Episodit
-
„V choreografii mám rád organizovaný chaos. Akoby si otvoril švajčiarske hodinky a každá častica robí niečo iné, ale zapadá to do seba.“
Laco Cmorej hovorí, že je samorast, keďže choreografiu ani tanec neštudoval, vždy však miloval pohyb a nedokáže stáť na mieste. Objavil sa aj v talentovej show a podarilo sa mu vypracovať na uznávaného a žiadaného choreografa u nás aj v Čechách. Angažujú ho nielen v činohre, operách, muzikáloch, balete, ale aj vo videoklipoch, sám je autorom niekoľkých projektov. Vyštudoval rómsku pedagogiku, a aj to ho zavialo k organizácii Divé maky, ktorá sa venuje hľadaniu a podpore talentov medzi rómskymi deťmi.
-
“Pokiaľ sa dajú hranice zmazať, tak ich zmažeme, pretože je nám jedno, ktorý človek je v núdzi, my mu ideme pomôcť.”
Práve 14. júna je Svetový deň darcov krvi. Ako postupovať, ak chcete darovať krv, prečo má darovanie význam nielen pre tých, ktorí ju potrebujú, ale aj pre darca samotného? Hosťom našej Podnosky je MUDr. Jozef Köppl, MPH, ktorý je Prezidentom Slovenského Červeného kríža, zástupcom prednostu Kliniky anesteziológie a intenzívnej medicíny NÚDCH, predsedom Slovenskej resuscitačnej rady. Okrem darovania krvi a významu Červeného kríža sme s ním hovorili aj o tom, prečo by bolo dobré, aby sa do škôl vrátila výučba základov prvej pomoci, prečo obdivuje svojich kolegov “červenokrižiakov” aj našich červenonosých zdravotných klaunov. Porozprával, ako sa stal lekárom a čo ho fascinuje na detskej intenzívnej medicíne, ale aj to, prečo chcel v detstve čistiť kanály. Prezradil tiež, prečo má aj on – večný optimista Jojo – občas pocit bezradnosti a uvítal by návštevu zdravotných klaunov.
-
Puuttuva jakso?
-
“Chceli by sme byť inšpiráciou aj pre iné nadácie. Niektoré majú totiž pravidlo, že ich podpora nemôže byť použitá na rozvoj samotnej neziskovej organizácie, iba na konkrétne projekty. Pre nás je dôležité investovať aj do rozvojovej a existenčnej stránky podporovanej organizácie.”
V SLSP je spoločenská zodpovednosť a firemná filantropia už tradíciou, ktorá má svoje základy v materskej spoločnosti. Nadácia Slovenskej sporiteľne je už siedmy rok zatiaľ najvýznamnejším podporovateľom Červeného nosa a považuje naše združenie za jedného zo svojich kľúčových partnerov – okrem finančnej podpory na projekty a vzdelávanie dáva aj svojim klientom možnosť, aby prostredníctvom aplikácie George podporili naše aktivity. Barbara Henterová, ktorá bola hosťom Podnosky, je už 5 rokov správkyňou Nadácie SLSP a svoju prácu považuje za dream job, lebo pomáhať tam, kde je to potrebné, jej dáva zmysel. Hovorí, že úspešné firmy sú priam povinné vrátiť časť zisku spoločnosti a tvrdí, že skutočný efekt má dlhodobá podpora, lebo vtedy možno sledovať jej dopad. Výnimkou sú, samozrejme, mimoriadne udalosti, kedy je potrebná aktuálna jednorazová pomoc. Vyvracia tiež z jej pohľadu pomýlený názor, že keď chce niekto robiť dobročinnosť a pracovať v neziskovom sektore, tak by za to nemal brať peniaze. V podcaste tiež prezradila, ako jej život zmenilo manželstvo s hercom Jánom Jackuliakom, s ktorým má 6-ročného syna, aj to, ako funguje spoločný život dvoch ľudí z úplne iných pracovných svetov, ako zvládajú a majú podelenú starostlivosť o dieťa. Vypočujte si našu Podnosku.
-
„Bola to nová myšlienka a nový formát, bežci nás vtedy vysmiali a nikto sa neprihlásil, lebo si nevedeli predstaviť, že by ich to mohlo baviť.“
Červený nos je v tomto roku charitatívnym partnerom Behu od Tatier k Dunaju. Okrem toho, že bude mať vlastný bežecký tím, zdravotných klaunov budú mať možnosť stretnúť počas behu aj jeho účastníci. Miloš Zágoršek je spoluorganizátorom tohto - dnes už kultového štafetového behu, ktorý Slovensko zažije v auguste už po 12. krát. V Podnoske sa dozviete, ako vznikla myšlienka štafetového behu Od Tatier k Dunaju, ako prebieha a čo všetko vyžaduje jeho príprava a organizácia, ale aj to, kto sa môže behu zúčastniť. Náš hosť tiež prezradí, čo je to bežecká zoznamka, ako môže niekto zabehnúť 350 kilometrový beh sólo a čo môžu zažiť bežci počas tohto bežeckého dobrodružstva.
-
„Moja osobná skúsenosť bola s pacientkou v kóme. Bola tam, ale zároveň nebola. Keď som prvýkrát uvidel v jej očiach tú prítomnosť, to je pre mňa zázrak.“
Jan Kyncl a Martina Rousová vyštudovali muzikoterapiu, zároveň pôsobia ako zdravotní klauni v českej organizácii Zdravotní klaun. Svoju špecializáciu prepojili s klaunskou profesiou a práve cez zvuk, hlas a hudobné nástroje nadväzujú komunikáciu s detskými pacientmi, ktorí sú v dlhodobej intenzívnej starostlivosti. Navštevujú deti v kóme napojené na prístroje, deti, ktoré sa nemôžu verbálne vyjadriť. Ani samotní doktori nezaručia, že ich tieto deti naozaj počujú. Oni však pristupujú ku každému pacientovi tak, akoby ich počul, vnímal, akoby tam naozaj bol. Pri komunikácii s týmito vážne chorými deťmi zdravotní klauni vnímajú tie najjemnejšie impulzy - sledujú dych, zornice a dokonca sa učia odčítať aj informácie z odoziev v monitoroch. Nečakajú odozvu, no keď sa dostaví, je to ako skutočný zázrak. Terapia zvukom je pre Jana aj Martinu zároveň cestou, ktorá zásadne ovplyvnila ich životy a posúva ich aj na ceste vlastného sebarozvoja. Vypočujte si nový diel Podnosky s moderátormi Katkou Baranovou a Jakubom Ružičkom.
-
„A do toho sa nám niekto nabúral do izby. Ja som v tej chvíli videl, ako sa zmenila atmosféra.“
Števovi sa splnil sen a stal sa dramaturgom najsledovanejšej rannej TV relácie, ktorú predtým s obľubou sledoval ako divák. Začalo to ešte na strednej škole, keď rozbehol školský rozhlas – prezradil, ktorá postava ho inšpirovala zo seriálu Beverly Hills 902 10. Hovorí, že skúsenosti z malých rádií ho posunuli tam, kde je. DJ-stvo je jeho obľúbeným víkendovým koníčkom, ktorý ale berie veľmi vážne – má svoju vnútornú disciplínu a pravidlá, ako zvládnuť celú noc vo fit pohode a robí si vždy svoju analýzu, aby dokázal podľa toho zvoliť správnu stratégiu, aby bola zábava počas celej noci dobrá. Jeho najväčšou vášňou je však vesmír a jeho objavovanie, pozorne a s veľkou nádejou sleduje najnovšie správy z tejto oblasti a tvrdí, že treba snívať ako Jules Verne. A fascinujú ho aj lietadlá, ktoré rád fotí. O všetkých svojich vášňach porozprával aj v našej Podnoske.
-
„Urobte dnes niekomu radosť a oslávte tak s nami naše 20. narodeniny.“
Dnes vyjdú zdravotní klauni do ulíc a budú oslavovať svoje 20. narodeniny rozdávaním radosti na verejnosti – v uliciach a na námestiach miest. Pri tej príležitosti sme sa v Červenom nose rozhodli verejne vyzvať ľudí na Slovensku, aby oslávili naše narodeniny urobením radosti. Aby v tento, ale aj v iné dni roka, urobili niekomu radosť – či už vo svojom okolí alebo aj náhodnému okoloidúcemu. Aké ďalšie prekvapenia sme pripravili na tento výnimočný rok? Aj to je téma Podnosky, ktorej hosťom je umelecký šéf Červeného nosa Paly Mihaľák, ktorý riadi už viac ako 70-členný klaunský tím. Po 20 rokoch na Slovensku sú naši profesionálni zdravotní klauni považovaní za expertov na humor a prednášajú na konferenciách odborníkom z oblasti zdravotníctva a najnovšie aj študentom medicíny o tom, ako využívať humor v komunikácii, akú moc má humor, ale aj to, kedy môže byť nebezpečný.
-
„Kým sa dokážeme za istých okolností smiať na naozaj vážnych témach, na tom, čo sa deje v tejto spoločnosti, kým ešte nájdeme ten humor a dokážeme to otočiť, tak ešte stále máme šancu ako ľudstvo.“
Jakub Nvota sa narodil do divadelnej rodiny a svoje detstvo strávil v divadelnom prostredí a ako s humorom hovorí, zažíva celý život traumu, keď zisťuje, že život nie je ako divadlo. Vyštudoval divadelnú réžiu, ale nikdy nemal ambíciu byť ako jeho otec, hoci ich súčasnú spoluprácu hodnotí veľmi pozitívne. Okrem režírovania sa venuje aj písaniu scenárov a tento svoj talent prisudzuje génom od mamy-dramaturgičky. V Podnoske plnej bonmotov sa o. i. dozviete, ako sa začal písať príbeh Túlavého divadla, ktorého je Jakub zakladateľom, ako sa môže z tragédie stať komédia a prečo nemá rád rigorózne kritiky. Prezradil tiež, prečo by sa mal dobrý režisér postupne „vytrácať“ zo svojho predstavenia a nechať priestor hercom a ostatným, aby si to prebrali.
-
„V prvej minúte som si minul zatvárací joke, také zlé to bolo, a potom som tam ešte 6 minút generoval zvuky, nakoniec som odtiaľ utekal...“
Herec, moderátor a standupista Juraj Šoko Tabaček patrí s kolegami z divadelno-improvizačnej zostavy 3T (Tri tvorivé tvory) k priekopníkom improshow na Slovensku. „My všetci traja máme nápady a väčšinou všetci v tú istú sekundu a potom je to boj o nádychovú pauzu,“ hovorí s humorom jemu vlastným Šoko. Porozprávali sme sa s ním nielen o humore, improvizácii a zákulisí impro-večerov, ale aj o potrebe zvládať situácie, keď vtip nevyjde. Prezradil tiež, ako prišiel k umeleckému menu „Šoko“, ako mu skúsenosti zo športu pomáhajú pri stand-upoch a prečo mu seriál Horná Dolná ostal v srdci.
-
„Divadlo robím najradšej, ale viem sa ho aj presýtiť.“
Lenka Libjaková je známa ako moderátorka podcastu Mimóza, ale hlavne ako herečka nezávislej divadelnej scény, možno ju vidieť aj v predstaveniach SND, či v divadle Aréna. Muzikál Lazarus spieva na slovenskej aj českej scéne a mnohé divadelné predstavenia, v ktorých účinkuje, boli ocenené. Lenka bola dokonca nedávno ako jedna zo zástupcov kultúrnej obce pozvaná na audienciu do prezidentského paláca a milo ju prekvapilo, že tam má skalných fanúšikov. V Podnoske prezradila, čo obdivuje na slovenskej prezidentke, ako ju vyhorenie dostalo k surfovaniu, aký je podľa nej rozdiel medzi českými a slovenskými hercami, ale aj to, ako vníma nahotu a nadávky v divadelnom umení.
-
„Ak úpravca dabovaných dialógov nepozná americké reálie, môžu sa postavy stretnúť pri Empirickej štátnej budove namiesto Empire State Building.“
Michal Rovňák je divadelným, filmovým aj dabingovým hercom. Učí dramatické umenie a tvorivé písanie deti aj dospelých. Hoci nevyštudoval scenáristiku, má dlhoročné skúsenosti s prácou s textom. Ako copywriter tvorí reklamné texty pre agentúry, ale venuje sa aj úprave dialógov pre dabingové štúdiá. V Podnoske prezradil, prečo je občas výzva urobiť upútavku na reality show, aké sú úskalia úpravy dabovaných dialógov, prečo si nakúpil slovníky vojenskej terminológie, ale aj to, ako sa dostal do komunity fanúšikov Star Treku.
-
„Tínedžeri chodia vzdelaní zo sociálnych sietí, používajú „psychologický jazyk“ a diagnostikujú sa sami, pričom ani nerozumejú tomu, čo sa za konkrétnou diagnózou skrýva. Depresia už medzi nimi nie je zaujímavá, dnes „letí“ napr. hraničná porucha osobnosti. Ale pravdou je, že niektorí sa do svojej diagnózy naozaj trafia.“
Pôsobí ako odborná garantka pre detskú psychiatriu na Klinike duševného zdravia Calma a je jednou z mála (len vyše 40!) pedopsychiatrov, ktorých máme na Slovensku. V informačne nabitom podcaste sa dozviete napríklad, aké sú typické ochorenia detí v rôznych obdobiach života, ktoré faktory spôsobujú vznik a rozvoj týchto problémov a ktoré z nich ovplyvnila pandémia korony. Naša hostka MUDr. Veronika Marcinčáková tiež prezradila, ako môže rodič u svojho dieťaťa identifikovať, že už môže ísť o diagnózu, aj to, že mnohí rodičia sa často zbytočne vinia za problémy svojich detí a kedy rodičia naozaj k týmto problémom prispievajú. Hovorí tiež, že lepšia diagnostika pokrýva podľa štúdie len 20 % prírastku detských pacientov s psychiatrickými diagnózami. Zvyšok je skutočný nárast - napríklad v oblasti ochorení autistického spektra. Pritom ADHD, o ktorého domnelom náraste sa v laickej verejnosti často hovorí, je stále na približne rovnakej úrovni ako v minulosti.
-
„Chceme, aby sa tento rok výnimočne dostali do kontaktu so zdravotnými klaunmi aj ľudia, ktorí bežne takú príležitosť nemajú.“
Napriek tomu, že bol rok 2023 stále poznačený pandémiou, zdravotní klauni z Červeného nosa urobili až 2614 klauniád, čo predstavuje približne 7000 hodín smiechu. Tento rok si dali predsavzatie prekonať dokonca 3-tisícovú hranicu. A keďže Červený nos oslavuje v apríli svoje 20. narodeniny, pri tej príležitosti pripravil mnoho aktivít a prekvapení pre detských pacientov, seniorov, ale aj pre širokú verejnosť. Môžu nás zažiť napríklad na Štafetovom behu Od Tatier k Dunaju, ale aj v uliciach miest. Priam galaktický darček Červenému nosu daroval k narodeninám zakladateľ Gary Edwards. Ak sa chcete dozvedieť viac, vypočujte si podcast s výkonným riaditeľom Červeného nosa Milanom Šagátom.
-
„Priprav sa na šváby, ruštinu, hlad, zimu a krásnu prírodu.“
Matúš Lazarčík je databázový špecialista a jeho úlohou je správa, bezpečnosť a starostlivosť o databázu darcov Červeného nosa, takže pracuje s informáciami, tabuľkami, číslami... To znie na prvé počutie nudne a komplikovane, avšak Matúš ich s jeho svojským humorom dokáže odprezentovať vtipne a zaujať aj nezainteresované publikum. Keďže väčšinu svojej pracovnej doby sedí pri počítači, dovolenky trávi o to akčnejšie. Láka ho dobrodružstvo a jeho vášňou je low-costové cestovanie po krajinách, ktoré ešte nie sú objavené turistami. Takou je aj Uzbekistan, ktorý nedávno navštívil a v podcaste porozprával svoje dobrodružné a kulinárske zážitky zo svojej cesty po tejto krásnej a zaujímavej krajine.
-
„Keď som dala prvý príspevok o mojom príbehu o dojčení, ženy mi začali písať, že sú rady, že v tom nie sú samy.“
Na instagrame otvorene hovorí o psychických problémoch a rieši citlivé témy, ktoré sú ešte stále do veľkej miery tabuizované. Keď pred rokmi na instagram zavesila svoj prvý príspevok o tom, aké bolo pre ňu bolestivé, keď sa jej ľudia pýtali na dojčenie, pričom ona dojčiť nemohla, ozvalo sa mnoho ďalších žien. Ocenili, že sa venuje tomuto problému, lebo sa s ňou vedeli po svojej vlastnej skúsenosti stotožniť. Postupne otvárala ďalšie a ďalšie témy a dnes má za sebou silnú komunitu fanúšikov, ktorí s porozumením čítajú jej príspevky o popôrodnej depresii, úzkostiach, či poruchách príjmu potravy, ktoré ona sama zažila či zažíva. Vypočujte si silný a veľmi otvorený podcast so Zuzkou Mračkovou, ktorá prezradí, kedy sa prvýkrát vyvracala, ako zvládla boj s bulímiou a anorexiou, čo ju zachránilo a čomu sa okrem instagramu dnes venuje.
-
„Ja viem, že to vyzerá čudne, že pani 50+ si pustí svoju obľúbenú skladbu a tancuje vo svojej kuchyni.“
Obľúbená herečka, ktorú najmä mladšia generácia pozná skôr ako úspešnú slovenskú influencerku. Miluje ľudí a korona jej otvorila virtuálny svet, keď jej chýbal kontakt s divákom. V súčasnosti je aktívna na oboch scénach – divadelnej aj sociálnych sietí - a hovorí, že si musí vedome plánovať oddych, aby ju to celé nepohltilo. Všetkým odkazuje, aby mysleli na svoje zdravie skôr, ako je neskoro a dopriali si čas pre seba. V našom podcaste tiež prezradí, že nielen v divadelnom predstavení sa snaží odtabuizovať tému klimaktéria, aj to, prečo si dopriala ajurvédsky pobyt. Dozviete sa tiež, kto ju dokáže nahnevať, čo robí v predvianočnom období a ako sa zbavuje nepotrebných vecí. Vypočujte si Podnosku so Zuzanou Vačkovou.
-
„Všetci si myslia, že Abrahám má pyžamo so žabó ešte z 19. storočia.“
Vyštudoval herectvo, pracuje v dabingu, jeho hlavnou špecializáciou je však oblasť etikety a kráľovskej rodiny. Hovorí o sebe, že je priaznivcom britskej monarchie, ktorú považuje za najtradičnejšiu. Jeden z kurzov, ktoré absolvoval, bol aj kurz etikety u bývalého komorníka kráľa Karola 3. V súčasnosti Jakub Abrahám prednáša o etikete na VŠ a vedie kurzy etikety, dokonca aj pre tínedžerov od 15 rokov. Dozviete sa, aké sú pravidlá pri navrhovaní tykania, ktoré otázky by ste pri „small talk“ určite nemali položiť, aj to, ako správne pobozkať ruku dáme. Prezradil tiež, čo si myslí o Harrym a Meghan a prečo bola pre neho posledná rozlúčka s kráľovnou silným zážitkom.
-
„Komici vedia, čo to je trapas. Vedia, čo to je, že chceš byť vtipný a si 5 minút v tichu.“
Viete, čo je callback, pančlajn, storytelling, open mike, či running joke? Stand-up comedy má tiež svoje pravidlá a terminológiu, hoci nemá svoju metodológiu. Možno ju raz sformuluje vyštudovaný herec, komik, pedagóg, režisér, improvizátor aj niekdajší LUDUSák Šimon Ferstl, ktorý bol hosťom našej PodNOSky. Šimon je známy práve vo svete stand-up comedy, kam priniesol nový formát – improvizačné hry. Improvizáciu podľa neho diváci u nás obľubujú, lebo chcú vidieť komika v inej situácii, v niečom, čo nie je pripravené a kde môže byť omylný, čo ho poľudšťuje. Prezradil nám tiež, čo je pre komika poctou a čo trapasom, kto je dramaturgom stand-up, ale aj to, o čom je jeho nová inscenácia, ktorú pripravil so svojím Divadlom DPM.
-
„Keď ostatní chalani útočili na bránku, podľa svedectva môjho otca ja som pozeral do oblakov a pozoroval, aké lietadlo práve letí. Ale vždy som to považoval za platonický sen.“
„Keď hovoríme o mužskom rozkroku, tak v čom je to iné ako hovoriť o rakovine hrubého čreva alebo rakovine krčka maternice? Veď je to diagnóza ako každá iná a iba preto, že je to mužský rozkrok, tak to má byť tabu? Podľa mňa nie.“ Okrem toho, že je Viktor Vincze tvárou večerných správ v najsledovanejšej televízii, angažuje sa aj v niektorých spoločensky dôležitých oblastiach a snaží sa odtabuizovať citlivé témy ako napr. klesajúca mužská plodnosť či adopcie. V Podnoske prezradí aj to, kde zmizla pani Vinčenzová a prečo je v poslednej dobe skeptický ohľadne projektu „zelenej zmeny“. Dozviete sa tiež detaily zo zákulisia prípravy televíznych správ a Viktor zaspomínal s odstupom času aj na to, ako v priamom prenose Adelu požiadal o ruku. V Podnoske sme rozoberali aj to, že v posledných dvoch rokoch si plní svoj detský sen a onedlho získa licenciu prvého dôstojníka pre veľké lietadlá Boeing 737.
-
„Ženy riešia zdravé stravovanie, aby boli pekné a muži až vtedy, keď zdravotne nie sú stopercentní.“
Viete, že človek má predpoklad žiť v dobrom zdraví až 120 rokov? Je všetko zdravé jedlo naozaj zdravé? Aký význam má v našom živote vyvážená strava? Prečo je cukor pre nás nebezpečný a ako je možné ovládnuť chuť na sladké? Stačí nám hodina cvičenia denne? Ako ovplyvňuje naše zdravie spánok? Tieto, aj mnohé ďalšie zaujímavosti súvisiace so zdravým životným štýlom sa dozviete v Podnoske, ktorej hosťom je Katarína Skybová, riaditeľka Inštitútu redukcie a prevencie nadváhy kompliment, ktorý pred 31 rokmi založila jej mama s cieľom prevencie civilizačných ochorení. - Näytä enemmän