Folgen
-
Slovensko bude v najbližšom roku v dôsledku obchodnej vojny ekonomicky stagnovať. Americký prezident Donald Trump stavia múry, tentokrát v medzinárodnom obchode s automobilmi. Od obchodných partnerov budú Spojené štáty pýtať 25 percentné clo, ak budú chcieť predávať autá na tamojšom trhu.
V dnešnom podcaste budete počuť Branislava Žúdela, riaditeľa odboru makroekonomických analýz a prognóz na Inštitúte finančnej politiky. Nahrával Vladimír Amrich.
-
Veronika Remišová ako predsedníčka výboru pre nezlučiteľnosť funkcií informovala, že v neverejnej časti majetkového priznania Roberta Kaliňáka chýba chorvátska vila jeho manželky. Smer preto navrhol odvolať ju z funkcie za údajné porušenie zákona. Hrozí jej aj obrovská pokuta. Ak ju dostane, bude sa súdiť na Ústavnom súde SR a možno aj v Štrasburgu. Podľa nej by to bola pomsta a odkaz vlády ľuďom, aby neupozorňovali na prešľapy koaličných politikov. Bude verná Matovičovmu hnutiu Slovensko, alebo sa jej malá strana Za ľudí do budúcna chystá do nejakej inej koalície?
V podcaste s Veronikou Remišovou sa dozviete:
– od 1. minúty – aká bola genéza Kaliňákovej vily v Chorvátsku;
– po 2:00 – či porušila zákon, keď zverejnila, že Kaliňák nepriznal manželkinu vilu;
– od 4:30 – či by výbor zastavil konanie voči Kaliňákovi, ak by ju odvolali;
– po 5:30 – že ak dostane pokutu, bude sa súdiť na Ústavnom súde SR a aj v Štrasburgu;
– od 11:00 – že ak sa na Ústavný súd SR obráti Robert Kaliňák, neuspeje;
– po 12:40 – o čom vypovedá, že minister obrany je hrdý na porušenie zákona;
– od 14:00 – čo nám hovorí účasť nitrianskeho oligarchu na rokovaní na úrade vlády;
– po 17:00 – či Igor Matovič hovoril pravdu o tzv. Ficovej vile, ktorá na papieri nie je Ficova;
– od 18:30 – ako sa v parlamente kupčí s funkciami pri voľbe Richarda Rašiho a ako na to môže doplatiť TV Markíza;
– po 20:00 – aký bol Richard Raši minister a čo hovorí na kauzu štátnej zákazky pre jeho švagra;
– od 23:00 – či Richard Raši neurobí menej škody v parlamente;
– po 25:00 – že Samuel Migaľ a jeho ľudia budú potrebovať možno aj 4 mesiace, aby sa zorientovali na rezorte;
– po 23:30 – že nám preto môžu prepadnúť eurofondy;
– od 26:00 – že Samuel Migaľ teraz spravuje najviac peňazí zo všetkých rezortov;
– po 28:00 – ako bude mať Ficova vláda ťažké rokovania s Bruselom o kompenzáciách za slintačku a krívačku;
– od 30:00 – že minister Takáč doteraz do Bruselu veľmi nechodil a môže sa mu to vypomstiť;
– po 33:00 – čo dobré urobil Igor Matovič;
– od 35:00 – že PS by sa malo spojiť s SaS;
– po 35:30 – že preferuje predvolebnú koalícu Slovensko - Demokrati - Za ľudí;
– od 38:00 – či by slovenská politika nebola lepšia bez Igora Matoviča.
-
Fehlende Folgen?
-
„Buďte vďační za to, čo máte. Možno nie ste spokojní s politickou situáciou, s úrovňou zdravotníctva či sociálneho zabezpečenia. No prajem vám, aby ste nezažili, čo je to vojna. Každodenné ťažkosti sú ničím v porovnaní s tým, čím si prechádzajú ľudia v Sýrii, v Gaze, či v Sudáne. A v každej vojne.“
Jihad Youssef. Púštny mních komunity Al-Khalil zo starobylého kláštora Deir Mar Musa v Sýrii. Finančná podpora tomuto kláštoru zo 6. storočia totiž smeruje aj zo Slovenska.
„Prichádzam zo Sýrie, kde sa ľudia medzi sebou zabíjajú. Po šesťdesiatich rokoch diktátorského režimu a posledných 14ich rokoch masakrov. A aj teraz – po zvrhnutí Bašára Asada – zažívame opäť zabíjanie a revanš.“
Jihad Youssef. Okrem toho, že je špecialista na bibliu s titulom z prestížneho rímskeho Biblického inštitútu, má za sebou rovnako pobyt medzi irackými utečencami v Turecku, ktorí utekali pred besnením radikálov Islamského štátu. Z denných záznamov, ktoré po nociach spisoval do mobilu a posielal biskupovi Antálie, vznikla kniha, o ktorej na západe píšu ako o „výčitke svedomia“ pre civilizovaný svet.
Jihad Youssef je predstavený komunity, ktorá sa modlí a pracuje na miestach, kde boli púštni mnísi už pred 1400 rokmi. A je známa dialógom a pohostinnosťou k moslimom.
Ako na rozdelenú spoločnosť?
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
V parlamente je ďalšia skupina nespokojných poslancov - tentoraz okolo predsedu koaličnej SNS Andreja Danka, ktorý pri riešení predchádzajúcej koaličnej krízy prišiel o jediný rezort, na ktorý mal priamy vplyv. Prejavilo sa to pri hlasovaní o dvoch návrhoch, ktoré do parlamentu priniesol Robert Kaliňák. Oba prešli len vďaka opozícii. Ide o pokračovanie koaličnej krízy?
Má koalícia naozaj väčšinu? Alebo bude teraz nový normál, že skupiny poslancov budú kšeftovať s podporou návrhov či personálnych nominácií? Už včera totiž odstúpil z kandidatúry na člena Rady STVR nominant Hlasu Daniel Krajcer, ktorý tvrdil, že sa stal predmetom politického boja o funkciu predsedu parlamentu pre Richarda Rašiho.
V dnešnom podcaste budete počuť reportéra Aktualít Tomáša Kyseľa a politológa Pavla Baboša.
Moderuje Peter Hanák.
-
Slovensko v adopcii fotovoltických panelov domácnosťami už roky zaostáva za západnou Európou. Pomôcť tomu mali viaceré dotačné schémy, z ktorých najvýraznejšia je schéma zvaná Zelená domácnostiam.
Problémom je, že príspevky zo schémy dlhší čas meškajú. Ktorým domácnostiam sa dnes oplatí siahnuť po fotovoltike a môžu sa spoľahnúť, že dotáciu dostanú? V novom dieli podcastu SHARE sa o tom rozprávajú redaktori Živé.sk Lukáš Koškár a Maroš Žofčin.
V podcaste hovoríme o týchto témach:
Ako fungujú dotačné schémy na obnoviteľné zdroje energie pre domácnosti.Čím je špecifický projekt Zelená domácnostiam.Ako sa v posledných rokoch menia motivácie domácností siahnut po týchto riešeniach.Na čo okrem fotovoltaiky je možné dotáciu získať?Súvisiace odkazy:
Zelené dotácie pre domácnosti meškajú aj mesiace, podľa štátu za to môžu chyby v žiadostiach. Na toto si dajte pozorSlováci minulý rok inštalovali výrazne menej solárnych panelov. Môžu za to aj kroky štátuOplatí sa viac plynový kotol, elektrické vykurovanie alebo tepelné čerpadlo? Tu sú pre a protiPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk
-
Politikár je satirická diskusná relácia o politike a o tom, čo kvári a prekvapuje spoločnosť. Všetky situácie, osoby, ale aj ľudia v tomto podcaste sú vymyslené a nič sa nezakladá na pravde. Podobnosť so slovenskou realitou je čisto náhodná.
Vážené diváčky a diváci a ctené poslucháčky a poslucháči a milé diváctvo a poslucháčstvo, politiky sa nám v uplynulom týždni urodilo toľko, že by sme ju mohli začať vyvážať. A podľa hostí Mateja Makovického aka Maka a Martina Hatalu aka Haťa by sme aj mohli. Užite si aj aktuálne vydanie satirickej diskusnej relácie, kde sa o vašu zábavu starajú dvaja stand-up komici pod občasným vedením jednej moderátorky.
V relácii sa dozviete:
Prečo by sme politiku mali z krajiny radšej vyvážaťŽe by sa hodila do masových transportovČo je Pachuť hybský zbojník a kedy vás stretneAko je to s Migaľom v ministerskom kreslePrečo je prekvapivé, že prezident mal názorAko ministerka Šimkovičová nevie o kultúre ničPrečo je 10 áut pre štátneho tajomníka Filipa Kuffu máloAko Huliakovi facebooky vypliČo sme sa naučili od ministra obrany Roberta Kaliňáka
-
Obviňujeme obete a násilníkov ospravedlňujeme. Ako spoločnosť v téme sexualizovaného násilia zlyhávame, tvrdí Alexandra Dematrianová z iniciatívy Pochod odvážnych. Štatistika sexuálneho násilia voči ženám je na Slovensku hrozivá, trendy zlepšovaniu pritom vôbec neprajú. Riešením môže byť i sexuálna výchova detí či zmena definície znásilnenia.
Môj starý otec mi vždy hovoril: Nikdy never trom veciam. Psovi, ktorý spí, Cigáňovi, čo niečo sľubuje a žene, čo plače. Tento nepodarený pokus o vtip nám iba nedávno zvestoval priamo náš pán premiér. Robert Fico to pritom verejne povedal v krajine, kde podľa Eurostatu zažila sexualizované násilie v dospelosti - vrátane znásilnenia, každá šiesta žena, každá piata čelí fyzickému alebo sexualizovanému násiliu zo strany svojho partnera, príbuzného alebo iného člena svojej domácnosti, no a každá tretia žena bola zasa sexualizovane obťažovaná na pracovisku.
Všetky tieto hrozivé čísla - i všetky ďalšie relevantné štatistiky, hovoria, že zažívame doslova epidémiu sexualizovaného násilia. Navyše toto násilie je sprevádzané i návratom tzv. mačistickej kultúry šírenej priamo z tých najvyšších poschodí moci - a to nielen u nás, ale už aj v USA.
Policajné štatistiky pritom odhaľujú výrazný nepomer medzi živou realitou a tým, čo sa reálne deje - a čo obete násilia vlastne chcú riešiť oficiálnou cestou. Inak povedané, nepomer medzi nahláseným násilím a realitou môže veľa vypovedať o nízkej dôvere obetí násilia voči nášmu represívno justičnému systému. Čoraz viac sa problematizuje i sexuálna výchova detí, no a útoky štátu na mimovládny sektor, ktorý sa tejto téme významne venuje, pribúdajú a eskaluje aj ich radikálnosť.
Každoročne si pritom tento typ násilia vypýta dokonca aj tú najvyššiu cenu - cenu ľudského života žien zavraždených svojimi súčasnými či bývalými partnermi.
To sú témy Pochodu odvážnych a s ním spojených sprievodných akcií.
Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Test obnovenej súdržnosti – po takmer štvormesačnej vynútenej prestávke sa zišiel parlament. Nerokoval, lebo koalícia nemala väčšinu. Vzbura Huliakovcov a Migaľovcov ho paralyzovala. Ich dohodnutý posun na ministerské posty paralýzu ukončil. A v slovníka premiéra Fica – je jedno, či je mačka čierna alebo biela. „Dôležité je, aby chytala myši“, tvrdí predseda vlády.
Prvým predpokladom tejto loveckej schopnosti vládnej väčšiny je garancia väčšiny. Sedemdesiatdeviatka schôdzu otvorila, sedemdesiatdeviatka podporila koaličné návrhy, sedemdesiatdeviatka by mala dostať do funkcie šéfa parlamentu Richarda Rašiho. Na tento koaličný test obnovenej súdržnosti sa pozrieme s politickým redaktorom Aktualít Marekom Biróm.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Internetových podvodov každým rokom pribúda a páchatelia sú pri svojich snahách oklamať ľudí čoraz viac sofistikovaní. Prieskum ukázal, že ľudia sa cítia najviac ohrození práve pri online platbách. V novom dieli podcastu SHARE sa o podvodoch pri online platbách, o tom, ako sa dá pred nimi brániť a aké bezpečnostné opatrenia ponúkajú komerčné slovenské banky, rozprávajú redaktorka Živé.sk Lucia Kobzová a redaktor Ján Trangel.
V podcaste hovoríme o týchto témach:
Ako rozšírené sú podvody pri online platbách a aké sú najčastejšie spôsoby, akými sa útočníci snažia oklamať ľudí.Ktoré najčastejšie chyby ľudia robia, a ako sa im vyhnúť.Aké bezpečnostné opatrenia ponúkajú banky a ako ich efektívne využívať.Prečo sú virtuálne platobné karty dôležitou formou ochrany pri platbách cez internet.Aké sú riziká a prínosy nových technológií v oblasti online bankovníctva.Súvisiace odkazy:
Zneužitie karty pri výbere peňazí: Situácia sa zlepšila, klienti by mali byť stále obozretní (+kroky bánk)
Slováci sa boja platieb cez internet. Proti kyberzlodejom ale existuje spoľahlivá ochrana
Jednorazové platobné karty: Zatiaľ ich má len pár bánk. Aké ponúkajú výhody a kedy sa oplatia
Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.
-
Slovenskí futbalisti neuspeli v play-off Ligy národov proti Slovinsku a zostávajú tak v C-divízii. Nielen samotné zápasy hodnotí v podcaste Okom odborníka na ŠPORT.sk futbalový expert Ladislav Borbély.
-
Akadémia, ktorá má u nás čoraz väčšie meno a má ho nepochybne aj v zahraničí. Dôvod je úplne jednoduchý. Na jej čele stojí Marek Hamšík.
Rekordér slovenskej futbalovej reprezentácie a legenda nášho futbalu sa snaží odovzdávať svoje nadobudnuté futbalové „know-how” ďalším nasledovníkom a dosahuje už aj prvé výsledky. Pričom tie neprichádzajú len z mládežníckych výberov, v ktorých sa trénersky zveľaďuje aj samotný Marek Hamšík pri tíme do 16 rokov, ale zaujímavo sa prezentuje aj A-tím klubu RSC Hamsik Academy hrajúci III. ligu.
Projekt, do ktorého vložila legenda slovenského futbalu množstvo vlastných financií, to však nemá jednoduché, keďže leží v regióne, do ktorého spadá aj viacero oveľa väčších a zabehnutejších klubov ako Dukla Banská Bystrica, FK Železiarne Podbrezová, MFK Ružomberok, FK Pohronie, Liptovský Mikuláš či Zvolen.
O plánoch Hamšíkovej akadémie a takisto aj blížiacom sa veľkom rozlúčkovom zápase Mareka Hamšíka s profesionálnou kariérou, Punto 17 (5. júla na bratislavskom Tehelnom poli), sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 31. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s Filipom Holecom, športovým riaditeľom RSC Hamsik Academy.
-
„Veľká časť vlády a vládnej koalície mentálne nepatrí do slobodného sveta. Oveľa lepšie sa cítia v ruskom svete“, hovorí novinár Štefan Hríb. „Otvorene sa to však boja povedať, lebo väčšina krajiny nestojí za nimi“, dodáva.
Slobodná Európa. Rádio Slobodná Európa. Radio Liberty. Píše už 75-ročnú históriu a za ten čas sa stalo symbolom slobody slova a nezávislej žurnalistiky. A hoci má za sebou „ oslobodené“ Česko a Slovensko, Poľsko a svojho času i Maďarsko... A ďalšie krajiny. Z rozhodnutia Donalda Trumpa a jeho Elona Muska sa toto informačné oslobodzovanie môže skončiť. Pre výrazné finančné škrty vrámci politiky masívneho šetrenia.
Koniec Slobodnej Európy tak môže znamenať aj koniec toku nezávislých informácií do krajín ako Rusko, či Bielorusko, kde je sloboda tlače obmedzená a v praxi neexistuje. Naviac – v ohrození sú novinári v zahraničnom exile, ktorí môžu stratou zamestnania prísť o svoj legálny status a návrat domov môže pre nich znamenať aj väzenie.
S
lobodná Európa má za sebou aj silný príbeh s Československom a Slovenskom v ňom. A v ňom má svoje miesto aj novinár Štefan Hríb, aktuálne šéfredaktor Týždňa, no svojho času pevná súčasť Slobodky, ako sa Rádiu Slobodná Európa vtedy tiež hovorilo.
Čo znamenala Slobodná Európa pre naše končiny? A o čo môžu prísť krokmi Trumpovho Elona Muska Rusi či Bielorusi?
„Veľká časť vlády a vládnej koalície mentálne nepatrí do slobodného sveta. Oveľa lepšie sa cítia v ruskom svete“, hovorí novinár Štefan Hríb. „Otvorene sa to však boja povedať, lebo väčšina krajiny nestojí za nimi“, dodáva.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Ako môže minister pôdohospodárstva postovať fotky z MDŽ, keď mu horí rezort? Toto odhalilo ich neschopnosť riadiť štát a ich úbohosť, kritizuje v súvislosti s epidémiou slintačky a krívačky ministra Takáča poslanec SaS Alojz Hlina. Zároveň vyzýva vládu, aby do riešenia krízovej situácie zapojila i opozíciu. A prečo vláda nevie riadiť štát, a my tak zrejme budeme musieť „ryť nosom v zemi"?
Na Slovensko dorazila slintačka a krívačka. Keďže ide o vysokonákazlivé ochorenie, cez víkend mimoriadne zasadla vláda i krízová komisia. Premiér hovorí dokonca o ohrození slovenských štátnych záujmov. Vláda síce ubezpečuje, že šírenie zastavila, no opozícia hovorí o vládnej liknavosti, marketingovom riadení štátu a hrozbe vážnych hospodárskych škôd.
SLAK, teda slintačka a krívačka, opäť testuje limity našej schopnosti manažovať vážne krízové situácie. O nezvládaní krízového riadenia počas Covidu však len nedávno v Aktualitách mimoriadne kriticky hovoril aj šéf Najvyššieho kontrolného úradu.
Slovensko pritom stojí pred ďalším konsolidačným balíčkom. Namiesto diskusií o tom, kde má tento štát rezervy a na čo všetko, pri vysokej miere zadlženosti, vlastne máme, koalícia dlhé mesiace riešila krízu s nedostatkom poslancov. Už takmer rok sa nevie dohodnúť na predsedovi parlamentu. A namiesto vážnych tém sa zameriava na boj s mimovládkami, médiami či LGBTI komunitou.
Budeme musieť zrejme ryť nosom v zemi, inak sa nepoučíme, tvrdí poslanec Hlina. Podľa neho na tom bude najhoršie, že tí, čo teraz vládnu, odtiaľto potom zmiznú. „Oni investujú na Riviére, oni investujú v Dubaji, nič tu oficiálne nemajú, a keď majú, tak sa k tomu nepriznávajú, lebo to nevedia preukázať. Oni zoberú tašky a utečú," tvrdí hosť dnešného podcastu poslanec SaS Alojz Hlina.
Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.
-
Snívam o tom, že budem jazdiť do práce na bicykli, ale bojím sa premávky, otvorene hovorí moderátor Ján Mečiar v rozhovore pre Autobazar.EU.
V rozhovore s moderátorom Jánom Mečiarom sa dozviete aj to, prečo si ešte teraz nekúpi elektromobil, alebo kedy používa za volantom ostrejšie slová. V dnešnom podcaste si povieme aj ako rýchlo môže ísť auto bez vodiča, predstavíme si nové radary z Nemecka a spoznáte rekordne dlhú kolónu áut. Vypočujte si novú časť podcastu inzertného portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. Nielen o jazdenkách vieme všetko.
-
Vek nad 65 rokov, nezamestnanosť, chudoba, dlhodobá choroba, ale aj status rodiča samoživiteľa. To všetko sú faktory, ktoré ženú ľudí do sociálnej izolácie a až k pocitu osamelosti. Vyplýva to z rozsiahleho sociologického výskumu. Podľa neho sa štvrtina Slovákov cíti osamelo a pätina je sociálne izolovaných. Dôsledkom je oslabenie súdržnosti spoločnosti. A ako to ovplyvňuje politiku?
Ako spoločnosť sme čoraz viac plní ľudí v sociálnej izolácií a s pocitom nedobrovoľnej osamelosti. Výsledkom je vnímanie vlastného života ako neuspokojivého, pocitom straty kontroly nad svojim osudom, k riziku depresií, úzkostí, ale aj k zvýšenému sklonu k závislostiam, celkovému zhoršeniu zdravia či k rizikovému správaniu, hostilite alebo dokonca až k nepriateľstvu voči celej spoločnosti. Potvrdzuje to vysokú mieru nedôvery medzi nami čo vedie k oslabovaniu spoločenskej súdržnosti no a osamelosť a sociálna izolácia má vplyv aj na politické správanie. A ako? Buď je výsledkom snaha systém potrestať alebo naopak, fatalistická rezignácia na občianske či politické aktivity.
Prečo sa v dobe globálnej prepojenosti i komunikácie na každej jednej úrovni cítime čoraz viac osamelí a sociálne izolovaní? Kto sú najohrozenejšie skupiny a čo vlastne stojí za dôvodmi, ktoré ženú ľudí do nedobrovoľnej izolácie? Aké fyzické, ale najmä psychické dôsledky má stav dlhodobej osamelosti a sociálnej izolácie a aké náklady to má pre celú našu spoločnosť? No a nesvedčí fakt, že medzi ohrozené skupiny patria aj rodičia samoživitelia či tí, ktorí dlhodobo ošetrujú svoje deti či rodičov o zlyhaní verejných politík a štátnych inštitúcií? A dokáže sa takáto spoločnosť plná osamelých ľudí a vzájomnej nedôvery vlastne zjednotiť na niečom ozaj podstatnom a prípadne sa i brániť?
Počúvate Ráno Nahlas, so sociológom Romanom Džambazovičom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
V nedeľu sa v Saudskej Arábii začnú rozhovory o prímerí na Ukrajine. Donald Trump a Vladimir Putin sa zatiaľ dohodli na 30-dňovom zastavení útokov na energetickú infraštruktúru. Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského však Rusko krátko po telefonáte podniklo útok na civilné ciele. Čo môžeme očakávať od mierových rokovaní? A je vôbec pravdepodobné dosiahnutie trvalého mieru? O tejto téme diskutovala Veronika Frankovská s politológom a vedúcim výskumným pracovníkom SFPA, profesorom Alexandrom Dulebom.
Politológ Alexander Duleba zdôraznil, že Putin amerického prezidenta Trumpa nerešpektuje:
„Putin neakceptoval ani 30-dňové prímerie. Má ďalšie podmienky.“
Podľa Dulebu vznikol konflikt v Oválnej pracovni medzi Trumpom, Vanceom a Zelenským po tom, čo ukrajinský prezident pripomenul, že vojna sa začala už v roku 2014 za Obamovej administratívy, pričom Trump ju počas svojho prezidentovania nezastavil.
„Zelensky spochybnil Trumpa pred voličmi hnutia MAGA. Nie je bežné, aby sa tlačové konferencie konali pred takýmito rokovaniami. Na to reagoval Vance, ktorý Trumpa obhajoval. Zelensky už na to nemal odpovedať, bolo to zbytočné.“
Moderuje Veronika Jursová Prachárová.
-
„Som unavený z toho, čo robím, aj keď je to krásne. Skúšal som viacerých strihačov, no je ťažké nájsť človeka s motiváciou,“ priznáva komik, herec a tvorca videí Mojmír Procházka. V novej Mimóze hovorí o ceste k vlastnej tvorbe, prečo je pre neho náročné pracovať s inými ľuďmi, aj keby chcel, či výlete do Nórska na bicykli.
V Mimóze sa (ne)dozviete:
01:50 – aký význam majú vulgarizmy pre kamarátstvo;
05:35 – či sa ešte priatelí zo Zrebným a Frlajsom;
08:20 – ako sa vyvíjala tvorba jeho vlastných videí;
11:20 – prečo je jeho práca krásna, ale aj únavná;
13:50 – koľko trvá výroba 90 sekundového videa;
15:35 – prečo pre neho nie je ľahké pracovať s iným
strihačom;
17:10 – čo je jeho ďalšia životná ambícia;
19:10 – ako obsah videí ovplyvňuje ich dosah;
21:40 – či hľadá cestu k inej názorovej bubline;
27:20 – niečo takmer absurdné o dovolenkovaní a kvásku;
30:35 – ako vyzerá cyklistický výlet na Lofoty a prečo
sú Nóri odkázaní na seba navzájom;
35:10 – posolstvo od Ushera.
-
Najznámejší tréner na Slovensku dosahuje s obéznymi ľuďmi v televíznej show pozoruhodné výsledky. V zahraničí sa objavili štúdie, ktoré naznačujú, že extrémne rýchle chudnutie nie je zdravé. Koľko účastníkov takýchto show sa do pár rokov vráti k svojej pôvodnej váhe, a často aj s jojo efektom? Podcast TELO si môžete pustiť, keď sa prihlásite do služby predplatného Aktuality Navyše.
Téme Extrémne premeny sa budeme komplexne venovať aj v budúcej epizóde podcastu TELO, tentoraz aj s vyjadreniami lekára či účastníčky tejto relácie.
-
Jazdiť na Tour de France je síce náročné, ale skúste si zahrať v RAHL. Najskôr boli tradičné petržalské športy ako futbal a karate, potom spadla v Púchove strecha a prešiel z hokeja na cyklistiku. Peter Velits hovoril v suSPEAKu aj o tom, že motýle sú oveľa horšie ako muchy. Vypočujte si novú podcastovú epizódu na ŠPORT.sk s Rastislavom Konečným a Marekom Marušiakom.
UPOZORNENIE: Nasledujúca relácia nie je vhodná pre divákov mladších ako 18 rokov.
-
Premiér Fico útočí na médiá a novinárov, no odmieta s nimi hovoriť. Ide o pascu pre médiá, tvrdí Pavol Szalai z organizácie Reportéri bez hraníc.
Novinári sú tu na to, aby kontrolovali moc. A keď moc nevie zniesť otázky, začne útočiť. Verbálne, systematicky a niekedy aj nebezpečne. Dnes sa pozrieme na to, ako premiér Robert Fico tento týždeň útočil na konkrétnych novinárov, čo to znamená pre slobodu tlače a kde končí kritika a začína ohrozenie.
V podcaste budete počuť Pavla Szalaia z organizácie Reportéri bez hraníc a novinárku Denníka N Moniku Tódovú.
Moderuje Zorislav Poljak.
- Mehr anzeigen
