Folgen
-
Test obnovenej súdržnosti – po takmer štvormesačnej vynútenej prestávke sa zišiel parlament. Nerokoval, lebo koalícia nemala väčšinu. Vzbura Huliakovcov a Migaľovcov ho paralyzovala. Ich dohodnutý posun na ministerské posty paralýzu ukončil. A v slovníka premiéra Fica – je jedno, či je mačka čierna alebo biela. „Dôležité je, aby chytala myši“, tvrdí predseda vlády.
Prvým predpokladom tejto loveckej schopnosti vládnej väčšiny je garancia väčšiny. Sedemdesiatdeviatka schôdzu otvorila, sedemdesiatdeviatka podporila koaličné návrhy, sedemdesiatdeviatka by mala dostať do funkcie šéfa parlamentu Richarda Rašiho. Na tento koaličný test obnovenej súdržnosti sa pozrieme s politickým redaktorom Aktualít Marekom Biróm.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Internetových podvodov každým rokom pribúda a páchatelia sú pri svojich snahách oklamať ľudí čoraz viac sofistikovaní. Prieskum ukázal, že ľudia sa cítia najviac ohrození práve pri online platbách. V novom dieli podcastu SHARE sa o podvodoch pri online platbách, o tom, ako sa dá pred nimi brániť a aké bezpečnostné opatrenia ponúkajú komerčné slovenské banky, rozprávajú redaktorka Živé.sk Lucia Kobzová a redaktor Ján Trangel.
V podcaste hovoríme o týchto témach:
Ako rozšírené sú podvody pri online platbách a aké sú najčastejšie spôsoby, akými sa útočníci snažia oklamať ľudí.Ktoré najčastejšie chyby ľudia robia, a ako sa im vyhnúť.Aké bezpečnostné opatrenia ponúkajú banky a ako ich efektívne využívať.Prečo sú virtuálne platobné karty dôležitou formou ochrany pri platbách cez internet.Aké sú riziká a prínosy nových technológií v oblasti online bankovníctva.Súvisiace odkazy:
Zneužitie karty pri výbere peňazí: Situácia sa zlepšila, klienti by mali byť stále obozretní (+kroky bánk)
Slováci sa boja platieb cez internet. Proti kyberzlodejom ale existuje spoľahlivá ochrana
Jednorazové platobné karty: Zatiaľ ich má len pár bánk. Aké ponúkajú výhody a kedy sa oplatia
Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.
-
Fehlende Folgen?
-
Slovenskí futbalisti neuspeli v play-off Ligy národov proti Slovinsku a zostávajú tak v C-divízii. Nielen samotné zápasy hodnotí v podcaste Okom odborníka na ŠPORT.sk futbalový expert Ladislav Borbély.
-
Akadémia, ktorá má u nás čoraz väčšie meno a má ho nepochybne aj v zahraničí. Dôvod je úplne jednoduchý. Na jej čele stojí Marek Hamšík.
Rekordér slovenskej futbalovej reprezentácie a legenda nášho futbalu sa snaží odovzdávať svoje nadobudnuté futbalové „know-how” ďalším nasledovníkom a dosahuje už aj prvé výsledky. Pričom tie neprichádzajú len z mládežníckych výberov, v ktorých sa trénersky zveľaďuje aj samotný Marek Hamšík pri tíme do 16 rokov, ale zaujímavo sa prezentuje aj A-tím klubu RSC Hamsik Academy hrajúci III. ligu.
Projekt, do ktorého vložila legenda slovenského futbalu množstvo vlastných financií, to však nemá jednoduché, keďže leží v regióne, do ktorého spadá aj viacero oveľa väčších a zabehnutejších klubov ako Dukla Banská Bystrica, FK Železiarne Podbrezová, MFK Ružomberok, FK Pohronie, Liptovský Mikuláš či Zvolen.
O plánoch Hamšíkovej akadémie a takisto aj blížiacom sa veľkom rozlúčkovom zápase Mareka Hamšíka s profesionálnou kariérou, Punto 17 (5. júla na bratislavskom Tehelnom poli), sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 31. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s Filipom Holecom, športovým riaditeľom RSC Hamsik Academy.
-
„Veľká časť vlády a vládnej koalície mentálne nepatrí do slobodného sveta. Oveľa lepšie sa cítia v ruskom svete“, hovorí novinár Štefan Hríb. „Otvorene sa to však boja povedať, lebo väčšina krajiny nestojí za nimi“, dodáva.
Slobodná Európa. Rádio Slobodná Európa. Radio Liberty. Píše už 75-ročnú históriu a za ten čas sa stalo symbolom slobody slova a nezávislej žurnalistiky. A hoci má za sebou „ oslobodené“ Česko a Slovensko, Poľsko a svojho času i Maďarsko... A ďalšie krajiny. Z rozhodnutia Donalda Trumpa a jeho Elona Muska sa toto informačné oslobodzovanie môže skončiť. Pre výrazné finančné škrty vrámci politiky masívneho šetrenia.
Koniec Slobodnej Európy tak môže znamenať aj koniec toku nezávislých informácií do krajín ako Rusko, či Bielorusko, kde je sloboda tlače obmedzená a v praxi neexistuje. Naviac – v ohrození sú novinári v zahraničnom exile, ktorí môžu stratou zamestnania prísť o svoj legálny status a návrat domov môže pre nich znamenať aj väzenie.
S
lobodná Európa má za sebou aj silný príbeh s Československom a Slovenskom v ňom. A v ňom má svoje miesto aj novinár Štefan Hríb, aktuálne šéfredaktor Týždňa, no svojho času pevná súčasť Slobodky, ako sa Rádiu Slobodná Európa vtedy tiež hovorilo.
Čo znamenala Slobodná Európa pre naše končiny? A o čo môžu prísť krokmi Trumpovho Elona Muska Rusi či Bielorusi?
„Veľká časť vlády a vládnej koalície mentálne nepatrí do slobodného sveta. Oveľa lepšie sa cítia v ruskom svete“, hovorí novinár Štefan Hríb. „Otvorene sa to však boja povedať, lebo väčšina krajiny nestojí za nimi“, dodáva.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Ako môže minister pôdohospodárstva postovať fotky z MDŽ, keď mu horí rezort? Toto odhalilo ich neschopnosť riadiť štát a ich úbohosť, kritizuje v súvislosti s epidémiou slintačky a krívačky ministra Takáča poslanec SaS Alojz Hlina. Zároveň vyzýva vládu, aby do riešenia krízovej situácie zapojila i opozíciu. A prečo vláda nevie riadiť štát, a my tak zrejme budeme musieť „ryť nosom v zemi"?
Na Slovensko dorazila slintačka a krívačka. Keďže ide o vysokonákazlivé ochorenie, cez víkend mimoriadne zasadla vláda i krízová komisia. Premiér hovorí dokonca o ohrození slovenských štátnych záujmov. Vláda síce ubezpečuje, že šírenie zastavila, no opozícia hovorí o vládnej liknavosti, marketingovom riadení štátu a hrozbe vážnych hospodárskych škôd.
SLAK, teda slintačka a krívačka, opäť testuje limity našej schopnosti manažovať vážne krízové situácie. O nezvládaní krízového riadenia počas Covidu však len nedávno v Aktualitách mimoriadne kriticky hovoril aj šéf Najvyššieho kontrolného úradu.
Slovensko pritom stojí pred ďalším konsolidačným balíčkom. Namiesto diskusií o tom, kde má tento štát rezervy a na čo všetko, pri vysokej miere zadlženosti, vlastne máme, koalícia dlhé mesiace riešila krízu s nedostatkom poslancov. Už takmer rok sa nevie dohodnúť na predsedovi parlamentu. A namiesto vážnych tém sa zameriava na boj s mimovládkami, médiami či LGBTI komunitou.
Budeme musieť zrejme ryť nosom v zemi, inak sa nepoučíme, tvrdí poslanec Hlina. Podľa neho na tom bude najhoršie, že tí, čo teraz vládnu, odtiaľto potom zmiznú. „Oni investujú na Riviére, oni investujú v Dubaji, nič tu oficiálne nemajú, a keď majú, tak sa k tomu nepriznávajú, lebo to nevedia preukázať. Oni zoberú tašky a utečú," tvrdí hosť dnešného podcastu poslanec SaS Alojz Hlina.
Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.
-
Snívam o tom, že budem jazdiť do práce na bicykli, ale bojím sa premávky, otvorene hovorí moderátor Ján Mečiar v rozhovore pre Autobazar.EU.
V rozhovore s moderátorom Jánom Mečiarom sa dozviete aj to, prečo si ešte teraz nekúpi elektromobil, alebo kedy používa za volantom ostrejšie slová. V dnešnom podcaste si povieme aj ako rýchlo môže ísť auto bez vodiča, predstavíme si nové radary z Nemecka a spoznáte rekordne dlhú kolónu áut. Vypočujte si novú časť podcastu inzertného portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. Nielen o jazdenkách vieme všetko.
-
Vek nad 65 rokov, nezamestnanosť, chudoba, dlhodobá choroba, ale aj status rodiča samoživiteľa. To všetko sú faktory, ktoré ženú ľudí do sociálnej izolácie a až k pocitu osamelosti. Vyplýva to z rozsiahleho sociologického výskumu. Podľa neho sa štvrtina Slovákov cíti osamelo a pätina je sociálne izolovaných. Dôsledkom je oslabenie súdržnosti spoločnosti. A ako to ovplyvňuje politiku?
Ako spoločnosť sme čoraz viac plní ľudí v sociálnej izolácií a s pocitom nedobrovoľnej osamelosti. Výsledkom je vnímanie vlastného života ako neuspokojivého, pocitom straty kontroly nad svojim osudom, k riziku depresií, úzkostí, ale aj k zvýšenému sklonu k závislostiam, celkovému zhoršeniu zdravia či k rizikovému správaniu, hostilite alebo dokonca až k nepriateľstvu voči celej spoločnosti. Potvrdzuje to vysokú mieru nedôvery medzi nami čo vedie k oslabovaniu spoločenskej súdržnosti no a osamelosť a sociálna izolácia má vplyv aj na politické správanie. A ako? Buď je výsledkom snaha systém potrestať alebo naopak, fatalistická rezignácia na občianske či politické aktivity.
Prečo sa v dobe globálnej prepojenosti i komunikácie na každej jednej úrovni cítime čoraz viac osamelí a sociálne izolovaní? Kto sú najohrozenejšie skupiny a čo vlastne stojí za dôvodmi, ktoré ženú ľudí do nedobrovoľnej izolácie? Aké fyzické, ale najmä psychické dôsledky má stav dlhodobej osamelosti a sociálnej izolácie a aké náklady to má pre celú našu spoločnosť? No a nesvedčí fakt, že medzi ohrozené skupiny patria aj rodičia samoživitelia či tí, ktorí dlhodobo ošetrujú svoje deti či rodičov o zlyhaní verejných politík a štátnych inštitúcií? A dokáže sa takáto spoločnosť plná osamelých ľudí a vzájomnej nedôvery vlastne zjednotiť na niečom ozaj podstatnom a prípadne sa i brániť?
Počúvate Ráno Nahlas, so sociológom Romanom Džambazovičom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
V nedeľu sa v Saudskej Arábii začnú rozhovory o prímerí na Ukrajine. Donald Trump a Vladimir Putin sa zatiaľ dohodli na 30-dňovom zastavení útokov na energetickú infraštruktúru. Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského však Rusko krátko po telefonáte podniklo útok na civilné ciele. Čo môžeme očakávať od mierových rokovaní? A je vôbec pravdepodobné dosiahnutie trvalého mieru? O tejto téme diskutovala Veronika Frankovská s politológom a vedúcim výskumným pracovníkom SFPA, profesorom Alexandrom Dulebom.
Politológ Alexander Duleba zdôraznil, že Putin amerického prezidenta Trumpa nerešpektuje:
„Putin neakceptoval ani 30-dňové prímerie. Má ďalšie podmienky.“
Podľa Dulebu vznikol konflikt v Oválnej pracovni medzi Trumpom, Vanceom a Zelenským po tom, čo ukrajinský prezident pripomenul, že vojna sa začala už v roku 2014 za Obamovej administratívy, pričom Trump ju počas svojho prezidentovania nezastavil.
„Zelensky spochybnil Trumpa pred voličmi hnutia MAGA. Nie je bežné, aby sa tlačové konferencie konali pred takýmito rokovaniami. Na to reagoval Vance, ktorý Trumpa obhajoval. Zelensky už na to nemal odpovedať, bolo to zbytočné.“
Moderuje Veronika Jursová Prachárová.
-
„Som unavený z toho, čo robím, aj keď je to krásne. Skúšal som viacerých strihačov, no je ťažké nájsť človeka s motiváciou,“ priznáva komik, herec a tvorca videí Mojmír Procházka. V novej Mimóze hovorí o ceste k vlastnej tvorbe, prečo je pre neho náročné pracovať s inými ľuďmi, aj keby chcel, či výlete do Nórska na bicykli.
V Mimóze sa (ne)dozviete:
01:50 – aký význam majú vulgarizmy pre kamarátstvo;
05:35 – či sa ešte priatelí zo Zrebným a Frlajsom;
08:20 – ako sa vyvíjala tvorba jeho vlastných videí;
11:20 – prečo je jeho práca krásna, ale aj únavná;
13:50 – koľko trvá výroba 90 sekundového videa;
15:35 – prečo pre neho nie je ľahké pracovať s iným
strihačom;
17:10 – čo je jeho ďalšia životná ambícia;
19:10 – ako obsah videí ovplyvňuje ich dosah;
21:40 – či hľadá cestu k inej názorovej bubline;
27:20 – niečo takmer absurdné o dovolenkovaní a kvásku;
30:35 – ako vyzerá cyklistický výlet na Lofoty a prečo
sú Nóri odkázaní na seba navzájom;
35:10 – posolstvo od Ushera.
-
Najznámejší tréner na Slovensku dosahuje s obéznymi ľuďmi v televíznej show pozoruhodné výsledky. V zahraničí sa objavili štúdie, ktoré naznačujú, že extrémne rýchle chudnutie nie je zdravé. Koľko účastníkov takýchto show sa do pár rokov vráti k svojej pôvodnej váhe, a často aj s jojo efektom? Podcast TELO si môžete pustiť, keď sa prihlásite do služby predplatného Aktuality Navyše.
Téme Extrémne premeny sa budeme komplexne venovať aj v budúcej epizóde podcastu TELO, tentoraz aj s vyjadreniami lekára či účastníčky tejto relácie.
-
Jazdiť na Tour de France je síce náročné, ale skúste si zahrať v RAHL. Najskôr boli tradičné petržalské športy ako futbal a karate, potom spadla v Púchove strecha a prešiel z hokeja na cyklistiku. Peter Velits hovoril v suSPEAKu aj o tom, že motýle sú oveľa horšie ako muchy. Vypočujte si novú podcastovú epizódu na ŠPORT.sk s Rastislavom Konečným a Marekom Marušiakom.
-
Premiér Fico útočí na médiá a novinárov, no odmieta s nimi hovoriť. Ide o pascu pre médiá, tvrdí Pavol Szalai z organizácie Reportéri bez hraníc.
Novinári sú tu na to, aby kontrolovali moc. A keď moc nevie zniesť otázky, začne útočiť. Verbálne, systematicky a niekedy aj nebezpečne. Dnes sa pozrieme na to, ako premiér Robert Fico tento týždeň útočil na konkrétnych novinárov, čo to znamená pre slobodu tlače a kde končí kritika a začína ohrozenie.
V podcaste budete počuť Pavla Szalaia z organizácie Reportéri bez hraníc a novinárku Denníka N Moniku Tódovú.
Moderuje Zorislav Poljak.
-
Treba si pozrieť, čo dokázal Robert Kaliňák povedať k nehnuteľnosti v Chorvátsku.
Opäť a znovu: opozícii je možné vyčítať kadečo, ale že by sa jej zástupcom vynáralo toľko nehnuteľností v zahraničí ako „sociálnym demokratom“ zo Smeru, to sa povedať nedá.
-
Slovensko sa zmieta vo vláde nekompetencie a pomsty. Ako zo zápaľkovej škatuľky vyskakuje Peter kotlár,. ktorý hvoorí o svojich kontaktoch na Barracka Obamu, či Roberta Kennedyho ml.
Dá sa to brať vážne, máme sa z toho smiať?
Robert Fico sa pochválil, že zažehnali kloaličnú krízu, ale parlament je stále nefunkčný,
Aj toto sú témy ďalšeiho dielu podcastu Bárdy & Káčer.
Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.
Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme aj na YouTube Aktuality.sk ďakujeme.
Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.
Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk
-
Prešiel si viacerými ligami, zažil futbal na Ukrajine, v Česku aj na Slovensku. V drese Dukly Praha prežil najlepšie roky kariéry, v Sparte Praha sa stretol s Martinom Dúbravkom či Dávidom Hanckom a dnes patrí k lídrom obrany Spartaka Trnava. Hosťom v najnovšej epizóde podcastu Striedame! bol stopér Lukáš Štetina.
V rozhovore okrem iného otvorene hovoril o svojich futbalových začiatkoch, prestupe do zahraničia aj o skúsenostiach z reprezentácie. Spomenul, aké to bolo nastúpiť za Spartu Praha a prečo sa napokon rozhodol pre návrat na Slovensko. Nevynechal ani tému slovenského a českého futbalu, rozdiely medzi ligami či svoje pohľady na derby zápasy.
„Trnava nebola jediná možnosť, riešil sa aj Slovan, ale komunikácia tam bola taká veľmi zvláštna. Riešil som to s manažérom, no nakoniec to nevyšlo – jedna strana chcela, druhá nie. Komunikácia s Trnavou bola normálna, bežná. Nakoniec to teda dopadlo tak, že som išiel do Spartaka. Som rád, že som sa rozhodol takto,” vysvetlil Lukáš Štetina v najnovšej epizóde podcastu Striedame!
-
„Som presvedčená, že keby sme na hrôzy holokaustu zabudli, môže sa zopakovať“, hovorí Ľuba Lesná, scenáristka pripravovanej divadelnej hry Hitlerov prezident. „Mohlo by sa to zopakovať so všetkými chybami a so všetkým príšerným vraždením“, dodáva.
„Nenávisť nikdy neviedla k ničomu dobrému“, dopĺňa ju Madeline Vadkerty, autorka knihy Slovutný pán prezident, v ktorej predstavil svoj výskum listov, ktorými sa Židia obracali so žiadosťami o milosť u prezidenta Tisa.
Jediná nádej. Posledná záchrana. Dobrý otec. Aj takto sa obracali mnohí slovenskí Židia na prezidenta vojnového Slovenského štátu.
V listoch.
Jozefa Tisa pritom žiadali o záchranu, milosť či pomoc. Z položenia, do ktorého ich dostali protižidovské zákony štátneho zriadenia, ktoré svoju samostatnosť postavilo na vazalstve Hitlerovi.
Zo zabudnutých zaprášených krabíc archívu tieto listy na svetlo vytiahla Američanka. Aby na ne upozornila Slovákov. Knihou.
A ďalšia žena – tentoraz Slovenka – z nej pripravila text pre divadelnú hru.
V tomto ženskom duu – v jeho géniu – sa tak reportážno-knižný Slovutný pán prezident rodí/transformuje do divadelnoscénického Hitlerovho prezidenta.
Aký bol osud pisateľov tých listov? Lebo osud ich mocného adresáta poznáme. No aj pri ňom je otázok viac ako odpovedí: Kde zostalo jeho svedomie kňaza pri vyše 70 tisíc deportovaných? A prečo o téme spred takmer storočia hovoriť dnes? Téma pre Madeline Vadkerty a Ľubu Lesnú.
„Židia, ktorí napísali Tisovi, ak by sa mohli vrátiť k životu, iste by nám hovorili, aby sme nechodili cestou nenávisti, lebo to nikdy neviedlo k ničomu dobrému“, hovorí Madeline Vadkerty.
„Som presvedčená, že keby sme na hrôzy holokaustu zabudli, môže sa zopakovať“, hovorí Ľuba Lesná, scenáristka pripravovanej divadelnej hry Hitlerov prezident. „Mohlo by sa to zopakovať so všetkými chybami a so všetkým príšerným vraždením“, dodáva.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Ruský prezident Vladimir Putin dal ako podmienku prímeria zastavenie zahraničnej pomoci Ukrajine. Prečo by to robil, ak by chcel mier? Európa má dnes na summite na stole ďalšiu pomoc Ukrajine, vrátane vojenskej. Robert Fico hovorí, že jediný, kto chce bojovať, je práve Európa. Experti tvrdia opak. V mier do konca roka verí Volodymyr Zelenskyj.
Rusko stále útočí na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, potvrdil prezident Volodymyr Zelenskyj.
V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť bývalého ministra zahraničia Jána Kubiša, analytika portálu Euractiv Radovana Geista a zahranično-politického novinára Aktualít Pavla Štrbu.
Moderuje Peter Hanák.
-
Tak ako vo svete, aj v bývalom Československu sa čoskoro po príchode počítačov objavili aj ľudia, ktorí sa do nich snažili nabúrať. V 90. rokoch už mali u nás celé združenia a hacking bol často aj o aktivizme. Neskôr sa ich cesty rozišli. Tí, ktorých nezlákali záškodnícke chodníčky, sa dali na takzvaný etický hacking a dnes pomáhajú firmám nachádzať zraniteľnosti v ich systémoch.
Ako takéto testovanie prebieha, ako často sa dá do firmy nabúrať a koľko to trvá? Aj o tom sa s nami v najnovšom dieli špeciálu podcastu SHARE o kybernetickej bezpečnosti rozprával CEO spoločnosti Citadelo a etický hacker Tomáš Zaťko.
V podcaste hovoríme o týchto témach:
Ako sa človek dostane k hackingu.Ako vyzeralo hackovanie u nás v 80. a 90. rokoch minulého storočia.Kedy sa začalo s „etickým“ hackovaním firiem.V ktorých svetoznámych nástrojoch už Citadelo našlo zraniteľnosti.Aké najbizarnejšie situácie pri testovaní firiem zažili.Podcast vznikol v spolupráci so spoločnosťou Citadelo.
Viac na: https://zive.aktuality.sk/clanok/dX1YjF3/rozhovor-s-etickym-hackerom-vieme-sa-naburat-takmer-do-kazdej-firmy-ktora-si-nas-objedna/
Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.
-
Hoci Trump s Putinom dohodli obmedzené prímerie, Rusko na Ukrajine ďalej strieľa. Poradca prezidenta Pellegriniho v zahraničnej politike, bývalý diplomat OSN a exminister zahraničných vecí Ján Kubiš tvrdí, že niektoré kroky našej vlády, vrátane výrokov Roberta Fica či Erika Kaliňáka, škodia vzťahom Slovenska so spojencami.
V podcaste s Jánom Kubišom sa dozviete:
– od 1. minúty – že prímerie je len prísľub, a na Ukrajine sa ďalej strieľa;
– po 4:00 – že na Ukrajinu zrejme v nejakom bode prídu vojaci niektorých európskych krajín;
– od 5:00 – ako sa Európa dostane k rokovaciemu stolu o Ukrajine;
– po 6:00 – či sa dá vyhovieť ruskej požiadavke na návrat v čase do roku 1997;
– okolo 8:00 – že NATO sa nerozpadá;
– po 10:00 – že Európa nemá muníciu a nemala ju ani na zásah voči Kaddáfimu, kde musela žiadať o pomoc USA;
– od 13:00 – ako Rusi zjavne nemajú problém s uplatňovaním sily;
– po 14:00 – čo znamená formovanie koalície ochotných a či ide o zlom v dejinách;
– od 15:00 – do akej miery je problém, že Slovensko pri tejto koalícii nie je;
– po 20:00 – že kroky vlády neprospievajú vzťahom so spojencami;
– od 24:00 – že politika na 4 svetové strany je sprofanovaná fráza;
– po 30:00 – či nás zachráni paralelná diplomacia opozície, napríklad návštevy PS v Kyjeve a v Poľsku;
– od 34:50 – akú zahraničnú politiku robí Peter Pellegrini a čím je iná ako tá vládna;
– po 40:00 – ako hodnotí cestu Roberta Fica do Moskvy a výroky Erika Kaliňáka o susedstve s Ruskom;
– od 46:00 – že prezident chce zorganizovať okrúhly stôl strán k bezpečnostnej politike;
– po 48:00 – ako reaguje na slová Ivana Korčoka, že keď nám USA zavedie clá, mali by sme viac spolupracovať s Čínou.
- Mehr anzeigen
