Episódios

  • Koalícia po kritike z viacerých strán pristúpila na určité kompromisy a predstavila pozmeňujúci návrh lex atentát. Je zároveň jasné, že ide len o prvý balík opatrení a na jeseň môže verejnosť očakávať ďalšie.

    Napriek sľubom o dohode s opozíciou, je opak realitou a opozícia návrh nepodporí. Riaditeľka organizácie Via Iuris Katarína Batková zároveň v rozhovore vysvetlila, ako si predstavuje zmeny, ktoré b boli pre bezpečnosť učinné.

    Podcast nahrávala Natália Jabůrková.

  • V Česku sa tentoraz klamalo zrejme ešte viac než na Slovensku.

    Aké nezmysly a klamstvá dostali do europarlamentu kandidátov z iných štátov, zmapoval Ťažký týždeň.

    Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.

    Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.

  • Estão a faltar episódios?

    Clique aqui para atualizar o feed.

  • Aby mohol skončiť, potrebuje náhradu. A tá sa črtá. Jens Stoltenberg končí na čele Severoatlantickej aliancie. Nahradiť by ho mal Mark Rutte. Niekdajšieho premiéra strieda rovnako premiér, no odchádzajúci. Nóra Holanďan. 

    Kormidlo obrannej aliancie tridsiatky štátov sa posúva v napätých časoch Putinovej vojny na Ukrajine, kde už len zásobovanie muníciou a vojenskou technikou vyvoláva vyhrážky legitímnymi cieľmi na útok. 

    Čo prinesie zmena na čele NATO? Aké dedičstvo Aliancii zanechá Stoltenberg a čo jej prinesie Rutte, ktorého podporilo už aj Slovensko? A prečo o tom hovoriť aj u nás? 

    Téma pre Tomáša Valáška, niekdajšieho diplomatického zástupcu Slovenska pri Nato, dnes vedúceho stálej delegácie nášho parlamentu pri parlamentnom zhromaždení Nato. 

    „Rusko vie vyťažiť z oveľa menšieho počtu spojencov, ktorých má, oveľa viac. Toto my zatiaľ nedokážeme a Mark Rutte to bude musieť zmeniť“, tvrdí Valášek. 

    Poukazuje pritom na fakt, že Severná Kórea dokázala sama poskytnúť Moskve viac vojenských zásob ako celá Európska únia Kyjevu. Tajné služby Spojených štátov a Južnej Kórey zachytili, že ide tisíce kontajnerov, ktoré môžu obsahovať do 4,8 milióna kusov munície.

    „Je absurdné a smutné, keď Severná Kórea ako ekonomický trpaslík dokáže dodať Moskve toľko, že ju nevie tromfnúť bohatá, prosperujúca a priemyselne vyspelá Európa“, tvrdí. 

    „Pre Európu je to hanbou. Jedna z výziev Marka Rutteho bude tlačiť na členské krajiny, aby rozširovali vlastnú obrannú výrobu“, dodáva Tomáš Valášek. 

    Mark Rutte si môže od odchádzajúceho Jensa Stoltenberga zobrať podľa Valáška príklad trpezlivosti, zmyslu pre humor a ochoty nebrať sa príliš vážne. „Ide o obrovské devízy pre aliančnú politiku. Zvlášť, keď človek robí neraz s prchkými čelnými predstaviteľmi krajín“, hovorí. 

    Dozviete sa tiež, ako to bolo s nomináciou Zuzany Čaputovej do čela Aliancie.

    Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

  • Parlament v týchto chvíľach pochováva verejnoprávny Telerozhlas, RTVS má nahradiť vládna STVR a jej zamestnanci vyšli na verejný protest. Moci odkazujú, že rozhodne ticho nebudú, problémom však je, že ich prišlo podporiť iba veľmi malé percento pracovníkov RTVS. V hre je však i ostrý štrajk, ktorý môže obmedziť vysielanie.

    Verejnoprávnemu Telerozhlasu zvoní umieračik a RTVS bije doslova o 5 minút 12. Parlament dnes v druhom čítaní rokuje o faktickom a definitívnom zániku RTVS a vytvorení jej kópie, avšak tentoraz už presne šitej na mentálny i mocenský obraz vládnej koalície. Verejnoprávnosť však zánikom samotnej inštitúcie nezaniká, práve naopak - tie skutočné súboje o podobu nezávislej a slobodnej žurnalistiky sa rozhoria vo verejnoprávnom Telerozhlase práve tu a teraz. Na podporu myšlienky nezávislej a verejnoprávnej RTVS dnes protestovali pred parlamentom i samotní zamestnanci RTVS, počet protestujúcich bol však veľmi malý a tak sa nevyhnutne natíska i otázka, že ak za protestom za verejnoprávnosť RTVS nestoja vo väčšine ani samotní zamestnanci Telerozhlasu, prečo by sa v tomto súboji o jednu z kľúčových demokratických inštitúcií mali angažovať občania? A skutočne nás osud verejnoprávnej RTVS netrápi a čo jej tváre a hlasy odkazujú v týchto kľúčových chvíľach, nám - občanom? To je téma dnešného podcastu na ktorom spolupracovali Zorislav Poljak a Adam Obšitník.

    Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

  • Pri pondelkovom historickom triumfe Slovenska nad Belgickom (1:0) bol priamo na ihrisku. Síce začínal na lavičke, ale v priebehu zápasu ho Francesco Calzona poslal do akcie, aby pomohol udržať naše najtesnejšie víťazstvo. Po turbulentnom období tak prežíva Tomáš Suslov opäť krásne futbalové obdobie.

    Stále iba 22-ročný ofenzívny stredopoliar Tomáš Suslov vletel na slovenskú futbalovú scénu ako víchor. Jeho meno sa spočiatku spájalo so superlatívnymi. V holandskej lige debutoval ako 17-ročný; bol druhý najmladší hráč v histórii Groningenu, ktorý strelil gól jednému z trojice gigantov Ajax, PSV a Feyenoord; neskôr sa stal aj najmladším hráčom v novodobej histórii slovenskej reprezentácie.

    Lenže následne sa jeho meno začalo „prepierať” v súvislosti s problémami, ktoré prerástli až do jeho odchodu z holandského Groningenu a prestupu do talianskej Verony.

    „Nepáčilo sa mi, ako ma vykreslili niektorí ľudia z klubu,” uviedol Tomáš Suslov v najnovšej epizóde relácie Striedame!

    Naša moderátorská dvojica Julo a Muťo ho vyspovedali priamo v Nemecku, na základni našej futbalovej reprezentácie.

  • V návrhu je ustanovenie, ktoré sa dá široko zneužiť.

    Šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková Jurajovi Kemkovi vysvetlila, prečo sa doživotný plat ujde z premiérov zrejme len Robertovi Ficovi.

  • Poslanec za SaS Alojz Hlina upozornil na prípad podľa neho dvojnásobne predraženej ťažby dreva v štátnych Lesoch SR. Tomáš Taraba (SNS) je pre neho ministrom ťažobného priemyslu. Zákonom o ochrane prírody, ktorý ako posledný vetovala prezidentka Čaputová, podľa Hlinu obce a mestá prídu o zeleň aj milióny eur. Získajú ich developeri.

    V podcaste s Alojzom Hlinom sa dozviete:

    – od 1. minúty – že posledný zákon, ktorý vetovala prezidentka Z. Čaputová, bol o ochrane prírody;

    – po 2:00 – že dôvodová správa tohto zákona hovorila, ako treba rúbať, aby bolo vidno medvede;

    – od 3:30 – ako poslanec Huliak klamal o podpore ZMOSu, pričom mestá a obce sú proti;

    – po 4:00 – že mestá a obce prídu o milióny, získajú ich developeri;

    – od 6:00 – či chceme z Bratislavy Mexico City alebo Bangkok;

    – po 8:00 – že ak prejde zákon ministra Tarabu, zomrú tisícky vtákov;

    – od 9:45 – či je účelom niektorých politík drancovať lesy;

    – po 11:40 – ako ministerstvo pôdohospodárstva podozrivo vysúťažilo predraženú ťažbu dreva;

    – od 14:00 – či túto kauzu vníma aj ministerstvo pôdohospodárstva;

    – po 17:00 – že za kalamitu na Horehroní je podľa neho zodpovedný aj exminister Vlčan;

    – od 20:00 – či EÚ mala zrušiť poľnohospodárske dotácie;

    – po 22:00 – že minister Taraba hrá len na lajky od svojich fanúšikov a na ochrane životného prostredia mu nezáleží;

    – okolo 25:00 – či máme ministra ťažobného priemyslu;

    – od 26:00 – že v SaS je len na návšteve;

    – po 27:00 – že pravica na Slovensku zomiera;

    – od 28:00 – že ľudia majú podľa neho šmýkať do roboty, pokojne aj do dvoch;

    – po 33:00 – či SaS prispela k politizácii verejnoprávnych médií;

    – od 35:00 – že ak koalícia na čelo STVR nominuje propagandistu, ďalšia vláda ho vymení.

  • Takúto netransparentnú kampaň sme na Slovensku ešte asi nemali, keď doteraz vôbec nevieme, kto ju vlastne zafinancoval, hovorí o prezidentskej kampani Petra Pellegriniho šéf Transparency international Slovensko Michal Piško.

    „Oproti tomu, čo sa v roku 2014 deklarovalo, tak do istej miery je to tu potemkin. Áno, naozaj sa tie pravidlá rozvoľňujú a do veľkej miery sa aj obchádzajú, ale oproti situácií spred roka 2014 sme na tom o čosi lepšie," hovorí o problémoch s transparentnosťou financovania volebných kampaní šéf Transparency international Slovensko Michal Piško.

    Slovensko má za sebou doslova maratón volebných kampaní, od parlamentných cez prezidentské až po kampaň do Europarlamentu. Trend v ich financovaní, presnejšie v transparentnosti toho, ako veľmi nás politici nechajú nazrieť do ich predvolebnej kuchyne, ale najmä do svojej straníckej kasy, nie je vôbec dobrý.

    „Trend transparentnosti volebných kampaní sa definitívne obracia. Po pozitívnom skoku po prijatí nových volebných kódexov v roku 2014 sa politici v posledných rokoch naučili pravidlá ignorovať či priam obchádzať,“ tvrdí TIS.

    Vyvrcholením netransparentnosti ako i obchádzania pravidiel by podľa odborníkov z Transparency international mala byť práve prezidentská kampaň súčasnej hlavy štátu Petra Pellegriniho.

    „Do prezidentského paláca zasadne politik, ktorého kampaň bola nielen značne netransparentná, ale sčasti aj nelegálna. Ak si na neférovosť a oslabenú verejnú kontrolu nechceme zvykať, je najvyšší čas volebnú legislatívu konečne upraviť. Slovensko potrebuje pravidlá volebnej súťaže, ktoré zabezpečujú rovnosť príležitostí a vytvárajú predpoklady pre zdravú konkurenciu medzi politikmi.“

    Táto kampaň je však len vyvrcholením a potvrdením negatívnych trendov vo financovaní nielen kampaní, ale i samotných politických strán, ktorý v aktuálnom nastavení vedie k betónovaniu kartelu veľkých úspešných strán za peniaze daňových poplatníkov.

    „Povedal by som, že hlavný problém je v neférovosti nastavených pravidiel, ktorý veľmi zvýhodňuje veľké a dlhoročne úspešné strany, voči ktorým tie novšie a menšie majú veľmi malú šancu konkurovať. Spoliehať sa výhradne na štátne peniaze a navyše takto neférovo nastavené v prospech veľkých strán, to je systém, ktorý kriví celú politickú súťaž, vysvetľuje Michal Piško.

    O volebných kampaniach z pohľadu ich transparentnosti a financovania, ale aj o tom, ako súčasný model financovania politických strán prispieva k betónovaniu čoraz silnejšieho politického kartelu existujúcich úspešných strán, no i tom prečo nám to, ako voličom, stále menej a menej prekáža.

    Počúvate Ráno Nahlas, so šéfom TIS Michalom Piškom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

  • Tretina Slovákov nie je zorientovaná v základných faktoch o dôchodkoch. Podľa prieskumu agentúry Focus vyše tridsať percent opýtaných nevie, že sú účastníkmi prvého dôchodkového piliera. Ide pritom o zákonom daný pilier a je v ňom každý obyvateľ Slovenska. Z prieskumu naviac vyplynulo, že Slováci sa obávajú, ako v budúcnosti vyžijú na dôchodku. 

    Čo ďalšie priniesol prieskum a aké dôsledky môžu z neho vyplynúť pre správcov súkromných dôchodkových úspor? 

    Téma pre Martina Slosiarika z agentúry Focus a Miroslava Kotova z Asociácie dôchodkových správcovských spoločností. 

    Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

  • Spoločnosť Microsoft predstavila balík AI funkcií pre svoj operačný systém Windows. Zároveň sa na trh dostávajú prvé zariadenia s hardvérom špeciálne určeným pre umelú inteligenciu od Microsoftu.

    O tom, ako sa s týmito zariadeniami pracuje, aké funkcie založené na AI Windows prinesie a ako obstoja v porovnaní s tými, ktoré do svojich systémov čoskoro zavedie spoločnosť Apple sa v podcaste SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Lukáš Koškár a Maroš Žofčin.

    V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

    Aký hardvér bude podporovať najnovšie AI funkcie Microsoftu.Prečo sa zatiaľ spoločnosť zameriava iba na ARM platformu.Aké je to dnes pracovať vo Windows na ARM.Aké funkcie umelej inteligencie Microsoft prisľúbil.Čo z toho dnes reálne Windows obsahuje a na čo sa ešte len čaká.

    Téme sa venujeme aj v týchto textoch:

    Veľký problém pre Microsoft: Sťahuje dôležitú novinku z Windows, aký bude jej ďalší osudNotebook s viac ako 15-hodinovou výdržou? To je nový Asus Vivobook S 15Microsoft uvoľnil veľkú aktualizáciu pre Windows 11, avšak nie pre všetkých. Kto ju získa a kedy

    Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

  • 12. júna 2024 boli koaličné strany SNS a Hlas vo finálnej fáze dohody na zákone, ktorým zrušia RTVS. Má sa rozdeliť na Slovenskú televíziu a rozhlas. V tejto epizóde podcastu sme sa zamerali na mediálne prostredie na Slovensku. O tom, ako rôzne pohyby v médiách ovplyvnili politické diskusie a o najnovšom výskume o dôveryhodnosti médií v strednej Európe sa rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s výskumníkom Ústavu verejnej politiky UK Matúšom Slobodom.

    O tom, ako rôzne pohyby v médiách ovplyvnili politické diskusie a o najnovšom výskume o dôveryhodnosti médií v strednej Európe, sa rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s výskumníkom Ústavu verejnej politiky UK Matúšom Slobodom.

    Frankovská poukázala na zlú interpretáciu koaličných politikov, keď porovnávajú súčasnú situáciu so zmenami z roku 2010. Podľa koalície mal byť vtedy cieľom spojenia rozhlasu a televízie odstránenie riaditeľa Nižňanského. „Zhodnotili sme, že takéto porovnávanie je zavádzajúce, keďže dobová diskusia neukazovala, že by sa vtedy politici zásadne vyjadrovali, že ide o Nižňanského alebo že by opoziční politici tento krok kritizovali. Naopak opozičná SNS s týmto zlúčením súhlasila,“ uviedla. Frankovská taktiež zvýraznila, že jedným z hlavných argumentov pre zlúčenie bol zlý hospodársky stav televízie a zlúčenie malo priniesť šetrenie. Teraz podľa nej samotní predkladatelia zdôrazňujú, že im ide o zmeny v obsahu vysielania.

    Matúš Sloboda v druhej časti podcastu priblížil výsledky medzinárodného výskumu o udržateľnosti médií v strednej Európe, vrátane otázky ich dôveryhodnosti. „Ak čitatelia dôverujú obsahu, je pravdepodobné, že médiu prinesú aj nejaké peniaze. Cez predplatenie alebo nejaké dary,“ uvádza Sloboda.

    V expertnom prieskume sa takmer všetci zhodli, že ak je fact-checking súčasťou bežného spravodajstva, je to veľmi zaujímavé pre čitateľa. Sloboda ďalej uvádza, že v rámci ďalšieho experimentu zistili, že ak do pomerne nezaujímavej správy o veterných turbínach pridali informáciu, že článok prešiel fact-checkom, výrazne to zvýšilo mieru dôvery čitateľov k tej správe. Čitatelia mali väčší sklon prispieť médiám, ak overenie faktov v článku uskutočnila tretia strana - externá expertná organizácia.

    Podcast nahrávala Veronika Jursová Prachárová.

  • Vládna koalícia chce už tento týždeň v parlamente zrušiť RTVS a politicky ovládnuť jej nástupcu STVR. Protestujúci zamestnanci pripravujú ďalší štrajk. Ak nové vedenie prekročí červené čiary, štrajk môže za istých okolností aj ochromiť vysielanie, varuje dlhoročný investigatívny novinár relácie Reportéri Ivan Brada, aktuálne aj predseda slovenskej sekcie Asociácie európskych novinárov.

    V podcaste s Ivanom Bradom sa dozviete:

    – od 1. minúty – že naratív o aktivistických novinároch je klamstvo;

    – po 2:00 – ako investigatívni Reportéri zachraňujú štátu veľké peniaze;

    – od 3:20 – či by sa v rámci snahy o viac plurality malo diskutovať o nespochybniteľných faktoch ako tvar zeme;

    – po 8:40 – že redaktori RTVS neodídu a nezložia pero;

    – od 10:50 – či hrozí ďalší štrajk a či ochromí vysielanie;

    – od 13:00 – čo sú červené čiary, pri ktorých by mohlo dôjsť k väčšiemu štrajku;

    – po 15:30 – že je neakceptovateľné mať politicky volenú etickú komisiu, kde by politici posudzovali osobný život novinárov;

    – od 17:20 – ako poslanci Michelko a Huliak pri varení guláša sľubovali odstavenie novinárov od práce;

    – po 20:00 – že zákon o STVR svojvoľne zavádza vplyv Matice, ktorý sa dá napadnúť na Ústavnom súde SR;

    – od 22:00 – že ministerka Šimkovičová nie je hlavnou postavou svojho rezortu a aj zákon o STVR písal Lukáš Machala;

    – po 26:00 – ako s tvorbou zákona o STVR súvisí syn bývalého riaditeľa STV Nižňanského a ako minister Taraba uráža nemajetných občanov;

    – od 29:00 – ako vyzeralo ovládnutie STV v minulosti: cenzúra a sťahovanie reportáží;

    – po 31:00 – ako sa za Nižňanského éry v STV robila nadpráca v prospech Smeru;

    – od 33:00 – že ľudia sú po covide oklamaní a aktuálne hrozí, že STVR bude kopať za politikov a nie za bežných ľudí;

    – po 33:30 - ako za J. Rezníka scenzurovali reportáž o možnom plagiátorstve ministerky Kaľavskej.

  • Zmena predpokladá tvrdú prácu, aj trpezlivé čakanie, tvrdí výkonná riaditeľka Via Iuris Katarína Baková. 

    Zvolila si spravodlivosť za cestu a aktuálne dianie ju privádza až k hnevu. Hovorí o „obludnosti“ rozmerov toho, čo sa tu od nástupu novej vlády deje. A o systematickom a cielenom oslabovaní a ohrozovaní politických práv a slobôd aktuálnou vládnou zostavou. 

    Rada prednáša študentom práva, potravu pre mozog nachádza čítaní správ, článkov, zaujímavých rozhovorov a kníh o práve a sociálnych vedách. Pečie fantastické chleby a najlepšie vypne pri metalovej hudbe. 

    Katarína Batková z Via Iuris. Práve s ňou sa pozrieme na to, čo ju aktuálne privádza k hnevu a čo by ju naopak priviedlo do rovnováhy. 

    Svoj charakter odhaľuje už pri rozprávaní o pečení chleba. Napriek spokojnosti s produkciou domácich pekární rada pečie svoj vlastný chlieb. Lebo si dopraje „kvalitu, ktorú mám rada“, ako hovorí. A rozrozpráva sa o procese prípravy. „Baví ma ten proces prípravy kváskového chleba. Vyžaduje si trpezlivosť, čakanie na výsledok a dlhodobejšiu snahu. Nemusí byť pritom vždy úspešný.“

    Vidí v tom zrkadlenie svoje práce vo Via Iuris. „Častokrát upozorňujeme na nedostatky v spoločnosti. Upozorňujeme dlho, vytrvalo. Snažíme sa presadiť systémové zmeny. A niekedy sa to podarí a niekedy menej“, konštatuje. Na niektoré zmeny si podľa nej treba počkať a k čakaniu je potrebná trpezlivosť, ako dodáva. 

    Aktuálna legislatívna smršť vládnej zostavy premiéra Fica ju privádza až k hnevu. V podcaste hovorí o ohrození viacerých politických práv a slobôd, ktoré nám garantuje samotná ústava.

    Popri vážnych témach zažiari jej záujem o metalovú hudbu, ktoré jej paradoxne prináša pokoj.

    Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

  • Parlament začal rokovanie o skrátenom legislatívnom konaní o balíku opatrení lex atentát. Návrh opatrení obsahuje napríklad návrh aby predseda vlády, či parlamentu mali nárok na doživotnú rentu vo výške poslaneckého platu - v prípade, že vykonávali funkciu najmenej dve úplné, neskrátené volebné obdobia. A zmeny čakajú aj verejné protesty - už by nebolo možné protestovať nielen pred obydliami politikov, ale ani v rezidenčných zónach či pred Prezidentským palácom.

    Amnesty International Slovensko označuje lex atentát za drakonický zákon a hovori o tom, že je to pokusom využiť bezpečnosť a verejný poriadok ako zámienku na potlačenie práva na pokojné zhromažďovanie. Riaditeľ Rado Sloboda v podcaste spomína aj tlak, ktorý sa môže vytvoriť na obce, aby preventívne zakazovali zhromaždenia. Totiž znenie lex atentútu udeľuje obciam právomoc zakázať zhromaždenia z viacerých dôvodov. V prípade, ak sa zhromaždenie uskutoční a ukáže sa, že nebolo pokojné, obec môže dostať pokutu až do výšky 16 500 eur. „Môže to vytvoriť preventívny tlak, že radšej zakážem, ako keby sme mali čelit pokute. Ten návrh dáva obciam istú mieru svojvôle, aké zhromaždenie povoliť a aké nie. Môže to predstavovať zásah do ľudského práva, že ľudia sa nebudú môcť zhromažďovať, lebo obec to tak vyhodnotí a zakáže to, " približuje Sloboda v podcaste.

    Výhrady má aj verejný ochranca prav Róbert Dobrovodský. „Je tam ustanovenie, ktoré počíta s hypotetickou situáciou, že zhromaždenie zasiahne do súkromia človeka. Súkromný život je široký a to umožní samospráve vyložiť si to tak, že môže vytlačiť zhromaždenie na okraj mesta, obce. A ak by to nespravila, tak jej hrozia vysoké pokuty. Samospráva stráca samostatnosť a hrozia jej vysoké sankcie," konštatuje v podcaste.

    Vicepremiér Robert Kaliňák v reakcii na výhrady avizuje, že môže dôjsť k zmenam - respektíve, že niektoré veci sa presunú na jeseň. No a na lex atentát sme sa pytali aj poslancov koalície - a to Jána Ferenčáka a Samuela Migaľa z Hlasu a opozičnej poslankyne z SaS Márie Kolíkovej.

    Moderuje Denisa Hopková.

  • V siedmej epizóde nášho Olympijského videocastu sme privítali atlétku Gabrielu Gajanovú. Prišla k nám do štúdia len pár hodín po tom, čo vyhrala striebro na majstrovstvách Európy v Ríme v behu na 800 metrov. Teraz ju už čaká príprava na blížiacu sa olympiádu v Paríži. Okrem skvelého úspechu sme s ňou prebrali aj jej cestu k nemu. Ešte vo februári predčasne ukončila halovú sezónu, prezradila teda aj to, čo jej vtedy pomohlo k tomu, aby bola momentálne v životnej forme.

    Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

    Čo sa dozviete v rozhovore?ako okomentovala svoj strieborný behaká chyba súperky jej pomohlaže má nové karty, s ktorými vie hraťako funguje taktika pri 800 mvo februári mala ako keby zatiahnutú ručnú brzdu, čo jej pomohlo?ako vyzerá jej tréningprečo sa na to nepozerá ako na odriekanieako sa dostala k švajčiarskemu tréneroviaké nástrahy a výhody sú pri trénovaní v skupines čím pôjde na olympiádu do Parížana aký iný šport by sa chcela ísť pozrieťčo počúva pred pretekmičo by poradilo niekomu, kto chce začať behávať
  • Vidieť zástupkyňu nežnejšieho pohlavia v mužskom svete dnes už nie je nič prekvapujúce. Aj oblasť omietok či tepelnoizolačných systémov môže byť miestom, kde sa uplatní nadaná a ambiciózna žena, odborníčka.

    Dokazuje to marketingová a produktová manažérka Baumit Slovensko Petra Chebenová, ktorá v rozhovore porozpráva viac o slovenskom trhu, produktoch aj ekológii.

    V rozhovore sa dozviete:

    Ako vyzerala v roku 1994 expanzia spoločnosti Baumit na slovenský trh? Čím sa líši slovenský trh od ostatných európskych? Aký je slovenský zákazník?Inovácie sú od začiatku hybnou silou vášho fungovania. Vyvíjajú neustále nové výrobky, používajú nové technológie či inovujú spôsoby ich využitia?Vytvorili tiež Bedeker architektúry, 1994-2024. Ako vznikol nápad na jeho realizáciu? Čo všetko v ňom nájdeme? Na akých budovách sa podieľali?S akou víziou vstupujú do 30-teho výročia fungovania firmy? 
  • Bola v pätách režimu, ktorý uniesol prezidentovho syna. Písala o únose demokracie, keď aj knižne poodhalila zákulisie tajnej služby. A do tretice rovnako knižný Únos, s podtitulom čierna diera demokracie. Nemôžem zabudnúť rovnako na Prípad medička, ktorý je tiež o fatálnom únose. Všetko veci, ktoré napísala Ľuba Lesná, novinárka s profesnou históriou v Rádiu Slobodná Európa či neskôr verejnoprávna televízia. A skúsila to aj na úrade vlády po boku Ivety Radičovej. Aktuálne stojí za napádanou RTVS a vystúpila aj na historicky prvom výstražnom štrajku jej nespokojných zamestnancov. Ako sa pozerá na to, čo zažívame? Nie je to rovnako únos, podobný biľagu éry mečiarizmu? 

    V práci investigatívnej novinárky ju podľa vlastných slov vedú „otcovské lekcie“. Je dcérou rozhlasového novinára Ervína Lesného. S odstupom vyše polstoročia si spomína, ako zareagoval na jej pobúrenie zo súdneho pojednávania istého ukrivdeného zamestnanca, ktorého prepustili z Kablovky. Keď už mal vystúpiť a predniesť svoju obhajobu, skolaboval a zomrel. 

    „No čo, bolo mu to treba? Keby to nedal na súd, možno by ešte žil“, vracia sa v spomienkach do svojej „hlbokej puberty“ Ľuba Lesná.

    „Otec sa tak na mňa pozrel a povedal: Ale vieš, jemu išlo o pravdu. A tá za to stojí“. „Hovorím – aj zomrieť?“, spomína Ľuba Lesná na svoju výmenu s otcom. „Áno, aj zomrieť. Pravda za to stojí“ – odpovedal podľa neskoršej investigatívnej novinárky. 

    „Novinárčinu mám spojenú s týmto silným zážitkom o odkrývaní pravdy. A snahou o objektivitu za každú cenu“, rozpráva Lesná. 

    Neskôr sa dostala k odkrývaniu tejto pravdy v prípade únosu prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho, čo je emblematický prípad éry mečiarizmu. S čím všetkým sa vtedy musela vysporiadať? Ako ju sledovala tajná služba, ako sa na ňu zaháňal priamo v televíznom štúdiu vtedajší premiér Vladimír Mečiar, či ako jej šéf jednej zo súkromných televízií sekerou zlámal ruku. A to len pre dôležitú nahrávku rozhovoru so svedkom únosu. 

    Ako sa Ľuba Lesná pozerá na dnešné dni? Rozpoznáva v správaní dnešnej vládnej moci prvky „mečiarizmu“? 

    „Veľmi mi to pripomína totalitné časy“, konštatuje. 

    Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

  • Petra Pellegriniho čaká prvý týždeň vo funkcii prezidenta a známe sú aj prvé mena ľudí, ktori by mohli tvoriť jeho tím poradcov. Okrem diplomata Jána Kubiša sa začínaju objavovať aj dalsie možné mená. Spomína sa napríklad spisovateľ Jozef Banáš. Viac v podcaste priblíži novinár Aktualít Martin Sliz.

    Podľa politológa Erika Láštica práve zloženie ľudí okolo nového prezidenta môže ukázať, ako bude vyzerať obdobie Petra Pellegriniho vo funkcii hlavy štátu. V podcaste tiež rozoberame, čo čaká hlavu štátu najbližšie mesiace v úrade. Petrovi Pellegrinimu pristane na stole viacero zákonov, ktoré mu umožnia sa vyjadariť a prijať rozhodnutie, a to napríklad v podobe, či podpíše zákony, ktoré boli predmetom kritickej debaty," hovorí politológ. Dodáva, že by však na základe prvých rozhodnutí nerobil z toho charakteristiky, že aké bude obdobie prezidenta v paláci.

    Očakáva „návrat" Petra Pellegriniho spred volebnej kampe. „Myslím si, že je väčšia šanca, že verzia, ktorú sme mali možnosť spoznať počas prezidentskej volebnej kampane bude nahradená Petrom Pellegrinim, ktorý sa bude jasnejšie na úrovni komunikácie a symbolov odlišovať od toho, čo poznáme v súčasnosti od Smeru," dopĺňa Erik Láštic.

    Bývalý šéf Most-Híd Béla Bugár v podcaste hovorí, že Peter Pellegrini vo svojom inauguračnom prejave naznačil, že bude suverénny prezident. Dodáva však, že či sa mu to podarí ukáže čas. Predpokladá, že nový prezident bude zo začiatku pod mikroskopom a každý bude sledovať, či sú jeho rozhodnutia nadstranícke.

  • Ale ak máte peniaze, nie je problém. Dnes si povieme aj to, ako môžu malé mestá zarábať na autách, pozrieme sa na snehovú rely tam, kde by ste ju nečakali a koľko nepredaných elektroáut je v Nemecku? Nielen tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

  • Ja si nemyslím, že Zuzana Čaputová sa úplne hodí do sveta straníckej politiky aký je dnes na Slovensku. Ona hrá podľa pravidiel a to nie je normálne - a už vôbec to nie je bežné, v slovenskej politike. Hrať podľa pravidiel je jej obrovská devíza, ale zároveň je to i jej obrovská nevýhoda a všetci jej protivníci vedia ako ju poraziť, hovorí o prezidentke Čaputovej šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy.

    Slovensko má novú hlavu štátu. Zuzanu Čaputovú v úrade prezidenta republiky vystriedal Peter Pellegrini.

    Kto teda bola Zuzana Čaputová v úlohe hlavy štátu a bola to pre ňu naozaj iba rola najvyššieho ústavného činiteľa? Nakoľko bola svoja v tejto top funkcii a akú pečať vtisla úradu prezidenta? V čom zlyhala, kde pochybila a naopak, v čom sformovala k svojmu obrazu politickú scénu, ale i celú našu spoločnosť? Nakoľko ju ovplyvnila rola matky dvoch dcér, ktoré sa stali nielen predmetom záujmu verejnosti, ale i obeťami šikany a terčom vyhrážok? No a napokon, skutočne to vzdala a ak nie, prečo už odmietla ďalej účinkovať v slovenskom politickom šapitó plnom testosterónu, mizogýnie, ale aj lží, populistických manipulácií a vedomého šírenia zla a predsudkov? A prečo vlastne potrebujeme mať dnes na Slovensku k ľudskosti ešte i odvahu?

    „Nezľakla sa. Ak Robert Fico tvrdí, že zdupklala lebo on, tak to nie je ten dôvod a nie je ním ani správanie sa dnes už ministra Tarabu. Proste toto nie sú veci ktoré by ju primkli k tomu aby zvážila či bude alebo nebude opätovne kandidovať. Mne to ale prišlo veľmi mizogýnne, že si tieto mačovské typy politikov zakladajú na tom, že oni vyštvali ženu z politiky. Veď to je aká zbabelosť keď si na tom niekto stavia ego, to je skôr slabosti takého politika a do istej miery aj nezrelosti našej spoločnosti,“ hovorí Peter Bárdy.

    Zuzana Čaputová ako prezidentka, ale i ako hlavná postava najnovšej knihy šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho „Odvaha k ľudskosti.“ Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.