Episodi
-
Tento štát celé desaťročia opakovane zlyhával v krízovom manažmente. Na vážne krízy pritom nie sme - napriek veľmi negatívnej skúsenosti s riadením pandémie, pripravení ani dnes, tvrdí vo veľmi znepokojujúcom rozhovore šéf NKÚ. A prečo sa NKÚ opäť kontroluje PPA známu z kauzy Dobytkár?
„Z nášho pohľadu je problémom Slovenska to, že mnohí reprezentanti štátu ako keby bagatelizovali svoje zákonné povinnosti, zákon si prispôsobovali na svoj obraz a to všetko robia preto, lebo sa u nás nevyvodzuje nielen osobná, ale ani trestnoprávna zodpovednosť,“ tvrdil nedávno v nebývalo otvorenom rozhovore pre Ráno Nahlas predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy.A dôvod je v jeho interpretácii bol ešte zarážajúcejší. „Je to tak ‚ušité‘ preto, aby pokyny vrcholových predstaviteľov ministerstiev či štátnych inštitúcií, ktoré sú dávané ich podriadeným, nebolo možné preveriť z hľadiska vnútorných kontrolných mechanizmov. Tak preto sú tie vnútorné kontrolné mechanizmy výrazne oslabené,“ tvrdí šéf NKÚ.
Dnes sa do štúdia Rána Nahlas vrátil opäť a jeho zistenia - ako predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, sú pre Slovensko, i pre nás ako jeho občanov, ale i daňovníkov, zasa veľmi znepokojujúce.
„Na základe našich kontrol nemám uistenie, že občania by mohli pokojne spávať a že keď nastane mimoriadna situácia, štát prostredníctvom svojich inštitúcií mu pomôže v relatívne krátkom čase a pomôže mu aj konkrétne, nie len tým, že vyjadríme súcit či spoluúčasť nad tým, čo sa udialo“ tvrdí Ľubomír Andrassy.
"Ak sa niečo zásadne nezmení a išli by sme podľa tých pravidiel, ktoré dnes ešte stále platia, tak riziká, ktoré sme identifikovali v minulosti - a ktoré vyústili do toho problému, ktoré sme v súvislosti s nezvládnutím pandémie identifikovali aj v našich kontrolných protokoloch, tak tento vážny problém by tu pretrvával aj naďalej lebo nemáme pokryte krízové riadenie - ani personálne, ani finančne, ani kompetenčne a dokonca my ani nemáme v skladoch tovary a materiály, ktorými by sme vedeli vyriešiť čo i len takú veľkú veternú smršť. Proste, dnes v týchto otázkach, sme na úrovni - a nechcem to preháňať, ale je to na základe výsledkov našich kontrol, naozaj niekde na úrovni krajín, ktoré sa nachádzajú na africkom kontinente." To sú slová šéfa Najvyššieho kontrolného úradu na margo toho, ako je tento štát pripravený čeliť vážnym krízovým či mimoriadnym situáciám.
Aké teda boli zistenia najvyššieho arbitra kontroly v oblasti nákupu vakcín proti covidu-19 a konali zástupcovia štátu v mene verejného záujmu alebo to bolo viac v prospech farmafiriem? Ako prebiehala pandemická pomoc v oblasti energií, bola skutočne rýchla, adresná, alebo sa s použitými peniazmi šafárilo a dokáže vôbec Slovensko čeliť vážnym či mimoriadnym situáciám a krízam? A napokon, prečo sa kontrolóri opäť vrátili i do Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA), ktorú verejnosť pozná najmä cez mega korupčnú kauzu Dobytkár?
Počúvate Ráno Nahlas, dnes so šéfom Najvyššieho kontrolného úradu. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Ľudia si ich mýlia a vedci si pri tom trhajú vlasy. Astronómia a astrológia boli po stáročia úzko prepojené. Kedy sa začali oddeľovať? Prečo stále veríme na to, že náš osud ovládajú a určujú planéty? A čo hrozilo dvorným astrológom, keď ich veštba nespĺňala vládcove predstavy?
Toto a oveľa viac sa dozviete v 75. epizóde Slnečnej zostavy.
-
Episodi mancanti?
-
Rozmanitosť generácií patrí k nášmu prirodzenému vývoju, rozdiely a rozdielne názory na život či výchovu, tu tak boli a ešte aj budú vždy. No predsa len sa dnešná generácia rodičov a ich detí, ktoré sú generáciou Alfa, niečím líšia. Počúvajte s nami dnešný podcast z praxe na tému digitálnych technológií v rukách našich detí.
Nikdy predtým nenapredoval vývoj digitálnych technológií takým raketovým tempom, ako v posledných rokoch. A kým my, rodičia sa postupne snažíme zachytiť každú jednu novinku a nejako ju pochopiť, naše deti ju už v tej chvíli ovládajú a vedia o ďalšej, ktorá sa k nám dostane možno až o mesiac. Deti narodené po roku 2010 jednoducho s technológiami vyrastajú a sú s nimi prepojené už od útleho veku, preto nemá zmysel proti tomu bojovať a kategoricky im ich zakazovať. Veď podľa známeho socióloga Marka McCrindla, ktorý na základe svojich výskumov pomenoval a popísal generáciu Alfa, budú práve dnešné deti jedného dňa úplne najlepšie vybavené, čo sa týka informácií, technológií, ale aj bohatstva, pretože už teraz menia pravidlá svetového trhu. Digitálne budú nielen pracovať a zarábať si na živobytie, ale budú sa takto aj vzdelávať, nakupovať (čakajú ich napríklad aj obchody bez predavačov, prvé vidíme už teraz a aj autá bez šoférov). AI, teda umelá inteligencia bude úplne prirodzenou súčasťou ich životov.
Komunikácia, ale aj znalosť a kontrola. To je pre dnešných rodičov kľúčové
Netreba to však vôbec vidieť negatívne, pretože vďaka tomu by mala dostať oveľa viac priestoru ich sloboda, prím vo všetkom bude mať kreativita a zároveň by im malo zostať viac času na to, aby napríklad cestovali či sa starali o svoje duševné zdravie lepšie, ako na to máme priestor dnes my. To však neznamená, že nemáme robiť vôbec nič. Našou úlohou ako rodičov je zabezpečiť to, aby sa s technológiami a virtuálnym svetom zoznamovali bezpečne a adekvátne podľa veku. Odborne sme sa tejto téme venovali v podcaste Do hĺbky s detskou psychologičkou Máriou Tóthovou Šimčákovou, no dnes si o tom povieme viac zo života a praxe s dvojnásobným oteckom Matejom Stuškom, ktorý je spoluzakladateľom občianskeho združenia Rodičia.sk a zároveň pracuje v spoločnosti O2.
Digitálnym svetom tak žije ako pracovne, tak aj súkromne a každý deň vidí to pozitívne, ale aj negatívne, čo dnešná technologická doba prináša. Ako ho to ovplyvňuje vo výchove? Aj o tom sme sa rozprávali v dnešnej časti podcastu, dozviete sa:
- na čo dávať pozor a ako deti viesť už od ich útleho veku
- prečo je dôležité nielen nastaviť si rôzne kontrolné opatrenia, ale sa o všetkom aj rozprávať (a to nielen s deťmi)
- rady z praxe, aké nástroje či aplikácie môžeme využívať, a že to vôbec nie je také zložité, ako sa toho možno na prvý pohľad bojíme
- čo všetko zvážiť, keď už má vaše dieťa mobil a nástrahy i následky, s ktorými sa slovenskí rodičia pasujú a potom často hľadajú pomoc aj u mobilných operátorov
- v neposlednom rade preberieme aj prieskumy, ako digitálne technológie zasiahli do života detí za posledné roky, kedy sme sa museli popasovať aj s pandémiou - vypočujte si náš dnešný rozhovor v audio podcaste Do hĺbky, ktorý moderuje Martina Smatanová.
-
Takmer celý život Jána Paulinyho bol poznačený nepriazňou režimu, ústrkov a ponižovania si užil naozaj veľa aj keď bol naozaj schopný človek vo svojej oblasti, zootechnike, a mal aj manažérsky talent. Ten naplno uplatnil až po revolúcii, keď sa, už na dôchodku, stal starostom rodnej Dobrej Nivy.
-
V NHL odohral 6 sezón, v reprezentácii získal striebornú a bronzovú medailu. Bývalý slovenský hokejista Branko Radivojevič si od povinností neoddýchol ani po kariére, keď pracoval na pozícii asistenta trénera, a neskôr ako športový riaditeľ v Trenčíne. Na poslednom šampionáte sa zhostil úlohy experta a spolukomentátora.
V najnovšej epizóde relácie Góly z bufetu na ŠPORT.sk zhodnotil účinkovanie Slovenska na MS v hokeji 2024, prezradil ako vníma prácu Craiga Ramsayho na reprezentačnej lavičke a načrtol, kto by ho mohol nahradiť.
Taktiež skonštatoval, čo chýbalo Slovákom k postupu do semifinále, pochválil, ale aj skritizoval výkon jednotlivých hráčov a prezradil, čo okrem Slovenska ho najviac na šampionáte v Prahe a Ostrave nadchlo. Okrem majstrovstiev sveta sa nevyhol ani otázke o jeho budúcnosti pri hokeji.
-
Martin Staňo, dlhoročný moderátor rádia FM v Mimóze prezradil aký moment sa ho najviac dotkol počas odovzdávania Novinárskej ceny, s akými významnými osobnosťami robil rozhovory, ale aj čo si myslí o momentálnej situácii v médiách.
V Mimóze sa (ne)dozviete:
00:20 – ako sa mu moderovala Novinárska cena s Lenkou;
04:30 – či chodí do relácií aj ako hosť;
07:00 – čo má najradšej na svojej práci;
09:15 – či sa mu v práci plnia sny;
11:35 – kto mu podísal batoh;
12:30 – s kým chodil na tú istú školu;
15:30 – ako prežíve situáciu v spoločnosti;
19:00 – čo je verejnoprávnosť a iné.
-
AI dnes môže byť zneužitá na rôzne nekalé praktiky, ako sú krádeže identity za účelom tvorby reklám na pochybné produkty, alebo vytváranie nekonsenzuálnej deepfake pornografie. Až jeden z troch dostupných nástrojov AI umožňuje tvorbu nedobrovoľnej pornografie. Vytvoriť bezplatne krátke 60-sekundové video zaberie menej ako 25 minút. Stačí použiť jedinú kvalitnú fotografie tváre.
Kto je najviac vystavený tvorbe nedobrovoľných deepfake obrázkov či videí? Prečo sme v posledných rokoch zaznamenali rapídny nárast takéhoto obsahu? Ktoré slávne osobnosti sa stali obeťou? Ako môžu obete reagovať na zdieľanie takéhoto obsahu napríklad na sociálnych sieťach? Aké nástroje na odhaľovanie deepfake detskej pornografie existujú?
Snažia sa sociálne platformy voči takémuto obsahu zakročiť? Aké pravidlá prijali alebo môžu prijať? Čím môže byť britský Online Safety Act prelomový v riešení daného problému a aká diskusia predchádzala jeho úprave? Ako sa na deepfake obsah pozerá nová európska legislatíva Akt o umelej inteligencii?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová so šéfredaktorkou Infosecurity.sk Michaelou Dubóczi.
-
In his own words, Kovačič's intention with this statement was to provide just a few facts to understand the behind-the-scenes of the media. "Slovakia is right now experiencing a struggle for the orbanisation of our TV stations, the future of RTVS is being debated in public, but in reality, this struggle is happening everywhere. But it is happening quietly and unnoticed. Although it may not look like it now if we do not stop it, it will have devastating consequences for Slovak democracy," the presenter argued.
In Slovakia, what is not secret must be public. Citizens have the right to free access to information. Simply send an information request with questions and the municipality or other authority is obliged to respond. Free of charge, regardless of the time taken to collect the information.
This status may change.
Slovakia has recorded two first places on the highest mountain in the world in two weeks. On Sunday, May 12th, Lucia Janičová successfully climbed Mt. Everest, making her the first Slovak woman to ever do it.
On Tuesday, 21 May, Lenka Poláčková also climbed Mount Everest, but without the use of oxygen.
This podcast used a short sample from facebook.com/MichalKovacic
"The Slovak Snapshots" podcast is made by Zorislav Poljak.
-
Sú prieskumy, ktoré hovoria, že nejakých pár percent voličov z tábora Republikánov odmieta Trumpa voliť, ak bude obvinený kriminálnik. A až nejakých 20 percent to bude zvažovať, ako dôležitý argument, prečo ho nevoliť, hovorí v podcaste Branislav Ondrášik, ktorý sa špecializuje na americké voľby.
Dvanásťčlenná porota newyorského súdu uznala vo štvrtok amerického exprezidenta a súčasného republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa za vinného vo všetkých 34 bodoch obžaloby v prípade podplácania výmenou za mlčanlivosť a s tým súvisiaceho falšovania obchodných záznamov. Rozsudok nie je právoplatný a Donald Trump avizuje, že sa odvolá.
Exprezident môže napriek verdiktu stále kandidovať. S Branislavom Ondrášikom, ktorý roky sleduje americké voľby, v podcaste preto rozoberamé, ako môže tento prelomový verdikt ovplyvniť blížiace sa americké voľby, ktoré Spojené štáty čakajú 5. novembra.
Ide o prelomový rozsudok, keďže sa tak Trump stal prvým americkým prezidentom ktorý si vypočul verdikt „vinný". „Americký právny systém je nastavený na systéme poroty. Porotu vyberaju obé strany - aj obhajoba, aj obžaloba. Mali by to byť porotcovia, ktorí sú podobní vám a sú schopní rozhodnúť váš prípad. Určite boli medzi nimi aj prívrženci Trumpa," vysvetľuje Ondrášik v podcaste a približuje aj za čo presne je Trump vinný.
Podľa Ondrášika verdikt nie je dobrá správa pre tím Donalda Trumpa. „Sú prieskumy, ktoré hovoria, že nejakých pár percent voličov z tábora Republikánov odmieta Trumpa voliť, ak bude obvinený kriminálnik. A až nejakých 20 percent to bude zvažovať, ako dôležitý argument, prečo ho nevoliť," vysvetľuje v podcaste.
Exprezident bude teraz ešte motivovanejší, aby voľby vyhral. „Vo svete Donalda Trumpa je všetko o Donaldovi Trumpovi. Trump prehral, to je niečo, čo on znáša veľmi ťažko. Keď sa pozrieme na súdne procesy, ktoré boli rozhodnuté, tak tých prehral už pomerne veľa. Prehral pomerne veľa volieb od tých posledných volieb - Republikáni posledné voľby v Kongrese tiež nezaznamenali nejaký veľmi dobrý výsledok. Čiže myslím, že toto vníma niečo ako prehru, veľmi osobne a negatívne," myslí si Ondrášik a dodáva, že Trum vníma, že jeho impérium nie je úplne také veľké a neochvejné.
Podľa odborníka ho to bude určite motivovať, aby voľby vyhral, no dodáva, že o tom rozhodnú americkí voliči. „Asi ho to bude motivovať ešte viac používať rôzne úskoky, lži, klamstvá, vymyslené obvinenia. To asi bude akcelerovať," myslí si Ondrášik.
Moderuje Denisa Hopková.
-
Brusel nás už zase ide nemilosrdne „zbuzerovať“.
Do europarlamentu si môžeme absolútne slobodne zvoliť aj pološialencov či vypočítavých darmožráčov, no aj tak je v našich končinách populárny mýtus o tom, ako nás Brusel „buzeruje“. Na realitu sa podrobnejšie pozrel Ťažký týždeň.
Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.
Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.
Všetky doterajšie časti Ťažkého týždňa nájdete v špeciálnej sekcii.
-
Líder kandidátky SaS do eurovolieb Richard Sulík tvrdí, že jeho najväčší konkurent v eurovoľbách je PS. Nemecká AfD bola podľa neho ešte pred pár rokmi voliteľná strana, no dnes by s nimi do frakcie už nešiel. Hovorí, že vojnu na Ukrajine môžu rozhodnúť americké voľby, lebo Európa jej podporu sama neutiahne.
V podcaste s Richardom Sulíkom sa dozviete:
– od 1. minúty – prečo podľa SaS potrebujeme medzinárodnú komisiu na vyšetrovanie atentátu;
– po 2:40 – či chce odísť do europarlamentu aj pre toxickú atmosféru v slovenskej politike;
– od 3:40 – že slovenský parlament utrpel na dôstojnosti pre pár kriklúňov;
– po 4:00 – čo po ňom zostane v slovenskej politike;
– od 5:00 – prečo je pre neho v eurovoľbách konkurentom PS a nie KDH;
– okolo 7:00 – ako sa cíti vo frakcii s konzervatívcami z PiS a s talianskymi populistami G. Meloniovej;
– po 11:00 – že v nemeckej ultrapravicovej AfD boli podľa neho pred pár rokmi velikáni a bola to voliteľná strana;
– od 12:50 – či sa SaS neocitne po voľbách v europarlamente sama mimo frakcií, bez spojencov a vplyvu;
– po 16:00 – že hlasovanie v EÚ funguje dobre a pre Orbána sa nemáme vzdať práva veta;
– od 18:40 – či právo veta nebude brzdiť celú úniu, ak bude mať ešte viac členov;
– po 24:00 – že ukrajinská vojna sa môže rozhodnúť v amerických voľbách;
– od 30:00 – prečo treba zrušiť európske dotácie poľnohospodárom;
– po 31:00 – či by zrušenie agrodotácií nespôsobilo kolaps európskeho poľnohospodárstva;
– od 35:00 – že systém emisných povoleniek by mal platiť aj pre rodinné domy;
– po 39:00 – čo treba zmeniť na Zelenej dohode a či sa máme zmieriť s oteplením planéty;
– po 43:00 – že už nepodporí Ursulu von der Leyenovú za predsedníčku Európskej komisie;
– po 44:00 – či je Robert Fico tým človekom, ktorý najviac spôsobil súčasnú polarizáciu slovenskej spoločnosti;
– do 45:00 – kto nastúpi do europarlamentu za SaS, ak ho niekto prekrúžkuje.
-
Čo sú reálne témy eurovolieb? Zelená dohoda, pomoc Ukrajine či digitalizácia. Najbližších 5 rokov zrejme do EÚ nevstúpi žiadna iná krajina, hovorí vedúci zastúpenia Európskeho parlamentu na Slovensku Robert Sermek. Ktorí naši europoslanci sú viditeľní a ktorí naopak nuloví? V EP funguje tzv. proeurópska koalícia a zrejme bude fungovať aj naďalej, aj keď sa očakáva aj nárast krajne pravicových strán. Ich problém však je nejednotnosť, napríklad ani Marine Le Pen nechce spolupracovať s nemeckou AfD.
Hlavnou kandidátkou na šéfku Európskej komisie je aj na ďalšie obdobie Ursula von der Leyen. Ako sa však eurokomisia tvorí? Je možné, že naša vláda bude musieť navrhnúť dvoch kandidátov na eurokomisára a vyberať si bude práve predsedníčka?
Hoci každý europoslanec má plnohodnotný mandát, no kto nemá frakciu, medzi viac ako 700 poslancami nepresadí nič. Vidno to napríklad na Milanovi Uhríkovi ako Miroslavovi Radačovskom. Nezaradená však aktuálne nie je len Republika, ale aj Smer či Hlas. Postavia euroskeptici na čele s Viktorom Orbánom novú veľkú frakciu, alebo budú naďalej fragmentovaní? Mali by sme si tak vyberať europoslancov podľa sily ich frakcií?
Ako si vo voľbách vyberá šéf zastúpenia EP na Slovensku? A ako vlastne prakticky budeme o týždeň voliť?
Moderuje Peter Hanák.
-
Voľby do európskeho parlamentu budú už o týždeň. V sobotu 8. júna si budeme voliť 15 poslancov, ktorí nás budú zastupovať v európskom parlamente. Čo by mali o kandidátov vedieť občania pred tým, ako pôjdu voliť? Čo naozaj dokážu zo svojej pozície zmeniť? Čo budú témy, o ktorých budú budúci europoslanci rozhodovať? A objavujú sa počas kampane sľuby či tvrdenia, ktoré sa nedajú splniť, pretože sú mimo kompetencií europoslanca? Odpovedajú Radovan Geist a europoslanci, ktorí majú skúsenosť s európskym parlametnom, no tentokrát už nekandidujú - a to Vladimir Bilčík (nezávislý) a Róbert Hajšel (Smer-SD)
Odpovedá odborník na európske témy Radovan Geist a europoslanci, ktorí majú skúsenosť s európskym parlametnom, no tentokrát už nekandidujú - a to Vladimir Bilčík (nezávislý) a Róbert Hajšel (Smer-SD).
Radovan Geist hovorí, že téma kampane do eurovolieb sa týka zväčša domácich tém. Vysvetľuje, či sa budú dať praktizovať aj v Bruseli. „Väčšina práce europoslancov v parlamete, napriek tomu, že tam môžu komunikovať domáce politické témy, je zameraná na prijímanie európskej legislatívy," hovorí v podcaste.
Róbert Hajšel, ktorý kandidoval do europarlamentu za Smer, v podcaste približuje, čo potrebuje europoslanec k tomu, aby mohol naplniť sľuby. „Budúcim poslancom bez zázemia v relevantnej frakcii a bez odbornosti sa ťažko podarí presadiť akýkoľvek zo svojich sľubov, ktoré by mohli skvalitniť život občanov."
Vladimír Bilčík, ktorý kandidoval na kandidátke PS-Spolu hovorí, že európsky parlament je aj slovenským. V europarlamente sa rozhodujú o mnohých veciach, ktoré sa týkajú bežného života u nás. „Europoslanec rozhoduje o každom jednom eure, ktoré putuje aj na Slovensko, ale aj všade inde v EÚ. Každý rok schvaľujeme rozpočet," hovorí v podcaste tým, že kľúčovou právomocou europoslanca je schvaľovať rozpočet a kontrolovať využitie týchto peňazí.
Podcast Európa vzniká v spolupráci s Európskym parlamentom.
Moderuje Denisa Hopková.
-
Palestínu musí uznať Izreal, až potom tam môže byť pokoj. Rozhodujúci však bude postoj USA, tvrdí analytik Attila Kovács.
Dve tisícky verzus vyše tridsaťtisíc. Už toľko ľudských životov stál konflikt medzi radikálmi Hamasu a Izraelom. Za spomínanými dvoma tisícmi stoja radikáli, za vyše tridsiatimi Izrael a jeho vojnová mašinéria riadená premiérom Netanjahuom. Na spravodlivosť si ich už volá medzinárodný tribunál. A hladomor v Gaze mobilizuje medzinárodnú podporu pre samostatný štát Palestínčanov, čo je červené súkno pre izraelského premiéra.
Nedosiahol Netanjahu krutosťou vojenskej odpovede opak toho, čo chcel? Namiesto vyhladenia Hamasu je tu vlna podpory pre palestínsku štátnosť.
„Vlastne takú reklamu pre Hamas ako Netanjahu doteraz neurobil nik“, tvrdí odborník na región Attila Kovács.
Ako sa k palestínskej štátnosti stavia Slovensko? Šéf diplomacie Juraj Blanár odkazuje ešte pred rok 1989.
„Slovenská republika preberajúc záväzky po bývalom Československu uznala Palestínu už v roku 1988. Teraz je to na iných krajinách“, povedal po schôdzke šéfov diplomacií EÚ začiatkom týždňa v Bruseli.
Nie je postoj Slovenska a ministra Blanára prílišným zjednodušením?
Podľa Attilu Kovácsa je to pokrytecké. „Vlastne ide o postoj, aby sme z toho v každom prípade vyšli dobre a je jedno, čo bude nasledovať“, tvrdí. Je to podľa neho „ničnehovoriace“.
Kovács tak reaguje pri porovnaní s postojmi k otázke zo strany českého prezidenta a premiéra. Petr Pavel: „Gaza je v súčasnosti v troskách, nálady obyvateľstva sú skôr radikálne než zamerané na budovanie mierového spolužitia (…) nie sú tam zárodky pre fungujúcu štátnosť“.
Palestínsku štátnosť Česká republika zatiaľ neplánuje uznať ani podľa premiéra Petra Fialu.
„Jedine vtedy, keď vznikne funkčný model, podporovaný väčšou skupinou významných štátov“, dopĺňa prezident Pavel.
Čo bude rozhodujúce pre usporiadanie vzťahov v regione?
„Predpokladom bezpečnosti Izraelčanov je bezpečnosť Palestínčanov“, tvrdí Kovács. Kľúčovou otázkou a predpokladom trvalého mieru je podľa neho fakt, že Palestínu musí najprv uznať samotný Izrael. Až potom môže účinne pomôcť podpora medzinárodného spoločenstva, tvrdí analytik.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Michal Handzuš je bývalý slovenský hokejový útočník, ktorý hrával na pozícii centra.
V NHL odohral viac než 1 000 zápasov a v roku 2018 svoju kariéru oficiálne ukončil. Ako vidí nielen svet hokeja, ale aj Slovensko a Európu dnes?
Aj o tom sme sa porozprávali v podcaste zo série s názvom Európske Slovensko.
Čo sa ešte dozviete v podcaste Európske Slovensko?
Ako sa podľa neho okrem volieb môžu ľudia zapojiť do celospoločenského a celoslovenského diania?Ľudia by sa mali zaujímať o svoju komunitu, okolie, spoločnosť a pomáhať si, no často vidíme aj nepriateľstvo či hejty. Ako by sme to mohli zmeniť?Ako vníma aktívne občianstvo?
-
„Ľudí zaujíma iba to, ako to funguje a funguje to iba preto, že si dodatočnými neformálnymi úhradami zabezpečujú službu, ktorú za normálnych okolností majú dostať z verejného zdravotného poistenia. To je to "nepoznáte nejakého doktora? A keď vám ho niekto odporučí, tak čo mu mám dať, aby sa mi vôbec venoval?“ hovorí o stave nášho zdravotníctva exminister Rudolf Zajac.
„Jednou z mantier prečo to celé nefunguje je to, že občan má mať bezplatnú zdravotnú starostlivosť, čo je taká volovina, že keby som na to mal niečo povedať, tak by ste ma museli cenzurovať,“ hovorí exminister zdravotníctva a jedna z kľúčových postáv v tejto oblasti, od ktorého zásadnej reformy zdravotníckeho systému uplynulo presne 20 rokov, Rudolf Zajac.
Príbeh projektu nemocnice na Rázsochách sa píše už celé desiatky rokov, začal ešte za husákovskej Normalizácie no ani dnes v roku 2024, po tejto nemocnici niet v Bratislave ani stopy. Vláda dnes dokonca rozhodla, že na Rázsochách napokon žiadna veľká koncová nemocnica vôbec nebude. Namiesto toho, kabinet odobril výstavbu novej Národnej nemocnice v bratislavskom Ružinove.
Prečo sa stala výstavba nemocníc pre politikov takým fetišom a skutočne Slovensko potrebuje toľko nemocničných kolosov? Prečo vedenie rezortu tak zanedbáva ambulantný sektor a kam miznú absolventi medicínskych fakúlt? Čo nám ukázala pandémia Covidu a prečo sme sa z nej prakticky vôbec nepoučili? Ako to, že sa Penta stala v zdravotníctve takým strašiakom a kde zlyhal štát pri vyjednávaniach s lekármi o zvyšovaní ich platov no a prečo zas a dookola riešime stámiliónové oddlžovania nemocníc? No a napokon, aká je vlastne úloha zdravotných poisťovní v systéme, v ktorom nemáme zadefinované ani len to, čo je to zákonný nárok poistenca a prečo sa tomu jedna vláda za druhou vyhýba?
Téma dnešného podcastu s exministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom. Podľa neho merania efektivity nášho zdravotníctva ukazujú vysokú mieru jeho neefektivity v rámci všetkých krajín EÚ. „Máme málo peňazí a za to málo peňazí, máme aj málo muziky,“ hovorí exminister Zajac. "V roku 2001 som sa preslávil výrokom, že slovenské zdravotníctvo by aj dobre fungovalo, len keby tí pacienti neboli. No a to stále platí, na tejto vete nemusím ani dnes nič odvolať,"
Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
„Teraz sa hľadajú okrem ľudí, ktorí osobne nastavili svoju hruď ako Michal Kovačič a spolok, tak sa hľadajú i ľudia, ktorí si povedia, že je to aj ich problém a chcú skutočné informácie. To najhoršie, čo sa našej žurnalistike môže stať je to, že to ľuďom bude jedno,“ hovorí na margo rušenia politických diskusií bývalý šéf Slovenského syndikátu novinárov Ján Füle. Bude teda Bombic novým mediálnym mainstreamom?
Éra kritických politických diskusií v slovenských televíziách končí. Po TV JOJ na ne rezignovala už aj najvplyvnejšia televízia u nás a jej koniec sprevádzali i obvinenia z orbanizácie slovenských médií. Quo vadis – teda, kam kráčaš, slovenská mediálna scéna a podarí sa vládnej moci znormalizovať naše médiá? Aké možnosti dnes majú nezávislí a kritickí novinári zoči voči vládnej snahe o ich pacifikáciu? No a prečo by existencia silných, nezávislých a voči moci kritických médií nemala byť ľahostajná ani bežným občanom?
„Len hlúpa vláda potrebuje hlúpych občanov. múdra vláda potrebuje múdrych občanov a múdri občania potrebujú skutočné seriózne informácie, nie bohapustú propagandu a lži,“ tvrdí Ján Füle.
Téma dnešného podcastu s bývalým riaditeľom Centra spravodajstva a publicistiky Televízie Markíza ako i exšéfom spravodajstva STV Tiborom Búzom a s bývalým predsedom Slovenského syndikátu novinárov a dlhoročným skúseným novinárom Jánom Fülem.
Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Podnikateľ Guillermo Söhnlein chce poslať tisíc ľudí, aby založili kolóniu na Venuši. Verí, že by tam mohli žiť v roku 2050 a už aj založil organizáciu, ktorá má na tom pracovať. O tom, prečo by mohlo byť založenie kolónie na Venuši vlastne celkom dobrý nápad a ako by taká kolónia vyzerala sa v podcaste SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Marek Jurčík a Maroš Žofčin.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
● Prečo je Venuša vhodnejšie miesto na kolóniu, ako Mars.
● Aké problémy sa spájajú s pobytom na Venuši.
● Ako je možné tieto problémy riešiť.
● Ako by prebiehala výstavba lietajúcich stavieb na Venuši.
● Čo by bolo potrebné na to, aby bola taká kolónia sebestačná.
Téme sa venujeme aj v našom článku: https://www.aktuality.sk/clanok/kzyYDHr/mame-kolonizovat-mars-alebo-mesiac-radsej-venusu-odkazuje-zakladatel-humans2venus/
-
Našou úlohou je umožniť komunikáciu a tým spájať ľudí, tvrdí tlmočník Marek Trávníček.
Americkí prezidenti, králi, či pápež. Tí všetci už boli v našich zemepisných súradniciach odkázaní na pomoc tlmočníka. Teda – najmä ich domáce publikum. Na presný, pohotový a tematicky poučený preklad, aby sa ich mentálny svet stal na okamih aj našim.
Aké je to prekladať Joe-a Bidena, Donalda Trumpa, či britského monarchu Karola III.? Alebo pápeža Františka?
A je rozdiel predkladať politické príhovory plné floskúl a napríklad posolstvá duchovného lídra?
Otázky, ktoré mi napadajú pri Marekovi Trávníčkovi – hlas ktorého sa u nás spája s tlmočením už spomenutých lídrov, ale je tiež dôverne známy ušiam poslancov Európskeho parlamentu, ktorým pravidelne sprostredkúva parlamentné rozpravy v Bruseli či Štrasburgu.
Dnešné RánoNahlas bude o tlmočení a teda o vnášaní poriadku a porozumenia v chaose jazykovej pestrosti dnešných spoločností poznačených globalizáciou. A tiež o nevyhnutnom počúvaní, ako predpoklade porozumenia.
„Aktívne ovládam anglický, nemecký, španielsky a francúzsky jazyk a pasívne aj taliančinu“, vovádza nás do svojho sveta jazykov certifikovaný tlmočník pre inštitúcie Európskej únie Marek Trávníček.
Za najväčšiu výzvu pri práci v europarlamente označuje „kadenciu“ Španielov. „Keď vidím, že o slovo sa hlási španielsky europoslanec, nezostáva mi už obrazne povedané nič iné, len sa prežehnať. To tempo a nasadenie v ich prejavoch je neskutočné“, ilustruje svoju prácu.
Je tempo reči spojené aj s rýchlosťou premýšľania, pýtam sa. Predpokladá to „výkonnejší procesor“? A ako sme z tohto pohľadu na tom Slováci?
„Každý jazyk je spojený s kultúrou, kultúra s myslením a s našou osobnosťou. A z tohto pohľadu sa my Slováci vyjadrujeme pomerne zložito a komplikovane. V slovenčine je tá syntax voľnejšia. Napríklad v porovnaní s angličtinou, či nemčinou, kde je striktnejšia“, hovorí Trávníček.
„Keď napríklad tlmočím slovenského rečníka do angličtiny, musím to zohľadniť. Anglická systax je úplne iná. Vety sú kratšie, jednoduchšie. Tam musím myšlienku pochopiť a Angličanovi ju sprostredkovať jemu zrozumiteľných spôsobom“, vysvetľuje Marek Trávníček.
Tlmočenie je podľa neho aj výsostne tvorivou činnosťou. „Nie sme len také papagáje. Nie je to len mechanická činnosť. Jazyky sú živé organizmy. Pri tlmočení nestačí vymeniť jedno slovo za druhé, často by z toho vznikol nezmysel. Je to skutočne náročná intelektuálna činnosť. Preto musíme premýšľať, pochopiť myšlienku a potom ju vyjadriť v druhom jazyku zrozumiteľným spôsobom“.
Ako sa tlmočia osobnosti – Donald Trump, pápež František, kráľ Karol III.?
„Prezident Trump je neriadená strela, pri Františkovi cítim veľkú zodpovednosť, veď sa hovorí, že keď hovorí pápež, počúva celý svet; a s korunováciou Karola III. sa mi spája extrémna príprava“, spomína Trávníček.
„Kedže posledná korunovácia bola pred sedemdesiatimi rokmi a v slovenčine som nenašiel žiaden preklad korunovačného rítu, týždeň pred udalosťou vydala anglikánska cirkev zverejnila poriadok liturgie korunovačnej bohoslužby – to tlmočenie si vtedy vyžiadalo dôkladnú prípravu“, rozpráva.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Poslanci SNS prichádzaju do Národnej rady s novelou zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Strana Andreja Danka navrhuje spoplatnenie poskytovania informácií - presnejšie po novom „by žiadateľ uhrádzal náklady spojené s vyhľadávaním mimoriadne rozsiahlych informácií." Infozákon pri tom často využívaju pri svojej práci novinári, mimovládne organizácie a aj občania.
Podľa investigatívneho novinára Martina Turčeka je väčšina informácii v štáte taká, že verejnosť má na ne právo, ale automaticky sa nezvereňujú. On sám napísal stovky článkov aj vďaka infozákonu. Návrh zákona z dielne SNS je podľa neho nejasne sformulovaný. „Problém je, že nevieme, či si to niektoré ministerstva nevyložia tak, že budú skoro pri každej žiadosti chcieť spoplatnenie," hovorí v podcaste.
Šéfka Nadácie Zastavme korupcie Zuzana Petková upozorňuje, že by sa verejnosť nemusela dozvedať o všetkých kauzách.
„My si myslíme, že to nie je v poriadku, pretože občania už raz svojimi daňami zaplatili aj za činnosť týchto úradov a neviem prečo by mali platiť znova, ak chcú skontrolovať, ako hospodária s peniazmi," približuje v podcaste, čo im prekáža na novele poslancov SNS.
Dodáva, že v zákone nie je jasné, aké poplatky by sa mali platiť.. „Avšak je veľký predpoklad, že by sme si my, organizácie, novinári nemohli dovoliť podávať toľko infožiadostí a získať informácie. Verejnosť by sa nedozvedala o mnohých kauzách," tvrdí Petková.
Poslacni SNS novelu dôvodia aj tým, že sú uradníci „zahlcovaní častými alebo nadmernými požiadavkami na sprístupnenie informácií" a osoby „sú konfrontované s požiadavkami, ktoré si vyžadujú mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, čo výrazne zaťažuje ich administratívne kapacity a zdroje.
Na zaťaženosť úradnikov v mestách sa v podcaste pýtame prezidenta Únie miest Slovenska a primátora Trenčína Richarda Rybníčka. Ten nevidí dôvod na to, aby sa zákon menil.
„Problém vidím v kapacitách menších obciach. Tam to problémové môže byť. Štátne úrady, vlýda, veľké mesta, ale aj obce nad 4-tisíc obyvateľov by to mali vedieť zvládnuť. Myslím, že zákon by mal ostať zachovalý," hovorí v podcaste.
No a tému rozoberáme aj s expetom na mediálne právo Tomášom Kamencom. Novela zákona je podľa neho nepodarok. „Návrh ako je teraz koncipovaná skôr otvára priestor pre svojvôlu pri potenciálnej snahe nesprístupniť informácie, približuje advokát.
Moderuje Denisa Hopková.
- Mostra di più
