vzdelávanie detí, je na Slovensku veľmi podceňovaná téma. Odráža sa to na žalostných platových pomeroch pedagógov, nedostatku kvalifikovaného personálu ako i slabej podpore špecializovaných a podporných profesií pre deti s akýmkoľvek typom inakosti. Vynára sa preto neodbytná otázka: Sú pre tento štát, ale najmä pre nás ako rodičov, naše deti v tomto ich mimoriadne dôležitom veku skutočne takou prioritou, ako o tom tak radi a často rozprávame?
„Nechávame to bežať v takom vyslovene opatrovateľskom režime. Samozrejme sú svetlé výnimky, ale my síce máme v zákone inklúziu, to však neznamená zobrať dieťa s bariérami či potrebami, ale vytvoriť mu vyhovujúce prostredie pretože my nemáme prispôsobiť dieťa škole, ale školu dieťatu. Až vtedy to bude funkčná inklúzia,“ konštatuje jeden z problémov predprimárneho vzdelávania v našich škôlkach Dagmar Luknárová.
Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Koalícia odvolala šéfa Progresívneho Slovenska Michala Šimečku z postu podpredsedu parlamentu. Jeho odvolanie v tajnom hlasovaní podporilo 76 zo 79 koaličných poslancov. Jeho odvolanie nepodporili traja poslanci Hlasu, a to Samuel Migaľ, Roman Malatinec a Radomír Šalitroš Šéfredaktor aktualít Peter Bárdy v podcaste hovorí, čo tým koalícia na čele s Robertom Ficom sleduje.
„Po hlasovaní o odvolaní Michala Šimečku prišli koaliční partneri s tým, že idú zvyšovať DPH na 23%. To je niečo, čo pocíti každý. Toto je hlavný dôvod, Šimečkom chceli zakryť, že nedokážu šetriť, že míňajú peniaze na nezmysly, vytvárajú čudné trafiky, ktoré volajú ministerstvo športu, rozdávajú si papalášske doživotné renty. A tvária sa, že všetky tie peniaze, ktoré bezmyšlienkovito míňajú sú v prospech Slovenska," hovorí v rozhovore šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy.
Moderuje Denisa Hopková.
- Mostrar más
