Episodi
-
„Nadhľad zdravotného klauna, mi pomáha aj v pozícii riaditeľa knižnice: lebo keď nejde o život, tak nejde o nič.“
„Miluj a rob, čo chceš“ – to bolo motto Antona Habovštiaka a Roman Večerek sa s ním stotožňuje ako riaditeľ knižnice aj ako zdravotný klaun. Hovorí, že klaunovanie ho učí pokore, čo si uvedomil hlavne vtedy, keď klaunoval v nemocnici pre svoju čerstvo operovanú dcéru, ktorej ešte ráno neveril, že je naozaj chorá a poslal ju do školy. Ona mu odpustila a zložila mu po klauniáde veľkú poklonu. Tento a ďalšie príbehy, ktoré sa ho najviac dotkli, spísal a je spoluautorom knihy zdravotných klaunov Na zázraky máme nos. Knihy miluje a hlavne číta a preto už piaty rok vedie Oravskú knižnicu Antona Habovštiaka v Dolnom Kubíne, ktorú od začiatku transformuje na komunitné, kreatívne a bezpečné miesto pre všetkých. Poskytli napr. priestor deťom, ktoré chceli založiť mládežnícky parlament, počas pandémie spustili projekt Psychológ v podkroví. Hoci miluje knihy, ich vôňu a šuchot papiera, nebráni sa novým technológiám. Sám počúva audioknihy a aj v knižnici nabehli na technologický vývoj - ponúkajú digitálne knihy, dokonca špeciálne vyvinutý program pre deti s dyslexiou. A digitálnym čitateľským preukazom, ktorý zaviedli v Oravskej knižnici ako prví na Slovensku, ohúrili aj v Nórsku. Aj ďalšie zaujímavosti o klaunovaní, knihách a knižniciach porozprával v Podnoske Roman Večerek.
-
”Keď máš misiu, ktorá teba samého strašne baví, tak to nemôže zlyhať.”
Kaťuša je už 5 rokov zdravotnou klaunkou a malí pacienti ju poznajú ako šoférku sanitky Vrkočatú. Okrem toho je herečkou v nezávislých divadlách Uhol 92, NUDE a DPM, popri tom vedie i divadelné kurzy pre deti aj dospelých v LUDUSe. Každý deň sa snaží začať dobre naladená a kedykoľvek ju stretnete, nakazí vás dobrou náladou. Nemá rada limity a prácu zdravotnej klaunky miluje, lebo jej dáva veľkú slobodu. Hovorí, že vďaka improvizácii môže byť svet zrazu bujný ako prales a môže sa stať čokoľvek. Napríklad aj módna prehliadka priamo v nemocnici...
-
Episodi mancanti?
-
„Keď sa niekto chce stať zdravotným klaunom, potrebuje poznať, kým je, veriť si a byť ochotný vstúpiť do toho nekomfortu, prekročiť svoje hranice.“
Túžba stať sa zdravotnou klaunkou ju doviedla na výberové workshopy Červeného nosa štyrikrát a v tomto roku sa jej sen naplnil. Hovorí, že jej čas musel dozrieť a ona osobnostne tiež. Len pred niekoľkými mesiacmi sa stala súčasťou bratislavského klaunského tímu a začala s veľkým rešpektom, ale aj s veľkým nadšením navštevovať detské oddelenia nemocníc. Už samotný výberový workshop bol pre ňu veľkým zážitkom a postupne plánuje začať klaunovať aj v ďalších programoch pre deti aj dospelých. Čo radí uchádzačom, ktorí sa aktuálne hlásia do Červeného nosa? Ako prebieha výberový workshop a aká je cesta začínajúceho profesionálneho zdravotného klauna, kým naostro začne navštevovať nemocnicu? Vníma rozdiel medzi divadelným a zdravotným klauningom? Čo je to slam poetry a prečo má vieru v mladých ľudí? Aj tieto otázky zodpovie Monika Štolcová, nová zdravotná klaunka, slamerka, bábkarka a čerstvá absolventka Ateliéru fyzického divadla na Janáčkovej univerzite múzických umení.
-
„Prišiel mladý muž a keď som mu porozprávala o našich aktivitách, povedal: Viete, ja by som teraz chcel prestať fajčiť, tak tie peniaze, ktoré by som dal na cigarety, pošlem každý mesiac Červenému nosu.“
Už ste sa dnes zasmiali? Takto vás môže osloviť na ulici sympatická študentka Ema. Okrem toho, že študuje bábkoherectvo, už druhý rok spolupracuje s Červeným nosom ako fundraiserka v projekte osobného oslovovania potenciálnych podporovateľov v uliciach a v nákupných centrách. Aktivity združenia, o ktorých im rozpráva, ju oslovili natoľko, že by sa aj sama v budúcnosti chcela uchádzať o prácu profesionálnej zdravotnej klaunky. V podcaste prezradila, prečo sa rozhodla pre prácu fundraiserky, ako to prebieha, ale aj to, ktoré stretnutia s darcami zanechali v nej najsilnejšie spomienky.
-
„Samozrejme že sa stávaš náročným divákom, ale neznamená to, že ťa príbeh nevie pohltiť. Mám rád filmy, keď som citovo zaangažovaný. Keď prežívam niečo s hrdinom, hrdinkou. Keď zakričím: veď už to povedz!“
Janko Mikuš je profesionálny zdravotný klaun, režisér, scenárista, pedagóg, výtvarník aj zakladateľ kultúrneho centra Diera do sveta v Liptovskom Mikuláši. Mnohí ho poznajú aj ako autora rozhlasových hier a zábavných relácií v rádiách RTVS. Hoci pred 10 rokmi učil ako interpretovať Sheakspeara, interpretačné divadlo ho dnes už nebaví a uchvátila ho viac tvorba improvizovaných filmov či predstavení – teda bez konkrétneho scenáru - postavených skôr na autentickosti hercov, lebo ho fascinuje robiť niečo, čo vznikne teraz a je neopakovateľné.
-
„Pýtam sa syna, či má chuť sa učiť a aký predmet sa chce učiť.“
Sloboda je jej najdôležitejšou hodnotou. Aj preto vníma homeschooling ako veľkú výhodu, lebo ich rodine umožňuje cestovať, plánovať a tráviť čas podľa vlastných predstáv. Môže však byť adekvátnou náhradou školského vyučovania? Ako funguje domáce vzdelávanie, aké má výhody a nevýhody nám porozprávala v našom podcaste Ľudmila Andrejková, ktorá svoje skúsenosti a rady poskytuje aj iným rodinám domškolákov. Okrem toho sa venuje koučingu, pomáha tiež tínedžerom správne nasmerovať ich život počas letných táborov Mám na to. Venuje sa aj filantropii a pomoci iným - bola napr. iniciátorkou zbierok pre ľudí, ktorí prišli o domov pri výbuchu bytovky v Prešove, zbierok na liečbu vážne chorých detí, pomáhala aj Ukrajinským rodinám po vypuknutí vojny.
-
„Beh je pre mňa hudba, je to nejaký rytmus. Na všetky skladby od Qeenu sa mi dobre behalo, ale keď začalo Radio Gaga, tak strašne sa zmenilo to tempo, že sa na to nedalo behať. Teraz behám bez hudby a vnímam viac svoje telo.“
Mariana je zdravotnou klaunkou, ktorá je súčasťou mnohých programov Červeného nosa pre deti aj dospelých, vrátane pripravovaných Klaunských večerníčkov. Je tiež hudobníčkou a herečkou. Okrem umenia má však aj ďalšie vášne, o ktorých s nadšením rozpráva. V Podnoske porozprávala napríklad o tom, koľko druhov maku existuje a aké široké využitie má táto drobná plodina, o práci na makovej farme v Jarnej a o tom, ako jej - dievčaťu z mesta - prirástol k srdcu život na dedine. Aj preto, že tam objavila ideálne podmienky na svoju ďalšiu vášeň – behanie, v ktorom už zaznamenala aj niekoľko úspechov. Už onedlho ju čaká nová výzva - štafetový beh Od Tatier k Dunaju, keďže je súčasťou tímu Červeného nosa, ktorý je charitatívnym partnerom tohto legendárneho behu. Beh Od Tatier k Dunaju je spojený s výzvou na podporu nového programu Klaunské večerníčky, ktorý pripravuje Červený nos uviesť už túto jeseň na detských onkológiách.
-
“Ja vždy fandím dieťaťu a rodiča sa snažím upokojiť. Dieťa je totiž ako pánbožkova kravička - vezme si a zje, čo potrebuje.”
Mnohí rodičia diagnostikujú svoje deti cez google a potom chodia k lekárovi po lieky ako do reštaurácie: “toto si prosím, toto si prosím”, hovorí pediatrička MUDr. Katka Šimovičová, ktorá je zároveň predsedníčkou Červeného nosa a svoj titul Slovenka roka považuje za ocenenie všetkých zdravotných klaunov. Lekárkou sa vraj stala “z trucu”, lebo sa jej nepáčilo, ako ju v detstve neustále kritizovala jej doktorka za to, že jej nechutilo jesť a bola chudá. Povedala si, že ona by takou doktorkou nikdy nebola. Tvrdí, že dieťa je ako pánbožkova kravička - ide si vlastnou cestou a zje to a toľko, koľko potrebuje. Najväčšou odmenou je pre ňu, keď sa jej pacienti po niekoľkých rokoch vrátia so svojimi deťmi. V Podnoske poradila, aké triky použiť pri vyberaní kliešťa a kedy treba spozornieť a navštíviť lekára. Upozornila rodičov, ako sa pripraviť na ďalšie nástrahy leta a čoho sa vyvarovať. Prezradila tiež prečo jej vnučka nechcela odísť po hospitalizácii z nemocnice.
-
„V choreografii mám rád organizovaný chaos. Akoby si otvoril švajčiarske hodinky a každá častica robí niečo iné, ale zapadá to do seba.“
Laco Cmorej hovorí, že je samorast, keďže choreografiu ani tanec neštudoval, vždy však miloval pohyb a nedokáže stáť na mieste. Objavil sa aj v talentovej show a podarilo sa mu vypracovať na uznávaného a žiadaného choreografa u nás aj v Čechách. Angažujú ho nielen v činohre, operách, muzikáloch, balete, ale aj vo videoklipoch, sám je autorom niekoľkých projektov. Vyštudoval rómsku pedagogiku, a aj to ho zavialo k organizácii Divé maky, ktorá sa venuje hľadaniu a podpore talentov medzi rómskymi deťmi.
-
“Pokiaľ sa dajú hranice zmazať, tak ich zmažeme, pretože je nám jedno, ktorý človek je v núdzi, my mu ideme pomôcť.”
Práve 14. júna je Svetový deň darcov krvi. Ako postupovať, ak chcete darovať krv, prečo má darovanie význam nielen pre tých, ktorí ju potrebujú, ale aj pre darca samotného? Hosťom našej Podnosky je MUDr. Jozef Köppl, MPH, ktorý je Prezidentom Slovenského Červeného kríža, zástupcom prednostu Kliniky anesteziológie a intenzívnej medicíny NÚDCH, predsedom Slovenskej resuscitačnej rady. Okrem darovania krvi a významu Červeného kríža sme s ním hovorili aj o tom, prečo by bolo dobré, aby sa do škôl vrátila výučba základov prvej pomoci, prečo obdivuje svojich kolegov “červenokrižiakov” aj našich červenonosých zdravotných klaunov. Porozprával, ako sa stal lekárom a čo ho fascinuje na detskej intenzívnej medicíne, ale aj to, prečo chcel v detstve čistiť kanály. Prezradil tiež, prečo má aj on – večný optimista Jojo – občas pocit bezradnosti a uvítal by návštevu zdravotných klaunov.
-
“Chceli by sme byť inšpiráciou aj pre iné nadácie. Niektoré majú totiž pravidlo, že ich podpora nemôže byť použitá na rozvoj samotnej neziskovej organizácie, iba na konkrétne projekty. Pre nás je dôležité investovať aj do rozvojovej a existenčnej stránky podporovanej organizácie.”
V SLSP je spoločenská zodpovednosť a firemná filantropia už tradíciou, ktorá má svoje základy v materskej spoločnosti. Nadácia Slovenskej sporiteľne je už siedmy rok zatiaľ najvýznamnejším podporovateľom Červeného nosa a považuje naše združenie za jedného zo svojich kľúčových partnerov – okrem finančnej podpory na projekty a vzdelávanie dáva aj svojim klientom možnosť, aby prostredníctvom aplikácie George podporili naše aktivity. Barbara Henterová, ktorá bola hosťom Podnosky, je už 5 rokov správkyňou Nadácie SLSP a svoju prácu považuje za dream job, lebo pomáhať tam, kde je to potrebné, jej dáva zmysel. Hovorí, že úspešné firmy sú priam povinné vrátiť časť zisku spoločnosti a tvrdí, že skutočný efekt má dlhodobá podpora, lebo vtedy možno sledovať jej dopad. Výnimkou sú, samozrejme, mimoriadne udalosti, kedy je potrebná aktuálna jednorazová pomoc. Vyvracia tiež z jej pohľadu pomýlený názor, že keď chce niekto robiť dobročinnosť a pracovať v neziskovom sektore, tak by za to nemal brať peniaze. V podcaste tiež prezradila, ako jej život zmenilo manželstvo s hercom Jánom Jackuliakom, s ktorým má 6-ročného syna, aj to, ako funguje spoločný život dvoch ľudí z úplne iných pracovných svetov, ako zvládajú a majú podelenú starostlivosť o dieťa. Vypočujte si našu Podnosku.
-
„Bola to nová myšlienka a nový formát, bežci nás vtedy vysmiali a nikto sa neprihlásil, lebo si nevedeli predstaviť, že by ich to mohlo baviť.“
Červený nos je v tomto roku charitatívnym partnerom Behu od Tatier k Dunaju. Okrem toho, že bude mať vlastný bežecký tím, zdravotných klaunov budú mať možnosť stretnúť počas behu aj jeho účastníci. Miloš Zágoršek je spoluorganizátorom tohto - dnes už kultového štafetového behu, ktorý Slovensko zažije v auguste už po 12. krát. V Podnoske sa dozviete, ako vznikla myšlienka štafetového behu Od Tatier k Dunaju, ako prebieha a čo všetko vyžaduje jeho príprava a organizácia, ale aj to, kto sa môže behu zúčastniť. Náš hosť tiež prezradí, čo je to bežecká zoznamka, ako môže niekto zabehnúť 350 kilometrový beh sólo a čo môžu zažiť bežci počas tohto bežeckého dobrodružstva.
-
„Moja osobná skúsenosť bola s pacientkou v kóme. Bola tam, ale zároveň nebola. Keď som prvýkrát uvidel v jej očiach tú prítomnosť, to je pre mňa zázrak.“
Jan Kyncl a Martina Rousová vyštudovali muzikoterapiu, zároveň pôsobia ako zdravotní klauni v českej organizácii Zdravotní klaun. Svoju špecializáciu prepojili s klaunskou profesiou a práve cez zvuk, hlas a hudobné nástroje nadväzujú komunikáciu s detskými pacientmi, ktorí sú v dlhodobej intenzívnej starostlivosti. Navštevujú deti v kóme napojené na prístroje, deti, ktoré sa nemôžu verbálne vyjadriť. Ani samotní doktori nezaručia, že ich tieto deti naozaj počujú. Oni však pristupujú ku každému pacientovi tak, akoby ich počul, vnímal, akoby tam naozaj bol. Pri komunikácii s týmito vážne chorými deťmi zdravotní klauni vnímajú tie najjemnejšie impulzy - sledujú dych, zornice a dokonca sa učia odčítať aj informácie z odoziev v monitoroch. Nečakajú odozvu, no keď sa dostaví, je to ako skutočný zázrak. Terapia zvukom je pre Jana aj Martinu zároveň cestou, ktorá zásadne ovplyvnila ich životy a posúva ich aj na ceste vlastného sebarozvoja. Vypočujte si nový diel Podnosky s moderátormi Katkou Baranovou a Jakubom Ružičkom.
-
„A do toho sa nám niekto nabúral do izby. Ja som v tej chvíli videl, ako sa zmenila atmosféra.“
Števovi sa splnil sen a stal sa dramaturgom najsledovanejšej rannej TV relácie, ktorú predtým s obľubou sledoval ako divák. Začalo to ešte na strednej škole, keď rozbehol školský rozhlas – prezradil, ktorá postava ho inšpirovala zo seriálu Beverly Hills 902 10. Hovorí, že skúsenosti z malých rádií ho posunuli tam, kde je. DJ-stvo je jeho obľúbeným víkendovým koníčkom, ktorý ale berie veľmi vážne – má svoju vnútornú disciplínu a pravidlá, ako zvládnuť celú noc vo fit pohode a robí si vždy svoju analýzu, aby dokázal podľa toho zvoliť správnu stratégiu, aby bola zábava počas celej noci dobrá. Jeho najväčšou vášňou je však vesmír a jeho objavovanie, pozorne a s veľkou nádejou sleduje najnovšie správy z tejto oblasti a tvrdí, že treba snívať ako Jules Verne. A fascinujú ho aj lietadlá, ktoré rád fotí. O všetkých svojich vášňach porozprával aj v našej Podnoske.
-
„Urobte dnes niekomu radosť a oslávte tak s nami naše 20. narodeniny.“
Dnes vyjdú zdravotní klauni do ulíc a budú oslavovať svoje 20. narodeniny rozdávaním radosti na verejnosti – v uliciach a na námestiach miest. Pri tej príležitosti sme sa v Červenom nose rozhodli verejne vyzvať ľudí na Slovensku, aby oslávili naše narodeniny urobením radosti. Aby v tento, ale aj v iné dni roka, urobili niekomu radosť – či už vo svojom okolí alebo aj náhodnému okoloidúcemu. Aké ďalšie prekvapenia sme pripravili na tento výnimočný rok? Aj to je téma Podnosky, ktorej hosťom je umelecký šéf Červeného nosa Paly Mihaľák, ktorý riadi už viac ako 70-členný klaunský tím. Po 20 rokoch na Slovensku sú naši profesionálni zdravotní klauni považovaní za expertov na humor a prednášajú na konferenciách odborníkom z oblasti zdravotníctva a najnovšie aj študentom medicíny o tom, ako využívať humor v komunikácii, akú moc má humor, ale aj to, kedy môže byť nebezpečný.
-
„Kým sa dokážeme za istých okolností smiať na naozaj vážnych témach, na tom, čo sa deje v tejto spoločnosti, kým ešte nájdeme ten humor a dokážeme to otočiť, tak ešte stále máme šancu ako ľudstvo.“
Jakub Nvota sa narodil do divadelnej rodiny a svoje detstvo strávil v divadelnom prostredí a ako s humorom hovorí, zažíva celý život traumu, keď zisťuje, že život nie je ako divadlo. Vyštudoval divadelnú réžiu, ale nikdy nemal ambíciu byť ako jeho otec, hoci ich súčasnú spoluprácu hodnotí veľmi pozitívne. Okrem režírovania sa venuje aj písaniu scenárov a tento svoj talent prisudzuje génom od mamy-dramaturgičky. V Podnoske plnej bonmotov sa o. i. dozviete, ako sa začal písať príbeh Túlavého divadla, ktorého je Jakub zakladateľom, ako sa môže z tragédie stať komédia a prečo nemá rád rigorózne kritiky. Prezradil tiež, prečo by sa mal dobrý režisér postupne „vytrácať“ zo svojho predstavenia a nechať priestor hercom a ostatným, aby si to prebrali.
-
„V prvej minúte som si minul zatvárací joke, také zlé to bolo, a potom som tam ešte 6 minút generoval zvuky, nakoniec som odtiaľ utekal...“
Herec, moderátor a standupista Juraj Šoko Tabaček patrí s kolegami z divadelno-improvizačnej zostavy 3T (Tri tvorivé tvory) k priekopníkom improshow na Slovensku. „My všetci traja máme nápady a väčšinou všetci v tú istú sekundu a potom je to boj o nádychovú pauzu,“ hovorí s humorom jemu vlastným Šoko. Porozprávali sme sa s ním nielen o humore, improvizácii a zákulisí impro-večerov, ale aj o potrebe zvládať situácie, keď vtip nevyjde. Prezradil tiež, ako prišiel k umeleckému menu „Šoko“, ako mu skúsenosti zo športu pomáhajú pri stand-upoch a prečo mu seriál Horná Dolná ostal v srdci.
-
„Divadlo robím najradšej, ale viem sa ho aj presýtiť.“
Lenka Libjaková je známa ako moderátorka podcastu Mimóza, ale hlavne ako herečka nezávislej divadelnej scény, možno ju vidieť aj v predstaveniach SND, či v divadle Aréna. Muzikál Lazarus spieva na slovenskej aj českej scéne a mnohé divadelné predstavenia, v ktorých účinkuje, boli ocenené. Lenka bola dokonca nedávno ako jedna zo zástupcov kultúrnej obce pozvaná na audienciu do prezidentského paláca a milo ju prekvapilo, že tam má skalných fanúšikov. V Podnoske prezradila, čo obdivuje na slovenskej prezidentke, ako ju vyhorenie dostalo k surfovaniu, aký je podľa nej rozdiel medzi českými a slovenskými hercami, ale aj to, ako vníma nahotu a nadávky v divadelnom umení.
-
„Ak úpravca dabovaných dialógov nepozná americké reálie, môžu sa postavy stretnúť pri Empirickej štátnej budove namiesto Empire State Building.“
Michal Rovňák je divadelným, filmovým aj dabingovým hercom. Učí dramatické umenie a tvorivé písanie deti aj dospelých. Hoci nevyštudoval scenáristiku, má dlhoročné skúsenosti s prácou s textom. Ako copywriter tvorí reklamné texty pre agentúry, ale venuje sa aj úprave dialógov pre dabingové štúdiá. V Podnoske prezradil, prečo je občas výzva urobiť upútavku na reality show, aké sú úskalia úpravy dabovaných dialógov, prečo si nakúpil slovníky vojenskej terminológie, ale aj to, ako sa dostal do komunity fanúšikov Star Treku.
-
„Tínedžeri chodia vzdelaní zo sociálnych sietí, používajú „psychologický jazyk“ a diagnostikujú sa sami, pričom ani nerozumejú tomu, čo sa za konkrétnou diagnózou skrýva. Depresia už medzi nimi nie je zaujímavá, dnes „letí“ napr. hraničná porucha osobnosti. Ale pravdou je, že niektorí sa do svojej diagnózy naozaj trafia.“
Pôsobí ako odborná garantka pre detskú psychiatriu na Klinike duševného zdravia Calma a je jednou z mála (len vyše 40!) pedopsychiatrov, ktorých máme na Slovensku. V informačne nabitom podcaste sa dozviete napríklad, aké sú typické ochorenia detí v rôznych obdobiach života, ktoré faktory spôsobujú vznik a rozvoj týchto problémov a ktoré z nich ovplyvnila pandémia korony. Naša hostka MUDr. Veronika Marcinčáková tiež prezradila, ako môže rodič u svojho dieťaťa identifikovať, že už môže ísť o diagnózu, aj to, že mnohí rodičia sa často zbytočne vinia za problémy svojich detí a kedy rodičia naozaj k týmto problémom prispievajú. Hovorí tiež, že lepšia diagnostika pokrýva podľa štúdie len 20 % prírastku detských pacientov s psychiatrickými diagnózami. Zvyšok je skutočný nárast - napríklad v oblasti ochorení autistického spektra. Pritom ADHD, o ktorého domnelom náraste sa v laickej verejnosti často hovorí, je stále na približne rovnakej úrovni ako v minulosti.
- Mostra di più
