Episodes
-
V uzavretých internetových komunitách sledujú, vzájomne si zdieľajú a potom i komentujú verejné popravy či brutálne mučenie. Naša mládež sa radikalizuje. "Pointa nie je sledovanie tých brutálnych obsahov, ale práve tá komunita. Začiatok intervencie je počúvať ich a dať im zážitok prijatia, ktorého sa im v okolitom svete nedostalo, hovorí šéf internetovej poradne IPčko Marek Madro.
"Tie trendy, ktoré pozorujeme vo svete, trendy teroristických útokov ako prejavov rastúcej radikalizácie, tak oni sa postupne presúvajú aj sem, k nám a naša spoločnosť, náš systém a ani naše školstvo na to vôbec nie sú pripravené," varuje šéf internetovej poradne pre mladých IPčko Marek Madro. Práve preto IPčko prichádza s projektom "Nevypočutý", ktorý je určený ako mladým ľuďom, tak aj školám, učiteľom či školským psychológom.
"Na samom začiatku nie sú internetové online komunity, oni majú vplyv až potom ako zlyhá celý ten offlinový systém, až potom ako zlyhá rodina, škola či ulica," vysvetľuje Madro.
Napokon, už majster existencializmu J. P. Sartre hovoril: "Potrebujem druhého aby som sa lepšie pochopil", pretože práve nevypočutosť, to je jeden z dôvodov rastúcej radikalizácie našej mládeže. Tak prečo aj zdanlivo nijako a ničím nevyčnievajúci mladí ľudia u nás - neraz na samom rube zúfalstva, padajú do osídiel takej radikalizácie, akú si často nevieme ani len predstaviť? Aké sú dôvody, ako to spoznať a najmä, ako z toho celého - v tejto už i tak neistej a tekutej dobe, von?
"Je jasné, že keď hovorím, že deti si medzi sebou zdieľajú mučenie či popravy, tak je to niečo, čo nás dospelých šokuje, ale ono je to vlastne iba prostriedok ako oni strácajú cit pre to, čim spoločnosť okolo nich žije pretože oni majú pocit, že žijú v úplne inom svete, ako ten, v ktorom žije väčšinová spoločnosť.
A aké je riešenie? Znie to možno banálne, ale je to - Pravda a autenticita toho nášho reálneho sveta ako i rešpekt a najmä vypočutie sveta našich detí.
"Radikalizácia veľmi úzko súvisí s frustráciou no a keď sme frustrovaní, začneme hľadať niekoho, kto má podobné skúsenosti a podobné postoje ako my sami, hľadáme podobný príbeh, ako je ten náš. No v každej jednej chvíli toho postupu k radikalizácií, je tým mladým ľuďom možné pomôcť - len ten internet to celé extrémne zrýchlil. Naozaj to začína v tom, že tá moja osobná "ťažkosť" bola nevypočutá - že celý ten systém od rodiny po školu či komunitu jednoducho nedokázal odpovedať na tie moje problémy," hovorí šéf IPčka.
Počúvate Ráno Nahlas, dnes s Marekom Madrom a Zuzanou Juránekovou z IPčka. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Po čiernom dni výstražný štrajk. Zamestnanci a spolupracovníci pokračujú v protestných akciách proti pripravovanej zmene verejnoprávnej RTVS. Vládna väčšina pod taktovkou SNS chce z nej mať inštitúciu, na ktorú budú môcť mať dosah – zaznievajú obavy a kritika.
Na protestnom pochode sme boli s reportážnym mikrofónom.
„Mrzí ma, že politici vnímajú verejnoprávne médium len čisto ako politické vysielanie. Ich zaujíma len obsadenie politických diskusií, ako sú zabezpečené jednotlivé strany. Ale čo skutočne robí verejnoprávna inštitúcia, ako by bolo mimo ich rámca“, tvrdí dosluhujúci generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj. Jeho manažment vyjadril podporu výstražnému štrajku zamestnancov a spolupracovníkov RTVS.
V reportáži z protestného pochodu Bratislavou, ktorý prešiel aj okolo úradu vlády a skončil pred ministerstvom kultúry vám ponúkame širokú paletu pohľadov tvorivých pracovníkov verejnoprávnej inštitúcie i jej spolupracovníkov.
Budete počuť napríklad Michal Hercega, ktorý je nevidiaci redaktor rozhlasu; tiež Tomáša Bartoníčka zo štrajkového výboru, humoristu Sama Trnku, investigatívneho reportéra Ivana Bradu, moderátora Mareka Gudiaka, politológa Jozefa Lenča, novinárku a publicistku Ľubu Lesnú, novinára Eugena Kordu, poetku Mirku Ábelovú a ďalších.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Episodes manquant?
-
Opäť sa ukázalo, že najdôležitejší je záver kampane, tvrdí sociológ Roman Pudmarčík z agentúry Ipsos.
Posilnené Progresívne Slovensko, s implikáciou Smer je poraziteľný. Stabilizovaný Smer. Silný výkrik extrému v podobe Republiky. Oslabený Hlas. A stratená SNS.
Slovensko je po svojich piatych eurovoľbách s doteraz najsilnejšou účasťou. K urnám prišlo vyše 34 percent voličov.
Na ich výsledky, dôvody a možné následky sme sa pozreli so sociológom Romanom Pudmarčíkom z agentúry Ipsos.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Návrh zákona o mimovládkach deklaruje zvyšovanie dôvery voči mimovládnym organizáciám. Reálnym zmyslom úpravy je však skôr spochybňovať dôveryhodnosť tretieho sektora u časti spoločnosti, skomplikovať im činnosť cez ďalšiu byrokraciu, hrozbu pokút či rozpustenia. Zďaleka pritom nejde len o tie organizácie, na ktoré pravdepodobne prioritne vládne strany cielia, ale návrh je škodlivý pre celý sektor.
Prečo je transparentnosť vo verejnom priestore a v inštitúciách dôležitá aj pre bežných občanov? Odkedy sú v slovenskej politike prítomné naratívy proti mimovládnym organizáciám? Môžu aktéri v mimovládnej sfére zastupovať cudzie záujmy? Je podpora donormi v partnerských krajinách Slovenska problematická? Pomáha aj Slovensko v zahraničí projektovými schémami a grantami?
Prečo je návrh zákona o mimovládkach škodlivý a zavádzajúci? Aká je argumentácia samotných predkladateľov? Môže zákon reálne zvyšovať dôveru voči mimovládkam? Prečo návrh ovplyvní celý mimovládny sektor a čím bol inšpirovaný? V čom sú rozpory návrhu s európskym právom? Prečo je úloha mimovládnych organizácií pri zastupovaní záujmov občanov kľúčová?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľom Transparency International Slovensko Michalom Piškom.
-
Dnes už naše deti v tomto vedieme oveľa zodpovednejšie, než tomu bolo kedysi, no prístup z minulých generácií zanechal na chrupe mnohých Slovákov stopy, ktorých oprava vychádza aj na tisíce eur.
Slovenský zubár však neopraví to, čo ten zahraničný pokazí. Lacné zuby zo zahraničia nás potom môžu vyjsť poriadne draho, hovorí stomatologička, MDDr. Ivana Pučeková, ktorá pôsobí na zvolenskej zubnej klinike Viktorident.
Dnes vám práve s ňou prinášame bonusovú epizódu podcastu TELO, v ktorej sa budeme venovať krásnemu úsmevu, po ktorom azda každý túži. Zo zubov, s ktorými nie sme spokojní, môžeme mať naozaj veľké komplexy a výnimkou nie sú ani ťažké psychické stavy. Čo všetko riešia v zubnej ambulancii Slováci a Slovenky, za čo si koľko priplatíme a na čo dávať pozor, sa dnes pýtame odborníčky v podcaste Telo, rozhovor viedla Henrieta Hanáková.
-
Cenné papiere, akcie, dlhopisy, bitcoiny, zlaté tehličky či nehnuteľnosti a umelecké diela– investovanie je dnes na vzostupe a pomaly ale iste sa stáva dostupné pre čoraz viac ľudí.
Vstup do investičného sveta môže byť pre bežného človeka pomerne náročný a stresujúci. Ponuky rôznych investičných produktov a spôsoby, ako zaručene zhodnotiť svoj majetok na nás číhajú z každej strany. Vyvarovať sa chybám pri prvotnom kontakte s týmto druhom produktov však nie je nemožné. Základom správneho narábania s vlastnými financiami a úsporami je najmä počúvať rady odborníkov a nastaviť si realistické ciele, ktoré sa pohybujú v rámci našich individuálnych možností.
O tom, ako sa zorientovať v spleti ponúkaných investičných produktov, a ako svoje úspory zhodnotiť s rozumom, sa moderátorka Petra Podhorcová rozprávala s portfólio manažérom spoločnosti HABERL Wealth Management, Martinom Krištoffom.
Čo sa dozviete v podcaste:
Koľko peňazí potrebujete, aby ste mohli začať s investovaním?Kto má nárok na wealth manažéra/privátneho bankára?Kedy je ideálny čas začať s investovaním?Ako si správne nastaviť očakávania?Sú Slováci dobrí investori?Aké sú aktuálne trendy v tejto oblasti?
-
Attilu Végha trýznil v dnes už legendárnej príprave pred Zápasom storočia proti Karlosovi Vémolovi. Végh vtedy knokautoval Vémolu po 127 sekundách. Teraz spojili sily opäť. Pozrite si rozhovor s trénerom Iljom Škondričom pred sobotňajšou Odvetou storočia na turnaji Oktagon 58 v pražskom Edene.
Čo sa dozviete v rozhovore?Ako je Végh pripravený na Odvetu storočia?Vrátil sa do formy aj vďaka zakázaným látkam?Ako vyzerali jeho sparringy s Jiřím Procházkom?Poznačila Véghovu prípravu kauza okolo Petra Pellegriniho?Akého Vémolu očakáva v odvete?Aké pochybnosti má o jeho príprave?Bude to Véghova definitívna rozlúčka?Kde ho vidí po konci kariéry?
-
The European elections will take place in Slovakia on eight of June. Slovaks will elect fifteen MEPs for a five-year term. This elections allow the citizens of the European Union to have their say regularly and to influence the composition and policies at the European level.
Prime Minister Robert Fico spoke publicly for the first time since the shooting in Handlová. The incident took place on 15 May. The Prime Minister was shot four times and is currently recovering from his injuries at home.
Bratislava's Devín has been very busy these days. Since the beginning of the week, the rising level of the Danube and Morava rivers has been causing wrinkles on the foreheads of the inhabitants of the city district.
This podcast used a short sample from facebook.com/RobertFico
"The Slovak Snapshots" podcast is made by Zorislav Poljak.
-
Slovensko sa ako jediná krajina sveta dištancovalo od nových zdravotníckych postupov Svetovej zdravotníckej organizácie. Na nových predpisoch sa v Ženeve dohodlo vyše 190 štátov sveta. Majú zabezpečiť, aby svet v prípade novej pandémie dokázal ľahšie koordinovať. Podľa lekára Petra Sabaku by to mohlo uľahčiť výmeny informácií, zdieľanie výsledkov výskumu, ale aj zjednodušuje nákup liekov, prípadne vakcín.
Štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Štofko v podcaste hovorí, že Slovensko nenarušilo globálny konsenzus ostatných krajín, preto neatakovali schválenie - len sa disociovali od ďalšieho procesu prijímania. „Ja pevne verím, že ak by došlo k pandémii, tak budeme hľadať a nájdeme riešenie, aby sme boli včas pripravení. Sme stále platným členom WHO a na tom sa nič nemení. Nenarušili sme konzenzus, to že sme proti niektorým pravidlám je právo každej krajiny."
Zdravotnícky analytik Martin Smatana si myslí, že to, že sme sa dištancovali, nebude mať dopad na našich pacientov. Podľa neho hrozil aj horší scenár. „Som rád, že sme dopadli takto. Hrozila nám totiž oveľa vážnejšia situácia. Čisto teoreticky mohli sme na rokovaní v Ženeve mohli vyvolať hlasovanie o nariadeniach. My sme de facto zakceptovali naridenia, len sme povedali, že sa od nich dištancujeme. No keby sme vyvolali hlasovanie, tak by sme tým pravdepodobne narušili jednotnú pozíciu Európskej únie, lebo sme tam ako súčasť EÚ, a zároveň by sme spôsobili, že by saaktualizácia neprijala jednohlasne, ako býva zvykom pri takýchto materiáloch WHO. Vystúpili by sme z jednotnej pozície a narušili konsenzus ktorý tam bol," vysvetľuje v podcaste.
Dodáva, že mu to preto príde ako PR určitej skupiny politikov. „Napriek tomu, že sme sa dištancovali od nariadení a chválime sa tým verejne, WHO a iné krajiny by nam pomohli a zľutovali by sa, ak by globálna kríza. Preto si myslím, že to, že sme sa dištancovali je skôr PR a komunikačný trik určitej skupiny."
Podľa Smatanu to však oslabuje pozíciu Slovenska. „Je to iba diplomatická hanba a škoda. Oslabuje nás to ako krajinu a pozíciu našej krajiny v medzinárodnom merítku," dopĺňa.
Moderuje Denisa Hopková.
-
Niektoré médiá si servítku pred ústa rozhodne nedávali.
Ako vidia Roberta Fica novinári zo zahraničia, sa dozviete v najnovšom Ťažkom týždni.
P. S.
Tento diel nepodporil Soroš, ale investičná spoločnosť XTB :-). Ako sa dá investovať a či je to vôbec pre vás, zistíte tu: https://link-pso.xtb.com/pso/DLT06
-
Keď sa o Európe a Európskej únii dá rozprávať aj v čase moratória pred eurovoľbami. Napríklad cez tému slobodného cestovania, ktorého špecifikom je sloboda znásobená ešte aj oslobodením od vlastného dopravného prostriedku.
Jasné, dá sa to povedať aj prozaickejšie: Naprieč Európou stopom!
27 členských štátov na takmer štyri a pol milióna kilometroch štvorcových, kde žije takmer 440 miliónov ľudí. Koľko kilometrov ciest to môže byť? A koľko možností spojenia...?
Zážitok z tejto znásobenej slobody si v sebe nosí a obohacuje ním aj svoje okolie Milan Potočár. Práve s ním bude dnešné európsko – slobodné RánoNahlas.
Bude aj o „stopovaní na palec“, či na „ceduľu“ alebo na „dohovor“. O stratégiách oslovovania, o zážitkoch z ciest nielen po Európe, ale aj po krajinách Blízkeho východu, či Balkánu.
„Najlepším miestom pre stopára sú čerpačky na diaľniciach“, rozpráva Milan Potočár, ktorý je vyštudovaný lingvista, niekdajší vysokoškolský učiteľ holandštiny. Je na nich možnosť vzájomného oťukania, väčší časový priestor na minirozhovor, pri ktorom je možnosť získať prvý a základný dojem z človeka, ktorý vás chce zobrať. „Keď človek vidí, že ste normálny, ja vidím, že on je normálny, vo väčšine prípadov, keď je to možné, tak vás zoberie“, vysvetľuje.
V topánkach stopára sa krajiny podľa Potočára spoznávajú „o tri levely vyššie“, ako pri obyčajnej návšteve. „Dostávate sa do situácií, v ktorých ste s miestnymi v najspontánnejších momentoch. Vtedy počujete o politike či o bežnom živote v danej krajine veci, ktoré by ste si nemali kde prečítať“, hovorí. „Naviac, pri slobodnom živote stopára máte na to aj fúru času“, dodáva.
„Stopovanie je aj prekračovaní komfortných zón“, tvrdí Milan Potočár. Nie je podľa neho typologicky pre „princezny“, ale pre ľudí, ktorí sú „do koča aj do voza“. V každom prípade je slobodou, ako zdôrazňuje.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Majiteľ televízie Markíza PPF Group, stojí aj za našim mýtnym systémom. Aktuálne sa štát dohodol na dodávke nového mýtneho systému a to so spoločnosťou CzechToll. Vlastníkom Czechtollu je PPF Group. „Či to má nejakú časovú súvislosť môžeme len špekulovať, v každom prípade je ale nespochybniteľné, že od decembra 2023 sa SkyToll, respektíve CzechToll dostal k novým, veľmi lukratívnym zákazkám za desiatky miliónov,“ hovorí Xénia Makarová z Nadácie Zastavme korupciu.
Spor o budúcu podobu spravodajstva televízie Markíza síce nekončí, situácia sa ale deeskaluje a štrajk nie je aktuálne na programe dňa. Zamestnanci Markízy v spoločnom verejnom videoposolstve oznamili, že neodchádzajú no zároveň deklarujú že na štrajk dnes nie je dôvod. Vedenie televízie to ocenilo ako pozitívny krok v smere riešenia "cestou racionálneho dialógu."
O novinárskej slobode, nezávislosti žurnalistiky či tlaku majiteľov na redakčnú slobodu sa toho povedalo - a to aj u nás v Aktualitách, naozaj veľa. Aké je ale možné biznisové pozadie kauzy Markíza 2024? Televíziu totiž vlastní český koncern PPF Group no a tento istý subjekt je i za spoločnosťou Czechtoll, ktorá má aktuálne vybudovať náš nový mýtny systém a zabezpečiť výber mýta na najbližšie roky. Sú teda úvahy o akomsi "výmennom obchode" iba čírou špekuláciou? Práve "Mýtny tender" pritom patrí medzi jednu z ikonických káuz prvej Ficovej vlády.
No a vážne pochybnosti vyvoláva aj jej aktuálny vývoj. Téma pre Xéniu Makarovú z Nadácie Zastavme korupciu. No a priestor dostane aj Marián Kulich z oz Mier Ukrajine, ktorá zorganizovala verejný protest na podporu redaktorov Markízy.
Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.
-
Na Ukrajine su tisícky ľudi, ktorí v dôsledu vojny stratii končatiny. Krajina aj na túto tragédiu vojny už od začiatku hľadala riešenie - a vznikli viaceré centrá. Medzi nimi aj Superhumans. V centre sa využívajú moderné protézy zo zahraničia, ktoré majú ľudia dostupné zadarmo. Stanislava Harkotová sa bola do centra pozrieť a v podcaste opisuje, ako mladí Ukrajinci ukazujú, že napriek tomu, že v dôsledku vojny prišli o končatiny, ich život sa nekončí.
Novinárka Stanislava Harkotová opisuje, že v Ukrajine je momentálne okolo 40-tisíc ľudí, ktorí stratili končatiny. „Nie sú to len vojaci, ale aj civilisti. Vieme, že pri rôznych útokoch ľudia prichádzajú o končatiny z radu bežných ľudí - či už žijú v prifrontových miestách, alebo ked pri nich niečo vybuchlo," hovorí.
V reakcii na potreby vojakov, ale aj bežných ľudí tak na Ukrajine vznikli viaceré centrá. Jedno z nich, to najmodernejšie, využíva moderné protézy zo zahraničia. Pomôcť tam dokážu 50 až 70 ľuďom mesačne. Reportérka Harkotová tam stravíla nejaký čas a rozprávala sa s veteránmi, ale aj lekármi.
„V spoločnosti je dopyt po tom vysvetľovať a ukazovať, že život sa pre mladých mužov nekončí. Hovorila som s jedným mladým mužom, ktorý po operácii nabral váhu, no pracuje na tom, aby sa dostal do formy. Čím väčšia váha, tým väčší nápor je to protézy. Čo som mala možnosť vidiet, tak ľudia sa snažia pohnúť ďalej," opisuje.
Viac si môžete vypočuť v podcaste.
Moderuje Denisa Hopková.
-
MMA turnaj, aký tu ešte nebol! Oktagon premiérovo mieri na futbalový štadión, 8. júna v pražskom Edene sa očakáva návšteva 27-tisíc divákov. Hlavnou udalosťou večera bude Odveta storočia medzi Attilom Véghom a Karlosom Vémolom. O výnimočnom podujatí hovorí promotér Oktagonu Pavol Neruda. Pozrite si najnovšiu epizódu relácie Staredown na ŠPORT.sk.
ČO SA DOZVIETE V ROZHOVORE? Koľko stojí turnaj v Edene a aká je najväčšia obava promotéra?Koľko zarobia Végh s Vémolom a kto dostane viac?Aké dosiaľ nezverejnené udalosti mohli byť za prehrou Vémolu v prvom zápase?Bude odveta pre oboch rozlúčkou a čo tretí zápas na Tehelnom poli v Bratislave?Poznačila Véghovu prípravu kauza okolo Petra Pellegriniho?Dopuje v Oktagone až 90 % bojovníkov a zavedie organizácia testy?Rozviažu po vyhrotenej kauze zmluvu s Matějom Peňázom?Objaví sa ešte niekedy v Oktagone Gábor Boráros?
-
Vypočujte si epizódu podcastu šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho a dlhoročného diplomata Rastislava Káčer naživo z Banskej Štiavnice.
Čaká Slovensko rovnaký osud ako Maďarsko? Viktor Orbán raz povedal, že jedným zo spôsobov ako sa dlhodobo udržať pri moci je buď zoštátnenie verejnoprávnych médií alebo vytvorenie vlastných médií. Vypočujte si podcast o možnom začiatku normalizácie na Slovensku, obohatený otázkami publika a s bohatými skúsenosťami Rastislava Káčera, ktorý slúžil ako veľvyslanec v Maďarsku päť rokov.
Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.
Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme. Ďakujeme.
Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.
Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.
Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.
-
Smer vedie v prieskumoch verejnej mienky aj trištvrte roka od volieb.
Na prelome rokov 2022 a 2023 dosahovala podpora Smeru približne 16 percent a strana Roberta Fica sa už dávno odrazila od dna (približne 8 percent v roku 2020), no zaostávala za popularitou Hlasu. Cestu k volebnému víťazstvu do veľkej miery odštartovalo púšťanie nahrávok, ktoré malo podľa Fica dokazovať, že policajti nevyšetrujú korupciu z čias vlád Smeru na základe dôkazov. No to, čo Fico tvrdil, z prípadu „zmizlo“, poukázala šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková v rozhovore s Jurajom Kemkom.
-
Pozrite si poslednú diskusiu portálu Aktuality.sk pred eurovoľbami. Témou je európska zahraničná a obranná politika - možné zastavenie eurofondov pre Slovensko, Ukrajina a Rusko. Pozvanie prijali Katarína Roth-Neveďalová zo Smeru-SSD, Jaroslav Naď z Demokratov a Martin Poliačik z PS.
Podľa kandidátky a europoslankyne Smeru K. R. Neveďalovej neexistuje žiadna hybridná vojna z Ruska. Jaroslav Naď z Demokratov oponuje, že Slovensko predsa pristihlo ruského agenta, ako platil prispievateľovi dezinfowebu. Kandidát za PS Martin Poliačik tvrdí, že je pre nás lacnejšie podporovať teraz Ukrajinu, ako keby sme mali po výhre Ruska masívne investovať do obrany.
Malo by Slovensko prísť o eurofondy? Ťahá nás Smer do medzinárodnej izolácie? A je aj PS za zachovanie práva veta? Sledujte našu predvolebnú diskusiu.
Dokedy máme podporovať Ukrajinu? A čo konkrétne znamená mier na bilboardoch? A hrozia Slovensku sankcie, ak naša súčasná vláda nezmení svoje správanie?
-
Novinári sú úplne prvou prekážkou pre politikov pri dosahovaní ich cieľov pretože my sme tí, ktorí zakričia, že cisár je nahý.Novinári - ako to rozprávkové dieťa, kričia, že cisár je nahý, hovorí dlhoročná novinárka a moderátorka politických diskusií Jana Krescanko Dibáková. My, kritickí novinári sme žiadnym politikom "nedrukovali", dodáva.
Odchádzam. Vo štvrtok som sa s televíziou Joj definitívne rozlúčila. V dobrom, bez búchania dvier, ale žiadnu inú cestu som už pred sebou nevidela, hoci ma nikto neposielal preč. Inak sa pozerám na dôležitosť politického spravodajstva, ktorého je už vo vysielaní viditeľne menej, na podobu vysielania pred prezidentskými voľbami a perspektívu relácie Na hrane, ktorej som odovzdala kus svojho života.
To je úryvok z rozlúčkového statusu dlhoročnej novinárky a moderátorky diskusnej relacie TV Joj Jany Krescanko Dibákovej.
Politické diskusné relácie v našich televíziách z našich obrazoviek - jedna po druhej, postupne miznú no a deje sa tak po evidentnom a čitateľnom tlaku aktuálnej vládnej moci a deje sa tak i po avíze premiéra Fica, ktorý už na počiatku svojho štvrtého vládneho mandátu jasne, priamo a bez obalu i vykrúcania označil viacero jemu kritických médií za nepriateľov moci - a prakticky až nepriateľov štátu.
"Slovenskí voliči by si mali uvedomiť, že možno je tu ten čas, trošku aj prispievať na kvalitný novinársky obsah," apeluje Krescanko Dibáková.
Je to, čo sa deje skutočne súmrakom tradičných médií kritických k moci a čo nastane "deň potom", keď už občan nebude mať šancu aby práve prostredníctvom kritických médií moc kontroloval a kládol mocným aj im nepríjemné otázky? Čo sa to vlastne deje, kde sa stala chyba, ako to celé začalo a prečo ľuďom už akosi neprekáža umlčiavanie kritických novinárov? Urobili média chybu, ak dovolili politikom defacto sprivatizovať politiku a prečo neraz nevedeli odolať lákadlám sledovanosti a to i na úkor relevancie a serióznej debaty? Stratili tradičné média dôveryhodnosť a dokedy bude občanom vyhovovať nekritický a servilný prístup tzv.alternatívy k moci Kde sú hranice slobodnej diskusie a má zmysel sa vracať k diskusiám "o plochej zemi"?
"Nie je dávať priestor "plochozemcom". Prečo by sme to mali robiť? Hlasný krik nenahradí múdrosť," apeluje Krescanko Dibáková."
Kto je pánom diskusných relácií a prečo diskusie nie sú určené primárne pre politikov a ich propagandu, ale sú tu pre občanov, kontrolu moci a konfrontáciu moci s faktmi a neraz moci nepríjemnou realitou? Kam moc bez kontroly serióznych médií povedie - a ako je to vlastne s tým povestným "skákaním do reči"?
"Faktom je, že naši politici si zvykli, že do relácie prídu s manuálom marketingovej agentúry a v relácií potrebujú povedať svoje heslá. Moderátor diskusií ale nie je držiak mikrofónu ani amplión pre politikov. My tie relácie nerobíme pre politikov, ale robíme ich pre divákov - občanov. Prekážali sme politikom, celý problém je v tom, že my sme žiadnym politikom "nedrukovali,"" hovorí skúsená moderátorka politických diskusií Jana Krescanko Dibáková.
Ráno Nahlas, s novinárkou a moderátorkou Janou Krescanko Dibákovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Mierny nárast Smeru a rovnako mierny – no pokles PS, s odstupom Hlas, Republika, KDH a SaS a na pôde europarlamentu aj Demokrati a Maďarská aliancia. Naopak mimo hnutie Slovensko, SNS či Kotlebovci. Tesne pred moratóriom prichádza posledný z predvolebných prieskumov tohtoročných eurovolieb z dielne agentúry IPSOS. Tzv. interval spoľahlivosti – a teda percentuálna odchýlka však nedáva istotu europarlamentnej účasti stranám od KDH nižšie. Pozrieme sa na to so sociológom Romanom Pudmarčíkom z Ipsosu.
Aj táto kampaň je poznačená klesajúcou úrovňou transparentnosti – to zas konštatuje Michal Piško z TransparencyInternational Slovensko.
Transparency aj pred týmito voľbami monitorovala kampane jednotlivých strán. Na čele rebríčka skončila trojica PS, KDH a SaS, na chvoste Smer a Hlas.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
- Montre plus
