Episodi
-
V relácii Po stopách pamäti si pripomenieme 75. výročie Víťazného februára cez príbehy československých politických väzňov.
-
V špeciálnom vydaní relácie si môžete vypočuť záznam z verejnej diskusie Slovenskí letci a ich turbulentné storočie pri príležitosti 30. výročia založenia Slovenského leteckého zväzu generála Dr. Milana Rastislava Štefánika. Na pôde Slovenského rozhlasu sa stretli členovia Slovenského leteckého zväzu, kozmonaut, predseda Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity, rodiny letcov Ota Smika a Fritza Wowyho a veľa ďalších zaujímavých hostí. Cestou storočím nášho letectva vás prevedú Soňa Gyarfašová a Juraj Červenka.
-
Episodi mancanti?
-
On bol psychiater, ona novinárka. Obaja podpísali Chartu 77 spoločne, ako manželia. „Eštebáci viedli na nás ako na nepriateľské osoby signálny zväzok Osa, asi sme veľmi štípali," hovorí dnes Vladimír Komár. Jeho manželka Mária zomrela v roku 2018 a dnes je on sám rozprávačom ich spoločného príbehu. Viac si vypočujete v relácii Po stopách pamäti so Soňou Gyarfašovou.
-
Predstavíme si jednu zo žien Charty 77 - je ňou výtvarníčka Kyra Matuštik. Hoci k tvorbe mala odjakživa blízko, už v študentských rokoch sa dostala do nemilosti režimu. Kvôli otcovi, teoretikovi umenia Radislavovi Matuštíkovi - ten dostal v čase normalizácie ako nepohodlný stopku. Po odchode do Prahy sa cez priateľov Mirka a Ivu Vodrážkovcov dostala k pražskému undergroundu aj k Charte77. Podpísala ju, lebo bola, ako hovorí, v mnohom rebel.
-
V relácii predstavíme príbeh Martina Becka Matuštíka, ktorý Chartu 77 podpísal medzi prvými, hoci nikoho z disentu nepoznal. Bol totiž žiakom profesora Jana Patočku a neskôr, po svojej emigrácii nadviazal na jeho odkaz. Cyklus pre vás pripravujú Soňa Gyarfašová a Pavol Prelovský.
-
V relácii Po stopách pamäti Vám predstavujeme signatárov Charty 77 zo Slovenska, jedným z nich bol aj Tibor Novotka. Bol idealistom, no tiež rebelom - čím viac režim voči nemu stupńoval perzekúcie, tým viac stupňoval voči nemu on svoj odpor - a podpis charty bol iba logickým vyústením
-
Autorka Soňa Gyarfašová.
-
27. júna 2020 si pripomíname 70 rokov od justičnej vraždy protinacistickej a protikomunistickej odbojárky, právničky a političky Milady Horákovej. Autori relácie Po stopách pamäti preto symbolicky v tejto časti prinášajú sedem príbehov politických väzňov z 50. rokov a ich najbližších.
-
Pri príležitosti 75. výročia skončenia II. svetovej vojny si v tejto časti relácie RTVS Rádia DEVÍN Po stopách pamäti autori relácie Soňa Gyarfášová a Pavol Prelovský pripománajú posledných československých príslušníkov Britského kráľovského letectva.
-
Pred 70 rokmi sa v komunistickom Československu odohrala takzvaná akcia kláštory, ktorá mala dve dejstvá. Obe však podľa rovnakého scenára. Z 13. na 14. apríla 1950 a potom z 3. na 4. mája vtrhli do mužských kláštorov po celej republike ozbrojení príslušníci Ľudových milícii, Verejnej bezpečnosti a Štátnej bezpečnosti. Akcia sprevádzaná politickými procesmi s najstaršími a internáciou tých mladších, z ktorých mnohí skončili vo vojenských táboroch nútených prác bola namierená „proti údajným zradcom." Aspoň tak týchto ľudí vykresľovalo Rudé právo a dobová tlač. Túto časť relácie RTVS Rádia DEVÍN Po stopách pamäti autorsky pripravili Soňa Gyarfášová a Pavol Prelovský.
-
Branislav Borovský, absolvent Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, podnikateľ, člen Konfederácie politických väzňov Slovenska, otec ôsmich detí. V osemdesiatych rokoch minulého storočia ho zatkli, súdili a uväznili za pašovanie náboženskej literatúry na Slovensko. Ako si spomína na socializmus? Prečo tak veľmi riskoval, aby sem preniesol náklad kníh? Čo robil počas revolúcie? Ako vníma porevolučný vývoj na Slovensku – a ako nahliada na budúcnosť našej spoločnosti?
-
Pavol Smolík predstavuje ďalšiu osobnosť Nežnej revolúcie, ktorej 30. výročie si čoskoro pripomenieme. Svoju výpoveď o revolučných dňoch a úvahy o ďalšom smerovaní našej spoločnosti poskytuje herec a pedagóg Štefan Bučko.
-
Pavol Smolík predstavuje ďalšiu zaujímavú postavu, ktorá zohrala významnú úlohu počas novembrových udalostí roku 1989. Človeka, ktorý bol vcelku nenápadným vedúcim knižnice na Vysokej škole múzických umení, no počas Nežnej revolúcie sa stal veľkou oporou študentského hnutia. Vypočujeme si svedectvo niekdajšieho disidenta, novinára Juraja Alnera.
